Nanešťastie je to s touto pracovnou silou pomerne ťažké. Zdá sa, akoby o týchto ľudí firmy nemali záujem. Resp. možno by aj o nich záujem mali, ale nechce sa im vhupnúť do nového modelu spolupráce. Inými slovami “buď budeš u nás zavretý v offise alebo ťahaj odkiaľ si prišiel”. Čo je samozrejme veľmi krátkozraký postoj, ktorým strácajú obe strany. A strácajú pomerne význame. Niekedy si hovorím, že je to možno preto, alebo firmy si neuvedomujú aké obrovské výhody získajú práve spoluprácou (netvrdím že rovno zamestnaním) freelancera. Tu je zopár takých výhod, ktoré ma, ako dlhoročného freelancera, pohybujúceho sa  vo freelancerskom prostred, napadli. Nech je vám to inšpiráciou.

 1. Motivácia. Freelancera netreba motivovať. Veľký problém  všetkých manažérov snažiacich sa svojich ľudí primäť k vyššiemu pracovnému výkonu. Nad freelancerom málokedy niekto stojí a ponúka mu rozličné súťaže, benefity a podobné kravinky.  Freelancera motivuje predovšetkým to, že svoju prácu  má rád. Nepotrebuje žiaden externý hlas, ktorý by mu to pripomínal. A kedže ju  má rád, tak samotná práca je preňho motiváciou aby ju robil. A aby ju robil dobre. Ak vás niečo baví, tak to nebudete flákať, ale dáte do toho všetko, čo viete.

2. Zodpovednosť. Do pozoru ma stavajú príklady fatálneho lajdáctva, s ktorým sa občas vo firmách všetkého druhu stretávam. Väčšinou majú podobu toho, že niekto, kto mal niečo urobiť, tak to neurobil, lebo-a nasleduje asi milión výhovoriek. Tak sme kua niekde na detskom pieskovisku, alebo sme zodpovední dospelí ľudia, ktorým keď sa niečo povie, tak sa to urobí? Alebo ako?Ak som zamestnancom, tak hrám podľa určitých pravidiel. A súčasťou týchto pravidiel je, že ak mi môj nadriadený povie, že mám niečo urobiť, tak to urobím. Žiadne pindanie, sťažovanie, námietky. Ak sa mi to nepáči, môžem sa sám stať manažérom  a budem dirigovať druhých, alebo si nájdem nejaké iné miesto. Najskôr asi v rade na úrade práce. Toto freelancer nikdy neurobí. Nemôže. Ide mu o krk. Ak dostane úlohu, tak ju urobí dobre a načas. Vie, že ak by neurobil, tak už žiadnu ďalšiu zákazku nedostane.

3. Skúsenosti. Freelancer sa pohybuje od zákazky k zákazke. Každá je svojím spôsobom iná. Pri ich riešeniach musí často získavať celkom nové informácie, hľadať zdroje, pýtať sa druhých. Výhodou je, že skúsenosti, ktoré nazbieral inde, môže použiť tam, kde to bude potrebné. To mu umožňujú mať originálny pohľad na veci  a nachádzať súvislosti aj tam, kde by ich nikto iný nevidel.

4. Netreba ho posielať na školenia a kurzy. Že vzdelávanie je dôležité, si freelancer uvedomuje každý deň, keď musí bojovať o novú zákazku. Ak nebude vedieť/poznať niečo nové, niečo, čo mu pomôže presvedčiť klienta, že spolupráca  s ním je dobrým riešením, tak skončil. Navyše freelancer si dotuje vlastné vzdelávanie zo svojho vrecka. Ale vzhľadom na tom,že na webe sa dajú nájsť kvantá kvalitného bezplatného vzdelávanie ho to  dokonca nemusí stáť vôbec nič.

5.Technológie. Väčšina freelancerov využíva všetky dostupné moderné technológie. Mnohí z nich  práve technológie majú ako koníčka. Baví ich neustále sledovať, čo je nové, čo sa dá využiť pre prácu alebo zábavu. S počítačom, tabletom alebo smartfónom sú jedna ruka. Dôležité však je, že všetky tieto technológie vedia využívať na to, aby ich práca  bola urobená čo najrýchlejšie a najkvalitnejšie. A v ideálnom prípade, aby to bola aj trochu zábava.

6. Efektivita. No, povedzme, že tento bod sa asi nebude vzťahovať na všetkých. Ale pozriem sa na to z pohľadu vlastnej skúsenosti. Ako freelancer som pracoval z domu. Po nejakej dobe sa mi narodil syn. A ja som stále pracoval z domu. Narodenie dieťaťa vám pekne poprevracia život. Pre mňa to okrem iného znamenalo, že som sa musel naučiť byť extrémne efektívny a využiť na prácu ten čas, kedy malý spal.  To, čo mi bežne trvalo 4 hodiny som musel stihnúť za dve. To bol totiž čas, kedy počas obeda spal. Toto sa dá  aplikovať na mnohých freelancerov.

7. Sú extrémne mobilní. Mobilita je pre freelancera životným štýlom. S mobilitou je totiž spojená zmena a tú majú freelanceri celkovo radi. Na rozdiel od dennej rutiny, ktorej sa boja ako čert kríža. S rutinou je totiž spojená nuda a tá je pre freelancera nočnou morou. Na mobilitu by sme sa  mohli pozerať dvoma pohľadmi-cez mikro a makro úroveň. V mojom ponímaní je tzv. mikromobilita spojená s tým, že freelancer nemá jedno jediné pracovné miesto, ale využíva, tak povediac, celý svet k tomu aby sa stal jeho pracovisko. Je vonku pekné počasie?Tak vhodným pracovným miesto budem letná terasa alebo pláž. Prší? Tak skúsi  navštíviť kaviareň alebo vhodné coworkingové centrum. Nemá náladu na ľudí? Môže pracovať z domu. Taktiež netreba nijako zvlášť zdôrazňovať, že zmena prostredia rovná sa nové podnety, ktoré zase vedú k novým myšlinkam a pod. Na makro úrovni mobilita znamená, že freelancer nie je tak viazaný na jednu geografickú lokalitu. Technológie v princípe umožňujú pracovať s ktoréhokoľvek miesta na svete, tak prečo neísť do sveta? Tento postoj dal vzniknúť tzv. digitálnym nomádom.Ľudia, ktorí si zarábajú na živobytie, zatiaľ čo cestujú po svete a spoznávajú iné kultúry. Nakoniec, načo čakať do dôchodku?

Česť práci:)

]]> https://www.koucingblog.org/7-dovodov-preco-by-firmy-mali-spolupracovat-s-freelancermi/feed/ 0 https://www.koucingblog.org/ako-sa-firmy-pripravuju-o-skvelych-ludi/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=ako-sa-firmy-pripravuju-o-skvelych-ludi https://www.koucingblog.org/ako-sa-firmy-pripravuju-o-skvelych-ludi/#respond Tue, 07 Jan 2014 09:57:23 +0000 http://www.koucingblog.org/?p=6058 Pred časom som bol v situácii (a tá stále trvá), kedy som sa začal obzerať po nejakom dlhodobejšom projekte na ktorom by som mohol participovať (vzdelávanie, HR, rozvoj, koučing a pod.). Kedže som zo svojej podstaty freelancer, kde prízvuk je na slove free, tak som samozrejme hľadal prácu, ktorá by mi ono “free” zabezpečovala. Aby som však uviedol na pravú mieru, čo sa pre mňa skrýva za tým “free”. Ako už samotné slovo naznačuje, predovšetkým pôjde o istú dávku voľnosti a slobody pri plnení si pracovných povinností. Som lektor a kouč s takmer 20 ročnými skúsenosťami, z toho takmer polovicu času podnikám vo svojej firme. Z toho vyplýva mnoho vecí, medzi inými napr. to že nepotrebujem aby nado mnou niekto neustále stál a prikazoval mi čo mám robiť. Stačí mi, keď poznám cieľ. Okrem toho mám dostatok sebadisciplíny, aby som si svoju prácu urobil načas a kvalitne. A to bez ohľadu na to, kde sa nachádzam a či mi niekto stojí za zadkom a sleduje, čo robím. Našiel som vcelku dosť ponúk, ktoré hľadali človeka mojich kvalít. Aj obsah by bol zaujímavý. Ale-vždy keď prišlo na dohadovanie pracovných podmienok, tak som sa stretával zo štandardným postupom a nastavením. 8 hodinová pracovná doba a to zväčša na jednom mieste. Na to, že sa nachádzame v hypermodernom technologickom veku, ktorý nám umožňuje pracovať kedykoľvek a odkiaľkoľvek som sa stretával so strašne konzervatívnym až rigidným postojom, ktorý  nemá žiadne technické ani logické opodstatnenie.

Pred istou dobou som školil management aj zamestnancov jednej slovenskej firmy. Jednou z veľkých tém, ktoré boli na pretrase, bola diskusia o možnosti home office. Niečo, čo by zamestnanci ohromne privítali a čo na druhú stranu management tvrdohlavo ignoroval. Ani nie tak z technických alebo iných  racionálnych argumentov, ale proste len preto, lebo šéfstvo nebude mať svoje ovečky pod dohľadom. No teda, takmer som sa chytil za hlavu, čo za stupídny argument sa ocitol na stole. Management často krát hľadá zázračné riešenia na motiváciu zamestnancov, ale ignoruje spoľahlivé a jednoduché postupy.  V tomto prípade ťahali obe strany za kratší koniec a nakoniec z tejto super myšlienky nemal nikto nič. Smutné a zbytočné.

Nedá sa povedať, že by som ešte patril do mladej generácie. Už je tu  nová generácia pracovníkov, mladých ľudí. Vyrastali v inom prostredí, majú iné znalosti a iné požiadavky. Voľnosť a sloboda a to dokonca aj v práci sa pre nich stávajú omnoho dôležitejšie ako stabilné pracovné miesto (čo je samozrejme sama o sebe jedna obrovská ilúzia) či firemné benefity. Ak  sa firma nezačne zamýšľať nad tým ako vytvoriť zaujímavé pracovné prostredie, ktoré napr. umožňuje prácu z domu, tak do takej firmy zaujímaví ľudia neprídu, prípadne ju po krátkom čase opustia.

Už dávno je preč doba, kedy kvalitní ľudia stáli za dverami a podávali si kľučky aby mohli vo firme pracovať. Skutočne kvalitných ľudí je málo. Je veľké umenie ich získať a ešte väčšie umenie je si ich udržať. Pokiaľ budú majitelia firiem rigidne zotrvávať na pracovných modeloch z minulého storočia, tak si obmedzia šance získať vynikajúcich odborníkov, ktorých potrebujú na to, aby v brutálnom konkurenčnom prostredí vôbec prežili.

Môj príbeh dopadol smutne. Žiadna z firiem nebola ochotná zľaviť zo svojich podmienok a ja som sa zatiaľ neodhodlal povoliť z tých svojich. Naďalej rozvíjam svoje vlastné podnikanie a svoje know how si nechávam pre tých, ktorí budú ochotní ho prijať, prípadne zaň zaplatiť.

Máte aj vy skúsenosti, kedy rigidnosť firiem v oblasti pracovného prostredia a firemnej kultúry spôsobila lost-lost  (prehra na oboch stranách) situáciu? Podeľte sa o ne v komentároch.

]]> https://www.koucingblog.org/ako-sa-firmy-pripravuju-o-skvelych-ludi/feed/ 0 https://www.koucingblog.org/zakladna-manazerska-poucka-ako-sa-spravat-voci-ludom/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=zakladna-manazerska-poucka-ako-sa-spravat-voci-ludom https://www.koucingblog.org/zakladna-manazerska-poucka-ako-sa-spravat-voci-ludom/#respond Wed, 18 Dec 2013 09:08:10 +0000 http://www.koucingblog.org/?p=6052 Ak ste manažérom, možno si kladiete otázku, ako sa správať voči vašim ľudom, podriadeným, zamestnancom. Odpoveď je smutne triviálna a jednoduchá. Budťe normálny a správajte sa voči vaším ľudom ako človek.

-Tréningy a školenia sa výrazne skracujú. Ako som spomínal, kedysi (cca 5 a viac rokov dozadu) boli štandardom dvojňdové, v niektorých prípadoch aj viac dňové školenia. Dnes je štandardom, v tom lepšom prípade, jednodňové školenie. Niekedy sa pracuje len s pár hodinami alebo pol dňom.

-V rámci obsahu sa nejde do hĺbky ale kĺže sa po povrchu. Za pol dňa sa toho naozaj veľa nedá stihnúť a tak sa rýchlosť obetuje na úkor komplexnosti alebo kvality.

-Od vzdelania sa upúšťa úplne. Stretol som sa s veľkým počtom zamestnancov, ktorí ani počas niekoľkých rokov v spoločnosti nedostali žiadne školenie, dokonca ani elementárne zásady, toho, čo sa ako má robiť. Veľmi markantná bola táto skúsenosť pri obchodných profesiách. Na jednej strane chápem prístup “hodíme ťa do vody a ak prežiješ aspoň mesiac, tak si náš človek”. Na stranej druhej si viem predstaviť toho nešťastníka, ktorá sa chystá na obchodné stretnutie a z obchodu nevie ani mäkké f, pretože ho to na školenie nikdy nikto neučil. Vznikajú potom z toho niekedy celkom komické situácie ( v tom lepšom prípade) ktoré používam ako ilustráciu pre tých šťastlivcov, kde sa spoločnosť zmilovala a na nejaké to školenie ich predsa len poslala.

-Pri externom vzdelávaní sa tlačí na znižovanie ceny. Samozrejme, to je predsa základný trhový mechanizmus. A konkurencia je aj v tomto dobrá,pretože núti hľadať a vytvárať inovácie, prichádzať stále s niečím novým a pod. Ale zase je tu druhá strana mince, ktorá spôsobuje že cena je jediným kritériom výberu vzdelávača alebo agentúry. A žiaľ, často krát je to Pyrhovo víťazstvo. Spätná väzba, ktorú občas dostávam od účastníkov, kde nastupujem po niekom inom býva katastrofálna. Nesprávne urobená analýza vzdelávacích potrieb, hurá systém vo vzdelávaní, ktoré nie je v ničom ukotvené, žiadne follow up programy, desivá prezentácia prednášajúceho…Ľudia sú potom frustrovaní a prirodzene budú ďalšie vzdelávanie sabotovať, pretože sa im to nepáči. A tým prirodzene trpí celý trh vzdelávanie.

-Vzdelávanie na poslednom mieste. Firmy si vo svojich víziách veľmi radi publikujú, že ľudia sú u nich na prvom mieste. Ale keď príde na investície do vzdelávanie, tak tie sú medzi prvými, ak nie úplne na prvom mieste, ktoré sa škrtajú. Dôvody poznáme. Kríz a spol. Ale práve to je ten správny čas aby sa pracovalo s ľuďmi a pre ľudí. Ak nejdú obchody je to skvelá príležitosť venovať sa napr. veciam, ktoré sú dôležité pre ľudí. A pri tom niečo také nemusí stáť ani cent navyše, pokiaľ sa využijú interné zdroje. Verím, že v každej firme je dostatok šikovných ľudí, ktorí môžu svojich kolegov naučiť niečo nové, čím sa celkovo môže pozdvihnúť vzdelanostná úroveň zamestnancov.

Tieto trendy sú tými, ktoré som si všimol pri vlastnej práci trénera a kouča. Určite som nevymenoval všetky a tak ak vás niečo napadne k tejto téme, tak sa o svoje skúsenosti pokojne podeľte v komentároch. O tom, ako by to mohlo vyzerať a čo by sa s tým dalo robiť, napíšem nabudúce, takže, ostaňte so mnou:)[/sociallocker]

]]> https://www.koucingblog.org/preco-uz-nie-je-firemne-vzdelavanie-tym-cim-bolo/feed/ 0 https://www.koucingblog.org/ako-si-zorganizovat-virtualnu-poradu-s-pouzitim-google-hangout-on-air/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=ako-si-zorganizovat-virtualnu-poradu-s-pouzitim-google-hangout-on-air https://www.koucingblog.org/ako-si-zorganizovat-virtualnu-poradu-s-pouzitim-google-hangout-on-air/#respond Fri, 04 Oct 2013 05:41:41 +0000 http://www.koucingblog.org/?p=5500 Ani vy nemáte radi porady? Radšej by ste sedeli niekde doma v teple? Je to možné, pokiaľ si zorganizujete virtuálnu poradu. Potrebujete k tomu len PC, pripojenie na internet a Google Hangout On Air. V tomto návode vám ukážem ako na to.