Livusha

Milujte sa

noreply@blogger.com (Livusha) — Sat, 24 Dec 2011 09:36:00 +0000

.... nielen na Vianoce ... :)

Nezvestný fundament

noreply@blogger.com (Livusha) — Thu, 24 Nov 2011 21:01:00 +0000

V neustálom, pestrom kolotoči, keď deň čo deň len chodím spať, sa prehĺbi kadečo... Človek každou zmenou čaká akúsi ďalšiu, novú nadstavbu. Žiaľ, na to by som čakala asi dlho... Za posledný čas turbulencií sa ani náhodou nezdá, že sa spomalia. Veru, život začal ! J Radujme sa veseľme sa...

Ako ,,múdra kniha" prinášam zopár právd.

- Škola opäť nezaručuje tú pravú odbornosť, ba ani dobrý plat... to tu už nikto nič negarantuje ?!

- Ľudia sú všelijakí. Možno sa vám vďaka ním a ich správaniu prekazí mnoho záležitostí. TO nezmeníte. Svojim správaním navôkol a k ostatným však môžete zmeniť veľa. Podobní ľudia sa priťahujú. Ak nie, hádajte, kde je chyba.

- Objektívny pohľad na veci a sebareflexia ešte nikomu neuškodili.

- Sínusoida je úžasná ! A ona nestagnuje...

- Pokora a rovnocenný feeling so štipkou odhodlania je správny pomer.

- Nebojte sa zabŕdať do odborných vecí, z ktorých sa vám hlava na prvý pohľad zatočí. Zdravý rozum víťazí vždy a všade.

- Netransponujte rozum do vecí, do ktorých ho nič. Zvyčajne napácha viac škody ako osohu.

- Buďte ochotní bez ohľadu na revanš. V rámci možností.

- Nebojte sa a neobávajte sa. Zbytočný stres ešte nikdy nepomohol.

- Aj keď je optimizmus nedostatok informácií, nenechajte si skaziť deň a tešte sa z maličkostí.

Čepieľka

noreply@blogger.com (Livusha) — Wed, 26 Oct 2011 17:49:00 +0000

A tak som sa konečne mala k činu. Patrilo by sa, nebudem predsa ďalšie 2 hodiny sedieť ako 5 peňazí, milo sa usmievať - akože - ,,rozumiem" , ,,je mi to jasné..." , ,,presne tak !".

Toľká luhanina.

Po hľadaní nástroja základného som musela hľadať nástroj ešte významnejší, nevyhnutný. Viete, tí dvaja sú ako jin a jang. Ako cesto a forma, telefón a nabíjačka, zátka a vývrtka....

Bez seba by nemali dôvod na existenciu.

Hlavné je, že som ich našla a že ich konečne mám. V rukách. Srdcu môjmu viac ako blízki priatelia sa cítili, netypicky, akýsi nesvoji. Asi mám ,,kyľavé" ruky ... nič nové pod slnkom.

Nuž ale aby sme vedeli, o koho sa jedná, predstavujem vám moje strúhadielko a slečnu ceruzku.

Ona bola vždy tupá...

Strúhadlo neveľké, v tvare kvetinky.

Ružové.

Vek : asi 6 rokov

V ruke sedí perfektne.

Ceruzka, hranatá,vzorovaná.

Farebná.

Vek : pokročilý

Tvrdosť tuhy postačujúca.

Je teda nad slnko jasné, že idem ceruzku poriadne naostriť, inak sa k výkonu činu naozaj nedostanem.

Zastrúhať ceruzku... čo na tom môže byť ťažké ? Nič.

Presne tak.

Vsunula som ju do otvoru, otáčam. Jedna otočka, hm, asi ju slabo držím... druhá otočka. Nič.

Ahaaa, tak tam bude zaseknutý hrot, ešte od minula... pátram, šťúram... hrotu nikde. Otáčam ešte raz. Malá ostružlinka drievka odštiepená... v tom momente ma zovrelo kdesi vnútri...

... malé dievčatko stojí pri poličke. Na jednej strane, v štvorcových, umelohmotných obaloch od zmrzliny je kvantum malých, ufúľaných voskoviek - musí sa v nich poriadne prehrabať, aby našla zopár použiteľných. ( Totiž, žltá vôbec nevyzerá ako žltá, je čierna... a ona tak nemá rada, keď jej slniečko na výkrese bude poškvrnené tmavou šmuhou. ) Ale na to je ešte čas ... musí dostrúhať zlomenú ceruzku. Na druhej strane poličky je obal, plný strúhadiel. Siaha tam už štvrtýkrát, zakaždým bolo tupé... na šiestykrát sa jej to podarí a ceruzku ostrúha. Spokojná sa vracia k rozkreslenému výkresu. Kým kreslí, vystrieda sa pri nej množstvo kamarátok, jedna úraduje, druhá tiež kreslí, ďalšia odškrtáva prezenčku (chce byť učiteľka)... a ona len stále kreslí... kým nie je ,,dielo" hotové... až potom môže prísť na rad kuchynka, či panelky...

Zdanlivo mechanická činnosť preklenula za sekundu ...

dosť.

Dosť na to, aby som na drobnosti len nezazerala.

Skúste to aj vy...

3-minútová

noreply@blogger.com (Livusha) — Fri, 21 Oct 2011 16:49:00 +0000

Kto by nemal rád chladné, tmavé, skoré rána, keď vidíte tak na pol metra ?

Vtedy, keď rozlepeniu jedného oka treba venovať energiu drevorubačskú a zároveň drevo prestať píliť sa mi natíska otázka, z akého titulu je chúďa človek vystavený takejto nežičlivosti.

Boli časy, keď vôňa teplého kakaa a vianočky aspoň sčasti nivelizovali utrpené škody.

... ,,bejvavalo".

A tak sa len sugestívne hecujem, veď čo mi ostáva... rýchlo, rýchlo nájsť nejakú drobnosť - ako keď hľadáte druhý pár ponožky medzi ostatným kvantom - z ktorej sa môže vykľuť aspoň jeden endorfín. Našťastie, netrvá to dlho a už polooblečená rezko rozmýšľam nad nastávajúcim ...

dňom.

Už. Najprv jedna noha, potom druhá ... potom nos. Do **** ! Zas je zima ako v ...

Gulag - šuviks.

Tak radšej kráčam, rýchlo. Nech je teplejšie. Noc sa ešte stále rozprestiera všade navôkol, svieti lampa a mobil, kontrolujem čas. Akurát, za 3 minúty ... rozmýšľam, toľko mi trvá trasa.

Keď už som pri bode určenia, stojím pod ďalšou lampou a čítam rozpis, pretože časy sú síce napísané všade, no všade inak. Hm ... tak som dnes asi do kroku pridala o čosi viac.

Je výhra pridať do kroku ? V takúto noc ?

Opäť čumím na rozpis ...

Cítim, že sa mi prúd ľadového vzduchu zakráda poza hlavu, popri ušiach ... a zrazu ... TMA !

Vypadla elektrina ? Totiž, lampa zhasla... aj tá druhá. ... v celom meste ??

Za sekundu sa tá istá tma premenila na tmu viditeľnú. Na nepravý deň.

Aha ... to lampy už nemusia svietiť... Takto okabátiť človeka !

Krátka noc to bola.

( photo by Marián Béreš )

Dve vajcia

noreply@blogger.com (Livusha) — Mon, 17 Oct 2011 18:04:00 +0000

A tak som sa prebrala z ranného sna do ďalšieho týždňa. Vonku ešte nebolo celkom vidno, no absolútna tma to nebola.

Je čas, keď vykurovacia sezóna naberá na obrátkach a neraz sa budím na dusno v izbe. Tento prípad. Otváram okno, ukladám sa naspäť do postele, so skvelým pocitom, že ešte aspoň hodinu a pol môžem ,,spať". Čerstvý ranný vzduch sa pomaly vkráda do izby...

Driemem, obrázky a záblesky sna sa mi začínajú premietať ...

Hotová hladina alfa ! (Love it)

Po chvíli, nevedno akej, bola moja meditácia surovo odstavená. Nie kvôli vŕtaniu. Ani kvôli dodávke, ba ani rútiacej sa električke...

V tom momente som si priala, aby som radšej bola úplne bez ...

... čuchu.

Prečo musí byť hneď zrána prvý vnem čo zacítim hemendex ?! Omeleta, praženica... ani neviem čo to bolo, ale vajcia na tento spôsob naozaj nemusím. A tak sa mi sen rozplynul a premenil na kratšiu nevoľnosť v žalúdku ... Človek si pomyslí, že ani nemusí vstať ľavou nohou, aby sa deň dokafral. Našťastie, bol bez vážnejších následkov ... no bez ,,happyendu" - alebo ?

... ešte vyčkám do polnoci ;)

( photo by Marián Béreš )

Wonderful Hrvatska 2OII

noreply@blogger.com (Livusha) — Mon, 12 Sep 2011 18:55:00 +0000

Vrsi

Borovica

Zadar

Vrsi

Vodice

Sunset Zaton

Oleander

Sunset Vodice

Takýchto pohľadov sa nie a nie nabažiť ...

Mňam !

Vodice

Kto bude prvý ?

Zadar

Sunset in Vrsi

Ričina

Hand aufs Herz

noreply@blogger.com (Livusha) — Mon, 01 Aug 2011 19:31:00 +0000

Hádam najlepším spôsobom, ako nabrať nemčinu, znova sa do nej dostať a vniknúť do ,,alltagssprache", je nemčinu počúvať. Ideálne spolu s vizuálnym vnemom :).

(Ak sa teda nechystáte do Deutschlandu - to je ideálny prípad.)

Je prázdninový čas a televízie sú plné seriálov, ktoré vysielajú ako na bežiacom páse. Okrem starých známych HIMYM, 2 and a half men... nám nemecké stanice ponúkajú aj ( na počudovanie ) celkom obstojnú domácu tvorbu - čo pridáva na autentickosti.

A tak som náhodou zhliadla svieži seriál Hand aufs Herz .

Školské prostredie z Kolna, nenáročný, no zaujímavý dej, komplikované vzťahy... žiarlivostné scény mladých lesbičiek, nezištná pomoc spolužiakovi na vozíčku, protivná riaditeľka, pohľadný Michael, mladá učiteľka vo vzťahu s vlastným žiakom ... no hlavne bežná nemčina.

A dočkáte sa mnoho ďalších motívov. Na Nemecku sa mi páči práve to, že si vedia spraviť pomerne kvalitný materiál/značku a obyvateľstvo to žerie...

Snáď sa to postupne naučíme robiť aj my, myslím, že sme na dobrej ceste ... len treba dať priestor kreatívnym ľuďom a mladým hercom, nech nemusia utekať za hranice...

Pre pôžitkárov ...

noreply@blogger.com (Livusha) — Sat, 30 Jul 2011 09:58:00 +0000

Sketchbook rulezz

noreply@blogger.com (Livusha) — Fri, 22 Jul 2011 15:51:00 +0000

Just few pages from my Moleskine Sketchbook

....

Anything

noreply@blogger.com (Livusha) — Mon, 11 Jul 2011 20:34:00 +0000

I wish I could feel like a child again

Uncomplicated

Real

Silná pieseň, úžasný text...

... myslím, že nepotrebuje komentár.

I wish you were here

With me tonight

Stuck on the island

Midnight

Happy to hang around

noreply@blogger.com (Livusha) — Wed, 01 Jun 2011 18:15:00 +0000

... & happy Mdd

Drak

noreply@blogger.com (Livusha) — Tue, 31 May 2011 16:00:00 +0000

Vari najkrajším, naozajstným umeleckým dielom je klenot slovenskej literatúry - novela Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka.

Tento čarovný, a predsa tak reálny príbeh z čias, keď ľudia ešte verili na zlých duchov a bosorky nemá v slovenskej literatúre obdobu.

„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú lásku pre hrdinskú rozprávku.“ John Conrad, Lord Jim

Je zbytočné chronologicky, dejovo rozoberať túto novelu ( na internete je toho kvantum + pripravíte sa o umelecký zážitok ). Radšej prejdem k argumentáciám, prečo je tak jedinečná.

Dej nie je súvislý, autor využíva retrospektívu ( spomienky ) či veľmi netradičné prostriedky písania, mení sa aj osoba rozprávača.
Okrem toho nájdeme kvantum nádherných motívov, čarovných opisov a metafor, zvukomalebnosť.

Pri chápaní a čítaní toho-ktorého literárneho diela je veľmi užitočné poznať spoločenské podmienky, historické okolnosti, ale aj čo-to zo života autora. Nesmierne nám to uľahčí a pomôže lepšie vniknúť do hĺbky autorových slov.

Próza naturizmu sa rozvíjala v 30.-40. rokoch 20. storočia. Po prvej svetovej vojne prežívala kultúra vo všeobecnosti akési obrodenie a rozkvet. Sociálno-psychologický realizmus, ornamentálna či lyricky tvarovaná próza -to všetko predstavovalo čosi nové, čo tu doposiaľ nebolo. A tak vznikla aj lyrizovaná próza - naturizmus. Akýsi rozprávkový, tajomný, no hlavne slovenský štýl.

Permanentne bola naša literatúra poznačená národným obrodením. Či to bol romantizmus, moderna, ba realizmus... Slovač sa vždy cítila akási ,,nesvoja", nesvojprávna a tak nespravodlivo utláčaná...

Preto akýkoľvek záblesk príležitosti a kvapka nádeje na zmenu rozprúdi v žilách Slovákov nevídaný entuziazmus. Tak málo stačí na to, aby sa človek nebál realizovať, opustil zábrany a prejavil sa. Hoci, možno spočiatku okolím nepochopený... ten správny čas skôr či neskôr nadíde. Určite.

A tiež príde ten čas, keď po tomto diele siahnete...

Vrátil sa teda. '

Vedela odprvoti, že sa raz vráti, a čakala, že sa vráti práve v takýto večer, keď jej prsia budú navreté tuhou a jej ústa rozpukmi sa milosťou. Ako ho volali? Drak, Čierny Macek, Lepiš Madlušovie. A aké mená mu dávala ona? Ozaj, ako by ho oslovila, keby zrazu vyvstal pred ňou: vysoký, čierny, vychudnutý, s očami, ktoré vraj vedia porobiť?

Re-de-motivácia

noreply@blogger.com (Livusha) — Tue, 31 May 2011 09:03:00 +0000

Existuje množstvo kníh, ktoré vám po prečítaní sľubujú naozaj lákavé benefity.

Finančnú nezávislosť, šťastie v živote, pritiahnutie životného partnera či tak jedinečnú pracovnú efektivitu, akú ste ešte nezažili.
Rozumný človek si rozmyslí, a napokon sa často aj rozhodne si tú-ktorú knihu prečítať. Pre tých, ktorý prežívajú burnout syndrome - teda syndróm vyhorenia, krízu alebo sa ocitli na zásadnej križovatke svojho života predstavujú tieto knihy neraz jednu z podstatných ,,záchran" v ich živote.

Potreby-statky-priority.
Rodina-financie-dom-sex-zdravie-nové auto.

Len zopár kľúčových slov, s ktorými sa iste stretnete, ak nejakú motivačnú knihu otvoríte.
Tieto knihy píšu ľudia, ktorí buď rozbehli skvelý biznis, psychológovia či koučovia. Určite odporúčam takéto čítanie. Je plné inšpiratívnych myšlienok, či postupov a rád, ako si nielen v živote veci usporiadať. Skrátka cenné rady, ktoré je dobré si poznačiť a vstrebať -nikdy neviete, kedy sa môžu hodiť. Tieto knihy značne uľahčujú aj každodenný život - typy pre lepšiu komunikáciu, riešenie konfliktov, štýly riadenia a stratégie ...

Vzdelávame sa celý život a osobný rozvoj sa pomaly stáva tým najpodstatnejším, na čo bude mnoho ľudí upriamovať svoju energiu a prostriedky. Tieto cenné písomnosti majú obrovskú výhodu - a to práve tú, že ich píšu ľudia so skúsenosťami, vďaka čomu ich know-how naozaj funguje aj v reáli. Tipy a triky čitateľ začne okamžite využívať a ani sa nenazdá, prvé efekty a zmeny sa naozaj dostavujú.
Funguje to ako reťaz - každý ďalší, hoci len ,,mini" úspech alebo pokrok vás ďalej motivuje pokračovať v tom, čo robíte. Mechanizmus ďalej pokračuje - príde ďalší úspech a ďalší... tak to má byť.
A čo je najdôležitejšie (v dnešnej rýchlej dobe ), nestrácame čas.

Keď takých kníh prečítate viac, zistíte, že všetky sú vlastne o jednoduchosti - resp. k jej návratu.
A že človek sa nevyhne tomu, čo je mu prirodzené. A že nakoniec bude aj tak robiť to, čo ho baví.

Do pozornosti by som však postavila slovko čas. Tým, že nám ho tieto knihy šetria ešte neznamená, že ho skutočne ušetríme. A tiež nemusí byť pravda to, že pokroky sú naozaj progresmi. Nové návyky môžu výrazne pomôcť, ale aj deformovať. Nielen osobnosť. Je to individuálne, no závisí to od toho, do akej miery zapájame našu intuíciu a zdravý rozum.
To, že človek nekoná na základe skúseností alebo vlastných pocitov, ale využíva už napísané know-how, sa neskôr odzrkadlí. Preto s odporúčaniami a nástrojmi treba zaobchádzať opatrne.
Samozrejme, všetko je to o tom, do akých rúk sa dostanú.

Navonok pôsobiaci profesionál vo vnútri vôbec nemusí byť presvedčený (dokonca aj) o tom, čo koná. Nečudo, že sa raz zamotá a dlho nebude vedieť, ako ,,z toho" von :).

Radšej ako ,,10 tipov pre.... " si čítam príbehy týchto ľudí.
Životné, z detstva, z práce, biznisu. Prostredie, ľudia, okolnosti a príležitosti hrajú často dôležitejšiu úlohu ako samotné konanie aktéra. Rozhodnutie robí nakoniec aj tak on, no je podstatné poznať, čo ho k tomu viedlo.

Keď si však spomeniem na týchto ľudí, mali čosi spoločné. Najvýraznejším znakom bola vytrvalosť- a to vo všetkých oblastiach - v učení, v práci, v skúšaní nových vecí ... a to aj vtedy, aj keď boli úplne na dne.

A ako napísal Peeper de Callier - sebadisciplína je často dôležitejšia ako motivácia.
Aj tú treba správne dávkovať.

Tak len všetko s mierou, aby sme sa z toho ( aj z úspechov ) nezblbli ... :)

Hudobné chuťovky / My Music

noreply@blogger.com (Livusha) — Mon, 30 May 2011 05:33:00 +0000

Keďže viacerých zaujímalo, akú hudbu počúvam, rozhodla som sa spísať zopár highlightov môjho playlistu.

1. Travis - 3 times and you lose

2. Mark Knopfler - Boom like that

3. Scorpions - The future never dies

4. Guster - Satellite

5. Dire straits - Expresso love

6. U2 - Magnificent

7. Travis - Quite free

8. Parov Stelar - Matilda

9. Loch Lomond - Tic

10. U2 - Do you feel loved

11. Veronika Harcsa - Play me

12. Scorpions - Holiday

13. Keane - Nothing in my way

13. Travis - Quicksand

14. Alphaville - I die for you today

15. Loch Lomond - Wax & Wire

16. Glashaus - Du

17. Keane - Walnut tree

18. Coldplay - Low

19. Dire Straits - On every street

20. Ghosts - The world is outside

21. Serj Tankian - Sky is over

22. U2 - Electrical storm

23. Coldplay - Dont panic

24. Incubus - Anna Moly

25. James - Getting away with it

26. Travis - Re-Offender

27. Scorpions - Eye to eye

28. Morcheeba - Run honey run

29. Coldplay - Lovers in Japan

30. David Byrne - UB Jesus

31. ELO - Moment in paradise

32. 7Ray - Scarlet sky

33. Keane - To the end of the Earth

34. Scorpions - 32 1

35. Cheryl Cole feat. Will Iam - 3 Words

36. Yann Tiersen - La Valse d Amelie
37. Orjan Nilsen - La Guitarra

Šalát Caesar

noreply@blogger.com (Livusha) — Sun, 29 May 2011 18:16:00 +0000

Mnohí iste poznáte vynikajúci šalát Caesar. Postupne sa stal súčasťou jedálnych lístkov mnohých dobrých podnikov.Hoci je pôvodom z Talianska, vylepšili ho

v Kalifornii, čím si podľa mňa získal obľubu nielen bežných konzumentov, ale aj prieberčivých fajnšmekrov.

Niet divu - skvelú kombináciu chutí len tak vo svojich receptoch, či domácej kuchyni nenájdete.

Šaláty sa tešia obľube už na jar, keď nastáva čas očisty, chudnutia - no hlavne sa na náš stôl vracia čerstvá zelenina. Šalát Caesar je však sýty a bohate vám nahradí hlavný, obedňajší chod.

Prinášam vám teda moju verziu tohto šalátu ( smelo sa inšpirujte aj na iných stránkach ).

Najskôr si naporcujeme a napacujeme kuracie prsia. Nezabúdajme,

že je to šalát a mäsa netreba veľa. Na 4 porcie stačia cca 3 ks kuracích pŕs. Narežeme ich na malé kúsky, pridáme olivový olej, trošku grilovacieho korenia, sójovej omáčky a mleté čierne korenie. Necháme postáť (najlepšie deň).

Pripravíme si dressing. Na odľahčenie používam aj kyslú smotanu. Zmiešame ju teda s majonézou v pomere 1:2. Pridáme štipku čierneho korenia, soli,

čajovú lyžičku worchesterovej omáčky a tiež lyžičku citrónovej šťavy (ja dávam všetko od oka, podľa chuti ).

Na malé kocky si narežeme pečivo (chlieb, rožky... )

Na malé kúsky natrháme ľadový šalát.

Kuracie mäso prudko opečieme na panvici, kým nechytá farbu dočervena. Nepridávame žiadny olej, stačí pac, v ktorom mäso stálo.

Vo výpeku opečieme pečivo dochrumkava. Opäť nepridávame žiaden tuk.

Servírujeme nasledovne :

Na šalát rozhodíme nakladanú, sladkú kukuricu, pridáme zopár kúskov mäsa. Teraz pokvapkáme šalát citrónovou alebo limetkovou šťavou. Pridáme dressing, opečené krutónky a na záver to najlepšie - pridáme strúhaný parmezán.

Dobrú chuť !

Abiturienti

noreply@blogger.com (Livusha) — Sun, 29 May 2011 07:09:00 +0000

A tak sa 4 roky na našom gymnáziu napokon pominuli ... Skúška dospelosti bola veľmi fajn, vyslovene som si ju vychutnávala. Ako čerešničku nakoniec vytiahla moja ruka zadanie - Mňačko + Horov ... Ako chutí moc. Napriek tomu, že som veľmi chcela Chrobáka s Drakom, tento román je jeden z najpôsobivejších, aké som čítala a preto mi bolo nesmiernym potešením rozobrať ju :).

,,Máš pocit, že ti patrí svet ? Vieš, z nás to tak opadlo... " Pýtajú sa ma známi či kolegovci...

Pravdupovediac, ani nie. Je pekné, že do životopisu mi pribudla ďalšia kolonka do Vzdelania. I toť vsjo ! ;) ... score : 4 x 1

Nastáva omnoho dôležitejšia doba, prijímačky. A tak teraz fičím na IQ testoch a rôznych testoch študijných predpokladov, potom na matematike a jazykoch....

Treba trošku konečne precvičiť mozog, po tých degenerujúcich maturitných bifľovaniach - (našťastie sa mi to podarilo značne obmedziť :)) ).

Gratulujem teda všetkým, ktorí skúšku dospelosti uspešne zdolali a v najbližšej dobe ešte viac držím palec na skúškach ! :)

Prečo sa bojím medikov

noreply@blogger.com (Livusha) — Fri, 11 Mar 2011 21:00:00 +0000

Je čas predmaturitný, čas učenia, stresovania, testovania a všakovakého iného -ania.
Študenti pracujú na plné obrátky, vari najviac/najmenej počas svojho doterajšieho snaženia ! Kľúčový čas, kedy si vyberáte vaše pôsobenie, vaše smerovanie do budúcna, predsa nemožno odignorovať.

Okolie do vás hustí, aká možnosť je najlepšia. Samozrejme, že vám chcú len dobre ! Odporúčania stať sa lekárom - veď - ,,nie takí vyštudovali" treba seriózne vážne zvážiť. Ide totiž o to, aby vám to nevyhadzovali na oči ďalších 30 rokov vášho života, keď váš plat nebude nič extra, alebo nebodaj skončíte na úrade práce. Bože chráň.

Vyberať si treba starostlivo, svedomite a samozrejme s rozumom !
Kto by len tak odstrčil vidinu úspešnej budúcnosti ? Schytiť do roboty (učenia) sa treba okamžite, nech nezmeškáme ani chvíľočku !

No dovtedy by sme mali vedieť, na čom teda ideme pracovať. Za tých 18 rokov by sme už mohli mať šajnu, čo s nami a čo by nás mohlo baviť, kde majú známi konexie a kde by sme potenciálne ,,nemali problém" a tak isto nemali problém ,,niečo poriešiť".

Aj tak sa dá.

Opačný prípad je ten, keď v sebe objavíme skrytú vášeň. Taký skrytý talent, ktorý sa počas vášho života príliš neobjavoval, možno príležitostne.
Napríklad isté právnické cítenie alebo neskutočný deficit zdravovedy, príp. organickej chémie. (Čo tam po tom, že z písomiek sa pritrafila nejedna stolička... )
Ej, ale ani tí farmaceuti nie sú na zahodenie !

Hovorí sa, že študovať medicínu chodia len tí najšikovnejší. Tí, ktorí sa vedia všetko dobre naučiť, trpezliví, húževnatí, skrátka typickí jednotkári a neraz aj ,,kockaté hlavy" ako vyšité !

Ale čo obnáša prijímacia skúška na túto prominentnú školu ? Okrem toho, že zaplatíte aspoň 40 Eur na prihláške, je potrebné sa naučiť stredoškolskú biológiu a chémiu. Ako zvykom býva, nielen v tejto oblasti od vás chcú všetko iné, len nie to čo ste sa učili v škole za 3 roky. Preto príprava zaberie oveľa viac času a je pomerne náročná. Naučiť sa kvantum otázok...

A sme doma. Naučiť sa ! Na prvý pohľad sympatické slovíčko, vzbudzujúce minimálne obdiv.
Kto sa vie dobre bifliť, alebo má fotografickú pamäť, nemá problém. Vskutku, myslím, že s naučením nemá problém žiaden priemerný študent. Len u niektorých vyhráva lenivosť alebo nezáujem nad chcením.
Doteraz nepochopím, ako vám v škole len tak dajú známku za niečo, čo ste sa naučili večer pred písomkou. Veď to môže spraviť úplne každý... a vlastne to tak aj funguje.

To isté predstavujú de facto aj také normálne prijímačky - nie len na medicínu. To, že sa človek o danú problematiku zaujíma, je úžasné a obdivuhodné. No má na to aj predpoklady ? Ak áno, prečo ? Ak nie, prečo ? Čo nám dá odpoveď na túto otázku ?

Teoretik by povedal ... čas ukáže. Vychádzať však treba z reality. Tak prečo takú ,,simulovanú" realitu nepreexponovať do testov ?

Myslím, že bratři Česi to už pochopili a fakulty kvalitné, ktoré sa nechcú zaradiť do priemeru majú svoje vlastné špecifické testy studijních předpokladu alebo ešte lepšie, prijímajú na základe testov, ktoré robí súkromná firma. (Takto sa súčasne obmedzí aj kšeftovanie a korupcia priamo na fakultách. )

Výsledky týchto testov majú určite vyššiu výpovednú hodnotu a o študentovi povedia nie len to, že vie ako sa volá daný sval, ale aj to, či vie za akých predpokladov a prečo sa môže natrhnúť, ak je šľacha v úplnom poriadku. ... len pre ilustráciu.
Ja ich volám TZR - testy zdravého rozumu, aneb testy analytického, logického, kritického zmýšľania. Skrátka takéto testy preveria, či vám to páli natoľko, aby ste stačili na danú školu.
Medicína je prípad špecifický, lebo tam je potrebné sa vedieť bifliť a súčasne vedieť kozmickou rýchlosťou prepájať mozgové bunky. A toto sa naučiť nedá. Možno dá, no chvíľku to trvá :).
Určite nie jeden rok.

A preto sa bojím niektorých medikov.
Preto sa stáva, že vám už druhé nasadené antibiotiká nezaberajú. Že vás posielajú na nesprávne zákutia oddelení, že vám operujú nesprávne koleno... že z toho všetkého radšej nikde nepôjdete, prejdete na samoliečbu a ečte viac si zdravotný stav dobabrete.
A to len pre to, že ste natrafili na nekompetentného. Nuž, pri ľudskom tele a zdraví by sa to duplom stať nemalo.

Nesmierne si vážim lekárov, obdivujem farmaceutov, ako vedia miešať liečivá a ešte viac ma fascinujú vedci, ktorí reálne objavujú a posúvajú túto úžasnú a nesmierne dôležitú oblasť stále dopredu.

Dnes postihlo Japonsko po dlhej dobe nesmierne silné zemetrasenie s magnitúdom 8,8 stupňa Zemetrasenie má globálny dopad, keďže ide o deje litosférických dosiek a tsunami sa vrhajú na ďalšie ostrovy. Aj keď sú zemetrasenia v japonsku na dennom poriadku, toto bolo neobvykle dlhé a silné. Stovky ľudí sú niekde pod troskami a v lepšom prípade čakajú na záchranu...
a tak ma napadlo, že keby som sa dala na dráhu medicínsku, asi by som takto zachraňovala v oblastiach, kde je to viac ako potrebné... reálna pomoc na pravom mieste.
Preto prajem všetkým lekárom, nech sú v pravom čase na správnom mieste so správnymi rozhodnutiami a najlepším možným konaním.

Papierové imaníčko

noreply@blogger.com (Livusha) — Fri, 07 Jan 2011 18:46:00 +0000

Vraj najlepšie príbehy píše sám život. Asi VŠETKY príbehy píše život. Narážam na de facto všetky literárne diela. Poviedky, novely, stĺpčeky ... Nuž, prečo sa tak náramne predávajú diela Vasilkovej, či ,,mrte geniálnej" Evity ? Nuž preto, lebo príbehy sú o Vás - o ženách, o šťastne vydatých ale aj o tých, ktorých manžel podvádza, o ,,zrelých" ženách, o čajočkách, o frajeroch, o študentoch - o nás :). Nájdeme sa tam.
Výnimkou môže byť možno snáď sci-fi. No aj sci-fi príbehy sú určite do veľkej miery tvorené vďaka autorovej inšpirácie okolitého sveta.

Rovnako mám pocit, že väčšina diel je sčasti autobiografických. Možno autori vysvetľujú, že nie, to nie sme my... možno sa len inšpirovali - a to úplne stačí. Možno dielo nezachytáva presne život autora, možno len niektoré udalosti. Alebo hovorí o udalostiach, ktoré sa mohli stať inak... alebo niečo len prikrášlili...
Nuž, podľa mňa sú autobiografické diela najkvalitnejšie, najhlbšie, najkrajšie a pravé. Úprimné, s cennou výpovednou hodnotou. A je jedno, či čitateľ vie, alebo nevie či ide o autora.

Richard je letec. Skutočný, ale aj v prenesenom, metaforicko-filozofickom význame. Lietaním totiž vyjadruje svoju filozofiu. A nielen filozofiu New Age. Inšpirujúce myšlienkové pochody, hľadanie svojej ideálnej ženy, či svojej ,,soulmate" - spriaznenej duše. Je úžasné sledovať jeho vnútorné monológy, ba aj dialógy. Ako mu brnenie pripomínalo kto naozaj je Richard a čo je preňho dobré. Aj preto sa bál byť s niekým príliš dlho, nechcel sa viazať. Sebectvo je vec dobrá, priam výborná. Pokiaľ neobmedzujete, nerušíte a neprekážate druhým, je to ideálne. Nech každý robí, čo je preňho to najlepšie, a nech je šťastným.
No pokiaľ ide o vzťah, naše sebectvo ide celkom prirodzene bokom... uňho to však trvalo dosť dlho :).
Svojim modelom ideálnej ženy a jej hľadania sa však týmto štýlom megaúspechy (v našom ponímaní) nekonali. Veľa nových začiatkov a ... len začiatkov. Začiatky vo vzťahoch sú pekné, priam tie najkrajšie zo všetkých fáz. A tu je pes zakopaný. Vo vzťahu sa zrejme nedá byť na stále na rovnakej úrovni..
Slovom, prečítajte si ďalšiu skvelú ,,Bachovku" , The bridge across forever stojí za to :).

Už len ten názov sa mi náramne páči. Pravdou je, že som knihu prečítala ,,až" na druhýkrát - po polroku.
Tu sa mi tíska myšlienka, že každá kniha má svoje načasovanie a aj my musíme správne ,,dozrieť", resp. dostať sa do štádia ( či mať dovolenku ? :)) ), kedy po knihe siahneme a ona sa už o nás postará - buď nás pohltí alebo zdrhne.

Je mi hrozne ľúto, že nemôžem čítať toľko a tak často, ako by som chcela... človek má pocit, že niečo zameškáva.

No nie je dôležité čítať veľa kníh ... dôležité je čítať tie správne knihy. :)

Tibetské kefírové zrná

noreply@blogger.com (Livusha) — Fri, 31 Dec 2010 15:24:00 +0000

Milujete acidofilné mlieko ako ja ?
Alebo patríte medzi ,,príležitostných" konzumentov podľa chuti ?

Tibetské ,,hubky" toto kefírové mlieko vyrobia sami. Sú nositeľmi baktérií, ktoré liečia takmer všetky ochorenia zažívacieho traktu, vysoký krvný tlak, či onkologické choroby.
Pravidelné pitie Vás bude udržiavať v dobrej kondícií a posilní sa vám obranyschopnosť. Zmierňuje príznaky cukrovky a depresie.
Skrátka - univerzálny liek ! Nie nadarmo sa hovorí ( a o Slovákoch si to myslia aj Kórejskí lekári ), že Slováci majú veľký problém s imunitou a de facto všetky choroby máme ,,z jedla".

Preto treba svojej črevnej mikroflóre venovať zvýšenú pozornosť.

Viac sa o hubkách môžete zvedieť napr. tu .

Kto by mal záujem, hubky darujeme - okolie Michaloviec, príp. Ba. Píšte na livussha@gmail.com .

Hula hop

noreply@blogger.com (Livusha) — Sun, 05 Dec 2010 10:00:00 +0000

Neviem, či to bude snehom, hudbou, zasneženým Slovenskom alebo len tak - cestou vlakom. Vždy je pre mňa inšpirujúca, no nie vždy mám k dispozícii relatívne pohodlie a vyspelú techniku.
Jeej, polo-zamrznutá Liptovská Mara.
Vskutku, nemám rada zimu.
Napriek tomu si niekedy vychutnávam zimné večery. So škoricou, s dekou, knihou, vínom.
Totiž - jeden milý človek raz povedal, že keď svieti slnko a je teplo, tak ako keby kvitnem. Čo je na tom pravdy objektívne povedať neviem, no rozhodne som spokojnejšia keď je vonku 25 ako 5.
A kvety treba polievať.

Vraj sa netreba stresovať.
Ale všetko s mierou. (Paniku je tiež potrebné zachovávať.) Nejak sa nemôžem stotožniť so súčasným stavom v tomto svete. Je to všetko veľmi divné. Áno, koncov sveta sme tu už mali veľakrát. No ja nemyslím na koniec sveta typu - tresk a sme fuč !
Prečo sa mi zdá, že sme nastúpili na nezdravý zotrvačník ?
Krízy, euroval, Kórea a teraz ešte aj Wikileaks - podľa mňa umelo vytiahnuté bludy. Žeby ľudstvo predsa len potrebovalo preriediť ?
Ak áno - smer Argentína.

A vy ?

Sametová

noreply@blogger.com (Livusha) — Fri, 19 Nov 2010 08:51:00 +0000

17. november - pre väčšinu len jeden z mnohých voľných dní nášho kalendára. Hlavne pre tú mladšiu väčšinu.

Ani ja som november 1989 nezažila.

Keď som bola malá, pamätám si, ako mi rodičia vysvetľovali, čo sa vlastne udialo. Vtedy mi však pojmy totalita, systém či komunisti veľa nehovorili. Ako dieťa, ktoré považuje všetko navôkol za samozrejmosť som novembrové výročie vnímala len povrchne.
Televízne zábery zo spartakiády, znejúcu internacionálu a pochody mladých pionierov či robotníkov na družstvách som brala ako minulosť. Častokrát so smiechom.
Časy dávne, keď to všetko bolo normálne. Úsmevné spomienky a rozprávania zážitkov blízkych tiež stáli za to. Bolo normálne, že ľudia chodili oblečení skoro rovnako, že sa robili päťročnice, že byť pionierom je super, že sa skrátka necestovalo, že na trhu bolo tovarov mizerne málo... veď, to tak bolo, dávno... že ?

A s postupom času, keď som rástla a keď sa aj môj pohľad kryštalizoval, zrazu sa mi veci - síce dávne, nezdali v poriadku.
V niektorých momentoch si dokonca pamätám, akoby sa mi dych zastavil - poznáte to - keď vás prepadne úzkosť, vyschne v ústach a neskutočne zovrie v hrudi.

Odvtedy vnímam totalitu ako vec nie štandardnú a už vôbec nie v poriadku. Fakt, že odkedy sa sem nasáčkovali Rusi prešlo do revolúcie 40 rokov je naozaj otrasný.
To, že spoločnosť fungovala tak ako fungovala a svojim spôsobom stagnovala by sa možno ešte dalo prežiť a dohnať.
Najväčšiu škodu však tento systém napáchal v ľudskom zmýšľaní. Ešte dlho bude trvať, kým sa vytratí a eliminuje v ľudských mozgoch zdeformované a ,,zmantinelované" zmýšľanie.

Prečo na mňa pozerajú ako na nenormálnu, keď poviem, nech sa ľudia o seba starajú sami ? Prečo si všetci zvykli stále sa na niekoho spoliehať ? ,,Že ... šak dajak bude." A nehovorím o výnimkách typu ŤZP & pod...
Ďakujem pekne, tak to potom aj vyzerá.
Prečo si niektorí mohli zvyknúť na to, že zadarmo im nič z neba nespadne ?
Že nič zadarmo nedostanem ? A že keď nebudem robiť nič, tak ani nič nečakaj...

Myslím, že to funguje. A vy ?

Darčeky, prezenty a prekvapenia

noreply@blogger.com (Livusha) — Sat, 23 Oct 2010 17:42:00 +0000

Kto by rád nedostával darčeky ? Priznám sa,aj ja mám nesmierne rada ten pocit, moment prekvapenia a šťastia, keď dostanem milú nečakanú drobnosť.

Môj problém (na môj vkus dosť obrovský ) je ten, že nedokážem vybrať ani len tú najmenšiu prkotinu, nieto ešte darček a riadny prezent, ktorý by som mohla venovať.

Keď kupujem niečo cielene, je to ešte horšie. Obrovské množstvo tovaru ma privádza do amoku pomykova a moja schopnosť rozlíšiť vhodné od prebytočného, efektné od užitočného sa v tom momente vyparí nevedno kam...

Odrazu neviem, ako by dotyčný s darčekom nakladal, a či vôbec...

Povedala som si, že predsa niečo, čo kupujem na základe intuície a od srdca,nemôže byť celkom zlé...

Ale prečo si stále dokážem vybrať niečo sama pre seba ?

Užitočné, pekné, špecifické – a navyše s príjemným pocitom. (Čo tam po tom, že vás mama zdrbe, že už by som si mohla prestať kupovať somariny a radšej ... )

Ako v bavlnke

noreply@blogger.com (Livusha) — Sat, 09 Oct 2010 13:52:00 +0000

Je tu čas, keď Vám cesta do práce trvá viac než obyčajne. Je tu čas, keď musíte chodiť po ceste, pretože betón na chodníku je roztrieskaný jedna radosť.

Je tu čas, keď sa k pošte brodíte bahnom, preskakujete diery a zapchávate si uši, aby ste prežili ten strašný rámus zo zbíjačky, aby ste mohli poslať jeden poondiaty list.
Aby ste sa dostali domov, musíte mesto autom obísť skoro celé, pretože sa začínajú robiť kruhové objazdy.

Slovom, zvolebnieva sa.

A ja sa pýtam, prečo nie sú voľby každé dva roky...

Prečo sú voľby pre politické subjekty, nominantov vo funkciách či aktivity štátnej správy JEDINÁ motivácia za celé 4 roky ?

Pretože človek má krátku pamäť ? Pretože ich to nebaví ? Pretože treba zamakať, aby mali ďalšie 4 roky pokoj ?

Pred voľbami ideme seniorov zadarmo učiť na počítači. Presne teraz hľadáme terénneho pracovníka do rómskej osady ?

Toľké ,,osvietenie" !

Dowina

noreply@blogger.com (Livusha) — Sat, 11 Sep 2010 19:25:00 +0000

Národná kultúrna pamiatka, sídlo kniežaťa Rastislava, veľkomoravská hradná pevnosť.
Tak toto všetko bol ( a je ) jeden z najstarších hradov na Slovensku - Devín. Hrady ma vždy fascinovali. ( Len ten čas na ich schodenie chýba... )
A preto prinášam pár mojich amatérskych fotiek - fotiek možno z iného pohľadu ;).

Je to niečo neuveriteľné, ak si predstavím, ako to museli v dávnych dobách stavať, akým systémom sa žilo, ako kone s kočmi a pánmi urodzenými tiahli strmým kopcom...

Panenskú vežu iste poznáte z ex-50-haliernika...

Niekedy mám chuť vrátiť čas a zažiť fungovanie spoločnosti - napríklad v 8. storočí.

Možno by som sa vybrala na vychádzku s mladými práve na Devín na čele s Ľudovítom :)) ...

Mr. Ľudovít Velislav tu má totiž aj pamätnú tabuľu ...

,, Za dvoma rohmi" - veď si ja raz kúpim zrkadlovku, aby to bolo lepšie vidno :).

Cez okno...

Beautiful skyline

Donau rulezz

Zdochol pes

noreply@blogger.com (Livusha) — Mon, 02 Aug 2010 09:02:00 +0000

Našťastie sa o svojho štvornohého miláčika nemusím báť. Nie je to pes a nie je dokonca ani živý. Je to moja fialová ovca, ktorá je z príjemného bavlneného materiálu a s ktorou spím. Báť sa o ňu nemusím preto, lebo je doma, v bezpečí. Spí síce sama ( ak si ju neuchmatol niekto z rodinky O. ), no o to viac sa na mňa bude tešiť, keď s ňou budem spať doma.

Neviem, prečo som ju nechala tam... Vyslovene si nekoledovala o to, aby bola deportovaná v nepohodlnom kufri a kde by sa zrejme jej veľkosť dočasne zmenila na 50% jej objemu. Nuž, nechala som ju radšej na pokoji, nebudem predsa znásilňovať svoju milovanú ovcu...

Som možno direktívny typ, no rozhodne nie tyranský. Ani nechcem byť. Stojí to veľa energie. Nemám na to svedomie ani chuť. :)

S tým všetkým viem (dúfam) naložiť lepšie a efektívnejšie.

Momentálne som teda odcestovaná. V hlavnom meste, brigádujem.

A myslím, že tak je to správne. Aspoň nateraz. :) Ešte presne neviem, na ako dlho sa tu ohrejem - to ukáže až čas.

V posledných dňoch ma prepadol pocit a myšlienka, že som tu jednoducho mala prísť.

Posledné mesiace doma som žila zaujímavým, rýchlejším tempom. Posledné dni ešte viac... chodiť domov neskoro a kopec iných ,,detailov" sa mi vybavujú až teraz... Doma som to brala ako samozrejmosť. Iste, všetko treba robiť s mierou ( a myslím, že som aj robila ).

Poukázať však chcem na to, že som riešila všetko možné, len nie seba. Tu má zrazu človek čas. Čas na seba, vďaka ktorému zrejme nájdem sever.

Preto apelujem aj na Vás - ,,uvedomte sa", nájdite si čas na seba ( tým nemyslím víkendový wellness ako všetky ženy - aj keď -ako druhotná bodka nezaškodí ).

Skúste veci robiť inak, pozrite sa na všetko z opačnej stránky a pohľadu.

Možno prídete na niečo, čo vo Vás podnetí niečo nové. A možno to nebude hneď - veď všetko más svoj čas :).

Okrem iného som sa ako návšteva a menšia pomocná sila na pár dní zúčastnila LŠE 2010. Toto bola opäť tak veľká inšpirácia, ktorá ma znova nakopla dopredu a dodala obrovské množstvo energie, ktorá u mňa mala deficitnú tendenciu. ĎAKUJEM !!

A zase si len vravím, že nič nie je bez príčiny. Pri tejto akcii to platí dvojnásobne - to čo sa stalo a prečo to tak bolo, sa uvidí až s odstupom času. Márne rozmýšľame, prečo som konal tak, či onak... jedno však viem : že to tak malo byť a že to malo svoj dôvod.

Lebo intuícia neklame ;).

... a málokedy Vás sklame. Naozaj.