MINIGOLF BRATISLAVA

Magura cup pokračuje...

2011-11-24T14:34:00.004+01:00

Tak sa zdá, že vonkajšie teploty sa už definitívne rozhodli si obliecť zimný kabát a akákoľvek minigolfová aktivita sa niekde pomalšie inde už veľmi zjavne presúva do indoorových priestorov. Ťažko povedať koľko halových podujatí prinesie Slovenská zimná sezóna, ale Magura Cup v Prievidzi medzi nimi určite nebude chýbať (a možno bude jediný).

Ten začal písať svoju históriu vo februári tohto roku, keď nadviazal na sériu dovtedy usporadúvaných Magurských openov. Samozrejme s jednou podstatnou modifikáciou a síce vypísanými prémiami pre najlepších. Tie sa do značnej miery odvíjajú od počtu zúčastnených hráčov, takže jednoznačne platí, že čím viac minigolfových hláv na turnaji, tým atraktívnejšie finančné ohodnotenie pre top-hráčov.

Tento princíp bude uplatnený aj počas druhého ročníku, ktorý sa uskutoční počas posledného predvianočného víkendu (17./18.12.), takže pevne verím, že pravú minigolfovú vianočnú atmosféru spojenú s ostrými párovými súbojmi bude tento krát mať chuť prežiť o čosi viac hráčov ako tomu bolo naposledy. Koniec koncov, v našich končinách lepšie dotovaný a štýlovými trofejami podporený turnaj budete hľadať len márne. Čas začať pripravovať myseľ na nefalšovanú euro-minigolfovú jazdu...

PROPOZÍCIE TURNAJA

Keď štatistika nebolí...

2011-11-08T21:24:00.004+01:00

Už niekoľko dni sa na mňa díva a úpenlivo ma prosí o okamžitú publicitu vo virtuálnom priestore. A keďže je nemám chuť sa s ňou dostať do akéhokoľvek sporu, tak jej želanie bez výhrady splním. No a o kom resp. o čom je vlastne reč? Predsa štatistike, ktorej miery si vytvorili samotní hráči a hráčky počas záverečného ligového turnaja v Prievidzi. Poďme sa jej pozrieť na zúbok...

Kým na väčšine ligových turnajov odohraných počas roka sa u najlepších hráčov môžeme stretnúť s esovou úspešnosťou nad úrovňou 70%, v Prievidzi na starom ihrisku túto hranicu musíme posunúť ešte o nejaké tie percenta smerom nahor. Dokonca sa objavili až dvaja dobrodruhovia, ktorým číslo 1 v protokoloch zjavne robilo veľmi dobre a rozhodli sa pokoriť aj métu 80%, no najväčším machrom sa v tomto ohľade stal nedeľný víťaz – Ľubo Zontág s hodnotou nebezpečne zvodnou – 81.94%. Ak ju niekto v roku 2012 na Slovenskej pôde prekoná, tak sľubujem, že mu na tejto stránke venujem jeden celý oslavný odsek ;)

Hrať prievidzské dráhy bol v porovnaní s inými ihriskami na Slovensku zjavne relatívne blahodárny zážitok a účasť neurológa na place nebola vôbec nutná. Aj rozmýšľam, či vôbec dráhu s najhorším priemerom označiť ako dráha smrti. Dohodnime sa, že skôr dráha menšieho srdcového záchvatu. Koniec koncov, priemer 1.695 (patriaci priečkam) nenaznačuje, že by práve na tomto mieste mali vznikať minigolfové pomníčky.

Minigolfových pomníčkov s číslom 7 sa vyskytlo iba päť, takže tento krát nemám dôvod zdvíhať varovný prst, ani robiť iné burcujúce gestá. Skôr vytesám do kameňa na tabuľu slávy niekoľko mien (aj keď ich bude trochu menej, keďže na množstve dráh sa o prestížne výkony delilo viacero hráčov), ktoré si to na základe pôsobenia v rôznych kútoch prievidzského ihriska zaslúžia najviac:

dráha	hráč(i)	priemer
loping	Tibor Mészáros	1.125
priečky	J. Nakládalová / M. Čibik	1.125
okno-rovné	Ivan Buš	1.000
kliny	Ivan Roemer	1.000
vlny	P. Buchcár / T. Mészáros	1.000
ľadvina	J. Kalník / P. Vrchovinský	1.000
most	Rado Struhár	1.000

Jesenné prievidzské divadlo

2011-10-27T18:10:00.004+02:00

Vyjadriť sa objektívnym spôsobom ku záverečnému ligovému víkendu roku 2011 nie je pre mňa jednoduchou záležitosťou. Síce od samotného turnaja v Prievidzi už uplynulo niekoľko dní a niektoré emócie stihli vychladnúť, moja športovo a často pozitívne naladená duša pod ťarchou všetkých konzekvencií pri spomienke na rozhodujúce momenty tejto minigolfovej udalosti stále pociťuje úprimný smútok.

Ale poďme pekne po poriadku. Hlavné pódium minigolfového divadla bolo tento krát postavené v nebezpečnej blízkosti starého prievidzského ihriska, ktoré v zásade obchádzala povesť ako mimoriadne žičlivého a hráčsky obľúbeného. Preto sa za určitých okolností dali očakávať výkony, ktoré by strhli celé auditórium do frenetického potlesku. Samozrejme, že mám na mysli kombináciu osemnástich magických momentov zakončených nespútaným mrazením po celom tele.
Mrazenie síce nastalo, ale bohužiaľ bolo skôr spôsobené chladným jesenným vzduchom, ktorý určite zapríčinil drobný posun celkových zahraných priemerov smerom nahor. (TOP10 deň1 - 22.40, deň2 - 22.18) Som presvedčený, že ak by sa turnaj (pozor, to nie je kritika termínovej listiny) odohral počas niektorého z letných mesiacov, nezvestná 18-ka by konečne ukázala svoju bezchybnú tvár. Takto sa do výsledkovej listiny prepašovali „iba“ oficiálne štyri modré 19-ky. Jedna z nich patrila Radovi Struhárovi (86 úderov, priemer 21.50), víťazovi prvého hracieho dňa, ktorý tak potvrdil veľmi kvalitnú fazónu v druhej polovici roku. No a kto si siahol na absolútne víťazstvo (na území Slovenska premiérové) v nedeľu? Človek, ktorý je schopný do roka odohrať 53 turnajov a ktorému sa radšej v nedeľu vyhýbajte, pretože ju má nenápadne schovanú aj vo svojom mene – Ľubo Zontág (83, 20.75). Mimochodom, priemer 20.75 predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú v Slovenskej lige dosiahol hráč od spustenia jednodňových ligových kôl.

Komentáru tímovej súťaže by som sa najradšej vyhol, ale keďže nechcem, aby ma týždeň naháňalo moje svedomie, tak urobím presný opak. Do osudového momentu sa všetko javilo ako skvelý come-back majstrovského tímu GK Bratislava. Sobotné prvé miesto, vysmiate tváre, dobré pocity... ale keďže naše minigolfové divadlo nehrá iba na pódiu, ale aj za oponou, tak nastala scéna, ktorú bratislavskí hráči nemali v scenári. V prenesenej reči hovoríme o penalizácii, rozhodnutí o osude turnaja mimo hracích dráh a v danom momente aj výraznom ovplyvnení hráčskeho motivačného faktora. Niečo, čo som ja osobne zažíval pri iných druhoch športu a vždy som tým do značnej miery opovrhoval. Nestaviam sa do pozície obhajcu žiadnej zo strán, len mám silný pocit, že samotné mýtické alkoholové pravidlo (mimochodom podľa mňa nedostatočne zadefinované) Slovenský minigolf na nohy nepostaví. Stalo sa... Zvyšok Ligového ročníku 2011/12 tak pre mňa v rámci tímovej súťaže nadobudol status formálnej záležitosti a iba z úcty k ostatným tímom nebudem vyslovovať názov toho, ktorý na 99% v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska zdvihne nad hlavu trofej šampióna. Radšej pre poriadok dodám, že jednotlivé denné víťazstvá si pripísali domáci hráči 1. MTGC Prievidza (467 úderov, 23.35) a minigolfisti trnavského klubu ŠK ADARA (451, 22.55).

Tak a čo by som dodal na záver? Čo takto malú fotografickú bodku symbolicky sa lúčiacu s outdoorovou sezónou, ktorá sa do minigolfovej kroniky zapíše pod číslovkou 2011, hm? Užívajte si dlhé večery a v prípade nostalgickej reakcie skúste zavítať na niektorý zo zimných halových turnajov (druhý ročník magura cup-u by nemal chýbať)...

PS: Štatistika samozrejme bude...

Z Vergiate prekvapujúco bez medajle

2011-10-04T20:38:00.006+02:00

Keď som minulý rok o takomto čase dopisoval článok venovaný práve skončenému Poháru majstrov vo Viedni, odkázal som novému (vtedy pochopiteľne neznámemu) majstrovskému tímu, aby o rok vo Vergiate zažil príjemné minigolfové nadšenie a urobil už konečne výsledkový uragán. Rok uplynul a bohužiaľ musím konštatovať, že želanie sa podarilo naplniť iba z polovice... vyjadrovať sa k výsledku, ktorý je všeobecne považovaný za neúspešný nie je zrovna jednoduchou záležitosťou, ale strčiť hlavu do piesku by bolo v tomto momente iba zbabelým krokom, takže pár riadkami sa k samotnému turnaju venovanému klubovým šampiónom rád vrátim.

V Taliansku bol pre kluby pripravený pomerne náročný betónový okruh, kde sa akákoľvek cifra pod psychologickou hranicou 30 úderov dala považovať za pravú minigolfovú kvalitu. Vyslovene smrteľnú dráhu by ste na ihrisku hľadali márne (v porovnaní s Viedňou 2010 išlo o relatívne pokojnejšie mínové pole). Ešte aj štatisticky najťažšia dráha – veľký hrad sa z môjho pohľadu javil po stránke prenosu ako jednoduchší v porovnaní s košickým kolegom. Iná však bola situácia po prenose. Skórovať na tejto dráhe vyžadovalo nemalú dávku šťastia. Podobne tomu bolo aj na dráhach 3, 7 a v o niečo menšej miere aj na 8, 15, 16.
Dôležitý faktor úspechu predstavovalo zladenie dvoch základných konštánt – prenosu na prekážkových dráhach a precízneho tempovania na technických. Keďže počasie počas celého podujatia (vrátane tréningov) vykazovalo neuveriteľnú stabilitu (modrá obloha, bezvetrie, teploty okolo 25 stupňov), ustrážiť si optimálnu teplotu zvolených lôpt nepredstavovalo výrazný problém. Za to nároky na udržiavanie koncentrácie a čerstvej mysle sa už nachádzali na vyššom leveli. Poháru majstrov sa totižto zúčastnilo až 120 hráčov, čo pri jednom ihrisku logicky značne znáročnilo časovú schému turnaja. Odohrali ste okruh (približne 1.5h) a mohli ste sa rovno pripraviť na trojhodinovú pauzu. Hrací deň tak končil po 19. hodine. Nič príjemné pri pomyslení, že ste vstali 5.40, aby ste sa mohli ráno o 7. hodine trochu rozohriať pri cvičných úderoch.

Posuňme sa v čase ale trochu späť. Všetko logicky začalo tréningovým procesom. Ten (až na pár detailov) prebehol bez problémov a pokiaľ ide o zpamovanie ihriska, voľbu systémov, či použitý materiál, jednoznačne treba poznamenať, že išlo o pomerne vydarenú časť turnaja. Nominačné kolečká sa začali točiť tri dni pred ostrým štartom a dal som si tú námahu, aby som ich zachytil a dal do širšej perspektívy v nadväznosti na hlavnú fázu turnaja. Hráčske priemery sa pohybovali od 30.14 až do 35.88, pričom sumárny zastavil na úrovni 33.73. Pochopiteľne, že v hlavnej súťaži sa dalo očakávať zlepšenie, keďže zmapovanie dohrávok prebiehalo kontinuálne a definitívnu podobu získalo až v posledný tréningový deň. Keď sme preberali reálne možnosti, tak sme sa zhodli, že tímový priemer na úrovni 32 - 32.5 by mohol byť dosiahnuteľný a zabezpečujúci solídny výsledok. Turnajová hodnota však zastavila mimo tohto intervalu, na cifre 32.90 (pri zohľadnení výsledkov náhradníka - 33.06) a postačovala iba na nelichotivú 12. priečku (traja hráči si svoje priemery zlepšili, štyria zhoršili). Určite sklamanie, ale na druhej strane treba priznať, že strata na najbližšie vyššie postavené tímy bola pomerne malá (11. miesto - 6 úderov, 10. - 11, 9. - 19...).

Stále tak platí, že na európsku minigolfovú špičku nemáme, ale tzv. druhá kategória krajín nepredstavuje nezdolateľnú prekážku. Viem, už by bolo fajn, keby sa to konečne podarilo aj fakticky dokázať. Tento rok sa tak nestalo, príležitosť ponúkne až nastávajúca medzinárodná sezóna s prívlastkom portugalská (európsky šampionát ako aj pohár majstrov privíta práve táto krajina). Ak sa do nej zapojí aj slovenský zástupca/tím neostáva nič iné, len pevne veriť vo výkonnostný progres. Myslím, že túžba po úspechu v nás určite stále drieme a nezomiera...

Výsledky mužskej tímovej súťaže
Výsledky ženskej tímovej súťaže
Tímové štatistiky

Slnečná terapia a okenný kolaps

2011-09-21T20:27:00.002+02:00

Predtým ako sa moja myseľ naplno ponorí do sústredeného módu v súvislosti s očakávaným Pohárom majstrov ešte s radosťou stihnem zrekapitulovať ligový víkend, ktorý sa odohral po takmer šesť týždňovej reprezentačnej prestávke. Meteorologická stanica vo Veľkom Krtíši sa rozhodla, že na víkend bude ukazovať čísla prudko atakujúce tropické hodnoty a hráči nabití vysokým množstvom solárnej energie zrejme nemali chuť numerologickú schému akokoľvek výrazne narúšať a do protokolov písali čísla kopírujúce vonkajší teplomer.

Zabudnite na výsledkovú tabuľu s ukľudňujúcim zeleným nádychom, po oba dni sa podiel "tropických" výsledkov (cháp ako 30+) pohyboval na úrovni 50%! Celkom šialenstvo, čo poviete? A to ihrisko v Krtíši pri svojej premiére minulý rok pôsobilo relatívne neškodným dojmom. Dokonca aj unikátna kombinácia dvoch okien sa dala prežiť s minimálnymi škrabancami. Časy sa však menia. Asi si to povedal aj neviditeľný patrón tohto ihriska a pri jednej zo svojich potuliek po areáli odsypal na niektoré dráhy trochu ostrejšie koreniny ako by bolo zdravé. A tak neboli nijakým prekvapením štvorky na priečkach, vulgárne myšlienky na oknách, oči vytočené nahor pri uhli, či nechápavé krútenie hlavou na nepriateľsky naladenom lopingu... Skrátka, žiadna pohodička sa nekonala.
A potvrdzujú to aj výkony absolútnych víťazov oboch dní, či štatisticky zaujímavé priemery TOP10-ky (25.95 a 25.93 - to je podozrivo blízko hodnotám z najťažších ihrísk v Častej a Trnave). Iba dvaja borci sa boli schopní pozrieť pod psychologickú hranicu 100 úderov a aj to iba o jediný úder (24.75). Prvý deň strhával do mexickej vlny okolo stojacich asi 750 divákov minigolfový milovník č.1 alias Marian Havlík, (najviac esových úderov na turnaji - 68.75%) druhý deň si túto milú úlohu vyskúšal jeho tímový parťák Kubo Kalník, pochopiteľne rovnako minigolfový milovník ;)

V rámci tímovej súťaže zatiaľ zdarne pokračuje orlí let trnavskej Adary. Pohodlne vyhrala oba dni a v ligovej tabuľke si vytvorila komfortný náskok. Žeby sa schyľovalo k majstrovskému titulu systémom štart-cieľ? Pozor, sme v športe a tam sa zvyknú diať niekedy také veci, že aj obočie Chucka Norrisa ide smerom nahor. Každopádne, zatiaľ sa budeme držať faktu, že ADARA Trnava sa odtrhla od tímu GK Bratislava na rozdiel 9 bodov. Prečo tomu tak bolo v Krtíši? Kľúč treba hľadať napríklad aj vo zvládnutí smrteľnej dráhy (rovnako ako minulý rok). Momentálne možno jednej z najsmrteľnejších na územi Slovenska. Hovorím o úkaze menom ultra-ťahavé rovné okno (zaznamenaných 16 sedmičkových kúskov). Už som to avizoval, teraz to definitívne vyrieknem. Priemer, vážení, dosiahol hodnotu hraničiacu s nutnosťou volať profesora Chocholouška (pre nechápavých video). 2.745. Ufff! A to hneď nasledujúca dráha (šikmé okno) vykázala rovnako monstróznych 2.420. Proste nič pre slabé povahy.

dráha	hráč(i)	priemer
priama	Miro Čibik	1.000
priečky	Rado Struhár	1.625
ľadvina	Marián Havlík	1.125
trubka	Lukáš Barylík	1.125
segmenty	René Šimanský	1.000
pyramídy	Božena Pätoprstá	1.000
okno-rovné	René Šimanský	1.375
okno-šikmé	M. Ištván / M. Čibik	1.625
uhol	Erika Oršulová	1.000
loping	I. Buš / I. Pätoprstý	1.625
slimák	M. Csontos	1.250

Predpokladám, že najbližšia zastávka ponúkne úplne iný obraz. Síce staré prievidzské ihrisko absentovalo v termínovej listiny dlhšiu dobu, ale za starých čias bolo svedkom množstva osemnástkových pokušení. Žeby sa teda konečne po toľkých rokoch prišla na minigolfistov usmiať aj bezchybná osemnástka?

Výlet do histórie (video)

2011-09-18T21:39:00.003+02:00

Tak som sa vám opäť raz trochu túlal internetovým priestorom a narazil som na jedno magické video. Pochopiteľne zamerané na minigolf. Nemčinári si môžu vychutnať rozprávanie majsterky sveta z roku 1993 - Alice Kobish, ale čarovné sú predovšetkým retro zábery zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Dámy hrajúce v kostýmoch, páni v oblekoch... alebo čo ten maličký pletený košíček na loptičky? No nevyvoláva to na vašich tvárach akýsi zvláštny úsmev?

PS: Vedeli ste, že v Nemecku sa nachádza viac ako 3000 minigolfových ihrísk !?

Vicemajster vracia úder

2011-09-16T19:55:00.000+02:00

Štart nového ligového ročníku ostal v tomto virtuálnom priestore pod náporom medzinárodných podujatí trestuhodne nepovšimnutý, takže urýchlene nasadám do môjho podomácky zostrojeného stroju času a presúvam sa na záverečné dni mesiaca júl roku 2011 do mesta Dubnica. Presun prebehol v poriadku a obraz je celkom čistý. Poviem Vám, celkom zaujímavé pohybovať sa v minulosti bez možnosti ovplyvniť chod dejín. A niekedy by to bolo tak treba...

Hneď z kraja ma zarazí informácia o nepostavení tímu pre nový ligový ročník jedným z tradičných slovenských klubov - MTGK Brezno. Večná to škoda. Pravdepodobne ide o dočasné krízové riešenie, ale z hľadiska vplyvu na atmosféru a náboj predovšetkým tímovej súťaže značne závažné (paradoxne, odchovanci breznianskeho manšaftu sa môžu stať kľúčovými persónami v majstrovskom ťažení). Kedy už mi konečne bude naopak dopriate napísať, že vznikol nový minigolfový klub a plný entuziazmu si podal prihlášku do ligy tímov?

Takto sa zdá, že to bude opäť boj o titul medzi dvoma rivalmi. Alebo žeby nie? Úvodná dubnická zastávka totiž bola svedkom silného frontálneho útoku klubu ADARA Trnava. Prvý deň prvenstvo s náskokom 51 úderov (!!!), druhý deň vankúš v podobe 15 úderov (odohrané iba dva okruhy). Štart ako remeň. Obzvlášť keď obom dňom dominovali hráči práve tohto klubu. V sobotu sa s ihriskom poláskal René Šimanský a to mu za odmenu darovalo krásny priemer 22.50. Nedeľná časť, ktorá mimochodom podľa môjho skromného názoru nebola plne regulárna a hrala sa za značne kontroverzných podmienok, najlepšie svedčala vodnému minipólistovi, pardon minigolfistovi - Mirovi Čibikovi (23.50).

Čo napovedali štatistické záznamy? Ak dovolíte, nedeľu odignorujem (súvislý vodný film logicky vždy zhoršuje priemery nezanedbateľným spôsobom) a zameriam sa na sobotu. Ak by sme si medziročne porovnali priemery TOP10 na Dubnickom ihrisku tak by sme najvyšší rating mohli s kľudným svedomím udeliť tohto ročnej desiatke (24.15). Aj vďaka stále sa zlepšujúcemu juniorskému tandemu Struhár/Čibik. Ak by sa nasledujúci rok zišla v Dubnici hviezdna zostava, tak by mohol byť reálny aj útok na hranicu priemeru 24.
Dráhou smrti ostala trubka (2.165) a na drvivej väčšine dráh došlo medziročne k zhoršeniu priemerov. Ale to súvisí práve s vyčíňaním meteorologického živlu. Len tak na okraj dám do pozornosti priemer na rovnom okne - 1.595. Pekné číslo, že? A prečo ho spomínam? Schválne si počkajte na cifru (zdanlivo) identickej dráhy z Veľkého Krtíša. Zaplačete. Obzvlášť tí, pre ktorých nad oknom visel neprehliadnuteľný nápis „STOP“...

PS: Ak by sa náhodou nachádzali na tejto zemeguli minigolfisti, ktorí netušia ktorou časťou putteru/palice sa udiera do loptičky, mám pre nich malú indíciu.

Videá zo Štokholmských Majstrovstiev ...

2011-08-23T13:47:00.007+02:00

...finále KO - Erlbruch vs. Erlbruch.

...ako Švédsko k zlatu prišlo.

...tréningové inšpirácie.

...tradičná reč oficiálnych predstaviteľov, sľuby hráčov a pochod mestom.

Štokholm pripravený na veľké boje

2011-08-19T21:17:00.007+02:00

Pomaličky sa nám schyľuje k najväčšiemu minigolfovému podujatiu roku a bola by škoda nevyužiť predturnajové momenty napätia na napísanie malého preview. Predpokladám, že Slovenská výprava už objavila ihrisko a začala používať špeciálne okuliare, ktoré okamžite odhaľujú optimálny systém ako hrať tú ktorú dráhu. Ak ste o nich doposiaľ nepočuli, nič sa nedeje. Ide o tajný projekt a ak všetko pôjde podľa plánu a rozhodcovia nič nespozorujú, mali by sa naši hráči (s prispením vlastných schopností, pochopiteľne) ocitnúť na popredných priečkach ;)

Väčšina minigolfovej obce už určite diskutuje na tému, či príde k prelomeniu magického mýtu a jeden z dvojice Nemecko-Švédsko (v tomto prípade Nemecko) vyhrá na pôde súpera. My si však vystačíme s iným typom špekulácii, a síce akéže sú reálne možnosti nášho mužského výberu, prípadne šance, že sa Slovenský hráč prebojuje do finálových KO súbojov. Mužských družstiev sa nám zišlo celkovo až 15, pričom nechýbajú tradičné veľmoci, ale švédsky betón si nenechali ujsť ani papierovo menší zabijaci z Francúzska, Nórska, Ruska či Veľkej Británie. Pre historické porovnanie vám ponúkam prehľad výsledkov našich reprezentačných tímov na MS a najlepšieho jednotlivca za posledných 10 rokov (v roku 2001 sme na MS vo Fínsku výpravu neposlali). Bude Stockholm 2011 prelomovým momentom? Také 8. miesto a aspoň jeden hráč vo finále sa javia ako celkom vhodne nastavené motivačné piliere.

Rok	Miesto	Pozícia tímu	Naj hráč
2003	Bad Münder	10. (z 15)	35.
2005	Steyr	9. (z 15)	43.
2007	Canegrate	11. (z 13)	47.
2009	Odense	9. (z 11)	34.
2011	Stockholm	?. (z 15)	?.

Ak si chcete urobiť obraz o náročnosti ihriska a cifrách, ktoré možno očakávať od najlepších búchačov, stačí kliknúť na link s výsledkami z Nations Cupu, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi uskutočnil na totožnom ihrisku. Moje súkromné zdroje však hovoria, že betónová pasáž určite nebude za žiadnych okolností prechádzkou ružovou záhradou, a preto je potrebné uskutočniť jednu zásadnú vec. Že neviete akú? To je v poriadku. Na to som tu ja. Takže, posaďte sa, zatlačte si obidva palce, mentálne sa nalaďte na sever Európy a v duchu si predstavujte našich reprezentačných minigolfistov. Máte? Fajn. To je krok jedna. V druhom kroku sa dostavte do fóra na našej stránke a skúste niečo celej výprave odkázať. Určite ich to poteší...

Ôsmi a čo ďalej?

2011-08-17T23:47:00.006+02:00

Napísať o Naturnskom juniorskom šampionáte by sa dalo veľa vecí. Zišla sa dobrá partia mladých ľudí (nie bezchybných ;) a keď som sa pýtal ostrieľaného juniora Olivera Kažimíra, povedal mi, že z hľadiska zázemia, lokality, zaujímavosti a kvality ihrísk išlo o vôbec jedno z najpodarenejších Majstrovstiev. Inšpiratívnych momentov bolo viac než dosť, ale ja si vyberiem iba niektoré. Najhlavnejšími faktami sú/boli dva body:

Tím obsadil 8. miesto

Nemožno to hodnotiť ani ako blamáž, ale zátky šampanského ostali aj pre tento krát podozrivo tiché. A pritom nástup Slovenských chalanov bol mimoriadne svieži a povzbudzujúci, keď zahrali piati najlepší betónový okruh a neskôr v rámci sumáru prvého hracieho dňa figurovali na lichotivom šiestom mieste. Aj keď treba objektívne podotknúť, že súperi na ďalších priečkach sa držali v tesnom závese.
Druhý deň však postupne menil výraz tváre z optimistického na realistický. Slovenská šestica bohužiaľ nebola schopná zatlačiť takým spôsobom, aký si vybrala konkurencia a klesla o dve pozície nadol. Zabolí však pohľad na (pre mňa) prekvapivé siedme miesto – Ruský tím. V tréningoch sme sa len usmievali, akých benjamínkov Rusi zapracovali do reprezentácie a svorne sme konštatovali, že ich musíme roztrhať na márne kúsky, ale dianie počas ostrých súbojov nás kruto vyviedlo z omylu. Kde sa stala chyba? Zo základných atribútov by som vybral dva. Nedostatočná úderová istota súvisiaca so zníženými tréningovými dávkami počas sezóny a obmedzená schopnosť precíznej koncentrácie.

Slovenský junior sa pozrel do finalových Play-off súbojov
Postup Mira Čibika medzi 32-ku najlepších, keď po úderovej časti turnaja skončil na kvalitnom 26. mieste, možno jednoznačne označiť za najsvetlejší moment Slovenského výberu. Ja osobne som odhadoval, že reálne môžeme pomýšľať na postup 1-2 chalanov a práve Miro bol top-favoritom. Hneď v prvom kole síce skončil na palici Philippa Rieglera z Rakúska po výsledku 3-5, ale minimálne ochutnal jeden z hlavných chodov Juniorského šampionátu, čo sa mu môže hodiť v nasledujúcich ročníkoch (alebo aj hneď na MS v Štokholme, kam už čoskoro pocestuje).

Na záver budem možno trochu depresívny, ale okolnosti mi jednoducho nedovoľujú inak. Slovenský juniorský tím sa stal v predchádzajúcich obdobiach pravidelným účastníkom vrcholových podujatí poriadaných organizáciou WMF, avšak odchod Olivera Kažimíra a Lukáša Barylíka do mužskej kategórie pravdepodobne spôsobia, že o rok v Bad Münderi budeme držať palce maximálne niekoľkým individuám. V juniorskej kategórii momentálne neexistuje kontinuita a hľadanie mladých talentov by malo čoskoro nabrať na obrátkach, inak budeme svedkami de facto zániku juniorskej kategórie na slovenských minigolfových pláňach.
Nechcem šíriť paniku, skôr sa dívam na vec zo širšej perspektívy. Na Slovensku určite práve pobehuje niekoľko faganov a mladých kočiek, ktoré by boli schopné povzniesť juniorskú zástavu, stačí ich len objaviť a vliať do nich minigolfovú abecedu...

Naturns 2011 v éteri

2011-08-05T18:47:00.010+02:00

Spojenie sa podarilo nadviazať a tak sa postupne pokúsim poodhaliť nejaké pikošky z Európskeho šampionátu. Prvý tréning za nami. Treba povedať, že čisto betónový. Zabudnite na košický šmirgel, toto je o niečom úplne inom a výkon pod 30 predstavuje povinnosť. Osobne si myslím, že najlepší budú atakovať aj čísla pod 25 vďaka milosrdnosti samotného ihriska. Z hľadiska materiálu jednoznačne dominujú sklenky, skákavé rakety, alebo spoľahlivé tupce. Naznačovať nejaké slovenské cifry je v tomto momente predčasné. Uvidíme čo ponúkne eternitová pasáž...

Čas trošku pokročil, tréningy sú v plnom prúde a chalani už si medzitým stihli vyskúšať aj niekoľko viac či menej kontaktných súťažných disciplín v rámci otváracieho ceremoniálu, kde sa družili s kolegami z iných reprezentácií. Ale srandičky stranou a radšej si doplňme mozaiku Naturnského ihriska. Eternitové ihrisko. Keď som spomínal, že betón predstavuje v podstate prechádzku ružovou záhradou, tak eternitová zóna je na tom podobne a vyslovene smrteľným úsekom nedisponuje (ešte aj jamky sú také veľké, že loptičky v nich treba hladať baterkou). Snaď len kombinácia blesk, trubka, položené okno a vlny môžu pridať malý cencúlik na úsmev nepripraveného hráča. Opäť malá prognóza. Najlepší budú priemerami lízať cifru 21 a všetko mimo modrej a zelenej farby zatlačí ramená hráčov smerom nadol. V súmarnom ponímaní sa ako psychologickou KO hranicou javí dvojkolový súčet 50 (v rámci tímov by sme sa mali pozerať pod 55). Naznačím, že v slovenských nominačných dvojkolách sa našli aj takí, ktorí túto hranicu zdolali, alebo minimálne seriózne atakovali. Hitom dnešného dňa bola betónová 23-ka Dana Kravianskeho. Snaď podobných highlightov bude ešte viac...

Finálnu fázu prípravy na hlavné momenty turnaja máme za sebou, prichádza dvojhodinová meditácia nasledovaná súťažou v hádzaní šípok do fotiek nemeckých a švajčiarskych juniorov, ktorých nám prisúdil včerajší žreb. Schválne si môžete tipnúť ktorý náš junior odstrelí svojho nemeckého (zrejme najväčší favoriti podujatia) soka. Samozrejme na dráhach a s pomocou minigolfového materiálu. Garantujem Vám, že s porazeneckými náladami do ostrého boja neideme za žiadnych okolností. Už nie je v pláne zbieranie skúseností. Naopak, využitie tých nadobudnutých a možno ešte niečo viac...
Často sa zvykne porovnávať hra v tréningoch so samotných turnajovým výkonom. Prirodzene, ide o dve diametrálne odlišné roviny, ktoré sa však v určitých momentoch prelínajú. Druhú stranu rovnice ešte nepoznám, ale naznačím, že v prípravnej fáze sa tímový kombi priemer dostal na cifru 52.5 (B - 29.0 E - 23.5). Ak by sa ho podarilo zopakovať aj počas emočne náročnejšej časti turnaja, úsmev na tvári by nám určite nezmizol. Takže, všetkým pokojný spánok a od rána fandííííme!
PS: Dnešný highlight - eternitová 18-ka Mira Čibika.

Juniorská misia začína...

2011-08-04T15:50:00.005+02:00

Minigolfová sezóna sa dostáva do svojej hlavnej fázy, kde hrajú prim predovšetkým medzinárodné turnaje. Celé šialenstvo odštartuje už čoskoro juniorský európsky šampionát. Pomaly môžete začať bombardovať televízie Markíza a Joj, aby priamy prenos z podujatia zaradili do vysielania. Bez reklám a jediného prerušenia! A ak by náhodou výnimočne nasadili Tisíc a Jednu Noc, Farmu, alebo Panelák, tak ako náhradné riešenie použite link s online výsledkami.

Štyria z piatich očných lekárov videli eso

2011-07-28T10:38:00.002+02:00

Na dáta zozbierané počas uplynulých majstrovstiev v Brezne sa dá pozerať z dvoch strán. Buď v kontexte turnajov odohraných na tomto ihrisku v minulých rokoch alebo cez porovnanie s ostatnými turnajmi ročníku 2010/11. K prvému bodu som sa čiastočne už vyjadril v poturnajovom reporte. Ihrisko prešlo významnou úpravou (z hľadiska štatistického) smerom k zvýšeniu obtiažnosti okruhu a logicky išli hore aj zahrané cifry. Oproti minulému roku sa síce hranica priemeru hráčov TOP10-ky znížila, ale pre daný rok bola charakteristická absencia viacerých kvalitných hráčov a takéto jednoduché porovnanie by situáciu skresľovalo. Lepšie je nahliadnuť do rokov predchádzajúcich. Tam sa desiatka najlepších pohybovala na hranici 24 resp. aj hlbšie pod ňou, čo už plne potvrdilo fakt, že kombinácia a charakter dráh z roku 2011 mala priradený par minimálne o jeden úder vyšší ako bolo zvykom v Brezne doposiaľ.

Aj napriek tomu, že ihrisko viedlo psychologickú vojnu s viacerými hráčmi, kaliber eternitových nervových zabijakov nedosiahlo. Také trnavské Národné minigolfové centrum alebo lesný okruh v Častej fungujú na úplne odlišnej vlnovej dĺžke. Každopádne, zaznamenal som celkom zaujímavý úkaz, ktorý je cudzím aj pre menované ihriská. Priemer iba štyroch dráh sa pozrel pod „bezpečné“ pásmo 1.500 úderu. A to si skutočne nemyslím, že to bolo spôsobené vyslovene zlyhaním samotných hráčov. Veď aj v rámci očisteného priemeru TOP30 by som takto narátal iba 6 dráh. Čiže, aby som to uzavrel - nervové vlákna boli šponované kontinuálne a s dostatočnou intenzitou.

Azda najzreteľnejšie som zachytil navreté krčné žily nikde inde ako pri tradičnej breznianskej dráhe smrti – okne na kline (2.180), ktoré predstavuje jednu z najšpecifickejších minigolfových svätíň v rámci všetkých ligových štácií. Mierne strhaný výraz mohlo niektorým spôsobiť aj chronologické porovnanie priemerov na dráhach priečky resp. rovné okno. Došlo totiž v nezanedbateľnému prepadu kvality priemerov, čo jednoznačne naznačuje, že platne prešli zmenou. A zdá sa, že zmenou z pohľadu hráčov nijako príjemnou.
Naopak, mimoriadne príjemnú záležitosť predstavuje pohľad na iné číslo štatistiky. Ukazovateľ podielu zahraných esových úderov sa u jedného hráča dotkol neba. Predpokladám, že väčšina z vás by bola schopná teraz vysloviť jeho meno do piatich sekúnd. Áno, ide o Peťa Bubelínyho. A aká je teda hodnota, ktorá dokázala rozhýbať centrum môjho mimozmyslového vnímania? 80.56%. Ak ju niekto počas najbližších piatich turnajov prekoná, prezradím mu tajomstvo ako sa starám o svoju pleť ;)
Príležitosť rezervovať si malú dermatologickú debatu s Marošom Havlíkom máte už na úvodnom podujatí nového ligového ročníka v Dubnici. No a počas psychologickej prípravy si chvíľu môžete skrátiť pohľadom na dráhových golfistov – špecialistov (mimochodom Marcel vyesoval priečky už druhý turnaj v rade!):

dráha	hráč(i)	priemer
loping	O. Kažimír / L. Trnka	1.250
priečky	Marcel Korinek	1.000
okno/šikmé	Peter Bubelíny	1.125
uhol	P. Bubelíny/ R. Šimanský	1.000
plato	Michal Maňaska	1.000
slimák	Ivan Švejda	1.125
trubka	Ľ. Andrássy / P. Bubelíny	1.000
segmenty	I. Buš / L. Trnka	1.125
okno/rovné	Peter Bubelíny	1.000
most	Lukáš Barylík	1.125
blesk	Rado Struhár	1.000

Pozrieme sa v roku 2015 do Monaka?

2011-07-26T16:12:00.003+02:00

Monacké kniežactvo síce patrí k nejmenším štátom sveta, ale pokiaľ ide o jeho atraktivitu, tá sa nachádza niekde na opačnej strane spektra. Bohaté a luxusu-chtivé celebrity to zistili už dávno, teraz prišiel čas na minigolfové osobnosti. Aspoň sa tak zdá. Dokumenty Svetovej minigolfovej federácie (WMF) totiž naznačujú, že rok 2015 by mohol byť tým správnym momentom na zorganizovanie svetového šampionátu na mieste, ktorého symbolom sú rýchle autá, honosné jachty, luxusné hotely, drahé módne butiky, či slávne kasíno Monte Carlo. Skrátka všetko, čo veľmi dobre poznáme z turnajov v rámci Slovenskej ligy :)

Lokálna spoločnosť zodpovedná za prípravu a usporiadavanie podujatí v Monaku totiž prejavila záujem priniesť najvýznamnejšie podujatie minigolfového univerza práve do tohto kúta sveta a momentálne prebiehajú rokovania na úrovni WMF. Skúste si to predstaviť. Cez deň ľahučký tréning, podvečer malá návšteva exkluzívnych obchodov, večer rozohriatie v lokálnom kasíne, no a v noci hlavná fáza sústredenia v útrobách niekoľko miliónovej jachty. Spoločnosť nechávam na vašej fantázii. Mám pokračovať? Myslím, že to nie je nutné. Aj tak všetko bude inak ;) Ak by ste však verili v opak, začnite sa pomaličky pripravovať na ovzdušie preplnené luxusom a hriešnymi myšlienkami, nezabudnite však na jednu podstatnú vec. Základom je minigolfová zdatnosť a osobnostné kvality predurčujúce na absolvovanie Monackého dobrodružstva...

Bratislavský štvrtý šampiónsky zárez

2011-07-19T13:37:00.003+02:00

Predpokladám, že sa našla početná skupina návštevníkov stránky, ktorí očkom zavadili o extraterestriálny obrázok s podivnými individuami a jedným z nich dokonca zvierajúcim šampiónsky pohár.

Predtým ako sa pustím do zhodnotenia „majstrovského“ víkendu by som rád veci uviedol na pravú mieru. Faktom je, že pod silným vplyvom emócií sme (myslené GK Bratislava) na 2 sekundy nedokázali udržať svoju skutočnú identitu v tajnosti a foto technika bola práve v tom momente na blízku. Bohužiaľ, fotka neprešla včas grafickou korektúrou a mimozemské odhalenie bolo dokonané. Dovoľte mi sa touto cestou za odhalenie skutočnej identity všetkým hráčom (ako aj sebe) ospravedlniť a ako náhradu ponúkam fotku už oficiálnu.

Formalitka by bola za nami a pozrime sa, čo vlastne predchádzalo situácii, kedy šampiónska fotografia vznikla.
Minigolfové majstrovstvá na akejkoľvek úrovni by mali predstavovať špeciálne podujatie, ktorého charakter sa tak trochu vymyká bežnému rámcu. Či už po organizačnej stránke, atmosférou, kvalitou zázemia, ale pochopiteľne predovšetkým samotnou hrou a prístupom jednotlivých hráčov. Dovolím si tvrdiť, že MSR uskutočnené v Brezne sa od štandardného Slovenského ligového turnaja nijako dramaticky (na pár výnimiek) neodlišovali. Či je to dobré, zlé, alebo vlastne úplne jedno, nechám na posúdení každého účastníka podujatia. Ja len z môjho pohľadu skonštatujem, že čím väčšia bude v budúcnosti snaha o maximalizáciu atraktivity a vyprofilovanie podujatia tohto typu v slovenských podmienkach, tým lepšie pre náš šport.

Napísal som síce, že MSR nijako mimoriadne nevybočovali zo zaužívaného ligového rámca, ale priebeh samotného turnaja bol predsa len dostatočne špecifický a korenistý zároveň.
Porovnávať dosiahnuté výsledky s predchádzajúcimi rokmi prakticky nie je možné (TOP10 – 24.99), pretože organizátor sa rozhodol zmeniť dve tradičné tzv. esové dráhy (samozrejme, je to plne v jeho kompetencii) za dráhy náročnejšie, hodné účastníkov majstrovského podujatia. A zdá sa, že to nemal robiť. Prečo? Stačí ak napíšem, že takmer polovica všetkých výsledkov zahraných počas víkendu mala výrazne čierny odtieň? Alebo, že až 26 sedmičkových tragédií prislúchalo hráčom nasadených v lige tímov?

Ihrisko po úvodnej pyramídovej povinnej jazde ponúklo minimum priestoru na vydýchnutie a na oddychovú pasáž sa mohlo rovno zabudnúť. Vytrápili sa skúsení harcovníci, úsmevy mrzli na tvárach talentovaných mladých pušiek a tí, ktorí si prišli pripomenúť (prípadne absolvovať premiéru – toto skutočne nie je správny prístup!) ako chutí liga, ihrisko doslova zomlelo. Právo napísať metodickú príručku však prináleží jednému a to sto percentne. Petrovi Bubelínymu. Turnaj síce zahájil nevýraznou 27-čkou, ale všetko, čo v jeho podaní nesledovalo potom, znesie prísne kritériá kvalitnej hry. 19-21-20-22-23-23-22 . Sedemkolo s priemerom 21.43, celkové MSR za 22.13 a za odmenu titul nového Majstra SR, kráľa Slovenského pohára ako aj víkendového predátora. Pre mňa určite pamätný moment (v rámci tejto sezóny zatiaľ najvýraznejší). Škoda že počasie prekazilo plánované super-finálové kolo. Aspoň by som mal príležitosť z tejto spanilej jazdy urobiť aj nejaký video materiál a zároveň si vychutnať rysujúci sa boj o zvyšné medaily, predovšetkým v mužskej kategórii.

Oplatí sa spomenúť aj hráčov, ktorí ešte ako-tak dokázali rozoznať obrysy chrbtu „Buba“. Pre absolútne druhého „nabúchaného“ Ľuba Zontága išlo asi o 76. turnaj roku (strata 18 úderov – 24.38), tretí Miro Čibik (strata 20 úderov, 24.63) pre zmenu dokázal, že momentálne predstavuje juniorského lídra (existuje reálna šanca, že všetci traja sa stretnú v Stockholme v spoločnom národnom drese).

Oficiálne výsledky MSR 2011

Majstri SR 2011		priemer
muži (25)	Peter Bubelíny	22.13
ženy (5)	Erika Oršulová	28.63
seniori (13)	Ivan Roemer (medzinárodný)	25.25
	Ivan Buš (majster SR)	27.13
juniori (7)	Miroslav Čibik	24.63
juniorky (1)	Kristína Páleníková	49.88

Víťazi Slovenského pohára 2010/11		body
muži (33)	Peter Bubelíny	307b
ženy (5)	Veronika Videnová	124b
seniori (15)	Ivan Roemer	251b
juniori (13)	Miroslav Čibik	270b
juniorky (1)	Kristína Páleníková	0b

Niečo však v článku stále absentuje. Chrbtová časť Slovenských minigolfových turnajov a hybný motor hráčskych vášní – liga tímov. Určite dravšia ako rok predtým a testujúca psychickú odolnosť dvoch hlavných rivalov až do Grand Finale. Bronzový post si v konečnom účtovaní zabezpečil tím, ktorý by za určitých okolností mohol reálne pomýšľať aj na boj o titul. Domov dvoch najlepších hráčov v rámci Slovenského pohára - MTGK Brezno (1 sezónne víťazstvo, najlepší výkon 501 úderov).

Hlavná pozornosť sa však upierala na ex-šampióna – tím ADARA Trnava a obhájcu GK Bratislava. Počas sezóny mali oba manšafty svoje vzlety aj pády. Rok začal tvrdým úderom bratislavských, pred vyvrcholením však situáciu na šachovnici pod svoju moc prebrala ADARA Trnava. Motivácie boli vybičované až za zdravú úroveň, vyhrať však mohol iba jeden. Lepší, šťastnejší, krajší? Dohodnime sa, že úspešnejší...
ADARA Trnava šancu nevyužila, pod tlakom jednoznačne zaváhala a s odstupom pripomínajúcim pritisnutých milencov (cháp ½ bodu) sa odela do strieborného rúna (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 476 úderov). Premárnená šanca ambiciózny trnavský tím určite zabolela, ale ja tvrdím, že z každej negatívnej veci sa dá vyťažiť niečo pozitívne. Možno nie okamžite, ale po odoznení emócií sa veci zvyknú javiť v inom kontexte...

GK Bratislava samozrejme bez váhania ponúknutú šancu (po prvom okruhu náskok 14 úderov, po druhom dokonca luxusných 27) s absolútnou vážnosťou chopila do vlastných rúk a vrátila sa späť na pozíciu, ktorú dobre poznala počas veľkej časti sezóny (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 462 úderov). Zlaté blúznenie staro-nových šampiónov, vďaka uvoľneniu napätia v nervových zakončeniach, vyústilo do vodného kúpelu a improvizovanej súťaže o post Mister mokré tričko. Na výsledky malého kontestu sa ma však nepýtajte. Ostali zapečatené na ihrisku ;)

Ďalšia historická kapitola slovenskej minigolfovej ligy vstúpila do dejín, je čas vzhliadať k tej nasledovnej. Bude hodnotnejšia a prinesie viacero neopakovateľných okamihov? Tak to si píšte, že áno. Každopádne, máte to aj vy vo svojich vlastných rukách!

Z tajných spisov občana X

2011-07-06T22:02:00.003+02:00

Sobota ráno.

V kalendári vidím meno Lujza. Hm, nikoho takého nepoznám, takže dnes môžem na kvalitnú oslavu rovno zabudnúť. Nevadí, nájdem si nejakú inú zábavku... ale, akú? Počkať... akurát pozerám lokálne noviny a čo nevidím - tento víkend sa u nás v Brezne uskutočnia akési Majstrovstvá v minigolfe. To znie zaujímavo. Poobede sa tam skočím pozrieť...

Sobota 13:00
Blížim sa k minigolfovému ihrisku a hneď z diaľky počujem, že dajakí chlapci tam hulákajú a zatínajú päste. Tuším bude bitka. Zrýchľujem krok, aby som sa mohol zúčastniť, veď z boxerských tréningov si ešte čo to pamätám...
Aha, takže žiadna bitka. Aspoň nie tá pästná. Pôvabná slečna mi pri vstupe do areálu vysvetľuje, že súťaž už začala a tie výkriky sú prejavmi radosti po úspešných úderoch. Ty bisťu, ale tu sa kričí ako na dajakom tréningu japonských karatistov. No veru, toto si pozriem.

Sobota 14:00
Podarilo sa mi hodiť reč s pár zhovorčivými účastníkmi turnaja a zistil som základné informácie, aby som sa aspoň trochu vedel zorientovať, pretože minigolf som naposledy hral pred desiatimi rokmi a to bola úplne iná pesnička. Poviem vám, títo borci vyzerajú lepšie ako americký golfisti. Súkajú tam jedno eso za druhým. Pozrel som aj výsledkovú listinu a všimol som si, že po prvom kole vyhráva nejaký trnavský klub. To im Brezňanci nevedia ukázať, kto je tu pánom?!

Sobota 15:30
Na chvíľu som si odskočil, ale už som späť. Druhé kolo dohrané. Rozprával som sa s vtipným chlapíkom z Bratislavy a vyzeral byť celkom spokojný. Úsmev mal od ucha k uchu a tvrdil mi, ževraj „My, to máme radi od zadu...“. Chvíľu som na nehol civel, že či sa nezbláznil, ale druhý vysmiaty (podľa farby dresu tiež bratislavčan) ma ukľudnil, že to bolo myslené v súvislosti s priebežnými výsledkami. Hodil som očkom na výsledkovú tabuľu a pochopil som. 1. Adara Trnava, 2. Brezno, 3. GK Bratislava. Rozdiely minimálne.

Sobota 16:00
Prichádza šedý mrak a začína pršať. Bežím rýchlo do krčmy doplniť tekutiny.

Sobota 18:00
Trochu som sa zakecal s chlapmi v krčme, ale keďže ma ten minigolf dajako chytil, idem ešte trošku pozrieť, čo tam tí blázni stvárajú.

Sobota 18:30
Poviem vám, bol som preč niečo cez dve hodiny, ale takú zmenu som nečakal. Atmosféra pomaly ako na argentínskom futbale. Jedny kričia z plného hrdla „Poďme ADARA“, iný zas „Makáme chlapi...“. Prisahal by som, že som počul aj rapkáč. Zjavne ide do tuhého, lebo každú chvíľu sa niekto chytá za hlavu a výrazy na tvárach niektorých účastníkov majú jemne hororový nádych. Nie som si istý, ale mám pocit, že sa blíži záver hracieho dňa, lebo veľa hráčov už dohralo a tí, ktorí sú povzbudzovaní sa akurát dostali na 17-tu dráhu. Pýtam sa mladého chalaniska, že kto vyhráva. Iba mi úsečne odvrkne - „Je to tesné, tuším je rozdiel iba 2 údery...“. No z toho teda múdrejší nie som. Idem sa pozrieť priamo ku dráhe, možno mi povie niekto iný...
Priblížil som sa ku poslednej dráhe, ale stihol som iba na moment zachytiť obrovskú radosť príjemného chlapíka, keď ku mne pristúpil akýsi pán a vykázal ma ďalej od hracieho priestoru. Úprimne poviem, že ma to nahnevalo a zreteľne som mu tlmočil môj postoj. V momente sa na mňa vrhlo asi 50 párov zamračených očí, tak som radšej odišiel preč. Nebudem kaziť zábavku iným. Dnes nie...

- vybrané z denníka istého obyvateľa z Brezna -

Kvalita hore, kvantita dole

2011-06-30T15:46:00.014+02:00

Minulý rok sa na bratislavskom turnaji objavil moment, na ktorí sme doposiaľ neboli zvyknutí. Množstvo zúčastnených hráčov kleslo pod úroveň 30 mien. Vyvodzovať akékoľvek závery v súvislosti s touto cifrou bolo vtedy zbytočné, ale ak by niekto pred rokom počas turnaja tvrdil, že nech počkám rok a negatívny rekord bude prekonaný, asi by som neveril (alebo lepšie povedané, nechcel veriť).

Rok ubehol a liga sa opäť pozrela do Bratislavy. Výsledok? Nesporne zaujímavá atmosféra a niekoľko kvalitných výkonov, ale počet účastníkov nedôstojný prvo-ligovej úrovne. 26 resp. 27 hráčov a tri ligové kluby, ktoré postavili tím. Absolútny výsmech! Je mi jasné, že by som medzi hráčmi objavil niekoľkých, ktorí by bratislavské ihrisko najradšej vymazali z mapy, ale ak už má fungovať ligová súťaž s určitým rámcom, parametrami a kvalitou, podobné javy by sa jednoducho vyskytovať nemali. Samozrejme, ešte stále môže ísť o dvojitú zhodu náhod (verí tomu ešte niekto?), ale už teraz viem s istotou, že minimálne pri nastavení podmienok pre prihlásené tímy do ligovej súťaže by mala nastať zmena.

V prvom rade, prihlásenie tímu do dlhodobej súťaže je istou formou záväzku a ak ten nie je naplnený, mali by prísť na radu sankcie. Bez výhrady! Ďalej môžeme polemizovať, že či sa už dostávame do takej fázy, kedy má zmysel rozmýšľať o prechodných štvorčlenných družstvách (plus náhradník), aby nedochádzalo k pokračujúcemu rozvratu. V každom prípade nejde o optimálne riešenie (a má aj svoje nesporné negatíva), ale ak by malo pomôcť udržať počet pravidelne hrajúcich manšaftov na úrovni zabezpečujúcej atraktivitu v súťaži tímov, tak prečo nie...

No vidíte, a to som chcel písať o štatistických dátach z Bratislavy. Holt, mal som potrebu to dostať zo seba a teraz sa už môžeme venovať nekonfliktným veciam ;) Je pozitívne vidieť, že aj napriek obmedzenému počtu hráčov sa výkonnostná úroveň v rámci Slovenskej ligy má silu posúvať na vyššie stupne. Priemer TOP10-ky sa po oba hracie dni dostal na najlepšie méty v rámci uplynulých piatich rokov - 23.43 a 23.53. Na ihrisku síce nastala jedna očividná a jedna kozmetická zmena, ale celková obtiažnosť okruhu ostala viac menej nezmenená (niekde na úrovni 3/5).

So zaujímavosťou som sledoval hlavne porovnanie priemeru novej dráhy (plato) s pôvodným streďákom. A zdá sa, že šelma č. 14 nebude až takým dravcom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať (1.557 vs. streďákových 1.763 z roku 2010), ale jednu obäť si predsa len našla a pohrýzla ju hneď dva krát. Ono dochádzalo k zlepšovaniu priemerov na veľkom množstve dráh. Skoro by som až povedal, že súperi chodili počas roku tajne do Bratislavy trénovať. Jedna dráha však predsa bola najmenej príjemnou spoločníčkou - bratislavské unikátne okno (1.882). Titul dráha smrti obhájila o jediný (!) úder pred trubkou (1.877). So sedmičkovými bláznovstvami sa takisto šetrilo - celkových 5 kúskov nepredstavuje nič, čo by zvyšovalo nutnosť volať doktora Chocholouška. Radšej zavolajte Kubovi Kalníkovi a prejavte mu rešpekt, pretože zahrať kombináciu dráh blesk-priečky-okno-trubka-plato s iba 11-imi chybami (priemer 1.275) chce istú dávku sebadôvery. Trošku menší, ale rovnako úprimný rešpekt si zaslúžia aj "zlodeji" jednotlivých dráh, ktorí sa krásne vynímajú v nasledujúcej tabuľke:

dráha	hráč(i)	priemer
blesk	Kubo Kalník	1.000
priečky	Marcel Korinek	1.000
vlny	Rado Struhár	1.125
okno/rovné	Peter Bubelíny	1.250
plato	M. Ištván / E. Oršulová	1.000
loping	Rado Struhár	1.250
slimák	Fero Chrvala	1.000
segmenty	K. Kalník / M. Sodoma	1.125

Napätie stúpa, majstrovstvá Slovenska a finále ligy sa nebezpečne blížia. Ešte jeden pokojný víkend a potom už prichádza súboj titanov. Ak sa ma bude minigolfový boh držať aj najbližšie dni, tak snáď na stránku stihnem ešte pred tým prihodiť aj nejaké to malé preview.

Minigolfová rošáda

2011-06-22T22:49:00.006+02:00

Dovoľte mi hneď skraja malé autorské upozornenie. Nasledujúci text nebude úplne v súlade s tradičnými poturnajovými komentármi a môže sa stať, že na povrch sem tam preniknú emócie športovo sklamaného človeka. Ružové okuliare mám momentálne odložené na poličke, ktorá je vo výške kam mi ruka nedosiahne, a tak siahnem po tých čiernych a uvidíme, čo moja tvorivá myseľ, pod rúškou čiernej farby, vymyslí.

Zdá sa, že tento rok domáca pôda neplní takú funkciu, ako by sa štandardne očakávalo. Hneď v úvodnom ligovom turnaji roka musela ADARA Trnava na svojom fronte kapitulovať a určite to nebolo nič príjemné. Pri pohľade na celkovú tabuľku vtedajšia strata 7.5 bodu na vedúcu GK Bratislava mohla určite spôsobovať ambicióznym trnavským hráčom mierne depresívne stavy. Košický betónový príbeh bol takisto bez happy endu pre domácich bojovníkov, aj keď treba podotknúť, že tí sa čiastočne vzdali už vopred. Zraky sa teda presunuli na mohutne zabarikádovanú pevnosť bratislavských strážcov 14 bodového pokladu.

A tí, možno prekvapujúco, neboli schopní odolať mohutnému frontálnemu útoku sformovaného trnavského šíku a z bojiska odišli s početným množstvom rán. V minigolfovej terminológii to znamená dvojnásobnú prehru (o 7 resp. 14 úderov) a stratu líderskej pozície. Netreba pripomínať, že ide o veľa. V hre je talianske Vergiate, dostatočný motivačný prvok pre dvoch úhlavných sokov, ktorí ostali v osamotenom súboji o majstrovský pohár. Napätie stúpa a akékoľvek priateľstvá idú stranou.

Úsmevy stranou, priateľstvá tiež. Začína psychologická vojna...

Momentum je jednoznačne na strane trnavského klubu. Hráči majú formu, na ich tvárach vidieť sebavedomie a myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že do finálového ligového kola v Brezne pôjdu ako favoriti na zisk titulu. Má to však jeden malý háčik. Rozdiel medzi tímami ADARA Trnava a GK Bratislava predstavuje 1.5 bodu. Shakespeare by mal určite radosť. Víťaz posledného duelu berie všetko a o drámu je tak postarané až do samotného konca. Slabšie povahy nech radšej nad priebehom ani nerozmýšľajú. Každý jeden pohyb tela, myšlienkový pochod, či faktor šťasteny môžu predstavovať rozhodujúce elementy v šampiónskej mozaike. Pochopiteľne, netreba zabúdať ani na skupinku breznianskych heretikov, ktorí sa určite budú snažiť kliatbu domáceho prostredia prelomiť všetkými možnými metódami. Koniec koncov, im samotným môže byť bratovražedný súboj ukradnutý. Do vypuknutia ultimátnej bitky však zblúdilé duše ešte pár krát zazrú mesačné torzo (už tuším začínam šalieť...) a počas horúcich letných nocí možno presnívajú nejednu nočnú moru s minigolfovým podtónom.

Priebeh bodových ziskov hlavných ašpirantov na ligový titul.

Ak by sa u vás niečo podobné vyskytlo, skúste zavolať doposiaľ posledným ligovým víťazom medzi jednotlivcami, pretože ich vnútorná sila sa pravdepodobne pred MSR nachádza na tej správnej úrovni. Ak by ste si to náhodou nestihli prečítať vo výsledkovej listine, tak mám na mysli obhajcu Majstrovského titulu – Kuba Kalníka (víťaz 1. dňa v BA – 21.75) a kráľa Slovenského Pohára ročníku 2009/10 – Rada Struhára (víťaz 2. dňa v BA – 22.50).

OK, skladám čierne okuliare a ak dovolíte, v tejto chvíli zahajujem dvojtýždňový proces vymietania diabla, ktorý sa usadil v mojej palici a svoju prítomnosť dokazuje v tých najnevhodnejších momentoch...

Pozor hryzie!

2011-06-09T15:27:00.000+02:00

Vy ste sa ešte nestihli poistiť proti potenciálnym následkom agresívneho útoku šelmy č. 14 umiestnenej v bratislavskej minigolfo-zoologickej záhrade? Ak vám môžem odporučiť, urobte tak čo najskôr. Máte ešte jeden deň čas. Potom už môže byť neskoro a dôsledky seba-zničujúce.

Síce to chcelo trochu odvahy, ale dal som si tú námahu a k tomu minigolfistožravcovi sa priblížil na život ohrozujúcu vzdialenosť. Všetko s cieľom urobiť bombastickú fotku. Našťastie alebo bohužiaľ, o žiadny bulvár sa nejedná. Všetko sa však môže zmeniť už cez nastávajúci ligový víkend. Ja však pevne dúfam, že svedkom viacnásobného krvilačného útoku nebudem, pretože to by moje fotografické oko či minigolfová duša nemuseli vydržať...

PS: Motivačnou cifrou víkendu bude suma 111. Ide o ihriskový rekord zahraný v jednom kole družstvom GK Bratislava (Buš, Havlík, Korinek, Kalník, Páleník) počas ligy v roku 2008

Košický betón nervy nelieči

2011-06-07T21:17:00.005+02:00

Potvrdili štatistické dáta moje predchádzajúce konštatovanie o zhoršenej kvalite košického betónového povrchu? Vybral som si niekoľko základných parametrov, ktoré túto otázku môžu pomôcť ľahko vyriešiť. Samozrejme, niekto by sa mohol ohradiť, že prečo všetko vzťahujem na kvalitu povrchu a nesústredím sa na samotných hráčov, prípadne predvedenú hru. Vysvetlenie je pomerne simplicitné.

Zostava hráčov, ktorí sa zúčastnili košického ligového víkendu nijako dramaticky nevybočovala od predošlých turnajov a ako je všeobecne známe (aspoň teda pre pozorných čitateľov stránky) úroveň ligy nemá (našťastie) po stránke výkonov zostupnú tendenciu, takže hovoriť o náhlom zatmení minigolfových myslí by bolo trochu scestné. Ale pozrime sa pekne na spomínané komparatívne parametre.

	2008	2009	2011
priemer víťazného tímu	31.64	30.88	33.07
priemer najlepšieho hráča	29.67	29.83	31.17
priemer TOP5	30.70	30.47	31.60
priemer TOP10	31.23	30.87	32.17
hranica priemeru TOP30	34.67	34.83	40.00
podiel esových úderov	-	29.77%	29.42%
hráč s najvyšším podielom esových úderov	-	Putnoky	Trnka
		42.59%	37.04%
podiel sedmičkových úderov	-	0.36%	0.11%
podiel kôl pod 30 úderov	10.58%	8.53%	5.29%

Tak čo na to hovoríte? Ja som to po zopár tréningových kolách očakával, aj keď dáta dokazujúce iba mikroskopický pokles esovej úspešnosti a naopak vylepšenie sedmičkového podielu ma úprimne prekvapili. Asi nad tým ihriskom ešte palicu nezlomím. Len ju ohnem do polohy prudko lámavej.

Tradičným štatistickým maticiam a jednotlivým dráhovým priemerom tento krát veľa textových znakov venovať nebudem. Radšej sa spoľahnem na váš bystrý úsudok a dobré oko. Malú vložku si ale neodpustím.
Z osemnástky nervových testerov vyhral opäť ten s pomenovaním veľké koleno (2.407), avšak v prípade Marcela Korinka išlo na tomto stanovišti pravdepodobne o niekoľkých príjemne strávených minút (1.500). Najväčšia lahôdka sa z môjho pohľadu ale urodila na V-čku. Laco Ištván tam totiž netestoval nervy svoje, ale naopak snažil sa zdeptať samotnú dráhu (1.333), a preto získava cenu profesora Traubnera. Každopádne ale drvivá väčšina ostatných nervových pokušení mala zreteľne vyššiu účinnosť ako tie s výrobným číslom 2009 a hráčom príliš relaxačných momentov nepriniesla. Uvidíme, čo s tým urobí Bratislavské Gladiatorium, v ktorého útrobách úž čaká krvilačná šelma s vytetovaným číslom 14...

Derniéra košického betónu?

2011-05-30T18:25:00.000+02:00

Košické betónové ihrisko sa po roku absencie vrátilo do termínovej listiny a dalo sa očakávať, že tento malý come-back bude všeobecne pozitívne prijatým spestrením ligového ročníka. Do určitej miery sa to aj podarilo, keďže väčšina hráčov u nás pri blízkom kontakte s betónom zažíva unikátne a nie často prežívané pocity, ale tam by som s pozitívami zaradenia tohto ihriska do kalendára skončil a myslím to vážne.

Nehovorí sa mi to vôbec ľahko, ale Košická betónová 18-ka v stave, v akom sa momentálne nachádza, je na hranici a v niektorých miestach za životnosťou regulárneho ihriska pre potreby Slovenskej ligy (účastníci práve prebiehajúcej ankety sa ma budú zrejme snažiť presvedčiť o opaku). Všetká česť ľudom, ktorí sa podieľali na prípravách doposiaľ posledného turnaja odohraného na Aničke, ale niektoré dráhy spĺňajú už len kritérium „záťažového testu hráčskej stability/lability“ a obávam sa, že ak neprebehne investične nákladnejšia úprava povrchu jednotlivých dráh, tak jedinému ako-tak hrateľnému betónovému ihrisku na Slovensku môžeme dať ligové zbohom a ponechať ho napospas nenáročným víkendovým hráčom. Existuje síce scenár, ktorý by tento povrch v rámci našej ligy pomohol zachrániť, ale o optimálne riešenie nepríjemného problému určite nejde. Posúďte sami. Prenájom najbližšieho betónového ihriska nachádzajúceho sa vo Viedni. Riešenie zaujímavé, ale ekonomicky trošku náročnejšie. Každopádne, v porovnaní s repasiou košického ihriska, stále výrazne dostupnejšie.

A predpokladám, že by sa ho zúčastnilo viac hráčov, ako tomu bolo počas aktuálneho dvojkola ligového ročníka 2010/11. 31 resp. 32 hráčov v Košiciach na betóne? Blamáž! Z domácich hráčov sa ukázalo iba 7 odvážlivcov. Pred dvoma rokmi to bolo plných 20 osôb, roky predtým sme sa hýbali na úrovni 13-15 lokálpatriotov. Aj to o niečom svedčí.
Dôkaz o zhoršenom technickom stave ihriska dokumentujú aj priemery víťazov. Jednodňové hodnoty Ivana Buša (30.33) a Rada Struhára (31.00) sa zdajú byť v poriadku, ale keďže predošlé turnaje sa v Košiciach odohrali v dvojdňovom nedelenom móde, treba urobiť malú úpravu pre dosiahnutie porovnateľnosti. Takto by sme zistili, že hráčom víkendu sa stal Ivan Buš a stačil mu k tomu výkon vyjadrený priemernou hodnotou 31.17. Najhoršia úroveň od roku 2003! Paradoxne, konštatovanie - „zahral som sedmičku“, sa objavilo iba štyri krát, čo predstavuje príjemné prekvapenie aj pre mňa samotného.

V rámci tímového súboja išlo pochopiteľne o veľmi dôležitú zastávku, ale z hľadiska celkového vyznenia súťaže sa zrodilo patové riešenie. Prvý deň si GK Bratislava absolútne pohodlne a bez potreby angažovania špecialistu na problémy s trhaním žíl vzala pozíciu č.1 (32.53), druhý deň však priniesol oveľa kvalitnejší boj, do ktorého sa zapojilo prakticky až 5 klubov. Konečné rozpätie činilo smiešnych 15 úderov a najlepšiu odpoveď na bratislavský sobotný ľavý hák našla ADARA Trnava (33.13). Boj sa tak môže presunúť na Bratislavskú pôdu. Intenzitou rovnaký a motivačným nábojom možno ešte viac našponovaný. Snáď nebude prebiehať v prítomnosti iba 28-ich hráčov, ako tomu bolo minulý rok.

Report som začal v negatívnom tóne a keďže som človek, ktorý má rád humor a nadhľad, tak záver nám obstará nová sekcia, ktorá by sa mohla stať aj pravidelnejšou súčasťou stránky. Zatiaľ si ju interne nazvem MiniTalk, keďže náplň tvorí rozhovor. Na úvod neortodoxná výmena medzi mnou a vtipnou kašou posíleným Ivanom Bušom ;)

Trnavský indoor kontra outdoor v Častej

2011-05-24T21:40:00.004+02:00

Predpokladám, že pravidelní a pozorní návštevníci stránky určite evidujú absenciu štatistického prídelu z turnajov v Trnave a Častej. Do určitej miery bolo oneskorenie aj tvorivým zámerom autora. Ako bolo už spomínané, obe ihriská sú charakterom od seba pomerne výrazne vzdialené. Kým Trnavský indoor viac menej blahodárne posiloval minigolfové ego, čertovská 18-ka z Častej sa ho nevyberavým spôsobom pokúšala zadupať do zeme. A tak som si povedal, že štatistiku z oboch eternitov pekne postavím vedľa seba a pokúsim sa rodovú diverzitu ihrísk (dúfam, že nemusím prekladať) dokázať aj cez numerá, až "hausnumerá".

Zelená a modrá: Kým pod strechou v Trnave sa výsledkov týchto farieb zozbieralo vyše 40%, Častá ponúkla chudobných približne 10%. (Ne)Slušný skok.
Smrtiace dráhy: Hľadať vyslovený „smrťák“ bolo v Trnave pomerne zložité. Trubka síce hráčov trošku provokovala, ale priemer 1.7 nepatrí k tým, ktoré tlačia oči z jamiek. To legendárna dráha č. 13 v Častej, familiárne nazvaná Šimovina, je už iný bulvo-tlačič. Už pri príchode ku nej niektorým pribudli dve paličky do protokolu a výsledkom bolo obludných 2.65. Mamma Mia!
Priemer iných dráh: Úvodný turnaj priniesol do štatistiky až 11 dráhových priemerov pod úrovňou 1.5, jeho neskorší kolega naopak až tri nad kritickou hranicou 2.0. Okrem naklonenej priamej dráhy, sa do tejto spoločnosti zaradilo aj šikmé okno (2.387), ale aj blesk (2.081). U oboch turnajov však teší, že priemery sa posunuli na sympatickejšie hranice v porovnaní s turnajovými predchodcami (Trnava indoor liga vs. Halové MSR resp. Častá 2011 vs. Častá 2010).

Sedmičkové „potešenia“: Bez prekvapenia je opäť víťazom Častá. Samozrejme, negatívnym. Už som to spomínal v poturnajovom reporte, že sedem paličiek v jednom riadku sa objavilo až 70-krát, čo bolo presne 7-krát viac ako sa udialo v Trnave. Dodám, že na oboch turnajoch sa zúčastnil prakticky identický počet hráčov, takže výpovedná hodnota by mala byť dostatočne objektíva. Ak by ste chceli unikát, tak sa objavil na vulkáne úvodného turnaja. Meno po mne nechcite (budem radšej diskrétny), ale garantujem Vám, že minimálne v duchu prebehlo sedemnásobné prekliatej danej dráhy.
Esový kráľ: Pri eternite som už dávnejšie všeobecne nastolil prah kvalitnej úrovne podielu esových zápisov na hodnote 66.67% t.j. aspoň 2 z 3-och úderov sú eso. Pochopiteľne, že na Trnavskom halovom turnaji sa podarilo túto métu prekonať množstvu hráčov. Osobne som dúfal v reálny atak fantastickej 80% hranice, ale nepodarilo sa. Každopádne, 78.5% v podaní Laca Ištvána nestráca nič na svojej atraktivite. Obzvlášť v kombinácii s hodnotou 70.8%, ktorú si zapísal do štatistiky ten istý hráč v Častej. Išlo opäť o najvyššiu percentuálnu úspešnosť. Klobúk dole.

Tímová chuťovka: Absolútny rešpekt si zaslúžia hráči MTGK Brezno. Mám síce obavy, že využili tajný zdroj akejsi magickej lesnej sily, ale keďže ten náš Súťažný poriadok nerieši, hodnotím ich kolegiálny výkon pri smrteľnej dráhe v Častej (áno, č. 13) ako mimoriadne cenný. Sumárny priemer 1.850 bol ďaleko pred konkurenciou. A že ste to vy, tak Vám dodám aj jeden dôkazný materiál.

"Tak sa to hrá chlapci, aby ste vedeli..."

Privatizéri dráh: Niektorí hráči si na turnajoch nedajú povedať a im sympatické dráhy si surovo privlastňujú. Je to síce "vysoko neférové správanie", ale hádať sa s nimi nemienim. Radšej ich pekne spomeniem, aby všetci vedeli o kom je reč. V Trnave mali takéto egoistické chúťky Tibor Mészáros (priečky - 1.000) a Laco Trnka (slimák - 1.000). Za Častú mi potom za trest dve acidofildné mlieka dlží Laco Ištván (plato -1.000, priama/šikmá 1.375) a ovocný jogurt Ivan Roemer (streďák - 1.000). Už sa teším :)

Toľko netradičnou formou k úvodným dvom eternitovým turnajom. Najbližšie sa budem venovať dátam zozbieraným z ihriska, ktorého povrch má síce betónový základ, ale interne si ho nazvem ementál. Sám som zvedavý, či niekto prekoná esovú úspešnosť Michala Putnokyho z roku 2009 - 42.59%, alebo či veľké koleno (dráha č. 9) ostane dráhou smrti.

ADARA dramatizuje boj o titul

2011-05-13T21:34:00.002+02:00

Ak chce minigolfový hráč dosiahnuť úspech, musí mať v sebe, okrem iných, zabudovanú (alebo tvrdo vytrénovanú) aj schopnosť adaptovať sa na rôzne podmienky. Či už sa bavíme o type a charaktere ihriska, poveternostných podmienkach, časových prestojoch a pod. Turnaj v Častej takú možnosť opäť ponúkol. Po ľahšom, indoorovom Trnavskom rozbehu bez potreby ostriť senzory na oknové prekážky, prišiel na rad ťažký prírodný okruh prešpikovaný technickými pasážami, oboma oknami a jednou ťažiskovou dráhou, ktorej priemer sa vyšplhal do galaktických výšok (ale o tom v inom reporte).

Ihrisko v Častej predstavuje ten typ ihriska, ktoré hráča chytí pod krk a ten buď skolabuje, alebo sa vymaní spod zovretia, ale minimálne za cenu pozorovateľných odtlačkov na koži. Oproti minulému roku sa na tomto tvrdení nič nezmenilo. Konkurencia bola síce o niečo vyššia, ale s výsledkami pod psychologickou úrovňou 100 úderov sa vrece nepretrhlo. Jednotlivé denné priemery TOP10-ky sa pohybovali v oblasti o niečo priaznivejšej (25.93 a 25.53), ale stále ide o čísla, ktoré zvádzajú chytať sa s vyčítavým výrazom za hlavu. Ešte k tomu keď si hráči do batožiny pribalili aj 70 ultra kalorických tyčiniek značky “SEVEN” (29 patrilo nováčikom). Keďže však nechcem, aby to vyznelo, že tu šliapem po hráčskych výkonoch Slovenskej ligovej pospolitosti, s radosťou pripomeniem, že sa podarila jedna nevídaná a zrovna na tomto ihrisku nečakaná záležitosť. Modrá cifra. Dôkaz, že sa to dá a zaroveň aj nový jednookruhový rekord Častej, ktorý prebehol počas šialenej 23 esovej série istého “minigolfového blázna” Olivera Kažimíra.

V rámci súťaženia sa po ligovom víkende stupeň uspokojenia dostal na najvyššie úrovne medzi hráčmi trnavského klubu ADARA. Tím zoskupený okolo René Šimanského bodoval naplno a dal najavo, že pozícia priebežného lídra v podaní GK Bratislava nemusí byť neotrasiteľná. Aktuálna strata činí 2.5b. V tomto momente by bolo celkom zaujímavé urobiť prieskum medzi hráčmi o tom, koho by tipovali za konečného víťaza. Pre súťaž ako takú je však pozitívne, že existuje silný motivačný prvok, ktorý by mohol priniesť do Košíc, Bratislavy a Brezna (zvyšné podniky ligového ročníka) celkom korenistý vánok. Ešte bude veselo.

Pravdepodobne svoj podiel na tom bude mať aj dvojica, ktorá oblieka rovnaký dres, v Častej zahrala spoločne (aj keď v iných dňoch) rovnaký/najlepší priemer a v Slovenskom pohári okupuje pozíciu č. 1 vo svojej kategórii. Netreba naťahovať, sú to na prvý pohľad od seba absolútne nerozoznateľní hráči ADARA Trnava - Ivan Roemer a Miro Čibik (24.25). Neveríte?

OFICIÁLNA VÝSLEDKOVÁ LISTINA

Velkonočný report Ľuba Zontága

2011-04-27T22:03:00.003+02:00

Moje mozgové bunky špecializované na písanie článkov a spracovávanie minigolfovej štatistiky si momentálne užívajú relaxačnú chvíľu a tak som sa rozhodol využiť službu iného hráča GK Bratislava a zaradiť na stránku taký malý špeciál. Oslovený bol Ľubo Zontág, na výzvu reflektoval, takže čítajte ďalej a dozviete sa ako si užil svoj prvý open turnaj v Rakúsku (text: Ľubo Zontág, editor: Marián Havlík).

Na veľkonočný pondelok som sa po dvoch rokoch čakania konečne zúčastnil aj turnaja na ihrisku, ktoré je k tomu bratislavskému najbližšie, aj keď už patrí pod iný štát a inú minigolfovú federáciu. Ihrisko sa nachádza v neďalekom rakúskom mestečku zvanom Gänserndorf, kde aktívne funguje aj klub hrajúci celoštátnu rakúsku bundesligu - SV OMV Gänserndorf.

Ako som sa na mieste dozvedel, išlo o tradičný veľkonočný turnaj, ktorý tento klub usporadúva každý rok. Ľudia sú tam priateľskí a aj keď išlo iba o veľkonočný open, dali si na turnaji záležať. Počas nedeľného tréningu sa priebežne odovzdávali vypísané protokoly a o 16:00 už bolo na nástenke vyvesené vyžrebovanie do skupín s presným časom štartu každej skupiny. Nasadenie do skupín bolo oddelené aj podľa kategórií. Začínali juniori, pokračovali seniori a seniorky, ďalej ženy a nakoniec hrali muži. Do mikrofónu bola volaná každá skupina osobitne, tak ako to poznáme z medzinárodných podujatí. Pred posledným kolom došlo k prežrebovaniu v každej kategórii, takže tí najlepší hrali ako poslední. Toto prežrebovanie vôbec nespomalilo turnaj kvôli už spomínanému oddeleniu kategórií. Zúčastnilo sa vcelku dosť hráčov - spolu až 63 a nemohla chýbať ani súťaž 4-členných družstiev. Na konci súťaže sa odovzdávali poháre za prvé tri miesta v každej kategórii. Poháre dostali aj tri najlepšie družstvá. Ešte jedna zaujímavá vec: každý domáci hráč venoval do klubu nejaké darčekové balenie. Každý kto si kúpil žreb za 1 euro, bol zaradený do súťaže o tieto vecné ceny, ktoré sa žrebovali po vyhlasovaní výsledkov, takže na to, aby ste z tohto turnaja neodišli s prázdnymi rukami ste nemuseli hrať super výkony, ale stačilo mať aj kúsok šťastia. Cien bolo naozaj dosť...

VÝSLEDKY Z TURNAJA

A teraz niečo o ihrisku:

Nachádza sa približne na severnom konci mesta, hneď vedľa futbalového ihriska. Medzi 18-timi dráhami je veľa stromov, ktoré udržujú veľkú časť ihriska v tieni. Z toho vyplýva, že okolie je prevažne zelené a človek sa v areáli cíti príjemne. Skoro pri každej dráhe je aj lavička, takže ak počas kola radi sedávate, prídete si na svoje. Z ihriska som mal dojem, že je spravodlivé, ale na väčšine dráh treba hrať veľmi presne. Na prvý pohľad vyzerá byť dosť obtiažne, ale ja by som ho zaradil medzi stredne ľahšie.Za zmienku stoja hneď tri dráhy, ktoré môžu byť pre Slovenských hráčov neštandardné. Prvou je plató. Má síce štandardnú výšku, ale taký prudký nájazd, že pri údere na aký sme zvyknutí lopta nevyjde ani do polovice nájazdu. Mantinel je však vzadu vysoký, takže za ťažkú dráhu ho nepovažujem. Druhý je loping, ktorý má zrkadlovú podobu (vchod je naľavo a východ napravo) a je to bezpochyby najťažšia dráha na ihrisku. Stačí minimálna chybička v smere, sile úderu alebo sile falšu a dvojka je zaručená (ak samozrejme dorazíte, čo už problém nie je). No a napokon záverečnú neštandardnú dráhu predstavuje okno do kopca, ktoré je oveľa vyššie umiestnené ako tie, na ktoré sme zvyknutí my. Treba tu hrať silnejšiu, presnú ranu pomalšou loptou a hráva sa z bodu umiestneného asi 8 cm z pravého kraja základného poľa.

Na záver len dodám, že z turnaja som mal veľmi dobrý pocit a pokiaľ to bude možné, rád sa zúčastním aj o rok. Dúfam, že tam už nebudem jediným Slovákom ;)

Chceš byť práve ty superhráč?

2011-04-07T15:08:00.016+02:00

Možno sa práve v tejto chvíli niektorí z Vás zamysleli nad tým, kam smerujem položenou otázkou v nadpise článku. Stačí byť trpezlivý a o pár riadkov nižšie sa dozviete podrobnosti. Na začiatok však krátky úvod.

Slovenská liga má už svoju tohto ročnú, netradične skorú, premiéru za sebou. Kým sa však rozbehne naplno existuje ešte dostatok priestoru na zoptimalizovanie formy do takej podoby, aby ostatným krotiteľom minigolfového materiálu padla sánka o necelé dva metre vertikálne nadol. Samozrejme, znie to ako klišé, je to klišé, ale bez kvalitnej prípravy sa z minigolfových platní drahokamy dolovať nebudú.

Každoročne sa opakovane ozývajú hlasy, že Slovenská liga je úrovňou v porovnaní s vyspelými veľmocami iba podvyživený príbuzný a o vrcholných výkonoch si môže len nechať zdať. Osobne s týmto tvrdením súhlasím iba čiastočne. Treba si totiž uvedomiť akým portfóliom aktívnych hráčov disponuje naša federácia a akým napríklad Nemecká, Švédska a hoci aj Česká. Na to že sa bavíme o menej ako 80-ich hráčoch, z ktorých by som do Slovenskej špičky zaradil menej ako pätnástku, ponúkajú niektoré ligové turnaje celkom zaujímavý priebeh s pripomenutiahodnými momentmi. Uplynulá trnavská ligová zastávka nech mi je svedkom. Pamätné momenty a minigolfové osobnosti sú presne tým pravým, čo má v sebe schopnosť celoročnú súťaž ozvláštniť a dodať je potrebný esprit. Prednedávnom som prišiel na stránke s novinkou - ratingom hráčov (ak ste si novú sekciu ešte nevšimli, kliknite sem). Cieľ je jasný - odprezentovať tých najlepších (v rámci Slovenska samozrejme).

Stále mi však po rozume chodil ešte jeden nápad. A dnes som sa ho rozhodol zrealizovať. Chcem totiž objaviť superhráčov. Kritérií by som mohol vymyslieť množstvo - od uchopiteľných až po rôzne fantazmagórie, ale mne budú na tento účel stačiť tri exaktné, ľahko odsledovateľné a všetkým veľmi dobre zrozumiteľné. Podotýkam, že všetky tri musia byť splnené súčasne, počas ligového roku 2011 (územie SR), kedy budem jednotlivých hráčov posudzovať.

Kritériá na Superhráča - rok 2011
zahraná 18-ka resp. 2x modrý výsledok
3x výsledok pod 90 úderov na jedno ligové kolo
žiadne 'čierne' kolo
Prípadné výnimky
filc VR: za modré kolo sa považuje výkon pod 25

Tak, kritériá sú vonku a minigolfová obec môže začať polemizovať o ich výpovednej hodnote, prípadne začať tipovať koľko superhráčov naša liga poskytne a ktoré mená by to mohli byť. Ak by ste sa do mňa chceli v tomto momente pustiť s akoukoľvek kritikou, rád by som podotkol, že nikde neexistuje definícia minigolfového superhráča a ide o špecifickú súťaž, ktorej cieľom je ešte viac namotivovať našich hráčov a vypichnúť práve pamätné momenty, ktoré som spomínal vyššie. Ak však ku nim v duchu zadaných kritérií vôbec dôjde (najlepšie má našliapnuté Laco Ištván)...

Ja Vás budem určite pozorne sledovať a robiť si záznamy (nieže by som tak nerobil aj doteraz;). Čiastkové dáta budete môcť zaznamenať v rámci článkov (čítajte preto pozorne a pravidelne), o definitívnych výsledkoch sa potom s vami podelím niekedy na konci roku, keď už opäť všetci budú mať palice vo vitrínach a myšlienky orientované neminigolfovým smerom. Špeciálnu sekciu, akúsi sieň superhráčov, zriadim ihneď ako sa niekto taký objaví. Takže len jedna rada na záver - pokúste sa v sebe objaviť svoje Super-ja!