Mordechaj Kapusta

Boli sme na detektore

2012-02-09T09:20:00.001+01:00

V Penzióne u Hanky panuje ponurá nálada. Náš Pokladník pije od žiaľu a slzy ľútosti mu stekajú po lícach. Bojí sa, že príde o funkciu a možno aj o členstvo v Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. Ani sa mu s Otcom Serafim nečudujeme. Neprešiel na detektore lži a tak čaká, aké dôsledky z toho vyvodíme.

S Otcom Serafim máme naopak veselú náladu. V pohode sme na detektore obstáli a nezložila nás žiadna otázka. Odpovedali sme úprimne a pravdivo.

Okrem toho už vieme, že všetko bude po starom, ale tešíme sa, že máme Žida v hrsti. Prečo by sme ho vylučovali? Nech si trochu spytuje svedomie.

Ako to prebiehalo? Posadili sme Žida na Detektor a pozorne sledovali, čo sa deje.

Žid sa začal potiť ako somár v kufri a triasol sa ako osika, ešte ani Detektor nebol zapnutý.

Tešilo nás, že to berie tak zodpovedne a záleží mu na dobrom mene našej Lóže. Dúfali sme, že sa aj dozvieme nejaké tajomstvá z Talmudu a z jeho čiernej duše. Aj sa tak stalo.

Žid sa dlho statočne držal a až pri záverečných ľahkých otázkach sa zrútil. Úplne zlyhal, hoci to začalo celkom komorne:

Detektor: “Ako sa voláš?”

Žid: “Ondrej Hríbik.”

Detektor: “Čo robíš?”

Žid: “Zdieram Slováčikov ako krčmár v Penzióne u Hanky.”

Detektor: “Kto ti v tom pomáha?”

Žid: “Moja žena Hanka.”

Detektor: “Koho budeš voliť a krúžkovať?”

Žid vedel, že nemá šance a tak poctivo odpovedal: “Most-Híd, lebo je tam môj kamarát z OKS Ferko Šebej.”

Detektor: “Koho bude voliť a krúžkovať tvoja žena Hanka?”

Vedeli sme s Otcom Serafim, že ju ako bývalú odborárku odhovoril, aby volila SMER a zradila starých, chudobných a chorých v Hladovej doline okolo Telgártu, ktorých chráni naša Lóža a tak sme boli zvedaví.

Žid sa zháčil, ale potom vyhŕkol pravdivú odpoveď: “KDH a zakrúžkuje Danka Lipšica - najspravodlivejšieho medzi spravodlivými.”

A potom to prišlo.

Detektor: “Koľko máš detí?”

Žid: “Päť, všetci sú pravoverní ľudia, nie sú to gójovia, ale VyVolení!”

Detektor sa zatriasol, zahrkal, zablikal ako hrací automat a zreval: Klameš!!!

Pozreli sme sa s Otcom Serafim na seba a pochopili sme, že Žid sa stal obeťou svojej pýchy. Nevie, že vychováva Gréckokatolíčku, čo sa narodila vtedy, keď som mu vypomáhal s Hankou. Mal problémy s prostatou a všetky deti v Brezne to vedeli, keď za ním behali a kričali: “Paroháč!”, len náš Žid nič netuší dodnes.

Viera našich otcov je umne zabezpečená v cirkevnom Kánone, podľa ktorého potomok gréckokatolíka sa nemôže vzdať svojej viery a navždy zostáva gréckokatolíkom, aj keď si vezme za manžela alebo manželku žida alebo luterána. Aj jeho deti sú navždy gréckokatolíci.

My, s Otcom Serafim sme prešli na detektore bez úhony. S pokojom v duši sme odpovedali, že budeme voliť SMER a krúžkovať dobré katolíčky - Janu Vaľovú a Vieru Tomanovú. Keď prišla otázka - koľko máme detí - pravdivo sme odpovedali: “Nevieme:”

Tak sa brilantný nápad Igora Matoviča dostal do praxe.

Máme všetky predpoklady, aby sme vo voľbách v roku 2016 vstúpili do parlamentu. To už bude aj po Apokalypse a my budeme budovať Veľkú Rusnackú Ríšu od Telgártu po Ural.

Šírenie bratislavskej kultúry po Slovensku

2012-02-05T10:20:00.001+01:00

V dnešnej dobe facebooku sa demonštrácie a protesty proti Gorile pekne rozšírili z Bratislavy po dedinách a mestách Slovenska. Žiaľ, je nám smutno, je nám clivo, že židovská kultúra premiestňovania sôch sa z Bratislavy do ostatných častí Slovenska ešte nedostala.

Samozrejme okrem Košíc, kde pôsobí múdry starosta Rudolf Bauer zo ŽNO. Ten zapotrošil umeleckú mozaiku v hodnote 30 000 € premiestnením do zberu.

Tento zjavný nedostatok sme sa rozhodli v našej Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu napraviť, blízko nášho milovaného Telgártu.

Po príhode, ktorá ma skoro priviedla do raja som sa liečil na Sliači, kde ma prišli v nedeľu navštíviť moji najdrahší priatelia Otec Serafim a Žid. Tešilo ma, že nemôžu bezo mňa byť alebo piť? Ale to je jedno a to isté.

V peknom zimnom nedeľnom dni sme sa prechádzali po areáli kúpeľov a obdivovali bronzové reliéfy Aranyho Jánosa a Madácha Imreho, maďarských básnikov, ktorých jedinou zásluhou pre Sliač bolo, že sa liečili v kúpeľoch. Za to im vďační rodáci z Okrášľovacieho spolku SMK venovali tabuľu.

Už sme sa poučili, že bratislavskí židia pre premiestňovanie sôch najprv vytvoria Spolok nezávislých okrášlenie milujúcich občanov, ktorí spíšu petíciu a s ňou presvedčia starostov, že treba sochu umiestniť alebo premiestniť.

Vieme, že to robia židia po celom svete. Na tento účel vždy nájdu nejaký spolok a vymyslia cenu so soškou. Tak dostala cenu Iveta Radičová i Žena Európy Zuzana Szatmáry. O Václavovi Havlovi ani nehovoríme.

A tak sme v kúpeľoch na Sliači objavili tabuľu Českoslovenky Boženy Němcovej, ale aj Karola Gruna, plk. Georgesa Bararera de Lannuriena a iných kúpeľných hostí.

Našťastie sa našli aj spolky národovcov, ktorí umiestnili v kúpeľoch tabuľu Jána Cikkera i bustu Pavla Orzsága Hviezdoslava, ktorí sa však sliačanom aspoň niečím odmenili. Ján Cikker hudbou a Hviezdoslav veršíkmi: “Jak tu slastno, jak tu milo, v šumnom Sliači ….”

Keď sme objavili sochu Maríny na počesť básne Andreja Sládkoviča, ktorý na Sliači pôsobil a tiež tu obdivoval prírodu, chytila nás túžba premiestňovať sochy.

To je v Bratislave úžasný šport.

Okamžite sme založili Spolok pre skrášľovanie Sliača, ktorý sme tvorili my traja. Najprv sme schválili umiestnenie tabule Mordechaja Kapustu, ktorý má nielen záznam vo Wikipédii, ale čitatelia ho poznajú ako najväčšieho slovenského esejistu. Samozrejme, tiež nič neurobil pre Sliač ako neurobil nič Janko Langoš pre Bratislavu, ale zvyk je zvyk a najväčšou zásluhou Mordechaj Kapustu je, že sa tu lieči.

Teraz už len pozbierať podpisy. Posielajte prosím vyplnené hárky s podpismi do Penziónu u Hanky v Telgárte. Dáme to aj na facebook. Tak sa robí kultúra a revolúcie.

Druhú aktivitu začneme premiestňovaním. Keď som videl ako Žid chlípne hladí pohľadom Marínu a prečítal som mu v očiach citát z Talmudu: “...panna gójka je vlastne zviera, ktoré si prisvojilo podobu a práva človeka. Gójka má ľudskú podobu a nie psiu alebo prasačiu, aby sa nehnusila Židovi, ktorý sa s ňou stýka...”, či by nebolo vhodné Marínu premiestniť do Telgártu. Žid by mal zábavu a neprznil by slovenské panny. Nech sa pohrá na Pygmaliona.

Z Telgártu by sme do kúpeľov premiestnili sochu dobrého gréckokatolíka Ďurka Ostrého. V Telgárte má len taký nijaký kríž na hrobe len preto, že nebol žid.

Predstavili sme si, aké by to bolo užitočné pre propagáciu kúpeľov, keby bronzový Ďurko stál na podstavci pred hotelom Palace v kúpeľoch na Sliači a jeho gréckokatolícky neobrezaný slávik by bol vyleštený ako Čumil v Bratislave od obchytkávania starých židoviek, čo sa sem chodia vyblázniť s kúpeľnými manželmi. Každá by sa ho dotkla “pre šťastie”, aby sa sem na Sliač vrátila. Bolo by to na jeho poctu po smrti.

Veď Daniel Tupý má v Bratislave na Tyršovom nábreží tiež obrovského vtáka.

Budeme si to musieť premyslieť. Je to predsa len nové hnutie, čo je na druhej strane veľké šťastie, pretože keby toto hnutie nebolo nové, sochy by boli dávno fuč. Tak ako Viliam Soboňa, ktorý ako privatizár kúpeľov zmizol po tom, čo spustošil kupele.

Príprava expertného posudku

2012-01-31T11:37:00.000+01:00

Matica Slovenská sa listom jeho predsedu pána Ing. Mariána Tkáča, PhD. obrátila na nás s nasledovnou žiadosťou:

Vážená Lóža Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Penzióne u Hanky v Telgárte!

Zasielam Vám bez výberového konania žiadosť predsedu Židovskej náboženskej obce v Bratislave pána Prof. MUDr. Pavla Traubnera, PhD., v otázke premiestnenia Monumentu Chatáma Sófera a pomenovania električkovej zastávky MHD, v súvislosti s poslednými udalosťami v Bratislave, týkajúcimi sa rošády sôch z centra Starého mesta na perifériu a naopak, na priame vybavenie. Našu žiadosť odôvodňujeme kreditom Vášho člena, pána Mordechaja Kapustu, v otázke koncepcie sôch na južnom Slovensku i v zahraničí, ktorý si získal nespočetnými odbornými príspevkami na Vašej stránke ako aj tým, že ako Slovák, Žid a Gréckokatolík je plne kompetentný vypracovať posudok na takúto žiadosť. Tým je aj zdôvodnené priame zadanie Vašej Inštitúcii, pretože spomínané kritériá určite nespĺňa žiadny iný subjekt. O vybavení žiadosti ŽNO nás informujte kópiou listu žiadateľovi.

S pozdravom

(nečitateľný podpis)

predseda Matice Slovenskej

Vážený pán predseda ŽNO,

K Vášmu listu, ktorým ste sa obrátili na Maticu Slovenskú vo veci premiestnenia Monumentu Chatáma Sófera spoza tunela v Bratislave pred kostol Kapucínov v Bratislave namiesto morového stĺpu Panny Márie z roku 1723 a morový stĺp umiestniť za tunel na miesto Monumentu Chatáma Sófera zamietame. Vaše zdôvodnenie, podľa ktorého by monument bol bližšie k centrále ŽNO na Kozej ulici v Bratislave i k Múzeu Židovskej kultúry a reštaurácii Chez Dávid je diskutabilné. Domnievame sa, že súčasné umiestnenie monumentu za tunelom vôbec nesúvisí s rečami trúsiacimi sa po Bratislave, že Vaša ŽNO vytunelovala slovenský štátny rozpočet. Je to len módna vlna v súčasnom hektickom období slovenských Goríl a Sasaniek, ktorá sa nezakladá na pravde. Chápeme, že Vás stálo určité finančné prostriedky založiť Spolok pre premiestnenie Monumentu, ale túto stratu považujte za menšie zlo. A nemyslíme tým len väčší počet holubov na Župnom námestí – to by sa nakoniec dalo vyriešiť zaobalením Chatáma Sófera do kovovej sieťky, ale uvedomte si, že ak by Monument stál na mieste morového stĺpu, hrozilo by nebezpečenstvo, že extrémisti a antisemiti vracajúci sa z protestu pred Národnou radou Slovenskej republiky po Zámockej ulici by natrafili na Monument. Nechcem si ani domyslieť to poníženie, keby po tvári Chatáma Sófera stekal riedky a slizký pľuvanec ako teplý bielok pokazeného vajíčka. Taký pľuvanec nás skoro pripravil o život. A to by nemuselo byť to najhoršie. Už v minulosti sme písali, že umiestnenie Monumentu a pomenovanie zastávky električky MHD je vynikajúce. Cez tunel pán Sófer vidí priamo na Židovňu a tak je s nami spojený i po smrti.

Na druhej strane Vám odporúčame, aby ste prehodnotili zriadenie Bratislavského okrášľovacieho spolku pre premiestnenie súsošia Ľudovíta Štúra z námestia pomenovaného po tomto slovenskom buditeľovi a jeho nahradenie neplnohodnotnou replikou sochy Márie Terézie. Máme obavy, že niektorý Váš člen ŽNO tak, ako pán starosta Rudolf Bauer v Košiciach, hlásiaci sa taktiež k Vašej obci, premiestňoval mozaiku do Zberných surovín, sa pokúsi o podobný čin s Ľudovítom Štúrom. Vieme, že bronz je drahý a je ho na sochy nedostatok. Na sochu Svätopluka bolo treba roztaviť iné sochy a roztavenie Ľudovíta Štúra by mohlo vyvolať nepríjemné protesty. Navrhujeme, aby socha Márie Terézie bola umiestnená v záhrade prezidentského paláca, kde by mala medzi kvetmi a trávou dôstojné prostredie (tip 7). Nakoniec, ak sa Vaša členka ŽNO Iveta Radičová stane prezidentkou Slovenskej republiky, bude príležitosť na sochu Márie Terézie v Grassalkovitschovej záhrade napísať epitaf: "My vladárky a prezidentky máme veľkú moc a niektoré aj moc veľkú". V prípade potreby bronzu navrhujeme roztaviť sochu T. G. Masaryka, ktorá vyvoláva predstavu, že je súčasťou Slovenského národného múzea v Bratislave a bustu Janka Langoša. Päťtisíc členov ŽNO, ktorí podpísali umiestnenie sochy Márie Terézie na námestí Ľudovíta Štúra budú vnuci a vnučky podpisovateľov petície o pripojení Bratislavy k Maďarsku a zrejme si neuvedomili dosah svojho počinu, ktorý ich dedov priviedol k 2. svetovej vojne a holokaustu.

Uvedené Vám dávame na vedomie a zostávame s pozdravom

Mordechaj Kapusta

Člen Lóže a expert na sochy

Co/ Matica Slovenská

Zakonšpirovaný Telgárt pred voľbami

2012-01-25T09:39:00.002+01:00

Po tom, ako vybuchli aféry okolo Gorily a odpočúvania novinárov Ľubomírom Galkom, sme sa rozhodli prejsť do trvalej ilegality.

Dlho sme pripravovali zasadnutie Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. Pochopili sme, že celý Penzión u Hanky je prešpikovaný nahrávacími zariadeniami a niet žiadnej pochybnosti o tom, že konkurencia nás počúva aj v našich tajných kobkách, kam sme v minulosti chodili konšpirovať.

Rozhodli sme sa preto nielen rokovať tajne, ale používať aj kódované slová.

Nebolo ľahké presvedčiť telgártčanov o tom, že sme prestali v Penzióne u Hanky rozoberať politické, hospodárske a náboženské otázky. Ale, chvalabohu, vyšlo to! A tak dnes prvýkrát zasadáme úplne zakonšpirovaní.

Celému Telgártu sme oznámili, že sa na rokovaniach zaoberáme nudizmom, čo je v súčasnej situácii dôveryhodné.

Naši ľudia v Hladovej Doline po ozdravnej kúre vlády Ivety Radičovej a vlne zdražovania potravín a dreva na kúrenie už si nebudú mať za čo kupovať šaty ani v Second Handoch a budú chodiť nahí. Z toho sa DPH neplatí a zostane viac na zvyšky jedla, ktoré chodia naši dôchodcovia kupovať do Brezna zozadu vo dvore nemenovanej reštaurácie.

Trošku bol problém presvedčiť Otca Serafima, aby to vyhlásil počas liturgie, ale pohrozil som mu, že prezradíme ako spovedal Ivetu Radičovú. To ho zlomilo. Bál sa žiarlivosti telgártskych hriešničiek viac ako čert svätenej vody.

Aj tak som mu neveril a bol som v Cerkvi počas liturgie si to overiť.

Otec Serafim nesklamal a nezaprel svoju východniarsku prešibanosť. S otvorenými ústami som počúval jeho slová hriešnikom: „...a na záver vám chcem všetkým oznámiť, že v Penzióne u Hanky sa už nezaoberáme hospodárskymi, politickými a náboženskými otázkami, ale v časoch globálnej krízy preberáme veci With Nudism v Kríze.“ Staré voličky KDH s úsmevom a s pokojom v duši preberali ruženec a chápavo kývali hlavami.

Po anglicky nikto nerozumie a celý Telgárt zbožne hovorí: „Rozprávajú o Písme Svätom. Otec Serafim nás ubezpečil, že sa bavia o Visiacom na Kríži (Visnjutys na Kríži).“

Tak sme zažehnali hrozbu, že nás Zornička oblečie do teplákov.

S radosťou som to oznámil na začiatku zasadnutia.

Žid sa nechápavo pozeral, tak som mu kvôli nahrávaniu posunkom ukázal na nebo a hovorím: „Venuša – Ranná Hviezda nás počúva.“ Žid povedal: „Aha!“ Ale naďalej sa tváril nechápavo.

Otec Serafim, keď počul slovo Venuša, len si blažene upil z pohára Leánky a podriemkaval ďalej.

„Všetko je na mne“, – vzdychol som si.

Potom som začal zhurta: „Idú voľby, chlapci! – Koho môžeme voliť?“ A otočil som sa na Žida.

Zvraštil čelo a takmer si zničil mozog myslením, kým povedal: „Bude to ťažké rozhodovanie.“

Vedel som, že vždy volil OKS a tak sa mu nečudujem a kujem železo za horúca: „Neviem ako chceš krúžkovať svojich, keď jeden je medzi Maďarmi a druhý medzi Prekliatymi,“ – a škodoradostne som sa usmial. Videl som ako mu zabehla Vodka v hrdle a rozkašľal sa.

Vtom som sa zháčil a zmierlivo mu hovorím: „Len, prosím Ťa, nekrúžkuj Ferka Šebeja, lebo ten nám s Maďarmi pripraví autonómiu a naša Veľká Rusnacká Ríša od Telgártu po Ural skončí v Kavečanoch pri Košiciach.

Obrátil som sa s nemou otázkou v tvári na Otca Serafima. Viem, že Otec Serafim je s KDH rozhádaný odvtedy, čo sme mali na návšteve michalovského vikára. A tak som napäto čakal.

Otec Serafim vypil pohár Leánky na ex, utrel si ústa a nahlas začal rozmýšľať: „99% to asi nebude. Ich hviezda si píše za menom manažérka ľudských zdrojov. Po starom je to hnusná personalistka. Tu majú voliči záruku, že slúži 1%, pretože plní príkazy riaditeľa a prepúšťa dôchodcov, mladých a robí nezamestnanosť podľa predstáv svojho šéfa v celom podniku, či firme,“ – znovu si nalial a vypil pohár na ex. „A to ja kvôli dôchodcom nemôžem,“ – zakončil a zaspal. SDKÚ ani nespomenul. Ani sa nečudujem, keď si spomeniem, aké starosti mu svojou politikou narobili.

Pozrel som sa na žida, ale ten zmizol. Od toľkého rozmýšľania a nalievania kóšer Vodky Putin spadol pod stôl a hrozne – tak ako to vie len on – smrdel.

Odložil som rozhodnutie, koho budeme voliť, na inokedy.

Je síce pravda, že som mohol rozhodnúť sám, lebo ako člen Lóže predstavujem 99%, počkám, kým sa Veľkňaz a Pokladník nezobudia.

Dolial som si pohár Lacrimae Christie a začítal som sa do diskusie na SME, kde hrdá Slovenka so židovským menom bráni naše farby.

Dali by sme jej plusku na diskusii a aj by sme sa jej spýtali, koho bude voliť, ale nás zrušili.

Maďarská Gorila

2012-01-23T13:43:00.002+01:00

Prečo Béla Bugár chce založiť novú SDK, ale do spolku mu chýba KDH? Doteraz sa mu darilo. Je už skrytý maďarónsky gróf pri šamorínskej čárde.

Nová generácia Maďarov sa dostala do vrcholnej politiky po novembri 1989. Niektorí z nich sa dostali na významné posty po voľbách v roku 1990. Oskar Világi sa stal podpredsedom komory Federálneho zhromaždenia ČSFR a vytvoril si významné kontakty. Vďaka týmto kontaktom sa zúčastnil prvej privatizačnej vlny a tak sa dostal ku značným majetkom. Neskoršie si založil advokátnu kanceláriu s Erikou Csekešovou z kancelária podpredsedu SNR Lászlóa Nagya, ktorá kancelária hrala kľúčovú rolu v neskorších privatizačných pohyboch predovšetkým Transpetrolu, Slovnaftu a IRB-OTP. Peter Hunčík, pôvodným povolaním psychiater, sa stal poradcom prezidenta Havla a neskôr sa zúčastnil s Fedorom Gálom na privatizácii v mediálnej oblasti. Tak získal obrovské majetky. Bývalý novinár László Szigeti sa venoval mediálnej oblasti. S podporou Görgya Sörösa si založil vydavateľstvo Kalligram, kde dlhodobo zamestnával okrem iných aj Rudolfa Chmela. Využil možnú vydierateľnosť bývalého šéfredaktora denníka Új Szó Jószefa Szilvásyho, ktorý mal problémy s lustráciami a cez tri vlny privatizácie s podporou Bélu Bugára sa dostal na post predsedu redakčnej rady tohto denníka, kde figuruje dodnes a riadi tento denník. Bugárovi za túto podporu napísal knihu „Žijem v takej krajine“ a všeobecne sa stará o Bugárov imidž. Počas pôsobenia dvoch Dzurindových vlád sa stal jedným z najvýznamnejších lobistov SMK a tak získal spolu s Bugárom majetky, predovšetkým pôdy na Žitnom ostrove. V prevažnej časti figurujú ako vlastníci rodinní príslušníci. Po volebnom úspechu novej politickej strany Most-Híd jeho nominant Rudolf Chmel sa stal podpredsedom vlády SR, no zásadné slovo na úrade podpredsedu vlády mal L. Szigeti. Venoval sa predovšetkým získaním grantov zo štátneho rozpočtu. Na jeho návrh finančné prostriedky určené na podporu menšinovej kultúry boli predisponované z Ministerstva kultúry SR na Úrad vlády, kde prostredníctvom bývalých redaktorov Új Szó s Jánom Lajosom a Lászlóm Juhászom rozdeľoval podporu na granty. Najväčšiu čiastku v roku 2011 získal denník Új Szó a druhú najväčšiu vydavateľstvo Kalligram (zo 41 žiadostí Kalligramu 39 bolo úspešných). Je zaujímavé aj to, že Ján Lajos a L. Juhász, redaktori Új Szó, ktorí najviac podporili Bugárove, Hunčíkove a Szigetiho snahy na vytvorenie strany Most-Híd, sa stali v roku 2010 riaditeľmi na Úrade vlády SR.

Pokračovanie

Zachráňte Štefana Hríba!

2012-01-16T10:30:00.000+01:00

Štefan Hríb sa znova snaží vyrobiť zo seba obeť. Za pozvanie právoplatne odsúdených vrahov v kauze Cervanová v jeho relácii na RTVS mu chce Rada pre vysielanie a retransmisiu udeliť pokutu, on však spochybňuje morálnu autoritu úradníkov a pýta sa, či majú svedomie. Pán Hríb a vy ho máte? Kto ste? Sudca? Sama spravodlivosť? Alebo zákon? Kto vám dal právo súdiť? Ste len člen Rady Odtiaľ-Potiaľ. Je nekorektné, že za asistencie falošnej mediálnej solidarity sa snažíte manipulovať mienkou ľudí a skresľujete fakty. A dokonca sa to usilujete dostať do polohy, že za tým môže byť snaha, aby sa vaša relácia vytratila z televízie. Skutočne trápne podozrenie z konšpirácie. Podobným spôsobom kedysi hral na city Vladimír Mečiar, iste si pamätáte, aj on sa rád pasoval do roly obete a trpel paranoiou, že mu chce niekto ublížiť.

Ale k veci. Keď odvysielal Štefan Hríb reláciu s právoplatne odsúdenými, akokoľvek môžu byť pre neho nevinní, odhovárali ma, aby sme nereagovali. Vraj preto, že sa možno proti mne obráti verejná mienka, pretože mi to Hríb zráta akonáhle bude mať príležitosť (aj sa to stalo v jeho časopise). Odmietli sme, pretože pri podobných pokusoch nikdy ticho nebudeme. V normálnej spoločnosti nie je v poriadku, aby sme umožnili nadávať sudcom vo verejnoprávnej televízii. A presnejšie, aby vrahovia v priamom prenose nadávali sudcom. To je jednoducho neprípustné. Štefan Hríb sa však celú dobu snaží vytvoriť dojem o objektívnosti relácie, keď tvrdí, že pozval sudcu aj prokurátora, ktorí samozrejme neprišli. No zrejme podceňuje ľudí, keď z nich takto chce robiť hlupákov. Nevieme napríklad o tom, že by v Spojených štátoch bežne pozývali odsúdených, aby sa sporili v televízii so sudcami, že sú nevinní. No to je jednoducho nonsens. Lebo ak si myslíte, že na Slovensku sme hlúpi a funguje to inak, tak potom si naozaj nabudúce zavolajte do relácie Karola Mella, Mikuláša Černáka a iných mafiánov, ktorí o sebe tiež tvrdia, že sú nevinní a je to voči nim celé zmanipulované.

Akýkoľvek názor môžete mať na protagonistov kauzy Cervanová, sú pravoplatne odsúdení ako vrahovia a to sa teraz nedá obísť. Hríb sa pokúša spochybniť rozsudok aj tým, že o vine odsúdených rozhodol súd za komunistického režimu. Po revolúcii, v demokratickom režime pán Hríb súd rozhodoval znova a verdikt potvrdil aj po druhýkrát. Ide o právoplatne odsúdených vrahov v dvoch režimoch, deti komunistických papalášov z ktorých jeden bol podmienečne prepustený na slobodu.

Ale to iste viete. De iure sú vinní a tak či chcete, alebo nie k nim treba aj pristupovať. Môžete pochybovať o rozsudku, to je v poriadku a pokojne to medializujte, robte to však napríklad vo vašom časopise, nepoužívajte na to verejnoprávnu televíziu.

Rada pre vysielanie a retransmisiu mala na reláciu rozdielny názor ako Štefan Hríb. Ten na svoju obranu vytiahol akúsi báchorku o tom, či sme v Kórejskej ľudovo demokratickej republike? A len preto, že sa mu rozhodnutie nepáči. V KĽDR by si Štefan Hríb podobnú reláciu síce nemohol vôbec dovoliť, ale na druhej strane, keď sa nad tým zamyslíme, manipulatívnosťou by za predstaviteľmi tejto krajiny možno nezaostával.

A keď už sme pri objektívnosti, našu kritiku relácie s odsúdeným v parlamente nám pán Hríb, podľa očakávaní, samozrejme nedaroval. Presnejšie jeden z jeho, nezaujatých“ kolegov si nás podal v najbližšom vydaní Hríbovho časopisu, v komentári. Vyčítal mi tam aj môjho dedka. A naozaj nekorektne pospájal, čo sa mu hodilo. Len vám zostala gloriola okolo hlavy. Tak presne takí ste vy objektívni pán Hríb. Pomstíte sa znova?

Teraz vám hrozí 50–tisícová pokuta. Budete sa možno čudovať, ale neprajeme vám ju. Bol by sme však celkom radi, keby ste si uvedomili, že nemáte patent na rozum, hoci ste o tom asi presvedčený. Voláte po objektívnej pravde, no vtláčate ľuďom predovšetkým tú svoju. Prevzaté

Obyčajní Židia

2012-01-13T14:03:00.008+01:00

Rozhodli sme sa aktívne vstúpiť do slovenskej politiky a tak sme na dnešnom zasadnutí Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, na ktorom sme ako obyčajne jedli kóšer klobásky z červenej ryby a pili drahé vína a liehoviny podľa vlastnej chuti a našich charakterov, ktoré tieto moky vystihujú. Otec Serafim ako obyčajne pil Dievčie Hrozno, žid Hríbik kóšer Vodku Putin a ja moju srdcovú záležitosť Lacrimae Christie.
Uprostred noci sme prestali spievať a jesť a skrsol vo mne nápad: „Založme politickú stranu a poďme do parlamentných volieb.“ Bručanie oboch mojich spolustolovníkov som považoval za súhlas. Najprv sme sa spolu pomodlili takto: „Som Kto Som Jahve Elohim Boh Našich Otcov Boh Abrahámov Boh Izákov Boh Jakubov Boh Izraela Svetlo Všeho Míra Duch Vesmíru a Matka Božia prehovor k ľuďom a národom našimi ústami, vyjav v našich hlavách Tvoje myšlienky a napíš ich na papier Tvojou rukou. Amen.“

Za oknami Penziónu u Hanky sa zablyslo a Kráľova Hoľa sa ocitla v jasnom žiarivom svetle. Pochopil som, že je to znamenie a boh naše prosby vypočul. Ako Mojžiš som počul hlas z neba: „Napíš kandidátku môjho vyvoleného národa, pretože jemu som prisľúbil vládu nad Slovákmi. Je to krásna zasľúbená zem, kde môj národ bude žiť v hojnosti a bohatstve. Ale Ty sa do politiky nedostaneš!“ Pochopil som, že je to osud vodcov národa, ale škodoradostne som si pomyslel: „Aj tak sa zapíšem do histórie ako Mojžiš.“

A potom ako z ničoho nič som začal písať: „Drahí voliči, drahí Slováci a Slovenku, dôchodcovia a dôchodkyne! Nastal čas, aby ste sa naučili „Celý život nič nerobiť, veľa zarobiť a žiť si v hojnosti z práce iných celý krásny pozemský život.“ Strana Obyčajných Židov má s tým veľké skúsenosti v každom režime na Zemi. Vytvoríme milión pracovných miest pre všetkých dôchodcov a dôchodkyne na Slovensku. Naši kandidáti s tým majú obrovské skúsenosti a na predvolebných zhromaždeniach vás s nimi oboznámia. Všetci poberajú pekné platy, popritom starobný dôchodok – darmo sa Jozef Mihál snažil – poberajú nejaké to odškodnenie od štátu, privyrobia si na predaji zreštituovaných a sprivatizovaných hnuteľných i nehnuteľných majetkov, ale aj písaním projektov pre nášho tútora a filantropa. To sa nám potom žije!“ Je pochopiteľné, že mladým potom nezostávajú miesta, ale tí predsa môžu ísť do sveta – nielen na skusy, ale aj za prácou ako naši starí Slováci chodili drôtovať hrnce a naučili sa reči, získali skúsenosti a keď sa vrátili, postavili pre nás domy a kúpili role, ktoré sme zreštituovali.

No, ale dosť bolo reči. Poďme zostaviť kandidátku Obyčajných Židov:
1. Štefan Hríb (*1965) slovenský pravicový novinár a moderátor,
2. Pavel Mešťan, dôchodca, (*1946), riaditeľ židovského múzea,
3. Zuzana Szatmáry, dôchodkyňa (*1947), riaditeľka Nadácie Charta 77 - Pro Bono,
4. Fedor Gál, dôchodca, (*1945), politik, sociológ, prognostik a podnikateľ,
5. Miroslav Kusý, dôchodca, (*1931), rektor Univerzity Komenského v Bratislave,
6. Dušan Hanák (*1938), dôchodca, profesor na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU,
7. Štefan Šľachta (*1939), dôchodca, hlavný architekt mesta Bratislava,
8. Dušan Kováč (*1942), dôchodca, historik, Historický ústav SAV,
9. Ivan Kamenec (*1938), dôchodca
10. Zajac Peter, (*1946), dôchodca, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
11. Pavel Traubner, (*1941), dôchodca, Prednosta I. neurologickej kliniky FNsP v Bratislave,
12. Ivo Samson, (*1955), slovenský politológ,
13. Peter Tatár, lekár, (*1953), slovenský politik, župný poslanec,
14. Ján Oravec, (*1953), ekonóm, sponzor SaS,
15. Marína Zavacká, (*1972), historička, Historický ústav SAV,
16. Daniel Lipšic, (*1973), minister vnútra Slovenskej republiky,
17. Vladimír Palko, (*1957), exminister vnútra Slovenskej republiky,
18. .
19. .
20. .

Vždy, keď som schválil jedného kandidáta, dal som si pohár vína na jeho zdravie. A tak som sa zobudil ráno nad nedopísanou kandidátkou a s výčitkou som sa pozrel do neba. Aj Mojžiš argumentoval, že to sám nezvládne. Ale z neba sa už neozýval hlas.

Tak som len dopísal:
148. Otec Serafim, dôchodca, Veľkňaz Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu,
149. Ondrej Hríbik, dôchodca, pokladník Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu,
150. Mordechaj Kapusta, dôchodca, člen Lóže Veľkého Orientu a B.yzantského Rítu. Krúžkujte nás!

Prekliati politici

2012-01-07T18:28:00.022+01:00

Pozvali sme si do Telgártu Igora Matoviča a Richarda Sulíka, prekliatych politikov Slovenska. Vrtuľník s oboma hosťami pristál pri stodole Penziónu u Hanky, kde sme ich srdečne privítali našou obyklou ponukou: „Kóšer stachanom vodky Putin, pohárom Lacrimae Christie a Leánkou. Špalier popri červenom koberci robili Scarlet a Angelika Šarköziová s rodinami z osady nad Telgártom.

Skôr ako sme ich prizvali na zasadnutie Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, pripravili sme pre nich hostinu s dvanástimi chodmi a s najlepšími francúzskymi vínami. Najprv sa títo neskorumpovateľní mládenci zháčili, ale keď náš Žid pošepkal Richardovi Sulíkovi, že mu to všetko vyúčtuje a dá faktúru tak, ako keď bol na hostine v Salzburgu, napätie sa rozplynulo a nastala harmonická atmosféra. Pozvaní hostia sa o Scarlet s Angelikou veľmi nezaujímali, ale poháre si od nich nechali statočne doplňovať, až kým neusnuli s blaženými úsmevmi na tvári pod stolmi. Odniesli sme ich do apartmánu a uložili sme ich do spoločnej postele ako sa na prekliatych politikov patrí, pretože Igor Matovič a Richard Sulík sú spoločensky nedocenení prekliati politici.

Veľmi nám pripomínali prekliatych básnikov Arthura Rimbauda a Paul Verlaina, ktorí ospevovali Parížsku komúnu (od 18. marca do 28. mája 1871). Igor Matovič a Richard Sulík ospevovali pravicový zlepenec a postarali sa o Bratislavskú libertis (od 11. októbra 2011 do 10. marca 2012).

Ráno sme už dávno zasadali a ako obyčajne pojedali na raňajky papričku, klobásky, paradajky, cibuľku, zajedali domácim chlebíkom a zapíjali vínom. Už bolo 11 hodín dopoludnia a z apartmánu sa len ozýval hrmot, ale hostia neprichádzali. Diskrétne sme sa na seba pozerali s pochopením pre 120-nápadový dúhový program strany Sloboda a Solidarita, ktorý chvalabohu nesplnili ani v jednom bode. S obavami som poznamenal: „Možno ten hrmot má v sebe zlovestnosť,“ – a tichšie som dodal: „Aj Arthur Rimbaud mlátil Paula Verlaina, až kým mu neprestrelil ruku.“

Vstal som, ale Žid ma posunkom ruky zastavil a zarecitoval:

Všetky vášne po vzplanutí

V srdci vždycky nechajú ti

Smrtiaci hnus horkej chute

Nepochopil som, čo tým chcel povedať. Našťastie sa dvere na apartmáne otvorili a zúbožení hostia prichádzali dolu schodmi k nám. Usmiali sme sa a s falošnou srdečnosťou sme ich posadili k nášmu stolu. Natreli sme im chlieb s maslom, ponúkli vína a začali rokovať.

Ujal som sa slova: „Vážení páni poslanci, pozvali sme si vás, aby sme vás vzali pod ochranné krídla našej Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v nadchádzajúcich predčasných voľbách.“ Potom som vykríkol a s nadšeným výrazom som im oznámil: „Budeme vás sponzorovať,“ a odovzdal som slovo Židovi. Bol to nakoniec jeho nápad.

„Hm, Hm...“ – trochu zachrchlal ako Václav Havel, ale chytil dych a spakruky z neho vyhŕklo: „Židia vo vašich stranách nemajú ochranu.“ Odmlčal sa, aby zvýšil napätie a hovorí: „Nikto vás nemá rád. Máte nulový koaličný potenciál a ani nie ste v Gorile. – Všetci židia v KDH sú v Lóži Tolerancia a v Pente. Všetci židia zo SMERu sú v Lóži Humanizmus a v J&T. – Budete to potrebovať! Všetci vieme, kde sa stretnú dvaja židia, hneď sú štyri názory. A na vašich kandidátkach ich je neúrekom. Vaši židia sú úplne rozsypaní. Aj Róbert Fico hovorí, že s vami to ako bude Pobyt v pekle.“Usmial som sa nad touto slovnou hračkou a uznanlivo som sa pozrel na Žida.

Potom som sa pozrel úprimne na Igora Matoviča, ktorý stále nechápavo krútil hlavou a povedal som: „Musíte sa spojiť, chlapci!“ – a dodal: „Keď chcete, aby sme vás vzali pod ochranné krídla.“ - „Veď Igor – Ty musíš so svojimi kandidátmi ako satan zlúčiť sedem hlavných hriechov s tromi kresťanskými cnosťami.“ Nevedel som, ako to zdôvodniť, tak som len zakoktal: „Mikloško, Palko, Zajac, redaktor Týždňa Mojžiš, Dostál... Ako to chceš zvládnuť bez nás?“

Obrátil som sa na Richarda Sulíka a hovorím: „S Tebou sme spokojní. Len si drž svojich! Lucia Nicholsonová nám Cigánov v osade nechá tak ako ich máme radi, keď majú na sociálne dávky a míňajú ich u nášho Žida; Jozef Mihál nám z nich narobí otrokov – vieš o tom, že aj Arthur Rimbaud obchodoval s černochmi v Somálsku? No a Daniel Krajcer zlúči RTSV so SND a Národným múzeom, kde sa budú hrať telenovely pre našich Cigánov a seniorov.“

Pretože jediným slobodným človekom na zemi je človek chudobný duchom. Váš kandidát Ľubomír Galko je najslobodnejší človek na svete.

A keďže všetci liberáli sú slobodní, ktorí v domnienke, že zachraňujú Slovensko pred dlhmi štátov Európskej únie, pred zlými USA, Čínou a Rusmi, Mikulášom Dzurindom a Róbertom Ficom, dúfajme, že nie sú vo svojej falošnej „Solidarite“ Satanovým nástrojom na naplnenie proroctva Geralda Celenteho.

Milujeme nenávidenú Lilith

2012-01-01T18:21:00.020+01:00

Cez sviatky sme mali dosť času v pokoji, najedení a napojení rozjímať nad našou budúcou činnosťou v nadchádzajúcom volebnom roku a pripraviť si analýzy nášho života pred a po tom.

Otvoril som novoročné zasadnutie a obrátil som sa na Žida: „Ako stojíme s peniazmi našej Lóže?“. Keď som videl ako si pod nohavicami nervózne žmolí miešok so slávikom a s blaženým výrazom tváre si ovoniava prsty, mávol som rukou.

Obrátil som sa na Otca Serafima: „Náš sponzor sa počas vianočných sviatkov pochlapil?“ Otec Serafim sa napil vína a smutne len povedal ako Ivan Gašparovič v novoročnom prejave: „Bola kríza a ľudia nemajú na odpustky.“ Potom už zjavne pod parou dodal: „Okrem toho sa v dnešných časoch ženy nemenia na sviečkové baby a poslušné manželky, ale na Lilithky.“ – A v tvári sa mu zjavil výraz zdesenia.

Myklo ma, lebo som si domyslel, že Otec Serafim má zo spovedí žien vypracované hlboké analýzy a naše návštevy v Brezne v tom dome s červeným svetlom sa ľahko môžu skončiť.

Požiadal som Žida, aby nám pomohol s jeho Talmudom ako vyriešiť tento problém.

Začal zoširoka: „Keď Boh stvoril Adama povedal: "Nie je dobré aby bol človek sám, – a stvoril mu ženu. Ženu rovnú jemu nazval Lilith.

Veľmi skoro sa začali hádať. Adam sa snažil ju skrotiť a ovládať, preto čoskoro z raja utiekla, lebo nechcela byť podriadená mužovi a dokonca ležať pod ním.

Všemohúci vyslal troch anjelov, ktorí mali nájsť Lilith a priviesť ju späť. Lilith však odmietla a vtedy na seba prevzala vinu. Odvtedy sa stala požieračkou detí a mužov. Stala sa z nej sucubus."

Situácia je vážna, nie však zúfalá. Hneď mi prišlo na um, že klin sa klinom vybíja a na Démona treba Satana.

Preto som okamžite zatelefonoval Danielovi Lipšicovi. To je náš človek. Jeho nápady sú nadčasové.

Aj sa tak stalo. Len tak popri diktovaní Kódexu preukazovania lásky občanov k politikom, nám nadiktoval Desatoro pre manželky, ktoré sme vyryli do kamenných tabúľ a zavesili na stenu Penziónu u Hanky:

Manželka musí predstierať, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, že je šťastná.
Manželka sa nesmie ponosovať, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, na spôsob svojej existencie.
Manželka musí byť vďačná za strechu nad hlavou a za jedlo na stole, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, a tráviť svoje dni tým, že to dáva najavo čistením, varením a obskakovaním členov rodiny.
Manželkinou úlohou je dokazovať, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, aby ju manželovi rodičia mali radi a jej rodičia mali radi jeho.
Manželka musí vzbudzovať manželovu sexuálnu sebadôveru, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, nesmie prejavovať sexuálny záujem o iných mužov, ani v súkromí a už tobôž nie na verejnosti.
Manželka musí súhlasiť so zásadou, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, že tí, čo zarábajú zväčša mimo domu, zaslúžia si čo najviac pohodlia vnútri domu.
Manželka je povinná znášať, že ju manžel ponižuje tým, keď na verejnosti chváli mladšie ženy, krajšie a úspešnejšie ako sú oni, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista a že s nimi v súkromí spáva, ak môže.
Manželka musí predstierať, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, že je menej ako manžel.
Manželka ho musí, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, milovať v bohatstve, v chudobe; v dobrých časoch i zlých.
Manželka musí, pre dobro rodiny a Lásku Nášho Pána Ježiša Krista, poskytovať manželovi morálnu podporu pri všetkom jeho nemorálnom konaní.

Naše ženy sa stávajú diablicami, vďaka Showbizu, V.I.P a reláciou Na telo v Markíze. Reláciou Pod Lampou sa k tejto podvratnej činnosti pripojila aj Miloslava Zemková za pomoci Arcisatana.

Z každej ženy, keď odstránite vlastnosti manželky a matky – stávajú sa neovládateľné a ohrozujú naše slobodomurárske hodnoty.

Lilithky sú vítané pre naše potešenie v Brezne v Dome s červeným svetlom, kam pravidelne chodíme po zasadnutiach Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. Pretože každý muž tak ako praotec Adam, ktorý mal Lilith a Evu – potrebuje dve ženy. Jednu pre radosť a druhú manželku a matku.

Prajeme vám príjemné a pokojné Vianoce 2011

2011-12-21T10:43:00.004+01:00

prajeme všetkým svojim priaznivcom i nepriaznivcom príjemné sviatky pokoja a pohody

Mordechaj Kapusta, Otec Serafim a Ondrej Hríbik

Vrátil som sa z raja

2011-12-19T17:09:00.008+01:00

Posledné, čo si matne pamätám predtým ako som sa zobudil na nemocničnom lôžku v Rooseveltovej nemocnici, bol pľuvanec na schodoch Penziónu u Hanky v Telgárte, keď som v noci odchádzal domov. Bol riedky a slizký ako bielok starého teplého vajíčka. Potom nastala tma ako v súdny deň.

Vynáral som sa zo sna a do očí mi svietilo prudké svetlo na konci tunela a ja som sa vznášal nad posteľou. Zvedavo som sa pozeral na svoju telesnú schránku, uloženú v posteli a videl som, že ma Žid drží za ruku a usedavo plače. Otec Serafim sedel na druhej strane postele a táral niečo o večnom živote a Higgsovom bozóne. Asi si ho poplietol s božskou časticou. Už som sa chystal odísť za tým krásnym svetlom, krásnymi nahými ženami môjho života a nebeskou hudbou, keď ma niečo prinútilo vrátiť sa do tela a zažmurkať očami.

Pochopil som, že ešte nenastal môj čas a musím napísať veľa príbehov pre potešenie ľudí a poučenie žien.

Keď ma lekári a sestričky dali dokopy, prišili mi bypassy a milá sestrička mi vytiahla katéter zo slávika (vôbec to nebolo príjemné), povedal som si, že musím začať nový život a dobehnúť všetko, čo som v živote nestihol.

Preto, keď som na Zlatú nedeľu vystúpil v Telgárte z autobusu, hneď som išiel do Cerkvi sa pomodliť na dobrý úmysel. Chcel som totiž Otca Serafima nahovoriť, aby sme si po vzore Jacka Nicolsona a Morgana Freemana spísali všetky vylomeniny, ktoré by sme ešte chceli zažiť do konca života.

Už pri vchode som počul, že Otec Serafim je vo forme. Ťažkým hlasom od Leánky hromžil na všetky dôchodkyne, že celý Advent nič nerobili pre svoju spásu, len nakupovali darčeky pre svoje vnúčatá za výhodné pôžičky od agenta Providentu – nášho Žida v Penzióne u Hanky.

Pochopil som, že kasička v Cerkvi je prázdna a náš zoznam posledných vecí bude musieť financovať pokladník Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu.

Svoju kázeň Otec Serafim zakončil slovami: „Ak sa nebudete kajať a neprispejete na charitu, vezme si vás Satan tak ako si zobral v poslednú adventnú nedeľu pred sviatkom Vianoc dvoch arcislobodomurárov, ktorí sľubovali ľuďom, že chcú pre nich len to najlepšie, ale raj na zemi mali len oni dvaja. Arcidemokrata Václava Havla a Arcikomunistu Kim Čong-ila.“

Sedíme už v teplúčku Penziónu u Hanky svorne všetci traja: Mordechaj Kapusta, Otec Serafim a Andrej Hríbik – náš pokladník, popíjame ako obyčajne Lacrimae Christie, Dievčie Hrozno a kóšer vodku Putin.

Teraz si spisujeme svoje posledné nenaplnené túžby mladosti.

Slávne prejavy Václava Havla

2011-12-18T20:34:00.007+01:00

Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků… Byly to všechno lži, jak se záhy přesvědčíte, protože tu brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno funkční období, ale pak bych se chtěl věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za mého volebního období nezlepší životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce. V budoucnu se podle mého mínění musí prezidentský úřad vymezit. Prezident nemůže mít tak velké pravomoci, jaké má dnes. Pro mě není rozhodující, s jakým slovem jsou sociální jistoty spojovány, ale to, jaké jsou. Já si představuji, že by měly být daleko větší, než jaké poskytovalo to, co mnozí nazývají socialismem. Možná se ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám: O republice lidské, která slouží člověku, a proto mám naději, že i člověk poslouží jí. Za svůj třetí úkol považuji podporu všeho, co povede k lepšímu postavení dětí, starých lidí, žen, nemocných, těžce pracujících, příslušníků národních menšin a vůbec občanů kteří jsou na tom z jakýchkoliv důvodů hůře než ostatní. Žádné lepší potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných, ale musí být nabídnuty těm, kteří je nejvíce potřebují. Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální stresy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se někteří z vás obávají. Svádět všechno na předchozí vládce nemůžeme nejen proto, že by to neodpovídalo pravdě, ale i proto, že by to mohlo oslabit naši povinnost samostatně, svobodně, rozumně a rychle jednat… Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pečovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami, republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice více než kdo jiný. Náš stát by už nikdy neměl být přívažkem či chudým příbuzným kohokoliv jiného. Musíme sice od jiných mnoho brát a mnohému se učit, ale musíme to po dlouhé době dělat zase jako jejich rovnoprávní partneři, kteří mají také co nabídnout. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražování? Mnohokrát a jasně tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoliv sociálních krizí nebo podobně. Jestli se sem tam pohne cena cigaret nebo něčeho, to v téhle chvíli nevím, zatím je snaha, aby se nehýbalo nic, alespoň v nejbližších měsících. Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podle mého mínění nesmí náš stát šetřit na investicích do školství a kultury… Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesům, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátě základních sociálních jistot, musí naši ekonomové přijmout prostě jako úkol, který jim byl zadán. Zde neplatí žádné NEJDE TO.

Konečne R.I.P.

Beštia 666

2011-11-20T09:22:00.006+01:00

My v Telgárte to už dávno vieme. Pozorne počúvame kázne Otca Serafima.

Archívny spis Gorila

2011-11-11T10:56:00.001+01:00

Dnešní mladí nepoznajú históriu privatizácie a prechodu na "demokraciu" Slovenska v posledných 20-tich rokoch. Uvoľnili sme preto časť archívu našej Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Telgárte, aby sa rozhodli, či budú vyznávať slobodomurárske hodnoty podľa našej Lóže alebo podľa židov, Maďarov a Čechov, ktorí ovládajú Slovensko. Who Is Who v privatizácii a slovenskej politike naznačuje časť našich archívov:

...V súvislosti s útokmi Vladimíra Mečiara a Štefana Harabina na Daniela Lipšica sa v SME dňa 6.9.2008 prezentoval Fedor Gál v nechutných dehonestáciách katolicizmu a kresťanstva a viackrát aj v „•týždni“. „Tvrdí, že“ do očí mu nikto nikdy nepovedal Ty, židák nepatríš do politiky. Nemám rád všeobecné kecy, preto poviem, že to bol arcibiskup Sokol, ktorý namietal proti tomu, že by som mohol byť riaditeľom STV gestom, kde obkreslil môj veľký nos. Zrejme sa na ním vyfabulované a vymyslené gesto Sokola tak roztrpčil, že ho Ronald S. Lauder, predseda Svetového židovského kongresu (WJC) vyslal na 4 mesiace do Anglicka na stáž, na ktorej ho pripravoval založiť privátnu televíziu v postsocialistickej krajine. Po návrate zo stáže založili dvaja židia zo Slovenska Fedor Gál, Peter Kršák a dvaja židia z Čiech Ján Železný a Vávra súkromnú televíziu NOVA. Ich nenažranosť vyústila vyobcovaním Vávru z televízie a vyvolaniu vyhrotenej situácie o akomsi nezákonnom vytvorení prekážok zahraničnému investorovi CME. Česká republika rozhodnutím arbitráže zaplatila poškodenému investorovi neuveriteľných 10 mld. Kč. Fedor Gál urýchlene predal svoj podiel v Nove Lauderovej CME údajne za 40 mil. Kč, čo mu stačilo na kúpu celého činžiaku na Vinohradoch (jaký je to v Praze levný), kde býva a prevádzkuje aj reštauráciu a chvastá sa, že vydáva knihy. Predseda Svetového židovského kongresu Ronald S. Lauder, majiteľ CME vlastní komerčné televízie vo viacerých východoeurópskych krajinách, ktorému predal Markízu aj Pavol Rusko. Tomuto sa v istom čase vyhrážal Vladimír Palko odobratím licencie. Rozhodujúci mediálny priestor Čiech a Slovenska je už v cudzích rukách. Po roku 1990, keď sa sformovali najväčšie finančné skupiny v židovských rukách, dochádza k tomu, že voľby a parlamentná demokracia sa stávajú fraškou, z ktorej sa dalo predvídať zloženie vlád a strán v parlamente. Od toho času boli zložené bábkové vlády z moci finančných skupín tak, ako to opísal doc. Peter Staněk v „extra plus„ a ďalších článkoch... ...

Po roku 1990 rozpútala židovská societa na Slovensku nenávisť voči pôvodnému obyvateľstvu, židovské kverulantstvo a fóbie majú neustály narastajúci trend. V súčasnosti po 18-tich rokoch disponujú židia viac ako jednou tretinou hospodárskeho potenciálu Slovenskej republiky, ktorého sa zmocnili predovšetkým v období Mečiarovej privatizácie.

Majetok priťahuje súkmeňovcov tejto rasy z celého sveta a už je ich tu usídlených vyše 700 tisíc v Bratislave, najmä v teritóriu Západoslovenského kraja, na území Burgendlandu, smerom na sever až po Brno a od Györu na severozápad. Vzhľadom na to, že židia zhŕňajú peniaze celého sveta, nie je problém, aby si kupovali tie najdrahšie a najlukratívnejšie byty, vytvárajú si uzatvorené osady rodinných domov aj v okolí Bratislavy...

Pokračovanie

Defamation so slovenskými titulkami

2011-11-10T19:17:00.000+01:00

Izraelský film o antisemitizme, ADL, izraelskej výchove, židovskej lobby v USA, atď. Hrajú: Abe Foxman, Norman Finkelstein a iní... Pre pochopenie vzniku a udržiavania antisemitizmu vo svete vám tento film pomôže sa zorientovať.

Klikni na nadpis!

Chaos

2011-10-13T10:00:00.010+02:00

Celý Telgárt buráca. My v Lóži Veľkého Orientu a Byzantského Rítu dosiahneme slobodomurárske ciele, ktoré sme si predsavzali, ešte za nášho života. Rusnacká ríša sa stáva skutočnosťou.

Predchádzalo tomu tajné zasadnutie našej lóže, na ktoré sme si pozvali československú lóžu a samozrejme aj hostí zo zahraničia.

Trochu s obavami a trémou sa pozerám z kuchyne Penziónu u Hanky do sály, ktorá praská vo švíkoch. Dôchodkyňa Zuzana Szatmáry z prvej rady, kde sedia čestní hostia, na mňa povzbudivo žmurkla, tak som jej jemne ako slušný človek zakýval.

Za mnou nervózne prešľapuje pokladník a jedine Otec Serafim sa usmieva ako slniečko a krúti mlynčekmi. Oči sa mu lesknú. Cez plece sa do sály pozerá Hanka so začudovanými očami.

Rázne som uvoľnil cestu Židovi a Otcovi Serafimovi, aby bolo jasné, kto dnes slúži liturgiu a kto miništruje. Vošli sme do sály, zazvonili a zapálili sviečky na stole.

Postavil som sa a celá sála stíchla. Nervózne som si pomädlil ruky a vzdychol ako komisár Fígeľ. To ma upokojilo.

„Nuž, páni,“ – začal som. „Dovoľte mi najprv, aby som vás všetkých čo najsrdečnejšie privítal na tomto zasadnutí. Osobitne vítam našich vzácnych hostí pp. Mikuláša Dzurindu, Františka Šebeja, Annu Belousovovú a Pavla Hrušovského,“ – zašepkal som na ochranku: „Vezmite mu niekto ploskáčku! Nestačí, že sa v slávnostnej chvíli oči lesknú Otcovi Serafimovi?“ – odkašlal som si a pokračoval, „... a otvoril toto slávnostné rokovanie.“

„Stretli sme sa v tejto historickej chvíli, aby sme zabezpečili pohodlný život pre nás a pre naše deti a tak naplnili naše slobodomurárske hodnoty. Skôr ako pristúpim k meritu veci, dovoľte mi zopár poznámok: Ferko! Už si vystúpil z OKS?“ – A obrátil som oči do publika. Zozadu sa ozval hlas: „Áno, Mordy. Je to v poriadku.“

Odmlčal som sa a potom som s úsmevom dodal: „Takže, nič Ti nebráni, aby si vstúpil do strany Ivety Radičovej a Jána Krstiteľa Balázsa. Vieme, že si veľký kresťan. Spoločne rozbijeme elektorát bratislavčanov a SDKÚ-DS príde v Bratislave o hlasy.“ Zozadu sa ozval hrmot ako keď karatista láme tehly. Aj vpredu som videl, že sa Mikimu krútia fúzy a chce vyskočiť zo stoličky. Preto zmierlivo hovorím: „Len všetci trpezlivo načúvajte a seďte!“ Sála sa upokojila.

So svietiacimi očami a nefalšovaným vzrušením som skríkol: „Môžeme oznámiť celému Slovensku, že sa blíži rok 2015.“ Burácajúci potlesk.

Pokračoval som: „Keď sme zakladali našu Lóžu a vypracovávali slobodomurárske dokumenty, nečakali sme, že sa dožijeme tohto krásneho okamihu a všetko sa udeje ešte za nášho života. Nuž, ale svet sa tak rýchlo vyvíja. Konečne nastáva chaos a my – v Telgárte sme proroctvami určení, aby sme ho zvládli a na troskách amerického, ruského a čínskeho imperializmu vybudovali New World Order.

Všetci naši nepriaznivci sa budú skláňať s úctou nad Telgártom a našou Lóžou, pretože ešte v tomto desaťročí vybudujeme Švajčiarsko Východu – tak ako nám to načrtol Otec Vlasti.“

Vidím, že sa sála začína mrviť netrpezlivosťou, preto som preskočil pár stránok prejavu a pokračujem.

„Aké nás čakajú úlohy, keď chceme, aby vyhral voľby Robko Fico a dokonal chaos, na ktorom postavíme našu ríšu?“

„1. Ferko Šebej. Spolu so Štefanom Hríbom vstúpite do strany Ivety Radičovej. Vezmete do partie aj Milana Lasicu. Všetci sme židia, takže nie je problém. Rozbijeme Ti bratislavský elektorát – drahý Miki,“ – obrátil som sa k nemu s úsmevom – „a zabezpečíme, aby si v koalícii s Róbertom dostal aspoň ministerstvo životného prostredia.“ Miki vyskočil zo stoličky. Ale nenechali sme sa rušiť.

„2. Anička už má stranu, takže rozdelí hlasy SNS a nikto sa do parlamentu nedostane! Potom sa môžu s Ivetou a Jánom Krstiteľom Balázsom stretávať v dámskom klube.“ – Usmial som sa. Anička sa rozplakala.

„3. Béla s nami nespolupracuje, ale s SMK si podelí hlasy. Dáme im po 5%.“

„4. Paľko Hrušovský!“ – Zakričal som až ho strhlo zo spánku a spadol zo stoličky. „Pokiaľ si neurobíš poriadok s Brockom, Lipšicom a Fígeľom, nedostaneš nič!“ A pomyslel som si: „Ešte by si s Ficom zaviedol výhradu svedomia a Vatikánsku zmluvu a čo by robil Otec Serafim. Zase by k nám do Telgártu chodil michalovský vikár.“

Po voľbách to všetko začne. Fico s vládou si vyžerie globálnu krízu, ktorá vyvrcholí v roku 2013. Medzitým bude koniec sveta – všetci vieme, že nastane 21. 12. 2012.

Teraz už len čakať. Potom prídeme My. A vybudujeme Veľkú Rusnackú ríšu od Telgártu až po Ural.

Ako byť tolerantným alebo Pošta pre Teba

2011-09-24T21:56:00.005+02:00

Penzión u Hanky praská vo švíkoch a slávnostná atmosféra podčiarknutá známou hudobnou znelkou nám približuje srdcia a duše našich počerných spoluobčanov, ktorí sedia a postávajú natlačení v celej sále. Vidíme ako im po lícach stekajú slzy dojatia za to, že môžu byť prítomní pri tejto nezabudnuteľnej chvíli – v okamihu zmierenia Slovákov a Maďarov v hladovej doline.

Pozvali sme ich z osady nad Telgártom všetkých, nielen rodinu Šarköziovcov ako sme to robievali v minulosti. Chceme tým začať novú éru nášho života v mieri, rešpektovaní každého názoru akokoľvek čudného, vo vzájomnej tolerancii a pochopení inakosti.

Je pravda, že sme v našej spoločnosti židovi tolerovali už príliš veľa vecí aj v minulosti, ale musíme trpko priznať, že stotožnenie sa s krásami, ktoré zažívajú pedofili a buzeranti, nám v minulosti akosi nešlo.

A tak sme sa celý život kruto správali k Cigánom, židom a iným genetickým úchylkám u ľudí, ktorí za to nemôžu, že sa tak narodili. Sú na svete ešte horšie veci ako byť Cigánom, židom alebo homosexuálom. Čo má povedať taký nešťastník dcérosyn Sonnyho a Cher, ktorý je ešte k tomu aj židovkou/židom.

Ale vráťme sa do sály, kde som pochopil diagnózu môjho bratranca Samuela Kapusztu, s ktorým sme sa po rokoch opäť našli v Pošte Pre Teba.

Celá sála tlieska, keď sme sa postavili, rozprestreli ruky a pomaly kráčajúc proti sebe pri známych tónoch so slzami v očiach sme si padli do náručia.

Skláňam sa nad Samuelom tak ako to robím doma nad mojím jazvečíkom a s láskou mu dvíham hlavu, aby som sa mu pozrel do jeho havraních očí. Telo Samuela sa striasa vzlykmi a bradou ma pri tom jemne udiera do brucha.

Tiež sa zadúšam vzlykmi pri slovách: „Ach Samuel! Odpusť mi, že ja nešťastník som Ťa v mladosti nepochopil ako trpíš svojím malým vzrastom a preto si sa rozhodol stať Maďarom.“ Vybral som si vreckovku, utrel nos a pokračujem zajakavo: „Netušil som, že tak strašne trpíš a dobre sa cítiš len ako Maďarón.“

Mysľou mi prechádzalo ako Viktor Orbán, Nicolas Sarkozy, Jozef Mihál, Miklós Duray, József Berényi a ostatní Maďari a Maďaróni by si najradšej vzali hokerlík, keď stoja vedľa Slovákov.

Z myšlienok ma vyrušil vzlykot Samuela: „Ách Mordechaj! Tebe príroda nedelila aj rozumu, aj výšky – Ty si sa ľahko stal Slovanom gréckokatolíkom.“

Chcel som ho prerušiť, ale nedal sa a pokračoval: „Vy Slovania ste všetci Nagy ako jedle – akoby vás jedna mater mala – a nepoznáte komplexy. K Maďarónom som sa priznal preto, lebo my malí veľkí ľudia sa musíme zomknúť. Ani priateľov nemáme na okolí. Všade sú Slovania, Nemci a Dáci. Musíme si pestovať naše Maďarstvo, lebo bez nášho maďarského nacionalizmu sme tu takí osamelí ako kôl v plote. Ani nevieme odkiaľ sme.“

A srdcervúco sa rozplakal.

Utišoval som ho, že už je dobre a nemusí sa báť. Veď po slovensky vie a zamestnanie si tiež ľahko na južnom Slovensku nájde niekde v samospráve alebo na obecnom úrade. Tam ani takých, čo nevedia po maďarsky neprijmú.

Nahlas som poznamenal: „Mohol by si pracovať aj ako policajt. Prezident Spišiak Ťa určite rád príjme. Tiež je taký piňďúr.“

Spamätal som sa, keď sa Samuel ešte viac rozvlykal. Rýchlo som sa opravil: „No to som tak nemyslel. Chcel som povedať, že je tiež Maďarón.“

Znovu som sa zháčil. „No to som nejako doplietol. Hrozne by som chcel byť k Tebe milý a tolerantný, drahý môj Samuel.“

Vtedy Samuel vyskočil a hovorí: „To nejde! Nechcem sa dať zabiť. Čo, keď budú nepokoje ako v Anglicku?“ Zaskočil ma.

Hlavou sa mi vírili myšlienky: „Na Slovensku sú už tiež náznaky aktivizácie neprispôsobivých občanov. Všimli sme si, že veliteľ pouličného gangu v Šamoríne Béla Bugár zvoláva cez médiá všetkých neprispôsobivých Maďarov a tí už rozlepujú nálepky, ktorými zase mobilizujú neprispôsobivých po celom južnom Slovensku. Je to o to nebezpečnejšie, že majú sympatizantov aj v polícii. Veď sám veľký policajný prezident je zo Šamorína. Slovensko nie je pripravené na takúto melu. Keď pôjdu do ulíc, čo urobí armáda? Sme na tom horšie ako Veľká Británia. Jej pozemné vojsko je v Afganistane, letectvo v Lýbii a my tiež nemáme armádu. Náš generálny štáb pod velením generála Bulíka už nevládze strieľať na všetky strany. Raz do koalície, potom do opozície. Koho ochráni armáda?“

Poobzeral som sa opatrne okolo seba a klopil som zrak pred spýtavými pohľadmi obecenstva.

Opatrne som Samuelovi odsunul hlavu, potom ruky a pospiatky som prešiel k stolu, kde sedel Otec Serafim so židom. Vzal som ich za ruky a na špičkách sme prešli dozadu do zatvorenej spoločnosti.

Nad nami je neutíchajúci lomoz.

Septembrové čítačky

2011-09-08T12:50:00.007+02:00

Z minulosti poznáme verejné čítania svojich myšlienok, dnes by sme povedali – powerpoint public presentation – u spisovateľov Marka Twaina, Jaroslava Haška, Bernarda Shawa a iných humoristov. Takto, v dobe analfabetizmu, oboznamovali svojich priaznivcov so svojimi dielami, ktoré si potom niektorí nadšenci z radov zbohatlíkov, kúpili do svojej knižnice.

Najnovšie sa medzi nich zaradil aj Pavel Mešťan, ktorý geniálne vytvoril jednoduché spisovateľské lahôdky a predkladá ich verejnosti od roku 2009 vždy v septembri. Dnes je to tu zase.

My sme jeho vzácni obdivovatelia a preto niet divu, že nás jeho myšlienka nadchla a inšpirovala. Mali sme viacero verejných zasadnutí Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, ale toto dnešné bude jedno z najkrajších a najaktuálnejších.

Prichádza piatok večer a slávnostné septembrové zasadnutie Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu začína.

Penzión sa pomaly zapĺňa našimi čiernymi spoluobčanmi, takže musíme pridávať stále viac a viac svetla. Otec Serafim je z toho nervózny, lebo sviečky z kostola zabezpečil on. Už volal kostolníka, aby priniesol ďalšie. Žid nervózne posmrkáva a vyberá si šušeň z nosa. Sľúbil zabezpečiť odvoz účastníkov po skončení a má obavy, aby mu nezostali v Penzióne u Hanky spať na jeho triko.

Len ja – Mordechaj Kapusta, sa spokojne usmievam, kývem hlavou a nabádam hostí, aby si sadli. Výtlačkov mojej knihy: „Zoznam obetí vlády Ivety Radičovej“ je plná šopa.

Keď sála stíchla, pomaly vstávam s knihou v ruke, prechádzam do stredu miestnosti a sadám si na pripravenú stoličku. Penzión u Hanky sa ponoril do ticha. Otvoril som knihu, s úľubou som sa poobzeral okolo seba a zvučným barytónom začínam:

„1. Yuri Dojč (*1946), dôchodca. Dostal infarkt na stanici v Humennom, keď stále kričal: „Ďakujem Vám pani premiérka ako ste mi bravúrne vysvetlili, že Daňový úrad bude v Košiciach v centrále SDKÚ-DS! Teraz si pokojne idem za svoj mizerný dôchodok kúpiť do Tesca pár hnilých potravín, ale lacných. Je mi ľahšie na srdci, keď viem, že to všetko spôsobil Fico. Aj plynu sa spokojne nadýcham s vedomím, že Fico je sviniar, ktorý chcel SPP pre seba, ale Váš pán minister financií nás pred tým zachránil. S radosťou budem dovtedy platiť drahšie lieky pre Pentu, lebo vedomie, že to spôsobil Fico mi lieči moje rany nielen na srdci, ale aj v srdci. Len tak ďalej, pani premiérka. Keď budete kandidovať za prezidentku, máte môj hlas...“ ďalej nedopovedal. Pani premiérka jeho hlas už nedostane.

2. Dušan Hanák (*1938), dôchodca. Zomrel v noci pri odchode z práce na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave po tom, čo ho šacovali traja počerní mládenci. Mohol žiť, keby nebol plakal, že má malý dôchodok a musí stále pracovať.

3. Štefan Šľachta (*1939), dôchodca. Našli ho mŕtveho pod sochou Kráľa Svätopluka. V ústach mal dvojitý kríž, ktorý pravdepodobne odhryzol zo štítu Jeho Veličenstva. Jeho náhly skon sa stále vyšetruje.

4. Dušan Kováč (*1942), dôchodca. Zahynul pri autonehode, keď sa neprimeranou rýchlosťou blížil k Telgártu a do cesty mu vbehol jazvečík. V snahe vyhnúť sa mu, narazil do stromu. Pravdepodobne nás chcel navštíviť. Žiaľ, už nie je medzi nami.

5. Ivan Kamenec (*1938), dôchodca. Našli ho napichnutého na plote záhrady jeho kolegu historika Jána Mlynárika. Vo vrecku mal knihu o Tronovi. Zrejme chcel preskočiť do kolegovho počítača.

6. Zuzana Szatmáry (*1947), dôchodkyňa. Spoločensky unavená prechádzala cez lávku nad riekou Jordán, keď stratila rovnováhu a...“

Prerušil som na chvíľu čítačku a s úsmevom som sa zahľadel na šum v publiku.

V okamihu som si zdesene uvedomil, že ten jemný hluk nie je prejav nadšenia, ale pomaly sa vytrácajúceho davu. Na stoličkách zostala sedieť len Scarlet Šarköziová. S kyslým úsmevom som sa pozrel na Otca Serafima, ktorý sklopil oči. Prešiel som očami na Žida, ale ten si mädlil ruky. Sklamane som zatvoril knižku, keď tu zvoní mobil. S úľavou som ho zdvihol. Na druhom konci som počul hlas Paľka Mešťana. Celý bol rozrušený. To ma potešilo. Upokojujúco sa pýtam: „Čo sa deje, Paľko?“ Pavel nešťastne hovorí: „Stala sa tragédia. Moju čítačku vytlačila z televíznych správ havária lietadla Pavla Demitru, môjho menovca.“ To ma zarmútilo. Tak kvôli jednému hokejistovi si nikto nebude pamätať 152 mŕtvych židovských dievčat. Ale aj tak mi nedalo, aby som sa nespýtal: „Paľko, ako to robíš, že máš plné publikum pri čítačke?“ V telefóne som len počul: „Psst. Musíš ich motivovať, ak máš z čoho.“ A položil.

Čestní lekári radšej podpisujú výpovede

2011-08-28T06:36:00.002+02:00

Kvôli Anders Behring Breivikovi sme mali namále

2011-07-26T15:37:00.008+02:00

Otec Serafim pribehol z kostola a bežal rovno do pivnice s výkrikom: „Už to začalo!“ Ani sa poriadne nezavreli dvere na pivnici a dvere Penziónu u Hanky sa rozleteli až sklo rinčalo. Prekvapene sa so židom pozeráme na našich vzácnych živiteľov ako im šľahajú plamene z očí a s hrozivými výrazmi sa pomaly blížia k nám. V rukách sa im trasú vidly, krúžia reťazami a rozprávajú jeden cez druhého. Keď sme zozadu počuli výkrik: „Aj títo patria medzi dvesto rodín slobodomurárov,“ – roztriasli sa kolená aj nám.

Do jednej ruky som chytil budzogáň, druhou ťahám žida za sebou a kričím od strachu: „To máme za to, lebo židia zabudli 66 rokov pripomínať Nórom, že sú potomkovia Quislinga.“ A pomyslel som si: „Len Slovákom neustále pripomínajú, že sú potomkovia klérofašistov, hoci anglická Wikipédia o tom nevie.“ Preto aj v parlamente prešli trestné sadzby za ich oslavu, vďaka našim vzácnym poslancom z OKS. Nóri takých poslancov nemajú a tak teraz v šoku plačú.

Žid sa oháňal okolo seba svietnikom a postupne sme si prerúbali cestu k dverám pivnice. Teraz tu smutne sedíme a rozjímame.

Ešte šťastie, že sme vďaka Uhliarikovej vízii poslali na cesty našich návštevníkov. Nebolo to ťažké. Najprv sme im urobili praženicu s celými vajcami a keď dostali zápal slepého čreva, volal žid do a.s. Nemocnica Malacky, aby dostali tú správnu starostlivosť. Odvtedy sú na cestách. Možno im už aj črevá praskli, ale sú v najlepšej zdravotníckej starostlivosti – v rukách Penty.

Stalo sa to jednoducho tak, že keď ich vyložili v Malackách, po zdravotnej prehliadke renomovaní doktori zistili, že ako všetci židia majú Kronerovu chorobu, ktorá samozrejme dostala aj Oskara cez zakódovaný film Obchod na korze oslavujúci túto chorobu. No a Jozef Kroner je spolu so zápalom slepého čreva drahá komplikácia, ktorá sa do 400 €-ovej tabuľky za slepé črevo nehodí. Akciová spoločnosť by bola nerentabilná.

Preto im tam dali generikum na vyprázdnenie čriev a poslali na Kolonografiu do Fakultnej nemocnice. Samozrejme generikum nezabralo a tak ich museli na kolonografii vyšetriť dvakrát. Dvakrát sterilizovať, dvakrát platiť materiál a dvakrát vyplňovať hlásenie. Našťastie to neplatila a.s., ale išlo to na dlh daňových poplatníkov. Tí židia nás stoja majland.

Odvtedy ich vozia po republike, až kým ich niekedy nedovezú do koncovej Fakultnej nemocnice. Škoda, že Fakultné nemocnice budú zakcionovať až na Nový rok. Mohli byť už po smrti.

No, ale aby smrť nedostihla zatiaľ nás.

Keď buchot na dvere nachvíľu ustal, zavolal som cez dvere: „Drahí naši daňovníci! Upokojte sa! My nepatríme medzi tie bohaté lóže, čo vás zdierajú na kosť a kožu. Len tak máličko. Všetci viete, že kasička v kostole nám veľa nevynáša.“ Otec Serafim sa rozplakal od ľútosti.

Kul som železo za horúca a pokračoval som: „Možno by sme mohli vylúčiť nášho pokladníka. Spôsobil nám toľko malérov a ...“ – ani som to nedopovedal, pootvoril som dvere a šup žida von z pivnice.

Vonku sme začuli nejaký lomoz a dlhý zúfalý špľachot. Smrad sa k nám predieral spoza dverí, keď sme si uvedomili, že to sa náš žid zbavil Kronerovej choroby. Celé osadenstvo sa vyhrnulo z Penziónu u Hanky a my sme boli zachránení.

Dostali sme sa do úplnej izolácie. Nikto sa nedozvie, že sme vždy boli proti rasizmu, za homosexuálov a za Izrael.

Minister Ivan Uhliarik

2011-07-17T06:38:00.006+02:00

Všetky médiá sa venujú v posledných týždňoch hodnoteniu roku súčasnej vlády. Prišiel preto čas vyhodnotiť aj rok vlády z pohľadu skupiny, ktorá značnú časť jej aktivít strategicky plánuje a aj efektívne riadi. Odvahu priznať tento vplyv predovšetkým v zdravotníctve našiel aj týždenník Trend, ktorý sa téme venuje vo svojom aktuálnom čísle. Dva palce hore pre reportéra Františka Múčku. A najlepšie aj jednu ochranku k tomu.

Nejde totiž o bežných zlodejov, akých poznáme z predchádzajúcej vlády, ktorí kradli v zdravotníctve zo spotreby. V sektore, do ktorého ide 7,8 % výdavkov z HDP dokázala Penta za rok ovládnuť štátnu exekutívu, zmeniť systémovo zákony a takmer monopolne ovládnuť finančné toky.

Kľúčovým bolo manažérske ovládnutie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (jej šéf prišiel z Penty) a tak spolu s Dôverou (ktorú vlastnia) rozhodujú o platbách za 93 % všetkých občanov Slovenska. Navyše zákon dal poisťovniam ešte voľnejšie ruky pri výbere poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A tam je pôvod trhového stalinizmu, ktorý skupina v tomto sektore zaviedla.

Viacerým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí odmietli ponuku Penty na prevzatie, boli vypovedané dvomi najväčšími poisťovnami zmluvy. Lekárňam, ktoré sa vzopreli avizícii zdržujú platby tak dlho, že už nemajú na nájom ani výplaty. A podľa poslednej novely zákona nebudú viac poisťovne povinné uzatvárať zmluvy so štátnymi nemocnicami. Ako to skončí sa môžeme pozrieť na poslednom prípade, keď si špinavú robotu spravil šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne - revolučné rušenia oddelení prebehli iba v zariadeniach konkurujúcich skupine.

Ľúbivo možno znie aktuálne zdanenie zisku poisťovní, avšak tvorba rezerv nie je naviazaná na počet poistencov, ale na základné imanie. Ale predovšetkým vytváranie zisku z prerozdeľovania verejných prostriedkov naozaj nemožno považovať za podnikanie, pod ktorého rúškom celá akcia prebieha. Preto niet divu, že zisk poisťovne Dôvera presiahol 16 miliónov Euro. Vzorec je jednoduchý - čím menej vyplatíte, tým viac zarobíte.

A keď už vyplatíte, tak iba svojim zariadeniam. Penta ovládla takmer každú časť reťazca - poisťovňu, lekárne, polikliniky, laboratória, nemocnice. Dokonca aj 'nezávislé' inštitúty, ktoré sa snažia pôsobiť ako think-tanky a ovplyvňovať verejnú mienku v prospech jej stratégie. Zostali už iba posledné 2 články - farmaceutické firmy a štátne nemocnice.

Boj proti farmaceutickým firmám, ktoré sa snažia vtesnať do role tých zlých, sa skončil. Schválenie referencovania cien na druhú najnižšiu úroveň v EÚ ako povinnosť lekárov predpisovať formou účinnej látky znamená ukončenie vplyvu skupiny nadnárodných výrobcov originálnych liekov, ktorých nevedli ovládnuť. Zníženie výdavkov v prospech pacientov je vďačný kompromis, keďže sa zároveň s ním vytvorila nová trhová príležitosť - biznis s generikami. Treba očakávať, že Penta čoskoro ohlási v tejto oblasti nejakú akvizíciu. A z ušetreného sa predsa môžu napríklad oddlžiť nemocnice.

Čo sa tých týka, budú premené na akciové spoločnosti a oddlžené. A následne ponúknuté k privatizácii. Nepredpokladám, že by sa našiel samovrah, ktorý by chcel robiť konkurenciu Pente. Po vstupe do tohto biznisu by ho čakala výpoveď 93 % pacientov zastupovaných dva poisťovňami. A tak zostane iba jeden záujemca o kúpu. Predpokladám, že pri takom záujme bude cena trhová, t.j. dopyt rovná sa ponuke. Koľko Penta ponúkne, toľko budú stáť.

Na toto všetko by mal poukázať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako regulátor, ktorého platíme z našich daní. Ten má vykonávať dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nad zdravotným poistením. Žiaľ, aj jeho šéf prišiel na túto stoličku priamo z Penty.

Po 4 rokoch predchádzajúcej vlády nás bolo 5,5 milióna okradnutých.

Po roku vlády Penty nás zostalo 5,5 milióna rukojemníkov.

Prevzaté

Prázdniny

2011-07-15T15:40:00.008+02:00

Zavítali k nám na prázdniny dvaja milí bystrí a chápaví synovci nášho veľaváženého majiteľa Penziónu u Hanky – pokladníka Lóže.

S Otcom Serafim sme sa rozhodli ukázať im, že na Slovensku nežijú len slovenskí klérofašisti, ale aj správni čechoslováci. Tolerantní a inteligentní prívrženci koalície.

My sme sa nimi stali od posledných reforiem v Telgárte. Nebolo to také ťažké. Mali sme skúsenosti so zlepšovaním imidžu SDKÚ – DS a tak vyzliecť si kabát a obliecť si ho naopak, nebol pre nás problém. Veď sme boli aj na stáži u pána profesora a on toho vie o komunistoch, fašistoch a nacionalistoch až až.

Ale pekne od začiatku:

Lietadlo El – Al z Jeruzalema sa pomaly blížilo k viedenskému letisku. S Otcom Serafim sme podľa pokynov prišli na letisko už 2 hodiny pred príletom. Museli sme ich privítať už vo Viedni, aby ich cestou do Telgártu niekto nezjedol. Skôr ako sme sa dostali do osobitného priestoru, kam prilietavali naši hostia, prešli sme dôkladnou prehliadkou a vypočúvaním agentov boja proti terorizmu z Mosadu. Nejaké predmety nám vzali. Naznačili, že o nás majú informácie od Googlu a zbytočne protestujeme. Takže nás pripravili o sedemramenný svietnik, ktorý sme niesli ako privítací dar. Zdržali sme sa trochu viac, lebo sa nám snažili pripísať vinu za prichádzajúcu búrku, ale nakoniec sme prešli kontrolou, vďaka Otcovi Serafimovi, ktorý plynulou nemčinou presvedčil agentov o našej nevine: „Das ist nicht meine Sache“. A pozrel netrpezlivo na svoje hodinky bez ručičiek, ktoré mu už predtým vzali, aby niekoho neprepichol.

Šťastne sme naložili mládencov do autobusu a za spoločného spevu sme vystúpili v Bratislave v Petržalke. Mládenci vykračovali po Novom moste a my sme s Otcom Serafim ťahali ich kufre. Na konci mosta sme sa poklonili pamiatke na holokaust a pokračovali sme cez Židovňu peši na hlavnú stanicu. Cestou sme stretli Marínu Závadskú, ktorá nám odporučila, aby sme nepriateľsky naladené nádvorie bratislavského hradu vynechali. Poznačil som si, že musíme vynechať aj vlak cez Rajec, aby naše úsilie nevyšlo nazmar.

Preto sme nenastúpili do medzinárodného rýchlika na Žilina – Rajec – Pakistan, ale išli sme na Zvolen. Cestou k nám nastúpili do kupé čechoslováci, ktorí už tretí deň cestovali z Pohody do Košíc. Bola to pohroma. Darmo sme sa snažili vysvetliť, že to nie je vzorka mladých voličov koalície a tá sladká vôňa z ich cigariet je vôňa kubánskeho tabaku. Neverili nám.

Naopak. Zbratali sa s nimi a celú cestu pri každom kríži v poli zakývali spolu s nimi vztýčeným ukazovákom.

Unavení sme vystúpili v Telgárte. Chlapci si vôbec nevšimli, že cestou sme stretávali osadníkov, ktorí im podávali ruku a pod pazuchou si niesli SME a Týždeň. Zakúpil ich pokladník z vlastných peňazí, keď sme jeho úmysel, zakúpiť ich za peniaze lóže neodhlasovali s poukázaním na potrebu šetriť. Ako podnikateľovi sa to vráti po prijatí novely Zákonníka práce. Osadníci dostanú už len štamperlíky borovičky.

Chlapci spia a my čakáme, koľko nás bude táto tolerancia stáť.

Strastiplný život Konrada Fuchsa

2011-07-11T09:33:00.041+02:00

Od uskutočnenia reformy myslenia v duchu demokratických hodnôt sa snažíme zabezpečiť pre seba zlepšenie životných podmienok Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu. V marazme dôsledkov Radičovej vlády na Hladovú dolinu v okolí Telgártu si musíme prilepšiť k dôchodku vlastnou prácou. V duchu hesla: "Nečakajte na almužnu, ale aktívne prispievajte prácou pre nás k nášmu blahu."

Návšteva neobyčajných ľudí nás inšpirovala k napísaniu filmového príbehu tak, aby sme za námet, spracovanie a obsadenie určite získali nejakú zlatú sošku, najlepšie Oscara. Nie ako minule. Nedostali sme nič. Aby sme sošku spolu s finančnou podporou nášho umenia zaručene získali, preštudovali sme si filmy, literatúru a príbehy, ktoré v minulosti túto cenu dostali a skúsenosti pretavujeme do náčrtu dielka, ktoré si získa srdcia filmových kritikov a poroty. Diváci nás môžu. Konrad Fuchs sa narodil 7. novembra 1947 v znamení prefíkaného Škorpióna. Jeho rodičia zahynuli počas Šoa a otca popravili slovenskí fašisti po povstaní v roku 1944, keď ho prichytili ako predáva za nekresťanské peniaze v Bratislave sardinky bez potravinových lístkov.

Veselé detstvo prežil Konrad na letisku v Hradci Králové, kde v živých diskusiách s izraelskými letcami, ktorí predtým s československými zbraňami statočne vyhodili do povetria Hotel King David aj s britskými vojakmi a ich rodinami.

V škole Konrad exceloval, keďže sa presťahoval medzi Slovákov a začal chodiť do slovenskej školy.

- Tak tu sa musíme zamyslieť, či nám to nezníži šance na zlatého Leva alebo Glóbus. Takže: "...presťahoval sa do Bratislavy medzi klérofašistických Slovákov, vzdelaných Maďarov a inteligentných Židov." - Asi tak!

Ale pokračujme v príbehu: Keď Konrad na slovenčine napísal poému O obrezaní Rudolfa Slánskeho dostal riaditeľskú pochvalu a jeho slohová práca vyšla v Pravde spolu s tisícami listov pracujúcich kolektívov z celého Československa žiadajúcimi obesenie Rudla.

Konrad Fuchs žil skromne. Na prechádzkach po Horskom parku v Bratislave sa živil odhodenými desiatami svojich spolužiakov. Najradšej mal žemle Ďura Kapustu natreté cícerovou pastou s cesnakom, hoci bol Juraj zloduch par excellence. Stále mal dvojku z chovania, v prvej triede prepadol a chodil miništrovať do Cerkvi. Nikto sa tomu nečudoval, lebo bol synom klérofašistu Mordechaja Kapustu, ktorý v roku 1948 vstúpil do KSČ.

Pestún Konrada Fuchsa ako disident nemohol vstúpiť do KSČ a tak vstúpil do ŠtB. Bol to dobrý človek. Nikoho nikdy neudal a vďaka svojím konexiám vybavil Konradovi sirotský dôchodok a 255-ťku. Podľa tohto zákona dostávalo 6 miliónov partizánov a ich rodiny každý mesiac odmenu za prežité útrapy v boji proti nenávidenému Slovenskému štátu. Stačilo, keď dvaja spolupartizáni dosvedčili žiadateľovi, že s ním boli v Povstaní. Konradovi Fuchsovi to dosvedčili partizáni Kamenec (1938) a Kováč (1941).

Preskočme krátkym filmovým zostrihom do roku 1989, kde vidíme ako Konrad Fuchs spoza záclony ÚV KSS na Hlbokej ulici v Bratislave nadšene povzbudzuje disidentov na chodníku, ktorí hrozia päsťami do okien. Vzápätí vidíme záber na Konrada ako beží po Jiráskovej ulici a berúc schody po dvoch sa zadychčaný zastavuje pred kanceláriou VPN.

S úsmevom si podáva ruku s Fedorom Gálom a po krátkom, ale srdečnom rozhovore beží do Mlynskej doliny, aby v STV zasadol na stoličku finančného riaidteľa. Okamžite premieňa ziskové útvary na spoločnosti s r.o. a zase vidíme ako počas privatizácie Konrad Fuchs beží s plácačkou z holandskej dražby na Fond národného majetku a tak dookola. Najprv peši, neskôr v zánovnej Mazde, aby sme ho konečne videli na obrnenom Cherokee ako umne sa vyhýbajúc pancierovej pästi prichádza za Ivanom Uhliarikom sťaby konateľ a generálny riaditeľ Prométea, akciovej spoločnosti Fakultná nemocnica Slovensko.

Posledné zábery prekvapujú Konrada na zaslúženom odpočinku na svojej jachte niekde v Stredozemnom mori. Finále prichádza za zvukov Hallelujah Izrael, keď kamera najprv z diaľky zaberá obrovský písací stôl z ebenového dreva a za ním sediaceho Konrada chystajúceho podpísať sa na dokument ležiaci pred ním. Kamera sa približuje. Detail tváre Konrada Fuchsa a jeho bravúrny ťah rukou pri podpise žiadosti Slovenskej republike o odškodnenie dokončuje úžasný, ale strastiplný život Konrada Fuchsa.

- Tak a teraz čakáme na zlatého Oscara, Leva, Glóbus a hoci aj Zlatú kameru z Turčianskych Teplíc. Dúfajme, že sa dajú speňažiť v Zberných surovinách.

Reformy v Telgárte

2011-06-22T11:59:00.012+02:00

Všetci naši priaznivci si všimli, že s Lóžou Veľkého Orientu a Byzantského Rítu to ide dolu vodou už dlhší čas. Preto ich určite neprekvapí, že sme pristúpili k reformám. Čo nás k tomu viedlo?

Nuž, musíme si priznať, že už takmer rok, odkedy vláda Ivety Radičovej prijala ozdravný balíček, naše zdravie, pôžitky z jedla a pitia i cesty za zábavou do Brezna chátrajú. Sú takpovediac pred bankrotom.

S nadšením sme preto prijali na tajnom zasadnutí lóže záver: „Zahodíme za chrbát naše pôvodné slobodomurárske hodnoty, na ktorých stojí lóža od svojho vzniku a pristúpime k transparentnosti a zmene našich priorít.“ Nezamestnaní, chorí, starí, deti, rodiny, ľudské a občianske práva, naši voliči a priaznivci sú nám oddnes ukradnutí.

Bolo to bolestivé rozhodnutie, ale nevyhnutné a pre nás prospešné.

Nemôžeme predsa rozmýšľať, z čoho budeme žiť, ale musíme myslieť na budúce generácie. Myslíme tým samozrejme generácie Kapustovcov, Serafimovcov a Hríbikovcov – našich telgártskych židzikov.

Milí naši voliči! Chceli ste zmenu a reformy súdnictva – tu ich máte.

Už od rána sedíme v tieni lipy na terase Penziónu u Hanky a horúce lúče slnka sa odrážajú v trblietavých vlasoch Ivety Radičovej, ktorú sme spolu s Ferkom Šebejom a Pištom Hríbom prizvali na priateľské posedenie. Ešte nesedíme pri jednom stole, ale aj k tomu nepochybne príde, keď sme už tak hlboko klesli kvôli našim gágorom.

Zatiaľ, čo my pod konármi lipy raňajkujeme chlebík s masťou a cibuľou a popíjame študentský strik z Lacrimae Christie, Leánky a zriedenej kóšer Vodky Medvedev, Iveta Radičová si z Úradu vlády priniesla pre seba a pre svojich kumpánov šunkové chlebíčky s kaviárom, bioparadajky a biopapričku, ktoré zapíjajú šampanským, austrálskym červeným a whisky Danielson. Neprekvapilo nás to, lebo pri takýchto hodoch ich vždy vidíme v televízii na zasadnutiach vlády. Teraz to už môžeme aj ovoniavať.

Diskusiu začal Štefan Hríb. Ako obyčajne si oprel ruku o bradu a nonšalante začall: „Chlapci! - Milo nás prekvapil váš pozývací list.“ – V očiach sa mi zatmelo a takmer som zamdlel, keď som si spomenul, že vedľa podpisu Vasiľa Biľaka je aj môj podpis. Rýchlo som prehltol šabľu, čo sa mi drala na jazyk pri pohľade na Dávidovu hviezdu, ktorú mal na saku František Šebej. Bolo to kruté, ale čo už človek neurobí pre peniaze a moc.

Preto som sa s usmial na Ferka, keď som si uvedomil neustále musí prehĺtať v parlamente šable pri pohľade na slovenskú zástavu a dvojkríž. Je to úžasné sebazaprenie.

No, ale započúval som sa do hlasu Štefana Hríba, ktorý sa nedal rušiť. – „Sme radi, že sa vraciate k našim hodnotám a k nášmu vyvolenému národu. Mordechaj, Mordechaj – však už bolo načase!“

Zahnal som obscedantnú predstavu (ako sa prevracávame k hodnotám demokracie) a usmial som sa. Štefan s uspokojením pokračoval: „Pochopili ste, – že demokracia je vzácna a drahá." Usmial sa a žmurkol na nás: "Tiež dostávam v RSTV o tisíce viac ako som dostával v Jojke za reláciu Pod lampou.“

Aby to zahovorili, Ivetka mu skočila do reči. „Poďme radšej k veci! Nebudeme tu predsa do večera. Ešte máme dnes zasadnutie Lóže Tolerancia po roku vlády, kde budeme hodnotiť naše úspechy v bojoch za súdnictvo a prokuratúru.“ – S úsmevom sa pozrela na cibuľku, čo mi spadla na zem a dodala: „Vidím, že v Telgárte triete biedu a preto sme tu.“ Úkosom som sa pozrel na trasúce sa ruky nášho žida Hríbika, ktorému v rozriedenej kóšer vodke zjavne chýbal alkohol a smutne som prikývol. Ivetka sa nedala rušiť a okamžite našla geniálne riešenie nášho problému: „ Ak sa chcete mať tak dobre, ako sa máme my – bratislavskí židia, – musíte zvýšiť ceny potravín a tepla v Telgárte, Za peniaze, čo získate, namontujete v osade nad Telgártom a po celom Telgárte odpočúvací systém tak, ako to robí Daniel Lipšic. Telgártčania sa nesmú búriť proti demokracii. Potom odmontujete pece na drevo a zavediete plyn z nášho SPP. Na telgártskom internete zverejníte nákup každej kvetinky a každej sviečky, ktorú prinesú zbožní telgártčania do Cerkvi, aby sa v tom nikto nevyznal a z Kráľovej hole budete vysielať len Angeliku Markízu anjelov – pardón,“ – opravila sa Iveta, „ – myslela som samozrejme Šeherezádu alebo inú tureckú rozprávku. Najlepšie tú o moslimovi Nasredinovi.“

Pochopili sme a keď naši poradcovia odišli, vzali sme si na Penzión u Hanky v Slovenskej sporiteľni hypotéku. Zaplatili sme 5 000 € na poplatkoch, aby pohrobkovia židovky Renáty Ovesny – Straka mali zisk a za zvyšok sme nakúpili sudy vína a plagáty.

Otec Serafim zase behá po Telgárte a lepí plagáty: „Mali sme odvahu naštartovať reformy.“ Samozrejme, že v justícii, na prokuratúre a na súdoch a polícii, ktoré zaujímajú Slovákov až na desiatom mieste. Prekryjeme tak skutočné starosti Telgártčanov. Tie naopak, ceny potravín im ešte zvýšime, aby nemali čas myslieť na to, za čo budú jesť, za čo budú platiť hypotéky a za čo si v akciovej spoločnosti Fakultná nemocnica kúpia acylpyrín, keď si zlomia nohu. Ak chcú viac, prispejú nám na zisk. Nie sú predsa nejakí pacienti, ale klienti.

Darmo. Reformy sú drahé, ale všetci vieme, že ich prínos je úžasný a sú z dlhodobého hľadiska pre demokraciu prospešné. Ľudia si kupujú lacné hnilé potraviny a za ušetrené peniaze zaplatia plyn a teplo našim sponzorom. Keď ochorejú, nedovolíme im, aby vyciciavali zdravotné poisťovne a krátili zisky našim investorom. Nemocnice zrušíme a z ušetrených peňazí presťahujeme daňové riaditeľstvá z Banskej Bystrice do Bratislavy. Nech to stojí, čo to stojí. Bratislavčania nás volili a preto si zaslúžia menšiu nezamestnanosť.Je pravda, že sa po takejto ozdravnej kúre sa Slováci nedožijú dôchodku, ale to je náš cieľ. Peniaze, ktoré majú v 2. pilieri zostanú nám – židom. Veď podľa sčítania ľudu aj tak k starnutiu obyvateľstva nepríde. Dúfajme, že ani k zmene klímy nepríde. Pravičiar Václav Klaus nám to potvrdí, že žiadne globálne oteplenie sa nekoná. Z čoho budú žiť ochranári?

Nič nie je isté. – Jediná istota je, že o sto rokov tu budú židia naďalej zdierať Slovákov a stále viac a viac na nich bohatnúť. A my musíme patriť medzi nich!

S Deletom bojujeme za Pravého Boha a za Židovský Národ

2011-04-26T07:30:00.005+02:00