Windows 7 je mimoriadne dobrý systém, teda ako ho porovnávam s Vistou. Mám to šťastie na tablet HP tx2500 s predinštalovaným Windows Vista Home Premium, a musím povedať, že je to bieda prebiedna.
Mám vypnuté úplne všetko (vyzerá to pomaly ako Windows 3.11) čo sa tam vypnúť dalo a napriek tomu sa systém spúšťa a reaguje tak hrozne (3 GB RAM), akoby bol inštalovaný na prvom pentiu, ktoré bolo kedy pustené do obehu. O práci na ňom ani nehovoriac – najlepšie je si všetko čo treba, počas 5 minút, pospúšťať a už sa toho radšej ani nechytať.

Windows 7 to je iná káva. Štartuje rýchlo, a po spustení reaguje tak svižne, ako si o tom môžem aj vo Windows XP na mojom hlavnom pracovnom desktope nechať len zdať. Rýchlosť reakcií je skutočne prekvapivá, aj po dlhšom používaní, až som si ho v samom nadšení, 22. októbra (deň označený a začiatok predaja) skoro, na cenu nehľadiac, zakúpil.

Keby bolo kde.

V tento deň sa však Windows 7 predával snáď celému svetu, len mne nie. Tí čo mali nové Visty, kúpené do x.y. dátumu, mohli zmigrovať zadarmo.  Ja so starými Vistami som mal len sľúbenú akúsi zľavu, ale musel som čakať. Klikaním na bannery s Win7, som sa vždy dostal len na nejaké všeobecné info o Windows 7 na stránke Microsoftu, ale kúpiť som si ho nemohol (viem, skôr než o konverziu im išlo o to zaplniť médiá). Proste, ani za toho Winetua som si nemohol Windows 7 kúpiť, ani keď som chcel, ani keď som bol ochotný zveriť čísla mojej VISA karty akejkoľvek šifrovanej stránke, nielen sa tváriacej, že legálne predáva nový operačný systém.

A takto som sa dostal k Ubuntu. Aj keď to vyzerá ako škrabkanie sa cez Košice, je to tak. Naštvaný z neschopnosti sa dostať k Windows 7 som sa rozhodol opäť, ako už tisíc krát, vyskúšať nejakú distribúciu Linuxu. Kedysi som skúšal SuSe, Red Heat, Debian… skúšal som všeličo, ale ani pod dozorom skúsených linuxových guru som proste nedokázal pri Linuxe zostať, lebo si vyžadoval vždy viac, než som rozumel, ak som ho chcel skrotiť. Doteraz si pamätám, ako mi náš systémový administrátor (kolega, ktorý pracoval pre tú istú renomovanú IT firmu ako ja) povedal pri prvých problémoch s konfiguráciou FTP servera na mojom staršom notebooku, že si mám počkať na nový kernel, lebo so zamrznutím celého systému pri obyčajnom FTP sa ešte nestretol.

A tak som si povedal, že 5 ďalších rokov na vyvinutie užívateľsky prijateľného Linuxu mohlo stačiť. A nemýlil som sa, aj keď, ja asi nie som obyčajný užívateľ, ako by som si o sebe kriticky mohol myslieť. Stačil by mi obyčajný linuxík, ktorý rozchodím aj keď neviem skriptovať a ktorý podporuje mnohé zariadenia bez dodatočných inštalácií rôznych balíkov, závislostí a priameho kompilovania rôznych špecialít.

Dočkal som sa. Ubuntu 9.10 – s podnázvom “Karmická Koala” – je to správne orechové. Nainštaluje sa kompletne so všetkým čo treba, ovládaním sa trochu podobá Windowsu (Gnome). Človek si len musí zvyknúť na montovanie (mount) a demontovanie (umount) napríklad CD/DVD médií, aj keď sa to posnažili automatizovať. Občas to však zblbne a je to treba riešiť ručne cez terminál.

Geniálna je podpora windows aplikácií, ktoré sa “skoro” dajú inštalovať a používať bez toho, aby ste tušili že pracujete na Linuxe, ktorý win-aplikácie nepodporuje. Hlavne treba používať Google a keď je nejaký problém, tak treba s prefixom Ubuntu hľadať, hľadať a hľadať.

Môj dotykový LCD displej sa mi síce na tablete spojazdniť ešte na 100 % nepodarilo, ale už začal reagovať.

Ubutntu už beží na všetkých počítačoch našej rodiny (1 desktop, 2 notebooky).

A tak ma Windows 7 zaujíma len ako nutná špecialitka inštalovaná na VirtualBoxe bežiacim pod linuxom. Konečne je tu Ubuntu.

“ministerstvo hospodárstva slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v prioritnej osi jeden inovácie a rast konkurencieschopnosti, opatrenia jeden jeden inovácie a technologické transfery a podopatrenia jeden jeden jeden podpora zavádzania inovácií a technologických transferov. Podnikajte efektívne s fondami EU! Investícia do vašej budúcnosti.” (zvukový záznam)

No ak sa s fondami EU podniká tak efektívne ako efektívne odovzdáva posolstvo táto reklama…

Asi snaha šetriť na nákladoch na výrobu spotu, alebo čo, lebo to vyzerá, ako keby ten text pripravovala sekretárka copy&paste-om z nejakého podareného wordovského dokumentu, ktorý jej práve prišiel mailom od nejakého podareného EU úradníka (pri všetkej úcte k sekretárkam a úradníkom).

Vyhodené peniaze. Hm, vlastne tá reklama je tak absurdná a nezrozumiteľná, že ma zaujala. A to bolo predsa cieľom.

Tašku a myš vo forme  HP Value Bundle Kitu poskytol do recenzie internetový obchod PC Expert, ktorý má v ponuke okrem množstva počítačových komponentov aj notebooky za dobré ceny.

Taška k notebooku

Balenie Value Bundle Kit obsahuje:

• tašku
• remeň pre nosenie na jednom pleci
• optickú USB myšku v miniatúrnom, notebook-ready prevedení
• vrecko na myšku

Fúha, trošku dosť zdrobneniniek na môj vkusík, ale čo sa dá robkať.

Taška obsahuje 3 úložné priestory:

1. hlavný a najväčší pre notebook, zipsovateľný, vovnútri s integrovaným “boxom” na suchý zips, kde sa notebook priamo ukladá, tak aby nehrkal
2. samostatný predný, menší, zipsovateľný, určený pre myšku, perá a iné kancelárske drobnosti
3. zadný, tenučký, suchozipsový, vhodný pre dokumenty formátu najviac A5 a podobné

Taška má rozmery cca 400 x 330 x 80 mm a je stavaná na 15,4 palcové notebooky. Najskôr ma to ako majiteľa 12,1 palcového tabletu HP Pavilion TX 2500 znechutilo, neskôr som to však využil ako z núdze cnosť.

Ako prvý problém sa totiž ukázal – kam umiestniť adaptér? V hlavnej priehradke pre notebook nie je pre adaptér vyhradený žiadny samostatný priestor a trepať ho do prednej zipsovateľnej priehradky k perám, vizitkám a iným administratívnym potrebám sa mi zdalo barbarské. Využil som teda menších rozmerov môjho notebooku a adaptér som uložil tak, aby ho “olemoval”. Inak povedané, adaptérom aj s káblami som notebook obložil tak, že vyplnil zvyšný priestor vyplývajúci z menších rozmerov môjho notebooku. Kde však uložia adaptér majitelia notebookov, pre ktorých je taška určená, neutším.

Zvyšný priestor v tejto hlavnej časti je vhodný na uloženie niekoľkých dokumentov formátu A4. Ale naozaj len niekoľkých. Inak dokumenty veľmi niet kam ukladať, ak nepočítam zadný priestor pre menšie formáty.

Predná časť je určená pre kancelárske potreby a myšku. Trochu som nepochopil, načo ja tam vovnútri vyvedená umelohmotná skoba, neskôr mi došlo, že asi kvôli vrecúšku na myšku.

Myška

Myšku najskôr takmer zhabala moja 5 ročná dcéra, pretože jej sadla do ruky “ako riť na šerbel”, kým ja ju stále chytám ako pinzetu. Rozmery teda nie sú veľmi vhodné pre tlstoprstých a veľkorukých, ale to sa od cestovnej myšky ani nedá očakávať. Pre dlhšiu prácu sú pochopiteľne takéto rozmery počítačovej myši vyslovene nevhodné.

Svoj účel uskladniteľnej, kompaktnej myšky však plní výborne, ergonomicky nevybočuje zo zaužívaného štandardu.

Hlavným pozitívom prispievajúcim k lepšej uskladniteľnosti je sťahovateľný (retractable) USB kábel. Tento, vďaka namotávaciemu kotúčiku dokáže zmotávať/rozmotávať celý kábel tak, že pri stiahnutí má dĺžku v podstate nula (plus USB konektor a samotný kotúčik) a pri roztiahnutí asi 70 centimetrov.

Mechanizmus v kotúčiku, kde sa kábel pri natáčaní celkom kultivovane ukladá, obsahuje 5 medzistupňov, pri ktorých sa dá podľa potreby  “zaseknúť” vhodná dĺžku kábla tak, aby pri práci nezavadzal.

Teraz sa opäť nevyhnem niekoľkým zdrobnaninám. Vrecúško na myšku, má vovnútri našité ešte drobnejšie vrecúštičko (všimol som si ho až teraz), ktoré evidentne slúži na uskladnenie samotného USB konektoru našej malej myšičky. O konektor je tak veľmi komfortne postarané, rovnako ako o samotný notebook.

Vyhodnotenie

Pozitíva:

• výstuž okolo obvodu tašky na zmiernenie nárazov
• pogumovaná “protišmyková” podložka na plece umiestnená na ramienku
• myška so sťahovateľným káblom
• kvalita použitých materiálov

Negatíva:

• malý priestor pre dokumenty A4 (iste, nie je to aktovka)
• nedostatočne vyhradený priestor pre adaptér
• vyzerá ako taška na notebook, takže priťahuje záujem zlodejov

Fotogaléria

Je však plynulosti cestnej premávky, ba až životu nebezpečné, keď ich hefty, zvláštne myšlienkové úchopy a slovné kotrmelce, spôsobujú u mňa výbuchy smiechu!

Pohľad na chechtajúceho sa vodiča čakajúceho v dopravnej zápche môže síce vyvolať v iných prizerajúcich sa vodičoch nanajvýš zhovievavý úsmev, pri plnej 90-tke na ceste mimo obce medzi Pezinkom a Bratislavou však môžu spôsobiť vážne problémy so synchronizáciou údov a mysle, tak dôležitou pre koncentrované ovládanie dopravného prostriedku!

O čo menej nehôd na cestách by mohlo byť, keby namiesto nich vysielali nejaké čítanie dobrej poézie, alebo prenosy z omší?

A ozaj, aj:

Ja som funrádio!

Veľmi povedomý mi pripadal text, ktorým sa sitElement na svojom webe predstavuje:

Spoločnosť WEB Integration spája malé a stredné weby, za ktorých návštevnosťou sa z pohľadu veľkých zadávateľov nikto ani neobzrie, ale ktoré sumárne spoločne vygenerujú taký počet návštevníkov a zobrazených stránok, že aj najväčšie slovenské portály by mohli závidieť. Všetky tieto weby spája do siete sitelement, na ktorej môžu nasadzovať reklamné kampane aj inzerenti, ktorí rozmýšľajú v päť a viacciferných sumách za reklamné kampane. Túto sumu získanú pre celú sieť Sitelement, vydelí počtom malých webov v sieti a rozdelí  primerane ich podielom. Z toho vzniká, konečne, veľa muziky aj pre malé, stredné, rozvíjajúce sa weby.

a potom som si spomenul, že som niečo podobné písal aj v prvom článku o Web2media:

Spoločnosť Web2media pripravuje, myslím si, husársky kúsok. Oslovuje práve tieto malé a stredné weby, za ktorých návštevnosťou sa nikto ani neobzrie, ale ktoré sumárne spoločne vygenerujú taký počet návštevníkov a zobrazených stránok, že aj Azet by mohol závidieť. Všetky spája do akejsi siete, na ktorej môžu nasadzovať reklamné kampane aj inzerenti, ktorí rozmýšľajú v päť a viacciferných sumách za reklamné kampane. No a potom, delené počtom zúčastnených portálov a primerane ich podielom z toho vzniká, konečne, veľa muziky aj pre malé, stredné, rozvíjajúce sa portály.

Text je len trochu sterilizovaný všeobecnosťou, aby bol vhodný ako popis firmy, pár slov upravených. Jednoducho plagiát.

Ak ich totiž niekto použije bez toho, aby do anchor textu pridal skutočný názov odkazovanej webstránky, stačí mi prečítať URL a hneď viem kam ma autor chce poslať.

A ak sa mi to nepáči, tak môžem takýto odkaz spokojne a bez straty času ignorovať.

Dajte si vo Wordpresse (minimálne 2.6) porovnať dve rovnaké verzie (revisions) nejakého dokumentu (stránka, článok):

Vyhledat další podobné videoklipy na Hostinec

Prečo štátne orgány ponechávajú umiestnené odkazy na dodávateľov svojich webstránok na tomto mieste a robia im tak nezanedbateľnú reklamu, keď to vôbec nie je nevyhnutné?

Ako sa to nerobí

Keby boli ich weby postavené na Open Source, alebo nejakých bezplatných riešeniach, tak by som ešte pochopil, že chcú vzdať hold tomu, na práci ktorého si postavili vlastný web. Ale štátne orgány svoje weby robia zásadne na komerčných riešeniach pričom ich nezriedka niekoľkonásobne preplácajú.

Umiestňovať za takých okolností ešte aj odkazy na výrobcu vo footeri je vyslovene nelogické a zbytočné.

Webovými stránkami sa už nejaký ten mesiac zaoberám, ale nikdy neodkazujem na nejaký web bezdôvodne. Ak je to únosné, radšej si za to priplatím (“credits free” témy), ale ak by som projektovo zabezpečoval pre niekoho výrobu webstránky, za ktorú by zaplatil nemalé peniaze, určite by som trval na “credits free” šablónach, pochopiteľne pri zachovaní autorských práv.

Štátne orgány sa však pravdepodobne budú obhajovať tvrdením, že sa nejedná o porušenie zákona…

Ale poďme na vec.

Poslednou referenciou spoločnosti Elet, je web Ministerstva vnútra SR.

Vo footeri tento štátny orgán poskytuje súkromnej firme, okrem reklamy, aj časť svojho Pageranku, ktorý pri tomto štátnom orgáne vôbec nie je slabý (PR 6), aj keď relevantnosť zdroja je nízka, hneď v troch frontách:

1. webdizajn
2. redakčný systém SwiftSite
3. samotnú firmu Elet

Nepochybujem ani na chvíľu o tom, že Ministerstvo vnútra za svoju stránku Eletu zaplatilo slušné peniaze, ale že bude mať dodávateľ “v cene” aj právo na takéto spätné odkazy? Vo svete kde sa obvykle za umiestnenie spätných odkazov platí majiteľovi webstránky?

Jediná racionálna odpoveď, ktorá sa naskýta je, že Elet ministerstvu za tieto odkazy naozaj platí… alebo sú tam umiestnené dočasne.

Rovnakú reklamu a prenos Pageranku poskytuje Eletu aj web slovenského prezidenta.

Ako sa to robí

Dôkazom, že bezplatná reklama výrobcov na webstránkach štátnych orgánov nie je nutná, je napríklad web Ministerstva Hospodárstva.

Všimli ste si niekde, že je jeho dodávateľom spoločnosť Tempest? Nájsť sa to dá len v kóde stránky, alebo po krátkom googlení nájdete o tom článok na Inet.sk.

Ani neviem k čomu by som to prirovnal. Asi ako keby štátne orgány nechali na svojich budovách billboardy spoločností, ktoré postavili ich budovy – zadarmo a “navždy”.

Je to šikovnosť Eletu, že sa im podarilo na webstránky , ktoré pre ministerstvá robili, prepašovať ich spätné odkazy? Alebo je to amaterizmus Tempestu, že ich to ani nenapadlo? Čokoľvek chcete. Všetko predsa stojí na know-how ich projektových manažérov, ktorí to celé zastrešovali.

Ako sa to nerobí vôbec

Úplným gólom do vlastnej bránky je však webstránka súkromnej spoločnosti, ktorá prevádzkuje projekt Bábätko.sk. Tento web vo svojom footeri hostí hneď štyri spätné odkazy:

1. dodávateľa dizajnu,
2. poskytovateľa konektivity,
3. poskytovateľa hostingu
4. a to štvrté ani neviem identifikovať – asi nejaký projektový zastrešovateľ.

Už tam chýba len odkaz na blog brata susedoveho koňa.

Pikiho rozvinutie témy

Pravdupovediac, mnohým jeho argumentom nerozumiem, čo bude dúfam spôsobené len prehnaným použitím metafor a náznakov, na ktorých používanie upozorňuje hneď v úvode.

Ja skúsim byť prostorekejší, so želaním, aby to nebolo na úkor objektívnosti a presnosti.

Problémy, ktoré na celej veci vidím ja, sú nasledovné:

1. Prekryvy dvoch sietí.
2. Prečo by projekt Web2media – preniesť veľké bannerové kampane aj na malé weby – nemal byť úspešný?
3. Čo so spojením s Web2media vyplýva pre malé weby? Je to pre nich riziko? ( toto už, pravda, presahuje horizont Pikiho článku)

1. a 2. Pokúšal som sa študovať metodiku Asociácie internetových médií, a pozeral som sa na to zo všetkých strán. Kľúčovými zaklínadlami sú Share návštevnosti a Share zobrazení. Jedná sa o návštevnosť a zobrazenia cieľovej skupiny na jednom webe v pomere s ostatnými webmi, ktoré sa merania účastnia. To je, podaľa môjho názoru, alfa a omega celého problému. To sú tie nešťastné prekryvy, na ktorých to celé môže stroskotať.

Ak sa totiž ukáže, že na sieť portálov, ktorú zastrešili vo Web2Media, chodí 99% ľudí, ktorí chodia už do existujúcej siete organizovanej v AIM SR, tak naozaj existuje len jeden jediný dôvod, prečo by si veľkí zadávatelia mali objednať reklamu cez Web2Media.
Tým dôvodom je cena.

Neviem ale do akej miery takéto prekryvy trápia zadávateľov. Ak im práve beží nejaká imidžova kampaň, tak im môže byť srdečne jedno, kde ich banner ten istý návštevník tristokrát uvidí, či na Atlase, Surfe, alebo Vševedkovi.

Ak tomu dobre rozumiem, tak to nie je len o dvoch rôznych sieťach portálov, ale aj o rôznych portáloch tej istej siete. Platí sa za počet zobrazení všetkým? Platí. A rieši niekto, že rovnaký banner zobrazili na Babetko.sk, Azet.sk, aj Profesia.sk?

3. Podpísaním zmluvy s Web2Media malé portály môžu len získať, resp. nestratia nič. Najhoršie, čo sa im môže stať, je to, že sa v ich doterajšom fungovaní nič nezmení.

Vlastne pardon – nie je to tak celkom pravda. Záleží na tom, či bezvýhradne prijali podmienky Web2Media, alebo si vyjednali také podmienky, keď z pohľadu zmluvy aj ten najhorší krok (jej porušenie) pre nich znamená zisk.

Kvôli zachovaniu obchodného tajomstva však spomeniem len možnosť uviazať sankcie za porušenie zmluvy na príjmy sprostredkované druhou zmluvnou stranou a možnosť zmluvu rozviazať po nejakom čase, keď druhá zmluvná strana nesprostredkuje to, čo je predmetom zmluvy.

Na webe niečo podobné funguje pri vývoji Open Source riešení, akým je napríklad Wordpress.

Jeho evolúcia je však ešte akási dokonalejšie, lebo obsahuje menej slepých uličiek, pri ktorých trpí menej živých organizmov.

Zamyslenie o pripravovanej podobe Wordpressu na Wordpressgarage privádza aj mňa k podobným myšlienkam, ba ešte rozvinutejším.

Autor(ka?) článku v pripravovanej verzii Wordpressu pozoruje zvýšený výskyt implementácie už existujúcich modulov, ktoré sa tešia širokej podpore používateľov tohoto neprekonateľného blog a web CMS-ka.

Tendencia je to pravda prirodzená, Wordpress chce byť predsa taký, akým ho uživatelia potrebujú.

Miriam Schwab pripomína dva divergentné efekty takéhoto vývoja:

1. autori modulov, ktoré sú do Wordpressu postupne integrované prichádzajú o svoju prácu a renomé, ktoré vďaka pestovaniu takéhoto modulu mali
2. práve takýto spôsob vylepšovania software je Open Source komunite fantastický a evolučne zaujímavý

Výsledkom má byť po čase oslava ideálne dokonalého Wordpressu, čo je samozrejme utópia.

Z bodu 1. by sa dalo pochopiť, že takýto evolučný vývoj Wordpressu, kedy rokmi a komunitou osvedčené moduly sa postupne stávajú “core” súčasťou, sú zabíjaním aktivity ich vývojárov.

Opak je však pravdou.

Núti ich to k neustálemu zdokonaľovaniu seba samých, pretože si musia hľadať iné moduly, na ktorých by sa mohli realizovať.

Pozor, ani na chvíľu si môj postoj nezameňte s všeobímajúcim ľavicovým prístupom kde, veľmi zjednodušene povedané, prospech väčšiny je možné dosiahnuť aj potlačením iného prospechu jednotlivcov.

Pestovatelia modulov totiž sami sprístupnili svoj tovar po licenciou, ktorá je v súlade s voľným šírením software, a ak aj nie, neznamená to, že moduly pokryté iným typom licencie, alebo priam moduly proprietárne, nemôže vyvinúť aj niekto iný (nechať sa inšpirovať) a integrovať ich do Wordpressu, zadarmo.

Takže ešte raz, aj keď naoko autori integrovaných modulov prichádzajú o prácu/prestíž, deje sa tak v súlade s ich vôľou a prirodzeným chovaním na konkurenčnom trhu – ktorý je kameňom uhoľným zdokonaľovania, inovácií a rozvoja celej spoločnosti, rovnako ako aj jej jednotlivcov a teda aj autorov samých.

V živote je to totiž tak, kto nenapreduje, stagnuje. Ani nie preto, že by mu niekto chcel cielene ubližovať a zastavovať ho, ale preto, lebo všetko naokolo sa hýbe dopredu.