Prevýchova psov

2016-12-22T10:37:00.000+01:00

Pozor!!!!!! zmena

2013-09-11T14:43:00.000+02:00

OD 9.9.2013 bola spustená nová stránka. Môj blog bol presunutý na túto stránku a ďalšie príspevky budú publikované práve tam.

http://chcempsa.sk

Ďakujem za pochopenie

Aport a kliker

2013-08-07T04:00:00.000+02:00

V marci 2010 som opísal metódu ako naučiť psa aportovať pomocou narezanej tenisovej loptičky. Nie je to zlá metóda, ale odstupom času som sa stretol s klikerom. Osobne som vyskúšal kliker uviesť do praxe a som výsledkom nadšený.

Základom je vždy mať psa naučeného na kliker a začať tréning v čase kŕmenia, aby bol popud ešte silnejší. Psík rýchlejšie reaguje na odmenu a tak sa aj rýchlejšie zapája do tréningu. Prvé kroky sú časovo náročnejšie, ale potom to ide veľmi, priam neuveriteľne rýchlo a výsledkom je rýchli, presný aport.

Ako postupovať?

Pripravil som si odmeny (v mojom prípade párky), kliker a aportovaciu činku. Psa som si posadil pred seba, tesne ako pri privolaní „ku mne“. V jednej ruke som mal aport a v druhej kliker s odmenou. Aportom som sa dotkol psíkovho nosu a okamžite prišiel klik s odmenou. Toto som opakoval niekoľko krát. Následne som podržal aport tesne pri tele vo výške nosu psa a čakal som až sa pes dotkne sám. Tu je potrebná trpezlivosť, pretože sa psík musí naštartovať sám, aby pochopil, že musí pracovať samostatne. Ako náhle sa dotkol nosom aportu, tak klik a odmena. Opakoval som to pár razy a dotyky prichádzali rýchlejšie. Prácu som v prvom dni ukončil v tejto fáze s veľkou odmenou ( na konci viacej odmien v rade za sebou, efekt preglgnutia, nie naraz!) a hrou so psíkom. Pokračoval som hneď na druhý deň. Začiatok bol opäť taký, že som sa raz musel dotknúť sám, ale následne vedela čo má robiť. Nesilil som to a ukončil vo fázy rýchleho dotyku psa. Následný tréning už som sa nemusel dotknúť nosa ja, len videla aport už sedela predo mnou a dotýkala sa ho sama. Niekoľko krát som opakoval odmenu za dotyk a potom sa dotkla no klik neprichádzal a tak skúšala ďalej, dotýkala sa, narážala no stále nič...... no v tom prišiel dotyk s otvorenou tlamou zubami na aport....klik a odmena s veľkou pochvalou. Samozrejme, že hneď nepochopila na 100%, že mi ide práve o dotyk zubami, alebo niekoľkých opakovaniach už bola neomylná. Zasa sme skončili v takejto fázy s veľkou odmenou. Next day opäť sedela hneď potom, čo zazrela aport v mojej ruke (a zasa myslela, že stačí len dotyk nosom, nestačil), rýchlo pochopila sama a prišli na radu zuby. Tak ako v prípade dotyku nosom som tento deň nepridal nič na viac a uspokojil som sa z dotykmi zubami. Pokračovali sme ďalší deň. Nekompromisne sa dotkla zubami a to bol impulz na ďalší krok. Niekoľko krát sa dotkla zubami a klik neprichádzal. Psík okamžite začne rozmýšľať kde je chyba a hľadá inú variantu, aby dostal odmenu. V tomto prípade bolo trápenie dlhšie, ale zrazu aport stisla do zubov a prišiel klik, veľká radosť s obrovskou odmenou. Čakal som, že sa pri opakovaní budem zasa trápiť, ale opak bol pravdou. Prv sa dotkla zubami, no keď neprišla odmena, tak hneď bol aport v jej ústach pevne zovretý. Od tej doby Aport drží pevne.

Výsledkom sú ozaj rýchle, presné aporty bez prekusovania. Debriske bolo jedno, že som jej ho hodil cez prekážku, veď ona dobre vedela kam s ním. Vedela, že odmena príde až u mňa a keď ho bude držať v ústach.

„Bojové plemená“ – športová kynológia

2013-07-12T11:03:00.001+02:00

Už som niekoľko krát z úst nezasvätených osôb počul, že takzvané bojové plemená nie sú vhodné na športovú kynológiu. Tento názor majú aj ľudia čo zväčša pracujú s Nemeckými ovčiakmi. Pravdou však je, že z 10 NO je vhodných 9, keďže to u BP je to 3 z 10. Všetko to je len o prístupe majiteľa a o jeho skúsenostiach. To čo funguje na ovčiakov, tak väčšinou nefunguje na napr. PitBullov.

Čo je dôležité si uvedomiť?

Na rozdiel od ovčiakov, ktoré sú ako nemecké stroje , ľahšie prispôsobiteľné s vlastnosťou rýchleho učenia sa (pozor – aj rýchlejšie zabúda), tak sa PitBull učí nie až tak rýchlo, ale nezabúda. Každý si musí uvedomiť, že nátlakom u tejto a jej podobným rasám nič nedosiahnete, len a len odpor a vzdor. Pri výcviku sa musí nájsť spôsob najlepšej odmeny pre jednotlivca (samozrejme aj takto postupujú ľudia čo cvičia NO), pes sa musí na prácu vyslovene tešiť a vtedy ide všetko podstatne ľahšie. Najlepšie výsledky dosahujem s pozitívnou motiváciou psa pomocou klikeru (metódu som už opísal skorej).

Najlepšie je začať so šteniatkom, ale nie bežný výcvik no socializáciu, vodiť psa medzi iných psov a učiť ho, že sa nemá dať nimi rozptyľovať. Ako som opísal už skôr, vždy začínam privolaním a pomaly prechádzam ku chôdzi pri nohe. Na rozdiel od mojich začiatkov som si chôdzu a prácu pri nohe rozdelil. Prv naučím psa očnému kontaktu pri základnom postoji a až potom robím nejaké posuny a kroky. No s pohybom začínam až som si istý, že pes vníma len mňa a nič iné ho nerozptyľuje.

Nechcem teraz opisovať samotný výcvik, len mi ide o dôkaz, že aj PitBull je vhodný na športovú kynológiu a ak je správne vedený, tak môže vyhrávať súťaže. Dôkazom je môj PitBull – Black Jack s ktorým sme vyhrali Záhorácku zimnú ligu, ktorá určite nie je špičkovým pretekom, ale niekde v strednej úrovni, čo sa týka konkurencie. Skladá sa zo štyroch kôl, kde dve prvé sú stopa + poslušnosť a ďalšie dve poslušnosť + obrany.

Ďalším dôkazom je úspešné zloženie skúšky SVV2.

Aktuálne psa pripravujem na SVV3, ktorú by sme chceli absolvovať v Novembri 2013.

Presa Canario

2013-07-09T07:57:00.000+02:00

V poslednom čase sa dosť intenzívne venujem jedincovi tejto rasy. Mám veľmi rád molosy a tak ma veľmi mrzí, že majitelia takýchto plemien zabúdajú na socializáciu a potom sú noviny plné článkov o napadnutí človeka psom.

Ako sa tento jedinec ku mne dostal?

Raz som bol cvičiť so svojimi psami a pristavil sa u mňa starší pár, že majú psa a chceli by s ním začať cvičiť resp. pozrieť sa na neho, že čo by sa s ním dalo robiť. Opísali mi Taschu ako super psa s výbornou, ale tvrdohlavou povahou, nemá problém s inými psami. Bol som rád, že majú záujem rozvíjať schopnosti psíka a tak som im hneď prisľúbil moju pomoc.

Prekvapivé zistenie.

Majitelia teda prišli v termíne ako sme sa dohovorili. Vzhľadom k ich popisu som zvolil bežný tréningový deň. Na cvičisku bolo vyše 20 iných psov s majiteľmi a deťmi. Tascha hneď po príchode javila obrovskú dávku strachu, čo viedlo až k agresii na všetko čo sa len pohlo. Už som vedel, že ich vyhľadanie mojej pomoci nebolo o pomoci s výcvikom, ale išlo o nezvládanie psíka a už posledný krok zo strany majiteľov, ktorý si ani teraz nepripúšťali, že je pes nezvládnutý. Bolo mi jasné, kde je problém a tak som najprv začal s prevýchovou a zmenením myslenia u majiteľov. Vysvetlil som im ako je dôležitý ich postoj a ich myslenie, pretože psík cíti obavy, ktoré majú oni a tak ich prenášajú aj na Taschu, ktorá sa potom chová agresívne, aby odplašila všetkých cudzích. Vypočuli si pár tvrdých slov odo mňa, hlavne o tom, aby neklamali hlavne sami sebe a zrazu to z nich vyšlo. Tascha sa aj k ním správala dominantne a nadradene.

Samotná prevýchova.

Po otvorení očí majiteľom sme sa dohovorili na ďalšom postupe. V prvom rade bolo dôležité si získať dôveru psa. Priviedli mi ju na voľné priestranstvo, kde sme boli sami. Poprosil som ich, aby psa nekŕmili v daný deň. Tascha bola utiahnutá a samozrejme reagovala atakom. Zobral som si ju na vôdzke a poprosil majiteľa, aby nás chvíľu nechal samotných. Bohužiaľ sa inak nedalo a musel som jej ukázať, že tu je Alfa niekto iný ako ona. Bola napätá a vystresovaná, tak som ju nechal upokojiťsa a uvoľnil som situáciu behom. Pri behu sa správala výborne a bola spokojná, uvoľnená a tak som sa rozhodol prvý deň ukončiť, aby mala len pozitívne spomienky na stretnutie so mnou.

Ďalší deň už vyzerala oveľa lepšie, ako pri našom prvom kontakte. Síce bolo vidieťstrach, ale bez agresie. Rozhodol som sa skúsiť jej kontakt s iným psom. Ako som predpokladal reakcia bola agresivita, ktorá sa otočila aj proti mne a majiteľovi. Bol som na to pripravený a ukázal som pánovi, ako takúto situáciu hravo zvládne bez použitia násilia, kľukne a vyrovnane. Tascha pochopila, že agresia nie je na mieste a upokojila sa. Priviedli sme druhého psa späť a reakcia bola už iná. Nemôžem napísať super, no agresia tam už nebola. Opäť som zavŕšil tréning behom. Takto sme pokračovali ešte tri dni. Tascha sa naučila behať a hrať s mojou fenkou BO, ale vždy to bolo separované od iných ľudí a psov.

Nastal čas na posledný krok, zobrať Taschu do mesta medzi ľudí. Rozhodol som sa, že prvý kontakt urobíme len Ja a pes a to pri behu, ktorý ju upokojuje. Medzi ľuďmi nebol žiaden problém. Jej postoj bol pokojný a vyrovnaný, problém nastal až keď začali na ňu štekať psi z poza plotu. Zastali sme, posadil som ju a odmeňoval jedlom. Tým, že bola hladná prestala vnímať psov a len žrala.

Dnes Tascha reaguje pokojne, ale zatiaľ len ak som s ňou ja. Majitelia ešte nenašli ten správny postoj pri strete s inými, doma už žiadna dominancia zo strany psa nie je. Ešte je pred nami dlhá cesta, ale vykročili sme správnym smerom.

Stopa

2012-12-09T18:50:00.000+01:00

Pre potvrdenie mojej metody nácviku stopy. V dňoch 17.11.2012 v Jablonici a 8.12.2012 v Skalici prebehli prvé 2 kolá Záhorackej zimnej ligy, ktoré boli zamerané na stopovanie a poslušnosť.
V prvom kole môj pes Black Jack dosiahol výsledok 97 bodov (zo 100) na stope a 93 bodov (opäť zo 100 možných). Vdruhom kole stopa 98 bodov a poslušnosť 95 bodov.
Keďže sa ráta najlepšie bodové ohodnotenie, tak sme sa celkovo umiestnili na prvom mieste a stali sme sa najlepším stopárom tohot ročníku.
Ďalšie dve kolá sa budú niesť v duchu obrán.

Samozrejme, že tento psík je starší a tak mi nedá a pridám ešte video s mojím druhým psíkom. Je to Belgický ovčiak Malinois menom Debris (Olbramovský kvítek). Na tomto videu má 7 mesiacov.

2012-06-15T21:10:00.001+02:00

Kliker

Už som sa na tomto blogu venoval tejto téme, ale skôr len okrajovo. Kopia sa otázky ako to funguje a tak sa pokúsim opísať spôsob fungovania

Ako trénujem s Klikerom

Tréningu s klikrom sa venujem už istý čas a trénujem naň mojich psov. Celý výcvik s touto malou tréningovou pomôckou je založený na samostatnom premýšľaní psa a pozitívnej motivácii. Pri výcviku psa sa kliker využíva v prvom rade ako spevňujúci podnet podmienený. Základom je, že kliknutie predchádza nejakej odmene, vždy keď príde "klik“, pes dostane odmenu. Kliker by teda bolo možné popísať ako malý "odmeňovací“ prístroj. S takýmto spôsobom trénovania viete naučiť psa trikom, ktoré by ste inak naučiť nezvládli, alebo by vám to zabralo strašne veľa času. Táto tréningová metóda nachádza uplatnenie pri výcviku obedience, agility, dogdancingu či športovej kynológii. Určite tento spôsob tréningu odporúčam vyskúšať každému. Tu je zopár informácií o klikri a spôsobe cvičenia s ním.

Čo je kliker?

Kliker – je malý plastový, ktorý je veľký ako krabička od zápaliek. a na ňom je upevnená kovová doštička, ktorú pretlačíme palcom. Pritom vzniká zvuk klik-klak (kliknutie). Je dôležité pracovať stále rovnakým klikrom, pretože každý kliker vydáva iný zvuk.

História

Kliker sa objavil už v 40. rokoch 20. storočia, ale do širšieho podvedomia sa dostal až v 90. rokoch hlavne pri výcviku delfínov. Používa sa pri práci so psami, s mačkami, s koňmi, ale aj s papagájmi a ovcami. Niektorí cvičitelia využívajú kliker pri výcviku všetkého, iní ho považujú za výstrelok módy, ktorý je len na obtiaž.

Kliker tréning

je založený na samostatnom premýšľaní psa a pozitívnej motivácii. Pri výcviku psov sa kliker využíva v prvom rade ako spevňujúci podnet podmienený. Základom je, že kliknutie predchádza nejakej odmene, vždy keď príde „klik“, pes dostane odmenu. Kliker by teda bolo možné popísať ako malý „odmeňovací“ prístroj. Potrebujeme malé a chutné pamlsky, niečo, na čo sa budú psovi zbiehať sliny.

Pokusy dr. Ivana Pavlova s klasickým podmieňovaním boli založené na podmienených podnetoch, ktoré ovplyvňujú slinenie psa, teda vrodené správanie. Pavlov zazvonil na zvonček a potom dal psovi mäso a pes začal slintať. Teda zvonček, mäso, slinenie. Po viacerých opakovaniach pes začal slintať, akonáhle počul zvonček, pretože očakával mäso. Potom Pavlov vynechal prostredný článok – mäso – a spojil slinenie so zvukom. Teda len zvonček, slinenie. Akonáhle bol neutrálny zvuk daný do spojitosti s potravou, stal sa v každom ohľade rovnako silným podnetom ako mäso samé.

Pokiaľ však chceme psa naučiť poslúchať zvuky a nie sliniť, môžeme využiť kliker ako podmienený spevňujúci podnet. Nepodmienenými podnetmi sú potrava, hračky, dotyk. Cvičitelia delfínov používajú ako podmienený spevňujúci podnet píšťalku. Zvuk píšťalky sa nesie i pod vodou. Čiže najprv musíme upevniť to, že po písknutí príde odmena - ryba.

Skôr, ako začneme používať kliker pri výcviku, musíme psa naučiť, aby to pes chápal ako niečo pozitívne. Najprv psa naučíme, že po jednom kliknutí príde odmena. Musí to pochopiť ihneď. Pretože to budeme opakovať viackrát, používame len malé odmeny. Kliknutie znamená: správne – nasleduje odmena. K odmene pridáme slovnú pochvalu a nasleduje voľno. Opakujeme to dovtedy, kým šteňa nereaguje na samotný zvuk klikera. Obvykle to trvá len niekoľko minút. Niekedy šteňaťu odmenu vôbec nedáme, pretože naším hlavným cieľom je posilovať určité pozitívne správanie psa. Kliker je vhodné používať pri výcviku nových cvikov. V momente, keď pes pochopí, že vlastne on svojím správaním spôsobí, či kliknete, alebo nie, začne vám ponúkať rôzne druhy správania, dúfajúc, že dostane „klik“. Pri tomto spôsobe výcviku je pes aktívny a rozmýšľa. V zásade si jednotlivé cviky "vymýšľa" sám.

Najväčšou silou klikru je to, že behom výcviku sa nikdy nemusíme psa dotýkať, aby sme mu ukázali, čo od neho očakávame. Kliker mu presne povie, čo je práve teraz požadované správanie. Akonáhle pes zvládne požadovaný cvik a prevádza ho niekoľko týždňov, nie je príliš praktické zakaždým klikať. Teda nastáva čas pomaly psa odvykať od klikru. Kliker nenahradzuje slovnú pochvalu, ale je niečím na viac, pomáha k sústredenosti psa. Pes, ktorý je zvyknutý s klikrom cvičiť, si jeho použitie dáva do spojitosti s presnosťou a koncentráciou.

Kliker tréning je náročný na psovoda – každý cvik, ktorý chceme psa naučiť, si musíme dopredu poriadne premyslieť a rozfázovať. Pre lepšie pochopenie „psieho“ pohľadu na vec sa odporúča, aby niekto iný v miestnosti schoval dohovorený predmet, a pomáhal len klikaním pri jeho hľadaní. Žiadne slová, pochvaly. Pes sa pozrie správnym smerom „klik“, pozrie sa inam ticho. Vykročí správnym smerom, „klik“, siahne na zlú skriňu, ticho, a tak ďalej, až predmet nájde.

Správne načasovanie – „timing“

Ďalším pozitívom klikru je jeho rýchlosť. Klikrom sa dá presne potvrdiť pozitívne správanie psa v danom okamihu.
Správne načasovanie kliknutia je veľmi dôležité. Treba odmeniť presne daný cvik, ktorý pes urobí. Predčasná alebo oneskorená reakcia posiluje nevhodné správanie, ktoré pes robil v danej chvíli.
Výhodou klikru je jeho vždy rovnaký, nemenný, emóciami neovplyvniteľný zvuk. Psy sú veľmi citlivé na reč tela a tón hlasu, dostávajú tak nejaké signály.

Tri základné pravidlá kliker - tréningu

· vždy psa po kliknutí odmeníme – dokonca aj keď sme omylom klikli v nesprávnu dobu. Pes musí mať absolútnu dôveru v pravidle: „klik znamená odmenu“.

· vždy kliknite len jedenkrát a s odmenou pridajte nadšenú slovnú pochvalu.

· udržujte tréningové sekvencie krátke a pre psa príjemné, zhruba okolo 5 minút. Mali by byť zábavou pre psa, ale aj pre vás. Cvičte krátko a viackrát za deň.

V akých kynologických športoch je možné kliker používať?

· najviac sa používa pri cvikoch poslušnosti (obedience, dogdancing, agility, športová kynológia...)

· ideálne je navyknúť psa tak, že sám vyhľadáva pozíciu alebo cvik, aby počul klik ako signál „to je správne“. Týmto spôsobom budete robiť rýchlejšie pokroky a spresníte prácu psa. Napr.: pes nechodí pri nohe celkom tesne, ako by si to psovod predstavoval. Stojíte alebo idete so psom pri nohe a v okamihu, keď sa pes dostane do tesnej blízkosti, kliknete. Psovi kliknete až vtedy, keď ide v tesnej pozícii niekoľko krokov a tak ďalej, až bude chôdza pri nohe tesná a presná.

· keď učíme psa cúvať, klikneme hneď pri prvom kroku, keď pes cúvol posilníme jeho sebaistotu. Pes si je istý, že to, čo robí, je správne a bude pokračovať.

· každý pes sa niekedy oklepe, kýchne... Ale ako to naučiť na povel? Budeme vyhľadávať tieto situácie a pridávať povel a „klik“.

· v agility často psovodi uplatňujú kliker pri nácviku kontaktných zón na kladine, hojdačke alebo áčku, ale aj pri nábehu do slalomu.

· možnosť využitia klikru pri poslušnosti na obrane. Napr. pri revíri pes na miesto štvrtej makety mieri rovno na šiestu za figurantom. Je možné využiť túto pozitívnu metódu, „klik“ za každé obehnutie makety v správnom poradí. Kliker naladí do väčšieho sústredenia na presnosť.

· pri stopovaní môžeme tiež použiť kliker, ak vidíme, že pes je neistý, kliknúť vždy, keď sa pes správne zrovná do stopy, a posilníme tak jeho sebavedomie a chuť do práce. Tu musíme podotknúť, že psovod si musí byť istý, kadiaľ stopa vedie.

· kliker učí psa premýšľať a samostatne riešiť nastavajúce situácie.

· pri správnom tréningu môže kliker prekonať v psovi strach z určitého predmetu alebo prostredia. Ukáže psovi, že spolupráca so psovodom je radosť a že práca je vlastne zábava.

Jazvečík

2012-04-01T17:46:00.004+02:00

Otázka:

Dobrý deň,
čítala som Vaše príspevky na nete a vidím, že máte skúsenosti aj s prevýchovou. Potrebovala by som radu od niekoho skúseného. Ide o trpasličieho jazvečíka, trojročnú fenku, ktorá nemá stabilný domov. Jej majiteľka nemá na ňu čas a podala inzerát na ktorý som sa chytila. Problém je, že je vraj veľmi naviazaná na ľudí a keď je sama, demoluje vchodové dvere a celý čas sedí pri nich, zavýja a vyštekuje. Nezvláda samotu a nepomáha vraj ani spoločnosť iného psa. Ja nemám s takýmito problémami žiadne skúsenosti, preto stále zvažujem, či sa ho ujmem, alebo nie. Toto je asi najzávažnejší problém, ktorý má. Okrem toho je aj drzá, čo znamená sedieť na gauči a každého kto sa pokúsi pridať, pohryzie....Bola by som veľmi vďačná, keby ste mi napísal Váš názor a prípadne poradil, čo sa dá robiť, či radšej nerobiť a dať od toho ruky preč a nekomplikovať si život.Ďakujem
S pozdravom

Odpoveď:

Dobrý deň,

v prvom rade je od Vás veľmi pekné, že vôbec zvažujete túto možnosť. So psom sa dá pracovať v každej situácii a v každom momente a tak určite sa to dá zvládnuť, ale bude to chcieť od Vás submisívne správanie. Tento psík je veľmi dominantný a preto robí takéto veci, treba ho len podriadiť a správne viesť. Ma zlé vedenie, ale je známa vec o jazvečíkoch a ich nadriadenom správaní. Neviem Vám povedať " ANO ZVLÁDNETE TO", ale je to možné. Mal som horší prípad v Anglicku a po pravde mi to trvalo 20 minút, samozrejme, že to chcelo potom ešte pokračovanie od majiteľov.
Ak sa rozhodnete do toho isť, tak by som v prvom rade odbúral sedenie na sedačke, pripravte jej miestečko, kde bude musieť byť, spať a nedovoliť jej nikde inde. Žiadna sedačka prosto ju nadriadeným postojom k tomu donútiť (nie biť) a verte mi, že odpadne aj to hryzenie dverí.

Prajem veľa síl

Otázka:

Dobrý deň,
v prvom rade Vám veľmi pekne ďakujem za bleskovú odpoveď:-)) a teším sa, že je to takto, teda že sa s tým dá niečo robiť. U nás je situácia taká, že bývame na dedine v rodinnom dome a už jedného odvrženca máme.Bobka bola tiež bytový pes a zvykla si na život na dvore a v búde úplne krásne. Vie kde je jej miesto a aj keď je veľký maznoš a flegmoš je z nej skvelý "strážny" pes. Len tak niekoho do domu nevpustí. Ema by mala mať rovnaké miesto. Chcela by som ju ako parťáčku k Bobke. Myslíte si, že bude dobré, keď jej hneď ako príde ukážem jej nové miesto spoločnú búdu? A mohlo by sa stať, že by sa príchodom nového psa zmenilo Bobine správanie? Určite si vytvoria hierarchiu, ale zasa nechcem ublížiť Bobe, aj keď je raz taká ako Ema, ona je taká citlivka a hento bude drzá ploštica. Jej majiteľka ju dáva varovať kam sa dá, len aby nebola sama, fakt stačí pevná ruka na to, aby neskučala 8hodín v kuse a nedemolovala dvere, keď budem musieť ísť na dlhšie preč? Mám strach, aby z toho nebol dvoj hlas:-)

Ešte som si spomenula na niečo, čo mi písala jej majiteľka. Oni vraj s ňou chodili pre rady k veterinárom k cvičiteľom a nič nepomohlo, dokonca im veterinár povedal, že za jej povahu môže to, že ju vrhla 8ročná fena. Môže byť toto pravda? Mne sa to zdá úplne uletené...chcela som od nej šteniatka, mohli by zdediť blbú povahu? Ja mám stále pocit, že je to celé spôsobené len nedôslednou výchovou....

Odpoveď:

Dobrý deň,

ta teória o povahe kvôli veku matky nie je pravdivá. Je rozdiel cvičiteľ a človek, ktorý pozná psie správanie. Vy nechcete cvičiť, ale mať krásny vzťah so psami a užívať si spoločné chvíle.
Čo sa týka skučania, to nepôjde z hodiny na hodinu, ale bude to chcieť chvíľu trpezlivosť. Musíte to skúsiť prv sa vzdialiť na chvíľu a ak nebude skučať sa vrátite domov s obrovskou pochvalou, nadšením a dákou odmenou...opakujte to a naťahujte čas. Čo sa týka Bobky možno najprv nebude nadšená, lebo sa bude deliť o Vašu priazeň, ale zvykne si a neskôr bude rada, že má celý deň spoločnosť.

Ďakujem, toto som chcela počuť. Teraz to s ňou tak čierne nevidím. Keby sa na takýto maratón dala jej majiteľka, určite by si ju nechala. Ona to s ňou skúšala, písala, že ani jej brat ju neodnaučil skučať a to je kynológ. Lenže keď ju odovzdáva z ruky do ruky a ľudia zväčša babičky nerešpektujú príkazy od majiteľa a dovolia psíkovi všetko, tak sa žiaden zázrak neudeje...ja to s ňou skúsim a potom napíšem, či som dokázala, alebo nedokázala....Zatiaľ Vám ďakujem za dobré rady a prajem pekný deň:-) Lucia

Nedalo mi to, aby som tuto e-malovu komunikáciu nezverejnil. Veľmi ma teší záujem niektorých ľudí, ktorý sú ochotný pomôcť odloženým psíkom aj cez to, že vedia o problémoch, ktoré im to prinesie. KLOBÚK DOLE PRED VAMI. No nie je to prvý prípad, kedy je spomínané, že sa o prevýchovu snažil dáky kynológ. Prosím Vás ľudia, nie každý kto doma chová psa je kynológom. Ani to, že chodí na cvičisko z neho kynológa nerobí. Nenechajte sa klamať a oberať o svoje peniažky. Faktom je, že ten čo to robí z láskou, tak Vám často pomôže zadarmo a odmenou je mu Váš úsmev.

Do kedy?

2011-10-19T10:36:00.001+02:00

Poslednou dobou si často kladiem otázku „ Prečo niektorý ľudia majú doma psa?!“ . Je to tým, že sa cítia sami, majú kladný vzťah k psom, pracujú s nimi alebo je to len rozmar?

- často sa jedná o starších spoluobčanov, ktorý majú psíka radi, riadne sa o neho starajú, ale netušia, že chovaním k nemu ako k dieťaťu a nadmerným kŕmením ho v podstate týrajú. Pes si sám neuvedomí, že prejedanie mu škodí (psíkom sa nevyhýbajú bežné ľudské choroby cukrovka, rakovina atď...). Ak sa k psovi majiteľ chová ako k dieťaťu, tak mu pes prerastie cez hlavu a potom je buď, majiteľ vystavený dennému teroru a obmedzovaniu, alebo vyhľadá niekoho kto sa zaoberá povahami psov! Nie je týždeň, kedy by so neriešil otázky tohto typu. Veľmi často stretávam „psíčkarov“ na prechádzke s ich maznáčikom. Ja neviem, ale podľa mňa ja venčím psa, nie pes mňa!

Dôvodom mojej úvahy sú stretnutia sa s jednou paničkou, ktorá vlastní dvoch psíkov. Jeden je krásne urastený Rotvajler a druhý kríženec tiež väčšieho zrastu. Rotvajlera má vždy na vôdzke, ale kríženec behá voľne. Vždy keď sa stretneme kríženec atakuje môjho psa a Rotvajler máva s paničkou. Zatiaľ bol vždy k dispozícii dáky strom, aby sa panička mohla ukotviť. Už skorej som uviedol, že pes je odrazom povahy svojho pána a tak si môj ataky páčiť nedá. Obávam sa len toho, keď nebude na blízku žiadna kotva a Rotvajler sa dostane k môjmu psovi, ktorý má kôš, takže sa brániť vedieť nebude! Nielenže panička psíkov nezvláda, ale pravidelne chodí bez košov. Čo v tomto prípade robiť? Veď ja sa psovi venujem, pes je socializovaný, má skúšku a pracujem na ďalších a toto nie je jediný prípad len z môjho okolia. Videl som ako dievča venčilo svojho psíka (Yokšira), pes bol na vôdzke, spoza rohu sa vynoril iný pes venčený na voľno a uhryzol ho. Nielenže sa majiteľ neospravedlnil (nie to, že by zaplatil veterinára), ale ešte dievčaťu vynadal. Čo mohlo chúďa malé robiť oproti dospelému nevychovancovi? Zasa dôkaz, že pes je odraz svojho pána!

V poslednom čase sa stretávam s chovateľmi psov takzvaných bojových (sám som majiteľom takejto rasy), ktorý psa nezvládajú a dokonca ho nabádajú k atakom. Potom sú toho plné titulné stránky novín a plná televízia. Človek je tvor ľahko ovplyvniteľný a tak potom prevláda názor, že tieto rasy sú agresívne a musia sa vyhubiť (príkladom je Anglicko). Nikto z médií neprezentuje a necituje názor odborníkov o tom, že agresia u napr. Pit Bulla je prejavom strachu, že v minulosti sa takýto jedinci odstraňovali. A dostávame ja k jadru problému, za chovanie psa vždy môže jeho majiteľ. Prečo ja panička s Rotvajlerom a krížencom z úvodu tejto úvahy neriadi heslom „ Rátaj s najhorším a nič sa nestane!“? Prečo štát, poprípade mestá nezavedú povinnú skúšku ovládateľnosti psa a v prípade, že ju majiteľ nevykoná, buď nechce alebo je pes nezvládnuteľný (ale taký podľa mňa nie je), tak bude musieť platiť poistenie za škody spôsobené týmto jedincom? Len sa zamyslime na tým, že ste majiteľom výstavného zvieraťa a nezvládnutý pes Vám ho napadne a znehodnotí, kto Vám nahradí škodu? Vo väčšine prípadov nikto. Maximálne to odnesie chúďa ten pes, ktorý nebol vedený k správnemu správaniu, a majiteľ? Ten nič, v lepšom prípade mu psa odoberú a dajú do útulku, v horšom utratia, on si však kúpi nového a terorizuje okolie naďalej.

Ukážka mojej a Blackovej práce

2011-01-11T14:14:00.010+01:00

Tak ako som v poslednom príspevku sľúbil, vkladám sem niekoľko videí výcviku môjho psa. Uvidíte v nich nielen výcvik, ale aj samotnú skúšku SWW1, ktorú sme zvládli po necelom roku výcviku. Ako dobre uvidíte, stále je ešte čo zlepšovať. Tieto videá, nie sú myslené ako chválenie sa, ale zverejnil som ich preto, aby ste mohli posúdiť, či sa pes posunie ďalej vo výcviku.

Ako prvé video je nácvik stopy z 27.3.2010

Vzhľadom k tomu, že psíka vediem aj v záchranárskom výcviku, som sa rozhodol ukázať aj pár videí zo sústredenia, ktoré prebehlo na cvičisku v Holíči. Uvidíte nácvik vyhľadávania osôb stratených v lese a v priestore (lúka).

Toto sústredenie bolo zaznamenané aj miestnou TV, a tak mi nedá to sem nevložiť. Bohužial sa mi nepodarilo stiahnuť niekde kvalitnú kópiu, preto musím použiť záznam vytvorený kamerou pri vysielaní priamo v TV.

Takto Black stopuje.

Nasledujú videá zo skúšky SWW1, ktoré sa konali v Skalici dňa 6.11.2010, posudzoval p. Viliam Rúžička. Ak to zhodnotím ja, osobne nie som spokojný. Viem, že pes cvičí oveľa lepšie, no zaúradovala tréma, ktorú som preniesol na psa. Veľa chýb som urobil ja sám, ale to človek venujúci sa športovej kynológii spozná hneď. Samotná skúška bola hodnotená následovne : Stopa - 87, Poslušnosť - 85, Obrany - 77 (vždy zo 100 možných)

Stopa bola veľmi náročná. Sťažoval ju veľký vietor, ktorý sa menil hlavne pri prvom lome, kde mal pes problémy.

Poslušnosť som si zmrvil sám. Ak sa dôkladne pozriete, pri chôdzi pomáham psovi zbytočnými pohybmi tela. Pri polohách sadni, ľahni a vstaň si pes nedržal priamy smer pri nohe. Odloženie za pochodu som psa zbytočne pobádal a to malo následok pomalého vykonania povelu ľahni. Aport psík prekusuje a pri zaraďovaní sa k nohe bol kontakt so psovodom. Skok vysoký, bol s dotykom prekážky.

Posledné video je z obrany. Komentovať ju ani nemá cenu, jednoducho zlá. Len na obhajobu, rasy Bullov dospievajú k fáze dobrých zákusov niekedy okolo 2,5 roka. Samozrejme, že nie každý.

Po skúške SWW1 sme sa zúčastnili stopárskeho preteku " Záhorácka zimná liga". Výsledky môžete vidieť na foto.

Shagy (psí teror)

2011-01-08T12:12:00.006+01:00

Dostal sa mi do rúk psík rasy Yokšírskeho teriéra. Už podľa názvu rasy, aj nezasvätený čitateľ psíka správne zaradí medzi teriérov, a to znamená, že povaha psíka je dosť tvrdá. Majitelia sa ku psovi chovali ako k vlastnému dieťaťu, a tu sa stala prvá a zásadná chyba. Keď majiteľka so slzami v očiach rozprávala ich príbeh spolunažívania s ich psíkom, tak ma napadlo len to pomenovať Psí teror, pretože majitelia boli v zajatí psa a všetko podriaďovali len jemu.

Aký bol problém?

Shagy ( podľa majiteľov malý Shagynek) sa doma choval akoby bol vlastníkom bytu on. V prípade ak prišla návšteva a verte, že v poslednom čase jej veľa nebolo, tak pes brechal, zúril a napadal nielen hostí, ale aj majiteľov. Pri venčení nevenčili psíka, ale on ich. Pes nebol socializovaný a tak zo strachu napadal ľudí a druhých psov. Ak sa psík vyvenčil a bol špinavý, nastal ďalší problém. Ako ho umyť (vykúpať), pretože pes sa choval agresívne a tak museli navštevovať odborníkov v salónoch pre psov, kde si s ním vedeli poradiť. No uznáte, že to ide do peňazí. Lenže ani cesta do salónu nebola bez problémov, pes v aute skákal po celom aute akoby dostal 220v a tak tu bol veľký risk, ak išiel s ním iba jeden z majiteľov. Posledným z väčších problémov, bolo obedovanie. Pes sa doslova tlačil do taniera, brechal až pokým nedostal pokrm.

Uznáte, že problémov až až a to tie pridružené (malé) ani nespomínam, pretože by to zabralo ďalšiu stranu.

Prvé stretnutie

Po vyrozprávaní tohto príbehu majiteľkou, som jej bez váhania prisľúbil moju pomoc a hneď na mieste sme si dohovorili prvé stretnutie.

Shagyho priviedol majiteľ a ja som zistil, že situácia je ešte horšia. Pes bol vystrašený a tak zo strachu napádal všetko, čo sa len pohlo. Keď som ho chcel pohladiť, bol som okamžite atakovaný. Aby som sa vyhol ďalším atakom, psíka som ráznejšie chytil a hneď som videl, ako sa majiteľ zatváril. V mimike tváre som videl, čo to robíte môjmu malému synkovi???? Pochopil som, že pri prvých lekciách (slušného chovania) nesmie nikto z majiteľov byť a vysvetlil som pánovi, že pes nie je dieťa, ale zviera. Jasné, že člen rodiny, veď ja tak svojho Blacka beriem takisto, ale treba mať pravidlá a tie striktne dodržovať.

Keď zhrniem prvé stretnutie alebo lekciu, tak ju dostal majiteľ. Vysvetlil som mu, ako sa chovať ku psovi a prečo: že pes je tvor žijúci vo svorke s prísnym dodržiavaním hierarchie, no a náš miláčik musí byť vždy na poslednom mieste. Ako to docielime? Tým, že pes bude mať svoje miesto na spanie, nebude spávať s nami v posteli. Ak niečo po psovi chcem, tak mu to poviem príkazovým tónom a len jeden raz. Nesmiem mu dať možnosť výberu. Samozrejme, že sú aj veľmi dominantný psi, ale aj na to je recept.

Lekcia číslo 2

Druhú lekciu som začal hneď po prevzatí Shagyho od majiteľky. Pretože som ho chcel socializovať, aby nemali problém s ľuďmi alebo psami, tak som ho zobral autom na cvičisko. Majiteľka bola zhrozená, že ho beriem sám do auta „ Bože veď ti to celé doskáče, veď on sa v aute nevie chovať“ s úsmevom na tvári som psa zobral a posadil si ho do klína. Po pár metroch, som psa posadil na vedľajšiu sedačku. Shagy samozrejme, ako bolo jeho dobrým zvykom, hneď začal vymýšľať a snažil sa preliezť do zadnej časti automobilu. No to som mu striktne zakázal a s povelom zostaň!!! a miernym potiahnutím za obojok, som ho posadil na sedadlo. Shagy zjavne nebol zvyknutý na nadradené chovanie niekoho iného, veď doma určoval pravidlá on. Tak zostal zaskočený, no po chvíli sa zase pokúsil premiestniť. Situácia sa opakovala a tak som si povedal, že začnem s autom, keď nám to tak krásne ide. Pár razy ešte Shagy skúsil loziť po aute, ale pochopil, že ja to myslím vážne a bude musieť sedieť.

Konečne sme sa dostali na cvičisko, kde nás čakal kamarát s jeho psinou. Ja som mal so sebou môjho psa (rasa PitBull) a tak mohla začať socializácia. Prv sme vypustili našich psov, aby sa trocha prebehli a neboli veľmi energický, keď im predstavíme Shagyho. Toho som zobral do náručia a nechal som ho všetkým pohladiť, aby psík vedel, že nikto mu nechce ublížiť. Bolo hneď vidieť, ako mu stúplo sebavedomie a úplne sa mu rozžiarili oči. Po tomto zistení som Shagyho položil na zem, okamžite sa k nemu nahrnuli naši psi. Shagy sa choval agresívne, ale na toto je môj pes zvyknutý a tak výpady Shagyho neopätoval. Pre istotu som môjho psa chytil a nechal som Shagyho, aby si ho očuchal a zoznámil sa s ním, následne som to urobil aj opačne a psov som vymenil. Potom sme tento postup aplikovali aj so psinou. Opäť bolo vidieť, ako Shagy pookrial a po chvíli už behal s našimi psami po lúke.

Povedali by ste, že už na jeden deň aj stačí, no ja som bol iného názoru. S majiteľkou som sa dohovoril, že si príde pre psíka do aleje a ukážem jej, ako bude Shagy krásne kráčať pri nohe a vôdzka bude voľná. Jasné, že som využil psíkovu únavu. Vždy je ľahšie pracovať so psom, ktorý je vybehaný. Shagy ma neprekvapil a podľa svojich zvykov sa snažil viesť on mňa, no toto som mu nepovolil. Často vidím ľudí, ako sa preťahujú so psom pri venčení a čudujú sa, prečo pes nepoľaví. Nie je účelné držať psa v ťahu, ale trhaním s vôdzkou ho spomaliť. Trhanie na rozdiel od ťahu je pre psíka nepríjemné. Pani majiteľka, keď videla ako psík kľudne kráča pri mne, nechápavo krútila hlavou a opäť som videl slzy v jej očiach, ale tieto boli slzy šťastia. No jej úžas sa nekončil, posadil som ju do auta na zadné sedadlá, Shagyho vedľa mňa a vyrazili sme. V zrkadle som pozoroval jej reakciu. Ani neviem to nadšenie a úžas popísať, keď videla ako pes sedí bez snahy skákať, tak ako tomu bolo ešte pár hodín na zad.

Po tejto ukážke som Shagyho odovzdal a išiel som domov, vedel som, že úžas majiteľov ešte nekončí. Pri rozlúčke som pani povedal, že keď prídu domov, aby psa okúpala a zavolala mi ako to vyzeralo. Bol som presvedčený, že pes je unavený a mojím správaním usmernený, tak že nebude pri kúpaní atakovať majiteľov. Nemýlil som sa, Shagy stál v sprche a nechal sa umyť.

Ešte nás s ním čaká veľa práce, pretože stále sa nespráva pri návšteve, tak ako by mal. Pán majiteľ si vzal moju prvú lekciu k srdcu, čo ma osobne veľmi teší. Psík už nie je pánom domu, ale hostia mu vadia, tak sa chystám v najbližších dňoch na tretiu a dúfam, že záverečnú lekciu. Samozrejme, že budem informovať ako to dopadlo.

V budúcnosti sa môžete tešiť na ukážku mojej a Blackovej práce, pridám sem pár videí. Pokračovať budem ďalším príspevkom , kde sa budem venovať plemenu Stredoazijského ovčiaka, ktorý je agresívny na ľudí. Dúfam, že sa mi všetko podarí aj natočiť

Aport

2010-03-12T16:53:00.006+01:00

V poslednej dobe sa veľmi často stretávam s otázkou ako naučiť psa aportovať. Je viacero spôsobov, ale mne sa najviac osvedčil aport pomocou tenisovej loptičky.

Je úplne jasné, že ak sa človek chce venovať kynológii športovo alebo chce ísť na iné skúšky (zachranárske), tak potrebuje, aby psík nosil takzvanú činku. Čiže aport z dreva, ktorý ma na krajoch zvýšený povrch. Než však prídeme do tejto fázy je v prvom rade vzbudiť v psovi záujem o takúto prácu. Opäť tu máme už niekoľko razy spomenuté ŠKOLA HROU. Mojím prvým krokom vždy je ukázať psovi, že sa jedná o hru a že on vždy je víťazom, lebo sa s ním hrám. Prvopočiatky sú už u šteniatka. Loptičku mu gúľam po zemi a dráždim ho s ňou tak, aby mal enormnú snahu ju získať, teda prebudím v ňom typickú vlastnosť psa k lovu. Pokiaľ nemám zvládnuté privolanie a opäť sme u toho, že privolanie je základným povelom, nesnažím a nenalieham na psíka, aby mi loptičku priniesol. Ak sa tak stane vždy ho veľmi pochválim a dám mu odmenu. Odporúčam v prvej fázy, aby odmenou bola hra. Psík sa kvôli nej vždy rád vráti k Vám, no a vyhrali ste Vy i keď psík si myslí opak.

Prečo sprvu hru a nie pamlsok?

Dôvodom môjho kroku je, že často psík ak dostáva odmenu formou maškrty, príde k Vám, ale aport pustí na zem. Ak sa ale okamžite začnete s ním o jeho korisť preťahovať pes ju bude pevne držať, pretože nebude vedieť kedy o ňu môže prísť. Ak chceme docieliť toho, aby pes aport držal, ale po povele nám ho bez boja odovzdal, bude nám pomocou maškrta a kliker.

Ale pes mi pre aport uteká no neprinesie mi ho. Čaká, že ho budem nahánať....čo s tým?

Na to mám jeden fígeľ (postup vidíte a na videu). Zoberiem si tenisovú loptičku, narežem ju tak, aby sa mierne ovárala a mohol som do nej vložiť klobásu (môže byť aj syr alebo niečo aromatické). Potom za asistencie psíka vložím do loptičky maškrtu. Pes musí vidieť, že ju tam vkladáte. Potom loptičku psovi hodím. Je jasné, že psík asi hneď loptičku neprinesie, ale bude sa snažiť dostať von maškrtu. Nikdy sa mi zatiaľ nestalo, že by ju dostal von alebo loptičku rozhryzol a to mám pitbulla. Ak pes nepríde sám tak sa snažte ho zavolať, ale tak aby Vám loptičku priniesol. Potom mu vytiahnete odmenu a dáte mu ju. Keď preferujete kliker, tak ako ja, nezabudnite pred podaním odmeny kliknúť, tak ako pri privolaní.

Len nesmiem zabudnúť dodať, že tento trik je len na prvotné naučenie psíka nosiť aport. Pes pochopí, že povel aport znamená prines. Potom nasleduje naučiť psa nosiť aport ako samý, čiže takzvanú činku. Pridám video kde sa práve o toto snažíme s mojím priateľom. Tento človek je pre mňa tým, ktorý ma veľa vecí naučil a viem, že ešte aj naučí, pretože práca so psami je vždy iná, každý pes má inú povahu. Preto i moje rady tuná sú len návodom, ale nie vždy 100% zaberajú na každého psíka. Preto uvítam Vaše prípadné postrehy, skúsenosti alebo otázky.

Pár fotiek z dnešného výcviku

2009-12-28T19:30:00.011+01:00

Kliker

2009-12-27T22:20:00.005+01:00

Je to pomôcka pri výcviku, ktorá stimuluje psa pri jeho vykonávaní cviku. Teda dáva mu podnet „Teraz je to správne a príde odmena“. Ak mám popísať samotnú pomôcku, tak ako dieťa som sa s ňou stretol a veľmi som tým liezol na nervy mojej mamine. Je to kus oceľového plechu zasadeného v plaste, ktorý je na jednej strane pripevnený k obalu a po stlačení vydáva zvuk-klik. Je viacero tipov klikeru, ale ja mám najradšej ten, čo môžem upevniť na ruku a nemusím ho stále držať v dlani. S klikerom som prišiel do kontaktu už dávno, ale nikdy som ho nepoužíval. Zmenu priniesla až skúsenosť s výcvikom pre film, kde pes potrebuje vedieť kedy cvik vykonal správne a už ho ďalej nemusí vykonávať. Vtedy som vlastne pochopil funkčnosť klikeru a jeho význam. Zistil som, že správnym používaním si uľahčím prácu pri výcviku a samotný výcvik sa urýchli.

Môj nový figurant a hlavne priateľ

2009-12-27T21:28:00.003+01:00

Ospravedlnenie:

2009-12-27T21:18:00.003+01:00

Dobrý deň,

V prvej rade sa chcem veľmi ospravedlniť, že som tak dlho nepridal príspevok. Viedli ma k tomu súkromné problémy, ale tým najväčším dôvodom bola strata figurantky, Bohužiaľ Eniky mi uhynula. I keď to veľmi bolí, život ide ďalej a tak som si kúpil nového psíka rasy môjmu srdcu najmilšej PitBulla. Tohto psíka som kupoval ako osem mesačného. Viem, veľa ľudí to vníma ako risk, ale ja mám názor, že nekupujem mačku vo vreci no psa, ktorý už má formovanie postavy za sebou. Riskom je len, že si človek nie je istý ako prešiel psík socializáciu, ale toto skúsený kynológ pozná. Psíka mám mesiac a viem, že som urobil správne rozhodnutie. Má veľmi vyrovnanú povahu a pri výcviku je veľmi učenlivý, čo Vám priblížim tu na mojom blogu. Psík nebol cvičený, takže sme na začiatku a tak Vám bude slúžiť ako nový figurant. Za mesiac, čo ho mám sme zvládli základný cvik a to privolanie. Pri jeho výcviku budem používať kliker, takže sa môžete tešiť na názornú ukážku ako sa správne kliker používa. Pre ľudí čo nevedia o klikeri nič jeho funkčnosť a účelnosť vysvetlím hneď v ďalšom príspevku.

Od teórie k praxi

2009-01-10T16:14:00.016+01:00

Do rúk sa mi dostalo plemeno psa, ktoré je označované pseudoodborníkmi ako jedno z top ten najťažšie vychovateľných, svojhlavých pováh. Je to ročná fenka plemena Shar pei. V nasledujúcich ukážkach budete môcť sami posúdiť, nakoľko je pes nezvládnuteľný. Len podotýkam, že psík je úplný začiatočník a tak Vám budem môcť popísať a ukázať krok za krok.

Ako som už niekoľko krát spomenul „ začať treba od privolania“. Veľmi dôležitým aspektom zvládnutia cvikov ste Vy sami. Pes z Vás vycíti nervozitu, laxnosť , nerozhodnosť, a tak bude reagovať aj on sám. Treba byť kľudný, rozhodný a rázny, ale nikdy nezabúdať psíka dostatočne pochváliť. V začiatkoch všetko musí byť formou hry, aby psík s radosťou spolupracoval aj nabudúce.

V prvej ukážke si všimnite nesprávnu intonáciu a slabý dôraz na povel. Vôbec to nezaujalo psíkovu pozornosť, „nechytá sa“ , naďalej sa venuje svojej činnosti :

V druhej ukážke si všimnite, že psík reaguje na povel-i keď nie promptne. Chyba bola vo mne-flegmaticky som stál a nijako ho nemotivoval :

Toto sú základné chyby v začiatkoch výcviku, ktoré sa potom prejavujú aj v ďalšom vývoji psa. Teraz bude nasledovať séria vídeí, v ktorých sa Vám budem snažiť ukázať správne postupy. Sami si budete môcť všimnúť intonáciu hlasu a môj prístup k psíkovi . Nikdy nebudem povel opakovať , ale hneď prinútim psa k jeho splneniu. Samozrejme, že na začiatku to bude nenásilnou formou, aby pes nestratil záujem. Nemôžeme čakať hneď zázraky, všetko má svoj čas. Niektorý pes je veľmi rýchlo učenlivý a iný naopak, presne ako deti. Napríklad plemeno, ktoré Vám prezentujem je známe svojou pohodlnosťou a tým, že nad všetkým premýšľa a tým nevykonáva povely automaticky. Mojim tipom na takéto povahy je, nechať psíka pred výcvikom hladného (deň pre výcvikom polovičná porcia alebo nedať jedlo vôbec- neuškodí mu to), a nad vykonaním povelu nebude dlho dumať, ale sa bude ponáhľať za maškrtou.

Vráťme sa k privolaniu. Je dôležité, aby pes okamžite reagoval a bežal k Vám. Nie je potrebné, aby si pes v začiatkoch po pribehnutí pred Vás hneď sadal :

V tejto ukážke si všimnite, že po povele cúvam, a tým motivujem psa k rýchlejšiemu príchodu :

Pred nácvikom ďalšieho povelu by privolanie malo vyzerať aspoň takto :

Naša figurantka Eniki v plnej kráse :

Ktorým cvikom začať?

2008-11-23T17:11:00.002+01:00

Prioritou každého z nás je, aby pes prišiek k nám, keď ho zavoláme. Teda treba začať privolaním psa. Nikdy nezačínajte cvičiť so psom, ktorý nie je riadne vybehaný a vyvenčený. Pred výcvikom zoberte psa von, zahrajte sa s ním a potom môžete začať s výcvikom. Pri privolaní psa chceme dosiahnúť, aby pes okamžite PRIBEHOL. Nielenže to efekte vyzerá, ale môžete predísť nepríjemnostiam. Čo tým myslím?...Vyskytnú sa situácie, keď budú rozhodujúce sekundy, ktoré nás delia od napr. napadnutia iným psom.

Toto možeme dosiahnuť takto:

Psa, ktorého chceme privolať, musíme zaujať natoľko, že k nám bude bežať. Môžeme použiť hračku, dobrôtku, drievko.... podľa toho, čo pes uprednostňuje. Ak náhodou tieto praktiky sklamú, použijeme 10 metrové (stopovacie) vodítko. Týmto ho okamžite po povele k nám pritiahneme, a pes dostane odmenu. Garantujem Vám, že ak túto praktiku zopakujete niekoľko krát, dostaví sa žiadaný efekt. Musím ešte raz pripomenúť ODMENU - nezabúdajte na ňu! Ja osobne, aj keď idem von s už dospelým a vycvičeným psom, mám vždy pre neho niečo vo vačku. Pes potom s vami vždy radšej spolupracuje a robí to s nadšením. S nácvikom ďalšieho cviku(úkonu) začneme až po tom, čo sme si istý zvládnutím momentálnej úlohy.

Ako a kedy začať ?

2008-11-23T11:34:00.001+01:00

Takže vráťme sa k otázke- AKO A KEDY ZAČAŤ?

Začnite ihneď, ako si psíka privediete domov, a to SOCIALIZÁCIOU. Čo si prestaviť pod týmto pojmom? Treba psíka brať von, do mesta medzi ľudí, aby si pes od mala zvykal na cudzie prostredie, aby mal kontakt s ľuďmi a druhými psami. Potom sa nemôže stať, že by bol pes ustráchaný, nevyrovnaný. Je prežitkom minulej doby, že šteňa nemá prísť do kontaktu s ľuďmi, že by ho nemali hladiť. Opak je pravdou. Aby bol psík vyrovnaný, treba aby tento kontakt mal. Je veľmi dôležité stretávať sa aj s inými psami, nech sa Vám nestane, žeby bol pes agresívny na iných psov. Značka „ideál“ je, keď vo Vašom okolí budú mladí psi, s ktorými sa Váš môže hrať, ale nebráňte sa ani kontaktu s dospelým psom , aspoň ten Váš pocíti hierarchiu. Dbajte na to, aby hra neprerástla v súboj alebo bitku. Mohlo by to zanechať následky na psychike Vášho psa a mohol by byť agresívny na druhé psi. Toto je najdôležitejší krok k zvládnutiu povahy a chovania sa psa k Vášmu okoliu.

Ďalším a nie menej dôležitým krokom je zvládnuť jeho povahu doma. Už na začiatku som spomenul, že pes žil v svorke a tak sa treba k nemu aj chovať - ak nechceme mať doma nevychovaného, rozmaznaného a dominantného psa. Častou chybou býva kŕmenie psa. Je treba kŕmiť psa len z misky. Nedávať mu jedlo z ruky, ak sa nejedná o odmenu. Veľkou a častou chybou je (hlavne v domácnosti) kŕmenie od stolu. Ja viem, že psík vie tak pekne prosiť, a tie jeho smutné očká...ale vedie to k tomu, že pes s Vami začne manipulovať a toto je prvý impulz. Dodržujte jedno pravidlo: dajte psovi žrať do misky a počkajte maximálne 10 minút a ak pes nezožerie treba misku odložiť. Stretávam sa s tým, že pes ma po celý deň granule v miske, toto je chyba. Dospelý pes by mal dostať žrať len jeden krát denne a jeden deň by mal mať pôst.

Každý z nás, čo máme doma psa, chceme, aby nás minimálne poslúchal. Teda potrebuje základný výcvik. Taktiež ako u formovania jeho povahy je treba začať hneď. Treba si len osvojiť základy výcviku. Najjednoduchším spôsobom je forma hry, lepšie povedané ja tento spôsob preferujem a mám s tým najlepšie výsledky. Dôležitou súčasťou tohto výcviku je ODMENA. Môže byť formou pamlsku (najlepšie to, čo má pes najradšej a nie je to dennou súčasťou jeho jedálničku) alebo len pohraním sa so psom. Je veľmi dobré a praktické tieto formy odmeny medzi sebou meniť a nepoužívať len jeden druh. Veľkou pomocou výcviku je náš hlas. Pes vníma jeho hlasitosť a podľa toho si určuje priority. Nikdy neopakujte povel viac ako jeden krát. Najlepšie je pred povelom zavolať na psa menom, nechať malú pauzu, a potom povedať jasným, silným hlasom povel.

Pár slov na úvod...

2008-11-17T10:46:00.000+01:00

Na začiatku si musíme uvedomiť, že pes je zviera, ktoré žilo vo svorke, kde platila hierarchia, a tak isto sa musíme k nemu správať aj v domácnosti. Nikdy neuprednostňujte psa pred ostatnými členmi rodiny. Pes musí byť posledným článkom hierarchie. V prípade, že máte viacero psov, hierarchiu mezi nimi nechajte na nich. V prípade dvoch rovnako silných jedincov(v ich postavení), je nutné zakročiť, aby neprišlo k zraneniu.

Ako a kedy začať s výchovou psa

Často sa stretávam s otázkou kedy a ako začať. Mojou odpoveďou je : Začínaš už samotnou kúpou. Povahy psov delíme tak ako u ľudí, do štyroch základných skupín: sangvinik, melancholik, flegmatik a cholerik.

Ako u ľudí, tak aj u psov sa tieto povahové črty dajú formovať. Výhodou u psov je, že ich povaha sa dá formovať ľahšie. Z toho vyplýva, že u šteňaťa je to ako s dieťaťom - všetko čo mu dáme na začiatku v ňom zostáva a dáva základ jeho ďalšiemu správaniu.

Vo väčšine prípadov pes kopíruje povahu svojho pána, takže je na nás, aby sme ich charakter formovali a aby sme na seba zobrali zodpovednodť za ich správanie. Toto nemám podložené žiadnym vedeckým výskumom, ale mojimi dlhoročnými skúsenosťami. Pravým dôkazom mojich slov je tento príklad zo života : flegmatický a kľudný kamarrát si kúpil psa, ktorý je od prírody energické a pracovité plemeno. Vzájomným spolužitím sa z tohto žívého a hyperaktívneho psíka stal flegmatik a lenivec.