SOCÍK STYLE-Ostalgia

Letné kúpaliská : časť 1,Bratislava

2015-07-07T04:25:00.001-07:00

Leto na Tehelku ...

K letu neodmysliteľne patria kúpaliská.

A ja zaspomínam na tie,ktoré sme všetci milovali.

Podaktoré fungujú dodnes,no väčšinou už je to tam pozmenené a i atmosféra už je iná ...

Začnem s týma,ktoré dôverne roky poznám už od detstva: Kúpaliskami Tehelné pole a Matador v Bratislave.

Pridala som do tejto časti i kúpalisko Delfín,vraj tam bývala veľmi studená voda ...

Kúpalisko Tehelné Pole v Bratislave má za sebou 75 sezón!

Ľudovo zvané Tehelko,vzniklo vlastne vďaka vojne.

Keď totiž Petržalka a s ňou aj Lido pripadlo nemeckej Tretej ríši.

Bratislavčania prišli o možnosť sa kúpať.

Tehelné pole začali stavať už v roku 1938 na pozemkoch, kde bol kedysi cintorín pre mestskú chudobu, dokončili ho o rok.

Komplex kúpaliska navrhli architekti Ján Štefanec a Alojz Daríček, pôvodne s hlavnou vstupnou budovou s pokladňami, šatňami, terasami a ďalším zázemím a kúpací (dnes stredný) bazén.

Rýchlo sa však rozvíjalo, v roku 1943 už malo tri bazény.

Neskôr, až v roku 1947 z dôvodu pretekania a netesnenia stien, bol odovzdaný plavecký veľký bazén s tribúnami,ktorý spĺňal olympijské parametre. A ešte neskôr pribudol aj detský bazén a pieskovisko.

Plavčík Slovenského Červeného kríža. Na Tehelnom poli,Ladislav Vöröš

Letecký pohľad na Tehelko: Veľký bazén s ochozami a 10m skokanskou vežou.

1958

1952-53

1952

1990

Kúpalisko Matador,Bratislava

Kúpalisko Matador prezývané tiež "Matadorka" bolo vybudované v roku 1963 v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Kúpalisko bolo vybudované v akcii „Z“ v roku 1963. Zriaďovateľom bola Telovýchovná jednota Iskra Matador z neďalekej chemickej fabriky Matador.
Teplotu vody zabezpečovala para z tohto závodu. Malo kapacitu 4000 ľudí a často bolo preplnené.
Bolo tu usporiadaných niekoľko významných medzinárodných športových podujatí v plávaní a vodných športov. Kúpalisko malo olympijské parametre.
Dňa 7.augusta 1963 sa tu konali Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v plávaní,7.augusta 1965 medzinárodné preteky o Veľkú cenu Bratislavy za účasti pretekárov z Poľska, Maďarska, Rumunska, Španielska, Bulharska, NDR, NSR, Švajčiarska, Juhoslávie a československých pretekárov.
Kúpalisko Matador sa tešilo mimoriadnej obľúbenosti. Svedčí o tom veľké množstvo návštevníkov, pre ktorých bolo treba neraz otvárať bránu na vedľajšie futbalové ihrisko, aby sa všetci mali kam zložiť. Po roku 1989 závod Matador zanikol a telovýchovná jednota sa premenovala na Miestny športový klub Iskra Petržalka.

6. júla 1968

1964

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v plávaní,7.augusta 1965 medzinárodné preteky o Veľkú cenu Bratislavy

Kúpalisko Delfín,Bratislava

Ružinovské kúpalisko Delfín vzniklo na rozhraní sídlisk Miletičova a Ružová dolina v 50. rokoch minulého storočia. Jeho autorom a hlavným projektantom bol uznávaný architekt Karol Paluš, ktorý spolupracoval s architektmi Hrivňákom a Kočím. Pôvodný projekt Delfína pochádza z roku 1957, jeho areál tvoril bazén a jedno podlažná budova rozdelená na zázemie kúpaliska a reštauračnú časť. Neskôr bol projekt prepracovaný a areál postavený do dnešnej podoby.

Samotná výstavba Delfína prebiehala v rokoch 1960-1961. Na kúpalisku sa nachádzal veľký 50-metrový bazén, malý detský kruhový bazén a spomínaná budova. Plánované boli ešte dve volejbalové ihriská. Budovu dodnes tvoria dve terasou prepojené časti. V jednej sa nachádza reštaurácia a bufet, v druhej k bazénu orientovanej časti je situovaný výcvikový bazén so saunou, šatne, toalety a sušiarne. Strecha budovy slúžila ako otvorená terasa na opaľovanie a pre vonkajšie sedenie bufetu a reštaurácie. V minulosti sa počítalo tiež s priestormi pre lekáreň, holiča, pedikúru a manikúru, kozmetiku a maséra. Dnes kúpalisko Delfín ponúka svojim návštevníkom okrem troch bazénov – plaveckého, detského a bazéna s atrakciami aj ihrisko, masáže a fínsku či parnú saunu.

29. júla 1974

Letecký pohľad na Ružovú dolinu a kúpalisko Delfín

pokračovanie na budúce ...

Československé detstvo: časť 1

2015-03-18T10:59:00.004-07:00

U detí je dobré to,že svet vnímajú inak ako dospelí a majú iné priority a tak to čo sa deje mimo ich detského sveta sa ich netýka.
A tak je to správne.

Aké bolo detstvo v Československu?

Pre každého určite iné a predsa rovnaké...
Akýkoľvek systém panuje,záleží hlavne na rodine. Nebudeme sa primárne zaoberať politikou,ktorá samozrejme zasahovala naše vtedajšie životy (inak,zasahuje stále aj v dnešnej dobe...)
Budeme sa teda tejto téme venovať dľa možnosti apoliticky...
Od toho sú tu iné weby,ktr. sa zaoberajú touto témou.
I keď musím pripomenúť,že politike,resp. systému v ktr. sa sledovaná téma ocitá nemôžeme tak úplne obísť a oddeliť ju.
U väčšiny ľudí,známych,kamarádov,rodiny sa stretávame s názorom,že detstvo v socialistickom československu bolo pre nich šťastné a radi na neho spomínajú a ba čo viac,sú šťastní,že svoje detstvo prežili tu a v tom čase.
Je to dané tým,že sme boli deti.
Politika,ani systém nás nezaujímal. Mali sme svoj detský svet a našimi istotami boli naši rodičia.

ČSSR malo vypracovaný svoj sociálny systém,ktr. zasahoval do všetkých oblastí spoločnosti a týkalo sa to samozrejme aj detí.

Keď sme sa narodili....

Československé mamičky chodili všetky rodiť do nemocnice,ktorá im náležala vrámci obvodu.
Pôrod bol štandardnou záležitosťou,bez rozdielov. Nebola žiadna iná,alternatívna možnosť.
Ale mamičky ani nerozmýšľali,že by to mohlo byť aj inak.
Neboli žiadne alternatívne spôsoby pôrodu,či starostlivosti.
Je pravda,že v tej dobe tieto záležitosti boli v plienkach i na západe.

Keď sme prišli na svet hneď nás mame zobrali a uložili medzi ostatných na novorodenecké odd. a priniesli nás mamám iba v čase kojenia.
Dostali sme všetci na ruku šnúrku s plastovým kolieskom na ktorom bola číslica,dostali sme povinné očkovania,s ktorými sa tak naše zdravotníctvo pýšilo,že takto vymietli epidémie záškrtu,čierneho kašľa,tuberkulózy a detskej obrny.
Je pravda,že choroby,ktoré sa u nás nevyskytli 40 rokov sa znova v poslednej dobe začali vyskytovať... Už nie sú povinné očkovania...
Dnes sa diskutuje,či dať svoje dieťa očkovať,či nie. Vtedy sa nediskutovalo.
Bolo to prikázané zákonom,inak ste ohrozovali zdravie a život svojho dieťaťa.
Československé zdravotníctvo bolo úspešné aj v boji proti vrodeným vývojovým vadám a starostlivosťou o deti od najútlejšieho veku,a to napríklad v rekreačných zariadeniach,liečebniach,zotavovniach,rehabilitačných ústavoch,detských domovoch,jasliach atď.

Trocha detskej štatistiky:

V roku 1979 bolo v ČSSR 1811 detských ambulancií, 2449 poradní, 384 detských oddelení na poliklinikách, 204 pediatrických oddelení s takmer 13 000 lôžkami v nemocniciach, 34 ozdravovní, 74 detských domovou a kojeneckých ústavou, 1895 jaslí s viac než 82 000 miestami.
V roku 1980 bolo v ČSSR 4660 detských a dorastových lekárov a 26 350 detských sestier.

Rokmi sa menilo aj nazeranie napríklad na to,ako sa má novorodenec viazať do perinky.
Pôvodne sa dávali novorodencom ruky pozdĺž tela,zabalené do perinky,neskôr sa od tohto spôsobu upustilo.
V 50.rokoch sa zas napríklad preferovalo,že dieťa je dobré kojiť umelou výživou,neskôr sa našťastie od tohto bludu ustúpilo.

Vítanie nových občanou na MNV suplovalo voľakedajší krst v kostole....

Očkovania

Proti tuberkulóze: patrilo medzi základné očkovania a to najskôr v 4 dni od narodenia a najneskôr v 6 týždni po narodení. / a potom v dospelosti: 18,25,30 rokov/.
Ďalšie opakovanie tohto očkovania nastalo v 1 a 8 ročníku základnej školy.
Proti záškrtu,tetanu a čiernemu kašľu: očkovalo sa dieťa od začiatku 9 týždňa,aby posledná dávka bola aplikovaná skôr,než skončil 1 rok života dieťaťa. Podávalo sa v 3 dávkach.
Preočkovanie sa uskutočňovalo v 3 roku dieťaťa a v 1 triede základnej školy.
Zvlášť proti tetanu sa očkovalo ešte v 8 triede základnej školy a potom každý 10 rok.
Očkovanie proti pravým kiahňiam /variola/: robievalo sa v 6-8 mesiaci dieťaťa.
Preočkovávalo sa v 2 a 7 roku základnej školy.
Očkovanie proti osýpkam /morbilly/: základné očkovanie sa robilo 2 dávkami.
Prvá injekcia sa podávala v 10 mesiaci a druhá dávka za 2-6 mesiacov.
Preočkovanie nariaďoval len hlavný hygienik SSR/ČSR.
Očkovanie proti detskej obrne /poliomyelitis/: základné očkovanie sa robilo u detí jednorázovo na celom území SSR a ČSR.

Na prechádzke v detských jasliach... deti tu boli oblečené v rovnošate...

Detské jasle

Skoro v každej dedine, každom meste,v každom obvode,na každom sídlisku bolo niekoľko jaslí a škôlok.
Dnes to znie ako sci fi,ale bolo to tak.
V jasliach sa o deti vo veku 6 mesiacov,až do 3 rokov starali detské zdravotné sestry,ktoré boli oblečené vo svojich sesterských zdravotníckych uniformách.
Detské jasle totižto patrili pod rezort zdravotníctva.
V miestach,kde jasle neboli sa príjimali do materskej školy už deti od 2 rokov.
V jasliach bol pevne stanovený režim,ktorý odpovedal zdravotníckym normám ČSSR,tak isto i detská strava.

Bol tu stanovený harmonogram hier,odpočinku,stravy.
Jasle sa otvárali skoro ráno,o 07:00hod. ,niekde aj skôr a pre deti ste si mali prísť najneskôr do 17:00hod.
Otváracie hodiny sa odvíjali od práce matiek.
Tá v socializme začínala väčšinou o 06:00-07:00hod. a trvala do tej 15:00-16:00hod.
Samozrejme záležalo o akú prácu išlo a veľa žien pracovalo aj na smeny.
Detské jasle neboli povinné,veľa detí bolo s matkou,alebo babičkou doma.
V roku 1979 bolo v ČSSR 1895 detských jaslí s viac ako 82 000 miestami.
I napriek veľkému počtu jaslí v ČSSR,ich bolo nedostatok a o miesto v jasliach sa
uchádzalo cca 38 000 čakateliek.
Hlavne v 70 rokoch bol veľký babyboom a toto bol jeho následok....

Materské školy (MŠ)

MŠ navštevovali deti od 3-6 rokov. Neboli povinné,ale väčšina rodičov ich využívala.
MŠ plnila a pedagogické a sociálne poslanie.
Základným typom predškolského zariadenia bola celodenná prevádzka.
Existovali aj internáte MŠ-ľudovo zvané celotýždenné škôlky.
MŠ zriaďovali národné výbory,závody,alebo družstevné organizácie.
Do MŠ boli prijímané len zdravé deti.
Program bol pevný a zahrňoval pedagogicko-výchovnú časť,teda predškolská výchova:
logické hry,výtvarná,hudobná,tvorivá výchova a šport.
Po obede bol povinný odpočinok,deti mali spať.
Voľná časť dňa: pod ňu spadali hry,pobyt vonku-v prírode,väčšinou na vlastnom ihrisku.
Strava detí: bola stanovená podla noriem,výživových tabuliek pre danú vekovú skupinu.
Delila sa na desiatu,obed a olovrant.
MŠ poriadala i kultúrne akcie: kino,bábkové divadlo,karneval,detské besiedky-vianoce,MDŽ.
Raz za rok u starších detí sa poriadala aj škôlka v prírode,na 2 týždne,hlavne pre deti z veľkých miest,ako ozdravná akcia.
MŠ úzko spolupracovali napríklad s logopédmi,oftalmológmi,ortopédmi a psychologickými poradňami.
V roku 1975 bolo v ČSSR 8708 MŠ,z toho 5887 v ČSR a 2821 v SSR.
V ČSSR dochádzalo v roku 1975 436 597 detí,z toho 295 003 v ČSR a 141 576 v SSR.

V škôlke bolo plno hračiek i didaktických pomôcok...

Podpora štátu

Podpora pri narodení dieťaťa:

Jednorázový príspevok 2000Kčs u dvojčiat 4000Kčs atď.
Mladé manželstvá si mohli požiadať o štátnu pôžičku na získanie bytu a jeho zariadenie,dlžná čiastka sa im znižovala po narodení dieťaťa o tzv. štátny príspevok.

Ženy mali nárok na 26 týždňov materskej dovolenky,ktoré začínali zvyčajne 4 týždne pred očakávaným pôrodom.
Behom tohto obdobia sa matke vyplácalo 90% čistého platu.
Pri narodení dvojčiat sa poskytovala dovolenka na čas 35 týždňov a táto istá doba sa poskytovala aj osamelým ženám - nevydatým,ovdoveným,rozvedeným.
V tej dobe to bola najdlhšia doba materskej dovolenky na svete,druhé bolo Švédsko,kde bola 26 týždňov poskytovaná matkám dvojčiat,pri jednom dieťati to bolo menej.
Na požiadanie bol zamestnávateľ povinný udeliť neplatenú materskú dovolenku až do 2 roku veku dieťaťa.
Počas tejto doby matka dostávala materský príspevok a po skončení tejto doby musel zamestnávateľ prijať ženu na pôvodne miesto - pracovisko.
Podmienkou materského príspevku bolo,aby žena pravidelne navštevovala lekára.
Materský príspevok bol 500 Kčs mesačne pri jednom dieťati do 2 rokov,pri dvoch to bolo 800 Kčs,pri troch 1200 Kčs.
Ženy,ktoré mali dieťa mladšie ako 1 rok nesmeli pracovať v nočných smenách a nesmeli pracovať v nadčasoch.
Existovali mnohé ďalšie výhody a ustanovenia.
Prídavky na deti činili mesačne 90 Kčs,pri jednom dieťati,pri dvoch 330 Kčs,pri troch 880 Kčs,pri štyroch 1030 Kčs a pri každom ďalšom to bolo o 240 Kčs.
Ak išlo o nezaopatrené,alebo invalidné dieťa,bol tam ešte príplatok 150 Kčs.
Nezaopatrené dieťa sa mohlo považovať dieťa až do 26 rokov veku,ak nemalo vlastný príjem.

Didaktické a voľné hry v materskej škôlke.

Každá škôlka,jasle,sídlisko mali svoje detské ihrisko,kde nesmeli chýbať hojdačky....

1979 Medzinárodný rok dieťaťa

Bol vyhlásený rezolúciou OSN.
OSN na svojom 31 zasadaní prerokovalo situáciu o postavení detí vo svete.
Viedla ho k tomu skutočnosť,že ešte aj v tej dobe sú miliónom detí odpierané základné práva:
Právo na život,nedostatok stravy a výživy,bez vzdelania,sú obeťami vojen,chorôb,rasizmu,trpia pre svoj pôvod,vieru,alebo pohlavie.
Keď si to tak uvedomíme,veľa sa za tú dobu nezmenilo.....bohužiaľ.

Socialistická žena-matka

V tejto dobe ženy nemali toľko možností a vymožeností,ako dnes.
Síce skoro každé dieťa bolo zaopatrené v jasliach,alebo škôlke,ale inak to mali naše matky a babičky rozhodne ťažšie.
Nebol taký výber detského oblečenia,kozmetiky a strava sa prevažne pripravovala hlavne doma,pretože okrem Sunaru,kaše,pudingov,detskej výživy,Granka,Miláčika,či Pribináčika sa u nás detské polotovary,alebo hotová strava nedali kúpiť,respektíve sa ešte nevyrábali.
Čo síce vôbec deťom nebolo na škodu ba naopak,ale matky mali o to viac práce a zabralo im to viac času,ako dnes.
Nemali ani umývačky riadov a jednorázove plienky.
Len si predstavte,čo dalo roboty,len s takými plienkami... Namáčať,vyprať,vyvárať,vyžehliť... a to len plienky.
Okrem toho v tejto dobe sa vo väčšine rodín ešte dodržovala segregácia práce na ženskú a mužskú a tak žena - matka po návrate z práce ovešaná taškami-nákupmi,vyzdvihla deti zo škôlky,či školy.
Potom sa vrhla na druhú smenu v domácich prácach: variť,prať,žehliť,postarať sa o deti a manžela.
A väčšina žien i napriek tomuto to všetko stíhala...
Ako to všetko vlastne stíhali,keď dnes ženy nestíhajú? Pritom to majú v mnohých smeroch uľahčené.
A ešte si musíme uvedomiť aj to,že vtedy ženy mali viac detí,ako dnes.Bežne 2-4,ale aj viac...

Detský svet...

Ako som už spomínala mamičky to v tej dobe nemali ľahké a to ani z hľadiska výrobkov pre starostlivosť o dieťa.
Dnes je to až neuveriteľné pri tej záplave všemožnej kozmetiky z celého sveta... kvalitnej,ale bohužiaľ aj nekvalitnej.
Na margo toho treba napísať,že kozmetika a drogéria bola v Československu kvalitná a boli na ňu stanovené prísne normy, ktoré sa museli dodržovať.
Hračiek,tých bolo dosť a Československo ich vyrábalo v hojnom počte a pestrej palete - tomu sa venujem v iných článkoch na blogu.

PLASTOVÉ,GUMENNÉ A NAFUKOVACIE HRAČKY ČSSR:

http://socikstyle.blogspot.cz/2011/07/plastovegumenne-nafukovacie-hracky-cssr.html
PLYŠOVÉ HRAČKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/07/plysove-hracky-cssr.html
ČS DIEVČENSKÉ HRAČKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/06/hracky-cssr-c3dievcenske-hracky-cssr.html
BÁBIKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/06/hracky-cssr-babiky.html
ČS CHLAPČENSKÉ HRAČKY:
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/09/ceskoslovenske-chlapcenske-hracky_14.html

Detská kozmetika

Pozrime sa však na kozmetiku a drogériu,s tou to bolo poskromnejšie.
V 50 a 60 rokoch to bolo naozaj skromné a viacmenej museli mamky vystačiť s tým čo domácnosť dala.
V 70 a 80 rokoch bola situácia už omnoho lepšia.
Púder sa dal kúpiť,napr. Sypsi a Aviril. Pod týmito značkami boli aj detské olejíčky.
Krémy a detské peny do kúpeľa obstarala licenčne vyrábaná Nivea od Astrid Praha.
S detskými penami do kúpeľa prispelo aj Vřídlo Karlovy Vary so svojim káčerom a delfínom,okrem toho tu bola aj Avela,pena do kúpeľa,ale nebola zaradená vyslovene k detskej kozmetike.
K legendám samozrejme patrí i detská značka Tuti Fruti,ktorá spôsobila hotový poprask na CS kozmetickej scéne,keď deťom poskytla malého hrdinu-maskota Tutiho.
Na zubnej paste mal aj svoj komiks.
Bol to na vtedajšiu dobu a podmienky geniálny marketingový-reklamný ťah.
Značku Tuti Fruti vyrábal podnik Palma Bratislava-závod 02 Nové Mesto nad Váhom.
Tuti Fruti mohli kupovať mamy svojim deťom v podobe mydla,zubnej pasty a šampónu.
Ak práve na detské zúbky nebola Tuti Fruti,bola tu ešte zubná pasta Fluorka s levíčaťom.
Ak bolo treba prať plienky a detskú bielizeň bol tu prací prášok určený deťom-Batul.
Vyrábal ho podnik Rakona v Rakovníku.

Detskú kozmetika: licenčná Nivea od Astrid Praha

Detské potraviny

Čo sa týka potravín,bolo to inak ako dnes.
Strava sa pripravovala deťom hlavne doma,z domácich surovín. Bolo to aj tým,že mixovaná strava sa ešte nepredávala.
Z potravín mali možnosť mamy tým najmenším zabezpečiť Sunar,či Feminar z lekárne.
V obchode ste dostali detské kaše Vlasta,Inka,krupica,kto mal možnosť z Tuzexu bola Milupa.
Dosť sa deťom nakupovalo kakao v prášku,neskôr i Granko,z Tuzexu Benco.,pudingy,najznámejším bol BB puding...
V mliekarni,ci potravinách ste kúpili Miláčik,Termix,Dolinku,Přibináček,Lakrumáček,Lipánek.
Detské piškóty nesmeli chýbať v žiadnej rodine s deťmi.
No a samozrejme za odmenu tu boli sladkosti,ktoré sa v Československu vyrábali v neprebernom množstve v našich továrniach,ako Orion,Zora,Figaro,pečivárne Sereď,Deva,Maryša,Sfynx.

Viac na :

http://socikstyle.blogspot.cz/2010/11/vyrobcovia-cukroviniek-cssr.html

Detská výživa sprevádzala naše detstvo.....

Detské odevy

Vyrábali ich naše podniky :

n.p. Loana,Severka Cvikov,OZKN Prešov,družstvo Piešťanka Piešťany,Triola Praha,Tatrasvit,Modeta Jihlava,Pleta,Jitex,Trikota,Slovenka, Zornica,Pleas...

Viac na:

http://socikstyle.blogspot.cz/2012/02/ceskoslovenska-detska-moda-1981-85bezne.html

Ferdinand Hložník. maliar a ilustrátor

2015-02-17T08:34:00.000-08:00

Poznáte ho zo šlabikára....

Teda aspoň moja generácia určite...

Ferdinand Hložník deťom:
http://www.ferdinandhloznik.com/expozicia-knih.html

Ferdinand Hložník (*18.11.1921 Svederník - †27.02.2006 Bratislava)

Ferdinand Hložník sa narodil 18. novembra 1921 vo Svederníku. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania u profesorov Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Maximiliána Schurmanna. Zomrel 27. februára 2006 v Bratislave.

Počas svojho tvorivého obdobia ilustroval viac ako päťdesiat knižných titulov, medzi nimi aj učebnice. Jeho tvorba je postavená na dramaticko-expresívnej kresbovej skratke, zveličení a deformácii, doplnenej bravúrnou koloristikou kontrastných farieb. Inšpirácie nachádzal v kubizme a neskôr, v 50-tych rokoch experimentoval s formou, ktorá sa neskôr vykryštalizovala na formu abstrahujúcu tvar, kladúcu dôraz na štruktúru a farebnosť maľby. Expresívna štylizácia predmetov, farebné usporiadanie plôch, ktoré akoby naviazali dej obrazu do sureálnej polohy sú pre detského diváka príťažlivé dodnes. Jeho ilustrácie plnili funkciu interpretačnú v kontexte s textom knihy, ale aj funkciu výtvarno-dekoratívnu. Pri tvorbe využíval rôzne výtvarné techniky – maliarske aj grafické. Okrem ilustrácie sa venoval aj voľnej maliarskej tvorbe.

Bibliografia ilustrovaných kníh pre deti a mládež (výber)

Žofka (R. Moric, Tatran 1948); Belie sa plachta osamelá (V. Katajev, Štátne nakladateľstvo 1949); Bosí hrdinovia (B. Mačingová, Štátne nakladateľstvo 1949);Ďaleko je do Sajgatky? (A. Perfiljeva, Pravda 1950); Explózia (R. Moric, Mladé letá 1951); Mister Twister (S. J. Maršak, Smena 1951); Stračia nôžka (E. Čepčeková, SNDK 1955); Zrkadielko (M. Haštová, Mladé letá 1958); Žeriavniček (J. Bodenek, Mladé letá 1960); Kamarát a iné poviedky o súčasných deťoch(Mladé letá 1961); Tomka a iné poviedky (J. Domasta, Mladé letá 1961); Bosý generál (H. Zelinová, Stredoslovenské vydavateľstvo 1962); Ako sa kalila oceľ (N. A. Ostrovskij, Smela 1967); O kaštieli v šírom poli (A. Habovštiak, Mladé letá 1968); Čierny vlas (Východoslovenské vydavateľstvo 1969); Chlapec odpovedá z dejepisu (Mladé letá 1970); Za smidkou chleba (M. Šteinhíbel, Mladé letá 1971); Skalný hrad na Kriváni (M. A. Huska, Mladé letá 1972); Kráľ a múdry sedliak(A. Habovštiak, Príroda 1972); Robin Hood (Mladé letá 1973); U nás v Kocúrkove (O. Preussler, Mladé letá 1974); Haló, hľadá sa braček (E. Gašparová, Mladé letá 1975); O kaštieli v šírom poli (A. Habovštiak, Mladé letá 1976); Krása nevídaná (Mladé letá 1977); Múdra Katarína (Mladé letá 1982); Zlaté klasy zeme (P. O. Hviezdoslav, Mladé letá 1985)

Ocenenia za ilustrácie (výber)

1974 Československé najkrajšie knihy 1973 - Robin Hood

1976 Cena Fraňa Kráľa za ilustračnú tvorbu pre deti a mládež

Účasť na Bienále ilustrácií Bratislava (BIB)

1973

Autorka textu: Mgr. Viera Anoškinová, historička umenia

Život obyčajného človeka v ZSSR,časť 1: SOVIETSKA KOZMETIKA

2015-01-23T14:43:00.000-08:00

Použitie textu je možné len po mojom predchádzajúcom súhlase.

Krajinu našich najväčších priateľov a bratov sme mali na každodennom taniery....
Všetko sa robilo podľa nich,odtiaľ bolo všetko najlepšie a najväčšie....
Strážili náš spánok a mier,večne proti vojne brojili,ale viac zbrojili....
Červené hviezdy,kosáky a kladivá lietali všade naokolo a všade svietili nápisy:
Zo sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!
Mali sme toho plné zuby,ale patrilo to ku koloritu doby,v ktr. sme žili.
V súkromí si z našich bratov,robila väčšina vtípky,alebo na nich nadávala,ako na usurpátorov a okupantov.....
Ale čo sme vlastne o nich vedeli?
Vedeli sme niečo o obyčajnom Rusovi? Aký je,ako žije?
Všetko nám splynulo do pár slov...
Vodka,boršč,údené ryby,kvas,čaj,samovar,matrijošky,ušianka,kožuchy,konfety,šampáňo,kaviár,
Rubín,Volha,Lada,pirohy,No počkaj !,Kalashnikov,Vesjolie kartinky,gruzínsky čaj....

Nuž i to bola pravda,ale taká dosť zúžená....

Celá pravda bola ale taká,že bežní občania ZSSR mali toho omnoho menej,ako my,žili skromnejšie a mohli toho oveľa menej,ako my v tej dobe.Žili s vedomím,že zajtra bude lepšie,než včera....

Nezabudnem na to,ako vždy odchádzali sovietske zájazdy od nás nabalené nákupmi,že sa ani autobus nemohol odlepiť od asfaltu...

Hospodárstvo ZSSR sa sústreďovalo hlavne na ťažký priemysel,zbrojenie a zbytok na uspokojenie základných potrieb svojich občanov,ale i to bol často krát problém..... Na zbytočnosti a parády nebol veľmi priestor...I keď pri pomyslení na paletu voňaviek,hračiek a elektrických harabúrd,rozmýšľam nad tým,kde urobili súdruhovia zo ZSSR chybu....

Prvou témou bude téma voňavá a farebná.Na rad časom prídu i ďalšie odvetvia sovietskeho života...

Sovietska reklama na parfum,20 roky

Sovietska kozmetika

V roku 1921 vznikol závod na výrobu kozmetiky a hygienických potrieb TeZhe.
Skratka pochádzala z mena manželky prominenta Vyacheslava Molotova,Poliny Zhemchuzhiny,ktr. sa stala riaditeľkou závodu.Neskôr založila legendárny závod Novaja Zarja.
Polina Zhemchuzhina slúžila v Červenej armáde a i po odchodu z nej bola verná a zapálená komunistka a venovala sa propagande na poli kozmetiky.Ona dala meno slávnym sovietskym parfumom Krasnaja Moskva,Leningrad atď.Pôvodne parfum Red Moskva mal názov-Carevnina obľúbená kytica, a to preto,lebo bola veľmi obľúbená carevnou matkou Máriou Feodorovnou.
Túto asociáciu bolo treba vymazať z pamäte národa a tak bol parfum premenovaný na Krasnaja Moskva.
Vravelo sa,že tvorca tohto parfumu (pôvodného) August Michel po revolúcii v roku 1917 utiekol z Ruska do Francúzska,kde sa dostal do týmu,ktr. stvoril slávny parfum Chanel No. 5.

TeZhe bola prvá sovietska značka,ktr. masovo vyrábala,parfumy,krémy,dekoratívnu kozmetiku,púdre atď. Začali do kozmetiky pridávať aj vitamíny a zdraviu prospešné látky.
Závod propagoval hygienu medzi najchudobnejšími vrstvami a tak vyrábal aj mydlá za 1 kopejku,čo bolo hlboko pod výrobnú cenu...
Výroba parfémov a krémov bola dôležitou súčasťou päťročného plánu strany 1932-37.
Plán sa okrem iného zameral na spotrebný tovar a sociálny pokrok.
V polovici 30 rokov už vyrábali 110 druhov parfumov,esencií,rúžov,krémov,práškov,mydiel a riaseniek.
Obaly výrobkov boli vyvedené v štýle Art Deco a dodnes patria k zberateľsky vyhľadávaným.

V štýle Art Deco

V 50 a 60 rokoch bol v ZSSR oficiálny postoj ku kozmetike veľmi zdržanlivý a v podstate sa razil smer,že pracujúce ženy sa nepotrebujú krášliť,že ich šľachtí,práca a svedomitosť.
To bolo síce pekné,ale každá i socialistická žena sa chcela páčiť.
Určitá produkcia sovietskeho kozmetického priemyslu fungovala,ale nie v dostačujúcej miere.
Rozhodne to nebola priorita priemyslu a často v obchodoch chýbali i základne potreby pre človeka,ako potraviny...Treba sa však zmieniť o tom,že ak ste mali známych v správnych obchodoch,dostali ste všetko...Veľké rozdieli v zásobovani boli medzi veľkými mestami,malými mestami a vidiekom.

Politika strany preferovala hlavne lekársku kozmetiku,ktorá prispieva k hygiene a zdraviu občanov.
Kozmetickému priemyslu sa nevenovali ani dobové ženské časopisy a tak väčšina sovietskych žien používala doma storočiami preverenú prírodnu kozmetiku.
Na tvár používali prírodne masky napr. zo smotany,jahôd,medu,mlieka,droždia,uhoriek atď.
Krajec žitného chleba natrený smotanou a medom sa používal na umývanie vlasov,maska na tvár z vaječných bielkov mala sťahujúci efekt,dávali sa rôzne bylinkové zábaly na vlasy atď.
Na ústa sa používala lekárska vazelína,na suché,upracované ruky glycerín...
Veľa vecí sa používalo na ten istý spôsob,napr. šampón na vlasy,neumýval len vlasy,ale aj pral,čistil koberce.Zubný prášok čistil aj striebro,či fľaky na stene,lekárska vazelína bola na ruky,ale aj na topánky,čižmy,chránili ich pred vlhkom a mrazom atď.

Veľa sa zmenilo po roku 1970.

SOYUZPARFYUMERPROM

Bolo hlavné kozmetické laboratórium ZSSR.Laboratória mali 12 členov,týto schvaľovali kozmetické výrobkypre celý ZSSR.

Toaletná voda k Olympiáde v Moskve 1980,vo flakóne maskota Míšu.

Vône-Duchi

Ak kozmetiky v ZSSR bolo málo,tak parfumov,voňaviek,kolínskych a toaletných vôd bolo pomerne dosť a vyrábali sa v širokej škále.Od najobyčajnejších,cez strednoprúdové klasiky až po tie najluxusnejšie zabalené v luxusných baleniach.Duchi boli jedna z vecí,ktr. vám priviezli zo zájazdu v ZSSR....Nám väčšina smrdela,ale v Rusku tieto vône milovali....

Najznámejší výrobca bol: Novaja Zarya,meno si vybudovala takými voňavkami,ako Nataša,Zlato skifov,Kreml,Krasnaja Moskva(Red Moscow).....
Parfumy pre pánov a vôbec kozmetika pre nich bola skromnejšia,ale v tej dobe to bolo celkovo tak.Rozhodne páni nepoužívali toľko prípravkou,ako dnes...

Pánske toaletné vody

Najslávnejšie hviezdy - Kreml a Krásnaja Moskva...

Do ČSSR sa dovážali parfumy Nataša,Byť Možet,Pikovaja dama,pánska Saša...

Na kozmetiku sa peniaze v sovietskej domácnosti plytvali málo,ale aspoň raz za čas sa muselo ísť ku kaderníčke,bolo treba si zohnať dobrú a bolo treba rátať s objednávkou termínu vopred.

Do 70 rokov ste na farbenie vlasov doma mohli v podstate zabudnúť a tak ste sa museli objednať do kaderníctva.
Dlho sa na umývanie vlasov používalo mydlo a mydlový prášok na holenie Nega a Vlna a to i dlho po tom,čo sa už vyrábali tekuté šampóny.
Mohli ste si kúpiť tekuté šampóny ako Gloria,Ivuška,Berezka,Nadežda,Naďa,Krja-krja(pre deti),ktr. boli vo flašiach,alebo v tubách,ako žĺtkový,Čeburaška (pre deti),balzam na vlasy bol Effekton.
A vlasy sa natáčali na klasické,alebo elektrické natáčky.
Na farbenie vlasov sa neskôr používala Henna a Basma,ako náhražka sa používala mletá káva na tmavý odtieň.
Lak na vlasy-Prelesť spevňoval natupírované účesy 80tich rokov.

Lak na vlasy

Elektrické natáčky

Make-Up

Sovietsky Make-Up 60-70 roky (zdroj: film ZSSR)

Podobne ako u nás v tej dobe si aj v ZSSR farbili riasy pevným tušom,do ktr. sa namočila malá kefka.Najčastejšie sa do toho napľulo,zmiešalo štetkou a nanieslo na riasy.

Málo ktorá zo sovietskych žien mala mechanickú kulmu na riasy,v ZSSR si často mihalnice ohŕňali nahriatym nožom a lyžičkou!

Kompaktné púdre zpočiatku zastupoval tónovaci krém Balet,ktr. vyrábala továreň Свобода.
Musel sa natrieť na hrubo a potom bol krásne hladký i keď pôsobil,ako keby žena mala masku....
Ako púder používali obyčajné ženy zubný prášok,alebo mastenec.
Najmä vo veľkých mestách sa dali zohnať kompaktné púdre ako:
Žizele,Gvozdika,Landišč,Leningradskaja,Manon,Skazka,Kreml,Kamelia,Magnolia,Jasmína...

Zubný prášok často nahrádzal púder....

Na líca ste si mohli kúpiť mastné tvárenky v červenej farbe,aby ste boli správne carevny....napr.Rumjana.

Ceruze na oči sa predávali v hnedej a čiernej,neskôr aj v modrej a zelenej.
Fungovali,teda farbili až po namočení-naslinení,ale aj tak sa s nimi zle maľovalo.

Ženy v ZSSR veľmi ťažko zháňali očné tiene,make-up.
Tieňe na viečka,boli v svetlo modrej a šedej farbe,ale treba povedať,že sa bavíme o 60-70 rokoch,kedy tieto farby + čierne linky prevládali i na západe.V 80 rokoch sa dostala väčšina žien aj k iným farbám odtieňov značky Scient,Etuda a Fmax a ceruze na oči značky Glamour.
Tieto záležitosti boli pre bežné ženy dosť drahé....Pre predstavu: Veľká sada tieňov stála 200 rublov,malá 75 rublov a ceruza na oči 25 rublov.Okrem toho v ZSSR sa dlhú dobu k tieňom na oči nepredávali štetce a tak sa nanášali prstom.Situácia sa zmenila v 70 rokoch.
Koncom 80 rokov sa dostala k slovu Perestrojka a s ňou západný vietor dovial do ZSSR značky,ako Lancome a Dior.O tejto kozmetike snívali všetky sovietske ženy....

V tej dobe bola veľkým hitom pomerne dostupná poľská značka Ruby Rose a to bola skutočná bomba...
Ale k tým skutočným snom patrilo vlastniť kozmetiku značky Dior,Lancome,Esté Lauder...
Dali sa kúpiť len v zvláštnych obchodoch a málo kto na ne mal...

Poľské tiene Ruby Rose

Sovietske očné tiene z 80 rokov

Sovietsky kompaktný púder z roku 1985

Lak na nechty ste dostali matný a to v pár odtieňoch červenej farby.Ale to až po roku 1970.Predtým ste lak na nehty nezohnali.Podobne to bolo s rúžmi na pery,ktr. ste dostali v ružových a červených odtieňoch.

Detská kozmetika

Krémy

Na tvár ste dostali v ZSSR krémy Luxus,Amber,Gerantol,Snehová vločka,Svoboda večer,Jantar.
Sovietske krémy sa ťažko vstrebávali a tak vám v časopise poradili,že na noc si ruky dobre natrite krémom a choďte spať v gumových rukaviciach...
Veľmi často sa miesto krému na ruky používal obyčajný glycerín,či lekárska vazelína.

Mydlá

S mydlami to bolo podobne ako u nás....Dovozové,alebo tie lepšie sa dávali medzi prádlo,aby pekne voňalo.....s tým sa neumývalo....
Bežné mydlá sa požívali a tie najlacnejšie sa strúhali na pranie.
V Sovietskom zväze sa vyrábali mydlá (i iné výrobky),ktr. boli určené len na vývoz a do bežnej siete sa dostali vo veľmi malom množstve.
Niektoré z nich vidíme napr. v dobovej reklame na luxusné mydlá (1956-61).

K bežným občanom sa dostali obyčajné mydlá,výber bol celkom slušný,ale v podstate išlo o najlacnejšie a najobyčajnejšie toaletné mydlá a sem tam niečo lepšie....V rámci spolupráce s krajinami RVHP dovážali aj mydlá od nás,z NDR,Maďarska a Poľska.

RETRO VIANOCE 2

2014-12-25T07:38:00.003-08:00

Vianoce 50,60,70 i 80 rokov:

http://socikstyle.blogspot.cz/2011/11/ceskoslovenske-vianoce-50-rokov.html

http://socikstyle.blogspot.cz/2011/12/ceskoslovenske-vianoce-60-rokov.html

http://socikstyle.blogspot.cz/2011/12/h.html

Retro vianoce: http://socikstyle.blogspot.cz/2012/12/retro-vianoce.html

Vianoce v socialistických krajinách: http://socikstyle.blogspot.com/2013/12/vianoce-v-socialistickych-krajinach.html

Vianoce s hviezdami CS pop music,1981: https://www.youtube.com/watch?v=TybWpidiq_c

Vianoce so Zlatou Bránou,1982: https://www.youtube.com/watch?v=e3XiwbYpt5A

Vianočné piesne z gramoplatní: https://www.youtube.com/watch?v=o-51yN4V4xQ

Ivan Mládek,Vánoce v Ďáblicích,70 roky: https://www.youtube.com/watch?v=5Ed_d04Hsro

Čiernobiele spomienky-Vianočné pohľadnice 60 rokov: https://www.youtube.com/watch?v=2DhIXt6cKBY

Vianoce 1968-69: https://www.youtube.com/watch?v=2DhIXt6cKBY

Vianoce 1966: https://www.youtube.com/watch?v=ZEW5Wmv37LU

Vianočné kolekcie a ozdoby:(dobové)

Rok 1966,Bratislava: "O vianočné ozdoby, ktoré vyrábajú pracujúci závodov technického skla závodu Červený most v Bratislave, je z roka na rok v zahraničí čoraz väčší záujem. Aj v tomto roku exportujú ozdoby za vyše dva a štvrť milióna korún. O nové tvary ozdôb sa stará návrhárka závodu Eva Žáčková, ktorá ich v tomto roku navrhla asi 160 druhov."

1959: vianočné ozdoby z Čadce. "V roku 1955 založilo 26 občanov v Čadci ľudové družstvo OKRASA, ktorého výrobky sú dnes známe už v celom svete. Vyrábajú tu najrôznejšie tvary sklených ozdôb na vianočné stromčeky a vyvážajú ich hlavne do USA, Anglicka, Holandska, Švajčiarska, Nórska, Švédska, Frnacúzska a Dánska. Hoci export od roku 1957 vzrástol 5-násobne, tohtoročný plán exportu splnili už 3. novembra a celoročný plán výroby chcú splniť do 23. decembra tohto roku. Do konca roku 1960 budú v družstve vyrábať 800 druhov náročných ozdôb na vianočný trh."

Zlatokov Piešťany,1964: "Zlatokov, podnik miestneho priemyslu v Piešťanoch, založený v roku 1946 vyrába ako jediný v repubike ozdobné vianočné súpravy elektrických sviečok. Sú to "Jela" a "Prela" na vianočné stromčeky a žiarovky i náhradné súčiastky do súprav. V tomto roku vyrobili 50 000 súprav pre domáci i zahraničný trh. Na snímke dielňa, v ktorej vyrábajú súpravy vianočných sviečok."

Rok 1949 v Bratislave: slovenské závody na čokoládu a cukroviny pracujú plnou parou pre vianočný trh. "Na snímke továreň Stollwerck, kde každý zamestnanec chce na vianočný trh vyrobiť pre naše deti čím viac cukroviniek a takto obohatiť náš vianočný strom."

Rok 1955,Bratislava: "Usilovné ruky pracovníčok bratislavského Stollwercku pripravujú na vianočný trh kolekcie salóniek a čokoládových výrobkov. V baliarňach po celý deň neutícha ruch. V závode vyrobili na tohtoročný vianočný trh dva druhy salóniek, päť druhov arabeskových kolekcií, tri druhy krémových figúriek a dva druhy čokoládovej plastiky. Pohľad na bohatý a pestrý výber čokoládových a nečokoládových výrobkov bratislavského Stollwercku, ktorými obohatia náš vianočný trh. Na snímke balička Milka Kuchárová zostavuje a balí kolekcie čokoládových plastík."

6. októbra 1976 Vianoce v trebišovskej Deve. "Pracujúci trebišovského závodu Deva, ktorý je súčasťou Potravinárskeho kombinátu, žijú v týchto dňoch už v prípravách na Vianoce. V tomto roku majú na vianočný trh dodať 260 ton kolekcií, 260 ton salóniek, ďalej krémové figúrky a nečokoládové salónky. Okrem toho tu vyrábajú bežné druhy výrobkov, ktoré okrem domáceho trhu dodávajú aj do ZSSR, MĽR a Anglicka. Na snímke členky kolektívu Brigády socialistickej práce (BSP) Červený klinček pri balení a lepení vianočných kolekcií."

Bohatý výber vianočných čokoládových kolekcií. "V čokoládovni Potravinárskeho kombinátu v Trebišove už niekoľko týždňov vyrábajú kolekcie a ostatný bohatý sortiment pre vianočný trh. Z plánovaných 37 vagónov vianočných výrobkov vyrobili už takmer polovicu. Tohto roku začali prvý raz vyrábať i tzv. ľudovú kolekciu. Obsah dvojkilogramovej krabice za 75,- Kčs tvoria fondántové a v čokoláde máčané salónky, arabesky a figúrky."

Rok 1957,Deva Trebišov: bohatý výber vianočných čokoládových kolekcií. "V čokoládovni Potravinárskeho kombinátu v Trebišove už niekoľko týždňov vyrábajú kolekcie a ostatný bohatý sortiment pre vianočný trh. Z plánovaných 37 vagónov vianočných výrobkov vyrobili už takmer polovicu. Tohto roku začali prvý raz vyrábať i tzv. ľudovú kolekciu. Obsah dvojkilogramovej krabice za 75,- Kčs tvoria fondántové a v čokoláde máčané salónky, arabesky a figúrky."

Rok 1976: Deva Trebišov,výroba vianočných kolekcií až 260 ton!

Zdroj: TASR

CS Čokolády,cukríky,žuvačky a kakao

2014-12-21T10:27:00.002-08:00

Doplnenie článku z roku 2010: http://socikstyle.blogspot.cz/2010/11/vyrobcovia-cukroviniek-cssr.html
Nabudúce CS trvanlivé pečivo,rezy,napolitánky,kekse,oblátky...

Výrobu cukroviniek po znárodnení čakali neľahké a spletité cesty a až v 80 rokoch sa ustálila ich podoba.
Trh ovládli dve mamutie organizácie: Čokoládovny Praha a Cukrovinky Bratislava.
Pod Čokoládovny Praha patrili: Orion Praha-Modřany,Velim (Velim),Diana Děčín,Soja Kolín,Lipo-Liberec,Zora Olomouc,Maryša-Rohatec,Sfinx-Všetuly u Holešova.
Pod Cukrovinky Bratislava patrili: Figaro Bratislava,Trnava a Deva Trebišov.
V Československu sa podniky špecializovali na výrobu určitých druhov cukroviniek.
Napr. závod Velim vyrábal,žuvačky,kakao,karamelky a čokoládu (to bola pôvodná náplň výroby tohto podniku) pribudla výroba žuvačiek a želé.

Čoho bolo v Československu dostatok a v dobrej kvalite,bola určite čokoláda,pretože tu bola historická tradícia vo vyrábaní čokolády.Väčšina továrni vznikla už za Rakúsko-Uhorska,alebo behom 1. čs.republiky.
Čokolády i za socializmu mali výbornú povesť i v zahraničí,bol to veľmi dobrý exportný artikel.
Na konci 50 rokov zatvorili továreň Lidka v Kutnej Hore,ale pretože sa úspešne táto značka vyvážala,tak sa produkcia i značka previedli do Velimi (čokolády) a Děčína (bonboniéry).
Pod značkou Lidka sa vyrábalo i pre Tuzex.
Niektoré čokolády sa vyrábali zároveň vo viacerých továrniach,ako napr. Kofila sa vyrábala nielen v Prahe,ale aj v Děčíne a Rohatci a Študentská pečať sa vyrábala aj v Prahe i v Olomouci.

Veľmi obľúbené výrobky boli kočičí jazýčky-mačacie jazýčky (5Kčs), zo Sfinxu,malé dezertné čokoládky Lidka s obrázkami,ktr. sa aj zbierali,čokoládové mince z Diany Děčín,lentilky z Velim Všetuly u Holešova.Lentilky sa najprv vyrábali v krabičkách,neskôr v sáčku.
V Soje sa vyrábal veľký hit socializmu,orieškový krém Nugeta.

Čokoládove tyčinky

Najobľúbenejšími boli:
Kofila,Deli,Ľadové gaštany,Rumba,Kofeta,Artemis,Koko,Ria,Deva,Milena,Gloria,Banán v čokoláde,Tartola,Diana,Kávová tyčinka,
Famosa-dezert,nugat,grep,Nuset,Nugata,Kora,Margot,Danielle atď.

Čokolád a čokoládových výrobkov existovalo naozaj mnoho a ťažko všetky vymenovať.
Je pravda,že čokoláda a cukrovinky vôbec bol tovar,ktorý bol po celú dobu socializmu vždy dostupný.
Čo bolo v tej dobe malý zázrak.
Väčšinu cukroviniek sme si vyrábali sami,len málo sa dovážalo,napr. výrobky z Juhoslávie od závodu Kraš Záhreb.

V 70 rokoch prišli na trh nové cukrovinárske výrobky a s nimi prišiel aj maskot panáčik Čoko.
Nové výrobky tej doby boli napr. tyčinka Famosa a hlavne Deli.
Deli,máčané čokoládove tyčinky vo viacerých príchutiach: karamel,oriešky,hrozienka,kúsky čokolády.Zrodila sa v roku 1980 v Modřanskom Orione.

Vianočné kolekcie nás sprevádzali celé detstvo a vianoce sme si bez nich nemohli ani predstaviť.
Kolekcie dostávali rodičia od podniku,alebo ROH a dali sa i kúpiť.
Najlepšie boli tie zo Zory Olomouc,Orionu a Devy Trebišov.
Deva Trebišov prešla v 80 rokoch modernizáciou a svoje výborne výrobky vyvážala do Arabského sveta,USA,Kanady a ovocné želé do Austrálie.
Deva Trebišov bol jediným cukrovinárskym podnikom,ktorý vznikol za socializmu.
Ostatné pochádzali už z čias 1.republiky,alebo Rakúsko-Uhorska.

Granko urýchlilo čas,jeho príprava bola rýchla a nahradila zdĺhavú prípravu kakaa z prášku.
Kto mal do tej doby šťastie kupoval Benco z Tuzexu a veľké plastové pixle po jeho vypití dlho slúžili ako náhradný obal na múku,cukor,strúhanku atď.
Názov Granko je vlastne spojenie slov GRANulované KakaO.
Obal bol krabica,alebo plastová dóza.
Začalo sa vyrábať v závode Soja Kolín a to po podnikovej súťaži.
Neskôr sa vyrábalo v Orionke až do jej zrušenia po revolúcii.
Granko vo svojej dobe spôsobilo poprask a vyhrávalo veľa súťaží,napr. Zlatú Salimu,Zlatý Merkur,Zlatý pohár Ex Plzeň a odnieslo si i cenu za obal roka.
V roku 1985 pribudli ku kakau ešte banánové a jahodové a o tri roky aj broskyňové a čučoriedkové Granko.

Cukríky

Ďalším na počudovanie bohatým sortimentom za socializmu sa mohli pochváliť regále s cukríkmi.
Najväčšími výrobcami boli Figaro Bratislava,Trnava,Deva Trebišov,Sfinx Všetuly u Holešova
Z obchodu sme si mohli odniesť cukríky v sáčku,valčeku,alebo dóze.
Tie vo valčeku boli vhodné na výlety,alebo len tak do vrecka.
Často u nich bol problém,hlavne u dropsu,oddeliť jednotlivé cukríky od seba...riešilo sa to zubami :)
K tým valčekovým patrili napr. Hašlerky,drops-citrón,pomaranč,malina a karamelky,tie boli v stĺpiku,ale každá zvlášť zabalená.
V dózach asi každý zaspomína na Zimnú a Letnú zmes,malinké Antiperle,Dorette,no najviac bolo
cukríkov v sáčku...

Vymenovanie všetkých je takmer nemožné a tak spomeniem len tie najznámejšie:

Furé-cukríky s tekutou náplňou: Griotte furé (obsahovali pravý likér),višňové,slivkové,malinové,pomaranč,marhuľa,ananás,škorica,Slávia,Trnavské furé,Klokanky,Parížské furé,Prunella....
Roks,drops-tvrdé cukríky: Roksy,Bon Pari,Bon Ami,šumivý roks,
Drops-malinové,citrónové,pomarančové,Citronela,Hašlerky....
Dražé-malé,poliate polevou,nebalené: Venezia,Talianska zmes,Colombo,citrónové,oriešky v cukru,Mystery..
Želé-Oskarky,jahôdky,maliny,Limana...
Ovocný komprimát-Lipo,Besipky
Karamely-mliečne,kakaové,arašídove,kávove,medové,kokosové,s jadrom,mentolové,Turecký med
Ovocné karamely-Si Si,Zuzana,mentolové-Sněhulky,Mentolky
Pastilky-banánove,mentolové,fondánove,kávové,špičky,Dorette
Pralinky-Rumové,likérové

Žuvačky

Kráľom Československých žuvačiek bol závod Velim vo Velimi.
Okolo roku 1957 sa začala znova výroba žuvačiek u nás a začalo to mentólovou žuvačkou bez mena,ľudovo zvaná roleta a o 10 rokov ju doplnila ovocná,tiež bez mena,ale medzi ľudom zvaná bublinková...
V roku 1968 sme uzavreli zmluvu s Holandskou značkou Maple Leaf.Táto firma k nám dovážala žuvačky už predtým.Koncom 60 rokov vyrábala slavné Donald-ky s komiksom,ktoré sa dali kúpiť v Tuzexe.
Výsledkom tejto spolupráce bola žuvačka Pedro,ktr. stála 1 Kčs a robila slušné bubliny.Každú hodinu sa jej vyrobilo 800ks=900 ton ročne.
Ďalšie žuvačky nasledovali-bezmenné plátkové mentolové a ovocné po 5 kusoch,no dali sa kúpiť i jednotlivo.

Československým vynálezom bola zdravotná žuvačka proti nachladnutiu-Sevak ( zložené zo slov Sérum a vakcína),podľa výrobcu-Ústav sér a očkovacích látok.
Bola to žuvačka s obsahom vakcíny a tak sa rozdávala i v školách i pre ČSĽA.
Najprv sa objavovala v modrom obale s Bernardýnom,neskor so snehuliakom.

V polovici 80 rokov sa sortiment rozšíril o žuvačky Bajo-ovocné s obrázkom vo vnútri,ktoré sa zbierali.Ďalej žuvačka Ping,Pu-Pu,Zajda a Rekord s príchťou Cola.

Samozrejme sa mnoho žuvačiek i dovážalo.Veľmi obľúbené boli ovocné žuvačky od dánskej firmy Dandy-ich citrónové,pomarančové,čerešňové sú nezabudnuteľné!
Francúzske Hollywoodky,Talianske Brooklynky,Maďarské farebné guličkové žuvačky a Juhoslovanské žuvačky v tvare cigarety.

Československé podniky: TATRACHEMA v.d.TRNAVA

2014-11-09T10:16:00.000-08:00

Vďaka za poskytnutie materiálov patrí P.Tománkovi z v.d. Tatrachema

UPOZORNENIE:
KOPÍROVANIE TOHTO ČLÁNKU A FOTOGRAFIÍ BEZ MOJHO ZVOLENIA NIE JE DOVOLENÉ !!!

Od UNIOSY po TATRACHEMU

Po ukončení II. svetovej vojny prejavili pracujúci našej vlasti nevšedný budovateľský elán. Každý chce prispieť svojimi schopnosťami pri obnove zničeného národného hospodárstva. Ako vieme 1 Košický vládny program predurčil, že družstevníctvo v Československu sa stane ľudovým a taktiež bude nápomocné pri zvyšovaní životnej úrovne všetkých pracujúcich.
Môžeme s určitosťou predpokladať, že to bolo v mesiacoch júl až september 1945, keď sa schádzala a formovala skupina aktívnych podnikateľov, aby preskúmali možnosť založenia družstva, z ktorého činnosti by mohli očakávať mimoriadne príjmy podľa množstva vložených členských podielov. Boli to Karol Krchňavý, majiteľ firmy SEVA — výroba požívatín v Bratislave, dr. Poeschl, majiteľ bývalej firmy TRI LIPY, chemický podnik s ústredím v Bratislave, Stanislav Šerý, majiteľ továrne na mydlo v Brne a Jakub Kadlec, majiteľ továrne na mydlo v Prahe. K tomuto zámeru prizvali ďalších občanov, ktorí zložením členských podielov napomohli vytvoriť základný podnikateľský kapitál. Zároveň z nových členov mali byť vytvorené i samotné družstevné orgány.
Skupina devätnástich podnikaniachtivých jednotlivcov dňa 30. októbra 1945 podala na Krajský súd v Bratislave — oddelenie firemného registra oznam o založení nového podniku tzv. „PROSPEKTOM ZAKLADAČNÝM", ktorý jediný doklad o tom je uschovaný v Štátnom archíve v Bratislave medzi ostatnými dokumentárni o činnosti družstva UNIOSA do 31. 12. 1950. Na základe tohoto, dňa 9. novembra 1945 o 15,00 hod. odpoľudnia v Bratislave v dome na Molotovovej ulici č. 53 sa zišlo 18 členov so 171 upísanými členskými podielami. Karol Krchňavý podnikateľ z Bratislavy v mene zakladateľov zahájil ustanovujúce valné zhromaždenie, za predsedkyňu valného zhromaždenia bola zvolená dr. Mária Pšeničková z Bratislavy. Táto informovala prítomných, že spolu 19 osôb vstúpilo do družstva UNIOSA, upísali 175 členských podielov po 5000,— Kčs a zložili v úhrnej čiastke 875 000,— Kčs, ktoré prostriedky tvoria základ pre rozvoj obchodnej činnosti.

ZROD UNIOSY — PRVÉ ORGANY DRUŽSTVA

Ustanovujúce valné zhromaždenie prijalo prvé stanovy družstva, podľa ktorých názov podniku bude UNIOSA — združenie na výrobu a obchod mydlom, kozmetickými článkami a chemicko-technickými výrobkami, druž-stvo s ručením obmedzeným v Bratislave. Obvodom činnosti družstva bolo celé územie ČSR, avšak bol prípustný vývoz i do cudziny. Družstvo sa utvorilo na dobu neurčitú s úradnou rečou slovenskou. Každý člen mohol mať upísaných 20 členských podielov po 5000,- Kčs (t. j. 100 000,- Kčs) a za každý upísaný členský podiel bolo zápisné 1000,— Kčs. Správa družstva bola povinná prihliadať na výšku upísaných členských podielov preto, že každý člen sa musel zaručiť svojím majetkom na krytie prípadných strát družstva. Samozrejme pri aktívnej bilancií, prípadný zisk družstva mal byť rozdelený medzi členov podľa počtu upísaných podielov. Správnymi orgánmi družstva bolo valné zhromaždenie, správa a dozorný výbor družstva. Vedením celej agendy družstva bol poverený splnomocnený úradník, ktorý zodpovedal za celú obchodnú činnosť a agendu podniku. Družstvo bolo členom Živnosväzu, ústredia živnostenských a občianskych úverných ústavov a družstiev, ktorý prevádzal revízie činnosti družstva a výsledky týchto revízií musela prejednávať správa a valné zhromaždenie.

PRVÉ CHEMICKÉ DRUŽSTVO NA SLOVENSKU

Medzičasom ÚNV v Bratislave, výmerom číslo 74 188/VI/46 dal súhlas k zápisu družstva do firemného registra s podmienkou, že bude vylúčené zo stanov družstva ustanovenie o možnosti zriaďovať spoločné dielne na spracovávanie tovarov. Na základe tejto požiadavky dala potom správa družstva ku pôvodným stanovám dodatok o zmene názvu firmy na: UNIOSA združenie na výrobu a obchod mydlom a kozmetickými článkami, družstvo s r. o. v Bratislave. Krajský súd v Bratislave pod číslom 4659/1/46 B XXXIX 3395—1 pravdepodobne ako prvé chemické družstvo na Slovensku vzniklé po oslobodení zaznamenal do firemného registra. Zivnosväz prijal družstvo UNIOSA za svojho člena v septembri 1946.
V nasledujúcom období sa konali tieto riadne valné zhromaždenia: 25. júna 1946, 25. júna 1947 a 25. júla 1947 vždy v Bratislave na Molotovovej ulici, kde bola uzatváraná obchodná činnosť predošlého hospodárskeho roka. Družstvo UNIOSA vykázalo za počiatočné roky svojej činnosti stratovosť a to za rok 1945 stratu 5742,- Kčs, v roku 1946 stratu 500 682,- Kčs, za rok 1947 stratu 319 942,- Kčs a za rok 1948 vykázalo stratu 187 525,- Kčs. Počas tohoto obdobia v riadiacich orgánoch družstva nenastali podstatnejšie zmeny, jedine za Bohumíra Plhoňa bol do správy družstva zvolený Dr. Samuel Belluš z Bratislavy, ktorý sa tejto funkcie po 2-ročnom pôsobení vzdal.

KOZMETICKÉ VÝROBKY DO CUDZINY

Ako vyplýva z archívnych dokladov, družstvo UNIOSA chcelo získať domáci a zahraničný obchod s mydlom a všetkými surovinami k výrobe mydla. Za tým účelom nadviazalo množstvo obchodných jednaní s veľkými zahraničnými firmami a obchody z tohoto mali hospodársky povzniesť družstvo. Vidieť, že členovia družstva nemali záujem prevádzať výrobnú činnosť, ale očakávali, že obchod — hlavne reťazový — zameraný na zahraničných partnerov bude prinášať svoje ovocie, vysoké príjmy družstvu a tým i bude možné deliť zisk družstva medzi členov. V roku 1946 bola zriadená v Prahe II. na Václavskom námestí č. 9 obchodná centrála, do služieb ktorej boli prijatí viacerí obchodní zástupcovia, ktorí cestovali po Európe, nadväzovali kontakty a uzatvárali obchodné zmluvy. Obchodovalo sa so všetkým, čo mohlo priniesť zisky. Boli to kozmetické výrobky ako rúže na pery, kolínske vody, šampóny, laky na nechty, parfumy a mnoho surovín pre výrobu mydla ako priemyslový loj, mastné kyseliny, palmový, kokosový a slnečnicový olej, sójové boby a palmové jadrá. Všetko vo velkých množstvách od 10 — 100 000 kusov, od 1 — 50 vagónov. A bolo jedno, či bol obchodný partner z Anglie, Argentíny, Belgie, Dánska, Egypta, Fínska, Francie, Grécka, Holandska, Maďarska, Palestíny, Portugalska, Rakúska, Švajčiarska, Talianska i USA. Zachované doklady svedčia, že s obchodníkmi v týchto krajinách boli udržiavané čulé obchodné spojenia. Družstvo UNI-OSA dokonca pristúpilo za člena Hospodárskej komory pre Stredný východ a cestou rôznych cudzích obchodníkov nadväzovalo ďalšie obchodné jednania. Obchodná činnosť v rámci ČSR zaberala len menšiu časť. Zahraničný obchod lákal, o čom svedčia i obchodné rokovania s partnermi v MANILE na Filipínach i na ostrovoch Tahiti.
Iniciatívne boli zriaďované generálne obchodné zastúpenia v Európskych obchodných centrách — Budapešť, Viedeň, Bazilej, Zurich a do konca i v New Yorku, pre nami dodávané výrobky do cudziny a UNIOSA zasa prevádzala generálne zastúpenie v ČSR pre import tovaru zo zahraničia. K obchodným artiklom chemickej a kozmetickej povahy, pribudli neskôr
obchodné transakcie rôznych výrobných strojov ba i celých továrenských zariadení pre tukový priemysel. Kam siahala trúfalost našich predchodcov vidieť i z toho, že keď v roku 1946 postihlo Československo katastrofálne sucho, ponúkli podniku zahr. obeh. KOOSPOL 100 000 ton pšeničnej múky z Južnej Ameriky. Ako vieme, z núdze nám pomohol SSSR a obchodníci z UNIOSY museli vziat na vedomie, že naše zriadenie nedovolí, aby skupina podnikavých obchodníkov sa obohacovala na úkor pracujúceho ľudu.

UNIOSA uzatvárala obchody v rôznych menách, či už to boli anglické libry, švajčiarske franky, portugalské escudos, alebo americké doláre. Ako dobrí obchodníci nepristupovali na také rokovanie, keď medzipartner žiadal vyššiu províziu, ako 1 ".„ ale zato z obchodov, ktoré UNIOSA sprostredkovala, platili odberatelia až 10 % provízie. Prišli ďalšie ťažkosti do družstva. V roku 1947 sa potopil parník, ktorý privážal pre UNIOSU palmové jadrá, čím naši predchodcovia utrpeli veľkú škodu, lebo nie všetko poisťovňa uhradila. Keďže obchodovali i s menej kvalitným tovarom, odbe-ratelia žiadali vysoké bonifikácie — finančné náhrady, čo sťažovalo hospo-dársku situáciu družstva, lebo príjmy z obchodnej činnosti zatiaľ nestačili kryť vysokú réžiu.
Ministerstvo zahraničného obchodu zamietlo UNIOSE všetky dovozné a vývozné povolenia. UNIOSA bola nútená prerušiť všetky obchodné styky s doterajšími partnermi, uvedomujúc si pritom, že bude potrebné preo-rientovať obchodnú činnosť družstva len v rámci ČSR. Sklamanie v UNIOSE však prišlo po Vífaznom februári 1948, keď bol znárodnený nielen celý zahraničný, ale i vnútorný obchod.

VNÚTORNÉ OČISŤOVANIE SMEROVALO K SOCIALISTICKÉMU CHARAKTERU DRUŽSTVA

V tomto období sa prejavila i v družstve UNIOSA pozornosť, ktorú jej začali venovať družstevné orgány menovite Slovenská rada družstiev. Bolo však chybou, že družstvo svoje plány muselo uplatniť cestou Oblastného riaditeľstva chemického priemyslu a pôvodný plán v starej mene zo 65 miliónov bol znížený na 50 miliónov, ale pokiaľ sa nám podarilo zistiť, plán nebol splnený ani na 30 %, čo odôvodňovali zodpovední pracovníci družstva nedostatkom surovín. Skutočnosťou je, že si jednotlivé závody družstva museli sami obstarávať ako materiály, tak i odbyt svojich výrobkov. I samotné hospodárenie bolo ponechané v právomoci závodov družstva, kde ešte stále bývalí majitelia udávali tón. Hoci minulé mimoriadne valne zhromaždenie prikročilo k socializácii družstva, uplynulé obdobie ukázalo, že snaha je málo a že zabezpečenie socialistického charakteru družstva žiada ľudí zapálených pre spravodlivú vec. To uznávali pracovníci družstva a boli si vedomí, že sa musia zbaviť všetkých starých prežitkov. V tejto atmosfére neustáleho vnútorného očisťovania družstva a v snahe napraviť si pošramotenú povesť v minulosti, dňa 3. septembra 1950 v hoteli CARLTON v Bratislave za prítomnosti 72 členov družstva bola zvolená nová správa družstva ako i dozorný výbor.

29. OKTÓBRA 1951 ZROD TATRACHEMY — usporiadanie právnych záležitostí

Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 29. októbra 1951, ktoré sa konalo v Bratislave na Dunajskej č. 40 pod vedením náhradného orgánu, boli konečne schválené účtovné výkazy za rok 1945—1949. Súčasne bola
prijatá i zmena názvu družstva na Tatrachema, výrobné družstvo s r. o. v Bratislave.
I novoschválené stanovy vytvárali predpoklady na utvorenie socialistic-kého družstva, prestavbou na výrobné družstvo. Umožňovali družstvu zria-ďovať výrobne a členský podiel bol znížený na 200,— Kčs a zápisné na 20,— Kčs. V tejto dobe sa začala prejavovať i pomoc, ktorú družstvu posky-tovala Krajská družstevná rada, ktorá medzičasom vznikla a zhodou okol-
ností jej prvé sídlo bolo v Bratislave na Dunajskej č. 40 v uvolnených kanceláriách nášho bývalého ústredia.

V tomto období k štyrom začleneným súkromným výrobcom (MOHÁR, FRICHÉMIA, FRICHEMOTEXTIL a CHEMOBOHÉMIA) pribudli do družstva UNIOSA ďalší výrobcovia : ISTAKO, NOVOCHEMA, CENTROCOLOR, CHERRYLAK, BYLEPO, ALBONA, WALDOR, AGIEX, DIAVA, WALMATA. Jednotliví bývalí majitelia firiem boli poväčšine i vedúci závodov. Hospodárilo sa samostatne a viac menej nekontrolovane.

Ľudovým družstvom sa stala TATRACHEMA v roku 1953 a tu sa vlastne začína obdobie skutočného rozvoja družstva. V roku 1953 prišlo k zlúčeniu funkcií riaditeľa a predseda družstva, čím prišlo k odstráneniu dvojkoľajnosti v politicko-hodpodárskom vedení. Postupne boli ustálené výrobné závody – prevádzkarne v západoslovenskom kraji.

Trnava	zriadená ku dňu 10.8.1950
Bratislava	zriadená ku dňu 15.9.1950
Brezová pod Bradlom	zriadená v roku 1956
Senica nad Myjavou	zriadená ku dňu 1.1.1955
Šaštín Stráže	zriadená ku dňu 1.5.1949
Kuklov	zriadená ku dňu 1.1.1960

Začal sa rozširovať výrobný sortiment a okrem výroby mydiel, aromatických a kozmetických výrobkov začala výroba pleťovej neskôr vlasovej kozmetiky, výroba prostriedkov na úpravu – zmäkčovanie vody, široký sortiment čistiacich a dezinfekčných prostriedkov v oblasti bytovej chémie. V roku 1958 boli zriadené v rámci služieb pre obyvateľstvo brúsenie a leštenie parkiet a následne pribudlo kladenie podlahovín PVC v bytoch zákazníkov. V predmete činnosti družstva bola i plastikárska, kožiarska výroba a výroba hračiek.

Na jeseň v roku 1952 vznikol v závode Madočany požiar a viacerí zodpo-vední pracovníci družstva sa dostali do väzenia pre nedostatočnú starostli-vosť o bezpečnosť prevádzkových zariadení.
Krátku dobu funkciu riaditeľa vykonával i Pavol Polakovič, ktorý sa jej napokon vzdal. Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 4. marca 1953, ktoré sa konalo v Trnave, boli zvolené nové družstevné orgány.

Do roku 1966 si družstvo hľadalo svoju cestu na trhoch. Až po tomto roku začala produkcia družstva narastať a do roku 1989 sme už vyrábali okolo 150 druhov výrobkov, z ktorých autokozmetika išla na export.

V období rastu družstva bola zrušená prevádzka Bratislava, z dôvodu asanančných prác, Brezová pod Bradlom ako neperspektívna a v roku 1991 sa osamostatnila prevádzka Kuklov, špecializovaná na plastikársku výrobu. V roku 2004 bola presunutá výroba zo závodu Senica do závodov Trnava a Šaštín Stráže.

Po rozdelení federácie nastali problémy s exportom do ČR a preto sme v roku 1994 zriadili v Čechách pobočku Tatrachema CZ Hodonín, ktorej úlohou je umiestniť našu produkciu na trhoch Českej republiky.

Výroba pre export je zabezpečovaná v dvoch závodoch. V rámci zákazkových služieb zabezpečujeme bazénovú chémiu pre zahraničného partnera a taktiež čistiacu chémiu pre zahraničných partnerov.

V súčasnom období je Trnava sídlom hospodárskeho vedenia a závodu Trnava. V tomto závode sa vyrábajú výrobky bytovej chémie ako WC čističe, prostriedky na úpravu textílií, saponáty, prostriedky na čistenie a leštenie nábytku, podláh, autokozmetika, telová kozmetika. Značky ako FIXINELA, DIAVA, BONY, ZUZKA, SIFO, TORO,GRILPUR, slúžia verne svojim zákazníkom už dlhé obdobie.

Druhý závod má sídlo v Šaštín Strážoch. Produktmi tohto závodu sú práškové čističe ako CITRA,TENY,FIXINELA, prostriedky na zmäkčovanie vody – LUXON-kryštálová a kalcinovaná sóda, prostriedok na čistenie sifónov – SIFO, pracie prostriedky a odstraňovače škvŕn pod značkou JASO, odstraňovač vodného kameňa LUXON a pod.

V Trnave prevádzkuje svoju činnosť i veľkoobchod a maloobchod, ktorý okrem produkcie Tatrachemy, ponúka svojim zákazníkom široký sortiment iných firiem.

http://www.tatrachema.com/

Československé detstvo: Pionierské tábory ROH

2014-08-21T08:59:00.000-07:00

UPOZORNENIE:
KOPÍROVANIE TOHTO ČLÁNKU A FOTOGRAFIÍ BEZ MOJHO ZVOLENIA NIE JE DOVOLENÉ !!!

Medzi moje najkrajšie detské prázdninové spomienky určite patrí pobyt v pionierskom tábore.
Našťastie som mala tú možnosť sa zúčastniť každý rok,takže mám bohaté skúsenosti a spomienky.
V pionierskych táboroch som si našla kopu kamarádov,každý deň bol pripravený program,nikdy sme sa nenudili a celé dni sme trávili v prírode.
5x denne sme dostávali jesť a jedlo bolo väčšinou fakt dobré.
Dodnes spomínam na veľké tácne plné chlebov natrených pomazánkou s plátkom rajčiny,či papriky.Tie pomazánky boli úžasné :)
V pionieráku som sa naučila rôzne pesničky,viazať makramé,vyrábať veci s moduritu,používať buzolu,podávať prvú pomoc a mnoho ďaľších vecí.
Rada som chodila na výlety v prírode,po hradoch a zámkoch.
Tešila som sa na nočné hry,diskotéky,karneval,olympiádu a pastovačku.Nemala som rada budíček,rozcvičku,upratovanie,večierku.Zažila som kopu srandy,spoznala som nové kraje.
Najviac spomínam na PT v Poľsku-Polanica Zdrój.Bolo to úžasne,i keď Poliaci vtedy mali hlboko do kapsy....oveľa hlbšie,ako vtedy u nás....Mali problémy so zásobovaním a potravinami.Chýbalo im vtedy hlavne mäso,ale aj sladkosti.Naše decká toľko písali domov,že chcú mäso,že až podnik vypravil Aviu plnú mäsa.V balíkoch sme dostávali sladkosti,za ktr. nám išli poľské deti utrhnúť ruky....Naše decká neváhali a predávali za zloté....Na druhú stranu sme si tam pokúpili veci,ktr. sa vtedy u nás kúpiť nedali: tričká so zahraničnými nápismi,spevákmi,rifle Mustang a Levis,zahraničnú kozmetiku atď.
Ale tak isto som milovala PT aj u nás a veľmi rada spomínam na Modru-Harmóniu,Veľký Krtíš-Baňa dolina a Ružiná.Bola som na viacerých miestach,ale tieto boli mojimi srdcovkami.
Škoda,že sa to už nikdy nezopakuje....deťmi sme iba raz....a v určitej dobe....
Dnes je to už iné.....

Vznik PT ROH:

Pionierske tábory ROH-ďalej len PT,boli výraznou súčasťou trávenia voľného času detí a mládeže behom letných prázdnin.
Záujem štátu sa tu stretával s potrebami rodičov,hlavne tých mestských.Tým sa otvárala príležitosť zaopatriť deti po dobu zamestnania potom,čo skončil školský rok,a to naviac za výhodných finančných podmienok.
V 50-60 rokoch platili rodičia za dvadsať denný pobyt dieťaťa 150 Kčs.
Zbytok hradilo ROH ,teda závodná organizácia ROH a centrálne odborové organizácie ÚRO.
Naopak štát si za to uplatňoval vhodne komponovaný táborový program. Vytváral podmienky,aby prostredníctvom PO SZM mohli ideovo a výchovne pôsobiť na mladú generáciu.
Začiatkom 50 rokov bola tendencia mať za vzor sovietske PT,ale museli sa vyrovnávať so silnou tradíciou,hlavne v ČR: skautských táborov a im podobných-YMCA,Orel,Sokol atď.

Až do polovice 50 rokov sa v Československu uplatňoval systém jednotnej letnej detskej rekreácie.
To znamenalo,že najmä deti z miest a priemyselných oblastí odchádzali na PT v skupinách,ktr. sa prekrývali so základnými pionierskymi kolektívmi na školách.
Organizáciu týchto letných prázdnin vtedy zaisťovali národne výbory a školstvo.
V roku 1951 sa týchto PT zúčastnilo 300 000 detí,z toho 200 000 z ČR.
Tento centralizovaný systém sa však ukázal pre štátnu správu veľmi náročný a nákladný a preto došlo ku zmene.
V roku 1955 bolo rozhodnuté,že usporadúvanie detských PT prevezmú na seba spoločenské organizácie,hlavne teda ROH.
Do prevádzky PT boli teda vložené finančné prostriedky jednotlivých podnikov a omnoho viac sa začalo využívať rodičov,študentov ako táborových pracovníkov.
Tento systém fungoval aj v NDR,Poľsku a ZSSR.
V roku 1955 malo ROH k dispozícii 484 táborov,1960-908 a v roku 1965 už 948 zariadení.
385 z nich bolo umiestnených v odborových zotavovniach,v 166 zruboch,275 stanových táboroch a 122 táboroch v školách.

Náplň PT:

Sústredila sa na 4 až 5 okruhov:
Etický-Socialistická morálka-kolektívny život v tábore a vštepovanie občianskych postojov.
Brannosť a vlastenectvo-branné hry,kvízy,besedy.
Vzťah k práci,hlavne v kolektíve-stavanie tábora,upratovanie,brigáda,pomoc v kuchyni,príprava dreva atď.
Telesná výchova a šport-ranné rozcvičky,športové súťaže a olympiády,turistiku zapojili do programu PT až na začiatku 60 rokov.
Estetická a kultúrna výchova-nácvik ľudových tancov-neskor moderné,piesní,trampských,príprava estrádnych čísiel,scénok na večer,záujmové krúžky atď.

Ustanovenia PT ROH:

Pionierská rekreácia-tábory boli určené deťom vo veku od 7-14 rokov.
PT sa mohli zúčasťnovať i nepioniery.Rodičia mali zákaz navštevovať deti v PT,alebo len raz a na krátku dobu.Bolo to z dôvodu hygienicko-epidemilogického a z výchovno-psychologického.
Bolo dovolené dopisovanie a táborová pošta bola odovzdávaná vždy vo večernom rozkaze.

Druhy PT:

PT sa delili na chatové-stanové,putovné,vodácke,branné,mestské a mali rôznu dĺžku pobytu.
Klasické letné pionierske tábory pre deti od 7-14 rokov trvali 18 dní a pre väčšie deti vo veku od 11-14 rokov boli tábory putovné,vodácke,ktr. trvali 2 týždne.
Putovné tábory však boli aj víkendove,zimné,ktr. trvali max. týždeň.
V roku 1965 bolo 52 putovných PT s 1425 deťmi.
Špecialitou boli motoristické PT a branné PT.
Program a štruktúra v týchto táboroch sa odvíjala od druhu tábora,napr. zimné boli väčšinou zamerané na lyžiarsky výcvik,putovné boli turisticko-prírodovedné.Klasické letné tábory boli zamerané všestranne.
Mestské PT,alebo stanové družinové sa zameriavali na deti,ktr. trávili prázdniny v meste.
Tieto tábory mali zamedziť úrazom,prípadom chuligánstva a detskej kriminality.
PT tohto druhu mali celodenný program,ale deti spali vo svojich domovoch.
Finančne a organizačne zaisťovali tieto PT školské organizácie ZRPŠ,osvetové besedy a pobočky spoločenských organizácií.

PT mohla využívať aj učňovská mládež a pracujúci dorast.Program v týchto táboroch bol podobný,ako v detských PT,ale účastníci mali oveľa viac osobného voľna a väčšina ponúkaných aktivít bola dobrovoľná.

Veľkosť PT:

Bola veľmi rozdielna.Za optimálny počet detí na PT sa považovalo 100 detí a neodporúčalo sa zriaďovať PT s viac ako 200 deťmi i keď sa vyskytovali výnimky.
Medzi mamutie PT patril napr. PT v Hluboké nad Vltavou,kde trávilo leto 1300 detí.

Zahraničné pionierske tábory:

Existovali aj špeciálne zahraničné tábory,ktorých sa zúčastňovali deti zo socialistického tábora.
Ten najznámejší,najväčší a najprestižnejší bol samozrejme ako inak v Sovietskom zväze pod názvom Artek,ktr. sa nachádzal na Ukrajine na Krymskom poloostrove.

Artek:

Bol založený už v roku 1936. Pôvodne vznikol ako rehabilitačná liečebňa pre deti trpiace tuberkulózou.
Prvé stany si na brehu Čierneho mora pod Medveďou horou postavilo 16. júna 1925 len osemdesiat detí.
Tábor sa však rýchlo rozrastal a stranícki predstavitelia v ňom uvideli obrovský potenciál. V roku 1969 už sa Artek rozprestieral na 3,2 štvorcového kilometra. Za jeho bránami bolo desať sekcií so 150 budovami, tromi nemocnicami, školou, filmovým štúdiom, tromi bazénmi, množstvom ihrísk či dokonca športovým štadiónom s miestom pre sedemtisíc divákov. V prevádzke bol počas celého roka a dokázal pojať 27-tisíc pionierov ročne.

Najvzácnejšou návštevníčkou v tábore bola jedenásťročná Američanka Samantha Smith. Do Arteku ju osobne pozval Jurij Andropov, keď prevzal moc po Brežnevovi. Samantha sa totiž veľmi obávala nukleárnej vojny a Andropovovi napísala list, v ktorom ho prosila, aby vojnu nerozpútal. Andropov jej odpísal, aby sa nebála a osobne sa prišla presvedčiť o živote za železnou oponou. V lete 1983 aj s rodičmi pricestovala na 15 dní do Arteku. Sovietov pochválila za pohostinnosť a dodala, že „sú ako my“. Stala sa tak najmladšou americkou diplomatkou, ktorá sa zaslúžila o oteplenie vzťahov so Sovietmi na vrchole studenej vojny. V boji proti atómovej hrozbe pokračovala aj po návšteve Arteku. Lídrom USA a Sovietskeho zväzu napríklad navrhla, aby si vymenili vnúčatá. „Nikto predsa nezaútočí na krajinu, v ktorej budú jeho vnúčatá,“ vyhlásila Samantha. Konca studenej vojny sa však nedožila. V roku 1985 neprežila haváriu lietadla.

Samantha Smith v Arteku

Okrem Arteku boli aj iné zahraničné pionierske tábory vo všetkých socialistických krajinách.

Boli aj podnikové zahraničné pionierske tábory,ktr. fungovali medzi družobnými zahraničnými závodmi,či podnikmi.
U nás boli medzinárodné PT SSM v Bílom Potoku-Liberecký kraj,Seč-východné Čechy,Soběšín-Posázavie,na Slovensku-Orava a Horný Smokovec.

http://www.youtube.com/watch?v=9nlfmRApJ4c

Organizácia a financovanie PT ROH:

Do roku 1955 sa o časť letných prázdnin staralo československé ministerstvo školstva.
Zriaďovalo letné detské tábory.Práve v tomto roku prebralo túto funkciu ROH.
Československo na detskú rekreáciu ROH vynakladalo nemalé prostriedky.
Prispievali naň základné odborové organizácie a fond kultúrnych a sociálnych potrieb.
Samozrejme časť prostriedkov plynula z členských príspevkov ROH.

Ubytovanie,zázemie:

Podniková chata,zotavovňa,chatky,stany,podľa typu tábora.
Niektoré podnikové zotavovne boli veľmi dobre vybavené,mali bazén,saunu,ihriská.
Niektoré zas boli skromnejšie,ale v každom prípade každý PT mal zdravotnícku bunku,chatku,miestnosť,ošetrovňu,kde bola aj izolačka.
Na izolačku sa dávali deti,ktr. dostali napr. infekčnú chorobu,chrípku,angínu,ale aj vši.....
Ďalej k základnému vybaveniu patrila kuchyňa a jedáleň.

Program,zloženie a náplň PT:

Každý PT zahájil svoju činnosť tzv. otvorením-otváracím ceremoniálom na ktr. boli prítomní pionieri v pionierskych rovnošatách nastúpení vo svojich oddieloch.Na stožiare vztýčili počas hymny ČSSR zástavu ROH a zástavu ČSSR,niekde aj ZSSR.Pri tom deti salutovali.
Vedúci tábora ohlásil PT za otvorený + predslov.
V podobnom duchu sa niesol aj pri ukončení PT uzatvárací ceremoniál.
Základnou jednotkou PT bol pioniersky oddiel.
Tie boli väčšinou očíslované číslami od 1-10,niekde vo väčších PT i viac.
Čím menšie číslo oddielu,tým mladší pionieri....Na čele oddielu bol pioniersky vedúci,ktr. mal pri ruke praktikanta,ktr. väčšinou bol stredoškolák,poprípade vysokoškolák.
Celý tábor viedol táborový vedúci a jeho zástupca.
V tábore fungoval určitý harmonogram,ktr. sa v podstate opakoval.
Kostru programu tvoril: Budíček,rozcvička,raňajky,doobedňajšie zamestnanie,obed,poobedňajší odpočinok,poobedňajšie zamestnanie,večera,večerný program,večierka.
Z tohto daného programu sa vymykali iba dni,ak sa išlo na celodenný výlet,alebo bola táborová olympiáda.
Program bol pomerne pestrý: Doobeda boli deti zamestnané v krúžkoch.Krúžky si deti vybrali na začiatku PT.Krúžkov bolo pomerne dosť,napr:
Športový,výtvarný,šikovné ruky,prírodovedecký,turistický,modelársky,hudobný,tanečný,
zdravotnícky,dejepisný atď.
Po obede a odpočinku nasledoval táborový program,keď bolo napr. pekné počasie tak kúpanie,alebo vychádzka do lesa.Večer bol program,kedy si každý večer jeden oddiel pripravil zábavný program,alebo bol pioniersky táborák,diskotéka,beseda napr. so záchrannou službou,požiarnikmi,VB-policajtmi,alebo horskou službou.Občas bolo premietanie filmu,alebo voľný program.
K špeciálnym dňom patrila táborová spartakiáda,olympiáda,alebo celodenný výlet na exkurziu do určitého závodu,podniku,ZOO,na dopravné ihrisko,alebo na hrady a zámky.

Táborová olympiáda: Každý oddiel si vybral krajinu,urobil zástavu a zložil hymnu.
Potom sa deti rozdelili do disciplín: skok,behy,hody,loptové hry,plávanie,výtvarná a spevácka súťaž.
Po skončení dostali tí najúspešnejší táborové medaile a diplomy.
Spartakiáda: nacvičoval vždy celý oddiel spoločnú skladbu.
Táborová Miss: súťaž o najkrajšiu pionierku.
Zdravotnícky kvíz: súťaž: poskytovanie prvej pomoci,záchrana života.Vedomostná a praktická súťaž.
Poznaj svoju vlasť: zemepisno-dejepisná súťaž-kvíz.
Kvíz ČSSP priateľstva: vedomostná súťaž o ČSSR a ZSSR.
Nočná hra: veľmi obľúbená záležitosť. Vedúci zobudili deti o 00:00 a odviedli ich k lesu.
Po dvojiciach sa išlo do lesa,kde číhali rôzne nástrahy.
Beh cez les: Po skupine,alebo dvojiciach sa bežalo po vyznačenej trati,na stanovištiach sa plnili úlohy rôzneho charakteru: vedomostné i praktické,práca s mapou a buzolou,zdravotnícky kvíz s praktickou časťou,zemepisno-prírodopisné vedomosti.
Plavecká súťaž: ak bol na mieste PT bazén,alebo vodná plocha organizovali sa plavecké preteky podľa veku-oddielu.
Karneval: ku koncu PT sa organizoval karneval.Každý si urobil svoju masku.
Kto vyhral dostal vecnú cenu.
Za každý kvíz a súťaž sa udeľovali táborové diplomy a medaile.

Táborové zvyky:

Pastovačka: posledná noc v tábore.Hlavne chlapci chodili pastovať kľučky od izieb,ale aj spiace deti a ich veci atď.Táto činnosť nebola oficiálne schválená,robila sa tajne.

Strava detí v Pionierskych táboroch:

Strava detí v PT ROH sa riadila smernicami a výživovými normami.
Malo to význam pre ekonomicky správné plánovanie výroby a príprave stravy v tzv. spoločenskom stravovaní a aby sa zabezpečila racionálna výživa ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva.

Odporúčané dávky kalorickej potreby pre deti od 7-11 rokov vyžadovala 2200 Kcal za deň.

Deti-chlapci vo veku 12-15 rokov vyžadovali už 3000 Kcal za deň a dievčatá rovnakého veku 2600 Kcal denne.

V povojnovom období a v podstate i 60-80 rokoch sa veľký dôraz kládol na bielkoviny a ich užitočnosť a výživovú hodnotu,hlavne pre deti a dospievajúcu mládež.
Doporučované dávky bielkovín u detí 7-11 rokov bolo 85g na deň,z toho 55g živočíšnych a 30g rastlinných.

U väčších detí-chlapcov 12-15 rokov to bolo 115g na deň,z toho 70g živočíšnych a 45g rastlinných.

U dievčat tohto veku to bolo 100g bielkovín na deň,z toho 65g živočíšnych a 35g rastlinných.

Ďalej sa veľmi sledoval príjem tukov a glycidov.Tuky na deň sa mohli v strave detí vyskytovať v množstvách pohybujúcich sa v číslach 75-95g na deň a u glycidov to bolo od 281-401g na deň.

Veľmi sa dbalo na dodávanie vitamínov A,B,C,E vo forme zeleniny a ovocia.
Jeho výber síce nebol tak pestrý ako dnes,ale vrámci výživovych hodnôt bol dostačujúci.
Ak to porovnáme s konzumáciou ovocia a zeleniny u dnešných detí vychádzajú nám menšie hodnoty príjmu.( Konzumovalo sa najmä jablká,hrušky,melóny,hrozno,slivky,čerešne,marhule,broskyne.)

Tak isto sa sledoval aj príjem vitamínu D a K,ktoré sa nachádzajú hlavne v živočíšnych tukoch: ryby,pečeň, žĺtok,maslo a rastlinných tukoch: obilniny,kukurica,zemiaky,strukoviny,listová zelenina,klíčky atď.

Dôležitosť sa prikladala aj v príjmu minerálnych látok:
Sodík,draslík,chlór,vápnik,fosfor,horčík,síra,železo,meď,kobalt,jód,fluór.

Súčasťou stravovania bol aj pitný režim detí.
To bolo zastúpené v PT hlavne minerálkou,ovocnými malinovkami,šťavami a čajmi.

Jedálny lístok:

Jedálny lístok pre PT ROH sa teda riadil ekonomicky správnym plánovaním a bol odstupňovaný cenovou hladinou.

Príklad stravy z PT ROH so 16 Kčs stravovou jednotkou: Príklad dvoch dní-v dvoch variantách:

1 variant:

Raňajky: chlieb s maslom,biela káva

Desiata: marhule

Obed: zemiaková polievka na kyslo,dusená bravčová pečienka so zemiakmi a kyslá uhorka.

Olovrant: chlieb so syrom a kaleráb

Večera: rezance s tvarohom a údenou slaninou,mlieko

Nutričná hodnota stravy: 2300 Kcal,93g bielkovín,76g tukov,340g glycidov,1024mg vápniku,26mg železa, 112 mg vitamínu C.

2 variant:

Raňajky: chlieb s vajcovou nátierkou,čaj s mliekom

Desiata: chlieb,syr,kaleráb

Obed: hovädzia polievka s cestovinou,varené hovädzie mäso,kôprová omáčka,knedľa.

Olovrant: jablko

Večera: lečo s klobásou,zemiaky,mlieko

Nutričná hodnota tejto stravy: 2735 Kcal,101g bielkovín,87g tukov,388g glycidov,1189mg vápniku,14 mg železa,258mg vitamínu C.

Letohrad - Kunčice

Stašov Pioniersky tábor Jitřenka Jedlová u Poličky

Kunžak - Zvůle - Pionierský tábor ONV Benešov

V ČLÁNKU JE POUŽITÝ SLANG A NIE SOM SAV,ANI MATICA SLOVENSKÁ,TAKŽE GRAMATICKÉ CHYBY PRIPÚŠŤAM....

Recenzia knihy: RETRO ČS,Michal Petrov,nakladateľstvo Jota,2013

2014-08-20T08:55:00.003-07:00

Tak som sa konečne časovo dostala k recenzovaniu,na našom trhu zatiaľ ojedinelej knihe:

Retro ČS od Michala Petrova

Knihu som si zaopatrila ihneď,ako vyšla (vyšla vo verzii samostatne,alebo so sieťovkou) a ešte v ten deň som sa do nej nedočkavo začítala....
Čakala som,či ja starý retrák sa ešte vôbec niečo nové dozviem...
Nebolo toho síce mnoho,čo by som sa vyše mojich vedomostí k tejto téme dozvedela,ale predsa len niečo určite.Pre mladých ľudí a ľudí,ktr. sa hlbšie touto tématikou nezaoberajú je kniha ale plná nových informácií zo zákulisia socialistického konzumu a s tým súvisiacimi záležitosťami.
Obzvlášť to môže byť zaujímavé pre skutočných pamätníkov.
Ja osobne si toho z tej doby pamätám celkom dosť,ale ako skutočne hĺbkový test som použila moju mamu,ktorá je už naozajstným pamätníkom....
Kniha sa jej veľmi páčila,zaspomínala si,pridala svoje postrehy a pamäti,na niektoré veci už aj dávno zabudla,ale ako ich videla,tak si ihneď spomenula :)
Tak sme si spoločne nad knihou zaspomínali a bolo to veľmi fajn.

Autor Michal Petrov v knihe použil svoj široký osobný archív a tak mohol knihu pojať pomerne veľkoryso.Grafická úprava knihy je hneď to prvé,čo vás zaujme.
Je totižto veľmi pekná a veľmi retro :)
Kniha je plná dobových materiálov,socialistickej estetiky,reklám a fotografií a to je presne to,čo sa od takejto knihy očakáva.
Zaujímavo sú riešené aj medzníky medzi kapitolami,ktoré sú vyvedené v pestrej retro grafike na spôsob dobových vzorov tapiet a látok.
Kniha má 242 strán plných informácií,fotografií a je rozdelená na 12 hlavných statí:

1.) Mlieko a mliečne výrobky-Mlieko,maslo,jogurty,syry,nanuky
2.) Chlieb,pečivo,pekárenské výrobky,pečivárenské polotovary,cestoviny
3.) Mäso,údeniny,mäsové výrobky
4.) Sladkosti-cukríky,lízanky,trvanlivé pečivo,kekse,napolitánky,žuvačky
5.) Káva
6.) Malinovky,minerálky,sirupy
7.) Vitana,polotovary,konzervy,mrazené polotovary
8.) Drogéria,kozmetika
9.) Tabak
10.) Hračky
11.) Obchody,nakupovanie,cestovanie
12.) Stopy doby....

V každej kapitole sa dozviete informácie o výrobkoch, výrobcoch,obaloch,históriu podnikov i výrobkov,reklamy a rôzne iné zaujímavosti z danej doby.

Detailne kapitoly nebudem popisovať a rozoberať ich,kvôli vám,ktorý ste si knihu ešte nekúpili.
Aby sa proste mali na čo tešiť, čo čítať a objavovať :)

Ako bonus sú posledné dve kapitoly.Predposledná sa zaoberá:
obchodmi,nakupovaním,zháňaním,nedostatkom,cenami,frontami,kuriozitami a inými peripetiami tejto doby.
Posledná kapitola Stopy doby,ponúka pár fotografií posledných pozostatkov socialistického konzumu v podobe starých neónov,pútačov a vývesných štítov.

Kniha Retro CS je určená tým,ktr. chcú spoznať zákulisie československého konzumu a dozvedieť sa,čo stojí za legendami,ako:
Pedro,Sevak,Bajo,Pribináček,Termix,Míša,Kofola,Vinea,Sunar,Tuzex,Vitana,Bompari,Igra,Hamiro,Dermacol,Lybar,Tutti Frutti,Nela Gold atď.....

P.S:
Som naozaj rada,že sa kniha nezaoberá politikou,i keď okrajovo sa musí tejto témy občas dotknúť,ale táto kniha je našťastie určená tým príjemnejším spomienkam:)

Snímky Google Search

WALTER WOMACKA - VITRÁŽE,MOZAIKY,PLASTIKY A MAĽBY

2014-05-01T16:22:00.003-07:00

Walter Womacka sa narodil 22.Decembra v Horním Jiřetíne v Československu-zomrel 18.Septembra v Berlíne.
Bol to maliar a grafik,návrhár viacerých architektonických diel v NDR.
Väčšinu života prežil vo východnom Berlíne.
Po vyučení,ako dekoratívny maliar 1940-43,na státní keramické škole v Tepliciach narukoval do armády /2.sv. vojna/,kde bol ranený.Po vojne pracoval ako robotník a neskôr vyštudoval školu formotvorného remesla v Braunschweigu.V roku 1949 presídlili jeho rodinu a tak prešiel študovať na Univerzitu architektúry a výtvarných umení vo Wiemaru.V roku 1951-1952 študoval na Akadémií výtvarných umení v Drážďanoch.
Potom už prešiel do svojho dlhodobého pôsobiska v Berlíne-Weissensee,kde od roku 1963 bol asistentom a neskôr vedúcim oddelenia maľby.
V rokoch 1968-88 už bol hlavným rektorom Akadémií výtvarného umenia a dizajnu v Berlíne-Weissensee.
Od roku 1959-88 bol miestopredsedom zväzu výtvarných umelcov NDR.
W.W sa v povojnových rokoch podieľal na obnove Berlína a navrhol mnoho veľkých,verejných umeleckých diel. Jednalo sa hlavne o maľby,mozaiky,vitráže. Všetky tieto diela zobrazujú budovanie a úspechy v novej socialistickej spoločnosti .Jeho najznámejšie dielo sa nachádza na bývalom dome učiteľov,na Alexanderplatz v centru bývalého východného Berlína. Táto jeho práca bola po mnohoročnom zanedbávaní nedávno zrenovovaná.Jedná sa o mozaiku 7x125m pod názvom: Náš život.
Ďalšia jeho významná práca sa nachádza v bývalej budove Štátnej rady v Berlíne a na Humboldtskej univerzite ,kde sú jeho vitráže z roku 1950,medený reliéf na dome cestovného ruchu: Muž a vesmír,1970.
Pre Ministerstvo zahraničných vecí DDR vytvoril v roku 1967 rozsiahle nástenné maľby.Maľby už dnes neexistujú,pretože budova bola v roku 1995/96 zbúraná.Na ministerstve stavebníctva bola jeho maľba: Muž mieru,1968,ktr. bola taktiež ohrozená demolíciou budovy.Proti tomu sa vzniesla vlna protestov a po verejnej diskusii a petícii bola maľba zachránená a v roku 2013 premiestnená.
Womacka vytvoril i ďalšie diela,niektoré už dnes neexistujú.
W.W tvoril hlavne v Berlíne,ale aj Magdeburgu,Berne,Oberhofu,Eisenhuttestadte,Bad Elster....
Bol ocenený mnohými umeleckými cenami a vyznamenaniami za svoju tvorbu,od roku 1957-1985.
V roku 2009 mu bola udelená cena Ľudských práv,za ochranu občianských práv a ľudskej dôstojnosti.
Veľa jeho diel v posledných rokoch bolo zrenovovaných.Jeho dielo je cenené i napriek tomu,že vzniklo za socializmu.Jeho socialistický realizmus je považovaný za stejne kvalitný ako ten od Diega Rivery.

W.W vo svojom ateliéry

Vitráže

ESMT (Európska škola managamentu a technológií)

Humboldtská univerzita Berlín,1962,Človek a príroda

Vitráže v bývalej budove štátnej rady,1963-64

1960-61 Sachsenhausen,vstupná hala múzea,koncentračného tábora

Práce z roku 1962 na Humboldt Universite v Berline

1965

Budova škôlky bola postavená v roku 1953 (architekt Ludwig Deiters a kolektív).V roku 1990 bola budova zrenovovaná,tak aby sa zachovalo všetko autentické-dobové a následne bola budova zmenená na múzeum s knižnicou.

Keramika

Mozaika ,Práca v Mieri,bola vytvorená v roku 1965 pre obchodný dom Magnet v Eisenhuttenstadtu

Budovu navrhol Otto Lopp a Otto Schnabel a bola postavená v rokoch 1958-60.

Po dokončení bola nazvaná Linden center,kde boli obchody a knihovňa.

Záber budovy a mozaiky zo 70 rokov

Záber budovy a mozaiky,1978

Detail mozaiky

Mozaika: Náš nový život,1958,radnica

Detaily mozaiky

Človek vytvára svoj svet,1967,nástenná maľba na bývalom Ministerstve zahraničných vecí,NDR

DOM UČITEĽOV,BERLÍN ALEXANDERPLATZ

Dom učiteľov /mozaika/,Berlín,Alexanderplatz:

Bol postavený v rokoch 1962-64 a je zdobený mozaikov v štýle mexického socreálu alá Rivera.

Mozaika od Waltera Womacky bola nazvaná: Náš život a je vytvorená z prírodného kameňa.

Fragmenty mozaiky na dome učiteľov

Keramický obklad: Človek je tvorcom všetkých vecí,na bývalej budove Ministerstva výstavby,Berlín

Bývalá budova cestovného ruchu,a medený reléf: Muž a vesmír,1970

V roku 1975 sa objavila jeho práca i na poštovej známke

1968,Na pláži,maľba

Maľby /ukážka/

Post DDR práce / malá ukážka /

2014-04-23T15:12:00.004-07:00

RUBIKOVA KOCKA BOL SEN......

Takmer každé dieťa v socialistickom bloku túžilo po jednej úžasnej hračke.
Nebolo ľahké sa k nej dostať,no kto ju vlastnil,bol kráľ!
Dala sa kúpiť v Maďarsku,vo svojej domovine,ale bola pomerne drahá.
Spolužiak ju doniesol do triedy a kolovala z rúk do rúk,každý to chcel vyskúšať.
Nikto sa nevedel od nej odpútať.A tak sa s ňou krútilo i počas hodiny,pod lavicou....
Kocka skončila,ako ináč v rukách súdružky učiteľky....Vrátila ju až na rodičovskom združení.
Určite sa dovtedy s ňou bavila po večeroch ona....

Pán Ernő Rubik

sa narodil 13.Júla 1944 v Budapesti.
Je architektom a profesorom na technickej a ekonomickej univerzite v Budapesti.
Je autorom mechanických hlavolamov a jeho najznámejším vynálezom je rubiková kocka (Bűvös kocka), v 80 rokoch nazívaná aj Magi kocka.

História jednej kocky

Rubikova kocka prišla na svet v roku 1974.
V čase jej vzniku bol pán Rubik lektorom na Umelecko-priemyslovej akadémii v Budapešti. Vášnivo sa zaujímal o geometriu, hlavne o jej trojrozmerné formy využitia. Zaoberal sa konštrukciou a možnosťami kombinovania rôznych tvarov a súčiastok. A to nie len teoreticky, ale taktiež v praxi. Behom svojej výuky Erno Rubik používal k interpretácii svojich nápadov skutočné modely zhotovené z papieru, lepenky, dreva alebo plastických hmôt pre nácvik priestorovej orientácie študentov. Neskôr táto jeho činnosť viedla k vytvoreniu známej kocky. Je treba zdôrazniť, že už skôr existovala celá rada hlavolamov, ktoré využívali rôzne kombinácie geometrických tvarov, ale žiadny z nich nedosahoval také možnosti a rozmanitosti riešení a zároveň cibrenie priestorovej orientácie a kombinačných schopností, ako práve Rubikom vynájdená kocka. A to nehovoríme o estetickej hodnote tohto výtvoru.

Zhotovenie kocky však nebolo práve jednoduchou záležitosťou. Zaistiť otáčanie jednotlivých segmentov vzájomne okolo troch osí bolo najprv skúšané na jednoduchšom modele kocky s osami segmentov (2´2´2). Jednotlivé prvky kocky skúšal Rubik držať pohromade pomocou gumového mechanizmu prechádzajúceho cez všetky segmenty. Táto konštrukcia sa však ukázala ako nevhodná, rovnako ako ďalší systém konštruovaný pomocou čapov a drážok. Erno Rubik si uvedomil, že tento problém môže uspokojivo vyriešiť iba celkom originálna koncepcia. Inšpiráciu našiel jedného letného dňa, keď sa prechádzal po brehu Dunaja. Všimol si riečneho štrku, ktorého pôvodné ostré hrany boli pôsobením vodného toku zaoblené. Prišiel na to, že vnútrajšok jednotlivých kociek musí byť zaoblený. Vznikol tak neskôr vynikajúci mechanizmus, ktorý zaisťoval spoľahlivú funkčnosť i pre pôvodne navrhovaný zložitejší typ kocky (3 *3 * 3), t.j. s dvadsiatimi siedmimi prvkami. Nakoniec boli vnútorné steny segmentov opatrené farbou – šiestimi rôznymi odtieňmi.

Keď bola kocka skonštruovaná. Erno Rubik ju predstavil svojim žiakom a priateľom, aby ju vyskúšali. Efekt sa dostavil okamžite. Akonáhle vzal niekto kocku do ruky, ťažko s jej zbavoval. Prekvapivý záujem priateľov a študentov o tento nový hlavolam prinútil jej stvoriteľa premýšľať o možnosti priemyslovej výroby. Bolo treba zaistiť potrebné nástroje pre masovú výrobu. Vzhľadom ku zložitej konštrukcii kocky to vôbec nebola ľahká úloha, zvlášť potom za ekonomických podmienok vtedajšom komunistickom Maďarsku. Zásluhu na uvedení kocky do výroby mali riadiaci pracovníci hračkárskej firmy „Politechnika“, riaditeľ Lehel Takacz a hlavný inžinier Ferencz Manczur, ktorí ihneď pochopili dôležitosť výroby nového vynálezu. Ale pretože sa pri výrobe kocky využívalo značné množstvo ručnej práce, trvalo celé tri roky, než sa prvé kocky objavili na policiach budapeštianskych obchodov.

Behom roku 1978 si kocka i bez mediálnej podpory či reklamy pozvoľna razila cestu medzi svojich nadšencov a v roku 1979 sa ňou „krútilo“ doslova v celom Maďarsku. Vďaka vtedajšej železnej opone sa stále rastúca obľuba kocky len sťažka dostávala do povedomia obyvateľstva v západných krajinách.

Magi kocka ide do sveta

Rozšírenie Rubikovej kocky na západné trhy sa nakoniec podarilo dvom občanom maďarského pôvodu. Tým prvým bol Dr. Tibor Laczi, ktorý sa narodil v Budapešti, študoval vo Viedni a potom pracoval u jednej nemeckej počítačovej firmy. Kocku objavil pri jednej zo svojich častých obchodných ciest do Maďarska. Okamžite ho zaujala natoľko, že sa ju pokúsil predstaviť v roku 1979 na veľtrhu v Norimberku s vidinou záujmu nemeckých obchodníkov. Spočiatku sa nestretol s úspechom, ale učinil aspoň veľmi dôležitý krok v histórii tohoto vynálezu.

Tom Kremer, úspešný vynálezca v obore hračiek a hier, ktorého materská reč bola tiež maďarčina, vlastnil licenčnú spoločnosť Seven Towns Ltd. založenú v Londýne. Títo dvaja muži sa rozhodli, že presadia Rubikovu kocku po celom svete.

Nebolo to ľahké,ale nakoniec sa to podarilo.

Hlavný debut kocka zaznamenala na veľtrhoch v Londýne, Paríži, Norimberku a New Yorku vo februári 1980. Za pomoci názorných ukážok Erna Rubika zažívala kocka úspech a objednávky sa len tak hrnuli. Malo to však jeden háčik. Neboli kocky. Zároveň požiadavky západných noriem vrátane požiadaviek na obaly znamenali drastický zásah do maďarského výrobného procesu. K všetkým zmenám pritom dochádzalo v komunistickom režime len veľmi zvoľna. Komunikácia (i keď výrazne podporovaná T. Kremerem) medzi Budapešťou a New Yorkem taktiež nebola jednoduchá. Napriek tomu prvé kocky začali opúšťať Maďarsko už v máji 1980.

Málo kociek?

Akonáhle sa však objavili v rukách spotrebiteľov, bolo zrejmé, že počiatočná objednávka jedného miliónu kusov nebude stačiť rastúcemu dopytu. I napriek zvýšeniu výroby nebol dostatok kociek. Dopyt rástol rýchlejšie, ako bol výrobný závod schopný dodávať do obchodnej siete. Výrobné centra sa teda museli z Maďarska rozšíriť ďalej do Hongkongu, Thaiwanu, na Costa Ricu i do Brazílie.

JA-kocka!

Existuje celkovo 43,252,003,274,489,856 rôznych usporiadaní Rubikovej kocky, ale iba jediné zodpovedá počiatočnej pozícii.

Existuje viacero spôsobov skladania Rubikovej kocky. Kocka nikdy nemôže byť premiešaná tak, aby sa nedala vyriešiť.

Súťaže a rekordy

Prvé svetové majstrovstvá v skladaní Rubikovej kocky organizovalaGuinnesová kniha rekordov 13. marca 1981 v Mníchove. Oficiálnym víťazom sa stal Jury Froeschl z Mníchova najrýchlejším časom 38 sekúnd. Prvé oficiálne majstrovstvá sveta sa konali 5. júna 1982 v Budapešti, a vyhral ich vietnamský študent Minh Thai časom 22,95 sekundy.

Svetový rekord v poskladaní Rubikovej kocky rozmerov 3x3x3 drží Mats Valk, ktorý v súťaži Zonhoven Open 2013 dosiahol čas 5,55 sekundy.

Rubikove hlavolami

E.Rubik nevytvoril len kocku,ale aj mnoho druhov iných hlavolamov,ktr. sa dostali v 80 rokoch aj k nám do Československa,ako napr: had,puzzle,veža atď.

Pozoruhodná architektúra ZSSR 60-80 roky

2014-04-08T17:10:00.000-07:00

1960 Leningrad,dom z Plastu.V tomto dome nikto nebýval.Bol postavený ako experiment.
Na základe tohto výskumu postavili experimentálnu 5 poschodovú bytovku v Moskve.

Kolodom,Moskva.Boli postavené dva: prvý v roku 1973 a druhý v roku 1979,arch. E.Stamo.
Dom mal 26 vchodov a 912 apartmánov.Priemer kruhu bolo 155m.

Bývalé Sovietske múzeum etnografie a histórie z roku 1978 v meste Oš,v dnešnom Kirigistane,bolo postavené v posvätnej hore Sulayman,arch. K.Nazarov.

Sovietsky výstavny pavilón,Taškent Uzbekistan.Pavilón sa do dnešnej doby nezachoval.

Kino a divadlo Rusko-Russia v Jerevane bolo postavené v roku 1975.Nachádzali sa tu dve sály

Športovo-koncertný komplex Amalir v Jerevane bol postavený v roku 1983.
Boli v ňom dve sály.Jedna pre 1300 a druhá pre 5000 divákov.

Minsk,Bieloruská SSR,obytný komplex na Tholbhukinovej ulici,1966.

Mohyla Slávy,u Minska,Bieloruská SSR,1969

Športový palác v Minsku,Bieloruská SSR,1966

Moskovské sídlisko,Severné Chertanovo,zábery z 80 rokov

Hotel Dombay bol postavený na svahoch Mussa-Achitara v roku 1969,v nadmorskej výške 2225m nad morom.

Komplex Družba bol postavený v spolupráci sovietskych a československých odborníkov.

Výstavný pavilón,Minsk,arch.L.Moskalevich,1988.

Budova ministerstva diaľnic a ciest,Tbilisi,Gruzínska SSR.Bola postavená v roku 1975,arch.G.Chakhava

VÚ robotiky a technickej kybernetiky v Leningrade,1973-87,arch. S.Savin a B.Arthyusin

Letné kino v parku,Dnepropetrovsk,Ukrajinská SSR,1978,arch. O.Petrov

Štátny Cirkus,Kishinev,Moldavská SSR,1981,arch. S.M.Shoikhet.

Hotel Salute Ukrajina,1984,arch. Miletskoj.Táto budova mala mať až 18 podlaží.

Hotel Kazachstan,Alma Ata,1975-77,kolektív architektov.

Hotel Uzbekistan,Taškent,1974,arch.Merpert

Hotel Olympia,Tallin,Estónska SSR,1980,T.Kalas,R.Kersten

Múzeum Ilia Chavchavkaze,Kvareli,Gruzínska SSR,1979,arch. V.Dzhovervenadze

Vlaková stanica,Dubulti,Jurmala,Lotyšská SSR,1977,arch.I.G. Yavein.
Stavba má znázorňovať Baltskú vlnu.

Kaviareň a reštaurácia,Dnepropetrovsk,1976

Bývalé Leninovo múzeum,Taškent,Uzbecká SSR,1970.Plášť budovy je ovplyvnený miestnym stredoázijským slnolamom-Panzhara.

Polytechnická fakulta a inštitút,Minsk,Bieloruská SSR,1983,arch. V.Anikin

Palác kultúry a športu,Vilnius,Litva,1971

Centrum pre vodné športy,Tbilisi,Gruzínsko,1978

Rezidenčné byty,Bobruisk,Bieloruská SSR,1980

Pamätník-Pevnosť hrdinov,Brest,Bieloruská SSR,1971

Pamätník a múzeum,Kaunas,Litovská SSR,1984

Hľadisko pre festival piesne,1957-60,Tallin,Estónska SSR

A nakoniec trošku haluz :)....Zástavka,Brutalizmus,ZSSR

ČESKOSLOVENSKÉ SERIÁLY: Rozpaky kuchaře Svatopluka (TV seriál)

2014-04-03T15:46:00.001-07:00

Rok výroby: 1984/ uvedenie v TV 1985

Réžia:

František Filip

Scenár:

František Filip a Jaroslav Dietl

Hudba:

Jiří Bažant

Herci:

J.Dvořák,K.Macháčková,D.Matásek,J.Bláha,D.Veškrnová,Z.Bydžovská,S.Zázvorková,K.Augusta,V.Brodský,O.Vlach,J.Paulová,J.Somr,J.Bohdalová,J.Moučka,P.Nárožný,P.Zedníček,R.Brzobohatý,G.Vránová,I.Prachař,F.Němec,P.Haničinec,L.Šafránková,R.jelínek,E.Trejtnarová-Hudečková,Z.Hadrbolcová,S.Beneš,B.Holišová atď.

13 dielný TV seriál fungujúci na princípe Kinoautomatu:

Seriál sa vysielal raz do mesiaca,súčastne s priamym prenosom z TV štúdia,kde bol natočený diel premietaný cca 65 divákom v štúdiu.

Epizódy:

1) Kuřátko
2) Omáčka
3) Svíčková
4) Neděle
5) Dieta
6) Pivař
7) Přepadovka
8) Kočka
9) Sporák
10) Zatáčka
11) Podmínka
12) Špalek
13) Recepce

Kde sa natáčalo:

Prvé miesto našiel Sváťa Kuřátko v hotely Slovan,v skutočnosti to bola Josefova Bouda,hotel Praha,hotel Sněžka v Špindlerovom Mlýně.

História hotela siaha do roku 1875, kedy si tu pán Benjamín Hollmann otvoril prvú cukráreň v Špindlerovom Mlyne. Ako hotel začala budova slúžiť od roku 1942, kedy sa jej majiteľom stal Alfred Hollman. Názov hotel Praha nesie od roku 1946.

Druhé miesto Sváti Kuřátka je v Karlových Varoch a to v hotelu Moskva /dnes Grandhotel Pupp/.

Jednu z jedální-reštaurácií využili filmári aj vo filme Vrchní prchni!

Ako tretie Sváťovo zamestnanie ako hlavný šéfkuchár bolo v hotelu Vltava,dnes Corinthia Panorama hotel Praha-Krč.

Točilo sa aj v kongresovom centre v Prahe

Jak tohle Jaroslav Dietl napsal?

Kuřátko podle Řešátka

Seriál Jaroslav Dietl napsal podle svého příbuzného, bratrance Jaroslava Řešátka. Ten vařil například ve vyhlášeném pražském hotelu Alcron, kam chodíval i Jan Werich. V roce 1967 pracoval v restauraci Zlatá Praha EXPO v Montrealu, kam zase přišel na oběd americký ministr spravedlnosti Robert Kennedy a po něm i Jacqueline Kennedyová, vdova po Robertově starším bratrovi Johnu Fitzgeraldovi. V Intercontinentalu pak připravoval lahůdky pro Gustava Husáka a celou tehdejší vládu či německého kancléře Schrödera.

Kuřátko podle kinoautomatu

Zvláštností seriálu je, že se v určitém místě přerušil a hrálo se živě s diváky ve studiu (i v domácnostech) o další pokračování. Ti rozhodovali, jak se děj bude dále vyvíjet. Pomáhali tak v rozpacích kuchaře Sváti, když nevěděl kudy kam… Byla to jakási obdoba kinoautomatu Radúze Činčery, s nímž se Češi proslavili na světové výstavě Expo 1967 v Montrealu. V té době Josef Dvořák uváděl zábavné pořady Dva z jednoho města, takže pánové Dietl a Filip zřejmě na základě toho usoudili, že by mohl být vhodný pro tento typ role

Josef Dvořák: Spomienka na natáčanie seriálu:

Povězte, jak jste se k roli vlastně dostal?

„Obsazení se dělalo na poslední chvíli. Dostal jsem scénář na všech třináct dílů, ale neměl jsem ani čas si je pořádně přečíst. Jen jsem je tak zběžně prolistoval. Pan režisér Filip a pan Dietl pro mě byli dostatečnou zárukou kvality. Pak jsem se s oběma pány sešel a požádal je, zda bych si mohl na text trochu sáhnout a upravit si ho, jak se říká, do pusy. Oni souhlasili, tak nebylo co řešit Co si budeme povídat, dostat roli z kuchařského prostředí, to se člověk na rozdíl třeba od rolí někde v dolech či hutích, ani nemusí moc rozmýšlet.“

Musel jste absolvovat kurzy vaření?

„Hned jsem je upozorňoval, že vařit neumím. František Filip řekl, že to ale není vůbec potřeba, že tam od toho budou profesionální kuchaři. Prý to udělá tak, že nikdo nebude vědět kdo je u plotny.“

Takže jste měl dubléry.

„No jasně, ty záběry, kde jsou krásně vidět geniální a zručné kousky, například krájení cibule, zeleniny, jak u toho ten nůž nádherně cvaká, tam nebyly moje ruce.“

Takže vařit vůbec neumíte?

„Párkrát jsem se pokusil něco uklohnit, ale pokaždé to skončilo fiaskem. S vařením nemám opravdu nic společného. Moje manželka navíc vaří tak skvěle, že by byl vrchol nerozumu, strkat jí od plotny pryč.“

Jak natáčení v kuchyni probíhalo?

„Zajímavé na tom bylo, že pan režisér odmítl kuchyňský provoz stavět někde v ateliéru. Chtěl točit přímo v reálné kuchyni, aby všechno vypadalo autenticky a nebyly v ní žádné dekorace. Takže se natáčelo, podotýkám za plného provozu, v kuchyni hotelu Pupp v Karlových Varech.“

Nebyli na vás kuchaři naštvaní?

„Naopak, šli nám na ruku a pomáhali. Nevztekali se, že musí uhýbat kamerám a světlům. Pamatuji si, že jsem měl vždycky velký strach, aby to jídlo, které jsme jakoby kuchtili, nějaký číšník v tom zmatku neexpedoval hostům v restauraci.“

Počítám, že jste se během natáčení dobře najedli…

Pracovní doba byla úžasná. Točit se začínalo kolem 11 hodiny, tedy v době, kdy se začaly připravovat obědy a kolem 14 hodiny, kdy už bylo po obědech, jsme končili a začínalo nám volno. Navíc jsme tam byli ubytováni, takže jsme jen služebním výtahem sjeli několik pater dolů přímo na pracoviště, do kuchyně. No prostě ideální.“„

To musel být ráj. Nepřibral jste během takového natáčení?

„Všichni jsme trošku přibrali… Vedle ještě byla cukrárna, kde dělali samé dobroty, třeba labuťky se šlehačkou. Mňam, ještě teď, když si na to vzpomenu, se mi sbíhají sliny. Tam jsme po práci chodili mlsat.“

Seriál se stal velice oblíbeným. Stalo se vám, že na vás lidé pokřikovali, Sváťo?

„Samozřejmě, že ano. Tomu nezabráníte. Ale mělo to své velké výhody. Když jsem jezdil s divadlem po zájezdech, tak jsme se vždycky stravovali v restauracích a hospodách. Tehdy to fungovalo tak, že jakmile jsem se tam objevil, tak mě hned brali do kuchyně, abych jim to zkontroloval, jestli mají všechno v pořádku nebo jim udělal kolaudaci, poradil jim… Věnovali mi maximální péči!“ (smích)

Diváci mohli do děje zasahovat a hlasovat. Točili jste skutečně dva děje?

„U každého rozhodování se opravdu natočily dvě rozdílné scény. Na to, když diváci řekli ano, a když řekli ne. O to bylo natáčení zdlouhavější. Ale hned jsme se zase ve scénáři vrátili zpátky. Děj se nedal štěpit, to bychom jinak nikdy nenatočili.“

Jak se vám hrálo s Kateřinou Macháčkovou, která hrála vaší partnerku?

„Byla výborná! Stejně tak Jana Paulová, Dáša Veškrnová-Havlová. Vůbec parta se sešla skvělá. Staří bardi Bláha, Brodský, Somr, Vrchota. S tím jsme často sedávali, on býval fešák, krásnej chlap. Vyptával jsem se ho, jaké to bylo, být ženským idolem. Že bych chtěl od něj nabrat nějaké zkušenosti a finty… On říkával: Pepíčku, to byla nádhera, nám ženský padaly větracím okýnkem dovnitř.“

Vypadá to, že na »Sváťu« máte jen ty krásné vzpomínky…

„Když se seriál začal vysílat, museli jsme chodit do televize na Kavčích Horách do studia, kde se jelo živě. A z této etapy jsem tedy žádné potěšení neměl. Dovybavit díly ze studia nebylo pro mě vůbec příjemné. Proto já nikdy všechny díly ani pořádně neviděl. Ostatní herci, natočí film, pak se na to v klidu doma podívají a sklízí plody své práce. Tady to byla dřina.“

Sektorová kuchyňa ASTA

2014-03-23T10:03:00.001-07:00

Kuchyňa ASTA bola pokladaná za socíku za najkrajší model vyrobený v ČSSR.Bola vo viacerých farebných prevedeniach: oranžová,modrá,hráškovo zelená,žltá,červená,biela.
Vyrábal ju n.p. Jitona,prevádzka Český Krumlov.
Toto bol socialistický sen o krásnej kuchyni!

Vianoce v socialistických krajinách

2013-12-23T16:22:00.004-08:00

Vianociam u nás v Československu som sa venovala minulí rok,tento rok sa zameriam na vianoce v ďalších socialistických krajinách.
Vianoce v Československu vám priblížim aspoň dobovými videami a fotografiami.

Vianoce 1968-69: http://www.youtube.com/watch?v=2DhIXt6cKBY

Vianoce 50-80roky: http://www.youtube.com/watch?v=KZjjAbjUSAc

Vianoce 1966 Prostějov: http://www.youtube.com/watch?v=H8fvC1dnHo0

Zima,Bratislava,1966: http://www.youtube.com/watch?v=EUjf7b9KD_s

Zima Špindl,1958: http://www.youtube.com/watch?v=9bRIjO7wn3w

Vítanie Deda Mráza na rakete,Košice,50 roky

Bratislavská predajňa Zdroj a predvianočné nákupy,50 roky

Na vianoce pračku Romo,to bol sen každej ženy v 50 a 60 rokoch

Dievčatká túžili na vianoce po zajačom kožúšku,50 roky

Vianočné stromčeky na ceste do domácností,1958,Bansko Bystrický kraj

Domov dôchodcov,1967

Košice 1973,Hlavná ulica

Predvianočné trhy v Bratislavskej tržnici,1984

Predaj vianočných kaprov,Bratislava Miletička,80 roky

Vianoce v Bratislavskej ZOO,1987

Školská besiedka,1955

Predaj kaprov,Bratislava

Prišli pomaranče! Vianoce sú tu!

Závodné jasle závodu Jedla Bratislava,predvianočná besiedka,50 roky

Vianočný Zvolen 1969

Zimný trh Deda Mráza v Bratislavskej starej tržnici,50 roky

Vianočné nákupy potravín,50 roky

Vianoce v ZSSR

V ZSSR bolo vždy všetko iné....a tak to bol aj s vianocami.

V Rusku sa Vianoce oslavujú až 7. januára. Dôvodom je Juliánsky kalendár, ktorým sa riadi Ruská pravoslávna cirkev.

Tamojšie oslavy Vianoc však poznačila aj komunistická minulosť krajiny a napriek tomu, že ich význam v krajine postupne stúpa, veľká časť Rusov aj naďalej uprednostňuje oslavy príchodu nového roka.

Komunisti po nástupe k moci potláčali prejavy náboženského života a Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. 24. December bol v ZSSR normálny pracovný deň.Mnohé vianočné tradície sa však uchovali aj v tomto období tým, že ich posunuli na novoročný termín. Do súčasnosti tak pretrval zvyk zdobiť si jedličku, pod ktorú nosí Dedo Mráz spolu s pomocníčkou - vnučkou Sneguročkou na Nový rok darčeky.

Slávnostná večera v ruských domácnostiach by mala pozostávať z dvanástich chodov - podľa počtu apoštolov. Sú medzi nimi ryby, boršč, plnená kapusta, sušené ovocie, koláče, ale tiež hus alebo malé prasiatko. Jedáva sa tiež kuťa alebo sočivo - kaša z pšenice s medom, makom, ovocím a orieškami, ktorú v niektorých rodinách jedia všetci z jednej misy, čo má symbolizovať jednotu rodiny.

Sovietské pohľadnice boli jedinečné....
Dedo Mráz na rakete,kozmonaut nesie stromček,miesto Betlehemskej hviezdy tá z červeného námestia....Ale aj zajačikovia,vtáčiky,medvedíkovia a líštičky z Dedom Mrázom,alebo Sneguročkou.

Reklama na ruské vianočné ozdoby,1950

Detská knižka,Jolka-stromček,50 roky

Pri vianočnej návšteve nesmela chýbať muzika a garmoška....

Dobroty na Ruskom vianočnom stole

Predvianočné prípravy v ruskej domácnosti,1962

Rady na potraviny,na ruský vianočný stôl patrila aj vianočná torta a zákusky.Rady boli v ZSSR na dennom poriadku.Rady na niečo vlastne sprevádzali socialistický spôsob života v celom socialistickom bloku.V ZSSR bolo vždy všetko väčšie,aj rady....

Sovietske vianoce,1959

Predaj klasických ruských ozdôb,60 roky

Vianoce 1954

Vianoce u herečky Kláry Lučko,1968

Kremeľský stromček,besiedka pre deti,1954

Vianoce v PĽR- Poľsku

I keď Poľsko bola socialistická krajina,nič sa nemenilo na tom,že väčšina obyvateľstva bola veriaca a takto aj doma oslavovali vianočné sviatky.
Na verejnosti boli však prezentované ateisticky,ako inak.
Hlavným heslom bolo: Skromne,ale rovnako.
Od našich vianoc sa veľmi nelíšili,stálo sa v radách,šetrilo sa na darčeky celý rok a kupovali sa po celý rok,zháňali sa potraviny,hlavne mäso,mandarinky,pomaranče,banány.
Treba ale dodať,že koncom 70 rokov a celé 80 roky bola zásobovacia situácia v PĽR katastrofálna.Situácia v zásobovaní,bola oveľa horšia,ako tou dobou v ČSSR.
U nás,ako to viacerí poľský pamätníci komentovali to bola ešte pohoda....

Bol nedostatok mäsa a to absolútny,predávali sa hlavne sójové údeniny,ktr.. poľský trh začal produkovať v polovici 60 rokov.
Bola veľká zhánka po dobrých sladkostiach,v tej dobe neboli sladkosťovou veľmocou,ako dnes...
Stromčeky v tej dobe,tak isto,ako u nás boli živé.
Umelé sa skoro vôbec nepredávali,až tak koncom 80 rokov a to boli veľmi nevzhľadné metle....
Živé stromčeky tu neboli drahé,stáli tak 135-330 zlotých.
K porovnaniu dodávam cenu mäsa z tej doby: 1000-2000 zlotých za kg!
Kapor stál 292 zł za 1 kg v roku 1982,čokoláda 60 zł 100 g, 1982,pomaranče 80 zł za 1 kg v roku 1982.
Zaujímavé je že za socializmu sa všetkého vyrábalo pomerne dosť,ale stále niečo chýbalo.
Raz to po druhé zas niečo iné....Tak napr. v istom období v Poľsku bol veľký problém zohnať žiletky na holenie.To asi manželky mali veľkú dilemu,čo manželovi nadeliť pod stromček....
Jediným výrobcom žiletiek v krajine bol výrobca Wizamet a ten nestíhal pokrývať dopyt.
Ale muži nemuseli zúfať...Piva sa vyrábalo dosť.

Čo sa týka vianočného menu,je podobné nášmu,trošku ruskému,hlavne týma 12 chodmi...

Ponuka vianočného stola sa líši od regiónu, podobne ako je to aj u nás, ale sú typické jedlá, ktoré sú spoločné. Kapor môže byť vyprážaný, pečený ale aj naložený v rôsole. Neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej tabule sú vianočné posvätené oplátky, ktoré si všetci okolo stola lámu a prajú si veselé Vianoce.

Na juhovýchode Poľska nesmie chýbať pečený kapor a tmavé pierogy. Sú to pirohy plnené zmesou kapusty a oškvarkov z tmavej pšeničnej múky. V oblasti mesta Lodže, je typická hubová polievka s cestovinami. Aby sa zemiaky urodili aj nasledujúci rok, nesmú chýbať ani vo vianočnom menu. V regióne Veľkopoľska sa na sviatočnom stole objavuje studená rybia polievka zo sleďov, do ktorej sa pridáva cibuľa, čierne korenie, kyslá smotana a niekedy aj jablko alebo kyslá uhorka. K tejto studenej polievke sa pripravujú varené zemiaky v šupke a podávajú sa olúpané. V oblasti Sliezska je charakteristickým pokrmom kapusta s hubami a hrachom. K tomu sa podáva kapor so zemiakmi alebo zeleninovým šalátom. Zeleninový šalát býva často doplnený o chalku – ide o pečivo podobné vianočke, ktorá nie je sladká a je bez hrozienok aj mandlí. V národnostne zmiešanej oblasti Baltského mora je tradičným jedlom ryba upravená na množstvo spôsobov. Národnostná menšina Kaszubov, upravuje z rýb rolády, malé knedle s rajčinovou omáčkou, slede na kyslo, na smotane a podobne. Ako dezert podávajú kysnutý jablkový koláč.

Poľské vianoce,v kruhu rodiny,50 roky

Vianočná besiedka v škôlke

Vianočné trhy,bola jedna z najvačších možností,ako nakúpiť

Predvianočné nákupy,80 roky

Piva bolo v Poľsku vždy dosť i na vianoce,dobová reklama

Ukážky Poľských vianočných pohľadníc z dôb socializmu

Poľská realita v 80 rokoch....Ani pred vianocami to nebolo inak.

Predvianočné nákupy v Mirowska Hale,Warszawa,70 roky

Predvianočné rady v predajne masa-udeniny 80 roky

Lahôdky-Delikatesy,žiadaný vianočný artikel,70 roky

Keď sa rozniesol chýr,že prišli pomaranče,tak to bol znak,že už sú tu vianoce....

Predvianočné nákupy v legendárnom Poľskom OD Dom Towarovy,60 roky

Prehliadka vianočných výkladov

Vianoce v NDR

Veľa obyvateľov bývalej NDR má ako najväčšiu spomienku na vianoce kubánské pomaranče.

Tak ako aj v iných socialistických štátoch,tak aj v NDR bolo náboženské slávenie vianoc oficiálne zakázane,ale doma si aj tak urobil každý svoje vianoce.

Na verejnosti sa oslavovali formou vianočných besiedok v škôlkach a školách,kde sa nespievali koledy s náboženskou tématikou.

Aj tu sa prejavoval nedostatok a zhánka po tovare,ako napr. hrozienka,mandle,pomarančová kôra,kandizované ovocie,ozdobné lamety na stromček atď.
Sťažnosti boli aj na stromčeky,ktr. vraj boli nepekné,zmrzačené,alebo nedobre rastené a tak sa kupovali dva kusy a urobil sa z nich jeden pekný.
Pri tom bol veľkým pomocníkom lepidlo Duosan Rapid.

To,čo naozaj nechýbalo boli hračky,hlavne tie z domovského Sonnebergu a od Piko.

Medzi deťmi boli populárne aj adventné kalendáre,ale tie boli bez náboženských motívou.

Vianočné jedlá: pečená hydina,ak sa zohnala,tak hlavne kačka,husa alebo morka.Z rýb kapor a šťuka,Klobásy a párky,zemiakový šalát,studené misy.

Zo sladkého: jablkový závin s čerešňovým kompótom,Springle-vaječné pečivo,Spekulantis,pečené gaštany a bowle.

Zohnať pekné stromčeky v NDR bol vraj problém....

Predaj vianočných stromčekov v NDR,80 roky

Vianoce 1950

Vianoce 1951

Vianoce 1957

Detské vianoce 1958

Štedrý deň 1965

Vianoce 1977

Vianoce 1981

Vianoce 70 roky

Ukážka z výstavy,vianoce v NDR

Ponuka TV prijímačov NDR,60 roky

Predvianočná úprava výkladu mäso,údeniny,1987

Besiedka v škôlke,1970

Besiedka s Dedom Mrázom

Večerníček-Sandmännchen z NDR sprevádzal Východonemecké detstvo.

Sandmännchen bol u detí veľmi populárny a tak sa samozrejme objavoval i na vianočných pohľadniciach.

Vianočná pohľadnica NDR,typický Dedo Mráz sovietskeho strihu,samozrejme v rakete....

Vianoce v MĽR-Maďarsku

Maďarsko bolo za socializmu krajina,kde socializmus síce na papieri panoval,ale v skutočnosti tam v tomto ohľade boli veľmi uvoľnené mravy.Pre našinca a iných návštevníkov z RVHP krajín to bol hlavne nákupný raj.Neóny,obchody,reklamy a tovar skoro ako na západe.

Veľa predvianočných nákupov sa uskutočňovalo práve v tejto krajine,kde bolo dovolené obchodovať aj malým podnikateľom,tzv. Masekom.

Nakupovalo sa tu všetko:

Potraviny: salónky,maďarské Pick salámy,klobásy,konzervy Globus,červená paprika,slnečnicový olej atď.

Drogéria: kozmetika Caola, Fabulon,Óceán,Camea,Cala,Exotic,Gabi,Tímea,Velmetina,Panatta,Melinda,Hélia-D atď.

Veľmi obľúbené boli aj mydlá vyrábané v maďarsku v licencii,ako: Fa,CD,Créme21 atď.

Hračky:

V 80 rokoch,rubikové kocky a ďalšie hlavolamy Rubik,Monchichi,E.T. mimozemšťan,Lego,plechové mechanické hračky atď.

Oblečenie:

Kúpili ste tu svetové značky,ich kópie,športové značky,ako Adidas,Puma,Nike...,kvalitnú a peknú obuv,detské oblečenie atď.

Časopisy: Bravo,,erotické časopisy a mnoho ďalších u nás a inde v socialistických krajinách nezohnatelných vecí.

Inak sa maďarské vianoce,teda ich oslava, veľmi nelíšili od tých naších.arčeky nosí Ježiško pod vianočný stromček. Ale na rozdiel od nás si darčeky rozbaľujú už pred Štedrou večerou.

Oficiálne sa tiež neprezentoval kresťanský rozmer vianoc,ale nebolo to zas také tvrdé ako v ostatných soc. krajinách.Maďari tiež občas stáli v radách,ale rozhodne nie tak často,ako u nás,alebo inde v krajinách RVHP.

Maďarské vianočné jedlá:vyprážaný kapor,alebo zubáč so zemiakovým šalátom,gaštanmi plnená morka, vínová polievka,kapustová,alebo rybacia polievka (halászlé), zabíjačkové dobroty, ako jaternice, plnený kapustový list,torta,svätoštefanský koláč,makové pampúšiky (mákos guba).Bajgle-makové,orechové,kakaové alebo makovo-lekvárové podkovy,či záviny,žerbó - je podlhovasté viacvrstvové orechovo-lekvárové čajové pečivo s čokoládovou polevou.

Maďarské vianoce,80 a 50 roky

Predvianočný zhon pred vianočne vyzdobeným OD Corvin

Vianočná výzdoba,Budapest,Divatcsarnok,60 roky

Vianočná výzdoba na OD Skála (čítaj Škála),1987

Vianočná reklama siete OD Sugár,80 roky

Vianočné reklamy boli ako zo západu,i na igelitkách,napr. OD Skála (čítaj Škála)

Vianočná výzdoba v Szombathely,Centrum,1985

Ukážky maďarských pohľadníc,60-70 roky

Plechové hračky maďarskej výroby

Najzháňanejšie hračky v 80 rokoch: Monchichi ,E.T. mimozemšťan a Rubikove hlavolamy

Kupovali sme v Maďarsku aj ich výbornú kozmetiku

NÁBYTOK ČSSR: o.p. INTERIER PRAHA

2013-03-04T03:15:00.004-08:00

Články a fotografie na tomto blogu sú majetkom jeho oprávneného vlastníka. Nie je možné ich kopírovanie bez jeho súhlasu.

Ďakujem.

o.p. INTERIER PRAHA

Reklama podniku Interier Praha a zároveň jeho drevený maskot.

Odborový podnik Interier Praha bol založený v roku 1949.Patril,čo sa týka objemu a sortimentu k tým najväčším nábytkárskym podnikom v ČSSR.
Prvý katalóg vydal podnik v sezóne 1969-70 a to aj z toho dôvodu,že veľa nábytku exportoval do zahraničia.
Vlastné podnikové predajne mali v Třešti na Morave a v Prahe v Jindřišskej ulici.
Predaj nábytku tohto podniku zabezpečovali podniky: Nábytok a Predajne nábytku.
Podnik mal aj rôzne expozície nábytku,napr. Dom nábytku Praha,Brno v Olomouci predajňa Simona,ale taktiež v Bratislave a Hradci Králové.
V roku 1968 začal podnik stavať nový závod v Prahe Říčanech.
Podnik o.p.Inetrier Praha vyrábal veľmi širokú škálu nábytku do domácnosti,ale aj do škôl,podnikov a úradov.Vyrábal celú škálu nábytku v rôznych vyhotoveniach,od dreva,cez dyhy,až po drevotriesky a umakart.Takže od tých najlacnejších až po tie dizajnovo-najdrahšie.
V 70 rokoch bol riaditeľom podniku Josef Ondrák,vedúcim odboru predaja bol Emanuel Čihák.
Podnikové riaditeľstvo sídlilo na ul. Komunardu 28 v Prahe.

Hlavný pracovníci tvarového vývoja podniku Interier Praha.

Zľava hore: Ak.arch. Karel Stránsky,Arch. Gerald Neusser,Arch. Jiří Jiroutek a Arch. Milan Čeček.

Ak.arch. Karel Stránsky: V rokoch 1958-59 bol mimoriadnym študentom ČVUT u prof. Cubra a v r. 1962-68 absolvoval VŠUP v Prahe u prof. Benše a Smetany.Pracoval 8 rokov ako návrhár družstva Libena.

Arch. Gerald Neusser: Absolvent VŠ bytového priemyslu v Prahe.Pracoval v ateliéri arch.Gočára v Stavoprojekte.Ďalej pracoval na Ministerstve školstva a kultúry a n.p. Výstavníctví.

Od roku 1968 pracoval ako vedúci skupiny tvarového vývoja podniku Interier Praha.

Arch. Jiří Jiroutek: Absolvoval 3 ročnú priemyselnú školu v Chrudimi a 4 ročná UP škola bytovej tvorby v Prahe.V podniku Interier Praha pracoval od roku 1951 a v rokoch 1958-68 bol vedúcim skupiny tvarového vývoja.

Arch. Milan Čeček: Absolvent VŠ bytového priemyslu v Prahe.Do roku 1954 pracoval v n.p. TON Mimoň.

Od roku 1955 pracoval v podniku Interier Praha v skupine tvarovaného vývoja.

A je autorom patentu na tvarovanie trojvrstvových dýh.

Sektorový nábytok 1969-74:

U 550-autor Jiří Jiroutek.

U 550-autor Jiří Jiroutek.Tento sektorový nábytok sa vyrábal v troch rôzne veľkých zostavách.
Na Čs. trh bol dodávaný ako výberový nábytok a bola naň trojročná záruka.

WANERN: skladací nábytok bol vyrobený z matne lakovanej borovice.Nábytok bol vyrábaný podľa švédskej dokumentácie.Na čs. trhu sa objavoval výnimočne.

U 450: Sektorový nábytok.Bol veľmi obľúbený a žiadaný nábytok,ktr. sa vyrábal niekoľko rokov.

Demokrat: Sektorová pracovňa,bola vyrábaná v rámci individuálnej výroby-Interier servis Praha.
Drevo mahagón,prírodny pololesk,profily a úchytky boli z PVC,kovové nohy,leštený hliník a čierny náter.
Poťahová látka:červená,čierna a zlatá koženka-pre rok 1969-70.

Byrokrat: Kancelárska pracovňa od arch. J.Jiroutka.

Konferenčný stôl IN-049: Navrhol arch. J.Jiroutek,vyrobil závod Chotěbor.Vyrábal sa v prevedeniach mahagón,dub,jaseň,orech a teak.

Konferenčný stôl 44-49: Od arch.J.Jiroutka,vyrábal závod Cvikov,ako dub prírodný,alebo morený a stolová doska bola z umakartu v čiernej,alebo žltej farbe.

Standart : Obývacia izba od arch. F.Mezulánika.O túto zostavu bol veľký záujem v socialistických krajinách.Vyrábala sa v kombinácii driev javor,orech a buk.

Bygga: Bytová stena z prírodného dubu,alebo bieleho celoplastu.Vyrábal závod Liberec,Lomnice nad Popelkou.Stena stála v 70 rokoch od 3859-4695 Kčs.

Veronik 1: Skladací nábytok z borovice.Vyvážal sa hlavne do Škandinávie,Holandska,Dánska,Talianska,Francúzka a NSR.Vyrábal závod Bystřice u Benešova.

Radikál 1: Bytová stena od arch.G.Neussera,vyrábal závod v Třešti,1972.V 70 rokoch stála 10 300Kčs.

U 550 bola veľmi obľúbená a síce vznikla už v 60 rokoch,ale pre svoju obľubu jej výroba pretrvávala aj v 70 rokoch.

U 550: zostavovací nábytok od arch.J.Jiroutka.Jednotlivé skriňky boli variabilné.Prevedenie Aro dyha-povrchová úprava sa používala buď mahagón,orech,javor,breza v pololesku.

U 550

Ceny sa týkali konkrétneho typu zostavy,takže cenové rozpätie sa pohybovalo podľa výberu zákazníka.Ceny sa za celú zostavu pohybovali v cenách od 12 195-16210 Kčs.

Betina: Od arch.M.Čečka.V roku 1971 sa jednalo o novinku.Povrchová úprava bola melamínová fólia vo farbe dreva.Vyrobil závod Zlonice.

KU-600: kuchyňa od arch. B.Landsmana v prevedení morený buk.

Premier: Návrh arch.M.Čeček.Vyrobil závod Liberec.Zostava: rozkladacia pohovka v cene 4240 Kčs,kreslo-klubovka v cene 1570 Kčs a jednomiestné rozkladacie kreslo v cene 2180 Kčs.

Fiesta 1: Vyrábal závod Praha.Pohovka bola rozkladacia.

Fiesta 2: Táto sedacia zostava sa vyrábala sa od roku 1972. Na ďalších dvoch fotografiách je červená varianta a rozložená varianta.

Rondo: Čalúnené kreslá od arch. K.Stránského.Vyrábal závod Ruprechtice.1 ks stál v roku 1972:
850 Kčs.Málo videná záležitosť.

U 450-1 Komplet: Návrh J.Jiroutek.Zostava bola variabilná.V prevedení morený dub,pololesk.
Každý kus nábytku sa dal kúpiť zvlášť.Napr. príborník stál 2310 Kčs a knihovňa 1220 Kčs.

U 450: Sektorová pracovňa od arch. J.Jiroutka.Vyrobil závod Třešť.

Pohovka 53-057: Vyrábala sa v prevedení mahagón,dub,orech a pasovala do zostavy U 550.

Záber nástennej a obývacej zostavy z medzinárodného veľtrhu spotrebiteľského tovaru Brno 1970.

Duo: obývacia stena: príborník a knihovňa od arch. J.Jiroutka.Prevedenie dreviny orech-dub,pololesk.

Bohéma: Návrh J.Petřivý,vyrobil závod Chotěboř.Kombinovaný povrch mahagón-jaseň,v prevedení pololesk.Cena závisela od druhu zostavy.Zostava na fotografii bola v roku 1971 v cene 13 365 Kčs.

U 450: Sektorová spálňa,variabilná od arch. J.Jiroutka.

Typ 200,670,140: Stoličky v cene od 180-200 Kčs.

Radikál: Obývacia stena od arch. Geralda Neussera z fóliovanej drevotriesky.V úprave matný mahagón a biely Celoplast.V 70 rokoch stála 10 300 Kčs.

Interprogram 1000: Obývacia stena od arch.G.Neussera.Bola novinkou pre rok 1973.Dodávala sa v úprave orech a biely Celoplast.

Standard: Obývacia izba od arch. F. Mezulaníka v prevedení orech.

Jeho cena v 70 rokoch bola 15 520 Kčs so 4 stoličkami a s 6 stoličkami bola cena 15 900 Kčs.

U 450: Od arch. J.Jiroutka.Veľmi obľúbený sektorový nábytok.Vyrábal sa aj v rôznych morených prevedeniach:dub,buk,jaseň,orech.

KU 600: Navrhol arch.K.Landsman.Táto kuchyňská linka bola zhotovená z pazderových polaminovaných dosiek vo farbe biela,buk.Zelené časti boli zhotovené z umakartu.Úchytky leštený chróm.Cena 3363 Kčs.

Apolo: Rozkladacie kreslo od arch. M.Čečka.Novinka roku 1973,vystavované na domácich i zahraničných výstavách.Bola tam ocenená cenou CID a niesla ocenenie -Najlepší výrobok roku 1972.
Poťahová látka bola polyesterové kyprené rúno a ponúkali ju vo viacerých prevedeniach,okrem tejto béžovej boli aj ďalšie varianty:béžová s hnedými kvetmi,červená,oranžová,hnedá,zelená.Telo postele bolo z odľahčeného hliníku,pohovka bola na kolieskach.Dobová cena: 2790 Kčs.

Livie. Odpočinkové kreslo od arch. G.Neussera.Trubkový rám pokrytý molitanom a kvalitnou poťahovou látkou.Cena 1640 Kčs.

KS 10: Konferenčný stolík z bielej laminovanej drevotriesky,boky Lamino mahagón,prevedenie matné.
Cena 445 Kčs.

Vera: Borovicový nábytok.Bol určený na export,na tuzemský trh bol dodávaný len výnimočne,ako súbeh.

Výstava: Štýl a móda 60 rokov

2013-02-12T00:16:00.000-08:00

Upozornenie: Text je písaný Česko-Slovensky a sú v texte použité slengové výrazy.

Tak zas po dlhom čase sa koná v Bratislave retro výstava.
Tento krát ide o výstavu Štýl a móda 60 rokov,v Slovenskom národnom múzeu.

Kedže Československé retro je môj dlhoročný koníček a výstav na túto tému som už videla mnoho,na území Česka aj Slovenska,tak mám s čím porovnávať a teda pokúsim sa byť objektívna.
Urobila som na výstave aj pár fotografií a kedže som nevedela,či sa môže na výstave fotografovať,tak som si nevzala moju zrkadlovku Nikon.Fotografovala som teda len s plážakom....Preto sa za kvalitu fotografií ospravedlňujem....

Takže začnem s tým príjemným:
Jednoznačne plus výstavy je,že sa vôbec koná.
Po druhé cena vstupného príjemne poteší,nie je vysoká,ale s ohľadom na veľkosť výstavy je zas myslím si primeraná....teda výstava je neveľká.
Na výstave nájdete z každého rožku trošku.....
Medzi veľmi vydarené sekcie patrí určite porcelán a dobové bytové interiéry.
Interiéry sú naozaj pekne dobovo,do detailu vybavené.
Zbierka porcelánu je kvalitná. Nájdete tam čajové,kávové súpravy od dizajnéra Jaroslava Ježka,i jeho typických koníkov.Veľmi cenné sú tu niektoré sošky a vázy v bruselskom štýle,aj typické pyžamáky....
Pekná je aj zbierka rádií a tak tu nájdete napr.kabelkové rádio Tesla Máj v rôznych farebných prevedeniach.Veľmi slušná je aj sekcia hudobných nástrojov a hodín.
Okrajovo sa výstava dotýka aj dobovej módy,ale tú nájdete sotva v jednej veľkej vitríne ....
Metráž je tu zastúpená asi 6 kusami látok,ktr. sú zavesené veľmi vysoko.....
Chýbalo mi tu hlavne väčšie zastúpenie metráže,lámp,hračiek a skla.
Hračkám venovali jednu malú zastrčenú vitrínu a sklo tu bolo zastúpene pár kúskami hutného skla a fúkanými rybami,ktr. inak patria asi k tomu najšerednejšiemu,čo vzniklo u nás v obore skla v tejto dobe.... Na to,že sme boli sklárska veľmoc....tak je tu v tomto smere toho žalostne málo....
Tak isto chýbali v početnejšiom zastúpení dobové plasty,ktr. vtedy zažívali v tej dobe neuveriteľný boom.
Pomerne málo zastúpená bola aj sekcia s dobovou grafikou-reklamné a filmové plagáty.
Je ich ozaj pár,tie čo boli dobové originály sú zarámované a oproti sú reprodukcie v malom,prilepené na akomsi plaste.....Tak isto bez popisu.
Medzi zaujímavé exponáty patria určite: automat na sódovku a cigarety,dobové motocykle Jawa,ČZT....a Bratislavská Lýra so šatami Marcely Leiferovej.
Milé sú aj drobnosti v malých vitrínach,dobové baliace papiere,servítky,podpivníky,zápalkové a cigaretové škatuľky,nálepky atď.

Azda najväčším nedostatkom výstavy je,že exponáty nemajú popisy.
Úplne chýba stručné info aspoň o roku výroby a meno autora dizajnu.

Tak isto bez popisu sú tzv. dáždnikové lampy,teda iba ich sklenené širmy-tienidlá zavesené jedna vedľa druhej v rohu miestnosti.Niektorým návštevníkom nič nehovorili,pretože bez popisu,ani nevedeli,čo to je.....
Čo sa týka popisov k výstave,tak na stene sú asi tri všeobecné popisy o dobe.a to je málo a myslím,že graficky to tiež nedopadlo na jedničku.....
Popisy sú možno zaujímavé pre mladých a ľudí,ktr. sa nezaujímajú o retro a celkovo dobu a históriu Československa nesledujú,len sa proste prišli pozrieť alebo si zaspomínať.
Pre fajnšmekrov a znalcov to boli informácie,ktr. vedia dávno naspamäť a nič nové sa nedozvedeli.
Čo ma na výstave rušilo boli čundrácké výjavy,ktr. síce patrili k dobe,ale na výstave ma vyslovene rušili a nielen mňa...
Celkovo ak zhrniem túto výstavu a porovnám s ostatnými už konanými,tak musím skonštatovať,že to bol lepší priemer.
Mnohým ľuďom,najmä laikom,mladým a ľudom,ktr. si prišli iba zaspomínať na staré časy a čo mali doma sa výstava asi určite bude veľmi páčiť.
Mnohý ochkali a usmievali sa,rozprávali si čo mali kedysi doma,čo má ešte doma babka a čo vyhodili.
Pobavili sa zaspomínali.Veľa ľuďom sa teda táto výstava určite bude páčiť,obzvlášť keď sú na takejto výstave po prvý raz.
Ale tak to má byť, ide o zábavu a spomienky.Určite by mal ísť každý a starší by mali ísť s mladými a poukazovať im dobu,ktr. nezažili a podať im k tomu vysvetlivky a príbehy,aby spoznali ako vyrastali a žili ich rodičia a starý rodičia.Spoznať aspoň trochu svoju vlastnú históriu a práve k tomuto sú práve takéto výstavy.

Ja osobne udeľujem tejto výstave 7 bodov z 10.

Fotografie z výstavy:

Retro vianoce

2012-12-21T03:04:00.001-08:00

Naše najkrajšie spomienky sa väčšinou spájajú s vianocami,vraciame sa do detstva,kedy sme žili vo svojom bezpečnom svete a tešili sa na darčeky,stromček,ozdoby,prskavky,rozprávky,sneh,guľovačku a dlhé nič nerobenie....

O tom,že je to pre väčšinu z nás to najkrajšie obdobie,na ktoré najradšej spomíname sú aj mnohé príspevky ľudí do časopisov a novín so svojimi detskými vianočnými fotografiami-retro spomienkami.

Spomienky na retro vianoce nájdete aj v našom archíve z minulého roku:

http://socikstyle.blogspot.sk/2011/12/ceskoslovenske-vianoce-60-rokov.html

http://socikstyle.blogspot.sk/2011/11/ceskoslovenske-vianoce-50-rokov.html

http://socikstyle.blogspot.sk/2011/12/h.html

1956: I porcelánová panenka znamenala radost pro maminku paní Šmerdovovu - tehdy ještě Adámkovou.

Tuto fotku pořídil můj tatínek v roce 1960. Vyprávěl mi, že jsem se nechtěla fotit, tak mi řekl-poslouchej ! A já jsem řekla pošouchám a vznikla tato fotka, napsala do redakce paní Pospíšilová z Děčína.

Martin Jindřich napsal: To jsem já 24. 12. 1974. V té době mi bylo 2,5 roku. Největší radost jsem měl z tříkolky, kterou stále vlastním. Chci ji nechat po důkladné rekonstrukci synovi Ondřejovi, kterému jsou 2,5 měsíce.

Zdroj:tieto 3 fotografie:Blesk.cz

Do roku 1964 se vracíme i s fotografií, kterou poslala Jaroslava Sedláčková. "Byla pořízena fotoaparátem Flexaret 6, jsem na ní já se svým manželem a mými rodiči," upřesnila.

Snímek Romana Szturce pochází z roku 1980 a jsou na něm zachyceni Romanovi sourozenci-dvojčata.

Fotografie z roku 1957, kterou zaslala Dana Rudolfová, přenesla naši čtenářku do roku 1957. "Fotka je z mateřské školy v Praze 6. Co nás tak moc zaujalo, že jsme s úžasem koukali na vánoční stromek, to už si dneska nepamatuji."

František Kůrka přispěl do soutěže fotografií z roku 1962. "Na snímku jsme já s pásovým traktorem na baterii a starší sestra s prskavkou. Za povšimnutí stojí tehdejší móda: účesy "na blbečka", puntíkované tepláky a vytahané punčocháče."

Jana Baudyšová poslala snímek ze svých druhých Vánoc, pocházející z roku 1985. "Na fotce je se mnou babička, všechny hračky, které se povalují okolo, máme ještě někde ve sklepě, ale ozdoby ze stromečku nám někdo z toho samého sklepa minulý rok ukradl. Nejspíš proto, že byly uloženy v krabici od videa. Ale je to škoda, ozdoby byly součástí tolika vánočních stromečků a vzpomínek..."

Marie Plačková objevila ve svém albu snímek z roku 1964, který nafotil její děda. "Na fotografii je zachycena moje babička při úpravě stromečku. Mamka (v tmavších kalhotách) a teta jí vydatně asistují."

Martin Řehoř. "Na fotce je můj táta se svými dárky, snímek fotil děda. Vždycky, když si fotku prohlížíme, nezapomene připomenout, že kromě dárků (nafukovací pes a traktor) je na ní zachycen i připínáček v bačkoře. Nikdo neví, kde se tam vzal, ale táta si pamatuje, jak ho něco píchalo do palce u nohy. Moc mu nevěřím, protože mu byly tři roky. To, že měl kalhoty z tesilu, který svědil až hrůza, už je pravděpodobnější. Fotka je totiž z roku 1966."

Fotografii z roku 1978 zaslala Jana Melenová z Oseku u Duchcova. "To jsou dceřiny druhé Vánoce. Tuhle svou nejoblíbenější hračku má u nás pořád schovanou na půdě," napsala paní Melenová.

Fotografie, kterou zaslala Marie Kamišová z Plzně, vznikla v roce 1968. Je na ní zachycena maminka Marie se svým bratrem. "Díky vaší soutěži jsem měla možnost nahlédnout do dětství mojí maminky z pohledu své šestasedmdesátileté babičky. Babička vyndala starou bednu s fotkami, při kterých jsme si krásně zavzpomínaly a hlavně se hodně zasmály. Díky za tyto krásné chvilky," napsala Maruška.

Dagmar Menšíková přispěla do soutěže fotografií z roku 1978. "Na zaslaném snímku jsem já se svou o rok mladší sestrou. Dnes mám dva kluky a za podobnou formuli bych byla opravdu vděčná aneb Husákovy děti uměly být také šťastné!"

Kateřina Sýkorová na této fotografii ukazuje, jaké byly její Vánoce v roce 1984. "Na fotografii jsem vyfocená já, na Štědrýdenroku 1984, kdy mi bylo tři a půl roku. Od Ježíška jsem dostala své první lyže, které jsem samozřejmě musela hned, ještě pod stromečkem, vyzkoušet. Dodnes si pamatuji na lyžování na mých žlutých lyžích, kdy mě jeden rodič pouštěl dolů z kopce a druhý mě pod kopcem chytal. V pozadí stojí můj první kočárek pro panenky. Na stromečku ještě hořely pravé svíčky."

Adéla Kohoutová z Českých Budějovic zaslala vlastní fotografie. Tehdy se psal rok 1989 a pro Adélu to byly první Vánoce.

Alan Najzar z Ostravy našel v archivu pěknou fotku z Vánoc roku 1971. "Co je na ní zvláštní, je to, že byla pořízena na diapozitivní materiál a po letech jsem jej nechal převést do digitální podoby, a jak se můžete přesvědčit, tak i po letech tento snímek neztratil nic ze své barevnosti," popisuje. Na snímku je Alan (miminko) s maminkou a bratrem.

Pavel Šubrt z Ostroměře zasílá snímek z roku 1988. "Pro mě znamenalo, čím větší dárek, tím lepší. A tento dárek to naplnil. Uvnitř byla klasická oranžová tatrovka," směje se Pavel.

Autorkou tohoto obrázku, který byl pořízen v roce 1966, je čtenářka Alena Krajčová. "Naše téměř dvouletá dcerka Yvonka dostala od Ježíška kočárek s panenkou - panenka ji zřejmě nezaujala, takže všechno z kočárku vyházela a vítězně se do kočárku nacpala sama."

Fotografii pocházející z roku 1988 zaslal Václav Doležálek z Třebíče. Na snímku je zachycen jeho syn, který dýchá jen pro jedno: svůj nejmilejší dárek. "Tuto hračku měl oblíbenou několik let," napsal pan Václav.

Eva Matušková našla ve svém archivu fotografii z roku 1977. "Jsem na ní vyfocena já, ale na co se tak upřeně dívám, už si nepamatuji. Asi vidím Ježíška," napsala paní Eva.

Fotografie pochází z archivu čtenářky Jany Šárkové, jejíž otec byl nadšeným amatérským fotografem. Tento snímek byl pořízen v roce 1963 a Janě bylo 6 let. "Už od dětství často slýchám, že mám velké smutné oči, a fotografie je důkazem, že ani dárečky pod stromečkem na tom nic nezměnily," napsala. "Jsem ráda, že vaše soutěž mě ‚vyprovokovala‘ k tomu, abych vytáhla staré fotky a zavzpomínala na dětství a vůbec časy minulé."

Lenka Novotná zaslala do soutěže o NEJ retro Vánoce fotografii z roku 1977.

Ludmila Krabsová našla ve svých fotografiích i jednu z roku 1961. "Na fotografii jsem já se svojí o rok mladší sestrou," stojí v e-mailu čtenářky z Liberce.

Fotografie, která pochází z roku 1976, je rodinným pokladem Lenky Špejchalové. Je zajímavá a významná nejen tím, že jde o osobní snímek, ale taky vzpomínkami. "Na rameni mám novou kabelku, kterou jsem právě dostala k Ježíšku. Pod stromečkem je vidět další dárek, malá umělohmotná konvička. Jaký rozdíl oproti dnešním dárkům. Pamatuji se, že tento stromeček - jedličku, maminka sehnala s protekcí. Jedličky tehdy byly jen podpultové."

Martina Bartoňová, která se narodila v roce 1971, byly v této době dva roky. Na snímku z roku 1973 je se svým bratrem. "Pozorně jsme sledovali, jak maminka zvoní zvonečkem a ohlašuje tím příchod Ježíška," píše paní Martina.

Miroslava Zemanová zaslala fotografii z roku 1966. "Na fotografii jsem zachycená já se svojí starší sestrou. Na hlavách máme čepičky z maškarního bálu ve školce, které jsme za žádnou cenu nechtěly sundat dolů. Byly mi dva roky."

Andrea Pavlová přispěla do naší velké vánoční fotosoutěže obrázkem z roku 1977. Hit všech dětí - "skládačku" - tehdy dostal k Vánocům i bratr Andrey. Autorem snímku je otec čtenářky Petr Oppl.

Snímek Romana Szturce pochází z roku 1980 a jsou na něm zachyceni Romanovi sourozenci-dvojčata.

Zdeňka Bezányiová se díky této fotografii vrátila do roku 1973 a bylo to příjemné vzpomínání. "Bratr objevil pod stromečkem soupravu pro malého doktora. Netroufám si odhadnout, co se pokoušel na mně vyšetřit."

Soňa Marešová zaslala kreativně vyrobené fotografie z roku 1968. Je na nich její snoubenec Pavel Dvořáček.

Tato fotografie pochází z archivu Tomáše Dusíka z Brna.Je z roku 1970 a tehdy Tomáš slavil šesté narozeniny.

Retro očakávania vianoc......

Rozsvecovanie vianočného stromčeku,Bratislava-Hviezdoslavovo nám.,1948

Príchod Deda Mráza,Bratislava 1952

2x Košice 1959,Dedo Mráz na tribúne

Bratislavský zimák víta Deda Mráza z Čukotky,1959

Vianočný program na nám. SNP v Bratislave,1969

Predvianočné nákupy v Bratislavskej tržnici,1984

Predvianočné nákupy od ZDA Partizánské,Bratislava 1984

Predvianočné nákupy v BA,1950

Vianočné trhy,Bratislava 1955

Prišli pomaranče....BA 1955

Predvianočné nákupy v BA 1956

Vianočne vyzdobená predajňa Zdroj Bratislava 1955

Zdroje:Onadnes.cz,Sme.sk

ČESKOSLOVENSKÁ OBUV

2012-12-06T02:26:00.001-08:00

Každá doba sa zračí vo svojej obuvi.

Albert Einstein

Československo bolo obuvníckou veľmocou.

V Československu sa spotrebovalo za rok 4,5 páru obuvi na obyvateľa a tým sa radilo na druhé miesto na svete.

Vo vývoze sa radilo na 4 miesto na svete.

Za socializmu sa v Československu vyrábalo veľa vecí.

Priemysel bol systematicky budovaný a uprednostňovaný.
Po znárodnení boli zlúčené väčšie,či úspešnejšie firmy do podnikov,ostatné boli zrušené.

Takisto to prebiehalo aj v obuvníckom priemysle.
Tam to bolo viacmenej jasné,pretože najväčšia firma na výrobu obuvi v Československu bola firma BAŤA.
Firma Baťa bola založená v roku 1894 súrodencami Annou,Antonínem a Tomášem.
Nevlastnili len továrne v Československu,ale aj v Poľsku,Juhoslávii,Bulharsku,Maďarsku,Rumunsku-všetky tieto továrne boli skonfiškované po roku 1945.Vo Veľkej Británii a ich kolóniách-domíniách,Holandsku,Egypte a v Indii boli továrne pod kontrolou tamojších vlád.
Podnik Baťa bol teda znárodnený 27.10.1945 a v roku 1949 vznikol SVIT národný podnik.
Národný podnik bol rozdelený do viacerých menších podnikov, čo trvalo až do roku 1953,kedy bol Zlín premenovaný na GOTTWALDOV a potom je už podnik uvádzaný až do roku 1990 ako Svit Gottwaldov n.p.-o.p.-striedavo...
V roku 1982-89 zmenil podnik status na odborový a v rokoch 1989-90 znova na štátny.
V roku 1990 sa stáva Svit Zlín akciovou spoločnosťou.

SVIT GOTTWALDOV

Bol najväčší podnik na výrobu obuvi v Československu a jeden z najväčších na svete.
Nástupnícky podnik po firme Baťa.

Jeho rozloha bola 92 ha a zamestnával 24 000 zamestnancov,z toho 60% žien.

Každú sekundu sa v závode vyrobilo 6 párov obuvi.
Ročná produkcia predstavovala

42 000 000 párov obuvi. V Československu sa na výrobe obuvi tento podnik podieľal

plnými 65 %.

Každý druhý pár sa prostredníctvom a.s. Exico Praha exportovalo do 80 krajín sveta.

Jeho základným programom bola výroba obuvnícka,gumárenská,kožiarenská,vyrábal a vyvážal obuvnícke stroje,špeciálne gumárenské formy,kopytá,podpätky,obuvnícke chemikálie atď.

Svit Gottwaldov združoval i ďalšie výrobno-hospodárske jednotky:

n.p. Gustava Klimenta Třebíč,n.p. Sázavan Zruč nad Sázavou,n.p. Botana Skuteč,

n.p. Kožnak Otrokovice,výskumní ústav kožedělný Gottwaldov a Incom Gottwaldov.

Od 70 rokov sa začala v obuvníctve viac používať chemizácia výroby.
Do ústrania ustupovala klasická šitá obuv,nahradzovali sa čoraz viac prírodné zvrškové i spodkové usne.
Chemizáciou sa aj zautomatizovala výroba.
Odlievaná obuv sa stala doménou plastikárov.
Podpätky,podošvy,ale aj vrchné dielce sa začali vyrábať z netradičných surovín a to hlavne lisovaním,vstrekovaním,tvarovaním a odlievaním.
Veľkým medzníkom sa stalo aj vysokofrekvenčné zváranie obuvi,kde sa obuv nemusí zošívať.
V povrchovej vrstve obuvi sa od 70 rokov začal používať miesto prírodnej usne,polymerický materiál.

NÁVRH OBUVI

V podnikoch boli samozrejme zamestnaní návrhári a modelári obuvi,ale obuvnícky a aj textilný priemysel v Československu spolupracoval aj s Ústavom bytovej a odevnej kultúry-ÚBOK.
ÚBOK stanovil módne znaky obuvi,líniu kopýt,strihy zvrškov,tvary podpätkov,spodkové prevedenie,druhy materiálov,farby na sezónu.Potom sa v podnikových návrhárskych dielňach začalo s náčrtmi,návrhmi,vzormi,kombinovaním,skúškami....
Ročne takto predkladali,napr. v Svite okolo 2000 vzorov kolekcie obuvi.
Z toho potom vyberala výtvarná rada,ktr. doporučila najlepšie vzory k realizácii a až potom si zo zostavenej kolekcie vyberali zahraniční zákazníci a zástupci obchodných organizácií v tuzemsku.
Exportné kolekcie sa napr. skladali až z 4-5000 modelov!

Ortopedické požiadavky na obuv v Československu:
Na výrobe obuvi spolupracoval aj poradný zbor hlavného hygienika ČSSR,pre otázky zdravotne nezávadného obúvania a s lekármi ortopédmi.
Pozornosť sa zameriavala na súčinnosť s konštrukčnými zložkami výroby obuvi.
Smerodajné pre výrobu bolo aby:
-noha v obuvi mala dostatočný priestor,hlavne v prstovej časti
-flexibilita nohy v topánke
-úmerná výška podpätku
-vybočené,alebo aspoň kolmé postavenie pätnej časti kopyta
-pevný a dostatočne dlhý opätok

Závod Svit mal svoje učňovské stredisko,kde si vychovávali pracovníkov pre podnik a študovali tam aj zahraniční študenti,hlavne z krajín RVHP a rozvojových krajín.

VIDEA:

Svit,1959-výročné: http://www.youtube.com/watch?v=b1TiYORPHFI

1984: http://www.youtube.com/watch?v=-S8RsMFz_24&feature=related
Dom obuvi Svit,1984: http://www.youtube.com/watch?v=71Io4RZsUo8&feature=relmfu
Liečebné http://www.youtube.com/watch?v=Fprnmn5GyU0&feature=watch_response

STAROSTLIVOSŤ O ZAMESTNANCOV

V podniku mali 15 kuchýň,kde pripravovali jedlo pre 45 závodných jedální-to bolo 15 500 stravníkov na 3 smeny! Zamestnanci mali na výber z 3-8 druhov jedál,vrátane redukčných a diétnych.
O zdravie zamestnancov sa staralo 118 lekárov a 222 zdrav. sestier.
K tomu slúžila zamestnancom aj sauna,vodoliečba,masáže,koronárna jednotka,fyzikálna liečba,rehabilitácie,inhalatórium atď.
V závodnom ústave národného zdravia v Gottwaldove sa o zamestnancov staralo 26 závodných lekárov,36 odborných a 20 zubných lekárov.
Na prevádzku tohto zariadenia podnik ročne venoval 6,5 000 000 Kčs.

Dovolenka pre zamestnancov podniku Svit:

19 rekreačných stredísk v tuzemsku i zahraničí.
Ročne bolo k dispozícii 1700 miest.Pre detskú rekreáciu boli k dispozícii 4 strediská pre 900 detí.
V podnikových rekreačných zariadeniach strávilo ročne dovolenku 23 000 pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
Rekreačné zariadenia mali hlavne v Beskydoch,Jeseníkoch,Krkonošiach,Chřibských lesoch a Vysokých Tatrách,ale aj v zahraničí-Bulharsko,Maďarsko,NDR....

Modely dámskej obuvi pre jar-leto 1985.

Československé obuvnícke podniky:

Svit Gottwaldov

JAS Bardejov

ZDA Partizánské (Závody 29.Augusta)

ZGK Třebíč (Závody Gustava Klimenta)

Sázavan Zruč nad Sázavou

Obuv vyrábali aj niektoré výrobné družstvá,ako napr:
OVD Bratislava a Bánovce nad Bebravou
Snaha v.d. Brno
Svedrup v.d. Gottwaldov a v.d. Rozvoj

Obuv zo sezóny 1974-75

Materiály používané k výrobe obuvi:

Na zvrchnú časť:

Hovädzí box,teľací box,Velúr-rôzne upravované-pod rôznymi názvami:

Atlas,Odev,Lukanil,Baby,Arans,Taba,Natur,Anad,Lemato,Toga,Kampala,

Uralam,Anad,Siux,Savona,Kemp,Arian,Kelet,Lucena,Sumo,Barex 700,

Velúr Derby,Rustikal,teľací box Fenix atď.

Na podošvy:

TPE,PUR,TPK,OBOLIT,gumový monolit,gumená a kožená podrážka,

styropor,PVC.

Druh obuvi:

Tenisky:

Materiál: Segel Roland,Svensil,Utensil,Liso.

Lodičky,poltopánky,sandále a zimná obuv-pánske i dámske:

Hovädzí lak,bravčovicový nubuk,hovädzí box Advantik,Rustikal,Antik,

poromerický materiál Barex 700,teľací box Fenix.

Ceny:

Pánske poltopánky:140-200 Kčs,dámske:60-340 Kčs,zimné:95-280 Kčs.

Dámske lodičky: 125-280 Kčs.

Letné sandále-dámske:88-390 Kčs

-pánske:20-260 Kčs

Čižmy:

Pasta PVC-antik striekaná,hovädzí box Odev,plastický materiál-pasta:Antik,Streč,Poľana.Textilný materiál-Diplomatka,tzv. Baby.

Ceny od:65-620 Kčs.

Papuče:

Materiál: Sava,vlnený úplet,alebo textil,úplet, PAD,bavlna,

Manchester,Dana,Pečora,brokát, zamat,Silven,Legos,Sikara.

Ceny:21-49 Kčs.

Veľmi populárne športové čižmy-Gerlach,boli vyrobené z pasty PVC.

Korčule:

Pánske:hladký hovädzí box a silonový úplet. Cena: 310 Kčs.

Dámske:Hovädzí box Elk,cena: 140 Kčs.

Lyžiarky:

Hovädzí box Reho,Ski a podošva : vstrekolisované PVC. Cena od:640-920 Kčs.

Obuv pre deti a mládež:

Materiály,vrchné i podošvy boli z rovnakých materiálov.

Ceny:

Poltopánky:40-64 Kčs.

Sandále:21-85 Kčs.

Tenisky:22-320 Kčs.

Kopačky:36-43 Kčs.

Gumáky:25-40 Kčs

Topánky pre maličké deti:

Sandálky a topánočky:13-25 Kčs.

Ocenenia a výstavy n.p. Svit:

Ocenenia

Svit získal radu ocenení.
Medzi najdôležitejšie patrili najvyššie ocenenia štátu-rády:
-Rad práce-1955
-Rad republiky-1969
-Rad víťezného února-1973

25x získali Rudý prapor:
-vlády-6x
-MSP-11x
-standarta VHJ-3x
-standartu OŘ a ÚVOS-6x
-čestné uznanie vlády a ÚRO-1x

Ďalšie vyznamenania podniku Svit boli udelené v rokoch 1956-1982 celkom 11x.

A bola im udelená zlatá vysačka CID-teda za kvalitu a to získalo celkom 58 vzorov obuvi.

Ocenenia z výstav:

V 60. rokoch dostali vyznamenania na výstavách v Lipsku,LVT-Liberecké výstavní trhy,v Ostrave.Celkom 16 ocenení.
V 70rokoch to bolo na výstavách v : MVSZ,LVT,Lipsko,Trenčín,Intersport.Celkom 268 ocenení!
V 80 rokoch: Trenčín,MVSZ,LVT,Lipsko.Celkom 31 ocenení.

PRANIE A PRAČKY v ČESKOSLOVENSKU

2012-10-24T12:58:00.001-07:00

Aby sme začali úplne od začiatku,tak sa musíme pozrieť na to,kedy sa u nás objavili prvé mydlá a neskôr pracie prášky a ako sme sa od valchy dostali k pračke.

Babky na dedinách spomínajú,ako plácali na potoku na kameni špinavé prádlo a v neckách prali na valche-rumpli...Babky v meste spomínajú,ako si prali prádlo v práčovni.
Práčovňa bola spoločná pre celý dom a na pranie bol poradovník.
Až prišiel za 3 týždne na nich rad,obuli si gumáky,natiahli gumené rukavice,na krk zavesili gumenú zásteru a hajde prať.V práčovniach boli obrovské hebedá,ktr. sa ani neponášali na pračky.Väčšina z nich pochádzala z ešte z prvej republiky,alebo z 40-50 rokov 20 stor.,ale prali spoľahlivo.Bola tu aj vaňa na namáčanie prádla ,niekde aj žmýkačka.
A potom šup s prádlom na povalu s ťažkým košom a vešať prádlo.

Neskôr sa v našich domácnostiach-kúpeľniach usídlili domáce pračky.
Prve to boli klasické vírivky,kde krásne napenil prášok,zmotal prádlo dokopy a potom ste ho vybrali a opláchli vo vode-vo vani a dali do žmýkačky,teda odstredivky.Odstredivky boli ďalšie dôležité zariadenia pri praní.K ústiu ste priložili kýblik,či lavór a voda veselo tiekla von....
Zohnať pračku nebolo nijak ľahké,často krát ste museli na ňu čakať,obehať všetkých známych i neznámych....ale keď ste ju zohnali,tak to bolo! Pračku doma vítali,ako vzácnu zahraničnú delegáciu.....Na automatické práčky ste si museli ešte pripraviť plnú peňaženku,pretože tieto pračky v tej dobe boli pomerne drahým artiklom.

CENY PRAČIEK

Rok 1973-74:
Tatramat,plnenie zvrchu,na 4kg prádla-5930Kčs
Romatic 202,plnenie zboku,na 3kg prádla-6200 Kčs
Romo Kombi R 241,vírivka s odstredivkou,na 1,5 kg prádla-2700Kčs
Romo Mini 151,vírivka na 1,3kg prádla-1480Kčs

ODSTREDIVKY:

Perla C 145 na 1,5kg bielizne-980Kčs
S 3,stolná odstredivka na 1kg bielizne-510Kčs
Frymeta,na 4kg bielizne-1280Kčs

Rok 1983-84
Automatická pračka Tatramat 245,1-vrchné plnenie,14 programov,-6430Kčs.
Tamat 500,bočné plnenie,18 programov-7420Kčs.
Tatramat AP 495,bočné plnenie,15 programov-6680Kčs
Romo R 190,vírivka,rôzne typy podľa toho cena od 1110-1910 Kčs.

ODSTREDIVKY:

Perla C 41-ROMO-na 1,5kg bielizne-900Kčs
Klad N 2,Kovopodnik-stolná odstredivka na 1kg bielizne-560Kčs

Video: Pranie v Perote 1954

http://www.youtube.com/watch?v=M1em0QHGF_E&list=UUoLSbbRIWh_K1JB9zHM32GQ&index=1&feature=plcp

Video:Toulavá kamera-O Pračkách-história
http://www.youtube.com/watch?v=88pDFIUPEIg&list=UUoLSbbRIWh_K1JB9zHM32GQ&index=5&feature=plcp

Múzeum pračiek,Svitavy:
http://www.muzeum.svitavy.cz/stale-exp/historie-prani/nase-pracky/88-1/

Mydlá a prášky na pranie

Mydlá sa zhruba do 17 storočia varili doma.

Začiatkom 19 stor. sa mydlo začalo spracovávať priemyselne.

V roku 1806 založil továreň na mydlo William Colgate v New Yorku a prvé pracie prášky sa objavili okolo roku 1880.Išlo hlavne o mleté mydlá.

Veľkým pokrokom vo výrobe pracích práškov bolo pridávanie bieliacích zložiek do prášku a to perborátu a silikátu.Perborát uvoľňuje pri praní bublinky kyslíku,ktr. prádlo mechanicky čistia.

Silikát prádlo zmäkčuje.Takto upravené prášky sa začali vyrábať v roku 1912.

V 30 rokoch 20 stor. sa do práškov začali pridávať fosfáty.

Zmäkčovali vodu,tým pádom sa prášok lepšie rozpúšťal vo vode.

Neskôr sa zistilo,že fosfáty sú nebezpečné pre životné prostredie a od 80 rokov sa začali nahrádzať inými zmäkčovadlami.

2.sv. vojna odštartovala rozvoj chemického priemyslu a prírodne mydlá sa nahradili syntetickými pracími prostriedkami.Tie sa dali vyrábať vo veľkom množstve a boli účinnejšie.

V 70 rokoch sa do práškov začali dodávať biologicky aktívne enzýmy.

Tie dokážu odstraňovať určité škvrny.To umožnilo znížiť teplotu pri praní a tak šetriť energiu.

Ďalšie látky ktr. začali byť prítomné v pracích práškoch sú:

Proteázy- štiepia bielkoviny-perú škvrny od krvi.

Amylázy- štiepia tuky-perú mastné škvrny.

Ďalej sa od tejto doby pridávajú do práškov aj látky,ktr. zabraňujú hrdzaveniu pračky.

Najznámejšími výrobcami pracích práškov v československu boli:

RAKONA RAKOVNÍK-firma vznikla už v roku 1875 a po znárodnení sa zameriavala na výrobu pracích a čistiacich detergentov.
Najznámejšie pracie prášky tohto podniku boli-Tix,Batul,Onyx,Bio Sam,Rakon,Biomat.

PALMA BRATISLAVA-firma vznikla v roku 1920 a n.p. Palma vznikla v roku 1958.Od roku 1972 mala 6 výrobných závodov vo viacerých slovenských mestách.Podnik nevyrábal len kozmetiku a pracie prášky a detergenty,ale aj pokrmové tuky-Cera,Helia,Palmarin,Heliol.
Najznámejšie pracie prášky tohto podniku boli-Palmex,Azúr,Novit,Polio,Ida.

STZ,SETUZA Ústí nad Labem a Olomouc-firma bola založená ako mydláreň Schicht-slávne mydlo s jeleňom v roku 1848.V roku 1948 po znárodnení vznikol n.p.STZ.
Okrem pracích práškov,detergentov,mydiel,zubných pást tu vyrábali aj jedlé tuky:
Lukana a Ceresol.
Najznámejšie pracie prášky tohto podniku boli-Titan,Merkur,Namo,Hanka.

Pračky na pranie

Naše prababky a babky prali na valche-rumpli a na potoku plácali prádlo na kameni s dreveným lopárom.

Prvé naozajstné pračky začali vznikať v pol. 19 stor.,boli drevené.

V dôsledku priemyselnej revolúcie sa začali pračky vyrábať vo veľkom a vznikali nové špecializované firmy na ich výrobu.

1882-J.Novotný z Mor. Budějovic,1883-E.Leder zo Zábřehu atď.

Zač. 20 stor. sa výroba rozrastala: firma Hobza a spol.-pračky IDEAL,firma Beneš-pračky JUBILA,firma F.Slavík-pračky SLAVIA atď.

Typy pračiek

Na začiatku sa vyrábali tzv. valchové pračky,prali na trecom princípe,no prádlo sa rýchlo opotrebovalo.

Elektrina,veľký vynález Nikola Tesly v roku 1894-užitie elektriny v malých motoroch,pohlo aj pracou technikou.

Prvá elektrická pračka bola zostrojená v roku 1906 Alva Fischerom.

Veľkým pokrokom bol aj prechod z drevených na kovové pračky a ohrevom vody priamo v nich.

Z prvu sa vykurovalo v v pračke,ako v peci a neskôr sa aj tu začala používať elektrina.

Zvonové pračky-hlavne v USA.Prádlo sa pralo prúdom,ktr. vytváral zvon svojim pohybom.

Práčové pračky-prádlo prali telesá pohybujúce sa v pracom bubne,no prádlo sa tiež rýchlo opotrebilo.

Vibračné pračky-Prádlo neničili,ale ho ani dobre nevyprali....prádlo vibrovalo v mydlovej vode a pri vypúšťaní vody sa špina usadila opäť na prádle.

Vírivé pračky-tieto si pamätajú i mnohý z nás z detstva.Prádlo vírilo vo vode s práškom,potom sa zvlášť muselo pláchať v čistej vode a ručne,alebo v odstredivke žmýkať.

Zabralo to veľa času a námahy,preto sa pralo cca.raz za mesiac,tzv. veľké pranie,väčšinou cez víkendy.

Automatické pračky-začali sa vyrábať v 60 rokoch 20 stor.
Všetky pracie úkony sa prevádzajú v jednom bubne a sú riadené nastaviteľným programátorom.

Konkrétne prvá automatická pračka je z roku 1958-Lavamat,1976 prvá automatická pračka so šetriacim energetickým programom a 1986 so zníženou potrebou pracieho prášku.

Československí výrobcovia a ich pračky a odstredivky.

Našimi najväčšími výrobcami boli:

Podnik vznikol v roku 1949 a patril k predným výrobcom pracej techniky v Československu.

Jeho história končí po roku 1989 i keď pokračuje v nástupníckych firmách R-fin,Meron a Primus.

V roku 1848 začína história tejto firmy,neskôr podniku,keď majiteľ obchodu v podtatranskej obci Matejovce,Carl August Scholtz zakladá strojársku dielňu.
Spočiatku vyrába klince a česadlá na dobytok a kone, ktoré sa vtedy dovážali z iných krajín. Následne rozširujú výrobu o pocínovaný a pozinkovaný tovar, predovšetkým pre potreby domácnosti a o ďalšie plechárenske výrobky.
Počas 1 a 2 sv. vojny sa sortiment prispôsobil vojenskej výrobe.
V roku 1945 bola Benešovými dekrétmi firma znárodnená.
V roku 1946 bol zriadený samostatný podnik Spojené smaltovne, n.p., so sídlom v Matejovciach.
V roku 1950 Podnik je premenovaný na Tatrasmalt, n.p.
1960-1970-postupne sa pripravuje nový výrobný program, ktorého základným bodom sa stanú elektrické spotrebiče určené pre domácnosť. Začínajú sa vyrábať elektrické ohrievače vody, kovové palety, elektrické rúry na pečenie, automatické pračky z francúzskej licencie VIVA, automatické pračky v kooperácii s firmou EI Nis Juhoslávia.
1974-podnik bol premenovaný na Tatramat, n.p. Matejovce (neskôr Poprad).
1980-1989-dominantou výroby sa stávajú automatické pračky, elektrické ohrievače vody a vyrobný sortiment dopĺňa plochý žehlič bielizne Tamatpress 2000.
1.10.1990-rozhodnutím MH SR č.17/90 sa Tatramat, n.p., stáva akciovou spoločnosťou.
Firma úspešne existuje dodnes a sústreďuje sa najmä na výrobu bojlerov,ohrievačov vody a kotle.

Ďalší výrobcovia čs.pracej techniky:

Kovozávod Frýdlant v Čechách

Okresný kovopodnik Kladno

Kovoslužba Pezinok,závod modra

Družstvo zámečníku Praha

Severomoravské pily lázně Jěseník a Šumperk

Kovosmalt Trnava

TAZ Trnava

Kovostav Slatinka nad Bebravou

Tatramatky z Popradu.

Pračky Tatramat a ROMO.

ROMO n.p. FULNEK

Dobové reklamy ROMO n.p.FULNEK a TATRAMAT n.p.POPRAD

Obrazový material:vlastný archív-dobové materiály,Valcha.cz,Bombara.sk

Čs. ilustrátori detských knižiek,3.časť

2012-09-19T13:37:00.001-07:00

Jarmila Dicová - Ondrejková

11.6.1940 Brunovice

Maliarka a ilustrátorka

K ilustrovaniu knižiek sa dostala už na škole v 5 ročníku,kedy ilustrovala svoju prvú knihu.
Študovala na gymnáziu v Novom meste nad Váhom,neskôr na VŠVU u prof. Vincenta Hložníka v obore knižná grafika a v obore voľná grafika u prof. M.Dezidera.
Zaoberá sa aj monumentálnou tvorbou,dotvorila viacero priestorov technikou štukovej maľby, keramiky či art protisu.Spoločne aj so svojim manželom akad. maliarom Mikulášom Dicom a aj so svojou dcérou, taktiež výtvarníčkou Dašou Dicovou-Bacmaňákovou.

V roku 1973		dostala Cenu za ilustrácie v knihe Bračekovia mravčekovia.

V roku 1973

dostala Cenu za ilustrácie v knihe Bračekovia mravčekovia.

Dosiaľ ilustrovala viac ako 60 kníh pre deti a mládež.
Svoje obrazy vystavuje doma i v zahraničí, napríklad v Bratislave, Martine, Prešove, Piešťanoch, ale aj v Káhire, Berlíne, Viedni a Zürichu.

Monumentálná tvorba-keramika,1978,Michalovce a Humenné

Vladimír Machaj

8.12.1929 Martin

Maliar,ilustrátor,grafik

V rokoch 1949-56 študoval na VŠUP v Prahe úžitkovú grafiku u prof. A.Strnadela.
Venoval sa aj štúdiu známkovej tvorby a bankových cenín.
Bol dlhoročným výtvarným redaktorom a dvorným ilustrátorom vydavateľstva Mladé letá Bratislava.
Veľká časť jeho ilustračnej tvorby bola určená zahraničným čitateľom,prostredníctvom PZO Artia.

Za svoju tvorbu aj významné umelecké ocenenia: Cenu vydávateľstva Mladé leta (1970), Cenu Ľudovíta Fullu (1978) a Striebornú medailu na medzinárodnej knižnej výstave v NDR v Lipsku (1977).
S jeho dielami z knižnej ilustrácie sa mohli návštevníci stretnúť na prestížnych medinárodných bienále ilustrácii v Bratislave a v Brne.

Ferdinand Hložník

18.11.1921 Sveredník pri Žiline-24.2.2006 Bratislava

Navštevoval gymnázium v Žiline.
Jeho starší brat,neskorší akademický maliar Vincent Hložník odyšiel študovať na VŠVU do Prahy v období keď otec zomiera a hlavou rodiny sa musí stať gymnazista Faerdinand.
V roku 1942 odchádza študovať do Bratislavy na VŠ technickú,obor kreslenie a maľovanie.
V tejto dobe tragický umiera aj jeho matka.V roku 1946 dokončil vysokú školu.študoval aj pedagogickú nadstavbu a tak okrem toho,že sa stal akad. maliarom,je aj profesorom kreslenia a zemepisu.
Učil na reálnom gymnáziu v Bratislave na Grosslingovej ul. a popri tom sa venuje výtvarnej práci.
Je členom skupiny výtvarníkov:Skupina 29.augusta.
V r. 1950 ilustruje svoju prvú knižku-Štvornohí priatelia. V r. 1951 sa stáva nezávislým výtvarníkom.
V r. 1955 sa žení a rok neskôr sa mu narodil syn Juraj.
V roku 1958 sa zúčastňuje na EXPO v Brusseli a na bienále v Moskve.V roku 1961 ma prvú samostatnú výstavu v Plzni.

Jeho veľmi významnou prácou bola čítanka pre ZDŠ a Šlabikár pre 1.ročník ZDŠ.Vychádzal nikoľko rokov v reedíciách a dnešný tridsiatníci-štyridsiatníci si ho veľmi dobre pamätajú.

Rok 1965 bol bohatý aj na výstavnú činnosť. Bienále Sao Paolo, Československá výstava Rím,Neapol, Bochum, Berlín, Štokholm, Praha ale aj SNG. V roku 1966 absolvuje samostatnú, súbornú výstavu v Umeleckej besede v Bratislave.V roku 1967 realizuje súbornú výstavu vo Varšave.
V tomto roku získava aj svoje prvé významné ocenenie Cenu Cypriána Majerníka práve za súbor obrazov z roku 1966 s prihliadnutím na výstavu v roku 1966.
V roku 1969 začina spolu s bratom Vincentom cez nasledujúce letá pravidelne chodievať na Oravu, na kresliarske pobyty.
Z týchto kolegiálnych stretnutí vzikli základy usporiadania tématických krajinárskych výstav v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a v Oblastnej galérii M. A. Bazovského v Trenčíne v roku 1976.
V roku 1974 ziskava ocenenie na II. medzinárodnom bienále maľby v Košiciach.
Za svoju bohatú ilustrátorskú činnosť pre deti a mládež získava v roku 1976 Cenu Fraňa Kráľa.
V roku 1988 realizuje výstavu výberu z tvorby v Galérii Františka Studeného v Nitre.
Zomrel v roku 2006 a je pochovaný vedľa svojho brata Vincenta.

Ďalšie knihy s ilustráciami Ferdinanda Hložníka nájdete na jeho stránkach: http://www.ferdinandhloznik.com/expozicia-knih.html

Vladimír Fuka

5.2.1926 Písek – 29.3.1977 New York

Maliar,ilustrátor,grafik,typograf a autor plastík

V rokoch 1945–1947 študoval na pražskej Akademii výtvarných umění a na grafickej
škole u Nejedlého a Rady.
Vedľa volnej maliarskej tvorby sa od roku 1951 zaoberal knižnou grafikou a ilustráciou.
V 60. rokoch získal za svoju ilustračnú tvorbu radu cien v Československu i v zahraničí.
Bol členom spolku výtvarných umelcov Mánes,International Center for typhographic Art a
Umeleckej besedy.
Detská encyklopédia s textami Bohumila Říhy vyšla v niekolkých vydaniach
(až v roku 1978 nahradily Fukové ilustrácie tie od Jiřího Kalouska).
Fuka sa zúčastnil na československej účasti na EXPO 58 v Bruseli; s Jiřím Trnkou
spolupracoval na kanadskom pavilóne na EXPO 67 v Montrealu.
V roku 1967 s manželkou a dcérou emigroval do USA.
V roku 1973 získal americké občianstvo.Zomrel v roku 1977 na následky cukrovky.
V Československu usporiadal 5 autorských výstav a vyše 40 spoločných s inými umelcami.

Čs. ilustrátori detských knižiek,2.časť

2012-09-06T06:44:00.000-07:00

JANA SIGMUNDOVÁ

12. 2. 1940, Praha
maliarka, grafička, ilustrátorka
Vyštudovala VŠUP u prof. Františka Muziky.

Ocenenia:1973 Bologna 1. cena
1974, 1975, 1975 Čestné uznanie MK ČSSR
1979 strieborná medaila Mezinárodný knižný veľtrh Delhi

Ilustrované knihy-výber: len do roku 1992

Pohribný Antonín: Malý labyrint výtvarného umění, 1968
Hořejš Petr: Vaňásek a Jevíčko, dobyvatelé kosmu, 1970
Hanzlík Josef: Princ v Zeleném království, 1971
Krügerová Maria: Hodina nachové růže, 1972
Hejná Olga: Jak si mořský koník, mořská jehla a hvězdice udělali malé milé moře, 1973
Lukešová Milena: Knížka pro Lucinku, 1973
Toufar Ivan: Matějská pouť, 1973
Hodačová Helena: Výlet s Hanou, 1974
Bartová L. Agnija: Svět s modrýma očima, 1975
Lukešová Milena: Zimní knížka pro Lucinku, 1978
Frýbová Vladimíra: Voňavá jablíčka, 1979
Badoučková Jitka: Jak mluvit s květinami, 1980
Sládek Josef Václav: Z křišťálové studánky, 1982
Kam chodím nejraději, 1986
Voňavá jablíčka, 1990
Lukešová Milena: Jak si uděláme zeměkouli, 1992

Alena Ladová

29. 12. 1925, Praha - 25. 6. 1992, Praha

maliarka, ilustrátorka spolupracovala s novinami a časopismi, tvorila scény a kostými, spolupracovala s animovaným filmom.
Študovala Státní grafickou školu u prof. Karla Tondla, na VŠUP v Prahe u prof. Emila Filly, Obohatila dielo svojho otca J. Lady svojim vlastným ženským prínosom.

Ilustrované knihy výber: len do roku 1991

Rachlík František: Balty, 1946
Zhoř Antonín: Učedník kouzelníka Čáryfuka a ještě dvě veselé pohádky (spoločne s otcom J.Ladom), 1946
Holas Miloš: Abeceda, 1946
Hrubín František: Jak se chytá sluníčko, 1947
Schwertner Jiří: Co už dovedu, 1950
Ladová Alena – Komárková E.: Foukej, foukej větříčku, 1951
Ladová Alena – Stehlík Ladislav: Malý přírodopis, 1956
Pernica Bohuslav: Lidový humor, 1956
Maršíček Vlastimil: Na vsi, 1956
Maršíček Vlastimil: U potoka, 1958
Kainar Josef: Zlatovláska, 1958
Kubka František: Dětem o dětech, 1961
Němcová Božena: Zlatý vrch, 1962
Ladová Alena: Můj táta Josef Lada, 1963
Ladová Alena: Zvířátka, 1969
Plachetka Jiří: Jak se dělá řemeslo, 1971
Ladová Alena: ABCD, 1974
Žuravljovova Zoja: Můj pes a já, 1975
Průchová Heda: Ptačí pohádka, 1976
Stanev Emilijan: Chaloupka pod sněhem, 1977
Ladová Alena – Brukner Josef: Mikeš jde do světa, 1977
Ladová Alena – Brukner Josef: Jak se Mikeš dostal k cirkusu, 1977
Syrovátka Oldřich: Takový velký svět, 1979
Sojková Kamila: Dobré ráno na zahrádce, 1980
Ladová Alena – Balík Jindřich: Velká liška a malá liška, 1980
Ladová Alena: Jaro, léto, podzim zima, 1982
Hilarová Dagmar: Jak zvířátka našla domov, 1984
Ladová Alena – Jílková Eva: Jirka to umí, 1984
Prošková Hana: Máma a já, 1985
Horelová Eliška: Tománek je rád na světě, 1986
Provazníková Věra: Budulínek, 1991

Edita Plicková
13. 10.1940, Praha

Ilustrátorka, grafička

Ilustrovala učebnice,detské knihy,omalovánky,osvetové plagáty,napr. pre zdravotníctvo:každé dieťa,ktr. odchádzalo od lekára,či zubára dostalo obrázok za statočnosť.....,ďaľej kalendáriky,brožurky-prospekty,jej kresby sa objavovali na detských kartónových kufríkoch,kvartetých,pexesách atď.

Dostala ocenenie: Noci s Andersenom

Ilustrované knihy-výber: len do roku 1990

Hádej, co je to? 1970
Schwertner Jiří: Včera pršelo, 1972
Syrovátka Oldřich: Tvůj velký svět, 1976
Karmín Petr: Rybí kalendář, 1978
Fischerová Daniela: Máme rádi zvířata, 1978
Zlomíš-li či nezlomíš-li si jazýček, 1979
Parma Miloš: Jaké chceme být? 1979
ABC docela malých doktorů, 1979
Čehovský Jiří: Budulínek, 1980
Rok správného zálesáka, 1982
Jak kočka Majda přišla o fousky, 1983
Herinková Vlasta: Ruský jazyk hrou, 1985
Mika Vladimír: Velké prádlo kočičky Majdy, 1986
Skomjakov Sergej Michajlovič: Zelená kuchyně, 1988
Klímová Květoslava: Říkánky pro nejmenší, 1988
Wildová Olga: můj pomocník při táboření, 1988
Tetourová Marie: Hrátky pro kamarádky, 1988
Tetourová Marie: Správným klukům, 1989
Podhajská Zdenka: Interessantes aus dem Welt der Pflanzen, 1989
Stránský Michal: Řemesla, 1990

Dušan Kállay

19. 6. 1948, Bratislava

Tento slovenský maliar sa venuje volnej grafike, ilustrácii, maľbe, kresbe, ex-libris, známkovej tvorbe a čiastočne plagátu. Žije v Bratislave.

V rokoch 1966 - 1972 študoval na VŠVU v Bratislave v oddelení grafiky a ilustrácie u prof. Vincenta Hložníka a v oddelení figurálnej kompozície a krajinomaľby u prof. Jána Želibského.

Od roku 1990 pôsobí na VŠVU v Bratislave, kde ako profesor vedie oddelenie volnej grafiky a knižnej ilustrácie.

Jeho tvorba získala najvýznamnejšie domáce a medzinárodné ocenenia vo svojich odboroch. Celkom 46 cien a 14 diplomov, medzi nimi sú Grand Prix na Bienále ilustrácií v Bratislave (1983), Cena Hanse Christiana Andersena, udeľovaná organizáciou IBBY pri UNESCO (1988), UNICEF Award v Bologni (1992) za ilustrácie, ceny na medzinárodných prehliadkach grafiky (Banská Bystrica, Fredrikstadt, Ljubljana), filmu (Kroměříž, Chicago) a známkovej tvorby (Najkrajšia známka sveta, výstava WIPA, 2002). Viacnásobne ho ocenili v súťažiach Najkrajšia kniha roka v Československu i na Slovensku.

Vytvoril vyše 90 titulov ilustrovaných kníh: medzi nimi Alica v ríši zázrakov, ktorá vyšla v siedmich rečiach, rozprávky z britských ostrovov V ríši víl a škriatkov (1987), Wiliam Shakespeare: Kupec benátsky (1996), bibliofílie Veľký testament Francoisa Villona (1970), Sebastian Brandt: Loď bláznov (1972), Videnie proroka Dávida (1991, spolu s kaligrafom Ľubomírom Krátkym).

Svoju tvorbu predstavil a predstavuje na mnohých našich i zahraničných výstavách.

Gabriela Dubská

8. 3. 1915, Břeclav – 22. 8. 2003, Kosoř

Knižná grafička a ilustrátorka, maliarka, činná tiež v propagačnej grafike, kreslenom a bábkovom filme (2 filmy ČT- O makové panence a Sluneční panenka a dešťový panáček) a v oblasti umeleckého priemyslu.

Zúčastnila sa za SNDK l. Veltrhu detskej knihy v Bologni.
Študovala Školu uměleckých remesiel v Brně (Petr Dillinger a František Süsser), potom v Paríži na L´Ecole moderne de coupe, navštevovala Académii de la Grande Chaumiere, kde u Othona Friezse študovala maľbu.Ilustrovala i mnoho zahraničných rozprávok pre Artiu.
Voľnú tvorbu venovala Památníku národního písemnictví ako súbor.
Obrazy oleje sú vo vlastníctve rodiny a priateľov.

Ilustrované knihy-výber,len prvé vydania: len do roku 1988
1953 Zdeněk Manďák: Hedvábné vlákno, SNDK
1959 K. Poljakovová: Pohádky, SNDK
1961 Ela Perociová: Domeček z kostek, SNDK
1962 Colette Vivierová: Severka, SNDK
1963 Karel Konrád: Kočko, kočko kočkatá!, SNDK
1964 Jindřich Hilčr: Hra pro pět prstů, SNDK
1966 Věra Adlová: Blues pro Alexandru, SNDK
1968 Vladislav Stanovský: Proč má zajíc prasklý pysk, SNDK
1971 Václav Čtvrtek: Kočičiny kocourka Damiána, Albatros
1972 Hana Doskočilová: Kudy chodí malý lev , Albatros
1974 Václav Čtvrtek - Dubská Gabriela: O Makové panence a motýlu Emanuelovi, Panorama
1974 Jindřich Hilčr: Z křišťálové studánky (Sládek, Rais, Kožíšek), Albatros
1976 Jana Moravcová: Pohádky pro každé počasí, Albatros
1977 Dubská Gabriela: Filípek mezi květinami, Orbis
1977 Dubská Gabriela: Filípek mezi zvířátky, Orbis
1978 Dubská Gabriala: Filípek v ptačí říši, Panorama
1978 Barešová Majka: Jak vzniká řeka a co nás v ní čeká, Albatros
1978 Barešová Majka: Albatros
1979 Drijverová Martina: Táta pro příští vánoce, Albatros
1979 Šrut Pavel: Popletená sova, Panorama
1984 Zlatý věnec (texty o jednotlivých výtvarnicích), Albatros
1988 Čtvrtek Václav - Dubská Gabriela: Pohádka o ptáku Klabizňákovi, Albatros

Pokračovanie nabudúce.....

JAROSLAV MALÁK,obľúbený čs. ilustrátor.

2012-08-23T04:21:00.001-07:00

Akurát pred pár dňami som načala tému čs. ilustrátorov a v piatok 17.8. prišla smutná správa u úmrtí jednoho z mojich najoblúbenejších čs. ilustrátorov vôbec.......

Jaroslav Malák

Dožil sa uctihodného veku 84 rokov,ale aj tak mi je to ľúto,že už neuvidím žiadné jeho ďalšie kresby a hlavne žiadne ďalšie príhody Oldy a Poldy.....

Jaroslav Malák sa narodil 21.2.1928 v Říčanech.Cez vojnu,1942-44 študoval na Rotterovej škole užitého umenia v Prahe.Krátko pracoval v redakcii Dikobrazu.
Bol iustrátorom,humoristom a komiskovým maliarom.Ilustroval mnoho kníh a časopisov pre deti,ale aj dospelých.Jeho prvým veľkým hitom bol v 60 rokoch Robot Emilián,ktr. vyšiel v náklade 14 000 výtiskov.
V 70-80 rokoch mal obmedezenú činnosť z politických dôvodov a tak sa venoval detským kniham a časopisom.

Ilustroval v detských časopisoch:
Ohníček,Mateřídouška,Sluníčko,Čtyřlístek-detský čs.komiks,ABC,Pionýr,ale aj v
časopisoch pre dospelých:
Ahoj na sobotu,Dikobraz,Mladý svět atď.

Ilustrované knihy:
Neználek na měsíci z roku 1968-1 vydanie,Emil Neplecha,Alžběta, můj kluk a pes Pac,Ukradený orloj,Kdo postavil náš dům,Sejdeme se v nekonečnu ,Proč a jak (o nástrojoch,strojoch a prśtrojoch-naučné),Alenka z planety Země,Stěhovaví ptáci ,Naše parta ,Alenčiny narozeniny,Eliška a táta Král ,Milión Alenčiných dobrodružství ,Jirka postrach rodiny ,Liška je nejlepší pes,Eldorádo kreslených příběhů,Dobrodružství Poldy a Oldy-zozbierané komiksové príbehy atď.

Komiksové dobrodružstvá Oldy a škriatka Poldy

Čs. ilustrátori detských knižiek,1.časť

2012-08-20T11:22:00.000-07:00

Týto ľudia ovplyvnili celé naše detstvo,dotvárali našu fantáziu,boli našimi spoločníkmi,s nimi sme zaspávali a trávili voľný čas i prázdniny,preto si zaslúžia naše ďakujem,aspoň teda za mňa,za pekné detstvo a inšpiráciu.

Čs. ilustrátorov bolo veľa a výborných ale ja vám predstavím tých mojich najobľúbenejších.ktr. ma zaujali,inšpirovali a sprevádzali moje detstvo a mám ich rada dodnes.

Mirko Hanák
26.Júna 1921 Martin-4.Novembra 1971 Praha

Geniálny maliar,grafik a ilustrátor,známy svojim osobitým štýlom,vyjadroval pocity akoby jedným ťahom,zasnenými akvarelmi,najmä prírody a zvierat.Jeho obrázky zdobili i učebnice prírodopisu.
Od prvého stretnutia s jeho krásnymi,melancholickými akvarelmi,plnými zvieratiek,s kľudnými farbami som bola lapená a tento pocit ma neopustil dodnes.Bol iný,ako všetci ostatný,mal typický rukopis!
Neskor ho napodobnil i výtvarnik Jiří Krásl.
Študoval v Zlíne a po 2.sv. vojne na VŠUP v Prahe.
Ilustroval detské knihy,beletrie,kalendáre,plagáty,poštové známky atď.
Zomrel pomerne mladý na leukémiu.
Ilustrované detské knihy:
Moje zvieratká,Vtáčie príbehy,Ledňáček,Bačkůrky z mechu,Tygří příběhy,malovaný dvur,Šelmy hľadajú domov,Vták ohnivák a líška Riška,Pohádky z Lesa,Bílý Tesák,Lovy beze zbraní,Bambi,Z poľovníckej kapsy,Kalevala atď.
Spolupracoval so spisovateľmi:
Michal Černík, Hana Doskočilová, Karel Jaromír Erben, Milena Lukešová, Božena Němcová, Vítězslav Nezval, Bohumil Říha, Jaroslav Seifert, Karel Šiktanc, Ljuba Štíplová, Jana Štroblová a Jan Vladislav

Božena Plocháňová
Nar. 1929 Praha,žije v Bratislave.

Od roku 1952 pôsobila v humoristickom časopise Roháč.spolupracovala s autormi ako Mária Ďuríčková, Krista Bendová, Elena Čepčeková,Astrid Lindgrenová atď.
Z jej obrázkov sálala na mňa veselosť,detskosť a príjemná zrozumiťeľnosť.

Ilustrované detské knihy:
Bola raz jedna trieda,Danka a Janka,Opice z našej police,Osmijanko,Meduška,Keby moje nôžky,Ako Jožko pletko poplietol všetko,Čudná torta atď.

Z knihy Čudná torta

Z komiksu pre časopis Roháč,1979

Albín Brunovský
25. 12. 1935 Zohor – 20. 1. 1997 Bratislava

Vysokú školu výtvarných umení absolvoval u profesora Vincenta Hložníka v rokoch 1956 – 1961, o rok neskôr začína viesť oddelenie knižnej tvorby na VŠVU.
V roku 1981 bol menovaný za profesora, roku 1985 mu udelili titul Národného umelca.
Jeho kresbami som bola fascinovaná od prvého stretnutia s jeho maľbami,jednoducho boli úžasne realistické,veľkolepo rozprávkové,až nadpozemské.
Milovala som aj jeho návrhy našich posledných československých bankoviek.

Ilustrované detské knihy:
Statočný cínový vojačik a Malá morská panna H. Ch. Andersena, Janko Hraško (J. Kostra, 1960), Princ a bedár (M. Twain, 1962), Statočný cínový vojačik, Malá morská panna (H. Ch. Andersen, 1963), Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (M. Cervantesa Saavedra, 1965), Slovenské rozprávky III. (P. Dobšinský, 1988), Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok (Ľ. Feldek, 1974, 1983), Páví kráľ (Madame D´ Aulnoy, 1984), Zlaté jabĺčka (P. Dobšinský – H. Ferková, 1997)., Slovenské rozprávky zo zbierky Pavla Dobšinského, Koza rohatá a jež 1977,O medovníkovom domčeku 1979,Zlatá kniha Bratislavy 1993 atď.
Ocenenia:
K jeho najvyšším medzinárodným oceneniam patria Zlaté jablká BIB za knihy Koza odratá a jež, 1977, Páví kráľ, 1981 a viaceré ceny z prestížnej súťaže Najkrajšie Československé knihy (1967, 1980, 1988). V roku 1969 získal Cenu Ľudovíta Fullu.

Z knihy Koza rohatá

Z knihy Slovenské rozprávky

Z knihy Zlatá kniha Bratislavy

Helena Zmatlíková
Nar.19.Novembra 1923 Praha-4.Marca 2005 Praha

Bola to plodná maliarka a ilustrátorka detských kníh.
Ilustrovala cca 250 detských kníh.Študovala kresbu a propagačnú,volnú a užitú grafiku.Behom štúdií si privyrábala ako módna výtvarníčka.
Po škole pracovala v ateliéroch vydavateľstva Melantrich,potom sa osamostatnila a nakoniec zakotvila vo vydavateľstve Albatros ako kmeňová ilustrátorka.
Za svoje dielo dostala mnoho ocenení za najkrásnejšiu detskú knižku a bola ocenená i na Expo 58 v Bruseli.
Pracovala aj na animovaných filmoch,napr. Domeček pro tři koťátka.
Pre jej tvorbu sú typické milé detské,naturalistické kresby,deti i zvieratká majú na jej kresbách vždy väčšiu hlavičku a velikánské oči s mihalnicami.

Ilustrované detské knihy:
Deti z Bullerbynu-Astrid Lindgrenová,Pinocchio-Carlo Collodi,Malý Princ-A.de Saint-Exupery,Honzíková cesta-Bohumil Říha,Varila myšička kašičku,Prázdniny u babičky,O letadélku káněti,Puf a Muf,Šlabikár,Hrajeme si celý den,Bubáci z Pampelic atď.

Jiří Kalousek
7.február 1925 Nový Bydžov-23.február 1986 Praha

Český maliar,ilustrátor,karikaturista.
Bol žiakom Antonína Pelce a Františka Muziky na VŠUP.
Ilustroval mnoho detských kníh,leporiel,učebníc,komiksov,plagátov,animovaných filmov,humoristických magazínov,náučnej literatúry atď.
Typickým rysom jeho ilustrácii je pre deti ľahká zrozumiteľnosť,veselosť a sympatickosť.
Od roku 1951-55 pracoval v časopise čs. voják,1953-69 spolupracoval s mnohými časopismi,najmä Dikobraz,Mladý Svět,Mladá Fronta,Květy a detskými časopismi-Ohníček,Mateřídouška,Sluníčko Pionýr,Včielka,Zornička,komiksový zošit pre deti-Čtyřlístek atď.
V roku 1958 spoluzaložil Polyegran spolu s A. Bornom a Vl. Jiráskem a ďalšími,1965-83 spolupracoval s autorom na cestopisnej knihe-S malířem kolem světa,ktr. obsahuje viac ako 1500 farebných obrázkov!
Významne sa svojimi kresbami podielal na tvorbe animovaných filmov: O Dorotce a papouškovi /seriál rež. B. Možíšová/; Kosmodrom 2000 /rež. F.Vystrčil/; Očko a Ouško /7 večerníčků , rež. M. Horvatovič/; Fair Play /rež. K. Hofman/; Supermyš /rež. J. Váňa/ atď.

Ilustrované detské knihy
S maliarom okolo sveta,Obrázky z českých dějín a pověstí,Otazníky detektiva Štiky,Co mi řekl Semafor,Detská encyklopédia,Robot Emil,Lucie postrach ulice,Všude čeká dobrodružství,Kluk jako jehla,Dějiny naši rodiny,Gaston,Zrub radosti,Stoj,Pozor,Voľno! atď.

Knihy pre dospelých:
Karel Čapek - Kapesní povídky /1965/; Miroslav Skála - Svatební cesta do Jiljí /1972/; G.B.Shaw - Nebeský fotbal a jiné povídky /1973/; Karel Poláček - Metempsychóza čili stěhování duší /1975/; Bohumil Říha - Dětská encyklopedie /1978/; Miroslav Horníček - Chvála pohybu /1979/; Zdeněk Adla a Jiří Černý - Obrázky z českých dějin a pověstí /1980/; Ilona Borská - Trubaduři a ztracená švadlena /1983/ aj.

Ocenenia:
Cena novinárov na Festivale animovaných filmov, pre deti v Teheráne za film Kosmodrom 2000 /1967/; Zlatá plaketa na Festivale animovaných filmov pre deti v Teheráne za film Dorotka a zpěvák /1968/; Cena Jiřího Trnky za film Dorotka a zpěvák /1969/ atď. Krásu a dobrú náladu vyžarujúcú z jeho kresieb, si mohla verejnost prezrieť na mnohých jeho samostatných i kolektivných výstavách, napr. : Hradec Králové /1957, 1958/; Praha /1958, 1982, 1986/; Mělník /1974/; Ostrov nad Ohří /1975/; Opava /1983/; Litoměřice /1987/; Most /1987/ atď.

Pexeso

Ilustrácie z knihy Gaston

komiks z časopisu

Vincent Hložník
22.október Svederník-10.december 1997 Bratislava

Slovenský maliar,grafik,ilustrátor,sochár a pedagóg.
Patril medzi najvýznamnejších maliarov a ilustrátorov v Československu.
Nie je typickým detským autorom,ale ilustroval pozoruhodné literárne diela detskej literatúry.V detskej fantázii pôsobili jeho maľby ako vysoko provokatívny prvok.
Nútili dieťa rozmýšľať,hľadať,dúfať....presne to,čo dieťa vo svojom veku hľadá.

Jeho tvorba sa vyznačovala nezmeniteľným štýlom-expresionistickou maľbou.

Ilustroval vyše 100 diel svetovej i domácej tvorby.

Bol silno ovplyvnený 2. sv. vojnou,ktr. sa odzrkadľovala aj v jeho tvorbe.

Študoval na Žilinskom gymnáziu,ďalej na UMPRUM v Prahe.
Školu ukončil v roku 1942 a uchádzal sa o prácu v Matici slovenskej.

V Matici ilustroval množstvo literárnych predlôh a časopisov pre deti, napríklad Slniečko.
V roku 1952 prichádza do Bratislavy, kde začal vyučovať na Vysokej škole výtvarných umení. Stáva sa riadnym profesorom grafiky a v roku 1960 bol menovaný za rektora VŠVU.
Od roku 1970 bol Hložník perzekuovaný komunistickým režimom, lebo nesúhlasil so vstupom okupačných vojsk na Slovensko v roku 1968. Z uznávaného dekana sa stal nezamestnaný umelec.V tom čase dostal zaujímavú ponuku od kňaza Štefana Račeka, vymaľovať kostol sv. Michala zo 14. storočia v Dolnom Hričove.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch Vincent Hložník kreslil návrhy na vitráže v štýle kubizmu na sakrálne okná v slovenských kostoloch, napríklad v Považskej Bystrici, v Ivanke pri Dunaji a v mnohých ďalších.
Jeho vitráže sú aj na Najvyššom súde v Bratislave. K sakrálnym témam sa dostal aj ilustrovaním Biblie 2000. Jej vydania sa však nedožil, vyšla až v roku 1998.

Tvorba

Hložníkova prvá výstava na Slovensku bola v roku 1942 v Dome umenia v Bratislave. Vincent Hložník tu ukázal niečo nové, čo tu ešte nebolo. Fascinoval kompozíciou v smelých disharmóniách, ktoré akcentujú expresívny účinok motívu. Obnažuje anatómiu figúr, deformuje kĺby, nadsadzuje figúru a líniu láme v ostrých hranách. Je to nové, výlučne dramatické. Hložník s napätím stupňuje drámu či tragédiu. Jeho kompozície sú mohutne pulzujúci rytmus. Hložník mal majstrovskú kresbu, bol výborný kresliar, ako sa bežne hovorí. Dokumentom toho je aj nespočetné množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma a v mnohých krajinách Európy, Ameriky a Ázie. Osobitné postavenie v jeho tvorbe mala ilustrácia. Ilustroval vyše tristo kníh, hlavne pre deti, ale aj literatúru pre dospelých. Už spomínaná sakrálna ikonografia patrí k vrcholom jeho tvorby. Hložník svoje dielo kategorizoval do výtvarných cyklov. Vytvoril litografický cyklus Človek, Fašizmus, Povstanie, Transport, cyklus drevorytov Atómový teror či sériu obrazov Storočie malomocných a cyklus kresieb k ústave.

Ocenenia:

Hložník získal za svoje dielo množstvo významných ocenení doma aj v zahraničí. V roku 1992 mu udelila medzinárodná porota cenu Prix d´honneur za grafiku. V nemalej miere sa tiež podieľal na známkovej tvorbe. Jeho známky Býci, Nad Tatrou sa blýska či List z Apokalypsy boli vytlačené v pražských tlačiarňach. Jeho známku Veľká noc vydala Slovenská pošta len nedávno, 15. marca 2007.Súčasné galérie sa k dielu Vincenta Hložníka vracajú. Napríklad v roku 2006 Galéria moderného umenia v Čuňove usporiadala exkluzívnu výstavu olejov tohto velikána umenia. Je známe z blízkej histórie, že Hložník daroval Slovenskej republike sto obrazov zo svojho celoživotného diela na národný poklad. Jeho želaním bolo, aby tento unikátny dar spravovala Matica slovenská. V novembri 2007 Matica usporiadala výstavu z výberu týchto diel pod názvom Hlboko v slovenskej zemi v galérii Matice.

Ilustrované detské knihy:

Gulliverové cesty,Príhody Olivera Twista,Nevedkove dobrodružstvá,Francúzké rozprávky,O kaštiely v šírom poli,Bambiho rodinka,Granátové jablko,Snežienka,Biblia,Rozprávky H.Ch.Andersena,Jasietka,Mačkin dom,Baron Prášilové dobrodružstvá atď.

Hložníkové vitráže,kostol Zborov nad Bystricou

Hložníková maliarská tvorba

Pokračovanie nabudúce........

OBCHODNÝ DOM BÍLÁ LABUŤ

2012-07-24T11:42:00.001-07:00

Z Prahistórie

Na mieste OD Bílá Labuť stáli dva sladovnícké domy s veľkými zahradami,ktr. sa hovorilo U stříbrné labute-U labuťu a v roku 1653 už U bílé labuti.V tom istom roku požiar zničil tieto objekty a nastala dhodobá obnova na ktr. sa podielal aj slávný Jan Blažej Santini-Aichl.Šlo o pivovar a zájazdný hostinec.

V 18.storočí sa objekty nazývali tým istým menom,ale už v nemčine.

Vznik OD Bílá Labuť

V 30.rokoch 20 storočia kúpil objekty podnikateľ Jaroslav Brouk,spolumajiteľ firmy Brouk a Babka na Letnej,ale aj v iných čs. mestách a napr. aj v Bratislave-dnes OD Dunaj,ďaľej v Brne,Českých Budějoviciach,Liberci,Ostrave a Plzni.

J.Brouk dal budovy zbúrať a dal postaviť od architektov J.Kitricha a J.Hrubého funkcionalistický obchodný dom zo zastavanou plochou 70 000m3 a z pracovnou plochou 15 000m2.

Pre OD použil historický názov Bíla Labuť.Pracovalo sa 10m pod úrovňou terénu na pieskovitej pôde.

Nosnou konštrukciou bol železobetónový skelet a krížovo armovaných doskových stropou.

Bola to na tú dobu obrovská stavba a spotrebovalo sa na ňu: 340 vagónov cementu,42 vagónov špeciálnej oceli,10 000m3 zmesi piesku a štrku,2000m3 dreva na bednenie a 9000 m3 betónu.

Hĺbka paláca bola 70 m a v najväčšej šírke mal 44m.Budova bola vysoká 12 poschodí,mala 5 veľkých osobných výťahov a 2 pevné schodištia.Vo svojej dobe boli veľkou senzáciou americké eskalátory OTIS do prvého poschodia.Bolo to prvé pohyblivé schodište umiestnené v objekte v Prahe.

Nachádzali sa tu na túto dobu nebývalé veci,ako ústredné kúrenie,klimatizácia,reklamné osvetlenie atď.

Hlavnému priečeliu paláca dominovalo veľké okno 30x18m,zasklenné nepriehladným strieborným izolačným sklom Termolux.Skladalo sa z dvoch tabulí skla vyplnených sklennou vatou.

Celé okno aj s konštrukciou vážilo 35 ton.

V celej budove bolo 180 okenných krídiel,z nich jeden pás bol otvárací.

Čo sa týká vybavenia,tak európským unikátom boli pneumatické pokladne.Každé oddelenie bolo spojené s potrubnou poštou z ústrednej pokladne až na 5 poschodí.Tvorcom interiérov bol architekt Jan Gilar.

Fungoval tu aj detský kútik a úschovňa batožiny,balíčkov,detských kočíkov,šatňa a dokonca bola plánovaná i šatňa pre psy!

OD Bílá Labuť nazívaná aj sklenený palác bola otvorená v neveselej dobe 19.3. 1939.

Bol postavený za 25 mesiacov.

OD mal 540 zamestnancov ktr. bola k dispozícii jedáleň a terasa na obedné pauzy.

Oddelenia v OD

Prízemie: bižutéria a sklo,parfumeria,kravaty,pančuchy,spodné prádlo a ostatný drobný tovar,spolu aj s odd. pre batoľatá.

1.posch: bolo vyhradené látkam-metráži,hodvábu,dekám,kobercom a záclonám.

2.posch: dámská a pánská konfekcia,klobúky,kožená galantéria.

3.posch: hodiny,lampy-lustre,elektro-rádiá a gramofóny,optika,domáca technika-chladničky,pračky,šicie stroje,ďaľej porcelán a športové potreby.

4.posch: nábytok a madrace.

5.posch: lahôdky a sklad firmy Kvasnička.

V ďalších poschodiach sa nachádzala jedáleň pre zamestnacov a na 8.posch bola terasa pre zamestnancov,na ktr. sa najčastejšie chodili opalovať zamestnankyne cez obednú prestávku.

Výťahár fungoval,aby sa nepreťažili výťahy....

Otvorenie OD

Na otvorenie sa tešila celá Praha,i keď im to skalila smutná doba,keď okupovali Prahu vojská nemeckého Wehrmachtu.Ale i napriek tomu bol v prvý deň pred OD neuveritelný nátresk.

Neon

Jednalo sa o 8m vysokú labuť zloženú zo 60 metrov neónových trubíc,podľa návrhu grafika Božidara Leisera,ktr. sa otáčala okolo vlastnej osi.Toto slávné logo je zrejme najstarším stále funkčným neónom.Nachádzal sa až úplne hore na vežičke OD.

Neón v 70 a 80 rokoch spôsoboval rušenie TV signálu a tak bola labuť zastavená.

OD ako filmová hviezda

Bílá Labuť bola použitá vo viacerých prvorepublikových filmoch.

V dobe socializmu

Nákupy koncom 50 rokov: foto:M.Štechlová

Za socializmu to bol do 70 rokov jediný plnosortimentný OD.Až do roku 1975 bola najväčším a najmodernejším OD v Prahe,potom ju o prvenstvo pripravili OD Máj a Kotva dostavané v 70 rokoch.

Pán Ing.Arch. J.Hrubý projektoval ešte koncom 60 rokov v Biskupskej ul. pomocnú budovu so sociálným zázemím pre zamestnancov a navrhol aj niektoré nutné úpravy v OD,ktr. bol značne preťažený a opotrebovaný velkou prevádzkou.

Tvrdí sa,že v roku 1994 je Bílá labuť zapísana v zozname UNESCO,ale iné pramene to zas vyvracajú....

Výklady v OD z prelomu 50 a 60 rokov.

Bílá Labuť pravidelne inzerovala reklamy na OD,tovar,novinky v časopisoch,letákoch a plagátoch.

Výklady a výkladová tvorba

Povestnými boli aj výklady a výkladová tvorba v Bílej labuti.Celkovo sa za socializmu kládol dôraz na výkladovú tvorbu a pre každý obchod a OD pracovalo viacero aranžérov.

Výklady boli velkolepé,v aranžérskych dielňach sa tvorili veľké dekorácie na každý mesiac.

K tomu sa priam ponúkali veľké výkladné skrine s rámami z chromovanej ocele.Boli prístupné z každej

strany.Spolu ich bolo 74 a dokopy merali 230metrov.

V 50-60 rokoch bol v OD šéfaranžér Alois Dvořák a medzi predné aranžérky patrili Jana Tesařová,Jarka Bohmová,Vendula Bukovská a Mila Dubová.

Získavali predné ocenenia na domácich súťažiach v obore aranžovania výkladov.

Zvláštnosťou vo výklade napr. boli biele týždne,to bola doba po vianociach,tzv. mrtvá sezóna.

Týkalo sa to metráže,odevou a bielizne.Všetko bolo vo výklade biele.

Výlohy sa menili každý mesiac a striedali sa tu okrem klasických-jar,leto,jeseň,zima napr. dni šporenia,filmový festival pracujúcich,dovolenka,zájazdy ROH,politické sviatky,preteky mieru atď.

Na výklady sa chodilo pozerať veľa ľudí,napr. na večerných prechádzkach,v nedeľu,pred vianocami a veru bolo na čo pozerať.

OD sa zúčastňoval mnohých domácích výstav spotrebného tovaru,pravidelne zásoboval domáce časopisy a noviny reklamami.

Ukážky výkladov OD Bílá Labuť(osobný archív)

OD Bílá Labuť bola aktívná aj na výstavách....

Obraz. materiál pochádza od:M.Štechlová,zlatá 60tá,národný archív a Reklama-Socikstyle.