Správy

2014-01-22T04:25:00.000-08:00

Ekonóm Vitkovič na plné ústa: Slovensko zanikne, vlády od roku 1989 by bolo treba pozatvárať!

16.01.2014 19:31

BRATISLAVA - Tvrdí, že ak Slovensko bude čerpať eurofondy tak, ako doteraz, tak budú len zdrojom rozkrádania pre pár ľudí. Všetko, vrátane nich je podľa neho postavené na 30, 40, 50% korupcii, na korupcii vo verejnom obstarávaní, na dovoze predraženej technológie zo západu, ktorá je už inde používaná efektívnejšie.

Je presvedčený, že Slovensko je v podstate nesvojprávna krajina, je to lénne územie EÚ. "Naši politici chodia do Bruselu, tvária sa, že o niečom rokujú," povedal. Kritický je k všetkým politikom po novembri 89 a ich pôsobeniu vo verejných funkciách. Doslova tvrdí: zvyšky tzv. pravicovej "reformnej" opozície sú v parlamente, vo verejných úradoch, či v súkromnom sektore vystrašené na smrť potenciálnou možnosťou začať spätne vyšetrovať ich korupciu, tunelovanie štátu v predchádzajúcich obdobiach, teda procesy, z ktorých tzv. spis Gorila zachytáva reálne tak možno 5 percent. SMER - SD s nimi hrá hru "mačky s myšou, aj to ešte umelou" - ponecháva im veľkodušne nejaké minimálne zdroje - napr. Bratislavský VÚC. Kedy kríza skončí? Ako skončí eurozóna a kto je za tento stav zodpovedný? Viac ekonóm Marián Vitkovič.

V akom štádiu je dnes svetová hospodárska kríza?

Podľa mňa v Amerike je v polovici. V Európe bude kríza ešte dlhšia, pretože máme dva v podstate neriešiteľné problémy, jednou z nich je eurozóna.

K problémom eurózony sa ešte vrátim. Ako je to s krízou na Slovensku?

Na Slovensku sa kríza kombinuje s faktorom, ktorý si neuvedomujeme. A to, že sme po cca. 20 rokoch ekonomickej transformácie vyčerpali všetky rezervy, ktoré sme mali naakumulované industrializáciou. Renty, verejné statky napríklad zdravotníctvo, dôchodkový systém, sieťové odvetvia... To všetko sme odovzdali zopár šťastlivcom, zopár vyvoleným, zopár zahraničným investorom. Táto krajina je v stave bezbrannosti, pretože ako hovoria nemenovaní politici, keby sme nemali eurofondy, tak zdochneme. Eurofondy sú fajn, len keby sme ich vedeli aspoň čerpať. Ak ich budeme čerpať tak, ako doteraz, tak budú len zdrojom rozkrádania pre pár ľudí. Nepomôže nám to a záväzky nám zostávajú. Slovensko je krajina, ktorá oddĺžila vlastné banky. Vynaložila obrovské náklady, úplne sa otvorila svetu, má nízke mzdy voči produktivite a nakoniec bude sanovať ostatných okolo 6666 bánk v Únii. Slovensko je navonok bezbranné a slovenská politika a tzv. mainstreamoví, akademickí ekonómovia nevymysleli ako vnútornými opatreniami pomôcť. Nechcem byť úplný pesimista - dá sa niečo robiť, ale zatiaľ nikto nechcel.

V ktorom roku očakávate zlepšenie situácie u bežných ľudí?

Keď si spätne pozriete makroekonomické prognózy slovenských a medzinárodných inštitúcií, tak zistíte, že boli príliš optimistické. Každý rok počúvame, že už bude lepšie. Reálne mzdy na Slovensku vždy zaostávali za rastom produktivity. Toto je najväčší problém transformácie – umožnili sme akumuláciu majetkov, vzniklo pár tisíc šťastných, bohatých ľudí. Časť peňazí išla zahraničným investorom a to na úkor nízkych miezd ostatných. Navyše ekonomika trpí tým, že je dvojrýchlostná. Sektor obchodovateľných tovarov, teda to čo je vystavené globálnej konkurencii je relatívne produktívny a zachraňuje platobnú bilanciu. Avšak ten zvyšok, teda sektor služieb, malých a stredných podnikov, často krát umelých živnostníkov, ktorí by sa radšej zamestnali keby mali kde a verejný sektor, ktorý na Slovensku zamestnáva 700 tisíc ľudí je nákladný a neefektívny. Každá doterajšia vláda, tak ako nastavuje štrukturálne opatrenia a eurofondy, strate efektívnosti vlastne pomáha. A to tým, že vyvoláva bubliny okolo malých a stredných podnikov, inovácií a podobných nezmyslov, ktoré takto vo svete nefungujú. Táto krajina môže koordinovanou politikou urobiť veľa opatrení tak, aby zrýchlila rast aj na 4,5 % a podstatne znížiť nezamestnanosť. Ale ak bude pokračovať v dnešnej politike, bez ohľadu na to, kto vládne, tak rast sa zastaví úplne a nezamestnanosť bude ďalej rásť.
Akú nezamestnanosť očakávate?
- Voliči aj politici by si mali uvedomiť, že keby dnešní politici posledných desať rokov čelili prírastkom mladých ľudí na trhu práce ako svojho času napríklad Mečiar (tzv. husákovými deťmi čo vstupovali na trh práce), tak by tu bola nezamestnanosť 25 %. Dnes máme polovičné prírastky na trhu práce, obrovské množstvo ľudí v zahraničí, a napriek tomu máme rovnakú nezamestnanosť ako v roku 1993 alebo 1994. To je katastrofálny výsledok politiky.
Očakávate, že bude nezamestnanosť ďalej stúpať?
- Veľmi už nie je kam, pretože aj tí, ktorí odišli zo zničených podnikov, aj tie šičky z Vranova, sú už buď v predčasnej penzii alebo chodia brigádovať do Rakúska. A veľká časť populácie, nielen Rómov je v tých zaostalých regiónoch prakticky nezamestnateľná. To číslo nemusí dramaticky stúpať, ale bude stagnovať. Len vďaka slabej demografii 90. rokov dnes vlády nečelia tomu, čomu čelia Gréci, Taliani, Španieli, teda 25 percentnej nezamestnanosti pri 50 percentnej nezamestnanosti mladých ľudí. Tá je na Slovensku len 33 percent. Mimochodom Grécko a Slovensko majú podľa najnovších štatistík Eurostatu najhoršiu demografiu v kríze. Teda slovenské matky, ktoré odkladali rodenie do 35 rokov už ani druhé dieťa neplánujú.
Budú sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými na Slovensku ďalej prehlbovať?
- Ak by mali ďalej narastať, tak podľa mňa dôjde k revolúcii. Každej slovenskej vládnej garnitúre vyčítam, že Slovensko nie je schopné zverejniť anonymné údaje o štruktúre daňových priznaní, príjmov, majetku. Priemer je úplne iný, než hovoria štatistiky Eurostatu. To horné jedno percento je úplne inde, v inej galaxii. Takto to funguje všade v transformačných ekonomikách. Súvisí to s obrovským prerozdelením majetku a vôbec príležitostí, s nízkou sociálnou mobilitou. My sa tvárime, že tie čísla, ktoré počítame z oficiálnych príjmov, tej väčšiny chudobných ľudí dokazujú nízku príjmovú nerovnosť. Rusi to napríklad urobili a zistili, že ich oficiálna miera nerovnosti je oveľa nižšia ako zistená cez ďalšie metódy.
Prečo to slovenskí politici nechcú urobiť?
- Lebo ľudia začnú brblať. Počúvate komentáre idiotských novinárov, aká je u nás nízka nerovnosť. Kde to žijú? Veď sa tu za 20 rokov transformácie a redistribúcie rozdalo 8 biliónov slovenských korún. A to nielen v privatizácii, ale aj rentami, vstupom súkromného sektoru do zdravotníctva, do druhého piliera. My sa tvárime, že máme pomaly rovnostárskejšiu spoločnosť ako Švédi. Švédi, Dáni alebo Nóri majú dnes akože vyšší koeficient nerovnosti ako Slovensko. To sú krajiny, ktoré sú mnohými liberálmi považované za socialistické. Nerozumiem, ako môžeme byť ešte rovnostárskejší ako oni, keď bohužiaľ neklamný pocit bežného človeka je úplne iný. Nerovnosť je v kapitalizme vždy. Keď ju ale prestrelíte, spoločnosť sa stane sociálne nemobilnou. Sen divokého liberálneho kapitalizmu o tom, že ak budeš makať, snažiť sa, budeš múdry, tak sa môžeš vyškriabať hore bez ohľadu na tom, odkiaľ si prišiel, na Slovensku nefunguje. Ale to je ilúzia aj v Amerike, kde podľa výskumov dnes sú príjmová a majetková nerovnosť a sociálna mobilita rovnaké ako v ére Veľkého Gatsbyho tesne pred krízou v 30. rokoch. Hore bohatá oligarchia a zvyšok nič.
Slovensko má pomerne rozptýlené osídlenie, ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou, žiadnu tradíciu malých rodinných firiem, mnohí radšej zostávajú na dedine či malom meste, dostávajú sociálne dávky, pracujú načierno. Nemožno asi do každej doliny pritiahnuť stimulmi zahraničného investora. Je vôbec možné takýmto ľuďom nájsť zmysluplné uplatnenie?
- V tejto fáze už nie. Tie investície, čo sem mali prísť, už prišli. Samozrejme, časť z nich aj časom odíde. Globálny kapitál funguje tak, že príde buď kvôli teritoriálnej expanzii, ako napríklad Kórejci do Európy, alebo kvôli cene konkrétneho faktoru, teda pôdy, kapitálu alebo práce. U nás to môže byť len práca alebo pôda. Kapitál je lacnejší resp. technologicky vyspelejší na západe. Diaľnice samozrejme sú dôležité, ale dnes už nie rozhodujúce. Stalo sa, že po 20 rokoch dezindustrializácie, likvidácie poľnohospodárstva máme regióny, kde už ani nie je kvalifikovaná pracovná sila. Pre Slovensko je východiskom z krízy – okrem podpory zvyšku konkurencieschopného priemyslu a nezdražovania energií – nejaký úplne jednoduchú program verejných prác. No nie zametanie ulíc za sociálne dávky, ktoré sú aj tak strašne nízke. Nech štát založí nejakú verejnú stavebnú spoločnosť a nech si diaľnice stavia sám. Technológie si môže lízovať, nemusí robiť 150 verejných obstarávaní so všetkými námietkami a korupciou. Nech je jeden regionálne rozdelený podnik, nech nemáme rozdelené kompetencie medzi obce, VÚC, štát so zbytočnými nákladmi. Každý obstaráva a na tom hrabe. Nech je tu zmysluplná infraštruktúra a nie, že budeme zametať dokola ulice v nejakom meste, kde sa aj tak nič nedeje. Teda čokoľvek, čo pomôže dlhodobo nezamestnanej, nízko kvalifikovanej pracovnej sile priniesť nejakú prácu. Nebráni tomu žiaden predpis Únie. Verejná výstavba diaľnic dodnes funguje v Rakúsku. Keď krajina nebude mať takýto program, veľa ľudí tu skutočne do konca svojho života do ničoho nepichne. Aj tí „montovací“ investori majú určité minimálne očakávania. Ak máte zobrať niekoho, kto má 35 rokov a v živote nevidel gombík na stroji, tak nie je schopný robiť nič. Buď začne nejakou zmysluplnou manuálnou prácou, alebo nezačne vôbec. Nie ilúzie sociálnych podnikov a eurofondových odrbov, ale jasnou stratégiou.
Máte pocit, že niektorá z vlád po novembri 89 sa snažilo niečo takéto vymyslieť a robiť?
- Úprimne, z hľadiska toho ako sme dopadli by bolo treba všetky slovenské vlády po roku 1989 pozatvárať. Nemám príklad vlády, ktorá by v posledných 20 rokoch prišla s hocijakým zmysluplným programom a povedala, toto sú vstupy, toto sú výstupy, toto je kontrola a ideme to robiť. Všetko, vrátane eurofondov je postavené na 30, 40, 50% korupcii, na korupcii vo verejnom obstarávaní, na dovoze predraženej technológie zo západu, ktorá je už inde používaná efektívnejšie. Malé a stredné podniky to z biedy nevytrhne. Niektoré môžu byť aj úspešné a inovatívne, ale umelou podporou mimo tradičných veľkých vertikálne integrovaných firiem, globálne pôsobiacich s rôznymi výrobkami dnes vo svete neprerazíte. Keď sa umelé subvencie vyčerpajú, firma skončí. To isté je zamestnávanie mladých v rámci programu odpúšťania odvodov alebo im dáme 7 tisíc eur a budú robiť v cukrárni. Skončí podpora, skončí zamestnanosť. Ak má byť ekonomika infúzovaná eurofondami, z ktorých sa polovica stratí po ceste, tak to neprežijeme ako samostatný štát ani najbližšie tri roky. Táto krajina nakoniec reálne zanikne bez toho, aby si to väčšina ľudí vôbec všimla.
- Aké sú podľa vás dôvody, že SMER – SD (hovoria o sebe, že sú ľavicová strana) nezaviedol opatrenia, ktoré by aspoň sčasti zvrátili výsledky pravicových reforiem, na ktoré tak nadávajú? Nezaviedli progresívne zdaňovanie, majetkové dane, daň z darovania, dividend, dedenia... Neobmedzili rozsah druhého dôchodkového piliera.
  - Strana SMER – SD nie je a ani nepotrebuje byť pri svojom dominantnom postavení žiadnou „ľavicovou“ stranou. Ani náhodou. Zvyšky tzv. pravicovej „reformnej“ opozície sú v parlamente, vo verejných úradoch, či v súkromnom sektore vystrašené na smrť potenciálnou možnosťou začať spätne vyšetrovať ich korupciu, tunelovanie štátu v predchádzajúcich obdobiach, teda procesy, z ktorých tzv. spis Gorila zachytáva reálne tak možno 5 percent. SMER – SD s nimi hrá hru „mačky s myšou, aj to ešte umelou“ – ponecháva im veľkodušne nejaké minimálne zdroje – napr. Bratislavský VÚC. Po zvolení Fica za prezidenta sa tento okruh moci v štáte (zákonodarnej, exekutívnej, justičnej a prezidentskej) prakticky úplne uzavrie. V tejto situácií SMER – SD nemusí robiť nič systémovo ani populisticky ľavicové. Spolieha sa na povestnú trpezlivosť občanov SR a neexistenciu reálnej ľavicovej alternatívy, ktorá za súčasnej situácie vystrašeného navzájom sa hašteriaceho plebsu s cca 250 Eur na hlavu a neexistencie takmer žiadnych nezávislých intelektuálov, nemá vlastne ani ako vzniknúť. Je to politika bez politiky, totálne divadlo, kedy centristicko – elitárska strana vypúšťa frázy o istotách a rozvoji a všetci ostatní jej preventívne nadávajú do „komunistov – boľševikov“, aby ich náhodou nenapadlo zaviesť reálne progresívne zdanenie príjmov, progresívne zdanenie majetku a dedičstva a zrušiť vyberanie renty v zdravotníctve a penzijnom systéme. Potom by i títo „reformní kritici“ prišli o časť svojich doteraz naakumulovaných majetkov a zdrojov príjmov. Ostatných 99 percent populácie sa len bezmocne prizerá týmto mediálnym nezmyslom. Stoja bez akejkoľvek perspektívy v trvalom ofsajde.
  Na Slovensku pomerne ľahko prešli pomerne radikálne neoliberálne reformy (rovná daň, radikálna dôchodková reforma, masívna privatizácia. Pričom sme práve kvôli nim boli často vydávaní za vzorného žiaka...
  - Slovensko raz vojde do učebníc histórie ako unikátny reformný experiment – transfer viac než 8 bil. SKK v priebehu cca 20 rokov počas tzv. reforiem smerom od 99,9 percenta populácie k cca 0,1 percentu. V tom je zahrnutá kupónová privatizácia, tunelovanie štrukturálnych fondov, tzv. priame predaje v privatizácií, privatizácia a rozčlenenie strategických (sieťových) monopolných odvetví, trvalý predstih rastu produktivity práce pred rastom reálnych miezd – čiže extenzívna akumulácia a vývoz kapitálu, vyberanie renty v zdravotníctve a penzijnom systéme (tzv. II. pilier), politický lobizmus, rozkrádanie a tunelovanie subvencií, štátnej pomoci a eurofondov, perverzné dopady tzv. rovnej dane, zrušenia majetkových daní, dane z dedičstva a regresívne nepriame dane (DPH), menovo – politické manipulácie aj s predčasný zavedením eura s nadhodnoteným konverzným kurzom. Každý z tých 99,9 percenta Slovákov, vrátane kojencov by si teoreticky mal ísť „preplatiť šek“ k víťazom transformácie – oligarchii, politikom, zahraničným investorom a bankám vo výške cca 50 tisíc Eur na hlavu. Čo je však podstatnejšie táto privatizácia a rozdelenie kapitálu a potenciálu vytvoreného predchádzajúcou industriálnou akumuláciou je dnes prakticky už dokončená a žiadne významnejšie vnútorné zdroje do budúcnosti už neostali. Slovensko sa dostalo po 25 rokoch znovu do bodu nula – avšak na úplne opačnom konci procesu. Zo 135 najvýznamnejších priemyselných podnikov, ktoré tvorili v roku 1995 s cca 2/3 ekonomiky dnes reálne pôsobia ešte tri a monopolný Slovnaft a.s. Poľnohospodárska prvovýroba, potravinársky a ľahký priemysel, rozhodujúce časti chémie a strojárstva sú prakticky zlikvidované...
  Tak prečo tieto radikále reformy tak ľahko prešli?
  - Z troch dôvodov. 1. Presne sa časovo zhodovali s celkovým konceptom neoliberálnej globalizácie, pre ktorú je kľúčový rok 1995, kedy MMF presadil prakticky absolútne voľný pohyb kapitálu a neobmedzenú konvertibilitu. 2. Prispel k tomu nemalý záujem zahraničných subjektov, lobistov a integračných zoskupení o reálne konkurencieschopný slovenský priemysel a sieťové odvetvia presadzovaný i prostredníctvom podpory mimovládnych organizácií drístajúcich frázy o blahodarných účinkov globálneho kapitalizmu pre všetkých. 3. Napokon, rozhodujúca bola absolútna servilnosť, oportunizmus a často krát aj priama zaangažovanosť domácej tzv. intelektuálnej sféry t.j. akademikov, ekonómov, právnikov a pod., ktorí za žiadnej vlády nedokázali prísť ani s najmenšou podstatnejšou kritikou týchto procesov.
  Poďme k eurozóne. Ste jej veľkým kritikom. Myslíte, že eurozóna prežije a ak áno, v akej podobe?
  - Eurozóna sa nemôže udržať, pretože je postavená na jednom blude, ktorý tu bohužiaľ šíria aj mnohí takzvaní liberáli, že to je Sovietsky zväz. Eurozóna je nezachrániteľná, pretože globalizovaná ekonomika na členov, s rôznou štruktúrou priemyslu dopadá rozdielne. Keď EÚ úplne zrušila clá v textile, zlikvidovala textilný priemysel v Taliansku a Portugalsku, pretože nemohol konkurovať Číne. Ak EÚ uvalí väčšie ekologické náklady na domácich výrobcov napríklad ocele oproti čínskym či ruským, tak zlikviduje ich. EÚ nie je schopná tieto náklady prispôsobenia redistribuovať, keď odvetvie vypadne, tak s tými ľuďmi musím niečo robiť... Rozšírenie Únie bolo vlastne jej záchranou, pretože prinieslo nové trhy, ale hlavne prinieslo nové lacné výrobné faktory, prácu. Hlavne nemecké firmy dislokovali výrobu a stali sa zase konkurencieschopnejšími voči čínskym a americkým, pretože makajú za nich Slováci, Rumuni, Česi a ešte aj so subvenciami a daňovými prázdninami. Štát, ktorý na eurozóne najviac zarobil je Nemecko. Nemecko má dnes najväčšie pohľadávky voči celej eurozóne. Cez systém zúčtovania ECB je to 600 – 700 miliárd eur. Európa dlhuje Nemecku cez banky, ktoré využívajú spoločný systém. Nemecko podľa mňa strašne riskuje. Pretože ak bude naďalej nesolidárne s Európou, ak nepripustí spoločné európske dlhopisy, ak nepripustí ďalšie znižovanie záťaže štátov ako je Grécko, Portugalsko, Taliansko, Francúzsko, euro nakoniec rozbije. Po odchode väčšieho štátu sa eurozóna rozpadne. Nezostane žiadna severská únia a Nemecko bude musieť prijať novú marku. Bude mať vyrovnaný rozpočet, bude mať nízke úročenie štátneho dlhu, pričom marka vyskočí tak vysoko, že nemecký export ľahne. Zrejme si myslia, že všetci sú úplne sprostí a oni sú chytrí. Je zaujímavé, že Slovensko si zvolilo taktiku držme huby, poslúchajme, aj tak nič nezmôžeme.
  Ako vidíte dnes Slovensko?
  - Slovensko je v podstate nesvojprávna krajina, je to lénne územie EÚ. Naši politici chodia do Bruselu, tvária sa, že o niečom rokujú, nepovedia nič. Schvália každú blbosť kvôli eurofondom a držia s Nemcami až do konca. K vzťahu Slovenska a Nemecka a vôbec celej EÚ poviem vtip, ktorý koloval na konci vojny. Na jar 1945, keď už Hitler Goebbelsom videl, že je fakt zle, tak sa snažili vo vlaku cez Prahu dostať v prestrojení na Balkán a tam zmiznúť. Prídu do Bratislavy, Goebbels vybehne kúpiť noviny. Keď sa vráti, nadšene kričí, „Führer, ideme späť do Berlína, kúpil som noviny a tu píšu že vojnu vyhráme“.... Ale vlastne poslúchajú všetci. Domáce elity v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenska vymenili akúkoľvek vnútornú ekonomickú politiku, otvorenú politiku o podstate a nie o frázach a blbostiach za možnosť dostať sa do funkcií v Bruseli, Frankfurte, Luxemburgu a za to, že sem v rokoch 2014 až 2020 príde tých 13,3 miliardy eur, a že sa na tomto napasú.
  Možno na Slovensku udržať tie podniky, ktoré v minulých rokoch prišli na Slovensku a na mieru sa im dávali stimuly, daňové prázdniny?
  - Všetky tieto podniky dostali pomerne veľkorysé podmienky. Pochybujem, že na Slovensku ostanú tri automobilky. Globálna súťaž sa počas krízy tak zostrila, že nepredpokladám, že by sem prišli nejakí ďalší významní investori. Skôr sa k nám budú tlačiť všelijakí aj špekulatívni investori. Budú skupovať pôdu, Čína napríklad potrebuje zvýšiť výrobu bravčového mäsa o polovicu, aby uživila rastúci dopad, už skupuje Ukrajinu. Najväčší biznis bude o pár rokov v poľnohospodárstve, v prvovýrobe, spracovaní. V tom, čo sa na Slovensku úplne rozbilo. Nemyslím si že títo investori odídu. Chcú, aby výroba bola spoľahlivá, presná... To na Slovensku celkom dobre funguje. Zahraničné subjekty budú permanentne vládu vydierať, ale rozpočtové možnosti budú stále menšie a menšie. Slovensko bude musieť s nimi rokovať, pretože krajinu nemožno ešte viac dezindustrializovať.
  Čo by teda malo Slovensko urobiť v hospodárskej politike?
  - Slovensko musí znížiť akékoľvek zbytočné vnútorné transakčné náklady, korupciu, zlé smerovanie eurofondov. Radšej budovať, podľa možností lacnú, infraštruktúru radšej používať všeobecné schémy podpory, nie kadejaké výberové nezmysly, kde sa všetci aj tak vopred dohodnú. Podporiť niekedy aj veľké podniky, ustrážiť napríklad ceny energií, čo je veľký problém pri tých obrovských dotáciách na solár a podobné nezmysly, ktoré máme teraz všetci platiť. Pokiaľ táto krajina príde o zvyšky priemyslu, ktorý má, tak skrachuje. Toto ešte žiadna krajina nikdy neprežila. Priemyselná politika je teda jedna vec. Druhá vec, treba pomôcť obyvateľstvu, nie len prerozdelením, teda že zdaníme bohatých. V USA sa dnes vedú diskusie o progresívnejšom zdaňovaní príjmov a majetku a dedičstiev. Na Slovensku nie je od Mikloša dedičská daň, žiadne zmysluplné majetkové dane. Ľavica v tomto nič nerobí, pretože ľavica je u nás pravica len je najmenej doprava a monopolizovala si celý priestor vľavo. Len prerozdeľovanie problém nevyrieši. Aj keď k nemu bude musieť dôjsť. Prečo tu platíme najdrahšie hypotéky, odvody, ktoré na jednej strane veľa ľudí nevládze platiť a na druhej strane tu máme druhý dôchodkový pilier, ktorý vôbec nič nevynáša? Nechápem prečo ho nevieme zrušiť. Máme zásluhovosť prvom pilieri, ktorá je úplným nezmyslom, máme polosúkromné, koncentrované zdravotníctvo. Toto keby ste pred 30 – 40 rokmi povedali nejakým ekonómom vo svete, tak vás majú za bláznov. Títo libertariáni, ktorí sa na Slovensku presadili, sú vo svete považovaní za cirkusantov.
  Čo bude tento rok najdôležitejšou udalosťou v Európe?
  - Najpodstatnejšia vec tento rok budú eurovoľby. Aj keď europarlament nemá také právomoci ako národné parlamenty, v Komisii, v Bruseli a vo Frankfurte sú veľké obavy, že tie tradičné mainstreamové bloky dostanú po čuni a nastúpia extrémisti. To je jedno či sprava alebo zľava. Bude to znamenať obrovské problémy pri tvorbe Komisie. Keď ukazujete týchto mainstreamových politikov v štátoch s veľkými problémami ako je Grécko, tak sa tam ľuďom otvárajú nože vo vreckách. V týchto krajinách je sociálna situácia dávno za hranicou únosnosti.
  Vizitka Mariána Vitkoviča
  
  Ekonóm Marián Vitkovič vzbudil obrovský záujem svojim rozhovorom pre topky.sk, kde pomenoval otvorene ekonomickú transformáciu na Slovensku, kriticky sa vyjadril k eurozóne a ako sám tvrdí, všetky vlády po novembri 1989 by bolo treba pozatvárať. Mnohých zaujímalo, kto je Marián Vitkovič. Záujem ho veľmi potešil.
  
  Marián Vitkovič nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. Do viacerých strán ho však lanárili. Narodil v roku 1969 v Humennom. Ako sám tvrdí, mal šťastné a pestré detstvo, počas ktorého navštevoval základnú školu na 6 miestach po celom Slovensku. Po absolvovaní Gymnázia P. Horova v Michalovciach v roku 1987, ukončil s vyznamenaním v roku 1991 Všeobecnú ekonomickú teóriu na Národohospodárskej fakulte vtedy Vysokej školy ekonomickej v Bratislave .
  
  Po skončení vysokej školy nastúpil v auguste 1991 na Ekonomický ústav SAV, kde postupne prešiel Odborom mikroekonómie a podnikovej sféry (do roku 1996), Makroekonómie a hospodárskej politiky (do roku 2000) a napokon bol výkonným redaktorom Ekonomického časopisu. V tom čase publikoval viacero teoretických i aplikačných prác venovaných teórii trhových štruktúr (industrial organization), protimonopolnej (antitrustovej) politike, privatizácii a správe obchodných
  spoločností , menovej a verejnofinančnej politike, tieňovej ekonomike, inštitucionálnej ekonómii. Bol spoluautorom viacerých expertíznych štúdií pre Ministerstvo financií SR , Ministerstvo hospodárstva SR , ako i cenového indexu pre RM - systém . Takisto bol spoluautorom historicky v SR prvých empirických prieskumov v sektore malého a stredného podnikania (1991 – 1995) a viacerých analytických podkladov pre priemyselnú politiku.
  
  V tom čase absolvoval viaceré študijné pobyty v Nemecku (Wuppertal, Berlín) a publikoval v zahraničí niekoľko prác o dopadoch kupónovej privatizácie a všeobecne schém tzv. masovej privatizácie na výkonnosť a správu korporácií v rámci medzinárodných projektov (NED, GBR, CZE, ROM, BUL, POL) . Zasadil sa za používanie štandardnej JEL - klasifikácie a kódovania do Ekonomického časopisu.
  
  V roku 1996 , v čase keď daňová kvóta presahovala v SR 53 percent, spoluzakladal so S. Záhumenským a tzv. " hayekovcami" (J. Oravec, I. Švejna ) historicky prvé Združenie daňových poplatníkov Slovenska.„Neskôr, pri poklese daňovej kvóty na HDP pod 30 percent som sa s týmito vtedy už extrémne libertariánsky ponímanými aktivitami rozišiel, čo bolo asi v roku 2003,“ povedal.
  
  V roku 2001 odišiel z akademickej sféry a nastúpil na Ministerstvo hospodárstva SR, kde sa stal riaditeľom novovzniknutého Odboru podnikateľského prostredia . Z tejto doby je spoluautorom historicky prvej Správy o stave podnikateľského prostredia v SR. „Z tejto doby si rád spomínam na svoje stanoviská v pripomienkovom konaní, ktorými MH SR napr. v r. 2002 ako jediné zabránilo vzniku alokačne nezmyselného 2. penzijného piliera ešte za vlády 1998
  - 2002. V roku 2005 som už tomu nemohol zabrániť,“ povedal Vitkovič. Dodáva, že rovnako sa v rámci
  svojich možností, snažil zabrániť privatizácii Výskumného ústavu zváračského v BA napadnutím znaleckého posudku a ocenenia. Tiež v roku 2002 odborne odhadol reálnu cenu za
  privatizáciu SPP a 3 energetických distribučných najmenej o 50 miliárd SKK
  vyššiu ako bola reálne dohodnutá. Materiál bol podľa jeho slov po "chaotickom a
  nekoordinovanom" odsúhlasovaní nadriadenými napokon narýchlo stiahnutý a
  skartovaný.
  V období 2001 - 2003 bol štátom „prvý a posledný krát v živote“ nominovaný do dozornej
  rady - konkrétne Bratislavskej teplárenskej a.s. „Orgány si ako zrejme
  jediné v histórii tohto štátu po r. 1989 sami navrhli a odsúhlasili v r. 2002
  podstatné zníženie tantiém za rok 2001 a presun týchto prostriedkov do dividend
  pre štát a investície,“ spomína.
  
  Rád z tohto obdobia spomína na oficiálne zastupovanie SR v rôznych odborných
  fórach v EK , no najmä v OECD.
  V roku 2004 sa vrátil na Ekonomický ústav SAV po tom čo odmietol ponuku vtedajšieho ministra hospodárstva SR - P. Ruska robiť tajomníka Hospodárskej rady vlády SR . Po roku odišiel na "voľnú nohu ". V roku 2007 ešte krátko pôsobil na Inštitúte finančnej politiky MF SR.
  
  Jeho chuť pedagogicky pôsobiť bola podľa jeho slov v minulosti povestná. „Po odučení
  asi 1 000 hodín prednášok a seminárov v predmetoch Menová analýza a prognóza, Medzinárodné integračné zoskupenia a iných na Ekonomickej univerzite mi táto činnosť po anonymných sťažnostiach snaživých „externistov“ bola v r. 2000 definitívne odobratá,“ spomína. S vtipom dodáva, že asi od roku 2008 si prestal tapetovať WC oficiálnymi listami o výsledkoch ním absolvovaných výberových konaní na Ekonomickej univerzite, či rôznych ministerstvách s čarovnou
  formulkou: "vyhoveli ste , ale pán minister, dekan, riaditeľ si aj tak vyberie ... " . Približne v tom čase - po poslednej skúsenosti s oficiálnou akademickou sférou v SR verejne vyhlásil že " získanie akéhokoľvek akademického titulu v oblasti ekonómie na Slovensku nad rámec titulu Ing. z roku 1991 by preňho bolo, vzhľadom k jej reálnemu stavu, osobnou urážkou na cti ".
  
  Verejne vystupoval už od 90. rokov. Na blogu "Kritická ekonómia" portálu JeToTak zverejnil v r. 2010 - 2014 takmer 60 videoblogov, mnoho vlastných prednášok a vystúpení na viac- menej odborných fórach. V r. 2008 založil Nezávislý inštitút ekonómie ktorý z verejných zdrojov nikdy nedostal ani halier teda cent.
  Medzi jeho záujmy patrí ekonómia (teda tá skutočná), zvyšky normálnych ľudí s rozumom, a všetko pekné na svete. Neznáša často najmä svoju neskutočne detailnú pamäť. A na záver dodáva: „Týmto úprimne ďakujem všetkým za pozornosť, ktorú mi kedykoľvek venovali, svojim
  " štyrom ženám a mame" za božiu trpezlivosť a lásku - a s prianím všetkého
  dobrého, no najmä lepšieho – na viac hriechov sa už naozaj nepamätám.“
  
  Zdroj:
  
  http://www.topky.sk/cl/10/1374768/Ekonom-Vitkovic-na-plne-usta--Slovensko-zanikne--vlady-od-roku-1989-by-bolo-treba-pozatvarat-

POTVRZENO: USA FINANCUJÍ AL-KÁIDU A TALIBAN

2013-08-21T07:55:00.004-07:00

Ministerstvo zahraničí Spojených států má zřejmě extrémní smysl pro ironii, když varuje občany před cestami na Blízký východ a sever Afriky a současně se přitom dozvídáme, že si Pentagon najímá stoupence Al-Káidy a Talibanu na rekonstruční projekty v Afghánistánu.

Tony Capaccio z Bloomberg News cituje čtvrtletní zprávu Zvláštního inspektora pro obnovu Afghánistánu Johna Sopka určenou pro americký Kongres. Z této zprávy vyplývá, že Sopko vyzval představitele armády Spojených států, aby zrušili 43 kontraktů pro známé příznivce Al-Káidy a Talibanu. Oni to však odmítli. Důvod? Zástupci armády tvrdí, že by to znamenalo porušení „zákonná práva“ Al-Káidy a Talibanu.

Zvláštní, že ano? Zatímco oficiální teroristické skupiny mají svá zákonná práva, whistlebloweři, vězni na Guantánamu či běžní Američané, neustále špehovaní Národní bezpečnostní agenturou, je nemají.

Z tajných služeb už více než deset let tiše unikají informace o tom, že Spojené státy tajně financují Al-Káidu, aby tak podpořily politickou nestabilitu a ospravedlnily pokračující vojenské zásahy na Blízkém východě. V posledních dvou letech vyšlo najevo, že CIA financovala a cvičila bojovníky Al-Káidy v Libyii a Sýrii.

Ze Sopkovy zprávy vyplývá, že popora Pentagonu pro Al-Káidu a Taliban je oficiální od 1. srpna.

Zkusme se nad tím zamyslet: Pentagon financuje Al-Káidu a Taliban, ačkoli tyto dvě organizace plánují teroristické útoky na americké občany. Jak je to možné? Nabízí se odpověď, že americká vláda je ve válce se svými vlastními lidmi.

236stránková zpráva, kterou Sopko zaslal Kongresu, rovněž upozorňuje na to, že prezident Obama požaduje v roce 2014 sumu 10,7 miliardy dolarů na obnovu Afghánistánu. Vše má být realizováno civilními dodavateli. 30-40 procent z nich by měly být afghánské firmy.

Sopko tvrdí, že Pentagon trestuhodně selhal v dohledu nad projektem v hodnotě 32 milionu dolarů, v rámci kterého byly instalovány zábrany v propustech pod silnicemi, aby v nich povstalci nemohli umisťovat bomby. Sopko se domnívá, že Ministerstvo obrany by mělo vědět, kolik smluv bylo v rámci tohoto projektu podepsáno. Ministerstvo to však neví. Je zřejmé, že ministerstvo dodavatele neprověřuje, ani nekontroluje, kam peníze přesně směřují.

Dr. Stuart Jeanne Bramhall

zdroj http://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/2568-potvrzeno-usa-financuji-al-kaidu-a-taliban

Kypr před kolapsem bank, odmítl záchranný balík z eurozóny

2013-03-20T01:17:00.001-07:00

Kyperský parlament neakceptoval podmínky věřitelů a přichází o 10 miliard eur, které ho měli zachránit před bankrotem. To bude mít za následek bankovní kolaps. Odborníci varují před občanskými nepokoji a anarchií.
The Guardian píše, že výsledek tohoto hlasování se dal očekávat, zároveň upozorňuje, že jde o mimořádně vážnou situaci nejen pro Kypr, ale celou eurozónu.

Evropská centrální banka prohlásila, že respektuje rozhodnutí kyperského parlamentu a nadále zůstává v kontaktu s Trojkou.

Zdroj:http://posts.fanbox.com/p1vp5

A teraz si prečítajte to najhnusnejšie z Gorily

2012-02-01T04:27:00.001-08:00

13.12.2005 (Anna Bubeníková, Jaroslav Haščák)
19.12 hod. prichádzajú Jaroslav Haščák a Anna Bubeníková – členka
Výkonného výboru FNM SR za SDKÚ a zároveň riaditeľka sekcie
zakladateľských činnosti a výkonu práv akcionára FNM….
Haščák delí províziu za výber poradcu na dopredaj 10% akcií SSE, ZSE, VSE na burze a priame predaje zvyšných minoritných balíkov (39% akcií) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Iniciátorkou a realizátorkou doprivatizácie zvyšných balíkov akcií rozvodných podnikov bola Bubeníková. Haščák chcel preto 2 mil. EUR rozdeliť medzi Annu Bubeníkovu, Jozefa Juricu (riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM) a ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Oslovil ho ale Igor Kucej (pokladník SDKÚ) a budú musieť niečo dať aj im. Haščák má po 20. decembri dohodnuté stretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovaní SDKÚ je najvyšší – nad Kucejom). Presný spôsob delenia bude závisieť od tohto stretnutia. Haščák sa pýta
Bubeníkovej na jej názor či majú do toho zahrnúť aj Palacku. Bubeníková povedala, že aj keď to vymysleli a zrealizovali oni (Bubeníková, Jurica, Haščák), nevedia to sami presadiť a budú sa musieť podeliť. Haščák sa pýta Bubeníkovej, či môže Palackovi povedať, že do delenia budú zahrnutí aj funkcionári FNM (Bubeníkova, Jurica) , či nemá s tým po straníckej línii problémy. Bubeníkovej je to v podstate jedno, lebo je otázne či Haščákovi Palacka uverí.
…
Haščák predstavuje Bubeníkovej novú koncepciu fungovania FNM.
Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavením Kojdu súhlasil aj Palacka, ktorý konečne pochopil, že Kojda hrá na vlastné triko. Haščák dohodí Kojdovi nejaké obchody v BAT, a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problémy (viď rozhovor Haščák – Malchárek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM.
V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH) , Milan Krajniak (KDH) , František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené. Haščák hovorí Bubeníkovej aby išla za Igorom Grošaftom a porozprávala sa s ním o
tom. S vyššie popísaným systémom fungovania FNM súhlasia aj Igor Kucej a Gabriel Palacka z SDKÚ.
…
19.30 hod prichádza Jirko Malchárek (odomke, vypne alarm, zapne TV) . Telefonuje s neznámym o odvolaní 2 BNO ľudí a dosadení svojich ľudí.

19.47 hod. prichádza Jaroslav Haščák.
…
Haščák rozpráva, že zatiaľ dal Ľubošovi Ševčíkovi pokyn na jeden obchod -súťaž na informačný systém do SE. Budú 3 záujemcovia o dodávku (SAP, Logica a ešte jedna firma).Súťaž musí vyhrať SAP za 390 mil. Sk. Spravodlivá cena je okolo 350 mil. Sk Malchárek dostane províziu 25 mil. Sk.

Haščák hovorí Malchárkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapšíka a Šujanského. Malchárek hovorí, že to dnes povedal Ivanovi Miklošovi, Júliusovi Brockovi a mad’arom. Haščák hovorí Malchárkovi, aby za predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v žiadnej firme prepojený na Pentu). Dali ho nedávno aj za predsedu dozornej
rady SPP (ak to bude konflikt záujmov má odstúpiť z dozornej rady SPP). Namiesto Šujanského dajú Vojtecha (Štefana) Haringa. Haščák káže Malchárkovi aby zmeny vhodne komunikoval v médiách.
…
Malchárek chce vyjsť v ústrety Enelu v neprospech SR, za čo požaduje motiváciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provízie má prebehnúť cez navýšenie ceny, za ktorú má Penta predať Enelu Paroplynový cyklus o 1 mld. Sk. Haščák sa obáva možnej medializácie vydierania zo strany Enelu, ktorá by Malchárka stála miesto ministra. Ešte sa nevie rozhodnúť (šance sú 50:50). Musí sa rozhodnúť dnes, resp. zajtra. V prípade realizácie by Haščák z 1 mld, Sk navyše za PPC dal väčšinu Malchárkovi, niečo SDKÚ. Nejakých 50 mil. Sk by Haščák dal aj KDH.
…
Haščák delí províziu z obstarávania informačného systému v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktorý je už schválený v dozornej rade SEPS – 10 miliónov Malchárkovi, 10 miliónov Oszkárovi Világimu. Világi sa zatiaľ neprihlásil. Ak sa neprihlási celých 20 miliónov pôjde Malchárkovi. Generálny riaditeľ SEPS Ladislav Szemet je Világiho človek.
…
Z celkových 4,7 mil. EUR za poradcu pôjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je na rozdelenie. Haščák chcel pôvodne 2 mil. EUR rozdeliť rovným dielom medzi Malchárka a členov výkonného výboru FNM Annu Bubeníkovú a Jozefa Juricu.
Začali sa ale do toho montovať SDKÚ a KDH. Haščák tak bude musieť niečo dať aj Igorovi Grošaftovi (5-7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Väčšina ale pôjde Malchárkovi, Bubeníkovej a Juricovi. SDKÚ (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce ošetriť tak, že im ponúkne spoluúčasť na delení provízie z priameho predaja zvyšného minoritného
balíka SSE a VSE. Haščák už rokoval s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SSE Patrick Luccioni, s ktorým sa dlhodobo pozná a majú dobré vzťahy. Luccioni predbežne ponúkol províziu 2,5 mil. EUR čo je podľa Haščáka málo (len niečo vyše 1% z očakávanej predajnej ceny 200 mil. EUR) .
…
Haščák hovorí, že funkcionárom z FNM v každom prípade musí dať 40-50 mil. Sk, keď chce aby fungovali, pretože oni nesú najväčšiu zodpovednosť a majú s tým najviac roboty (aj keď bežne dostávajú len 2 -3 mil. Sk každý, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk). Provízia za priamy dopredaj 41% balíka akcií ZSE patrí podľa dohôd SMK (Világi).

U ZSE sa očakáva predajná cena okolo 300 mil. EUR čo predstavuje pre SMK províziu od nemeckého E.ON Energie AG (súčasný vlastník 49% akcií ZSE) cca 4 -6 mil. EUR.
…
Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktorá bude rozdeľovať províziu (Czucz) a provízia pôjde napoly medzi Malchárka a SMK. SMK chce transakciu s Transpetrolom stihnúť do volieb. Motiváciou nie je iba provízia ale najmä vzťah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou sú predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz, predseda SMK Béla Bugár a pravdepodobne aj Világi.
…
Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že Bubeníková urobila pre SDKÚ veľa napr. provízia 100 mil. Sk za privatizáciu Paroplynového cyklu, provízia za ZSNP Žiar nad Hronom a z mnohých ďalších vecí a nemôžu ju len tak odvolať z komisie. Haščák má o privatizácii bratislavského letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a Haščákove záujmy v privatizácii reprezentujú najmä Jozef Jurica -riaditeľ sekcie prípravy a realizácie predajov FNM a Anna Bubeníková -riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára FNM, ktorí
sú zároveň členmi privatizačnej komisie na predaj bratislavského letiska. Haščák sa sťažuje na amatérsky postup predsedu privatizačnej komisie na privatizáciu letísk Branislava Kvasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovič), ktorý navštívil poradcu Meinl Bank a subporadcu s tým, že ho posiela premiér Dzurinda a vicepremiér Mikloš s tým, ako má privatizácia prebehnúť (pravdepodobne v prospech J&T) .

Haščák má s predstaviteľmi Meinl Bank dlhodobé vzťahy, vzájomne sa navštevujú, spolupracovali pri privatizácii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval záujmy Penta Group, z čoho keby sa na to bolo prišlo mohol mať Meinl Bank veľké problémy (strata bankovej licencie).
…
Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák)
…
Všetci spoločne rozprávajú o Milošovi Stopkovi (Varga ho volá Ušatý), ktorý vypaľuje Tomáša Malatinského (Elektrovod, SEPS). Haščák hovorí, že ho cez BNO tajomníka kontaktoval predseda SMERu Róbert Fico s prosbou, aby Haščák cez Malchárka presadil pre Stopku zákazky v energetike, pretože Stopka sponzoruje politickú stranu SMER. Haščák to odmieta. Rozprávajú, že v prospech Stopku sa už angažovali aj poslanci Miroslav Ábelovský a Tibor Mikuš. Rozprávajú, že Stopka podpláca každého. V minulosti bolo cez Stopku financované HZDS. Cez Stopku išli nákupy v BNO štátom vlastnenom podniku, na ktoré si Stopka prihodil 15%. Zoltán Varga sa lúči a odchádza.
…
Celkovo provízia za predaj zvyšných balíkov akcií SSE a VSE vychádza na 5 – 6 mil. EUR. Haščák mal pred pár dňami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorým dohodol delenie provízie za predaj zvyšných balíkov akcií SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDKÚ), 40% pre Malchárka a 20% pre funkcionárov FNM (Jurica, Bubeníková, Grošaft). Jurica a Bubeníková boli s uvedeným delením nespokojní, pretože celú robotu okolo predajov budú robiť oni. Palacka ich chápe ako svojich zamestnancov (Bubeníková, Grošaft) a podľa Palacku je otázne či by mali vôbec niečo dostať. Haščák navrhol Bubeníkovej a Grošaftovi možnosť, že im dá viac na úkor Palacku, ale musia si to vybaviť vnútri SDKÚ. Obidvaja odmietli a súhlasili s 20%. Haščák rozpráva o stretnutí s Gabrielom Palackom. Palacka bol rád, že Haščák pripravil ohľadne provízie dohodu na kľúč a on nemusí nič robiť. Palacka len poslal z Londýna Haščákovi číslo účtu, na ktorý má Haščák poslať peniaze. Palacka dokonca ani nechcel zvyšovať províziu od EdF vo výške 2,5 mil. EUR za SSE (Haščák neskôr vyrokoval 3,1 mil. EUR).
Haščák hovorí, že toto je jeho 11-ty obchod s províziami za privatizáciu, ktorý robí s Palackom.
…
Rudolf Chmel – je stále neuspokojený. Snažil sa už cez Malchárka umiestniť 3 ľudí do štatutárnych orgánov štátnych podnikov. V jednom prípade mu Malchárek vyhovel, keď dal jeho človeka do dozornej rady Transpetrolu. Ďalšie 2 osoby sú v súdnom spore s energetickými podnikmi, do ktorých ich chcel Chmel presadiť a sú na ne podané trestné oznámenia. Malchárek sa smeje, že Chmel vyberá tých ľudí asi z basy. Podľa Malchárka má Chmel nereálnu predstavu, že cez týchto ľudí zarobí na stomiliónových obchodoch cca 50 mil. Sk. Podľa
Malchárka na to nemá.
…
Malchárek sa pýta Haščáka ako to vyzerá s tou Malchárkovou zahraničnou firmou. Malchárek chce založiť už aj slovenskú firmu. Haščák hovorí, že zahraničná už je založená, že sa začnú venovať aj slovenskej. Ide pravdepodobne o systém prepierania Malchárkových provízií. Do leta to má byť hotové.
…
5.1.2006 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák) 17.22 hod.-19.10 hod
…
Haščák rozpráva Malchárkovi o naivite SDKÚ vo vzťahu k SMERu. SDKÚ (Palacka) si myslí, že piati pravicoví akcionári SMERu nedovolia SMERu v prípade zostavovania vlády po parlamentných voľbách zmeniť pravicové reformy zrealizované SDKÚ. Haščák hovorí, že uvedená predstava je naivná, že pravicoví akcionári SMERu potrebujú kradnúť, reformy sú im ľahostajné a napríklad Poór určite rád vymení post ministra dopravy za napr. aj 80% daň z príjmu. Ďalšou Palackovou nereálnou predstavou je, že po parlamentných voľbách kúpia niektorých poslancov SMERu. Haščák uvádza, že piati akcionári SMERu to majú dobre ošetrené (piati akcionári majú priamo po päť poslancov, venujú sa aj ostatným). Budú sa možno dať kúpiť 1-2 poslanci ale určite nie 10 ako si možno myslí Palacka. Haščák hovorí, že o SMERe má určite lepšiu predstavu ako vedenie SDKÚ. Haščák sa stretáva s Flašíkom, s Poórom, Glváčom a aj s Ficom a vie ako rozmýšľajú.
…
SF je jednoosobová strana z hľadiska predstaviteľov (Martináková) a aj z hľadiska financovanie (Peter Lukeš). Podľa Haščáka dal majiteľ Slobodného Fóra Peter Lukeš na chod SF zatiaľ len cca 10 mil. Sk. Lukeš je obrovský žid a všetkých v SF drží nakrátko. Mediálny priestor v televízii JOJ a TA3 pre Martinákovú získal Lukeš pravdepodobne zadarmo po dohode s Kmotríkom, s ktorým má dobré vzťahy.
…
6.1.2006 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák) 15.57 hod.-18.42
hod.
…
Haščák hovorí že za históriu svojich obchodov s FNM, ktorých urobil veľké množstvo dal už províziu asi všetkým funkcionárom Prezídia a Výkonného výboru FNM. Zvyčajne dostávajú od 2 do 5 mil. Sk za každé hlasovanie v privatizačných komisiách. Výnimkou bol prezident FNM Jozef Kojda, ktorý dostával okolo 10 mil. Sk (Haščák si spomína, že napr. pri privatizácii SPaP dostal Kojda 8 mil. Sk a pri privatizácii PPC dostal 12 mil. Sk). Haščák hovorí, že zvykom je vyplácať za privatizácie politické strany osobitne a funkcionárov FNM osobitne, pretože v minulosti keď vyplácali len politické strany tak sa niekedy stávalo, že politická strana ,,zabudla” vyplatiť svojho funkcionára FNM, ktorý potom nefungoval.
…
Podľa predbežných výpočtov Haščáka zarobil Malchárek zatiaľ na províziách vo funkcii ministra hospodárstva 329 mil. Sk. Podľa Haščáka je to viac ako zarobil za 2 roky vo funkcii ministra Pavol Rusko (Rusko dostal od Penty najviac 60 mil. Sk za PPG) á Malchárek môže byť spokojný.

8.1.2006 (Jirko Malchárek. Jaroslav Haščák) 17.00 hod.-18.30 hod.
…
Haščák vysvetľuje Malchárkovi motívy, prečo sa PENTA angažuje v politike. Najväčším motívom je SMER, ktorý vypaľuje už v opozícii (čo bude keď sa dostane do vlády?). Haščák spomína príklad, ako Fico a Flašík požadovali od Haščáka za zrušenie tlačovej konferencie o privatizácii Paroplynového cyklu províziu. Haščák vymenúva 5 akcionárov SMERu: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč (Fedor Flašík), Jozef Brhel a Ivan Kiňo. Okrem Glváča a Brhela (Haščák ho ako jediného osobne nepozná) sú to všetko neschopní ľudia. Malchárek
sa pýta, či Ivan Kiňo vo funkcii riaditeľa Slovenskej sporiteľne zarobil miliardu. Haščák hovorí, že menej. Malchárek sa pýta na miliardárov z čias bývalého HZDS (pred rokom 1998). Haščák vymenúva: Slavomír Hatina, Alexander Režeš, Rosina, Kollár z Dusla Šaľa, IvanLexa, Vladimír Mečiar, Milan Fiľo, Ladislav Krajňák, Ondrej Gattnar, Vladimír Soták, Ján Ducký (resp. zdedili to Rehák, Struhár) a ešte zopár. Spolu určite vyše 20. Malchárek sa pýta Haščáka koľko je na Slovensku miliardárov v súčasnosti. Haščák hovorí, že to je ťažké povedať, že od 50 do 100.
…
Haščák hovorí, že demokracia je „nahovno” systém. „Volič o ničom
nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.”
…
Haščák má v stredu 11.1.2006 dohodnuté stretnutie s Róbertom Ficom.

10.1.2006 (Anna Bubeníková. Jaroslav Haščák) 18.30 hod.-20.20 hod.
…
Haščák si mysli, že Palacka nepovedal Dzurindovi a Miklošovi, že už má s Haščákom dohodu o privatizácii zvyšných balíkov akcií rozvodných závodov. Možné je aj to, že Mikloš chcel ZSE doprivatizovať sám (cez svojich ľudí na FNM – Peter Huňor a možno Jozef Kojda). Haščák musí zistiť čo je v skutočnosti vo veci. Malchárkovi prikázal, aby povedal Miklošovi o dohode medzi Haščákom a Palackom ohľadne doprivatizácie rozvodných závodov.

Malchárek vzápätí poprosil Bubeníkovú aby to povedala Miklošovi
ona.
…
Bubeníková hovorí Haščákovi, že bola s Róbertom Prikrytom (vo FNM za SDKÚ) , ktorý jej tvrdil, že províziu za privatizáciu zvyšného balíka akcií VSE má rozrobenú on a komunikuje v tejto veci s generálnym riaditeľom VSE Giestingom. Bubeníková chce aby o tom Haščák pred rokovaním s Giestingom vedel. Haščák hovorí, že aj pri VSE je dohoda s Palackom a že to vybaví.

22.3.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. Róbert FICO) 14.32 hod.-15.33 hod

Haščák prichádza 14.00. Fico prichádza 14.32.

Fico prichádza priamo z autosalónu v Inchebe. Pýta sa Haščáka: „No čo, jak sa Vám darí?”. Haščák odpovedá: „Dobre, poďme si sem sadnúť za stôl”. Fico ide na WC. Po návrate sa Haščák pýta Fica, čo si dá. Fico si vyberá kolu.

Fico sa pýta Haščáka: „Čo hovoríte na čistiace procesy v SMERe, ktoré som spustil?”. Haščák s nimi súhlasí, ale „otázka je čo sa stalo s Fedorom (Flašíkom)”.

Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany. Haščák hovorí, že: “tak sa cítil, takú mal pozíciu”. Fico hovorí, že na to všetkých upozorňoval v predstihu.
…
Fico hovorí, že v politike je 14 rokov, nie je samovrah a nedá sa po vstupe do vlády predať za 5,50. Haščák sa pýta ako to vypadá, s Jurajom Širokým a Vladimírom Poórom. Fico odpovedá, že zo Širokým sa dá, ale s Poórom je to horšie. Haščák rozpráva Ficovi, že oni (Široký, Poór, Kiňo) nie sú zvyknutí na konkurenciu a súťaž na trhu a ich obchodovanie je postavené len na lobingu („žijú len z lobingu”). Fico sa pýta Haščáka na Širokého. Haščák vysvetľuje, že s ním mali konflikt v Chemolaku Smolenice a Široký sa odvtedy od PENTY stráni.
Fico sa pýta Haščáka, či má Široký Váhostav. Haščák prisviedča.

Haščák hovorí, že väčšina Širokého podnikov ide od 10 k 5 (Chemolak, Plastika), široký nemá zvládnuté moderné metódy riadenia „Corporate governance”, všetko má postavené na starých kamarátoch. Haščák objasňuje svoj názor na ďalších sponzorov SMERu. Vladimír Poór má zdravý sedliacky rozum, ale všetky veci poníma vzťahovo a ťažko sa s nim obchoduje. Ivan Kiňo je neschopný. Brhela Haščák nepozná.
Podľa Haščáka môžu byť v budúcnosti v SMERe ešte problémy s Vladimírom Poórom (Haščák sa s ním pravidelne stretáva, nie sú partneri v obchodoch, ale vymieňajú si informácie). Fico hovorí, že odstavenie Flašíkovcov v SMERe vníma ako veľmi dôležité a správne a SMER môže na tom len získať. Haščák hovorí, že z pohľadu PR Flašík SMERu škodil. Haščák hovorí, že Flašikovci uvedený konflikt vnímajú inak.
…
Fico vysvetľuje, že SMER nemôže ísť do koalície s SMK a KDH. S KDH sa nedá komunikovať (KDH volajú Taliban) a keby išli do koalície s SMK, tak by to SMERu výrazne znížilo preferencie, pretože SMER robí aj národnú politiku. Rozprávajú o Ivanovi Miklošovi. Podľa Haščáka ho Fico preceňuje. Fico ho vníma ako šikovného zlodeja. Haščák hovorí, že Mikloš nekradne toľko ako si Fico mysli. Do konca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať.

5.5.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. funkcionár SMERu — pravdepodobne Ing. František HATÁR — osobný tajomník predsedu SMERu Róberta FICA)
15.33 hod. – 16.05 hod.

Haščák prichádza 15.28. Határ prichádza 15.33.

Po príchode sa pozdravia. Tykajú si. Majú priateľský vzťah. Podľa uvedených skutočností sa stýkajú pravidelne. Határ sa sťažuje, že nedokáže byť stále vľúdny k ľuďom. Denne má 10 stretnutí a 80 telefonátov od neznámych ľudí, ktorí volajú na kontakt na R. Fica zverejnený na web stránkach SMERu a vyjadrujú podporu SMERu. Határovi už volali hádam všetci Ficovi spolužiaci zo základnej školy, ľudia čo sa s Ficom kedysi stretli a ľudia čo s ním boli v SDĽ a pod.
…
Határ hovorí, že Ficovi tlmočil Haščákove predstavy o reforme v zdravotníctve a čo za ich presadenie dostanú oni (SMER, resp. Fico).
…
Határ hovorí, že v SMERe je veľa ľudí proti PENTE.

Hovorí o osobe Dušan Muňko (poslanec NR SR za SMER, tieňový podpredseda vlády), ktorý má zaťa v J&T a otvorene túto skupinu v SMERe presadzuje.
Muňko je starý eštebák (pôsobil v Sature) a má okolo seba bývalých eštebákov, ktorý mu donášajú. Muňko chce stále organizovať stretnutie Fica s Patrikom Tkáčom z J&T.
…
Na záver žiada Haščák Határa aby Ficovi odkomunikoval Haščákov dotaz na stav v spoločnosti, ktorú Haščák píše Határovi na papier. PENTA pred cca 1 rokom pomáhala francúzskemu investorovi získať na papieri napísanú slovenskú spoločnosť. Ide o spoločnosť, ktorú vlastnia mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce. Fico v tejto veci komunikoval s Haščákom cez osobu, ktorú Haščák tiež napísal Határovi na papier Haščák chce aby Határ od Fica získal stanovisko ako to dopadlo, či to doriešil a v akom rozsahu (sumu). Határ potom môže
Haščákovi oznámiť stav telefonicky (bez podrobností). Határ hovorí, že oznámi len, napr. 40 dkg salámy.

18.5.2006 (Jaroslav HAŠČÁK, František HATÁR – osobný tajomník predsedu SMERu Róberta FICA) 17.05 hod. – 17.40 hod.

…
Határ sa pýta ako chcel Haščák pomôcť Smeru. Haščák hovorí, že tak aby to malo význam. Hovorí, že by im dal dajme tomu 5 mil. Sk. Határ hovorí, že im Haščák pomohol aj v minulosti. Határ hovorí, že by privítali pomoc pre zamestnancov Smeru (17 zamestnancov) a pre ľudí, ktorí im pomáhajú v kampani. Ide o čierne peniaze navyše oproti oficiálnemu príjmu. Haščák hovorí, že na budúci týždeň by vedel dať dokopy aj hotovosť, ktorú by mohol Határovi odovzdať.

Határ hovorí, že sa dozvedel, že Dzurinda a Hrušovský dostali od Siemensu 200 mil. Sk cez Mníchov. Haščák si myslí, že to nie je pravda. Határ hovorí, že sa to dozvedeli od človeka zo Siemensu, čo mal na starosti prevody v súvislosti s obchodom. Haščák hovorí, že Siemens dáva peniaze len za konkrétne obchody. Határ hovorí, že išlo práve o nejaký konkrétny obchod za 2 mld. Sk. Malo ísť o nejaký starší obchod na MV SR, ktorý malo dohodnuté KDH. Keď sa o tom dozvedel Dzurinda, tak KDH muselo s ním ísť napoly.

26.5.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. František HATÁR – osobný tajomník predsedu SMERu Róberta FICA) 10.39 hod. – 10.57 hod.

…
Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMERu (v zmysle dohovoru viď stretnutie Haščák, Határ, 18.5.2006), ktoré odovzdáva Határovi -konkrétnu sumu nespomínajú.
Haščák len hovorí: „Doniesol som ti tie veci, Dobre” a vyťahuje pravdepodobne obálku (počuť šuchot).

9.7.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. Anna BUBENÍKOVÁ) 13.15 hod.-14.38
hod.
…
Mečiar nechce naháňať Dzurindu, ktorého chápe ako dlhodobého spojenca. V SMERe ale chcú naháňať ľudí z SDKÚ, pričom poradie je Mikloš, Palacka, Prokopovič. Na Palacku tam je priestor za zmarený tender na 3. mobilného operátora. Mikloša vnímajú ako hlavného nositeľa korupcie v SDKÚ.
…
Haščákov všeobecný pocit ale je, že sú dosť neschopní a nedotiahnu veci do konca. Kaliňák je podľa Haščáka mäkký chlap a nemá na to žalúdok. Navyše sa chystajú na veľké lúpenie a budú mať čoskoro dosť starostí s vlastnými kauzami.
…
Haščák hovorí, že sa má v blízkej budúcnosti stretnúť s Kaliňákom, s Brhelom (sponzor SMERu) kvôli Transpetrolu a potrebuje ešte 1-2 týždne aby vedel ako to bude zo strany SMERU voči PENTE a SDKÚ fungovať. „Fakt je taký, že my Fica financujeme 8 rokov”.„Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestno-právny rozmer”. „Viem si predstaviť, že nás bude dodrbávať za letisko, pretože už zaujal takú pozíciu”.

2012-01-13T15:43:00.001-08:00

Hľadáte uniknuté dokumenty SIS?

Je konkrétne známe, že naša vládna koalícia avizovala už v roku 2005 zrušenie Fondu národného majetku, prenesením agendy na MF SR, kde by príslušný útvar dokončil usporadúvanie k jednotlivým privatizovaným subjektom, aby nedochádzalo k ďalšiemu rozdávaniu štátnych prostriedkov (na rok 2007 už touto vládou určených viac ako 2 miliardy Sk) – na utajené odpustky platieb, premlčaných platieb od privatizérov. Pre odstúpenie KDH z vládnej koalície boli vypísané predčasné voľby a k zrušeniu FNM a Slovenskej konsolidačnej, a.s. už nedošlo. Začiatkom roku 2006 vyhlásil premiér Dzurinda zastavenie privatizácie en bloc. Napriek fatálnym dôsledkom neuchopenia manažérskej kontroly štátu v Transpetrole, SPP, strate Slovnaftu, došlo k násilnej privatizácii 66 % + 1 akcií Slovenských elektrární štátnym talianskym monopolom Enel. Opodstatnená nevôľa Ficovej vlády bola pojatá do Programového vyhlásenia vlády, ako neprivatizovať ďalšie strategické štátne podniky. Autor príspevku uviedol, že práve pri privatizácii distribučných spoločností boli fatálne oslabené možnosti štátu riadiť a usmerňovať strategické podniky, umožnil sa presun kapitálu do rúk nadnárodných koncernov E.ON, EdF a RWE. Už v roku 2005 minister spravodlivosti Daniel Lipšic presadil zákon o zákaze utajovania zmlúv, podmienok v dohodách a zmluvách medzi štátom a zahraničným nadobúdateľom – privatizérom.

Protiústavne riadené, štátom manipulované a utajované boli procesy už v malej privatizácii, ktorej priebeh sa zvrhol na holandské dražby, systémovým vytvorením mafií na celom území štátu. Podobne dopadla kupónová aj veľká privatizácia, keď len úzka skupina fyzických a právnických osôb mohla skupovať akcie štátnych podnikov fondami pri neexistencii akciového trhu, čím boli diskriminovaní všetci slušní a poctiví občania. Vlády a parlamenty po roku 1990 vedome umožnili nadobudnúť rozhodujúcu časť národného majetku len úzkej špekulatívne vybranej skupine vyprofilovanej najmä z nomenklatúry KSČ a ŠtB. Porušená bola ústavná rovnosť práva vlastniť majetok ostatnými občanmi. Zo strany WJC a Židovskej náboženskej obce išlo o dobre pripravenú rearizáciu, resp. kontraarizáciu majetku z obdobia I. Slovenskej republiky aj nad rámec reštitúcií. Namiesto vyslyšania ulice a odsúdenia aspoň 15 – tich najextrémnejších komunistov a eštebákov už v decembri 1989, došlo k majetkovému prevratu, dohode a Prvej hrubej čiare za minulosťou, odpustenie a Verejnosťou proti násiliu dohodnuté zastúpenie komunistov, eštebákov a židov v Slovenskej národnej rade a všetkých vládach.

Po znárodnení v roku 1948, Husákom presadzovanej autonómie Slovenska a roku 1968 prijatej federácii, bol v rámci vyrovnávania sa s Čechmi dosiahnutý obrovský priemyselný a hospodársky rozmach Slovenska a objem vytvoreného národného majetku sa zväčšil dvadsaťnásobne.

Odovzdaním manažérskej kontroly v strategických podnikoch – distribučných spoločností minoritným akcionárom, ich štát posunul na úroveň Transpetrolu a Slovenského plynárenského priemyslu, kde už do zásadných rozhodnutí nemá štát ako väčšinový akcionár nárok zasahovať. Štát je v postavení prizerajúceho sa, ako sa s jeho bývalými strategickými podnikmi zahraničné koncerny pohrávajú a odsávajú tu vyprodukovaný zisk mimo republiku. Dočasný populizmus nebránil Róbertovi Ficovi osobne sa ponižovať a angažovať v nátlakoch na SPP, k cenám dodávok plynu pre domácnosti, úľav pre dôchodcov, pričom, keď bol v opozícii a vtedajšou vládnou koalíciou vybraný do privatizačnej komisie a mal nielen teoretickú možnosť ovplyvniť formu privatizácie, alebo nepripustiť privatizáciu SPP, (alebo aspoň rúry plynovodu, z ktorých plynul 100% zisk štátu) a zamedziť odovzdaniu manažérskej kontroly menšinovému akcionárovi, radšej zbabelo rezignoval. Minister Jahnátek zákonom zmenil kompetencie Úradu riadenia sieťových odvetví (URSO), regulačného orgánu, najvýznamnejšiu a najdôležitejšiu podmienku jeho nezávislosti, zdegradoval straníckymi nomináciami členov regulačnej rady a vedenia úradu. Parlament dokonca 6.11.2008 schválil vládny návrh zákona, podľa ktorého ceny bude určovať vláda namiesto ÚRSO vo vzťahu k SPP a podobným prípadom.

Mečiar nepripustil referendum ani pri delení federácie, vedome s KDH zabránil aplikácii platného lustračného zákona, umožnil neústavnú privatizáciu národného majetku (Ivan Šimko HN z 29.2.2008). Fico sa zatiaľ nepoučil, aby našiel alternatívu k tak významnému úradu, akým ÚRSO je, aby bola zaručená jeho nestrannosť, kvalifikovanosť, objektivita pri stanovovaní cien v dodávkach všetkých druhov energií (bez vplyvu lobovania), tepla a vody a aby nekonal v zhode s výrobcami a dodávateľmi energií a ich korupčnými záujmami.

Najvýsostnejšou spoločenskou požiadavkou, ktorú žiadne vlády od roku 1990 doposiaľ nezabezpečili, je ochrana občanov a zabezpečenie ich dôstojného plnohodnotného života. V predošlých obdobiach Fico iba argumentoval, že doterajšie vládne koalície boli protiľudové, pričom v nich mali zásadne väčšinové zastúpenie bývalí najvyšší nomenklatúrni komunisti (Plevzovi amicenkovia) Schuster, Migaš, Ftáčnik, Kanis, Weiss, zlodeji, trestanci a podvodníci zo SNS, HZDS, ZRS, SOP a ANO. Ďalších opätovne, vedome poveruje štátnymi funkciami, zastúpením v orgánoch spoločností s účasťou štátu, v štátnej a verejnej správe a na ambasádach – J. Migaš (brat privatizoval OZKN Prešov), P. Weiss s Kanisom vyrobili Majského. Do zoznamu treba zaradiť aj ďalších, akými sú: P. Hamžík, vykrádač európskych fondov s Rolandom Tóthom, Muňko (ŠtB ukradol Satur), Rezeš jr., Schuster jr., Bednár, Zsoldos, Volf, Melocík, Pecka, Čečot, Izidor Počiatek, Murgaš ...

Ak je to tak, ako autor uvádza, že spoločnostiam umožňuje za dobré výsledky hospodárenia v roku 2006 vyplatiť odmeny a rozdeliť až 10 % z dosiahnutého čistého zisku pomerom jednej šestiny tabuľkovým zamestnancom, päť šestín vrcholovým manažérom a členom orgánov spoločností, tak ide o vedome organizované okrádanie obyvateľstva. O týchto skutočnostiach majú povinnosť informovať verejnosť zástupcovia štátu, ktorí boli Ficom dosadení do orgánov týchto spoločností.

V denníku SME z 25.6.2007 hovorca ZSE, a.s. uviedol, že ZSE dosiahla vlani (v roku 2006) čistý zisk 3, 383 miliardy korún, z čoho 10 % je 338, 3 milióna korún, údajne rozdelených na odmeny. Pri súčasnom stave 1400 zamestnancov ZSE dostali tabuľkoví zamestnanci priemerné odmeny 42 000,- Sk za dobré hospodárske výsledky v roku 2006. Tí, ktorí zamestnancov hnali, motivovali k vysokým výkonom a kvalitnej práci, manažéri, tých je 36 vrátane nových politicky, v júni 2007, nominovaných členov predstavenstiev a dozorných rád, si nadelili odmeny po cca 8,2 milióna korún k ročným príjmom 4 mil. Sk. Takto dosiahli manažéri v ZSE súhrnný príjem v priemere cca 12 miliónov korún Slovenských, v ktorých nie sú započítané príjmy z iných funkcií v štátnych organizáciách (riaditeľ stratégie v PMÚ, CHR), MVO a ďalších privátnych spoločnostiach, kde majú zastúpenie.

Z celkového čistého zisku ZSE, a. s. 3,4 miliardy Sk za rok 2006 rozdelila spoločnosť 2,8 miliardy Sk na dividendy akcionárom a zostatok 600 miliónov Sk mohla rozdeliť na odmeny. Na čo bol použitý rozdiel 240 miliónov Sk by mali opäť odpovedať a zverejniť zástupcovia štátu v orgánoch spoločností ZSE dosadených po unbundlingu k 1.7.2007, t.j. po rozčlenení spoločnosti.

Bolo by vhodné otvoriť verejnú diskusiu, či je 200-násobok odmeny manažéra ZSE k odmene kmeňového zamestnanca a 25-násobok ročného príjmu manažéra k ročnému príjmu kmeňového zamestnanca primerané, premrštené, zaslúžené, prípadne nezaslúžené, keď v samotnom, veľkom, zjednotenom Nemecku, už niekoľko rokov prebiehajú diskusie o znižovaní týchto extrémnych rozdielov. Aby zachránil kapitalizmus pred špekulantmi s cennými papiermi založených na rizikových hypotékach varuje aj Luxemburský premiér Jean Claude Juncker, hovorí o neúnosnosti nadmerných platov manažérov bánk, spoločností, burzových maklérov, čo predstavuje doslova pohromu pre celý svet. Nicolas Sarkozy kritizoval darebáckych riaditeľov, Holandsko pripravuje zákon progresívneho zdaňovania odstupného manažérov spoločností a bánk s cieľom eliminovať excesy manažérov. Jeden z najväčších koncernov na svete E.ON (paradox, že vznikol v roku 1999 spojením menších koncernov VEBA a VIAG) podnikajúci v energetike, expandoval do všetkých štátov východnej Európy, ktoré sa stali pridruženými členmi EÚ a postupuje v akvizíciách ďalej na východ. Za 8 rokov od svojho vzniku E.ON výhodnými nákupmi energetických strategických podnikov od postkomunistických skorumpovaných vlád naakumuloval kapitál, ktorým by bol schopný skúpiť všetky sprivatizované podniky Slovenskej republiky od roku 1991, bez ohľadu na odvetvia a ešte by mu ostal najmenej dvojtretinový balík (zo 60 miliárd Eur) na akvizície v iných krajinách.

Natíska sa dojem, že to čo neovládol Hitler vojenskou agresiou, zabratím území, majetkov aj s obyvateľstvom, dosiahlo Nemecko, Rakúsko, USA a ďalšie tzv. vyspelé štáty západného sveta ekonomicky, nanútením neoliberálnej globalizácie a privatizácie.

Dnes sa už Nemecko, ktoré výhodne vykúpilo Slovensko, chystá prijať ústavný zákon, ktorý neumožní predať svoje strategické podniky zahraničnému investorovi - privatizérovi, lebo je si vedomé, že ten, kto ovláda strategické podniky, ovláda štát.

Nastala reštaurácia kapitalizmu z 19. storočia s typickými črtami vykorisťovania pracovnej sily. Je reálne a takmer isté, že honorovanie manažérov vo všetkých spoločnostiach E.ON-u je iste porovnateľné a v rámci uplatňovania vnútrokoncernovej kultúry identické bez ohľadu na štát a teritórium, kde ktorý manažér pôsobí. Bol prijatý Schengen, ktorý odstránil posledné prekážky prieniku kapitálu.

Róbert Fico by mal pozornosť občanov presmerovať z uverejnených astronomických príjmov manažérov DSS na príjmy manažérov distribučných spoločností, o rozčlenení ktorých vláda SR rozhodla k 1.7.2007 a zavŕšila privatizačný proces odovzdaním manažérskej kontroly v ďalších strategických podnikoch štátu v prospech minoritných akcionárov zahraničných koncernov. Totálnym idiotizmom sa prezentuje súčasná vláda aj vo vzťahu k Bruselu, čo dokumentuje článok „Boj o monopoly Fico nevzdal“ (HN 26.2.2008), v ktorom premiér avizuje prípravu nového zákona, ktorým chce zakázať riadenie firiem ich minoritnými akcionármi. Týmto zákonom chce získať manažérsku kontrolu štátu späť od SPP a aj troch distribučných spoločností, v ktorých menšinoví akcionári dostali (vybrané osoby vlády a NR SR sa zabezpečili na niekoľko desiatok generácií manažérsku kontrolu k 1.7.2007.

A tak vláda SR hlúpo odovzdala nenažraným kapitalistom manažérsku kontrolu i napriek tomu, že mnohé organizácie a osoby písomne upozorňovali viacerých členov vlády, začínajúc Ficom, Čaplovičom, Jahnátkom, poslancov NR SR – Pašku, Číža, Mečiara, Slotu, už koncom roka 2006 a začiatkom roku 2007, o tom, aké dôsledky to bude mať pre štát a občanov, keď sa nepoučia z prípadov Transpetrolu, SPP, Slovnaftu, ako aj Slovenských elektrární a ak si vláda SR neuplatní manažérsku kontrolu v týchto unbundlovaných spoločnostiach (fotokópie listov sa opozícii zrejme nedopatrením dostali do rúk a údajne sú aj v redakciách denníkov). Toto je neklamným dôkazom doteraz najväčšej korupcie slovenských vlád od roku 1990.

Pre megaspoločnosť E.ON investovať 100 - 200 miliónov Eur na skorumpovanie bábkovej slovenskej vlády je takmer triviálna maličkosť. Preto zverejnenie zmlúv, transakčných dokumentov s privatizérmi je nevyhnutné aj z dôvodu prešetrenia finančných kompenzácií privatizérom a poskytnutých provízií, príslušnými orgánmi EÚ-OLAF, Interpol, Europol, ECB.

Z pohľadu výhodnosti privatizácie distribučných spoločností, strategických podnikov štátu je potrebné poskytnúť verejnosti zopár faktov na príklade ZSE, a. s. Dosiaľ je to však utópia, zodpovední asi vedia, prečo sa nekoná aj v tejto oblasti rozširujúcej sa korupcie a klientelizmu.

V roku 2003 rozhodla vláda SR o privatizácii ZSE, š. p., v ktorom pracovalo viac ako 3500 zamestnancov, bola z neho vyčlenená Bratislavská tepláreň s cca 1000 zamestnancami. V sprivatizovanej ZSE, a. s. zostalo vyše 2500 kmeňových zamestnancov. Do času rozčlenenia (unbundlingu) ZSE, a. s. k zákonnému termínu 1.7.2007 sa podarilo manažmentu znížiť počet zamestnancov na 1400, prirodzeným odchodom časti do dôchodku, prepustením a ostatných vyhodením na dlažbu a takto náklady preniesť na štát.

Takýto model bol uplatnený vo všetkých privatizačných odpredajoch národného majetku vybraným a vopred určeným zahraničným záujemcom. Napríklad v Slovenských elektrárňach, a. s. bol Enelom, jediným možným kupcom, z roka na rok znížený stav zamestnancov o 1668 a hneď prechod SE zo straty do zisku.

Na tvorbe zisku ZSE, a. s. v roku 2006 mala najväčší vplyv úspora mzdových nákladov na prácu. Pri priemernom náklade 70 000,- Sk mesačne na jedného pracovníka – mzdy, odvody, sociálne zabezpečenie, technické a administratívne vybavenie, réžia pre 1100 pracovníkov, o ktorých

bol znížený kmeňový stav, dosiahla spoločnosť úsporu najmenej 920 miliónov korún slovenských v roku 2006.

Sú z pohľadu realizácie všetkých cieľov dosadeným manažmentom ZSE, a. s. v prospech E.ON-u, ich príjmy adekvátne, zaslúžené, keď boli príslušnými reštrukturalizačnými krokmi dosiahnuté hlavné ciele - rast zisku (o pol miliardy Sk nárast s rokom 2005) a trvalá, nebývalá perspektíva nadobudnutím manažérskych právomocí a de facto vlastníctva majetku Slovenska navždy?

V Nemecku bolo dokázané úplatkárstvo koncernu Siemens AG pri tendroch, no pri tendroch Siemensu na osvetlení Bratislavy a Štátnej pokladne, príslušné štátne orgány SR korupciu utajili.

Preto je súčasná vládna koalícia v zjavnom podozrení, že viacerí vládni činitelia mohli byť zo strany E.ON-u, RWE a EdF skorumpovaní za odovzdanie trvalej manažérskej kontroly práve minoritným akcionárom v distribučných spoločnostiach. Tak ako bola korupcia dokázaná Siemensu, mala by byť dokázaná aj uvedeným energetickým koncernom, európskymi orgánmi ako OLAF, Interpol, Europol, prípadne ECB, alebo inými orgánmi EÚ. To si však musí Slovenská republika povinne, spoločne s opozičnými politikmi, ale aj s tretím sektorom v NR SR a Bruseli oficiálne vynútiť. Poctiví a čestní občania si to určite želajú, ale mocipáni vyprofilovaní z tzv., slobodných a naivných volieb, či formálni krikľúni závislí na peniazoch týchto hrabošov si to neželajú a pokiaľ budú smradiť v NR SR, vláde, justícii, prokuratúre a polícii, to nepripustia.

Vláda Roberta Fica dosadením straníckych nominantov do orgánov spoločností ZSE, a.s., SSE, a.s. a VSE, a.s. vedome vyrobila zo dňa na deň ďalších multimilionárov a zväčšila priepasť medzi malou skupinou majetných zbohatlíkov a väčšinou chudobných občanov doháňaných do poroby ako v časoch feudalizmu, k sociálnym samovraždám a neznesiteľným životným podmienkam. Vieme, za akú cenu, ale nevieme dokedy to bude takto fungovať.

Každý poslanec NR SR bol vnútorne presvedčený o nevýhodnosti privatizácie strategických podnikov, predovšetkým energetických, ktoré tvoria chrbtovú kosť hospodárstva každého štátu, no v tom čase si nikto nemohol dovoliť otvorene protestovať, lebo aj ja by som skončil ako Ivan Šimko, Zuzana Martináková, Opaterný, Bódy, Navrátilová. Dnes je iná situácia.

Keďže mesačné príjmy nominantov manažérskych postov a v orgánoch spoločností štátu sú aj viac miliónové (najviac v SPP), desať a viacnásobne vyššie ako u poslanca NR SR, bol prijatý napríklad v SDKÚ úzus hotovostného odvodu 40 % z ročného príjmu nominanta do manažérskej funkcie a orgánov spoločností s účasťou štátu, pre stranu na chod administratívneho zabezpečenia. Či boli takéto vnútrostranícke pravidlá uplatnené aj v ďalších stranách ako sú SMK, KDH, ANO nie je všeobecne známe. Zatiaľ nie je preukázané, či podobný model uplatňujú súčasné vládne strany, keď dosadzujú známe, všetkého schopné indivíduá do štátnych orgánov a orgánov spoločností , akými sú Schuster jr., Rezeš jr., Bednár, Muňko.

Najväčšie príjmy zo všetkých nominantov strán do orgánov spoločností s účasťou štátu od roku 1998 mal zrejme Štefan Czucz, bývalý normovač na poľnohospodárskom družstve v Šamoríne, zdá sa, doživotne dosadený Jukosom do manažmentu Transpetrolu, viac rokov aj v orgánoch SPP a iných spoločností s účasťou štátu. Je jediným miliardárom na Slovensku, ktorý zbohatol z oficiálnych funkčných príjmov nad 100 miliónov Sk ročne a druhým by mohol byť Ernest Valko, právnik, ktorý mal vo všetkých vládach privilégium zastupovať štát vo FNM a zároveň protistranu – privatizérov, ktorým pomáhal pri legalizovaní ich neústavne nadobudnutých národných majetkov - teraz obhajuje aj L. Reháka, ktorý záhadne získal významnú časť akcií mobilného operátora Orange.

Zmocňovanie sa národného a verejného majetku má svoje pokračovanie meniacimi sa formami, v čom má aj SMK zabehanú prax, keď šamorínsko-dunajsko-stredská klika, Béla Bugár, Štefan Czucz, Oszkár Világyi, Tibor Šipoš, rodiny Hideghéty a Ďurdíkových mali skúpiť takmer všetky stavebné parcely v intravilánoch a 80 % poľnohospodárskej pôdy v okolí Šamorína, Dunajskej Stredy, Galanty, Komárna až po Štúrovo, okrem neidentifikovanej pôdy, o ktorú tak usilovali.

Je sympatická súdržnosť SMK, ktorú stvoril právom označený eštebák Mečiar, svojím unáhleným konaním, zmenou volebného zákona. Utlmenie vášní a vnútorné rozpory SMK môžu byť odstránené, keď bude oficiálne odtabuizované verejné tajomstvo konania Bélu Bugára a Mečiarovi oddaného eštebáka Tibora Šípoša, s neukončenou ZDŠ, bývalého pomocníka u gumárov v ČSAD Bratislava do konca roku 1989 a dôverného priateľa Ivana Gašparoviča, bývajúceho na Pomle 800 metrov za Bélom Bugárom. Nejde v tomto prípade o zhadzovanie osoby T. Šípoša, ale len o poukázanie na to, koľko môže takéto nevzdelané indivíduum dokázať spáchať zla za pomoci mocných.

Je pozoruhodné, že do orgánov spoločností ZSE, a. s. boli SMER-om dosadení aj bývalí štátni tajomníci MF SR doc. Peter Staněk a Ing. Jozef Troják, pôsobiaci, prvý, v Mečiarovej vláde a druhý, v prvej vláde M. Dzurindu, nominant SDĽ, ktorí nečinne hľadeli na divokú privatizáciu, nevýhodnú deblokáciu ruského dlhu, tunelovanie a rozkradnutie bánk.

Nespokojnosť s hospodárskym vývojom a reformami po roku 1998 prezentoval doc. Ing. Peter Staněk, CSc., vedecký pracovník Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky v mesačníku HZDS „extra plus“ z marca 2005 v článku Vlády v područí mafie. Na základe dlhoročných analýz uvádza, že nástup neokonzervatizmu a neoliberalizmu začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia naštartoval novodobé zotročovanie ľudstva a chudoby.

Prevzal axiómu z amerického ministerstva práce, podľa ktorej je bohatých stále menej, ale sú nesmierne bohatší a chudobných je viac, ale sú podstatne chudobnejší, robia za stále menej peňazí a žijú od výplaty k výplate. Uvádza tzv. Washingtonský kosenzus z roku 1992, ktorý je založený na absolútnej liberalizácii, privatizácii, minimalizácii funkcií štátu a myšlienke, že každý je zodpovedný sám za seba. Podľa tohto konsenzu penzijná a zdravotnícka reforma robí každého občana zodpovedným za zabezpečenie jeho staroby a zdravia. Na porovnanie uvádza, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bolo pre EÚ typické podstatne vyššie.

Sociálne cítenie a úspechy boja proti chudobe boli väčšie ako v Spojených štátoch. Boli tu rastúce príjmy a sociálne dávky, lebo sociálny trhový model bol funkčný. Okrem toho štát poskytoval celý rad služieb za nízke ceny, dotoval dopravu, vzdelávanie, zdravotníctvo a podobne. V súčasnost tento docent ako poradca Fica sa prezentoval aj v STV a v septembri 2008 výrokmi o historickej trpezlivosti Slovenska a o konsenze koalície a opozície v štátnej, hospodárskej a spoločenskej politike. Tak ako zvyčajne, poctiví a slušní občania sú vedľa a mlčky, pokorne počúvajú.

Prechodom nových členských krajín na vynútený, liberálny, trhový mechanizmus sa prehĺbili rozdiely medzi starými a novými krajinami EÚ tak, že náklady práce na jednu hodinu na Slovensku sú 2,74 eura a v EÚ 24 eur.

Konkrétne u nás platia zahraniční investori desatinovú mzdu oproti tomu, čo by platili u nich. Ďalej docent uvádza, že v deväťdesiatom siedmom napísal, že jednou z najväčších výhod strednej Európy bude to, že sa tu uskutočnia experimenty, kam sa dá až zájsť s reformami. Tieto pokusy na občanoch, ktoré dnes predvádza aj táto slovenská vláda, by v žiadnej západoeurópskej krajine neprešli. Chudoba vo východoeurópskych krajinách je taká veľká, že keď sa z nej náhodou posunieme aspoň o kúsok, všetci budú nadšení. Ročné zvýšenie reálnych miezd o dve percentá oficiálni činitelia označia za fantastické, ale pomlčia o tom, že ľudia predtým stratili 40 percent reálnych príjmov a nedostali sa ani na úroveň spred pätnástich rokov.

Mafiánskymi praktikami je poznačená najmä oblasť verejného života, moc mafiánskych zoskupení prekročila národné hranice a o hospodárskom a spoločenskom živote rozhodujú finančné skupiny a nie vlády.

Možno povedať, ako príklad, že vtedajšia slovenská vláda rokovala so spoločnosťou Kia Motors ako rovný s rovným, keď jej venovala sedem miliárd korún stimulov? (V skutočnosti jej venovala 13-14 miliárd a KIA na oplátku poskytla Ruskovi a Slotovi možnú províziu 30 mil. Eur). Okrem Kia Motors k nám príde aj ďalšia dcérska spoločnosť, ktorá bude organizovať kooperačné a subkontraktorské slovenské firmy, v dôsledku čoho väčšina zisku zostane v spoločnosti Kia.

Vtedy doc. Staněk ešte netušil, že Slota s Ruskom protiústavne vyvlastnia pôdu reálnym vlastníkom, ktorým sa Slota navyše vyhrážal, že sú obyčajné lajná. Takéto výhodné podmienky by Kii neposkytol ani Kim Čong-il z Pchongjangu.

A je zrejmé, že prezident spoločnosti KIA vyšetrovaný a istý čas väzobne zadržiavaný, mohol uplatiť týchto dvoch tzv. politikov (z dokázaných 100 miliónov Euro, čiastky ním použitej na provízie pri akvizíciách v Európe).

Zverejnený priemerný plat zamestnanca v Kia Slovakia je až 17 000, - Sk. Hodnota súčasnej slovenskej koruny je vplyvom inflácií znehodnotená na 9-10 halierov v porovnaní s tvrdou menou Kčs do menovej rozluky. Takže zamestnanci v Kia de facto zarábajú 1700,- Kčs v cenovej úrovni práce roku 1992, keď bol celoštátny priemerný príjem štatisticky vyčíslený na 2900,- Kčs. To zodpovedá cene práce, ku ktorej dospel doc. Peter Staněk svojmi analýzami. V skutočnosti sú zamestnanci KIA šťastní, že sú zamestnaní. Obdobne to platí aj pre ďalšie spoločnosti, stavby a priemyselné parky na Slovensku, keď zamestnanci pod hrozbou vyhodenia z práce nesmú prezradiť, či pracujú na ŽL a koľko peňazí zarobia za mesiac.

Takto znehodnotené sú aj všetky životné poistky mladých ľudí spred 10 a viac rokov.

Všetky tovary dennej spotreby, potraviny, energie, platby za bývanie, doprava, služby vzrástli od roku 1990 viac ako desaťnásobne.

K otázke ako je možné, že sa dal neoliberalizmu a neokonzervatizmu taký voľný priechod v Európe a vo svete, odpovedá doc. Staněk analýzou scenáru neokonzervatívnej revolúcie. Najprv sa vytvoria myšlienkové skupiny mladých ľudí nezaťažených žiadnymi vedomosťami a skúsenosťami, potom sa vytvorí niekoľko desiatok vedeckých ústavov (má na mysli THINK TANK-y?), v ktorých vedci podporujú tieto neoliberálne myšlienky a napokon sa pre ne vytvorí dostatočne široký mediálny priestor. Odrazu vznikne dojem, že celý vedecký front a celá spoločnosť sú zapálení za neoliberálne koncepcie. To, že skutočnosť je iná, sa už v médiách neobjaví. Kto dnes ovláda médiá, môže verejnosti implantovať čokoľvek.

V súvislosti s tým, poradca predsedu vlády, prognostik doc. Peter Staněk v článku Mečiara usmerníte ľahšie (SME 22.9.2007) predpovedá, že v budúcnosti budú hitom dve otázky: energetika a fenomén sivej a čiernej ekonomiky, ktorá nadobúda vo svete obludné rozmery.

So zármutkom uvádza, že dodnes nenastal obrat v odstraňovaní korupcie a presadzovaní osobných záujmov nad potrebami všetkých občanov, čo je dôsledok nekoncepčnosti súčasnej vlády a odmietania vedecky spracovaných vízií. Avizuje, že má relatívne malé materiálne potreby a radiť vláde pokladá za napĺňanie vedecky odborných výziev, ktorých nepochopenie ho posúva mimo verejný priestor slovenskej politiky.

Sklamaný konštatuje, že jeho rady brali viac v zahraničí ako na Slovensku, konkrétne vo Svetovej banke alebo v Medzinárodnom menovom fonde a je veľmi smutné, keď nakoniec vašu radu realizuje firma E.ON alebo Siemens, ale neurobí ju štruktúra na Slovensku.

Nebol počas napĺňania neoliberálnych koncepcií aj doc. Peter Staněk nominovaný vládou SR do dozornej rady ZSE energia, a. s. v júni 2007? Alebo za rady poskytované E.ON-u, si ho koncern vybral do svojich orgánov? Týmto sa definitívne doc. Peter Staněk, CSc. vymanil z pozície askéta, ktorý má relatívne malé materiálne potreby a zaradil sa do kasty najvyššie platených manažérov v orgánoch spoločností energetiky s účasťou štátu.

Prognostika, vizionára a futurológa doc. Peter Staněka v súčasnosti zamestnáva postupný prechod od feudalizmu k ranému kapitalizmu a imperializmu, čo potvrdzujú jeho myšlienkové pochody vyjadrené v pesimistickom článku „Politici chcú svoj úspech za každú cenu“ (HN zo 17.3.2008). Vyjadruje sklamanie: „Pripomínam, že zhruba 90 percent zisku podnikovej sféry na Slovensku vytvára 124 zahraničných spoločností“. To je ten skutočný zdroj hospodárskeho zázraku Slovenska. Bez toho, aby to ďalej rozpitvával, týmto konštatovaním dokázal, že najmenej dve generácie vedeckých, riadiacich kapacít a inteligencie boli degradované, podcenené a nivelizované súčasnými konjunkturalistami na úroveň bezprizorných, nevzdelaných analfabetov.

Poukazuje na riziká, že Slovensko je zraniteľnou ekonomikou, ktorá má len dva piliere: národný automobilový a elektrotechnický priemysel. Zrejme má tým na mysli národný kórejský automobilový a elektrotechnický priemysel - vyššieho stupňa manufaktúry, automatizácie práce s klasickým vykorisťovaním kvalifikovanej pracovnej sily. Ďalej konštatuje, že ak by došlo k výraznejšiemu rastu mzdových nákladov, je pravdepodobné, že automobilky a ďalšie podniky, v ktorých sa výrobky iba finalizujú, zo Slovenska odídu do Bulharska alebo Rumunska. To značí, že podľa analýz doc. Staněka poskytnutých „extra plus“ v roku 2005, v ktorých uvádza, že cena práce u nás je desatinová v porovnaní s rovnakou prácou v krajinách EÚ, nepríde k jej vyrovnaniu vo všetkých štátoch EÚ aj napriek harmonizácii práva, daní, cenových vyrovnaní potravín, energií, služieb.

Pritom všetci občania SR vedia, že Ivan Mikloš dohodol v rámci rokovaní o dodržiavaní maastrichtských kritérií a ERM II o vstupe do menovej únie s ECB a príslušnými komisiami EP na základe približujúcej sa produktivity práce SR k úrovni 15-ky, nevyhnutnosť implementácie ceny práce na 80 % priemeru krajín pôvodnej 15-ky členských krajín EÚ do celého hospodárskeho potenciálu Slovenskej republiky, aby zavedením Eura po 1.1.2009 nedošlo k nákupnej turistike v obchodnej sieti SR a k tragickým, neudržateľným disproporciám v životnej úrovni. Prijatie takto navrhovaných podmienok by Ivan Mikloš a vláda Mikuláša Dzurindu presadila, ak by pokračovala v treťom funkčnom období. Aj keď by to znamenalo väčšiu nákladovú záťaž pre automobilový, elektrotechnický priemysel a ostatné výrobné podniky, dosiahli by sa výrazne vyššie ekonomické prínosy štátu a zrealizoval by sa prielom skokom, ktorý by znamenal takmer rovnocenné efektné postavenie Slovenskej republiky s pôvodnými členmi 15-ky a prekonali by sa všetky disproporcie šokových terapií, privatizácií národného majetku, inflačných vplyvov od roku 1990 a umelo udržiavanej vysokej parity Eura a Slovenskej koruny. Mimo rámec parity koruny a Eura bol dohodnutý aj prepočet porovnateľných príjmov dôchodcov krajín EÚ-15-ky. Súčasná vláda Róberta Fica bola povinná zabezpečovať kontinuitu v presadení dohodovanej ceny práce a porovnateľných príjmov dôchodcov.

Namiesto zmysluplného pokračovania v reformách, znižovaní zahraničného dlhu pokračuje vláda v mečiarovskej privatizácii (predajom Hydrogeologického ústavu DŠ a Poštovej banky vopred určenému záujemcovi), okrádaniu občanov o pozemky zo Slovenského pozemkového fondu a výrobe ďalších miliardárov zo štátnych a verejných zdrojov, poskytovaním štátnych zakázok svojim mecenášom. Fico dokonca dohadzuje čašníkovi Poórovi kšefty v Srbsku.

Hospodárske noviny z 26.3.2008 uvádzajú, že Slovensko sa v zahraničí stále zadlžuje, čím sa stáva stále závislejším na židmi ovládaných bankách, keď hrubý zahraničný dlh sa v roku 2007 zvýšil na 44,31 miliardy dolárov (napriek jeho znehodnocovaniu), keď rok predtým bol dlh nižší o takmer 12 miliárd dolárov, čo na jedného obyvateľa krajiny (nie štátu ?) predstavuje až 8 237 dolárov (viac ako 188 tisíc korún) vrátane kojencov, cigánov, detí, študentov, väzňov, nezamestnaných, neproduktívnych zamestnancov štátnej a verejnej správy, prostitutiek, invalidov a dôchodcov. Dlh Nemecka v roku 2007 bol 10,5 miliardy eur, viď SME 22.11.2008.

Treba mať stále na zreteli, že Mečiar s Rezešovcami umožnili dostať výnosný strategický podnik VSŽ do defaultu a pre jeho záchranu sa ho zmocnila US Steel, ktorá má monopolné postavenie a obrovský biznis, už len pri dodávkach plechov pre tri automobilky na Slovensku a ešte čerpá stimuly. Podarí sa za niekoľko rokov súčasným komunistickým a eštebáckym zlodejom dostať do defaultu, či bankrotu štát? Potom si ho môžu jednoducho bez odporu, KGB, CIA, Mossad, rozpínajúci sa Maďari, Rakúšania, Poliaci a noví vlastníci bývalého národného majetku dopaberkovať a zrušiť ako územný útvar neschopný samostatnej existencie v Európe.

10. apríla 2008 uviedlo SME, že vláda rozhodla, že Slovensko už nebude čerpať finančnú pomoc od Svetovej banky. Banka by nás mala presunúť z kategórie rozvojových krajín medzi štáty s vyspelou ekonomikou.

Slovensko ani ako súčasť prvej ČSR, ČSSR, ČSFR a nehovoriac o I. Slovenskom štáte (jeden z najvyspelejších v Európe) nikdy nebolo rozvojovou krajinou. Kto je za takúto degradáciu a potupu zodpovedný a kedy, v ktorom roku bola takáto štatistická, podradná charakteristika a klasifikácia začlenenia Slovenska na úroveň rozvojových krajín zavedená?

Slovnaft je ďalším prípadom zrady zakladateľa štátu na občanoch, keď, krátko po Zlatej Idke na dve etapy daroval 47 % akcií strategického podniku manažérom Slovintegry a ostatok dal do kupónovej privatizácie. Nakoľko Hatina, už bývalý majiteľ pochádza z Komárna, bol vysoký predpoklad, že väčšinový podiel netransparentne, bez súťaže odpredá investorovi z Maďarska. Napriek tomu, že Slovnaft, š. p. nebol nikdy stratový od založenia, mesiáš Hatina v SME z 11. augusta 2007 cituje: V roku 2000 vstúpil do Slovnaftu maďarský plynárenský a rafinérsko-petrochemický koncern MOL, ktorý pomohol firme splatiť dlhy a priniesol peniaze na nové investície. Slovintegra potom predala MOL-u za 80 miliónov dolárov časť svojich akcií a zvyšok balíka vymenila za 10 percent akcií maďarskej firmy. Tie pred dvoma rokmi za 8 miliárd korún predala (komu?). MOL po výhodnej kúpe základného balíka akcií ziskového strategického energetického podniku, dostal súhlas od protinárodných slovenských vlád k odkúpeniu akcií drobných akcionárov a dnes vlastní takmer 98,5 % všetkých akcií. Rozhodujúci balík akcií dostal Hatina pod podmienkou, že celý ho neodpredá, ale prevažnú časť prevedie ako výmenu za akcie MOL-u, z čoho mu vyplynuli dividendy na dosiahnutých výsledkoch koncernu, o ktoré sa záväzne delil tak, že po 20 % z nich má poskytovať rodinám V. Lexu a V. Mečiara. Ako si táto trojica ľudomilov rozdelila 8 miliárd korún za predaj 10 percent akcií maďarskej firmy? Dva roky sme svedkami, ako koná maďarská vláda, aby zabránila nepriateľskému prevzatiu MOL-u rakúskym OMV, aj napriek vyššej ponuke za cenu akcií nad reálnu hodnotu. Regulačné orgány EÚ postupujú selektívne a teda diskriminačne voči niektorým krajinám, čo nedáva záruky rovnakého prístupu ku všetkým členom.

Podobne je to napríklad pri niektorých akvizíciách medzi Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Španielskom a Anglickom. Z toho, čo sa udialo na Slovensku je zrejmé, že EÚ podmieňuje prizvanie nových členov privatizáciou strategických podnikov, najmä energetiky, nie domácimi, novými národnými vlastníkmi, ale takmer výhradne pôvodnou 15-kou členov EÚ a USA.

Slovensko servilne prijalo pravidlá oddelenia distribúcie od výroby elektrickej energie a určite nie zadarmo odovzdalo manažérsku kontrolu menšinovým vlastníkom akcií, no najväčší hráči na európskom trhu Nemci a Francúzi sa tomu bránia a ešte k tomu švindľujú s cenami za dodávky elektrickej energie. Obdobne používa EÚ nerovnaký, diskriminačný prístup aj v obchodných vzťahoch s Gazpromom, pričom na exploatácii prírodných zdrojov Ruska vyvíja obrovské úsilie, akoby sa chceli vyrovnať USA, ktorým začína byť zemeguľa čoraz menšia a tesnejšia.

K Slovnaftu je nutné dopovedať niekoľko drobností. Zinkasoval štát viac ako miliardovú pokutu, ktorú Slovnaftu vyrubil ešte Ivan Mikloš, alebo preto bol pojatý Marian Jusko do manažmentu, aby tomu zabránil? Ako bývalý guvernér NBS má veľké až obrovské skúsenosti s transparentným tunelovaním bánk, nezabezpečením bankového dozoru a potom ich úspešným odpredajom do rúk korupčným poločnostiam. Napríklad Investičná a rozvojová banka po vytunelovaní rezešovským kinder-manažmentom a J. a P. Tkáčovcami, bola očistená o niekoľko miliárd klasifikovaných úverov a potom pri zostatkovom základnom imanií 14 miliárd Sk odpredaná OTP za 730 miliónov Sk.

Minister Jahnátek by si už mal uvedomiť, že nemá kompetencie zabezpečovať dodávky ropy pre Slovnaft, ktorý je dnes rýdzo maďarským podnikom na našom dočasnom území, alebo sa už súkromne dohodol s manažmentom MOL-u, že im bude robiť OUTSOURCING popri funkcii ministra vo vláde SR ? Obvykle sa správal Fico, keď pozval údajne najväčšieho mafiána SMK Oszkára Világyiho na obchodné rokovania do Líbyjskej džamahírie a pomätene sa vyjadroval na verejnosti o našom Slovnafte. Na obchodné rokovania do Vietnamu vzal zástupcov J&T.

Zrejme nie je náhoda, že do orgánov ZSE, a.s. - E.ON bol dosadený aj Ing. Jozef Troják, CSc., poradca bývalého prezidenta, lebo vykonáva nezastupiteľnú vysvetľovaciu kampaň pre ubiedené obyvateľstvo. Vo vyhľadávanej tlačovine SMER-u – SLOVENSKÝ ROZHĽAD z 19. decembra 2007 - sú oneskorené, ale zato hlboké analýzy v článku Negatívne dôsledky reforiem, kde J. Troják ako hosť Únie slovenských novinárov na pôde KOZ, vystúpil pred vyše sto novinármi a publicistami k problémom hospodárskeho a ekonomického rozvoja našej vlasti. Podstatnú časť venoval problematike reforiem, otázkam predaja strategických podnikov, pôsobenia bánk a veľkej zadĺženosti našej krajiny. Slovensko za radikálne reformy, ktoré uskutočnila minulá vláda, zahraničie chváli, ale stále je menej tých politikov a ekonómov, ktorí sa hlásia aj k negatívnym dôsledkom reforiem a ich dopadov na občana, rodinu, spoločnosť. Spoločnosť sa spolarizovala na veľmi bohatých, ktorí majú a môžu všetko a na tých, čo nič nemajú a nič nezmôžu. Občania by sa mali razantnejšie pýtať politikov, prečo vyše 60 miliárd korún ročne odchádza formou nezdanených dividend a podielov na zisku

do zahraničia aj preto, že okrem troch krajín EÚ, všetky ostatné zdaňujú dividendy aj podiely na zisku.

Páni Dzurinda, Mikloš, Malchárek, Prokopovič a ďalší členovia bývalej vlády by mali konečne občanom povedať pravdu, prečo zvolili ten najdrahší spôsob ozdravenia vybraných bánk, ktorý bude stáť ľudí našej krajiny takmer 200 miliárd korún.

J. Troják bol štátnym tajomníkom MF SR za SDĽ v prvej vláde M. Dzurindu a predtým ako nomenklatúrny káder KSS viac ako desaťročie pracoval na MF SSR aj so súdruhom eštebákom Mariánom Tkáčom, plagiátorom, tunelárom štátnych financií na nákup indiánskych zmeniek za 2,5 mld. Sk, keď mala koruna cca 10 násobne vyššiu reálnu hodnotu ako dnes, v pozícii prvého viceguvernéra NBS a účastníka kolkovej aféry pri mene Kčs na Sk.

Aj to je vizitka vlády, že eštebák Marián Tkáč má doživotnú funkciu riaditeľa archívu NBS zabezpečenú a navyše bol parlamentom vybratý do televíznej rady.

Do funkcie viceguvernéra NBS Mariána Tkáča nominovala ŠtB po jeho neoblomných a razantných dokazovaniach o nespravodlivých finančných tokoch zo slovenských výrobných podnikov do centrálneho federálneho rozpočtu v Prahe (až 30 miliárd Kčs ročne), odkiaľ neboli v adekvátnej výške prerozdeľované a späť poskytované na hospodársky rozvoj Slovenska. Ivan Mikloš predvídavo ozdravil banky na Slovensku, čo západ realizuje až v súčasnosti s omnoho vyššími nákladmi? Ale chybou bolo, že po ozdravení bánk, neboli braní na zodpovednosť ich tunelári, ktorí sú dnes najväčšími developermi (Kiňo, Gabriel, J. Tkáč).

Odborníci z NBS a ich servilní analytici a kamuflátori dnes vykazujú, no zamlčujú, že odovzdaním sektorov bankového, poisťovacieho a strategických podnikov zahraničným záujemcom je odsávaných zo Slovenska, až 360 miliárd Sk ročne, takmer 1 miliarda denne.

Na takejto deštrukcii hospodárskeho potenciálu sa podieľali všetky vlády po roku 1990, a tomuto zodpovedá prehlbujúca sa neschopnosť zabezpečovania základných funkcií štátu vo vzdelávaní, zdravotníctve, v dôchodkovom zabezpečení, vede a výskume. Naďalej dochádza k znižovaniu životnej úrovni obyvateľstva, pokračujúcej demoralizácii a vzďaľovaniu od právneho štátu.

Plejáda eštebákov, fanatických mečiarovcov, kolaborantov z VPN, KDH, ZRS, SDĽ, SMK, SOP, ANO a SNS, ktorí národu nasľubovali zrod novej kapitálotvornej vrstvy, druhé Švajčiarsko a nebývalý blahobyt, si už nechce pripustiť, že katastrofu na Slovensku privodili oni svojou drzou, nehoráznou pažravosťou, diskrimináciou obyvateľstva, jeho trvalým ponižovaním a zotročovaním. Takúto katastrofu by idoly Mariana Tkáča, Imrich Karvaš a Peter Zaťko, ako uznávaní národohospodári za I. ČSR a najmä I. Slovenskej republiky nikdy nedopustili.

Koncom 80-tych rokov 20. storočia sa komunistická garnitúra v ČSFR (pri Reaganovom stupňovaní zbrojenia), pripravovala na zmenu režimu a reštauráciu kapitalizmu u nás. Nomenklatúrne kádre KSČ nemali obmedzenie cestovať po celom svete, nadväzovať kontakty s vtedy odsudzovanými kapitalistami a reálnou buržoáziou tak, ako ju opísal Karol Marx.. K. Marx dokázal na základe svojej analýzy buržoáznej spoločnosti, už pred 150-timi rokmi predvídať začiatok 21. storočia.

Neprirodzene, inštitucionalizovaným násilím sa po roku 1992, pri permanentnom porušovaní ústavných práv občanov vytvorila popri už jestvujúcej štátnej buržoázii z bývalého režimu, vrstva novozbohatlíkov, ktorá nesie znaky raného kapitalizmu, nadvlády človeka nad človekom.

Nedemokratickým spôsobom došlo k nadvláde malej skupiny nad ostatnými. Degradáciu hospodárskeho a spoločenského potenciálu štátu maskujú údajnou depolitizáciou verejného priestoru, v ktorom je spoločnosť podriadená zákonom voľnému trhu. Pritom politici celkom bežne prechádzajú z vysokej štátnej funkcie do privátnych korporácií a naopak. Pre demokratické rozhodovanie tu nie je priestor a častokrát obviňujú samých seba z neschopnosti v boji o moc, keď tvrdia, že štát je najhorší vlastník.

Takto vygenerovaná malá skupina zaviedla celoplošne a bez škrupulí vykorisťovanie človeka človekom, vzájomným skorumpovaním sa so zahraničnými "investormi" v novovybudovaných „manufaktúrach“ rôzneho typu tak, ako to popísal Marx a nedávno aj poradca predsedu vlády doc. Peter Staněk.

Prejavom novej slovenskej buržoázie sú prebudené malomeštiacke spôsoby, exhibicionizmus, hedonizmus, gýčové erby a rodinné sídla, často obmurované, izolované od „plebsu“.

Jedným z kvalitných médií súčasnej vládnej koalície je možno LITERÁRNY TÝŽDENNÍK, ktorý prináša veľmi hodnotné články o historickej podstate Slovenska, jeho ohrození a reálnom postavení v globalizovanom svete. Je na škodu veci, že nekriticky preceňuje všetky kroky súčasnej vlády, napriek nevyriešeným excesom SNS a HZDS po roku 1990 až doteraz. Nikto zo Spolku slovenských spisovateľov nenašiel odvahu objektívne popísať okradnutie, zmrzačenie obyvateľstva, uvrhnutia ho do neslobody. Na druhej strane je to pochopiteľné, lebo viacerí slovenskí spisovatelia aktívne slúžili v politickej polícii ŠtB do roku 1989, viacerí nenašli uplatnenie v parlamente, exekutíve, alebo aspoň v štátnej správe počas Mečiarových vlád a ani v súčasnej vládnej koalícii. A možno nemôžu byť niektorí otvorení, objektívni a kritickí, lebo v samotnej redakčnej rade hrajú prím bývalí eštebáci Drahoš Machala a Marián Tkáč, ktorí si osobujú zastrešovať Kongres slovenskej inteligencie ako jeho hovorcovia. Preto nemôže LT plnohodnotne konkurovať zahraničím financovaným médiám SME, „·týždeň“, DELET , HN.

Úplný prerod uskutočnila PRAVDA, z komunistických novín na fašistické, domácich tlačiarov prepustila a presunula print do maďarského fašistického Györu.

Ak sa niekomu javí rigídnym odsúdenie D. Machalu za prisilné, zreálnime pohľad naňho. Svoj charakter prezentoval v LT č. 22/2008, v článku "portrét žoldniera Volodymyra", kde redaktora Pravdy Vladimíra Jancuru, pochádzajúceho z Východu popísal ako ochotného služobníčka a prispôsobivého kolaboranta v každej dobe. Snáď najvýstižnejším je výrok "Živiť sa hádzaním blata na obdobie, ktoré sám vedome a iniciatívne budoval, môže iba sluha zo všetkých dvorov, muž nízkej duševnej konštrukcie". Zovšeobecnil s ospravedlnením predpojatosť voči východniarom, keď citoval "Košice, ktoré bývali metropolou stalinistických dogmatikov, sa stali múrom nárekov nežných revolucionárov".

D. Machala mal doprecizovať nedávnu minulosť, ako pretrvávajúce reminiscencie väčšiny východniarov na začiatok 20. storočia, kedy sa blížil rozpad žalára národov Uhorska, v ktorom boli Maďari minoritou. Je v ich podstate mať samostatné územie a prípadne aj štát.

Dôkazom je Slovjacke hnutie, na čele s Viktorom Dvorcsákom (Dvortsák?), ktorý najviac prejavoval lojalitu k Svätoštefanskej korune, práve v čase vzniku I. ČSR. V. Dvorcsák iba niekoľko dní po vzniku I. ČSR vyhlásil v Prešove Východoslovenskú národnú radu a samostatnú Slovjacku republiku, sám sa vyhlásil za prezidenta. Ešte aj po Viedenskej arbitráži sa snažil o pričlenenie časti východného Slovenska k Maďarsku.

Duch "štát v štáte" prežíva aj v súčasnosti, čo je možné pozorovať v zrušení jednotnej cirkevnej provincie na Slovensku po roku 1995. Tu sa prejavili, je to smutné, lokálne egoistické záujmy Alojza Tkáča, košického arcibiskupa a kardinála Jozefa Tomka vytvorením ďalšieho metropolitného arcibiskupstva po trnavsko - bratislavskom.

Slovenské elektrárne sú žiaľ najväčšou kauzou v krátkej histórii štátu, ktorá má fatálny dosah na zníženie celého hospodárskeho potenciálu v primárnej a terciárnej sfére Slovenska.

Ukrajinský rodák žijúci v Moskve Sergej Chelemendik bol aj s rodinou v roku 1987 vyslaný KGB do ČSFR na sledovanie, monitorovanie a prijímanie Gorbačovovej perestrojky. Po roku 1989 zostal žiť na Slovensku a v súčasnosti je dokonca poslancom NR SR. Do volieb v roku 2006 sa angažoval v otázkach slovanskej vzájomnosti, vydával knihy o tragédii slovenskej privatizácie a transformácie najmä v obdobiach mečiarizmu až do roku 2006. Od roku 2004 začal vydávať občasník, PREČO? V tomto periodiku velebil Slovákov a ľutoval ich ako boli okradnutí, zbavení vlastníctva národného majetku, ktorý sa dostal rôznymi špekuláciami iba do rúk úzkej skupiny vybraných domácich a zahraničných osôb. Noviny PREČO? dodával na viaceré miesta do NR SR, aby boli k dispozícii všetkým poslancom a zamestnancom a aj do niektorých kníhkupectiev.

V jednom jeho čísle PREČO?, koncom roku 2005 bol uverejnený analytický rozbor reálnej hodnoty Slovenských elektrární ako celku vyčíslenej v objeme 460 miliárd Sk. Konkrétne vyčíslenie vykonala skupina odborníkov okolo Júliusa Bindera, realizátora vodného diela Gabčíkovo. Vyčíslenie je diametrálne odlišné od zmanipulovaného vyčíslenia SE americkou pobočkou Deloite & Touche na Slovensku, vedenej V. Masárom, bývalým guvernérom NBS, dnes údajne už agentom CIA.

Renomované slovenské audítorské spoločnosti poskytli skupine Júliusa Bindera reálne trhové ocenenia dvoch jadrových elektrární, dvoch tepelných elektrární a 34 vodných elektrární, ktoré boli napokon aj napriek vyhlásenému moratóriu o neprivatizácii, odpredané štátnemu monopolu ENEL za 32 miliárd Sk.

V čase kúpy mali SE vraj čistý dlh 40 miliárd Sk (viď HN z 26. augusta 2008). Aj po odpočítaní dlhu, nebolo možné nijakou metodikou stanoviť takú mizivú, podradnú cenu všetkých slovenských elektrární. Vyšpecifikovaná cena napríklad prečerpávacej VE na Čiernom Váhu je do 30 miliárd Sk pri súčasnej hodnote koruny, stavebných materiálov a ceny prác v roku predaja SE.

Súčasný minister Jahnátek druhý rok medituje nad energetickou bezpečnosťou SR a neustále zvyšuje čísla nevyhnutných objemov investícií do energetického komplexu SR, ktorý je s výnimkou niekoľkých teplární, vo vlastníctve zahraničných koncernov. To platí aj u SPP, Transpetrolu a distrubučných spoločnostiach, kde majú menšinoví akcionári manažérsku kontrolu, ktorej sa už nikdy nevzdajú.

Na koľko vyčíslili D&T a Pricewaterhouse len také Mochovce, keď samotný ENEL si vynucuje dostavať dva bloky, (u ktorých je stavebná časť takmer pripravená) najprv za 60, neskôr za 70, potom za 90 a Jahnátek koncom roku 2007 oznámil, že dostavba bude až za 100 miliárd Sk.

Premiér Fico čoraz častejšie vypúšťa balóniky o vyvlastnení SE v súlade s Ústavou SR za náhradu. Keď mu niekto poskytuje hodnotu SE vo výške 220 miliárd Sk, tak sa iba priblížil z polovice k skutočnej reálnej hodnote vyčíslenej Binderovou skupinou odborníkov. Mätie a zavádza občanov a ak by to aj bolo možné, už dávno premeškal agrotechnický termín.

Pri reálnej hodnote slovenskej koruny všetci tzv. ekonomickí analytici zotrvávajú na tom, že na Slovensku bol od rozdelenia federácie sprivatizovaný národný majetok za 500 až 700 miliárd Sk. Pritom všetci vedia, že ani jeden hospodársky výnosný podnik nebol predaný nad 10% jeho skutočnej hodnoty, z čoho vyplýva, že od roku 1992 bol netransparentne rozpredaný a rozkradnutý národný majetok v objeme najmenej 5 biliónov Sk.

Stačí len, elementárne sčítanie majetku, ktorým disponujú najväčší hraboši J&T (priznáva majetok nad 120 miliárd Sk), Penta, Slavia Capital, rodiny Lexovcov, Babišovcov, Rosinovcov,

Čarnogurských, Rezešovcov, Majských, skupín Širokého, Póora, Hoffmana, L. Pósu, Világyiho, Zoroslava Kollára, Jozefa Kollára, Borisa Kollára, Smereka, Šeba, B. Prieložného, P. Vajdu a V. Maroša, Lazara, Slotu, T. Chreneka, Mečiara, Hodorovského, Kamarása, Krajňáka, Fiľa, Jančošeka, Bernátka (navrhnutý do SP lebo mal skúsenosti z tunelovania SKB, pred odchodom ešte stihol podpísať špinavé tendre na čistenie SP s kovbojmi, ktorí skoro uspeli aj u Kašického na MO SR). Celková suma bude nepochybne 7 krát vyššia ako proklamovaných 700 miliárd Sk, čo sa opäť približuje k skutočným 5 biliónom.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje zmocnenie sa viacerých národných podnikov skupinou Petra Vajdu a Viliama Maroša, privlastnením si akcií podnikov, ktoré im dali občania do správy fondu PSIS, keď majetok presunuli do vytvoreného Majetkového holdingu.

Viliam Maroš je zaťom Gejzu Šlapku, bývalého tajomníka MV KSS v Bratislave, ktorý bol v čase konania Sviečkovej manifestácie, v riadiacej skupine s ŠtB v hoteli Carlton, kde sa náramne zabávali na tom, ako polícia rozháňala dav pomocou hasičských vozidiel.

Ľudí, prevažne katolíkov, údajne organizačne sústredili na Hviezdoslavovom námestí František Mikloško aj s Jánom Čarnogurským, ktorí boli práve v tom čase internovaní na oddelení ZNB a vyhli sa aj nachladnutiu, na rozdiel od priamych účastníkov manifestácie. Aj na základe organizovania tohto občianskeho vzdoru boli F. Mikloško a J. Čarnogurský dosadení hneď po novembri 1989 do vysokých štátnych funkcií. Ako ukázal vývoj do dnešných dní, tí čo riskovali na námestí, nič nezískali, na rozdiel od tých, ktorí sa pasovali za revolucionárov a odporcov režimu.

TRANSPETROL - za podivuhodných okolností predal žid Harach 49% akcií za 74 mil. $ židovi Chodorkovskému, ktorý akcie presunul do dcéry amerického Jukosu v Holandsku. Dnes je situácia tak vypätá, že americkí manažéri pripúšťajú odpredaj akcií späť “rozvojovej krajine“ Slovensko za trhovú cenu 240 mil. $. Nie je podstatné, že Slovensko prerobí 166 mil. $, ale dôležité je, že do manažérskych funkcií boli dosadení Rezeš jr., Široký jr. a Jahnátkov budúci zať. Zrealizoval niekto zo služobníkov ľudu po roku 1990 na Slovensku obchod, ktorý by znamenal prínos pre štát a jeho obyvateľov?

Dnes už Ľubomír Harach profituje na reštitúciách a zrazu tu máme ďalšieho developera podobného Glváčovi, Aaronovi Kedarovi, Jurajovi Širokému, I. Čarnogurskému, Marianovi Kočnerovi, Ľudovítovi Hudekovi, Póorovi a ďalším zbohatlíkom domácej proveniencie, ktorí napríklad údajne pod hlavičkou írskeho developera stavajú Euroveu, obchodné domy MAX, Jégeho alej (Hudekov Finep).

Všeličo by sa dalo doložiť, ale tragédia Slovenska má pôvod ešte v rokoch I. ČSR a najmä v I. Slovenskom štáte. Za I. ČSR je všeobecne známe, ako kolaborovali slovenskí luteráni s českými šovinistami a slobodomurármi Masarykom, Benešom, pred vznikom Slovenského štátu sa takmer všetci usilovali zaujať podobné postavenia za autonómie. V roku 1935 za I. ČSR bolo na všetkých ministerstvách a štátnych úradoch zamestnaných 7300 osôb, z toho iba 132 Slovákov a z nich iba 6 katolíkov, ostatní boli luteráni a židia. Jednou z tých výnimiek bol katolík Vavro Šrobár, prvý minister ČSR pre správu Slovenska.

V tom čase nebola na Slovensku ani jedna technická vysoká škola (strojnícka, chemická, stavebná, elektrotechnická) a boli založené až za Slovenského štátu.

Do výučby histórie škôl všetkých stupňov je nutné konečne zakomponovať tú skutočnosť, že Jozef Tiso odmietol podpísať „Židovský kódex“, schválený v Slovenskom sneme a preto boli deportácie židovských úžerníkov realizované iba a len na základe vládneho nariadenia. A v tom čase sa na nátlak Hitlera nedalo nijako tomu zabrániť.

Ak by bol Jozef Tiso v tom čase abdikoval tak, ako to dnes zdôvodňujú židia, bol by aj na Slovensku zriadený protektorát a vyvraždení všetci židia.

Je zdokumentované, že z uvádzaného počtu 60 tisíc židov, pôvodne vyvezených na nútené práce viac ako 13 tisíc skántrili Maďari po Viedenskej arbitráži v roku 1938.

Vo fašistickom Maďarskom štáte počas vojny došlo k vyvraždeniu viac ako 590 tisíc židov (údajne až 630 tisíc) a pritom sa nerobí v Európe a vo svete taký bezprecedentný rozruch, až sebabičovanie aké tu vyvoláva skupina židov okolo F. Gála, Bútorovcov, Kamencovcov, Šebeja, Tatára, Samsona, Mesežnikova, Traubnera, Lesnej, Zajacovcov, Szatmáryiovcov, Salnerovcov, Franeka, P. Mešťana, či rabína Barucha Myersa...

Tomuto treba urobiť rázny koniec, aby štvanie neprerástlo do ešte silnejšieho oživenia nenávisti k židom a novej Sodomy - Gomory.

Aj na odsúdení Jozefa Tisa sa podieľali v plnej miere Benešovi oddaní slovenskí kolaboranti, luteráni, židia a komunisti.

Predsedom senátu bol komunista a luterán Igor Daxner, prvým žalobcom žid Ľudovít Rigan, prokurátorom luterán Anton Rašla, druhým žalobcom luterán Juraj Šujan.

Aj zostavy všetkých vlád a parlamentov po roku 1992 boli prevažne luteránsko-židovské a tradícia pretrváva aj vo Ficovej vláde. Všetky vlády SR po roku 1990 zneužívali Maticu slovenskú, na sebaprezentáciu, propagandu, populizmus, ktoré gradujú v súčasnosti až do extrému, Ficom, Slotom a ďalšími.

Nakoľko aj Markušovci sú baptisti, účinne napomáhajú skupine kalvínov - Csáky, Duray, Tökes, ktorí na nedávnom stretnutí opäť nastolili požiadavky autonómie juhu Slovenska. Matica nedokáže čeliť ani zvyšovaniu tlaku Maďarov na Slovákov žijúcich na území Maďarska, iba sa podieľa na primitívnom Slotovskom rozoštvávaní obyvateľov oboch štátov. Túto primitívnu luteránsko - eštebácku propagandu šíri prostredníctvom Slovenských Národných Novín a najmä vloženej dvojstrany Res publika (Vec verejná).

Postoj Maďarov k Slovákom spresňuje Péter Hunčík, ideológ SMK (SME 20.10.2008), keď ironicky a posmešne tvrdí, že „Maďar skutočne necíti voči Slovákovi nenávisť. Len ho jednoducho zdegraduje na „čecháča“ a díva sa cez neho.

Tak ako kedysi gróf prehliadal svojho kočiša. V tradičnom maďarskom postoji existuje istý typický pohľad „dole“. V prvom rade voči susedom. „Priamo“ sa pozeráme na Nemcov, Angličanov a pod. „Hore“ len na samého Pána Boha. Podľa mňa Maďar preto nepociťuje nenávisť voči Slovákovi, lebo smerom „dole“ je ťažké nenávidieť. Tento pohľad „dole“ však považuje za celkom normálny“.

Zrejme Péter Hunčík zabudol na záver dodať, že keď sa Maďar pozerá „dole“ tak vidí chrobáky, muchy, ostatný hmyz, špaky a výkaly po psoch, trávu a rastliny, ktoré prirovnáva k Slovákom a za také živočíchy a odpad ich aj považuje.

Nie je možné nenávidieť prírodu a prostredie, v ktorých žijeme, ale Maďar to dokáže.

Najväčší podiel na vyhrotení súžitia Slovákov a Maďarov má Vladimír Mečiar, ktorý svojou eštebáckou teatrálnosťou v roku 1995 podpísal Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci s Gyulom Hornom na území tretieho štátu v Paríži.

Nasledovalo prijatie takého jazykového zákona, ktorým posadil Maďarov na horthyovského koňa a zavŕšil tragédiu Slovenska zjednotením maďarských strán do koalície SMK.

Primitívi z HZDS, SNS ale aj ďalších parlamentných strán nedokážu vecne a kvalifikovane vysvetliť, že cez jazyk a vlastivedu v maďarskom jazyku ide o pomaďarčenie celého Slovenska. Maďari využívajú salámovú metódu postupných krokov, keď sa dožadujú mapy územia s maďarským pomenovaním. Oná maďarčina neodráža skutočnosť, ktorá tu dnes platí.

Napríklad Pressburg v nemčine vychádza z úradného pomenovania. Ak má maďarský jazyk vytvárať inú skutočnosť, sleduje isté ciele s perspektívou školskej, kultúrnej a ďalej územnej autonómie.

Ak sa napríklad v Žiline prihlási do základnej školy najmenej 15 žiakov slovenských Maďarov, budú sa dožadovať maďarských učiteľov a tomu nezabránia ani najväčší primitívi v novodobých dejinách Slovenska zo Žiliny a Čadce, detto na stredných a vysokých školách.

Nikde na svete nemá etnická skupina svojich zástupcov v parlamente štátu a dokonca v Európskom parlamente, v ktorých vedome broja proti ústavnému zriadeniu a destabilizujú štát. Poslanci SMK v NR SR nepodporili Ústavu a ani vznik Slovenskej republiky.

Pravdu má aj Norbert Molnár, šéfredaktor Új Szó, keď konštatuje (SME 29.10.2008). Najhoršie na celom je, že nikto nehovorí o tom, ako skvalitniť výučbu slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Keby sa maďarské deti náhodou naučili poriadne po slovensky, už by sa z témy nedal vytĺkať politický kapitál. Na porovnanie extrémistom z SNS slúži školský systém vo Švajčiarsku, kde je povinná výučba troch jazykov, nemeckého, talianskeho a francúzskeho, popri ktorých je samozrejmosťou aj nepovinná výučba angličtiny.

Stálicou v krátkej histórii od začiatku 20. storočia sa stala rodina Čarnogurských, pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do dnešných dní to jasne deklaruje.

Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského štátu tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v Slovenskom sneme Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické potiaže, aby sa vyhol hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných židov, ktorí mu masovo odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác cennosti a majetky.

Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom prevrate, predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských domov na Palisádach č. 56, Minerfinu, s.r.o., privatizérom J. Móderovi, T.Chrenekovi, Blaškovi, ktorí v čase Klausovej šokovej terapie skorumpovali viacerých členov českej vlády tak ako Andrej Babiš, vrátane bývalého českého premiéra Stanislava Grossa, prostredníctvom ktorého sa zmocnili Třineckých železiarní a nedávno mu za to darovali druhú časť obchodného kontraktu privatizácie províziu, akcie za 100 mil. Kč.

Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ Gustáv Husák, Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska, ho v neprítomnosti zastúpil v manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána. Bolo iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom Ján Čarnogurský rozlúčil na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú rodinu Čarnogurských po normalizácii toho vykonal. Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady, kde už zostal a za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch, ktorí sa po vojne už nevrátili na Slovensko a ktoré boli pred deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do dočasnej držby.

Nepokladali za potrebné dohľadať príbuzných, alebo odovzdať zlato, platinu, diamanty, umelecké diela ŽNO, alebo Wiesenthalovmu centru pre vyhľadávanie vojnových zločincov vo Viedni. Budú vyňaté dokumenty o rodine Čarnogurských zo zverejnenia arizácie ÚPN?

Gustáv Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi, ktorý dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo podmienené poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi umožnil vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej inelektuálnej komunistickej spoločnosti, českého židovského disentu a utajenej spolupráce s ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne pred novembrom 1989 (stratégia internácie, spoluorganizovanie Sviečkovej manifestácie) ho pripravil na nebývalú kariéru okamžite po majetkovom prevrate.

Pražskou židovskou societou bol vymenovaný do funkcie podpredsedu vlády ČSFR, kde mal (po dohode Havla s komunistami a ŠtB) trojjediné postavenie ministra vnútra ČSFR spolu s Waltrom Komárkom a Marianom Čalfom. Druhou jeho osobnou záležitosťou okrem zmocnenia sa vedenia KDH (pôvodne to mal byť S. Krčméry) bolo získať všetku dokumentáciu ŠtB o bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom Hydrostavu, poslancom FZ a podpredsedom SNR.

Keď Ján Čarnogurský zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v súlade s federálnou utajenou doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili dve najväčšie federálne investičné akcie na Slovensku, ZÚŠP záväzné úlohy štátneho plánu – výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD Gabčíkovo. Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie na financovanie zo slovenského rozpočtu. Dokončenie diela si vyžiadalo 26 miliárd Kčs a Sk, v dnešných cenových reláciách by to predstavovalo najmenej 260 miliárd Sk.

Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo sťažované dokončovanie Vodného diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara, ktorý si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera „Bez mýtov, taká bola skutočnosť“, z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal všetkým účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej Strede, na ktorú nebol ani pozvaný.

Autor materiálu zrejme vedel prečo nemal byť prítomný na konferencii, lebo nedostal ani možnosť vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V predloženom materiáli podrobne definuje hlavných oponentov dobudovania diela M. Hubu, P. Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády za KDH.

Dokument precizuje, že toto unikátne dielo, okrem zabezpečenia enviromentalistiky a kvalitnej pitnej vody pre celý Žitný ostrov a aj Bratislavu, a vyrobením 35 mld. KWh elektrickej energie vynieslo najmenej 50 mld. Sk.

Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990 nepokročila v otázke zmluvného dokončenia celého diela Gabčíkovo - Nagymaros obojstranne výhodného pre oba štáty.

Už začiatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu KGB z pražského centra. Synovia vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a Haščáka, boli vyslaní do GRU v Moskve, kde boli pripravovaní na majetkový prevrat v ČSFR.

Na Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR Viliam Šalgovič a žid Vladimír Lexa, ktorý bol v tom čase presunutý z funkcie námestníka ministra priemyslu SR za námestníka FMTIR ČSFR, k ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funkčne najvyššiemu zástupcovi KGB v Čechách.

Po Gorbačovovej perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním majetkového prevratu nafingovaním potlačenia študentov v Prahe. Okamžite prešiel Vladimír Lexa do vlády Milana Čiča ako prvý podpredseda a predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR, najvýznamnejšieho centrálneho orgánu.

Na zakrytie zraku Slovákom boli so súhlasom židovského jadra VPN pojatí do vlády ambiciózni a poslušní J. Kučerák, V. Ondruš, L. Snopko, M. Kováč, M. Porubjak, L. Pittner.

Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol „In“, raketovo nastúpil cestu otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v Rusku. Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia, Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR.

Bol novátorom, iniciátorom a vzorom pre netransparentnú privatizáciu majetku štátu (národného majetku), keď ako prvý použil formu predaja národného majetku vopred určenému záujemcovi.

Takto predal majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme Remtsma bez súťaže (dnešný SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB Jozef Banáš manažérom v SIT Slovakia.

Formy predaja majetku vopred určeným záujemcom bez súťaže sa stali prioritnými a takto bola väčšina obyvateľov Slovenska neústavne vyradená z akejkoľvek možnosti nadobudnutia vlastníckych práv k národnému majetku, lebo hneď po návrate Mečiara sa súťaže úplne sprofanovali a organizovali sa iba pro forma. Ani jeden predaj národného majetku nebol zrealizovaný bez toho, aby kupujúci okrem vymodulovanej ceny max. do 10% skutočnej hodnoty, uplatil ešte od 10% do 20% (tejto vymyslenej ceny) predávajúcemu obchodníkovi z FMM, kde boli títo vyberači úplatkov dosadení. Rozptyl úplatkov bol stanovený podľa možnej výšky dosahovaného zisku.

Týmto zrušil Ján Čarnogurský centrálne politické a hospodárske riadenie na Slovensku, zaviedol anarchiu v riadení celého hospodárskeho potenciálu pri súčasnej zbrojnej konverzii vynútenej Havlom.

Začal sa rozklad základných článkov hospodárskeho potenciálu štátu VHJ (výrobno-hospodárskych jednotiek), fungujúcich na odskúšaných princípoch koncernov, trustov, či holdingových spoločností vo vyspelých krajinách trhového spoločenstva. Teda boli to VHJ, konsolidované spoločnosti, ktoré plnili a zabezpečovali všetky funkcie štátu z hľadiska zamestnanosti, vzdelávania, zdravotníctva, výživy, bývania, výskumu a vedy, existencie všetkých občanov.

Samozrejme nebolo to optimálne, ale ak by KSČ nebola tak strnulá, umožnila okamžitú realizáciu uznesenia z 12.12.1988, (o uvoľnení pohybu, cestovania, tovarovej výmeny) hneď od začiatku roku 1989 mohlo sa predísť katastrofe, ktorú konšpiračne zorganizovala malá skupina podvodníkov zo ŠtB, KGB a Mossadu majetkovým prevratom a rozkradnutím národného majetku.

Napriek zriadeniu Ministerstva privatizácie a Fondu národného majetku, ktoré mali riadiť odštátnenie národného majetku a jeho privatizáciu, zvrhol sa tento proces na bohapustú rabovačku.

Po vzore Jeľcina sa na Slovensku chopilo transformácie národného majetku jadro KGB a ŠtB, ktorého ústrednými postavami boli eštebáci, Vladimír Lexa, Juraj Široký, Alojz Lorenc, ktorí po vzore českého podvodníka Viktora Koženého založili pobočku Harwardskej spoločnosti s netransparentnou privatizáciou hospodárskych podnikov a skupovaním všetkého možného majetku tzv. kupónovými a majetkovými fondami, programovo znehodnocovaných akcií zdravých podnikov, ktorým štát ukončil poskytovať zaužívané refinancovanie ich činností a v ďalšom rade sa ich zmocňovali cez umelo vyvolávané konkurzy.

Vytvorili sa predpoklady pre ich hospodársky kolaps, znehodnotenie a zmocnenie vládnymi stranami a nimi vybranými záujemcami. Transformácia národného majetku prestala byť riadená z centra exekutívy, to znamená vlády SR, ale rozdrobila sa do skupín vytvorených okolo ministrov hospodárskych rezortov a straníckych nominantov všetkých postov na ministerstve privatizácie, FNM a všetkých rezortoch.

V malej privatizácii Kaník, Kojda, vo veľkej Ivan Lexa, Široký, Pósa, Šebo, P. Vajda, Porvazník, Rehák, Šutý, Rezeš, Bisák, Gavorník, Baco, Fiľo, Ľ. Černák, Poór, Kamarás, Krajňák, Štubňa, Jusko, E. Valko a veľa menších zlodejov a rýchlokvasených obchodníkov s národným majetkom.

Nielen Slovnaft sprivatizovali manažéri mimo burzy a tým nemali možnosť kúpiť akcie všetci občania štátu. Časť akcií Slovnaftu, ktoré si občania kúpili prostredníctvom Kupónovej privatizácie neústavne ukradli investičné fondy, lebo skupovali kupónové knižky, ktoré boli na meno, čo bolo nezákonné.

Hodnota kupónovej knižky v tom čase bola pri 1000 bodoch v rozpätí od 30-70 tisíc korún, pričom hodnota koruny bola 10 - násobne vyššia ako dnes. Investičné fondy sa zaviazali spravovať tieto podiely (akcie), no oni si ich podvodne privlastnili. Štát chcel pôvodne vytvoriť armádu drobných vlastníkov, aby mal každý občan porovnateľný podiel na národnom majetku, ktorý všetci vytvorili. Podvodne si ho prisvojili súčasní vlastníci a ešte sa ľuďom vyhrážajú, vyhadzujú ich z práce, ponižujú ich a mnohých dohnali k sociálnym samovraždám.

Podobným spôsobom sa Železiarní Podbrezová zmocnil arogantný eštebák Vladimír Soták s komplicmi Mikulášom Černákom, Gustavom Krajčim. Že toto sú tí eštebácki vykrádači národného majetku, dokazuje ich podpora zo strany najvyšších funkcionárov štátu, keď Fico sa nechal pozvať k Sotákovi do Klubu 500 a Gašparovič ho dokonca pozval na štátny banket kráľovnej Alžbety II. aj s eštebákom Jurajom Širokým.

Identická rabovačka sa rozvinula aj na komunálnej úrovni s národným majetkom zvereným samosprávam, ktorým vytvoril priestor Viktor Nižňanský, akýsi splnomocnenec vlády SR, legislatívou, ktorú prevzal z USA. Toľko cestoval po západných krajinách a Slovensku a šíril osvetu o vytvorení funkčnej samosprávy, zakaždým uvádzal príklady, kde miliónové mestá v USA majú voleného starostu a najviac 10 volených zástupcov – supervízorov (u nás poslancov). Vo vyspelom svete sú vraj všetky procesy efektívne riadené z tohto centra, kde je zabezpečená 100%-ná kontrola všetkých rozhodnutí a zneužitie verejných zdrojov je takmer nemožné.

A čuduj sa svete u nás reforma umožnila vzniku nenormálneho počtu mestských častí v Bratislave 17, u východniarov v Košiciach dokonca 22 mestských častí.

Okrem obrovského počtu samosprávnych orgánov vo všetkých obciach (neboli strediskové obce za socializmu efektívnejšie?) sa masa byrokracie rozrástla o VÚC (Vyššie územné celky) a so štátnou správou tvoria jeden nefunkčný, skorumpovaný moloch a boľševický bordel, ktorý nemá páru v žiadnej ustálenej demokracii.

Že mnohí zneužijú pri absencii správnych právnych pravidiel postavenie volených funkcionárov, sa denne presviedčame a stačí menovať len zopár indivíduí – Presperín, Čuňo, Slota, Králik, Bielik, Kubovič, Lumtzer, Karlín, Mráz, Murgaš, Schuster, Moravčík, Frimmel, Saktor.

Nikomu sa nič nestalo, rozkradli a zadĺžili mestá a votreli sa do ďalších funkcií. Optimizmus nám diktuje, že sa s nimi budú musieť ex post, už konečne vysporiadať sami občania, ten čas je tu.

Veľká privatizácia sa po rozbití a zrušení centrálneho riadenia Jánom Čarnogurským premenila na anarchiu. V riadení hospodárstva, ešte než ho stihol vymeniť arogantný eštebák Mečiar, dokázal rozbiť poľnohospodársky komplex, ktorý najmenej zaostával zo všetkých odvetví za vyspelejším západom. Tak to dopadne všade, kde sa dostane vypočítavý, drzý a chorý diletant do vysokej, zodpovednej, štátnej funkcie kdekoľvek na svete, napr. ako Mugabe v Zimbabwe.

Preto došlo k likvidácii takmer celých odvetví odevného, strojárskeho, sklárskeho priemyslu a vytvoreniu hladových dolín ako napríklad v Zlatne, Málinci, Katarínskej Hute, Utekáči a aj v Čarnogurskými ukradnutom Poltári.

Samozrejme, že Ján Čarnogurský konal vždy egoisticky, podobne ako Mečiarovi eštebáci. Svojho syna Jána ako čerstvého advokáta usadil do budovy bývalého vydavateľstva Príroda na Krížkovej ulici, ktorej sa zmocnila Penta Group a zaškolila ho do tajov netransparentného privatizovania a získavania aktív zdravých podnikov cez umelo vyvolávané konkurzy. V počiatkoch s prispením Penty poskytoval VÚB právne služby banke, ktorú zastupoval v najvýznamnejších a najviac honorovaných prípadoch. Mal najväčšie privilégium po Ernestovi Valkovi v zastupovaní likvidovaných štátnych organizácií.

Manželku Martu prostredníctvom KDH vždy presadil buď za poslankyňu mesta, resp. mestskej časti a samozrejme aj do orgánov akciových spoločností mesta ako napríklad Metro Bratislava. Ivanovi, bratovi eštebákovi, umožnil sprivatizovať viaceré závody a prevádzky Hydrostavu, ktorý dostal do bankrotu a ďalšie podniky národného majetku.

Ivan Čarnogurský sa stal členom predstavenstva Ľudovej banky, ktorá ako prvá privátna banka dostala možnosť za vlády jeho brata Jána, podnikať na našom finančnom trhu. Ivan je vodcovskou osobnosťou rodiny a klanu Čarnogurských, čo potvrdzujú výpisy 74 spoločností v obchodnom registri. V rovnakom čase ako Vladimír Lexa sa vzdal verejných funkcií, čo by mu už bolo na príťaž.

Podarená rodina Čarnogurských sa za záhadných okolností zmocnila Chirany Stará Turá a Slovglassu Poltár násilným prevzatím, dnes už dokázanou dlhoročnou spoluprácou so ŠtB a organizačným zabezpečovaním, pomocou viacerých bývalých eštebákov aj zo SIS Michala Hrbáčeka, Martina Lieskovského, ktorí sa podieľali aj na únose zlodeja Michala Kováča ml. do Rakúska. Michal Hrbáček asistoval Jánovi Čanogurskému aj pri vymáhaní pohľadávky proti Tobiasovi Loykovi, s cieľom zmocniť sa jeho firmy Rašelina Quido.

Mladý Ján sa zmocnil aj lukratívneho domu na hradnom vrchu, na ktorom realizuje nepovolenú výstavbu. Veď porušovanie zákonov je rodine Čarnogurských z historickej podstaty sväté.

Vodca Ivan si pre užšiu spoluprácu s rakúskymi spoločníkmi vystaval veľký rodinný dom v Bad Deutsch Altenburg za Hainburgom. Ivan patrí k najväčším developerom na Slovensku a klanu Čarnogurských prislúcha miesto v prvej desiatke poctivých miliardárov v rozvojovej krajine Slovensko.

Skutočne dojímavé situácie dokázal zorganizovať Ján Čarnogurský ešte v čase katastrofálneho vymáhania deblokácií ruského dlhu, keď sa chcel do tohoto procesu zapojiť prostredníctvom utajených stretnutí s mužíkom J. Migašom, Košovanom, T. Mikušom a V. Veteškom. Aby videli všetci, že to myslí vážne, najal si televíziu, aby ho nasnímala pred haldami uhlia v tepelnej elektrárni vo Vojanoch. A aby to vyzeralo aj dôveryhodne, priviedol štáb televízie aj na Luník IX, kde nám všetkým ukázal, ako mu záleží na ubiedených cigánoch – rómoch, priniesol si lopatu a ukazoval ako im odhadzovaním odpadkov spríjemní životné prostredie. K takejto zvrhlosti by sa neunúval ani „anakondár“ Schuster.

Ako advokát sa nezaprel a objednal si štáb televízie, aby ukázal ako zabraňuje poškodeniu svojho klienta v Jarovciach, keď chceli noví nadobúdatelia rodinného domu vymeniť okná. Ako keby advokát J. Čarnogurský nevedel, že všetci traja ministri spravodlivosti KDH (Šimko, Čarnogurský, Lipšic) umožnili prijať takú ľudovú legislatívu, ktorej zneužitím a vyvolaním exekúcií je možné pripraviť vlastníkov bytov a rodinných domov o ich majetok a iných nehnuteľností a dostať ich na ulicu. Keby v konkrétnom televíznom prípade napr. poskytol klientovi zálohu, alebo pôžičku, mohol ho zachrániť, aby sa nestal bezdomovcom.

Už druhý rok sa pravoslávny rusín Štefan Harabín vyhráža zmenou legislatívy, akosi sa mu to zatiaľ nedarí pri takomto presadzovaní drogového multikulturalizmu.

V KDH zaviedol Ján Čarnogurský pevný režim, na popredné miesta sa v zásade dostali iba tí, ktorí mali pochopenie pre jeho vodcovské chúťky a prispôsobili sa koncepcii pomalého rozkladu katolicizmu, ktorý je jediným možným nositeľom národnej myšlienky, vlastenectva a jednoty v odpore voči uzurpátorom moci, rozkrádačom národného majetku, ponižovaniu a uvrhnutiu ľudí do poroby a chudoby.

Napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti riadili postupne Ivan Šimko, Ján Čarnogurský a po ňom Daniel Lipšic, nezanechali po sebe náznak smerovania Slovenska k právnemu štátu.

Zaviedli takú legislatívu, ktorá umožňuje vyrábať z mnohých ľudí bezdomovcov tým, že nie sú spôsobilí a v mnohých prípadoch schopní platiť za služby, bývanie, na základe čoho im exekútori zabavujú byty, rodinné domy a vyhadzujú ich na ulicu. Pre žiadneho z troch ministrov spravodlivosti KDH nebol poučením ani výrok ich prezieravého predchodcu Liščáka, že „sudcovia sú blbí ako tágo“, neosvojili si túto ľudovú pravdu a nevyčistili súdnictvo od skorumpovaných, eštebáckych a komunistických indivíduí (Minárik, Brňák, Bdžoch, Polka, Ľalík, Harabín, Harald Stiffel, Soročina).

Naopak svojou nejapnosťou a diletantizmom upevnili pozície konkurzných mafií, advokátskej mafie, mafie prokurátorov, policajtov, sudcov, exekútorov a všetkých prepojených navzájom. Za 18 rokov sa na Slovensku, v jedinom štáte Európskej únie vygenerovala štátna mafia, ktorej hlavou sú vláda a parlament.

Jasné to bolo od momentu zrušenia ustanovenia Trestného zákona o limite nad 5001,- Kčs pri krádeži, defraudácii, či spôsobenej škode inému, považované za trestný čin, za čo sa v tom čase bežne vyrubovali nepodmienečné tresty.

Najskôr si podmienky bezprávneho štátu uvedomili také indivíduá ako M. Kočner a aj F. Flašík, ktorý vykradol viac ako 100 miliónov Sk z verejných zdrojov. Tento židovský exhibicionista si s dcérou eštebáka Monikou a bývalou okrádačkou ľudí cez BMG Invest, predplácajú svoju nechutnú prezentáciu v médiách, kde sa predvádzajú svojím majetkom a pomermi.

Za celé funkčné obdobie sa nedokázal minister Ján Čarnogurský vysporiadať napríklad s akciami na doručiteľa. Daniel Lipšic a Vladimír Palko sa dodnes nevysporiadali s voluntaristickým čerpaním štátnych prostriedkov na svoju predvolebnú sebaprezentáciu.

Vladimír Palko, predtým, ako sa mu začala črtať šanca stať sa konečne ministrom, tvrdo a vehementne útočil na Ruskovu Markízu, o ktorej tvrdil, že kope za mafiu, že mafia je v najvyšších orgánoch štátu, dokonca napísal knihu o funkčných prepojeniach najvyšších štátnych úradníkov s členmi podsvetia.

Keď sa dostal do funkcie ministra vnútra, s ničím nepohol, nikoho neodstránil a dnes iba skormútene konštatuje, že nevidí chuť pokračovať v politike KDH, ktorého úlohou je iba a len zabezpečiť pre stranu približne 100 funkčných miest pre funkcionárov v štátnej a verejnej správe. V celoslovenskom meradle ide o tisícky miest.

V. Palko sa nedokázal úspešne vysporiadať so zabezpečením potrebnej technológie na východnú hranicu Schengenu.

Ale V. Palko sa nedokázal vysporiadať ani s pamfletmi, vraj zmluvnými aktami svojich predchodcov, keď Gustav Krajči svojvoľne bez súťaže uzatvoril vraj zmluvu (jednostránkový zdrap papiera) so Studeničom na zabezpečovanie záchranného systému, čo Pittner neuznal, ale nedokázal tento právny paškvil zrušiť a vymyslenú kauzu ošetriť tak, aby nevznikli rezortu záväzky. Vysporiadanie následne nezabezpečil ani Vladimír Palko, výsledkom čoho je škoda štátu pol miliardy Sk, všetkým obyvateľom a istý podvodnícky prospech pre mečiarovcov Krajčiho, Studeniča a ďalší. Už len zariadiť konečne, aby si nakradnuté neužili, čo bude úlohou budúcej vlády po roku 2010.

Podobne je V. Palko prekvapený, že aj zmluva s Turčan Delta na dodávku ŠPZ bola jeho riaditeľom ekonomickej sekcie Martinom Cebom nevýhodne upravená tak, že podľa vyjadrení Kaliňáka predstavuje likvidačnú hrozbu pre ministerstvo.

Vladimír Palko prejavom nenávisti k mečiarovským eštebákom požíval nadštandardnú dôveru zo strany verejnosti, no sklamal úplne.

Napriek jeho výhradám voči ANO, Ruskovi a mafiánskej Markíze, nezabránil vstupu ANO do vládnej koalície, a to ani po podvodoch Pavla Ruska pri vyobcovaní spoluzakladateľky Markízy Volzovej a zmocnenia sa jej časti ďalším mafiánom Kočnerom.

Výsledok sa okamžite dostavil, keď sa Rusko aj so Slotom napakovali pri presadení KIA Motors pri Žiline a s Jirkom Malchárkom pripravili štát o niekoľko sto miliárd Sk bazárovým predajom Slovenských elektrární ENEL-u, talianskemu štátnemu monopolu, s čím KDH súhlasilo.

Ako keby to nestačilo, súčasťou predaja SE sa stal nevýhodný prenájom VD Gabčíkovo, o ktorom sa kompetentní, bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Gáll, ex-riaditeľ Slovenských elektrární Miroslav Pikus a bývalý člen predstavenstva SE Andrej Dušan Lipták, vyjadrili, že nemajú informácie, že by sa pri príprave zmluvy postupovalo podľa zákona o verejnom obstarávaní, čo znamená, že konali, úmyselne ako Jirko Malchárek, s cieľom poškodiť štát a jeho občanov a získať osobný profit. (Pozri časť Júliusa Bindera o hodnote diela VD Gabčíkovo).

Dnes vojak Ján Chrbet (ktorý vystriedal idiota Izáka tiež z SNS) hľadá štyri miliardy korún na generálnu opravu vodného diela Gabčíkovo. Zrejme si neuvedomil tento idiot, že keď sa Enel zmocnil SE, za mimoriadne výhodných podmienok dostal od Malchárka do prenájmu vodné dielo Gabčíkovo na 30 rokov, ako jeho správca musí sám zabezpečovať jeho funkčnosť a financovať všetky opravy.

Ku KDH je potrebné zdokumentovať jeho pôsobenie na politickej a hospodárskej scéne od roku 1990, keď jeho nosným ideologickým jadrom bolo od začiatku proklamovanie nadradenosti judaizmu nad kresťanstvom, lebo majú spoločné korene a miesto svojho zrodu. Pretože kresťanstvo vzniklo v lone judaizmu, je iba vetvou, prijímateľom a pokračovateľom Desatoro Božích prikázaní a teda desať nábožensko-etických príkazov a zákazov, ktoré podľa Biblie dal Boh prostredníctvom Mojžiša židom, a ktoré prevzalo v modifikovanej forme kresťanstvo a aj islam.

Úzka skupina takzvaných politikov z KDH (mimo cirkví) hlásala od jeho vzniku trvalú podriadenosť kresťanstva vyvoleným židom. Podľa tejto ideológie bol zostavovaný aj aparát KDH, kde židia dostali vyvolené postavenie v strane a v štátnych funkciách.

Komu to bolo na prospech, že súčasní eštebáci z HZDS, SNS a Smeru vyrukovali na pôde parlamentu s tým, že Daniel Lipšic je pôvodom žid, ktorého podľa Mečiara splodil Lipstein, pričom jeho skutočný otec nosí priezvisko Schubert, no vychovali ho v rodine pána Lipšica, ktorého konfesiu nepoznáme. Ak bol Daniel pokrstený, kde je problém? Komu je na prospech utajovanie priezviska otca Vladimíra Palka, ktorým je pán Žurek, vychoval ho však pán Palko, po ktorom priezvisko nadobudol aj Vladimír.

Aká konfesijná žiarlivosť sa prebudila a vyrašila u Vladimíra Palka, ktorý zaútočil na kardinála Korca po prijatí luteránskeho premiéra Róberta Fica?

Načo bolo dobré tajiť pôvod bývalého kandidáta KDH na prezidenta pána Neuwirtha, že bol žid, veď sa úspešne podarilo kooptovať jeho dcéru do europarlamentu.

A komu je to neprijateľné, ak pán Bauer, pôvodom žid, konvertoval na katolícku vieru? Azda iba tým, ktorí mu závidia, že sa dostal ako poslanec do NR SR a do funkcie župana KSK. Podobný pohľad sa tu roky upiera na židovského najdúcha Ľuba Romana, ktorý sa zhodou okolností dopracoval prostredníctvom KDH na funkciu ministra kultúry, preskočením k Ruskovi uspel aj na poste župana BSK a ešte stihol aj sprivatizovať domy Leberfingera.

Ak je niečo pozoruhodné na nomináciách KDH, tak najmä to, že za viceguvernéra NBS bol dosadený žid Martin Barto, vyštudovaný chemik, na ktorého bolo už podané trestné oznámenie PČSP Rapid, na základe preukázania falšovania verejných listín pri nezákonnom udeľovaní licencií subjektom, ktoré evidentne nesplnili podmienky podnikania na finančnom trhu, čím podporil vznik ďalších nebankových subjektov.

Ján Čarnogurský sa takticky stiahol z politického diania, podobne ako Mečiar aj za účelom prechodu do advokácie a zriadenia súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva. K zriadeniu BVŠP mu poskytla kapitál aj ruská židovská societa cez firmu Global. Aj v BVŠP majú vyvolené postavenie židia, prvým rektorom školy sa stal Matherna, ktorého dcéra zastupuje SR v Bruseli a ďalší ako Samuel Brečka na BVŠP učia. Zriadeniu školy pomohol aj Jaroslav Ivor, bývalý riaditeľ SVaKEČ na MV SR, svokor Martina Kuruca, dnes poslanca NR SR.

O tomto sa oslavne vyjadril Jozef Banáš v ním vydanej knihe „Idioti v politike“. Na stranách 103 a 104 v kapitolke V.3. Napoleon, Churchill, inžinier Kuruc vyzýva aby sme sa zbavili komplexov a nahlas sa prihlásili k národným velikánom, akým je aj inžinier Martin Kuruc. Napriek svojim 32 rokom stíhal vykonávať funkcie poslanca m.č. Ružinov, poslanca MZ Bratislava, poslanca VÚC BSK a poslanca NR SR. Okrem toho bol predsedom miestneho zväzu SDKÚ, podpredsedom Predstavenstva OLO a popritom vykonával aj prednostu Obvodného úradu v Bratislave. Sedem funkcií. O jednu viac ako mal Napoleon. Keďže Napoleon bol ešte aj akademikom, Martin mu parádne zakontroval a začal študovať druhú vysokú školu, právnickú fakultu na BVŠP u svojho svokra Jaroslava Ivora a spoluzriaďovateľa BVŠP práva Jána Čarnogurského. Dnes sa možno VŠP už blíži svojou úrovňou najvychýrenejším svetovým univerzitám, lebo študentom tejto školy bol aj Peter Ďuračka (teraz väznený v Hrnčiarovciach n. Parnou), ten oplzlo vynadal policajtom, ktorí ho opitého zadržali v mieste bydliska a drzo im odporučil aby mu „vycucali jeho ctený ...“. Že by práve tento predmet učil Ďuračku na BVŠP bývalý policajt Jaroslav Ivor?

Agent ŠtB, nižšieho rangu, alebo iba KTS Jozef Banáš sa s Pavlom Ruskom včas rozišiel, avšak na tradíciu dopĺňania kádrov do bezpečnostných zložiek štátu bol naďalej vhodný. Preto bol za Slovensko dosadený za člena parlamentného zhromaždenia v NATO.

V knihe „Idioti v politike“ dôverne popísal význam zastávania tejto funkcie v NATO. Tvrdí, že nielen zástupca Slovenska, ale aj ďalší z krajín postsocialistického bloku plnia funkciu nímandov, bez akéhokoľvek možného vplyvu na rozhodovanie. Je to iba dobre honorovaná trafika za mlčanie, a keďže sa Kašický v rozkrádaní rozpočtovej kapitoly MO SR osvedčil, dostal ju tiež za odmenu.

Analógia vlasteneckej služby policajtov ľudu tejto krajiny je v mnohých ďalších prípadoch, ako napríklad u bývalého vyšetrovateľa PZ Vačoka, ktorého bývalý minister vnútra L. Hudek tak kopol do gúl, že dostal od Ivana Lexu pusu na čelo a zrejme vyvolal zmenu orientácie vyšetrovateľa Vačoka, ktorý odišiel z policajného zboru do advokácie, kde už ako svedok v procesoch Ivana Lexu neosvedčil jeho nezákonné konanie.

Privatizácia po mečiarovsky bola celá v réžii mnohých židov svetového veľkokapitálu a domácich židov, ktorí sa ujali jej riadenia, hneď po Čarnogurského zrušení centrálneho riadenia národného hospodárstva.

Hlavným režisérom bol druhý najvyšší zástupca KGB na Slovensku po Šalgovičovi, žid Vladimír Lexa a jeho syn Ivan. To boli tí, ktorí zrejme presadili okradnutie obyvateľov s ďalšími židmi Babišovcami (ešte dňa 16.11.1989 využívali eštebáci Andrej aj Alexander konšpiračný byt na Dunajskej ul.), Lajosom Pósom (Belar Group), Petrom Vajdom (PSIS, Majetkový holding), Jožom Majským (Sipox holding), Jurajom Širokým, Alexandrom Rozinom (KGB), A. Beľjajevom (KGB, s M. Lazarom zlikvidovali Steinhübela-Žaluďa a zmocnili sa aj Vagónky Poprad), ale aj Františkom Zvrškovcom.

Na FNM mal výsostné postavenie žid Štubňa, na Najvyššom kontrolnom úrade bol východniarskym židom Jozefom Olejom - predsedom, za riaditeľa Odboru kontroly privatizácie dosadený detviansky žid Peter Odzgan a za riditeľa sekcie hospodárstva syn eštebáka Miroslav Vavrina, ktorý robil slúžku Ivanovi Lexovi pri úteku a pobyte v Juhoafrickej republike. Dodnes nie je známe, prečo Ivan Lexa ušiel, keď nič zlého nevykonal, absolvoval odtučňovaciu kúru (za čie peniaze?) a potom sa na náklady štátu nechal priviezť k ockovi. Na magistráte hl. mesta Bratislavy úspešne rozkrádali mestský majetok Jozef Kojda, budúci prezident FNM s viceprimátormi Jánom Odzganom, arogantnými Romanom Vavríkom, Pavlom Minárikom a Kotulom.

Do roku 1989 pracoval Ján Odzgan ako námestník v n. p. Slovenská kniha, kde bol riaditeľom Alexander Rozin. Po úspešnom rozkrádaní na magistráte pokračoval Ján Odzgan na SŠHR SR. Na NKÚ SR brat Jána, Peter, kontroloval transparentnosť privatizácie majetku tak precízne, že nenašiel ani jediný prípad porušenia zákona, čo ho posmelilo natoľko, že sám so svojim bratom, synom Romanom a aj Miroslavom Vavrinom sprivatizovali viac podnikov a založili niekoľko akciových spoločností s mnohomiliónovým základným imaním. Tak napríklad: HBS Invest na Zámočníckej 8, Chempik, a.s. na Hviezdoslavovom námestí č. 20 (výkričná cena 62 mil. Sk), Ústav lekárskej kozmetiky na Kozej ul. č. 17 (ZI 23, 5 mil. Sk), Pulse Medical, a.s., Kozia 17 (ZI 83 mil. Sk), Globreal Partners 1949, a.s., na Tolstého 9 (ZI 82 mil. Sk), Microplast technology, a.s., Rajská 15 (ZI 190 mil. Sk).

Takto sa národný majetok dostal do rúk len vopred určeným osobám bez súťaží, vytvorila sa kasta nadľudí, podobne ako prebehli podobné koristnícke akcie a záber od polovice 19. storočia

v Anglicku, USA, predtým ešte v Monaku – Monte Carlo (rodina Grimaldi), len s tým rozdielom, že v tom čase sa zlodeji dopracovali k majetkom so zbraňou v ruke, naproti tomu naši zlodeji primitívnym zastrašovaním a terorizovaním obyvateľstva, úradnou, administratívnou zlodejinou organizovanou štátnymi orgánmi.

Najväčší finanční žraloci J&T, Penta Group (Lorenc), Lexovci, Slavia Capital dnes oficiálne zastrešujú výpalníkov, grázlov, ktorí sa vygenerovali v holandských dražbách malej privatizácie, platia a zamestnávajú nadštandardne vyzbrojenú armádu eštebákov a bývalých policajtov, ktorí zabezpečujú ich ochranu a trvalú nemennosť ich nových majetkových pomerov a vlastníckych práv k nakradnutému národnému majetku v rozvojovej krajine Slovensko, s odvolávaním sa na platné európske konvencie a neplatnú európsku ústavu.

V ojedinelých prípadoch, keď napríklad v roku 1995 vyhral (výberové konanie) Ralen, s.r.o. pri privatizácii elektrotechnického podniku EZ Elektrosytémy, splnením všetkých vtedy stanovených podmienok, minister privatizácie Bisák a prezident FNM Gavorník prevzali úplatok po 2 milióny Sk od manažérov EZ, ktorým ho ako porazeným odovzdali. Napriek tomu, že polícia tieto skutočnosti dokázala, generálny prokurátor Dobroslav Trnka zabránil došetreniu trestnej činnosti a vec odložil. Prečo asi?

Zvrhlosť mečiarovskej privatizácie bola sprevádzaná takými extrémami, na ktoré sa nesmie zabudnúť a ktoré sa budú musieť v blízkej budúcnosti radikálne zmeniť a napraviť právnou cestou. Výsmech Ficovi zo strany Ústavného súdu o neprimeranosti zasahovania do vlastníckych práv pri preukazovaní pôvodu majetku svedčí o absencii právneho štátu, lebo bez pripustenia retroaktivity, to nebude možné nikdy preukázať a platí, že vrah bude vždy už len vrahom a zlodej zlodejom i keď svoj trestný čin spáchal v minulosti. Ficovi rozhodnutie Ústavného súdu možno vyhovuje, lebo tým získal alibi, že rozkrádanie národného majetku chcel úprimne zastaviť a riešiť, takto sa vyhol nedorozumeniu a pádu koalície.

Róbert Fico aj so svojou manželkou Svetlanou, najmenej 13 rokov úzko spolupracovali s Aaronom Kedarom (Fridrichom Kardošom) na rôznych veľkých developerských aktivitách na celom Slovensku. Aaron Kedar sám stihol do smrti (jeseň 2007) vyviezť viac ako 30 miliárd Sk zo Slovenska. Aký profit získali manželia Ficovci, keď sa opováži Róbert Fico verejne doslovne vykrikovať, že Mikloš je jeden z najbohatších ľudí.

Koľko životov má na svedomí, taký eštebák Jozef Majský, ktorý okrem iných podnikov, sprivatizoval aj TAZ Trnava a Tatra Bánovce n. Bebravou aj so zamestnancami, ktorí bývali a bývajú v bývalých podnikových bytoch, na ktoré si tento gauner robil nárok a nedbal by ich vysťahovať alebo im byty predať za trhovú hodnotu, keď ich vyhodil na dlažbu. Viac ako desaťročie bránili štátne orgány a aj sám generálny prokurátor Trnka záujmy tohto lotra a roky upierali elementárne práva bývalých zamestnancov bývajúcich v týchto podnikových bytoch. Nakoniec sa tento hyenizmus Majskému a jeho diabolským posluhovačom nepodaril.

Pripomíname kauzy, v ktorých napríklad mečiarovský gauner Pavel Čupka sprivatizoval Mäsopriemysel Zvolen za 200 tisíc korún, na rekonštrukciu ktorého bolo v rokoch 1987-88 vynaložených 180 miliónov Kčs, dnes minimálne 1, 8 mld. Sk.

Karol Konárik sprivatizoval až tri pivovary v Martine, Bytči a Ilave, dokonca na dávkovaciu linku plechovkového piva dostal z FNM 80 mil. Sk, ktoré nikdy nesplatil. Predajom pivovarov nahrabal kapitál, ktorého časť použil na rekonštrukciu sprivatizovaného rekreačného zariadenia SAD B.B., z ktorého vybudoval hotel Kaskády a rekreačné stredisko pre svoju rodinu v Chorvátsku, ktoré štedro poskytuje eštebákom z rozvojovej krajiny Slovensko.

Ľudovít Černák sa pre svoj Sitno holding zmocnil aj strojární PPS Detva, no za štyri roky nevidí dôvod vyporiadať sa so 40 miliónovým dlhom na platoch robotníkom, a keďže je neschopný nájsť výrobnú náplň, začína ich aj prepúšťať.

Ešte výhodnejšie sprivatizoval Výskumný ústav zváračský Pavol Hamžík so svojou skupinou, keď ho napriek odporu zamestnancov, kúpil za 30 mil. Sk tak, že po jeho zmocnení sa bolo na účte VÚZ ešte 51 miliónov Sk. Za túto zvrhlosť potrestal R. Fico P. Hamžíka tak, že ho posiela ako zástupcu Slovenskej republiky na Ukrajinu, čím ostentatívne pohŕda.

V lete sme sa v SME dočítali, že vlastníkom jedného z najšpeciálnejších podnikov bývalého VHJ Tatrasklo v Trnave, Skloplastu, a.s., premenovaného na Glasplast, a. s. je Warren Buffett, tretí, či štvrtý najbohatší američan a údajne najväčší investor na svete. Dozvieme sa, od koho podnik kúpil, kedy a za čo? Výrobným produktom podniku boli aj optické káble. Nie sú to tie optokáble, ktoré v súčasnosti zabudováva (aj Rehákov) Orange na sieť Fiber Net?

Ľudovít Hudec nakopal vyšetrovateľa do gúl, za čo dostal od Ivana Lexu pusu na čelo a post viceprezidenta vo VÚB, z ktorej s prezidentom L. Vaškovičom vykradli 2,5 mld. Sk, a tie už prepiera Ľ. Hudek aj so svojím synom a firmou FINEP na výstavbe polyfunkčných objektov na Jégeho aleji.

U všetkých developérmi stavaných komplexov sa realizuje zdieranie pri predaji podnikateľských priestorov a bytov s 500 až 700 % - ným ziskom, bez akejkoľvek regulácie a so štátnym súhlasom. Z jednoduchého porovnania spred roku 1989, pri predaji družstevného bytu od 20 do 30 tis. Sk, ktorého výstavba so štátnou dotáciou stála vtedy priemerne 120-150 tis. Kčs vidno, že byty sa dnes predávajú trhovo až trhavo za dvesto až tristo násobok, čím prekonali aj židovskú, lichvársku pažravosť.

Najlepší konzervárenský podnik na Slovensku Novofrukt Nové Zámky zlikvidoval V. Vicen, ktorý si ho zobral, ľudí vyhodil na dlažbu a predal ho ďalšiemu komunistickému a eštebáckemu privatizérovi Jozefovi Snohovi zo Slovliku Nové mesto nad Váhom, ktorý taktiež rozkradli a zlikvidovali.

Všetky kúpele na Slovensku boli podobne rozkradnuté a súčasní majitelia stupňujú cenovú špirálu, čím znižujú ich dostupnosť najmä pre tých, ktorí kúpeľnú liečbu skutočne potrebujú.

Prijatie ANO do vládnej koalície bolo podmienené nástupom arogantného Rudolfa Zajaca (Zwerg) za ministra zdravotníctva, ktorého reformami došlo k jeho rozsiahlej degradácii a masívnou komercionalizáciou jeho súčastí k zníženiu dostupnosti liečby.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula komentoval pôsobenie Zajaca za najväčšiu degradáciu zdravotníctva v jeho histórii a vyjadril sa, že náprava jeho excesov potrvá najmenej 15 rokov.

R. Zajac zaviedol absolútnu liberalizáciu vlastníctva lekární, čo viedlo k tomu, že náklady na lieky stúpajú.

Ponáhľal sa upevniť privátne zdravotné poisťovníctvo, na princípe vertikálneho vlastníctva zdravotníckych zariadení, keď vlastník poisťovne vlastní nielen nemocnice, biochemické laboratóriá, ale aj lekárne a ambulancie. Tento svetový unikát funguje ako systém, ktorý sám lieky predpisuje, vydáva, prepláca a aj sa sám kontroluje.

Zajacove ekonomické pokusy o odstránenie degresívnej marže a zavedenie štvrťročnej kategorizácie liekov, možno otvorene považovať za excesy, ktorými zdegradoval zdravotníctvo na dlhé roky tak, ako to uvádza Milan Dragula.

Zajac, nie zadarmo vytvoril monopolné postavenie lekární pre Pentu, privátne záchranné služby najmä pre Pentu, ktorým platby za výkony zo zákona stanovil s takým nadštandardom, že sú paušálne honorované viac ako najdôležitejšie lekárske odbory, nezávisle od toho, či majú, alebo nemajú výjazd za pacientom.

Zajac zbohatol vynútením si pôžičky zo Svetovej Banky na vykrytie dlžôb Veriteľovi, na financovaní propagácie nezmyselných tzv. reforiem.

Zajac je ďalším, ktorý sa vykradnutím verejných zdrojov stal miliardárom za necelé tri roky vo funkcii. Zrušil ubytovňu pre stredný zdravotnícky personál na Bazovej ul. v Bratislave a na tom mieste už ako developer stavia obytný polyfunkčný komplex, na ktorom prepiera vykradnuté verejné prostriedky.

Dnes už vypisuje najmä v časopise „·týždeň“, ktorého je spolumajiteľom, o neschopnosti zabezpečiť dostavbu univerzitného medicínskeho centra na Razsochách, ktoré malo byť prepojené s Cyklotrónovým centrom na zabezpečovanie urgentnej medicíny, no keď bol vo funkcii a nepodarilo sa mu ho predať, nechal ho zakonzervovať a chátrať.

Všetkým obyvateľom Slovenska dávame do pozornosti, že už je pripravený scenár privatizácie zdravotníctva podľa modelu v Čechách, na ktorom participujú okrem Rudolfa Zajaca aj viacerí politici koalície a opozície. Systém absorbcie všetkých peňažných prostriedkov zákonného zdravotného poistenia do privátnych rúk vytvárajú, predseda parlamentu Pavol Paška, bývalý predseda SLK Eduard Kováč (v minulosti odporca R. Zajaca, dnes výkonný riaditeľ ZZP, ktorej členmi sú Apollo, Union a Dôvera), Viliam Novotný, Zelník, Penta a ďalší.

Tomáš Chrenek, ktorý skorumpoval českú vládu, ako majiteľ súkromnej zdravotnej poisťovne Apollo je najvýznamnejšou postavou, ktorá vytvára systém vykradnutia všetkých peňažných prostriedkov zdravotníctva, akumulovaných zákonom stanovených odvodov aj na Slovensku.

Tento systém na Slovensku je analógiou tunelu, ktorý v Čechách zorganizoval Tomáš Chrenek s vládnymi činiteľmi prostredníctvom holdingu Agel, prezentovaný na internetovom portáli Britských listov, ku ktorému je voľný prístup na www.blisty.cz s dátumom 21.5.2008 pod názvom Jak ovládnout 220 miliard Kč v českém zdravotníctví.

Už je rozbehnutý a pripravený systém vykradnutia všetkých prostriedkov slovenského zdravotníctva. Podľa informácií, ktoré uviedla SME 17.10.2008 - Štátna zdravotná poisťovňa (VZP) sa zbavila starých dodávateľov liekov a uprednostnila firmu Martek Medical, ktorá patrí pod českú finančnú skupinu Agel. Už je pripravená aj privatizácia jednej z najlepšie vybavených nemocníc na Slovensku - Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach, ktorá bude v krátkom čase pretransformovaná na akciovú spoločnosť.

Zakomponovaný do systému je aj R. Kaliňák s ministrom obrany, práve v súčasnosti vytvorili predpoklady pre zlúčenie dvoch rezortných nemocníc do jednej akciovej spoločnosti. Agel Tomáša Chreneka kúpil za 42,8 mil. Sk, (zatiaľ čo druhý uchádzač ponúkal 108 mil. Sk) nemocnicu v Levoči. Tieto kroky potvrdzujú, že Tomáš Chrenek už skorumpoval aj súčasnú Slovenskú vládu a vytvárajú sa sťažené podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nedostupnosť do budúcna všetkým obyvateľom, podobne ako v Čechách.

V duchu systému absorbcie všetkých finančných prostriedkov zdravotníctva bol vymenený aj Ivan Valentovič za východniara Richarda Rašiho, ktorý v príhodnom čase splní úlohy svojho tútora P. Pašku. Nezmení Richard Raši svoje výroky? V HN zo dňa 3.11.2008 totiž tvrdí :

„Nedá sa odignorovať fakt, že všetky zdravotné poisťovne sú subjektmi verejnej správy v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách a vláda je zodpovedná za zostavenie súhrnného rozpočtu zdravotných poisťovní. Jedného dňa však vyhlási, že privátne zdravotné poisťovne sú podľa pravidiel EÚ, právne samostatné hospodárske subjekty a nie je možné ich hospodárenie regulovať štátom, a preto musia byť odpojené od riadenia centrálnou vládou. A to sa bude vzťahovať aj na a. s. SZP s poistencami polície a obrany.“

Akoby záhadne najviac poistencov, až 58 tisíc, prešlo do Apolla.

Nenormálna situácia v Bratislave sa rozvinula okolo športu a výstavby športových zariadení, keď sa za takmer 20 rokov nedokázali športové organizácie vysporiadať s eštebákmi vo funkciách, Laurinec v SFZ, Chmelár v SOV a ďalší, ktorí ovplyvňujú likvidáciu a výstavbu športovísk: Kmotrík, Ľ. Černák, Lônčík, Široký...

CHZJD boli za záhadných okolností predané za 230 mil. Sk Andrejovi Babišovi, pričom rozloha a situovanie priestoru by stačilo na vybudovanie najmenej dvoch všešportových areálov podobných Vtáčiemu hniezdu, alebo Madison Square Garden.

Tlak sa vyvíja na zrušení ihriska Interu, cyklistického štadióna, školy na Kalinčiakovej, kúpaliska Tehelné pole, namiesto ich úprav a revitalizácie.

Dokonca olympijský víťaz v šprinte Anton Tkáč sa nechá vmanévrovať do úlohy bieleho koňa, keď sa vyjadril, "že sme odpredali cyklistický štadión a máme prísľub postaviť náhradu v Lamači".

V symbióze s eštebákmi postupujú všetky zastupiteľstvá mestských častí, mesta a VÚC aj s Ďurkovským a Bajanom ako jedna dobre fungujúca mafia.

Na rekonštrukciu ZŠ Ondreja Nepelu a výstavbu nového v Petržalke až teraz bolo zadané vypracovanie projektov, čo svedčí o tom, že na MS 2011 v hokeji im vôbec nezáleží. Ide im iba o to, aby štát zrekonštruoval ZŠ O. Nepelu a odovzdal ho následne do vlastníctva eštebákom Marošovi Krajčimu a Jurovi Širokému. O tomto to všetko je.

Zdá sa, že židovskému kverulantstvu nebude nikdy koniec.

V súvislosti s útokmi Vladimíra Mečiara a Štefana Harabina na Daniela Lipšica sa v SME dňa 6.9.2008 prezentoval Fedor Gál v nechutných dehonestáciách katolicizmu a kresťanstva a viackrát aj v „·týždni“. „Tvrdí, že“ do očí mu nikto nikdy nepovedal Ty, židák nepatríš do politiky. Nemám rád všeobecné kecy, preto poviem, že to bol arcibiskup Sokol, ktorý namietal proti tomu, že by som mohol byť riaditeľom STV gestom, kde obkreslil môj veľký nos.

Zrejme sa na ním vyfabulované a vymyslené gesto Sokola tak roztrpčil, že ho Ronald S. Lauder, predseda Svetového židovského kongresu (WJC) vyslal na 4 mesiace do Anglicka na stáž, na ktorej ho pripravoval založiť privátnu televíziu v postsocialistickej krajine. Po návrate zo stáže založili dvaja židia zo Slovenska Fedor Gál, Peter Kršák a dvaja židia z Čiech Ján Železný a Vávra súkromnú televíziu NOVA. Ich nenažranosť vyústila vyobcovaním Vávru z televízie a vyvolaniu vyhrotenej situácie o akomsi nezákonnom vytvorení prekážok zahraničnému investorovi CME.

Česká republika rozhodnutím arbitráže zaplatila poškodenému investorovi neuveriteľných 10 mld. Kč. Fedor Gál urýchlene predal svoj podiel v Nove Lauderovej CME údajne za 40 mil. Kč, čo mu stačilo na kúpu celého činžiaku na Vinohradoch (jaký je to v Praze levný), kde býva a prevádzkuje aj reštauráciu a chvastá sa, že vydáva knihy.

Predseda Svetového židovského kongresu Ronald S. Lauder, majiteľ CME vlastní komerčné televízie vo viacerých východoeurópskych krajinách, ktorému predal Markízu aj Pavol Rusko. Tomuto sa v istom čase vyhrážal Vladimír Palko odobratím licencie. Rozhodujúci mediálny priestor Čiech a Slovenska je už v cudzích rukách.

Po roku 1990, keď sa sformovali najväčšie finančné skupiny v židovských rukách, dochádza k tomu, že voľby a parlamentná demokracia sa stávajú fraškou, z ktorej sa dalo predvídať zloženie vlád a strán v parlamente. Od toho času boli zložené bábkové vlády z moci finančných skupín tak, ako to opísal doc. Peter Staněk v „extra plus„ a ďalších článkoch.

Situácia v štáte sa napriek vstupu do EÚ a NATO ešte zdramatizovala, zvýšila sa nevraživosť, závisť a aj nenávisť. Neustále dochádza k manipuláciám vo vykazovaní počtu nezamestnaných, ktorých je reálne nad 10% (slovenská štatistika neuvádza počet nezamestnaných, ktorí nemajú povinnosť, hlásiť sa na úradoch práce).

Podľa prepočtov Inštitútu zamestnanosti stojí štát každý jeden nezamestnaný 10 tisíc korún, pričom v týchto nákladoch sú zahrnuté mzdy a ostatné náklady pracovníkov úradov práce. Nevie sa, ako by sa štát vysporiadal s návratom tých cca 500 tisíc mladých, kvalifikovaných ľudí (ako uvádza autor), ktorí žijú v zahraničí, a pre ktorých tu nie je možnosť uplatnenia. Títo vyštudovaní a kvalifikovaní mladí ľudia boli de facto donútení vycestovať za prácou a novými skúsenosťami, podobne ako mnohí obyvatelia zo Slovenska v 30-tych rokoch dvadsiateho storočia, počas veľkej svetovej hospodárskej krízy. Zo Slovenska odchádza najmä mladá kvalifikovaná generácia od 23 do 33 rokov, v najlepšom produktívnom a reprodukčnom veku.

Týmto populácia u nás starne a zahraničie profituje získaním hotových mladých ľudí, na ktorých rast a kvalifikáciu štát vynaložil obrovské prostriedky.

Ďalšie státisíce pracujúcich za minimálnu mzdu sú trestaní vládnou mocou, ktorá dopustila ich ponižovanie a degradáciu už len tým, že ich príjmy im nedovoľujú dôstojne prežiť. Táto skupina je diskriminovaná dokonca aj v porovnaní s väzňami, na ktorých štát vynakladá ročne priemerne 230 000,- Sk. Táto postihnutá skupina nemá ani polovicu ročného príjmu zo štatisticky vykázaných nákladov vynakladaných na väzňa. Najmenej jeden a pol milióna ľudí, vrátane opatrovateľov, je diskriminovaných, poškodzovaných a vytesnených z reálneho života, lebo nemajú ani také zabezpečenie ako lotri umiestnení vo väzobných zariadeniach.

Štát si neplní základnú funkciu starostlivosti a zachovania dôstojného života svojich obyvateľov, pričom priemerné náklady na jedného väzňa musia byť dolným limitom na zabezpečenie života každého nezamestnaného, prepusteného nie z jeho viny, či už z dôvodov nadbytočnosti, reštrukturalizácie, úspor nákladov a iných diskriminačných faktorov zo strany privatizérov.

A ak štát odmieta zabezpečiť dôstojný život svojim občanom, podieľa sa na ich likvidácii, vyhladzovaní a genocíde v mierových podmienkach.

Mafia pri moci a jej platení sympatizanti sa vyjadrujú o úžasnej vymoženosti slobody, ktorá sa po majetkovom prevrate v r. 1989 vraj dostala všetkým občanom.

Najmenej 2 milióny obyvateľov nemá štandard väznených gaunerov a preto žijú v neslobode, aj keď nie sú internovaní.

Po roku 1990 rozpútala židovská societa na Slovensku nenávisť voči pôvodnému obyvateľstvu, židovské kverulantstvo a fóbie majú neustály narastajúci trend.

V súčasnosti po 18-tich rokoch disponujú židia viac ako jednou tretinou hospodárskeho potenciálu Slovenskej republiky, ktorého sa zmocnili predovšetkým v období Mečiarovej privatizácie.

Majetok priťahuje súkmeňovcov tejto rasy z celého sveta a už je ich tu usídlených vyše 700 tisíc v Bratislave, najmä v teritóriu Západoslovenského kraja, na území Burgendlandu, smerom na sever až po Brno a od Györu na severozápad. Vzhľadom na to, že židia zhŕňajú peniaze celého sveta, nie je problém, aby si kupovali tie najdrahšie a najlukratívnejšie byty, vytvárajú si uzatvorené osady rodinných domov aj v okolí Bratislavy.

Aj keď väčšina z nich sem dochádza zo zahraničia a trvale nebýva, po určitom čase získajú štatút obyvateľov Slovenskej republiky a nadobudnú občianske práva.

Automaticky nadobudnú volebné právo a o nejakých 10 rokov budú pri tomto trende tvoriť najmenej miliónovú komunitu, až jednu tretinu občanov štátu, za predpokladu, že vlády budú pokračovať v genocíde pôvodného obyvateľstva Slovákov. Slovensko má najnižšiu pôrodnosť a reprodukciu (1,25) v Európe.

Scenár Kosova sa zrealizuje aj na Slovensku a vytvorí sa náhradný priestor pre Izrael II a jeho semitských obyvateľov, ktorým hrozí vymýtenie na Blízkom východe. Rabín Baruch Myers prišiel na Slovensko s dvomi deťmi a už ich má 11, navštevujú zahraničné školy. Dovolíme si poznamenať, že ani v tomto prípade nejde o vyvolávanie strachu, fóbie z možného prílivu židov na Slovensku, ale len o reálnu prognózu budúcnosti, s ktorou sa bude musieť vysporiadať slovenský národ v záujme svojho prežitia.

O tom, že sa v súčasnosti nevytvárajú priaznivé podmienky pre život Slovákov na Slovensku svedčia údaje Národnej banky Slovenska z minulého roku, keď:

Podľa Výročných správ Národnej banky Slovenska ku koncu roku 1998 SR evidovala devízové rezervy 5,7 mld. USD a zahraničný dlh 11,9 mld. USD. Ku koncu roku 2006 sa devízové rezervy NBS zvýšili na 13,4 mld. USD, ale zahraničný dlh na 32,2 mld. USD!! Z neho sa musia, pravdaže, každoročne platiť úroky (dlhová služba), čo pri predpokladanej priemernej úrokovej sadzbe 6-6,5 % sa blíži k sume 2 mld. USD/rok. Pri súčasnom menovom kurze (roku 2007) je to ekvivalent zhruba 50–60 mld. Sk/rok. Ak sa nám to aj podarí zaplatiť, dlh sa nezmenší! Za 8 rokov dvoch mandátových období predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu (rokov 1998-2002-2006) vzrástla zahraničná zadlženosť SR 2,7-násobne (!) o sumu (32,2-11,9) = 20,3 mld. USD!! Vzrast vnútorného dlhu (vzrast zahraničného dlhu mínus vzrast bankových rezerv) Dzurindových vlád bol nasledovný: (32,2-11,9) – (13,4-5,7) = 20,3 – 7,7 = 12,6 mld. USD (okolo 315 mld. Sk).

Pritom príjmy Dzurindových vlád z privatizácie „zlatých nosníc slovenskej ekonomiky“ reprezentujú (podľa vyjadrení súčasného predsedu vlády SR R. Fica ) vyše 300 mld. Sk. Výsostne dôvodná je tu otázka, na ktorú Mikuláš Dzurinda nikdy neodpovedal: „Kam sa tie financie (okolo 315 mld. Sk zo zvýšenia dlhu + vyše 300 mld. Sk z divokej privatizácie), t. j. spolu zhruba 600 až 700 miliárd Sk, za 8 rokov jeho „vládnutia“ podeli“? Ako je možné, že sa o tom rozhostilo "až bolestivé ticho"? Žiadneho poslanca, ekonóma, politika, politológa, žiadnu stranu toto bačovanie a ožobračovanie občanov nezaujíma?

K stručnému prehľadu NBS je nutné dopovedať, že Ficova vláda sľúbila znižovanie celkového dlhu a tým odstránenie závislosti štátu na svetových bankách. Isté je len jedno, že Ficovej vláde zrejme nezostáva nič iné ako utajovať bilancie zadlženosti SR napriek neustálemu rastu HDP, ktorý percentuálne predbieha rast zadlženosti štátu, čo mu umožňuje vyhlasovať, že SR dodržuje limit záväzného maastrichtského kritéria. V absolútnom vyjadrení dlh štátu lineárne narastá a preto nebude ani garnitúrou eštebákov a nomenklatúrnych komunistov nikdy zlikvidovaný, čo môže znamenať pokračujúci úpadok celej spoločnosti bez akejkoľvek perspektívy.

Ernest Valko, poúča všetkých gójov v článku „Strata charakteru štátu alebo zdravého rozumu?“ (SME 10.9.2008). Prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku ako ústavný zákon znamená aj zmenu charakteru ústavy a tým aj štátu. Retroaktivita a prezumpcia viny sú skôr piliere policajného ako právneho štátu. Týmto Valko iba potvrdil, že neústavné rozkrádanie národného majetku bolo legálne a správne a odobrať ho zlodejom je bezprávie. Takto chráni nielen židovských, ale aj nežidovských miliardárov, ktorí sa tu doslova kotili za 18 rokov raného kapitalizmu.

Skorumpovaná polícia, prokuratúra a justícia tak chránia podvodníkov a zlodejov a uplatňujú represiu voči ostatným obyvateľom, a to sú charakteristiky policajného štátu ako vyšité, Ernest Valko. Či nie ?

Podobnú starosť a strach o majetky zlodejov dojemne vyjavuje František Šebej v „·týždni“ (č. 39 z 22.9.2008) v ·kritickej prílohe článku „O ústave a slobode“, kde v modifikovanej podobe deklaruje to isté, čo Ernest Valko: neprípustnosť nápravy neústavnej rabovačky. A takto sa vykľul zo sociológa Františka Šebeja ďalší odborník svetového formátu na ústavné právo.

Najväčšiu zásluhu na zrušení bipolarity sveta a jeho ovládnutí z jedného centra má Zbigniew Brzezinsky, pôvodom poľský žid, považovaný za vedúcu osobnosť židovského ovládnutia sveta.

Z. Brzezinsky je najvýznamnejším členom židovskej organizácie „Trilateral Commission“, ktorej členmi sú všetky najvýznamnejšie osobnosti ekonómie, politiky, spoločenských vied vrátane držiteľov Nobelových cien, napríklad Francis Fukuyama, Fareed Zakaria, členovia Illuminati Conspiracy Archive David a John D. Rockefellerovci, Henry A. Kissinger, Paul Volfowitz, ale aj českí židia ako Madelaine K. Albrightová, Vladimír Dlouhý, Prince Charles of Schwarzenberg, minister zahraničných vecí Českej republiky.

Riadenie sveta z jedného centra je zabezpečované po zrušení bipolarity a tzv. studenej vojny novým svetovým poriadkom NEW WORLD ORDER, s vrcholovým orgánom ILLUMINATI, pod ktorý spadá šesť skupín BANKING & MONEY GROUP, SECRET SOCIETY GROUP, EDUCATION GROUP, INTELIGENCE GROUP, RELIGIUS GROUP, POLITICAL GROUP.

Ďalšie židovské zoskupenie pod názvom BILDERBERG, prezentuje potajomky svoju antihumánnu činnosť – moc jedinej svetovej vlády. Ide zrejme o to, aby konečným cieľom bola premena Zeme na väzenskú planétu tým, že tu bude len jediný globalizovaný trh, kontrolovaný celosvetovou vládou, kde bude poriadok udržiavať armáda zjednoteného sveta a ktorý bude finančne regulovať Svetová banka. Životné potreby sa zredukujú len na materializmus, prežitie a manipuláciu človeka tak, aby bol nastavený trend k jeho úplnému zotročeniu.

Ide v súčasnosti o dilemu: sloboda, alebo globálny policajný štát. Buď tu bude nový temný vek, alebo zostaneme slobodnými ľudskými bytosťami. Nikdy nemôžeme nájsť správne odpovede, keď nekladieme správne otázky.

Popri uvedených nadčasových skutočnostiach a úvahách, obráťme pozornosť na aktuálne dianie na slovenskej politickej a hospodárskej scéne.

V roku 2009 tomu bude už 20 rokov, čo sa po prevrate v roku 1989 politická generalita súčasných parlamentných strán chopila moci a začala rabovať nielen štát, ale okrádať aj obyvateľov pochádzajúcich zo Slovenska, žijúcich trvale v zahraničí.

Všetkým ľuďom Slovenskej republiky, ktorí majú prístup k internetu, je umožnené dozvedieť sa to na adrese www.diamantovabana.sk, na ktorej je zdokumentovaný zločinecký systém spolupráce židov, ŠtB s najvyššími vládnymi činiteľmi hneď po roku 1990, čo dokazuje, že na to boli v predstihu pripravení.

Slovenská informačná služba (SIS) pôsobí aj naďalej ako politická polícia pri zmenených podmienkach, i keď nie je súčasťou ministerstva vnútra ako za socializmu, ale plní identické úlohy, slúži k prenasledovaniu vnútorného a vonkajšieho nepriateľa.

Vnútorným nepriateľom vlád po roku 1990 sa stali obyvatelia Slovenska, ktorých SIS monitoruje, sleduje a prenasleduje tých, ktorí sú proti rozkrádaniu národného majetku a zneužívaniu bezpečnostných orgánov štátu. SIS je vládnymi činiteľmi, permanentne zneužívaná, využívaním získaných informácií na svoje ciele, viď skupinka. SIS ochraňuje v spolupráci s políciou, súdmi a prokuratúrou zlodejov, vrahov, teda vytvára strach u obyvateľov štátu, popierajúc účel, za ktorým bola vytvorená a zriadená.

K zriadeniu SIS bola zabezpečená kontinuita prechodu eštebákov a členov VKR do nových organizácií a novozriadených orgánov štátu, (viď Blanárik NBÚ), hneď od počiatku Lexom, Mitrom, Pittnerom, poverovaním funkciami (Svěchota, Žiak a deťmi bývalých eštebákov), čím je personálne a úkolovaním totožná s predchodkyňou ŠtB.

Napríklad taký Mitro, eštebák vyhovujúci do roku 1989, potom námestník ministra vnútra u Mečiara, potom opakovane riaditeľ SIS, dnes advokát zneužívajúci informácie zo SIS, ochraňujúci ukrajinského podvodníka a vraha.

Ak sa podarilo uskutočniť MIMIKRY, kontinuitu a prevtelenie zla do systému štátu, tak jednoznačne v spravodajských službách štátu.

Prechod bývalých členov politickej polície ŠtB a vojenskej kontrarozviedky do tzv. Demokratických spravodajských služieb štátu, bolo zabezpečované všetkými ponovembrovými vládami bezrozdielu.

O tom, že aj súčasná vláda je s týmto stavom vysporiadaná svedčí niekoľko príkladov:

Bývalý aktívny agent ŠtB Slavomír Magál, manžel herečky Kamily Magálovej bol medzi prvými privatizérmi, ktorému bolo umožnené zmocniť sa celého areálu školy v Čiernej vode, kde zriadil hotel, zmocnil sa najväčšieho žrebčína na Slovensku v Motešiciach.

Kapitál na rekonštrukcie získal okrádaním obyvateľstva, ako člen skupiny v BMG Invest s Frunim.

To mu umožnilo neslýchaný rast jeho podnikateľských aktivít až do tej miery, že doteraz založil 9 spoločností a zneužíva aj Alma mater UCM v Trnave, kde sa nechal vymenovať za mimoriadneho profesora, predsedu akademického senátu FMK.

Svoje aktivity na univerzite v Trnave rozvinul v spolupráci s ďalším bývalým eštebákom doc. Samuelom Brečkom (vyučuje aj na Čarnogurského BVŠP), s ktorým zorganizovali mediálnu show pre študentov univerzity. Študentov fakulty zapojil do svojich obchodných aktivít, vlastných spoločností, na čo využíva všetky technické prostriedky univerzity a študentov, ako lacnú pracovnú silu.

Na univerzite rozbehol projekt, anketu, pre študentov, ktorí hlasovaním určili najobľúbenejších učiteľov univerzity. Bezkonkurenčne sa umiestnil na prvom mieste Slavomír Magál pred jeho bývalým eštebáckym kolegom Samuelom Brečkom.

Magál zneužíva svoju minulosť (zastrašovacieho panáka) aj v úlohe kádrováka univerzity, keď má rozhodujúce slovo vo výbere učiteľov a zamestnancov na všetky funkcie.

Tak ako neboli po roku 1989 vyradené z verejného spoločenského života nomenklatúrne komunistické kádre, aj všetci bývalí členovia ŠtB pohodlne prešli do privátnych spoločností, všetkých orgánov štátu a novovzniknutých spravodajských služieb SIS a Vojenskej kontrarozviedky a rozviedky pod novými názvami, Vojenská spravodajská služba – VSS a Vojenské obranné spravodajstvo-VOS a do privátnych spoločností J&T, Penta...

O tomto svedčí prerastenie a splynutie bývalých pracovníkov politickej polície ŠtB a VKR, s tými netotalitnými po roku 1989.

Ukážku status quo potvrdil Seminár o spravodajských službách, ktorý sa konal na Čarnogurského BVŠP dňa 25.11.2008. Aby bývalí pracovníci štátnej bezpečnosti budili dojem demokratickej spravodajskej služby štátu, oddanosti a vlastenectva, pozvali na seminár aj dvoch signatárov CHARTY 77 Jana Schneidera, ktorý pôsobil po roku 1990 v kontrarozviedke ČR a RNDr. Petra Zemana, ktorý tiež pracoval po roku 1989 v kontrarozviedke a venoval sa aj problematike transformácie spravodajských štruktúr v postkomunistických krajinách.

Na seminári vystúpil aj Milan Žitný, jeden z najväčších bojovníkov za ľudské práva. Seminár spoluorganizovala, najväčšia vlastenka a bojovníčka za ľudské práva na Slovensku Ľuba Lesná.

Pôsobivo vystúpil PhDr. Igor Cibula, v rokoch 1968-70 rozviedčik FMV, ktorého priateľ Ján Čarnogurský zaangažoval do disentu a po revolúcii zariadil jeho rehabilitáciu na FMV, ktoré riadil triumvirátom s Čalfom a Komárkom.

Igor Cibula v súčasnosti prednáša na UMB v Banskej Bystrici. V jeho vystúpení boli v prítomnosti Pavla Prokopoviča, predsedu osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, vznesené kritické pohľady na podceňovanie kvality spravodajských služieb štátu, všetkými doterajšími vládami. Za úplné nepochopenie vlád považuje nenasadzovanie najoddanejších na zahraničné výsadky, čo je vo svete úplnou samozrejmosťou.

S príspevkom k metodológii spravodajských služieb vystúpil aj doc. Jozef Stieranka, ktorý aktívne pracoval pre štátnu bezpečnosť, nesplnil kritéria personálnej bezpečnosti NBÚ, a preto musel odísť z funkcie riaditeľa Úradu finančnej polície. Aby nebol vyhodený na dlažbu, ako státisíce pracujúcich z privatizovaných štátnych podnikov, bol umiestnený do Akadémie PZ, kde je už podpredsedom akademického senátu a vyučuje aj na Čarnogurského BVŠP. Nikomu v tomto štáte nevadí, že APZ produkuje "druhoradých právnikov", lebo ministri spravodlivosti za KDH a aj Harabín viacerých protiprávne umiestnili na funkcie exekútorov a do iných orgánov štátnej správy, kam sa plnohodnotní právnici, napr. absolventi právnickej fakulty UK nemôžu dostať.

Kolorit seminára dotvorili Jaroslav Ivor, Peter Tóth, Juraj Kohutiar...

Účasť na seminári bola verejná, preto je čudné, že nikto z prítomných nenavodil diskusiu o zneužívaní spravodajských služieb každou vládou po roku 1990, a tiež prečo agenti-spravodajcovia nemohli odmietnuť plniť príkazy a úkolovanie napríklad pri zavraždení Remiáša, či únose mladého Kováča. Tieto témy sú stále živé a budú sa musieť v budúcnosti doriešiť, či sa to takým ako Mečiar, Lexa, či Čarnogurský bude páčiť, alebo nie.

Jednoznačne sa to očakávalo od prítomných Ľuby Lesnej, Milana Žitného a Petra Tótha, čím by prepojenie a prerastenie s bývalými komunistickými bezpečnostnými zložkami štátu definitívne vyvrátili.

O najzávažnejšej problematike, neústavnej privatizácii národného majetku a jeho rozkradnutí nebola vznesená ani zmienka, čo len dokazuje, že spravodajské služby štátu sa na tejto rabovačke priamo zúčastňovali, tak ako Slavomír Magál a štátni funkcionári.

Nakoľko na Slovensku nebol prijatý federálny lustračný zákon, prechod eštebákov do nových spravodajských služieb SIS, VSS, VOS a štátnych orgánov bol bezproblémový.

SIS je evidentne súčasťou MAFIE v Slovenskej republike. Riaditeľ SIS J. Magala je synom eštebáka, tým je kontinuita najmenej do parlamentných volieb zabezpečená.

V "·týždni" (č. 45 z 3.11.2008) Martin Mojžiš píše o R. Ficovi toto: "Len idiot si môže myslieť, že človek, ktorý chcel byť dôstojníkom Štátnej bezpečnosti, nebol v novembri roku 1989 posraný až za ušami, keď videl, ako sa mu jeho svet rúca pred očami. Ale to mal nahlas povedať?" Toto má byť vysvetlením, prečo si Fico nevšimol November 89.

Eštebáci a nomenklatúrni komunisti sú tak zakuklení, bohatí a zabetónovaní, že nemienia na takéto extrémne vyhlásenia ani len reagovať, žijú v presvedčení, že im blahobyt a nakradnuté majetky zostanú navždy.

Excesy Jána Počiatka nie sú žiadnym prekvapením, veď je synom eštebáka Izidora, bývalého veľvyslanca, s ktorým spoločne po roku 1990 vekslovali tovary cez hranice. Po rokoch sopľavý vekslák J. Počiatek vymenil komplica otca, za R. Kaliňáka a jeho vykradnutím š. p. Zberné suroviny - kovošrot na Jarabinkovej ul., pozemok predali na výstavbu bizniscentra a získali kapitál na ďalšie podobné aktivity vykrádania štátu.

Tak ako Čarnogurskí, židovskí privandrovalci z Poľska, tak aj Kaliňákovci sú židovskí privandrovalci z Bulharska, ktorí sa tiež usalašili na východe Slovenska.

Zrejme preto R. Kaliňák uspel práve v SMER-e, lebo aj sám R. Fico pochádza z Topolčian, mesta, o ktorom dobové dokumenty dokladajú, že Topolčany boli najžidovskejším mestom v celom Uhorsku, kde semiti tvorili až 82 % obyvateľov. Po vojne sa tento stav ich vysťahovaním upravil tak, že súčasné štatistiky popisujú iba 30 %-né zastúpenie židov v meste. Koľkí vo vojnovom období konvertovali do iných cirkví, dosiaľ nikto doteraz nezdokumentoval.

R. Kaliňák osvedčil svoj pôvod tým, že zrušil pôvodného dodávateľa na Schengenskú hranicu vybraného V. Palkom a bez výberového konania uzatvoril novú zmluvu (za príslušný bakšiš) s tým istým dodávateľom monitorovacej techniky na východnú hranicu. Okrem iného v poddodávkach objednal aj nefunkčné systémy "Epofat", ktoré umožnili opätovne rozbehnúť obchod s cigaretami, pohonnými hmotami a bielym mäsom pôvodným "Pitrovým skupinám" s Ukrajinou.

Za Slovenského štátu mali židia svoju politickú stranu, dnes ich identické záujmy vo väčšom rozsahu zabezpečuje Občianska konzervatívna strana, s najväčšou koncentráciou židov a luteránov na Slovensku. Židia aj preto nadobudli takú obrovskú masu národného majetku, lebo ich najviac podporovali po celé roky KDH a Demokratická strana, prostredníctvom ktorých sa vždy infiltrovali do parlamentov a vlád, a na ich kandidátkach. Aj keď je OKS marginálna strana, doteraz vždy našli cestu, ako svojich židov zakomponovať do zastupiteľstiev mestských častí, mesta, ale aj VÚC, kde sa naďalej zmocňujú verejného majetku. Palkova KDS, strana odpadlíkov z KDH, už ohlásila spoluprácu s OKS.

Na webovom portále INEKO, (ktorého zakladateľom bol aj Eugen Jurzyca, bývalý člen bankovej rady NBS) je poučenie od Friedricha Augusta von Hayek: „Systém súkromného vlastníctva je najdôležitejšou garanciou slobody, nielen pre tých čo vlastnia majetok, ale o nič menej pre tých, čo ho nevlastnia“.

Toto poučenie potvrdzuje, že štát je najhorší vlastník, pričom práve teraz pri druhej svetovej kríze, dochádza v najvyspelejších štátoch k zoštátňovaniu aj dobrých bánk, záchrane ich nenažraných manažérov, ďalšiemu okrádaniu a likvidácii drobných vkladateľov.

V našich podmienkach tým najhorším vlastníkom sú politické strany a politici, ktorí si sprivatizovali štát, štátne podniky, ale aj parlament a ústredné orgány štátnej správy.

Opäť sa dostávame k tomu, že marginálna menšina, ktorá vykradla a vykradáva národný majetok, je štátna mafia, na čele ktorej sú NR SR a vláda SR. Navyše sme svedkami ich nekonečnej drzosti, spupnosti a pažravosti, ktorá doteraz bránila vstupu ďalšiemu politickému subjektu do parlamentu, aby sa mohli vytvoriť reálne podmienky pluralitnej parlamentnej demokracie. Vzorom sú im totalitné režimy v bývalých sovietskych republikách.

Na konferencii Jednoty dôchodcov Slovenska začiatkom októbra t.r., bývalý zástupca odborov školstva Kamil Vajnorský, dnes predseda JDS, ministerka V. Tomanová, eštebácky papagáj a privatizér Dušan Muňko a prezident KOZ Miroslav Gazdík, dôchodcom z celého Slovenska vysvetľovali, prečo vláda nemôže zvýšiť dôchodky na úroveň elementárneho prežitia.

Je tiež pravda, že dôchodkový systém je rozbitý a jeho deficit spôsobilo vládne rozhodnutie o 50%-ntnom odvode (9 z 18% zákonných odvodov) do II. piliera, čím bola zvýhodnená menšia skupina sporiteľov a diskriminovaní ostatní, pre ktorých vstup do systému bol bezvýznamný. Na rokovaní pri stanovovaní percentuálnej výšky odvodov do II. piliera, pri konzultáciách so zástupcami nemeckého ministerstva práce, títo deklarovali, že Nemecko nie je také bohaté, aby uzákonilo vyšší ako 4%- tný odvod do súkromných dôchodcovských spoločností.

Skupina ľudí na Slovensku sa ultraliberálne rozhodla, že zruší Bismarcka a hotovo. Výsledok je zavŕšením ošiaľu z výletu v Chile. Dnes už Argentína ruší pilier privátneho dôchodkového systému.

Hneď po majetkovom prevrate r. 1989, začal poskytovať verejnosti kvalitné a kvalifikované informácie v rôznych médiách Gustav Bartovic, žiaľ bývalý redaktor Bratislavských novín. Jeho zameranie nebolo celorepublikové, ale prinášal dôkazy z územia hlavného mesta a okolia, od počiatku malej privatizácie, o rozkrádaní a podvodoch, najmä po vzniku mestských samosprávnych častí a o svinstvách, ktorých sa dopúšťali starostovia, primátori a najmä volení zástupcovia, poslanci mestských častí a mestského zastupiteľstva.

Pranierovaním bezprávia poskytoval nezištne informácie, ako službu verejnosti. Služba, ktorá by bola v reálnom demokratickom zriadení nevyčísliteľným prínosom. Bol to skvelý novinár, ktorý najčastejšie chodil "s kožou na trh" a bol aj najčastejšie verejnými orgánmi a funkcionármi napádaný a perzekvovaný. Osobne presvedčil, že nie sú všetci občania skorumpovateľní. Nečakane však zomrel 18.11.2008.

Gusto Bartovic bol pred viac ako rokom požiadaný o aktívnu účasť v skupine, ktorá pripraví a zrealizuje zmenu spoločenského systému. Pochopil nesmierny význam tohto pripravovaného zámeru, a pokladal to za osobnú, životnú výzvu s tým, že sa s plným nasadením pustí spoločne s predstavenými osobnosťami do jeho napĺňania, aj za cenu toho, že sa navždy vzdá novinárčiny.

Ako najlepší znalec problémov hlavného mesta videl, že rozkradnutie jeho majetku spôsobili do roku 2002 predovšetkým štruktúry KDH, a po nich dominanciu nadobudla SDKÚ, s mafiou starostu Ružinova Kuboviča, Mikušovcov, Kuruca. Eliminácia tejto skupiny Dzurindom a Miklošom bola podľa neho naprosto logická.

Po Kubovičovi sa stal v Ružinove starostom S. Drozd zo SMER-u, ktorý v netransparentnosti pokračuje a umožňuje likvidovať zeleň a zhoršuje životné prostredie, ako napríklad:

Vydal napriek niekoľkoročným protestom obyvateľov, súhlas pre developera Danicon holding, a.s. na výstavbu polyfunkčného objektu v mieste parkoviska pri obchodnom centre Billa, pošta, Slovenská šporiteľňa medzi Palkovičovou a Záhradníckou ul.

Zanietenie Gusta Bartovica do novej úlohy, ho vyburcovalo k zostavovaniu rebríčka jemu blízkych neskompromitovaných osôb, a príprave koncepcie vytvárania celoslovenských štruktúr hnutia tak, aby sa do neho nevlúdila ani jedna rušivá osoba zo súčasných parlamentných strán, či spravodajských služieb.

Taká bola jeho predstava úspechu budúceho politického subjektu, ktorý by mal získať dominantné postavenie v NR SR, vo všetkých orgánoch štátu a regiónoch Slovenska.

Bol plný entuziazmu a natoľko odosobnený, že s humorom vysvetľoval priam revolučnú situáciu, pri náprave neústavnej privatizácie, zákonne donútiť všetkých, ktorí sa neústavne a netransparetne zmocnili národného majetku, doplatiť rozdiel medzi trhovou a nadobúdacou cenou, alebo odobrať im ho, bez ohľadu na preklúzie, či premlčanie, podľa k tomu času prispôsobených zákonov. Týmto postupom by sa úplne zlikvidoval štátny dlh, ktorý permanentne narastal, aj pri predajoch národného majetku.

Poslednou perlou Gusta Bartovica bolo vyslovenie túžby dostať do parlamentu úplne novú generáciu politikov, ktorí budú donútení zodpovedne spravovať štát a úplne zastavia jeho vykrádanie. Podľa neho 100 %-tná výmena parlamentu je nemožná, ale 65-70 %-ná výmena politikov by znamenala záchranu života na Slovensku a jeho národa.

V tomto spočíval odkaz všetkým občanom, ale najmä tým státisícom voličov, ktorí odmietali zúčastňovať sa volieb a všetkým nerozhodným, ktorí si nevedeli vybrať správny politický subjekt.

Žiaľ, musíme konštatovať, že nie sme len otvorená, ale aj odkrytá spoločnosť. Vzdanie sa sektorov bankového, poistného a rozhodujúcich efektívnych, výrobných podnikov, najmä v energetike, uľahčilo odliv kapitálu zo Slovenska. Na druhej strane je v nadmernej miere prítomná šedá a čierna ekonomika. Na Slovensku je niekoľko aktívnych skupín mafiánov, ktoré sa špecializujú na vykrádaní (vybielení) účtov klientov bánk. Za tučné odmeny dodávajú správcovia IT bánk na CD nosičoch napálené údaje, prístupové kódy na účty a interbanking solventných klientov.

Podľa vyjadrenia bývalého prezidenta policajného zboru Jaroslava Spišiaka disponuje mafia na Slovensku takým objemom peňazí, ktorý sa rovná celému štátnemu rozpočtu. V skutočnosti kolujú informácie, že mafia disponuje objemom približne 5 HDP, to znamená najmenej 5 biliónov slovenských korún.

Autor Gustav Murín napísal knižku MAFIA v Bratislave 1989-1999 dekáda zločinu a trestu, ktorú dal práve teraz na trh. Popisuje v nej všetky známe prípady, ktoré sa v tom období udiali a je z nich signifikantné, že boli koordinované so štátnymi orgánmi, čím aj on potvrdil, že štátna mafia je stále funkčná.

Jedným z najuznávanejších intelektuálov žijúcich na Slovensku je Rudolf Chmel, ktorý publikoval množstvo článkov o nezákonnej privatizácii a doslova rabovačke na území Slovenska. Dva razy sa stal členom vlády SR, no nedokázal zabrániť excesom Pavla Ruska a Jirka

Malchárka, čím de facto s nimi súhlasil a stal sa súčasťou štátnej mafie. Od Rudolfa Chmela, jedného z najkompetentnejších znalcov slovensko – maďarskej problematiky sa právom očakávalo, že sa najviac pričiní o usporiadanie a upokojenie vzťahov medzi oboma štátmi.

http://deletsme.blogspot.com/2011/12/hladate-uniknute-dokumenty-sis.html

Irán rozmiestňuje svoje vojská

2011-12-07T03:05:00.001-08:00

Irán má strach

, že sa vzhľadom na nedávny výbuch pri jadrovom stredisku stal cieľom útokov, ktoré majú zničiť jeho jadrový program

. Iránske revolučné gardy sa preto na základe rozkazu generála Mohameda Ali Džáfarího aktívne pripravujú na možnú hrozbu úderu. Rozmiestňujú vraj v krajine vojenské sily. Podľa západných zdrojov

iránske velenie aktivizovalo rakety dlhého doletu, delostrelectvo a posilňuje obranu kľúčových miest

krajiny. Duchovný líder ajatolláh Chameneí vyzval armádu, spravodajské služby

aj policajné zložky, aby boli pripravené brániť režim.

Moskva bojuje s armádou Putina

2011-12-07T03:02:00.001-08:00

Rusko zažíva najväčšie protivládne nepokoje za posledné roky. Za mrežami skončili stovky ľudí.

Tisícky vyzbrojených príslušníkov špeciálnych síl v centre Moskvy, stovky pozatýkaných demonštrantov a vyostrujúce sa napätie medzi stúpencami vlády

a opozície. Tak vyzerá situácia v ruskej metropole po nedeľňajších parlamentných voľbách. Už tretiu noc sa včera konali protesty proti premiérovi Vladimirovi Putinovi, ktoré sú najväčšie od jeho nástupu k moci pred 11 rokmi

Do ulíc prišli v noci nadnes tisícky ľudí, aby protestovali proti priebehu volieb, ktoré boli podľa nich zmanipulované. „Polícia zatýkala a bila ľudí, ktorí prišli verejne prejaviť nesúhlas s výsledkami parlamentných volieb. Stovky Rusov odvliekli do väzenia, boli medzi nimi aj opoziční politici a aktivisti,“ povedala pre HN Lenka Kabrhelová, ktorá pre Český rozhlas prinášala spravodajstvo priamo z dramatických udalostí v centre Moskvy.

Okrem metropoly protesty naberali na sile aj v Petrohrade, Rostove na Done či v ďalších ruských mestách.

Putin, preč z Kremľa! Najväčšie opozičné demonštrácie prekvapili aj doteraz

suverénnu vládnu stranu Jednotné Rusko. Tú aktivisti obviňujú z podvodov a upravovania výsledkov volieb vo svoj prospech. Protesty na Červenom námestí pokračovali aj včera. Organizovala ich liberálna opozícia, mládežnícke strany a komunisti. „Zhromaždenie úrady

oficiálne povolili. Napriek tomu polícia ľudí rozohnala a zakročila proti nim mimoriadne ostro. Tvrdila, že protestujúci kládli odpor, nebola to však pravda,“ opisuje nepokoje Kabrhelová.

Vládne sily podľa nej pravdepodobne pobúrili heslá na odstúpenie premiéra Putina a skandovanie pred budovou ústrednej volebnej komisie. V policajných celách napokon skončilo viac ako 300 protestujúcich, niektorí z nich naďalej zostávajú za mrežami.

Médiá prinášajú informácie o menách ľudí, ktorí sa medzi zatknutými ocitli. Spomína sa napríklad opozičný aktivista Iľja Jašin, ktorý dostal 15 dní väzenia. Pred súd sa včera postavil aj známy ruský bloger Alexej Navaľnyj. „Už sedím v aute. Nič som nekričal, len ma zrazu násilne prepadli a strčili dovnútra,“ zatelefonoval do rádia Kommersant FM jeden zo zadržaných reportérov. Zatknutý bol aj bývalý vicepremiér Boris Nemcov, ktorý patrí k najznámejších kritikom Kremľa.

Ozbrojenci v uliciach
Kvôli nepokojom včera poslal ruský rezort vnútra do centra Moskvy špeciálne ozbrojené jednotky. Moskovčania ich nazývajú Dzeržinského divízia podľa zakladateľa obávanej komunistickej tajnej polície Felixa Dzeržinského. Aby mala

vláda situáciu pod kontrolou, vyslala do ulíc metropoly ďalšie tisíce policajtov.

Nečakané vzbury občanov podľa odborníkov nadväzujú na celosvetové protesty proti mocenským štruktúram a sociálnej neslobode. Putin v reakcii na ne vyhlásil, že ruský kabinet očakáva závažné personálne zmeny. Chce sa vraj prispôsobiť slovám tých, ktorí volajú po modernizácii.

http://hnonline.sk/svet/c1-54007880-moskva-bojuje-s-armadou-putina

Mrazivé zistenie vedcov: Svet riadi jedna superkorporácia

2011-10-20T11:21:00.000-07:00

Výskumníci univerzity v Zurichu analyzovali spojenia 43-tisíc nadnárodných firiem a zistili, že svetovú ekonomiku riadi jedná gigantická superkorporácia.

Vedeckým výskumom sa prišlo na to, že svet ovláda jedna superkorporácia.

Autor: Profimedia

Pri získanie obrazu globálneho korporačného systému vedci spracovali gigantickú databázu, odzrkadľujúci vlastnícke vzťahy medzi najväčšími nadnárodnými spoločnosťami. Píše o tom New Scientist.
„Realita je natoľko komplikovaná, že sme museli upustiť od dogiem, ako je napríklad teória sprisahania alebo teória voľného trhu. Naša analýza stojí na skutočných údajoch,“ vysvetľuje autor výskumu teoretik komplexných systémov James Glattfelder.

Výskumníci z Cornell University v Zurichu analyzovali prepojenia 43-tisíc spoločnosti a zistili, že svet riadi jeden nadnárodný super konglomerát.Autor: arxiv.org

Predchádzajúce výskumy už dokázali, že pomerne malá skupina firiem a bank ovláda väčšinu svetovej ekonomiky. Ale vtedy ekonómovia zanedbali vedľajšie súvislosti – vzťahy medzi korporáciami a ich dcérskymi firmami.
Vedci z Zurichu spracovali údaje 37-miliónov firiem a investorov po celom svete, ktoré sú v databáze Orbis z roku 2007. Z toho vyčlenili 43060 spoločností, ktoré patria nadnárodným korporáciám a zistili ich spoločné aktíva.

U 1318 spoločností sa zistili prepojenia, ktoré im zabezpečujú kontrolu nad svetovou ekonomikou.Autor: arxiv.org

Z výsledku zostavili model rozdeľovania ekonomického vplyvu nadnárodných firiem cez ich dcérske alebo pridružené spoločnosti.Vedci tak určili jadro z 1318 korporácií, ktoré majú mimoriadne tesné spojenie. U týchto firiem sa našli konexie cez dve alebo viac spoločností.
Aj keď oficiálne príjmy týchto korporácií sotva prevyšujú 20 percent od celosvetového zisku, cez svoje pridružené firmy ovládajú väčšinu svetových spoločností. Tým pádom v chápadlách týchto nadnárodných monštrov sa sústreďuje 60 percent celosvetových príjmov. Z tohto reťazca sa vedcom podarilo odvodiť superjadro pozostávajúce zo 147 spoločností. Ich aktíva sú navzájom natoľko prepojené, že sú takmer spoločným vlastníctvom. Toto prepojenie zabezpečuje neoficiálnemu finančnému konglomerátu kontrolu nad 40 percentami celosvetového korporačného bohatstva.
Väčšina z týchto superkorporácií pôsobí v oblasti finančníctva.
Toto je top 50:
1. Barclays plc
2. Capital Group Companies Inc
3. FMR Corporation
4. AXA
5. State Street Corporation
6. JP Morgan Chase & Co
7. Legal & General Group plc
8. Vanguard Group Inc
9. UBS AG
10. Merrill Lynch & Co Inc
11. Wellington Management Co LLP
12. Deutsche Bank AG
13. Franklin Resources Inc
14. Credit Suisse Group
15. Walton Enterprises LLC
16. Bank of New York Mellon Corp
17. Natixis
18. Goldman Sachs Group Inc
19. T Rowe Price Group Inc
20. Legg Mason Inc
21. Morgan Stanley
22. Mitsubishi UFJ Financial Group Inc
23. Northern Trust Corporation
24. Société Générale
25. Bank of America Corporation
26. Lloyds TSB Group plc
27. Invesco plc
28. Allianz SE 29. TIAA
30. Old Mutual Public Limited Company
31. Aviva plc
32. Schroders plc
33. Dodge & Cox
34. Lehman Brothers Holdings Inc*
35. Sun Life Financial Inc
36. Standard Life plc
37. CNCE
38. Nomura Holdings Inc
39. The Depository Trust Company
40. Massachusetts Mutual Life Insurance
41. ING Groep NV
42. Brandes Investment Partners LP
43. Unicredito Italiano SPA
44. Deposit Insurance Corporation of Japan
45. Vereniging Aegon
46. BNP Paribas
47. Affiliated Managers Group Inc
48. Resona Holdings Inc
49. Capital Group International Inc
50. China Petrochemical Group Company
*Lehman Brothers existovala v roku 2007, kedy bola zostavená databáza použitá pri výskume.

http://www.cas.sk/clanok/208938/mrazive-zistenie-vedcov-svet-riadi-jedna-superkorporacia.html

Európa sa chystá podpísať zmluvu s diablom

2011-10-20T04:50:00.000-07:00

Čas na racionálne riešenia vypršal a súčasné nesystémové kroky skončia ešte tvrdším kolapsom.

autor: Valér Demjan

Európa je odhodlaná podpísať zmluvu s diablom pod tlakom finančných trhov v podobe ďalšieho navršovania eurovalu. Dlhodobo neriešené problémy verejných dlhov a nízkej kapitalizácie európskeho bankového sektora dohnali Európu na kraj útesu, kedy prijímané opatrenia nemusia a nebudú mať dlhodobo pozitívny efekt. Arogancia sveta po kolapse Lehman Brothers a neprijatie konkrétnych opatrení na zníženie vládnych dlhov a sprísnenia bankovej regulácie vedie finančný globálny svet ku kolapsu. Európa je iba špičkou ľadovca, ktorý ak uvoľní skazonosnú finančnú lavínu potopí celú globálnu ekonomiku. Sedem európskych bánk sa nachádza v prvej desiatke najväčších svetových finančných inštitúcii. Dosť vážny dôvod, aby sa pri pohľade na riešenie európskej fiškálnej krízy triasli všetky globálne ekonomické veľmoci. Doteraz nikomu neprekážal rizikový pákový efekt (pomer celkových aktív k vlastnému kapitálu) talianskych a francúzskych bánk, ktorý sa nedá pomenovať inak ako „ruská ruleta“. Kde bol lokálny finančný regulátor a ECB, ako najvyššie finančné inštancie v eurozóne.

Absencia európskeho finančného regulátora a zakrývanie európskej „bankovej špiny“ samotnou ECB (financovanie rizikových bánk špeciálnymi linkami) nás vedie na kraj finančného kolapsu. Riešenie v podobe eurovalu I cez jeho efektívne navŕšenie na 440 mld. eur (so zábezpekami na 779 mld. eur) nebude stačiť. Ani euroval II, ktorý by mal nahradiť prechodný mechanizmus financovania a garancií, nemusí byť konečným riešením. Euroval II z nášho pohľadu bude aktivovaný už budúci rok (nebude sa čakať na polovicu roka 2013), pretože trhy nebudú akceptovať iba garancie pre rizikové krajiny a banky, ale budú chcieť vidieť reálne zdroje a to je euroval II. Ak si pozrieme spätne na náklady americkej vlády pri záchrane finančného sektora, priemyslu, tak je suma v garanciách eurovalu 779 mld. eur iba smiešnym odvarom.

Blížiaci sa summit eurozóny v Bruseli (23.októbra) tak bude musieť odkryť karty európskych politikov a centrálnych bankárov. Očakávame ochotu navŕšiť euroval výraznejšie nahor do pásma 1,5-2 bilióny eur, čo by však tiež nemusela byť posledná suma. Zároveň sa jasne naznačí potreba urýchlenej aktivácie eurovalu II. Tieto mechanizmy však neriešia podstatu európskeho problému a sú len „zmluvou s diablom“ na získavanie času. Ak však politické a ekonomické špičky od septembra 2008 (kolaps Lehman Brothers) nedokázali nič konkrétne vymyslieť, je ťažké sa domýšľať nad urýchlenou záchranou eurozóny. Príčinou je nedotknutá aura finančných inštitúcii, ktoré stoja nad zákonom. Banky sú kľúčovým vinníkom súčasnej situácie, ktoré vytvárali rizikové finančné operácie bez reálneho krytia (ako inak sa dá vysvetliť desaťnásobne vyšší objem špekulačných mimoburzových derivátových špekulácii voči reálnemu HDP v roku 2010). A práve banky sú opäť dôvodom, prečo každý jeden daňový poplatník eurozóny si bude musieť uťahovať opasky. Zdroje z eurovalu sa opäť použijú na riešenie problémov európskych bánk, koľkokrát za posledné roky?

Ťažko hľadať riešenie súčasnej situácie, ak si ju dovolili politici a centrálni bankári pustiť až do tejto fázy. V súčasnej fáze je riešením už iba drastické upratovanie, žiadna banka a vláda si nemôže byť istá finančnou pomocou, pokiaľ neprijme rázne reštrukturalizačné opatrenia. Euroval s objemom 2 bilióny je totiž opäť iba zdrojom ďalších rizikových operácii pre európske banky. Pre niektoré krajiny je to však nepredstaviteľná suma, podiel Slovenska v prípade potreby plnenia by predstavoval takmer 18-mesačné príjmy štátu.

Čas na racionálne riešenia (drastický a neočakávaný kolaps Grécka v roku 2010) vypršal a v súčasnosti sa prijímajú len nesystémové kroky, ktoré nakoniec musia skončiť ešte tvrdším kolapsom. V prvom rade sa musí prebudovať bankový systém so svojim frakčným poskytovaním úverov bez reálneho krytia. Zároveň centrálne banky musia prehodnotiť svoj postoj k neobmedzenému tlačeniu peňazí. Bez radikálnych a systémových zmien vo finančnom svete smerujeme ku kolapsu a okrádaniu daňových poplatníkov. História je plná príkladov, ktoré dokumentujú, že tlačenie peňazí nikdy nevyriešilo dlhy. Od starovekého Ríma cez Čínu, francúzsku revolúciu až po menové reformy s príchodom komunistického režimu. Vždy išlo o najväčšie krádeže na jednoduchých ľuďoch, ktorí sa snažili pred krízou vytvárať úspory.

Čas sú peniaze a preto aj suma 2 bilióny eur pri navŕšení súčasného eurovalu dáva možnosť hľadať riešenie o niekoľko mesiacov dlhšie. Čas sa kráti a presýpacie hodiny ukrajujú z existencie eurozóny, pokiaľ sa politici neodvážia na agresívne a štrukturálne reformy (odchod z eurozóny pre nespoľahlivých členov, krach niektorých rizikových bánk – náklady na vyplatenie garancií za depozitá budú výrazne nižšie ako náklady za záchranu). Posledným umieračikom možno bude zníženie AAA ratingu Francúzska a pri stave svojho bankového sektora by im lepšie „svedčil“ rating A+. Gréci to nezvládnu, to už vie každý európsky daňový poplatník. K nim môžeme pripočítať i Portugalsko, hrá sa o Taliansko a Francúzsko. Posledné dve krajiny pod tlakom zníženého ratingu budú tlačiť na Nemecko a jeho neochotu financovať celý záchranný systém eurozóny. Čím sa možno uzatvorí kapitola eura a nezmyslenej nemeckej reklamy na bezcenných gréckych, španielskych, portugalských a talianskych produktoch. Ako inak nazvať vývoj výnosov na vládnych dlhopisoch týchto rizikových krajín od roku 200 do roku 2007 pod ochranou eura.

http://finweb.hnonline.sk/c1-53265620-europa-sa-chysta-podpisat-zmluvu-s-diablom

Je koniec, niet cesty späť

2011-10-10T04:01:00.000-07:00

Americké akciové indexy vykročili do nového kvartálu "medveďou labou": Dow Jones -2,36%, Nasdaq -3,29%, S&P500 -2,85%. Ecofin nepriniesol pre akciový trh žiadne dobré správy a Dexia má nábeh sa stať európskym Lehmanom.
1. Európski polici včera jasne naznačili, že euroval sa nebude zväčšovať a pákový EFSF je "neprijateľný". Trh avšak očakával, že európski politici pochopia, že Grécko môže byť len predkrmom dlhovej krízy a záchranná sieť bude musieť oveľa väčšia. Problémom je aj ďalšia grécka tranža, ktorá bude najskôr schválená 13. októbra. Niektorí ministri financií uviedli, že tento týždeň sa o nej rokovať nebude. Grécko už čoskoro nebude mať peniaze pre platenie svojich záväzkov a bez ďalšej tranže sa dostane určite do bankrotu.
2. Belgicko - francúzsky bankový kolos Dexia sa dostal do problémov. Banka s portfóliom 120% francúzskeho HDP patrí k bankám "too big to fail" a jej bankrot by mohol spustiť domino efekt. Dnes sa francúzska a belgická vláda zaručila za vklady v banke. Samotná banka má prejsť výraznou reštrukturalizáciou a najhoršom prípade sa má rozdeliť na dve banky. Pričom jedna z nich bude držať "problémové" aktíva. Dexia asi nebude novým Lehmanom, pretože štáty urobia všetko potrebné, aby tento bankový dom zachránili.
3. Index nákupných manažérov výrobného sektora v USA, skončil nad očakávaniami trhu. Pozitívne skončili aj stavebné výdavky. Včerajšie makroekonomické výsledky nakoniec nezastavili prepad na akciových trhoch aj kvôli negatívnej revízií globálnej ekonomiky od Goldman Sachs. Trh reaguje na pozitívne makrodáta len miernym rastom.

Dlhová bublina čoskoro praskne

Európsky finančný systém sa približuje k skaze a prasknutie dlhovej bubliny je čoraz viac reálnejšie. Snahy západných vlád o (ne)konečnú záchranu finančného systému narazil na "dlhový múr". Európske krajiny sa začínajú stávať insolventné a odkázané na záchranné mechanizmy ako EFSF, čiže Nemecko a Francúzsko (ručia za polovicu EFSF). Trh poslal akciové trhy do červeného mora a analytici si položili jednoduchú otázku: Môžu vlády zachrániť všetky banky? Pravdepodobne nie.
Vytvorili sme svet, ktorého základom je dlh, úroky, páka a príliš malé rezervy. Práve fiškálna a dlhová kríza nám naznačuje, že súčasný systém nie je schopný vyriešiť súčasné problémy.
Rok 2008 priniesol najhlbšiu krízu od Veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia a zdá sa, že sme z nej nikdy nevyšli...

Proroci skazy

Nasledujúcich osem vyjadrení vystihujú súčasnú situáciu v ekonomike. Tieto vyjadrenia nie sú len od prorokov "skazy":
1. George Soros: "Finančné trhy smerujú do novej Veľkej depresie s nevypočítateľnými politickými dôsledkami. Autority v Európe stratili kontrolu nad situáciou".
2. Mohammed El-Erian (šéf PIMCO): "Sú tu jasné náznaky, že hrozí run na francúzske banky.Tie budú musieť drasticky prestavať svoju súvahu a to vrhne Európu do hlbokej finančnej krízy, ktorá bude znamenať recesiu".
3. Attila Szalay-Berzeviczy (šéf investičných služieb v Unicredit): "Jedinou otázkou ostáva, koľko dní budú naťahovať ECB a európske vlády bezvýchodiskovú situáciu v Grécku".
4. Stefan Homburg (šéf nemeckého inštitút pre verejné financie): "Euro sa približuje k veľmi škaredému koncu a začína byť zjavné, že sa EMÚ sa blíži ku kolapsu".
5. Alan Brazil (stratég Goldman Sachs): "Riešiť dlhovú krízu ďalším dlhom je nepochopenie problému".
6. Josef Ackermann (CEO Deutsche bank): "Je verejným tajomstvom, že viacero európskych bánk by neprežilo, ak by mali prehodnotiť štátne dlhopisy na základe trhových cien".
7. Ann Barnhardt (šéf Barnhardt Capital Management): "Je koniec. Už neexistuje cesta späť. Jediné, čo sa môže stať, je kolaps súčasného finančného systému. Ak si ale myslíte, že tento kolaps bude bez vojny, tak sa bohužiaľ, mýlite".
8. Lakshman Achuthan (ECRI): "Ak uvediem, že sme v recesii, znamená to, že proces sa naštartoval. Môžeme kričať a vystaviť veľmi veľký šek, ale to nepomôže".

Súčasný stav ekonomiky začína pripomínať veľkú depresiu. Otázkou je, ako to budú riešiť politici, keď príde čas na "lámanie chleba". Osobne som optimista a dúfam, že sa vojne vyhneme. Avšak deglobalizácia a rast regulácie je za dverami. Na druhej strane môže súčasná spoločnosť hľadať vykúpenie v nových technológiách.

Ekonómia nie je liekom

Ekonómia nie je odpoveďou na všetko, ako sa niektorý domnievajú. Naša spoločnosť bola zameraná na spotrebu, zisk, dlh a rast za "každú cenu". Ekonómovia urobili presne to, čo sme "chceli - čo sme zadali". Súčasný problém nie je len v ekonomike, ale v spoločnosti ako celku.
Myslieť si, že ekonómia je liek na súčasný problém je niečo podobné, ako veriť, že nám "chémia ukáže zmysel života". Ekonomická kríza nebude len katarziou trhu, ekonomiky, ale aj celej spoločnosti. Len tentokrát by z toho nemuseli nastúpiť noví diktátori.

Technický pohľad

Index S&P500 včera prelomil úroveň 1100 bodov a vytvoril si možnosť poklesu k 1000 bodom. Akciový trh potvrdil, že makroekonomické dáta vníma len marginálne a v centre pozornosti sú: dlhová kríza a očakávania spoločností. Hlavný akciový benchmark môže dnes testovať 1078 bodov. Dnes je pravdepodobný ďalší prepad, kvôli prelomeniu psychologickej úrovne 1100 bodov. Výhľad je medvedí.

http://finweb.hnonline.sk/c3-53098390-kP0000_d-proroci-skazy-je-koniec-niet-cesty-spat-span-class-koment-komentar-span

Deň po: Čo nastane po krachu Grécka

2011-10-06T23:34:00.000-07:00

Po riadenom bankrote Grécka budú rozhodujúce kroky Európskej centrálnej banky.

Bude sychravý piatkový podvečer. Najdôležitejšie svetové burzy budú s najväčšou pravdepodobnosťou už pár hodín zavreté. No na pôde Európskej komisie vystúpia najdôležitejší európski politici so zásadným prejavom: „Grécko už dlhšie nie je schopné splácať svoje dlhy a vyhlasuje platobnú neschopnosť.“ Čo sa stane potom? Grécko dočasne pozatvára niektoré svoje banky, Európska centrálna banka zrejme poruší pravidlá a začne do nich nalievať peniaze, a na trhoch nastane panika.

Kľúčová bude príprava Oznámenie síce nebude avizované dopredu a istá miera neočakávanosti je nutná, ale pre finančné trhy by to nemala byť správa z jasného neba. „Politici budú finančné trhy na bankrot Grécka dopredu pripravovať,“ hovorí Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers. Z politických kuloárov ujdúinformácie

, koľko z gréckeho dlhu by sa malo odpísať, a koho všetkého by to malo postihnúť, rovnako sa dopredu naznačí, ako by na takúto udalosť reagovala Európska centrálna banka.
Prvé kroky vedúce k tomuto procesu

môžeme pozorovať už dnes. „Európska centrálna banka už rozšírila kolaterál, ktorý je ochotná akceptovať a rozšírený euroval má mať možnosť zachraňovať okrem štátov aj banky,“ hovorí analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. „V prvý deň by už mali byť rozhodnutia dopredu známe a nemali by byť prekvapením,“ myslí si riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky

František Palko.

Navyše, okamžite po vyhlásení gréckeho bankrotu vyhlásia európski politici, že ide o dopredu a dobre pripravenú akciu

, ktorú majú plne pod kontrolou

a urobia všetko pre to, aby situáciu udržali pod kontrolou. Otázkou bude, do akej miery im finančné trhy uveria.

Banky pod paľbou Víkend, ktorý príde po tomto oznámení, bude dôležitý hlavne pre to, aby banky mali čas pripraviť sa na nepríjemnosti, ktoré ich po tomto kroku čakajú. Pod najväčším tlakom budú grécke banky, ktoré sú významnými držiteľmi gréckych štátnych cenných papierov, a tým pádom sa automaticky dostanú na šikmú plochu. Grécko navyše nebude mať dosť peňazí na to, aby tieto banky samo nadopovalo peniazmi a pôžička v tom čase nebude absolútne prichádzať do úvahy. „Tu bude musieť byť pripravená Európska centrálna banka akceptovať grécke cenné papiere a ochotná takto naliať likviditu do gréckych bánk,“ hovorí Boros. Čo, podľa analytikov, bude ochotná urobiť, aj keď dnešné pravidlá to vyslovene zakazujú. Ak by to totiž nespravila, Grécko by muselo vytvoriť vlastnú centrálnu banku a v podstate vystúpiť z eurozóny.

Dočasne sa môže stať, že v prvých hodinách po zverejnení bankrotu sa v Grécku zavrú banky, alebo sa obmedzí výber hotovosti, ktorý bude možné z gréckych účtov vyberať. Táto situácia by trvala iba dovtedy, kým by tlak na banky nepoľavil a ľudia by sa neupokojili.

Trhy čaká schizofrénia Ako na túto správu zareagujú finančné trhy, bude závisieť od toho, ako ich na to politici pripravia. Ak bude tento krok zahmlený rôznymi scenármi budúceho vývoja, alebo ak sa bude špekulovať o tom, že niektorí veritelia budú pri krachu preferovaní, nastane na trhoch panika. A tá sa neobmedzí iba na Grécko, ale veľmi ľahko sa môže preniesť aj do štátov, ktorých banky v Grécku investovali. Príkladom je dianie okolo belgickej Dexie. Základný problém, ktorý sa bude musieť po krachu Grécka vyriešiť, je skrátka bezpečnosť európskeho bankového sektora,“ hovorí Martin Prokop zo spoločnosti Next Finance.

Ak by, naopak, politici dokázali jasne vysvetliť, čo sa bude diať, môže sa situácia mierne upokojiť. Riešenie problému totiž môže byť lepšie ako dlho trvajúca neistota. Hlavne v momente, keď by straty bánk boli už dopredu sčasti zohľadnené.
Problémy však môžu nastať na dlhopisových trhoch ostatných krajín s dlhovými problémami. Ak skrachovalo Grécko, nikto nebude vedieť zaručiť, že sa o pár týždňov alebo mesiacov nevydá rovnakou cestou aj Portugalsko. Hlavne, ak reštrukturalizácia dlhu dopadne relatívne dobre. Aj preto sa dá očakávať, že v prvých dňoch po krachu Atén prudko vzrastú rizikové prirážky na dlhopisy okolitých štátov.

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53129130-den-po-co-nastane-po-krachu-grecka

Grécko je v bankrote, hlásia trhy. Politici riešenie nemajú

2011-10-04T01:46:00.000-07:00

Svetové trhy už vidia Grécko v bankrote, nenapĺňa totiž všetky podmienky záchrany.

„Niektoré trhy už túto možnosť započítali,“ objasňuje dôvod včerajších prepadov na svetovýchburzách

analytik Bank of Tokyo-Mitsubishi Teppei Ino.

Investori tak ukázali, že neveria ani snahám ministrov financií eurozóny, ktorí sa včera stretli v Luxembursku, aby hľadali recept na dlhovú krízu. „Trhy budú podľa nás klesať aj naďalej, pokiaľ nezasiahne americká alebo Európska centrálna banka,“ hovorí analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamila Boros. Myslí si, že začnú rásť po tom, ako finančné domy

odštartujú tlačenie nových peňazí do obehu.

Padalo aj euro Turbulencie sa však nevyhli ani euru, ktoré sa dostalo oproti doláru na deväťmesačné a oproti japonskému jenu až na sedemročné minimum. Aj tu sa však pod ťarchou dlhovej krízy a politiky

eurobanky čakajú ďalšie prepady.

Situáciu pritom komplikujú tiež zraniteľné banky veľkého kontinentu. „Vlády Francúzska a Belgicka stoja za svojimi bankami

, či je to Dexia alebo niekto iný,“ povedal belgický „financmajster“ Didier Reynders a potvrdil tak vôľu pomôcť bankám aj v ostatných kútoch starého

kontinentu. Na ich ochranu je podľa neho nevyhnutné pomôcť najskôr Grécku. „Dúfam, že v najbližších dňoch sa dohodneme na uvoľnení ďalšej tranže Grécku, robia dôležité zmeny,“ neskrýval svoj optimizmus.

Grécko pod tlakom Lídri eurozóny pred včerajším stretnutím vyslali signál Grécku, že sa bude musieť viac snažiť. „Budeme tlačiť na gréckeho ministra financií, aby robil viac pri tvrdom presadzovaní reforiem doma,“ povedal jeden z ministrov agentúre Reuters a potvrdil tak očakávaný odklad uvoľnenia ďalšej tranže na budúci týždeň. Dnes majú rady diskutujúcich rozšíriť aj zvyšní ministri financií Európskej únie.

http://hnonline.sk/c1-53090930-grecko-je-v-bankrote-hlasia-svetove-trhy-politici-riesenie-nemaju

Úplný text projevu íránského prezidenta Ahmadínežáda na Valném shromáždění OSN

2011-09-28T06:50:00.001-07:00

New York, 22. září 2011

Ve jménu boha soucitného a milosrdného

Všechna chvála Alláhovi, pánu vesmíru, a mír a požehnání našemu Pánu a prorokovi Mohammadovi, jeho vznešeným společníkům a všem božským poslům.

„Ach, bože, urychli příchod imáma al-Mahdiho a dej mu dobré zdraví a dopřej vítězství, a učiň nás jeho následovníky, jakož i ty, kteří uznají jeho legitimnost.“

Pane prezidente,

Excelence,

Dámy a pánové,

Jsem vděčný všemohoucímu Alláhovi, který mi, opět, poskytl příležitost stanout před tímto světovým shromážděním. Mám to potěšení vyjádřit své upřímné poděkování jeho excelenci Josephu Deissovi, prezidentu šedesátého šestého zasedání, za jeho obrovskou snahu během svého funkčního období. Také bych rád poblahopřál jeho excelenci Nassirovi Abdulaziz Al-Nasserovi k jeho zvolení prezidentem šedesátého šestého zasedání OSN, a přeji mu úspěch.

Dovolte mi věnovat chvilku na počest všech těch, kdo přišli o život minulý rok, obzvláště obětí tragického hladomoru v Somálsku a ničivých záplav v Pákistánu. Vyzývám všechny, aby navýšili svoji pomoc zasaženým obyvatelům těchto zemí.

V předešlých letech jsem mluvil o různých globálních záležitostech a o potřebě provést zásadní změny v současném mezinárodním řádu.

Dnes, vzhledem k mezinárodnímu vývoji, se pokusím analyzovat současnou situaci z jiného úhlu.

Jak všichni víte, nadvláda a nadřazenost lidských bytostí ve vztahu ke všem ostatním stvořením spočívá v samotné povaze a pravdě lidstva.

Co je božský dar a projev ztělesnění božského ducha:

- Víra v boha, který je neustálým tvůrcem a plánovačem celého vesmíru.

- Projevování soucitu ve vztahu k ostatním, velkorysost, hledání spravedlnosti a udržování integrity jak ve slovech, tak v činech.

- Hledání důstojnosti, aby se dosáhlo vrcholu dokonalosti, usilování o povýšení materiálního a spirituálního statutu člověka a touha po naplnění svobody.

- Vzdorování útlaku, korupci a diskriminaci, na rozdíl od podporování utlačovatelů.

- Hledání štěstí a trvalé prosperity a bezpečnosti pro všechny.

- To jsou některé projevy společných božských a lidských atributů, které lze jasně pozorovat v historických aspiracích lidských bytostí a které se odráží v dědictví našeho umění a literárních děl, jak v próze, tak poezii, a sociálně-kulturních a politických hnutích lidských bytostí během historie.

- Všichni božští proroci a sociální reformátoři vyzývali lidské bytosti, aby kráčely touto spravedlivou cestou.

- Bůh dal lidstvu důstojnost, aby povýšilo svůj statut a ujalo se role na Zemi jako jeho nástupce.

Drazí kolegové a přátelé:

Je živě jasné, že navzdory všem historickým úspěchům, včetně vytvoření OSN, které byly produktem neúnavné snahy svobodomyslných a spravedlnost hledajících jedinců, jakož i mezinárodní spolupráce, lidská společenství svá vznešená přání a aspirace ani zdaleka nenaplňují.

Většina zemí na světě je nespokojena se současnými mezinárodními poměry.

A navzdory obecné touze a snaze prosadit mír, pokrok a bratrství, války, masově vraždění, široce rozšířená chudoba a sociálně-ekonomické a politické krize nadále porušují práva a suverenitu zemí a nechávají za sebou nenapravitelné škody na celém světě.

Přibližně tři miliardy lidí na světě žijí s méně než 2,5 dolary na den, a více než miliarda lidí žije bez toho, aby měla denně aspoň jedno dostačující jídlo.

40% nejchudší populace světa se dělí o pouhých 5% globálních příjmů, zatímco 20% nejbohatších lidí se dělí o 75% celkových globálních příjmů.

V důsledku chudoby umírá ve světě každý den více než dvacet tisíc nevinných a strádajících dětí.

80% finančních zdrojů ve Spojených státech je kontrolováno 10% populace této země, zatímco pouhých 20% těchto zdrojů přináleží 90% populace.

Jaké jsou příčiny a důvody těchto nerovností? Jak lze takovou nespravedlnost zmírnit?

Ti, kteří ovládají a řídí centra globální ekonomické moci svalují vinu na aspirace lidí, náboženství a na to, že se vydali cestou božských proroků, nebo na slabost zemí a špatný výkon řady skupin nebo jedinců. Tvrdí, že pouze jejich názory, přístupy nebo recepty mohou lidstvo a světovou ekonomiku zachránit.

Drazí kolegové a přátelé,

Nemyslíte, že základní příčinu problémů je třeba hledat v panujícím mezinárodním řádu, nebo ve způsobu, jakým je svět řízen?

Rád bych upřel vaši laskavou pozornost na následující otázky:

- Kdo násilně unesl desítky milionů lidí z jejich domovů v Africe a dalších regionech světa během temného období otroctví a udělal z nich oběti své materialistické hrabivosti?

- Kdo vnutil tomuto světu kolonialismus na více než čtyři století? Kdo okupoval území a masivně plundroval zdroje ostatních zemí, ničil talenty a odcizoval jazyky, kultury a identity národů?

- Kdo vyvolal první a druhou světovou válku, ve kterých bylo zabito sedmdesát milionů lidí a stovky milionů byly zraněny nebo připraveny o domov? Kdo vytvořil války na Korejském poloostrově a ve Vietnamu?

- Kdo uvrhl, prostřednictvím podvodů a pokrytectví sionistů, Palestince a země tohoto regionu do více než šedesáti let války, bezdomovectví, teroru a masového vraždění?

- Kdo desítky let uvaloval a podporoval vojenské diktatury a totalitní režimy na asijské, africké a latinsko-americké země?

- Kdo použil atomovou bombu proti bezbranným lidem a nahromadil tisíce hlavic ve svém arzenálu?

- Čí ekonomika se spoléhá na vedení válek a prodávání zbraní?

- Kdo vyprovokoval a povzbuzoval Saddama Husseina, aby napadl a vnutil osmiletou válku Iránu, a kdo mu pomáhal a vybavil ho chemickými zbraněmi, které použil proti našim městům a lidem?

- Kdo použil záhadný incident z 11. září jako záminku pro útok na Afghánistán a Irák – a v těchto dvou zemích zabil, zranil a připravil o domov miliony lidí – s konečným cílem dosáhnout nadvlády nad Středním východem a jeho ropnými zdroji?

- Kdo zrušil Breton-woodský systém a natiskl biliony dolarů, nekrytých zlatými rezervami nebo ekvivalentní měnou? Krok, který spustil inflaci na celém světě a jehož smyslem bylo ukořistit ekonomické příjmy ostatních zemí.

- Vojenské výdaje jaké země přesahují ročně tisíc miliard dolarů, převyšujíc tak vojenské rozpočty všech ostatních zemí na světě dohromady?

- Jaké vlády jsou nejzadluženější na světě?

- Kdo ovládá politiku vytvářející struktury světové ekonomiky?

- Kdo je zodpovědný za světovou ekonomickou krizi a kdo uvaluje její důsledky na Ameriku, Evropu a svět obecně?

- Jaké vlády jsou vždy připraveny shodit tisíce bomb na ostatní země, ale zdráhají se zaslat trochu potravinové pomoci hladomorem zasaženým lidem v Somálsku nebo na jiných místech?

- Kdo jsou ti, kteří dominují Radě bezpečnosti, která je zdánlivě zodpovědná za střežení mezinárodní bezpečnosti?

Existují desítky další podobných otázek, a odpovědi jsou, samozřejmě, jasné.

Většina zemí a vlád světa nesehrála ve vytvoření současné globální krize žádnou roli, a ve skutečnosti byly sami oběťmi takové politiky.

Je jasné jako denní světlo, že tuto bídu a nepořádek, s dalekosáhlými důsledky na celém světě, vyprovokovali titíž otrokáři a koloniální mocnosti.

Drazí kolegové a přátelé,

Mají tyto arogantní mocnosti opravdu kompetenci a schopnost řídit nebo spravovat svět, nebo je přijatelné, aby se sami označovaly za jediné obránce svobody, demokracie a lidských práv, zatímco jejich armády útočí a okupují ostatní země?

Mohou z raket, bomb nebo zbraní NATO vykvést květy demokracie?

Dámy a pánové;

Pokud některé evropské země stále používají holokoust, po šedesáti letech, jako výmluvu pro placení pokut nebo výpalného sionistům, nemělo by být povinností otrokářů nebo koloniálních mocností platit reparace zasaženým zemím?

Pokud by škody a ztráty za období otroctví a kolonialismu byly skutečně kompenzovány, co by se stalo manipulátorům a politickým mocnostem za oponou ve Spojených státech a v Evropě? Zůstal by nějaký rozdíl mezi Severem a Jihem?

Pokud by jen polovina vojenských výdajů Spojených států a jejich spojenců v NATO byla věnována na pomoc řešení ekonomických problémů v jejich vlastních zemích, byly by svědky nějakých symptomů ekonomické krize?

Co by se stalo, pokud by stejná suma byla věnována chudým zemím?

Jaké je ospravedlnění pro přítomnost stovek amerických vojenských a výzvědných základen v různých částech světa, včetně 268 základen v Německu, 124 v Japonsku, 87 v Jižní Koreji, 83 v Itálii, 45 ve Velké Británii a 21 v Portugalsku? Znamená to něco jiného, než vojenskou okupaci?

Nepodkopávají bomby umístěné na uvedených základnách bezpečnost ostatních zemí?

Dámy a pánové

Hlavní otázkou je hledání základní příčiny takového přístupu.

Primární důvod by měl být spatřován ve víře a tendencích elity.

Shromáždění lidí v rozporu s vnitřními lidskými instinkty a dispozicemi, kteří také nevěří v boha a v cestu božských proroků, nahrazují nebeské hodnoty jejich touhou po moci a materialistických cílech.

Pro ně má smysl pouze moc a bohatství, a jakákoliv snaha se musí soustředit na tyto nekalé cíle.

Utlačované národy nemají žádnou naději, že obnoví nebo ochrání svá legitimní práva proti těmto mocnostem.

Tyto mocnosti usilují o svůj pokrok, prosperitu a vážnost prostřednictvím ožebračování, ponižování a likvidace ostatních.

Považují se za nadřazené vůči ostatním a domnívají se, že mají zvláštní privilegia nebo oprávnění. Nemají k ostatním žádný respekt a snadno poručují práva všech zemí a vlád.

Prohlašují se za nezpochybnitelné poručníky všech vlád a zemí, prosazují to prostřednictvím zastrašování, výhružkami a silou a zneužíváním mezinárodních mechanismů. Prostě porušují všechny mezinárodně uznávané dohody a pravidla.

Trvají na vnucování svého způsobu života a víry ostatním.

Oficiálně podporují rasismus.

Oslabují země prostřednictvím vojenských intervencí a ničí jejich infrastrukturu, aby vyplundrovali jejich zdroje a učinili je ještě závislejšími.

Zaseli semena nenávisti a nepřátelství mezi národy a lidi různých přesvědčení, aby jim zabránili naplnit jejich cíle u vývoje a pokroku.

Všechny kultury, právní subjekty, životy, hodnoty a bohatství zemí, ženy, mládež, rodiny, jsou obětovány jejich hegemonistickým tendencím a inklinaci k zotročení a porobení ostatních.

Pokrytectví a podvody jsou dovoleny, aby se zajistily jejich zájmy a imperialistické cíle. Pašování drog a zabíjení nevinných lidských bytostí je při prosazování takových ďábelských cílů dovoleno také. Navzdory přítomnosti NATO v okupovaném Afghánistánu tam došlo k dramatickému nárůstu produkce nezákonných drog.

Netolerují žádné otázky nebo kritiku, a místo aby předkládali důvody svých porušování, vždy se staví do pozice žalobce.

Pomocí jejich sítě imperialistických médií, která jsou pod vlivem kolonialismu, vyhrožují všem, kteří zpochybní holokoust a 11. září, sankcemi a vojenskými akcemi.

Vloni, když bylo předstoupeno s potřebou vytvořit fakta hledající tým, který by důkladně vyšetřil skryté elementy zapletené do incidentu 11. září – myšlenkou, která je také podporována všemi nezávislými vládami a zeměmi, jakož i většinou lidi ve Spojených státech – jsem se já osobně a má země dostali pod tlak a výhrůžky vlády Spojených států.

Místo aby vytvořili fakta hledající tým, zabili údajného hlavního pachatele a hodili jeho tělo do moře.

Nebylo by racionální přivést hlavního pachatele před spravedlnosti a otevřeně ho soudit, aby se identifikovaly prvky stojící za bezpečným prostorem pro útočící letadla, aby mohla zaútočit na věže WTC?

Proč nebylo dovoleno předvést ho k soudu, aby pomohl identifikovat ty, kteří vytvořili teroristické skupiny a přinesli do regionu války a další utrpení?

Existují nějaké utajované informace, které musí být udrženy v tajnosti?

Považují sionismus za posvátnou teorii nebo ideologii, a jakékoliv otázky týkající se samotných základů a historie jsou jimi zatracovány jako neodpustitelný hřích. Nicméně podporují a umožňují rouhání a inzultování vír ostatních božských náboženství.

Drazí kolegové a přátelé.

Skutečná svoboda, spravedlnost, důstojnost, blahobyt a trvalá bezpečnost jsou právem všech zemí.

Těchto hodnot nelze dosáhnout ani spoléháním se na současný neúčinný systém světového vládnutí, ani prostřednictvím intervencí světových arogantních mocností a hlavní děl sil NATO.

Tyto hodnoty mohou být realizovány pouze za nezávislosti a uznání práv ostatních, a prostřednictvím harmonie a spolupráce.

Existuje nějaký způsob, jak se vypořádat s problémy a výzvami zakořeněnými ve světě za použití převládajících mezinárodních mechanismů nebo nástrojů, aby bylo možné lidstvu pomoct dosáhnout jeho dlouhodobé snahy o mír, bezpečnost a rovnost?

Všichni ti, kteří se pokusili zavést reformy, zatímco zachovávali existující normy a tendence, selhali. I cenná snaha hnutí nezúčastněných a Skupiny 77 a 15, jakož i některých prominentních jedinců, prosadit zásadní změny selhala.

Vládnutí a správa světa si vyžaduje zásadní reformy.

Co je třeba udělat nyní?

Drazí kolegové a přátelé

Je třeba odhodlané snahy a rozhodnutí vytvořit prostřednictvím kolektivní spolupráce nový plán, na základě principů a samotných základů univerzálních lidských hodnot, jako monoteismus, spravedlnost, svoboda, láska a hledání štěstí.

Myšlenka vytvořit OSN stále zůstává velkou a představuje historický úspěch lidstva. Jeho význam je třeba docenit a jeho možnosti musí být použity pro naše vznešené cíle v co největším rozsahu.

Neměli bychom umožnit, aby se organizace, která je odrazem kolektivní vůle a sdílených aspirací společenství národů, odchýlila od svého hlavního kurzu a hrála do rukou světových mocností.

Je třeba připravit nápomocné základy pro zajištění kolektivní účasti a zapojení zemí do snahy prosadit trvalý mír a bezpečnost.

Sdíleného a kolektivního řízení světa musí být dosaženo ve skutečném smyslu a musí být založeno na výchozích principech zakotvených v mezinárodním právu; a spravedlnost musí sloužit jako kritérium a základ všech mezinárodních rozhodnutí nebo akcí.

Všichni bychom měli uznat fakt, že neexistuje žádný jiný způsob, než sdílené a kolektivní řízení světa, abychom skoncovali se současnými zmatky, tyranií a diskriminací na celém světě.

To je skutečně jediná cesta k prosperitě a blahobytu lidské společnosti, což je platná a živá pravda.

Zatímco člověk uzná výše uvedenou pravdu, měl by poznamenat, že to nestačí a že v to musíme ještě věřit a při realizaci nešetřit námahou.

Drazí kolegové a přátelé

Sdílené a kolektivní řízení světa je legitimním právem všech národů, a my jako jejich zástupci máme povinnost jejich práva bránit. Ačkoliv některé mocnosti se neustále pokouší veškeré mezinárodní úsilí, namíření na prosazení kolektivní spolupráce, mařit, musíme posílit svoji víru v dosažení tohoto cíle, nastolení sdílené a kolektivní spolupráce na řízení světa.

OSN bylo vytvořeno, aby umožnilo účinnou účast všech zemí v mezinárodních rozhodovacích procesech

Všichni víme, že tento cíl zatím nebyl naplněn, kvůli absenci spravedlnosti v současných řídích strukturách a mechanismech OSN.

Složení Rady bezpečnosti je nespravedlivé a nepoměrné. Proto jsou změny a restrukturalizace OSN považovány za základní požadavek zemí, kterým se musí zabývat Valné shromáždění.

Během loňského zasedání jsem zdůraznil význam této záležitosti a vyzval jsem k tomu, aby bylo toto desetiletí vyhlášeno za desetileté sdíleného a kolektivního globálního řízení.

Rád bych nyní svůj návrh znovu zopakoval a jsem si jistý, že prostřednictvím mezinárodní spolupráce oddaných a pracovitých světových vůdců nebo vlád, a prostřednictvím trvání na spravedlnosti a podpoře všech ostatních zemí, můžeme urychlit vytvoření společné zářné budoucnosti.

Toto hnutí je zcela jistě na správné cestě a je příslibem slibné budoucnosti pro lidstvo.

Budoucnosti, která bude vytvořena, když lidstvo vykročí na cestu božských proroků a spravedlivých, pod vedením imáma al-Mahdiho, nejvyššího spasitele lidstva a dědice všech božských poslů, vůdců a čistého výtvoru našeho velkého proroka.

Vytvoření dokonalé a ideální společnosti, s příchodem dokonalé lidské bytosti, která skutečně a upřímně miluje všechny lidské bytosti, je zaručeným slibem Alláha.

Přijde spolu s Ježíšem Kristem, aby vedli milovníky svobody a spravedlnosti a vymýtili tyranii a diskriminaci a přinesli znalosti, mír, spravedlnost, svobodu a lásku do celého světa. Předloží každému jedinci všechny krásy světa a všechny dobré věci, které lidstvu přinesou štěstí.

Dnes se národy probudily, a za rostoucího uvědomění veřejnosti již nebudou podléhat útlaku a diskriminaci.

Dnes je svět, více než kdy jindy, svědkem širokého probouzení v islámských zemích, v Asii, Evropě a Americe. Tato hnutí každým dnem rostou a získávají vliv pro přikročení k realizaci spravedlnosti, svobody a vytvoření lepších zítřků.

Náš velký národ je připraven podat si ruku s ostaními národy a vypochodovat na tuto krásnou cestu v harmonii a v souladu se sdílenými aspiracemi lidstva.

Vzdejme úctu lásce, svobodě, spravedlnosti, znalostem a zářné budoucnosti, která lidstvo čeká.

Full text of president s speech at UN General Assembly vyšel na serveru president.ir. Překlad Zvědavec.

Osud Európy sa napĺňa: Už aj Taliansko mieri do krachu!

2011-09-20T12:08:00.000-07:00

Silvio Berlusconi

BRATISLAVA - Medzinárodná ratingová agentúra Standard and Poor's v pondelok zhoršila hodnotenie úverovej dôveryhodnosti Talianska. Rating dlhodobých záväzkov agentúra znížila z úrovne A+ na A. O jeden stupeň na úroveň A-1 zo stupňa A-1+ agentúra zhoršila aj rating krátkodobých záväzkov krajiny. Výhľad ratingov je negatívny.

Standard and Poor's začala proces revízie talianskych ratingov v máji. V zdôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že výhľad tretej najväčšej ekonomiky eurozóny sa zhoršuje a vyjadrila aj obavy, či stredo-pravý kabinet premiéra Silvia Berlusconiho dokáže reagovať na krízu efektívne. Taliansko ťaží aj vysoká úroveň verejného dlhu, ktorý dosahuje až 120 % hrubého domáceho produktu krajiny a jeho miera patrí medzi najvyššie na svete.
Taliansky premiér Silvio Berlusconi označil rozhodnutie agentúry za nezodpovedajúce realite a vyhlásil, že jeho vládny kabinet už pripravuje opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. "Zdá sa, že Standard & Poor's sa pri svojich hodnoteniach riadila skôr novinovými článkami ako realitou, a zdá sa, že (agentúru) negatívne ovplyvnili politické úvahy," uviedol premiér vo vyhlásení. Podľa Berlusconiho Taliansko už prijalo konsolidačný s cieľom vyrovnať do roku 2013 štátny rozpočet a pripravuje opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré prinesú výsledky v krátkodobom až strednodobom horizonte.
Talianska vláda minulý týždeň presadila úsporný plán v objeme 59,8 mld. eur a zaviazala sa vyrovnať do roku 2013 štátny rozpočet. Program kombinujúci zvyšovanie daní a výdavkové škrty však pred definitívnym schválením v parlamente prešiel rozsiahlymi úpravami. Standard and Poor's zároveň pripomína, že hlavným problémom Talianska zostáva dlhodobo stagnujúca ekonomika.
"Sme presvedčení, že dosiahnutie revidovaných fiškálnych cieľov vlády bude vzhľadom na doterajšiu spomalenú aktivitu v talianskej ekonomike náročné," uviedla agentúra vo vyhlásení.
Medzinárodná ratingová agentúra Moody's v utorok odmietla komentovať rozhodnutie Standard and Poor's o znížení hodnotenia úverovej spoľahlivosti Talianska. Moody's reviduje rating krajiny s možnosťou jeho zníženia a v piatok sa vyjadrila, že o prípadnom zhoršení hodnotenia Ríma rozhodne v priebehu najbližšieho mesiaca.
V reakcii na zníženie ratingu Talianska vzrástli výnosy z jeho vládnych dlhopisov a zvýšilo sa aj rozpätie medzi výnosmi z desaťročných talianskych a nemeckých vládnych dlhopisov. Výnosy z desaťročných talianskych dlhopisov poskočili o 13 bázických bodov na 5,72 %, zatiaľ čo výnosy z dvojročných dlhopisov vzrástli o 12 bázických bodov na 4,41 %. Rozpätie medzi výnosmi z desaťročných talianskych a nemeckých vládnych dlhopisov sa v utorok vyšplhalo o 17 bázických bodov na 387 bázických bodov.
Zvýšila sa aj päťročných derivátov CDS (credit default swap) na poistenie záväzkov talianskej vlády, a to o 27 bázických bodov na úroveň 515 bázických bodov. Informovala o tom agentúra Markit. Znamená to, že päťročné poistenie talianskych vládnych dlhopisov v hodnote 10 mil. eur stojí 515 tis. eur.

http://www.topky.sk/cl/7/1287240/Osud-Europy-sa-naplna--Uz-aj-Taliansko-mieri-do-krachu-

Eurosen skrachoval

2011-09-20T02:09:00.000-07:00

Záchranárom z radov politikov a bankárov sa podarilo krízu natiahnuť a vykopať jej hlbšie dno.

S cenovou bublinou na burzách praskla aj tá slovná, v podobe predpovedí o konci finančnej krízy. Záchranárom z radov politikov a centrálnych bankárov sa podarilo krízu natiahnuť, vykopať jej hlbšie dno, pretransformovať ju na dlhovú a preniesť vyššie náklady na obyvateľov do budúcnosti.

Inflačné riziká sú čoraz reálnejšie a v diaľke sa ako zlovestná hrozba ozývajú slová bývalého šéfa Fedu, Alana Greenspana, že „USA dokážu splatiť akýkoľvek dlh, lebo môžu vytlačiť toľko peňazí, koľko bude treba“. Ostalo tiež podhubie pre opakované krízy v budúcnosti. Regulátori totiž neriešia systémové príčiny ekonomických turbulencií. Plátajú akurát diery.

Neúčinné a škodlivé opatrenia

Podstatou riešení, na ktoré sa počas ostatných troch rokov sústredili vlády, centrálne banky a nadnárodné inštitúcie, bolo jednak dočasné zakrytie, jednak odsunutie problémov na neskôr. Všetko to zachraňovanie finančných inštitúcií z peňazí daňovníkov, fiškálne stimuly a monetárne injekcie, pumpujúce nové, nekryté peniaze do ekonomiky, mali niekoľko vážnych dôsledkov: prehĺbenie morálneho hazardu s motiváciou na finančnú nezodpovednosť, výrazný nárast verejného dlhu a budúce znižovanie kúpnej sily eura i amerického dolára.

Dnes už trhy nedôverujú politikom a centrálnym bankárom, že dokážu účinne riešiť problémy. Tak aj došlo k nedávnemu pádu cien na akciovom trhu, keď spľasla bublina rastúcich cien akcií, ťahaných očakávaným prílevom peňazí od Fedu. Hráči na finančných trhoch prestávajú dôverovať aj schopnosti včasného splácania dlhopisov zadlžených vlád eurozóny.

Kde sa vôbec vzal tento druh politík? Krátkodobo zamerané stimuly na dlh sa opierajú o doktrínu Johna Maynarda Keynesa z prvej polovice 20. storočia. Tento britský ekonóm tvrdil, že úlohou štátu je zmierňovať cyklické výkyvy, ktoré vraj spôsobuje nestabilný súkromný sektor. V čase recesie odporúčal nahradiť „spiaci súkromný dopyt ľudí“ deficitnou rozpočtovou politikou, ktorá mala byť doplnená monetárnou expanziou centrálnej banky.

V mene Keyensa sa od 30. rokov minulého storočia obmedzovala ekonomická sloboda, moc sa koncentrovala do rúk vlády a vznikli viaceré centrálne inštitúcie, ktoré mali regulovať hospodárstvo. Súkromné aktivity začali byť vytláčané tými vládnymi a nastali problémy s infláciou a verejnými dlhmi. Príkladom neúčinnosti keynesiánskych stimulov bolo v poslednom čase najmä Japonsko, ktoré má v súčasnosti najväčší verejný dlh v pomere k HDP na svete (vyše 225 percent).

Problém týchto centrálne riadených stimulov je, že účinkujú podobne ako droga. Tá dáva závislému falošné signály v podobe pocitu dočasného opojenia. Lenže povzbudivé účinky nemajú reálny základ. Po ich odznení narkomanovi ostane len väčšia závislosť a jeho stav sa ďalej zhorší.

Peniaze a centrálne plánovanie

Veľa sa dnes hovorí o bezuzdných, neregulovaných finančných trhoch. Ale je pravda, že ak centrálne plánovanie v nejakej oblasti naďalej pretrváva, tak práve v tejto. Finančný systém je dnes postavený na centrálnom riadení nekrytých symbolických peňazí bez vnútornej hodnoty. Nie div, že je teda zdrojom finančných bublín a kríz. Súčasná kríza je primárne dôsledkom centrálneho zdeformovania peňazí. Dnešné menové a bankové systémy nekrytých mien v spojení s deficitne financovanými verejnými výdavkami podporujú ilúziu udržateľného života nad pomery.

Peniaze vznikli spontánne a evolučne. Vyvinuli sa trhovou selekciou medzi ľuďmi ako všeobecný výmenný prostriedok v podobe najobchodovateľnejšej komodity (najmä zlaté a strieborné mince). Tieto platidlá mali svoju vnútornú hodnotu, ktorá vyplývala z toho, že okrem menového účelu sa dali využiť aj inak (napríklad zlato vo výrobe šperkov a neskôr v priemysle). Nikto by dobrovoľne neakceptoval trvalú náhradu zlatých mincí neplnohodnotnými papierovými symbolmi. Panovníci a vlády k tomu donútili občanov pod hrozbou trestov. Vytvorili peňažné administratívne monopoly, postupne obmedzovali zameniteľnosť symbolických papierových peňazí za zlato a prijímali ďalšie kroky k dnešnej podobe peňazí.

Súčasné menové a bankové usporiadanie je systémovo rizikovejšie než kedykoľvek v minulosti. Symbolické peniaze už od roku 1971 nemajú nijaké krytie zlatom a nútene obiehajú na určitom území ako zákonné platidlá, ktoré monopolne vydávajú a regulujú centrálne banky. Komerčné banky s čiastočným rezervným krytím vkladov ich uschovávajú a ďalej požičiavajú. Hlavnou inštitucionálnou deformáciou sú centrálne banky, ktoré vnášajú na trh falošné signály púšťaním nových peňazí do obehu. Ďalšou je bankovníctvo čiastočných rezerv. To umožňuje bankám poskytovať úvery z vkladov ľudí bez toho, aby mali k dispozícii rezervy, z ktorých by vkladateľov na požiadanie vyplatili. Znásobujú tak množstvo peňazí, ktoré nie sú kryté úsporami, a tým prehlbujú inflačné tlaky, bublinu úverového boomu a následnú recesiu.

Čo je problém eura

Súčasné problémy v eurozóne vyplývajú z toho, že peňažný monopol s nekrytou menou sa presunul na nadnárodnú úroveň. Eurozóna tak predstavuje vyššiu formu centrálneho plánovania v oblasti peňazí. Prvýkrát sa vytvára menová únia rôznych štátov v značne rozdielnych oblastiach s jednou menou a centrálnou bankou, vydávajúcou symbolické a nijakou komoditou nekryté peniaze. Eurozóna motivuje svojich členov na zadlžovanie. Vlády vedia, že sa im oplatí prostredníctvom deficitu a dlhu prenášať financovanie časti svojich výdavkov aj na držiteľov eura mimo hraníc ich krajiny. Ide o efekt čierneho pasažierstva.

Euro sa opiera nielen o chybnú predstavu o peniazoch, ale aj o nesprávne chápanie európskej integrácie. Spoločný trh si vyžaduje reálnu konkurenciu a neexistenciu prekážok pre slobodnú výmenu. Nie centrálne riadenú harmonizáciu podmienok a spoločnú menu. Je iróniou, že problémy, za ktoré môže centralizácia, chce EÚ riešiť ešte tesnejšou centralizáciou. Problémy s verejným dlhom sa však v eurozóne stávajú zámienkou na presadzovanie fiškálnej a politickej únie.

Poslanci slovenského parlamentu by mohli dať stop účelovej zmene Lisabonskej zmluvy a odmietnuť zavedenie eurovalu 2. Je to nástroj podpory morálneho hazardu a finančnej nezodpovednosti na úkor daňovníkov. Ak dôjde na úrovni EÚ k výraznejším rizikám a ďalším problémom vo vzťahu k slobode a prosperite obyvateľov Slovenska, odmietať by sme nemali ani myšlienku opustenia eurozóny či Európskej únie ako takej.

Menová reforma

Politici a centrálni bankári by mali ukončiť nakupovanie dlhopisov či poskytovanie úverov a iných druhov „pomoci“ zadlženým vládam a ich veriteľom. Následne by postihnuté krajiny mali urýchlene privatizovať svoj majetok a z výnosov predaja financovať dlh. Ak to bude nevyhnutné, dlhy treba reštrukturalizovať znížením nominálnej hodnoty ich dlhopisov a preniesť zodpovednosť za straty na veriteľov.

Vyrovnané rozpočty s razantnými výdavkovými škrtmi a bez zvýšenia daní by mali byť len predohrou k zásadnej menovej reforme, ktorá by odbúrala systémové nedostatky súčasného usporiadania. Tá by spočívala v opätovnom zavedení komoditného krytia peňazí, v stopercentnom rezervnom krytí vkladov splatných na požiadanie a v odstránení legislatívnych prekážok slobodným rozhodnutiam na trhu s peniazmi.

Zrušením predpisov o zákonnom platidle by ľudia dostali možnosť slobodne používať akúkoľvek krytú menu či platobný prostriedok. Odstránila by sa funkcia peňažného monopolu centrálnej banky a umožnila slobodná možnosť menovej konkurencie.

Hayekov odkaz z roku 1976 je stále aktuálny: „Dnes potrebujeme hnutie za slobodné peniaze analogické k hnutiu za slobodu obchodu z 19. storočia, ktoré by demonštrovalo nielen škodlivé dôsledky inflácie, ale aj upozorňovalo na hlbšie dôsledky v podobe stagnácie, ktoré sú vnútorne späté so súčasným menovým usporiadaním.“

http://finweb.hnonline.sk/c1-52896120-eurosen-skrachoval-span-class-koment-komentar-dna-span

Chorý kapitalizmus a čo s nim...

2011-09-19T11:14:00.000-07:00

Po veľkom ošiali deväťdesiatich rokov, kedy ľudia, najmä vo Východnej Európe v prevažnej väčšine, pod tlakom klamlivej propagandy šírenej z predajných prostriedkov masovej informácie, verili všetkému čo im tieto na falošnom podnose predkladajú, prichádza vytriezvenie. Ľudia si začínajú uvedomovať reálni svet, reálne možnosti. Začínajú chápať, že nešlo o žiadnu demokraciu, že nešlo o spravodlivosť, ale práve naopak, že to všetko nebolo nič iné ako veľký podvod organizovaný ľuďmi schopnými všetkého. Týmito otázkami vo svojej novej knihe sa zaoberá aj František Nevařil, kapitolu z ktorej vám prinášame.

ZAČNEME S TÝM, ŽE JEDNÝM Z NÁZVOV KAPITALIZMU JE KONZUMNÁ SPOLOČNOSŤ. TO MU AJ CELKOM PRISTANE. OTÁZKOU VŠAK JE „JE KONZUMNÁ“ PRE VŠETKÝCH, ALEBO LEN PRE PRIVILEGOVANÚ MENŠINU, KTORÁ SAMA SEBE HOVORÍ ELITA SPOLOČNOSTI? A AKO VLASTNE TÁTO ELITA VZNIKLA? JEJ ZAČIATKY VZNIKU MUSÍME HĽADAŤ V NAŠEJ PRIVATIZÁCII, KTORÁ V PODSTATE NEBOLA NIČÍM INÝM AKO KLASICKOU AKUMULÁCIOU KAPITÁLU TÝCH, KTORÍ BOLI NIELEN SCHOPNÍ, ALE BOLI SCHOPNÍ VŠETKÉHO. NA TOMTO ZÁKLADE SME V PODSTATE PRIŠLI O OBROVSKÉ MAJETKY VYBUDOVANÉ VLASTNOU PRÁCOU NAŠICH ĽUDÍ V OBDOBÍ SOCIALIZMU A TERAZ MÁME NA KRKU LEN DLHY. A TO EŠTE NEMUSÍ BYŤ VŠETKO, AKO SI NAPRÍKLAD UVEDOMÍME NEUSTÁLE PREDKLADANIE NEHORÁZNYCH POŽIADAVIEK SUDETSKÝCH NEMCOV, ALEBO KATOLÍCKEJ CIRKVI A SAMOZREJME AJ PREHLBOVANIE SA SÚČASNEJ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY.

POKIAĽ NÁS PRESVIEDČAJÚ, ŽE U NÁS DOŠLO V POSLEDNÝCH ROKOCH K VÝRAZNÉMU RASTU MATERIÁLNEJ ŽIVOTNEJ ÚROVNE (VÄČŠINY OBYVATEĽSTVA), ALEBO MÔDNE POVEDANÉ, K ZVÝŠENIU „KONZUMU“, TAK MUSÍME JEDNOZNAČNE KONŠTATOVAŤ, ŽE AJ TO JE LEN OBYČAJNÝ PODVOD. LEN ASI 5% NOVO PRIVILEGOVANÝCH OBČANOV NA PREVRATE BOHATO ZAROBILO A PRÁVE TÍTO TVORIA TVRDÉ JADRO MOCI... ĎALŠÍCH ASI 15% ĽUDÍ, HLAVNE Z RADOV PRISLUHOVAČOV VŠETKÉHO DRUHU, SI SVOJU PREDCHÁDZAJÚCU ŽIVOTNÚ ÚROVEŇ ZHRUBA ZACHOVALO. OSTATNÝCH OKOLO 80% PREROBILO, TÍ SÚ NOVÝM REŽIMOM VEĽMI POSTIHNUTÍ... 65% RODÍN MÁ PROBLÉM PREŽIŤ Z PEŇAZÍ, Z TOHO V MIMORIADNE ŤAŽKEJ HMOTNEJ SITUÁCII SA NACHÁDZA AŽ 36% RODÍN. VIAC AKO 800 TISÍC ĽUDÍ V ČECHÁCH ŽIJE PRIAMO V CHUDOBE.

TENTO NEŽIADÚCI VÝVOJ JE SPÔSOBENÝ ZMENOU ŠTRUKTÚR A ROZBIEHAJÚCIMI SA TEMPAMI ROZDIELNYCH PRÍJMOV OBYVATEĽSTVA. PREDOVŠETKÝM RAPÍDNE NARÁSTLI A ĎALEJ RASTÚ PRÍJMY Z MAJETKU (KAPITÁLU, MAJITEĽOV NÁJOMNÝCH DOMOV, RENTIEROV), KTORÉ SA UŽ ROVNAJÚ VIACEJ AKO TRETINE VŠETKÝCH PRACOVNÝCH PRÍJMOV (V MINULOSTI TO BOLI VÝNOSY Z ÚROKOV, Z ÚSPOR OBYVATEĽSTVA). TENTO UKAZOVATEĽ HOVORÍ O TOM, ŽE ČECHY UŽ PRESTALI BYŤ KRAJINOU „PRACUJÚCICH“.

PRIEMERNE HRUBÉ PRACOVNÉ PRÍJMY SÍCE MINIMÁLNE VZRÁSTLI SEDEMNÁSOBNE, PO ZOHĽADNENÍ PODIELU DANÍ Z PRÍJMU A ZÁKONNÉHO POISTENIA VŠAK UŽ IDE LEN O ŠESŤ NÁSOBOK. TO JE ALE V PODSTATE VŠETKO POHLTENÉ INFLÁCIOU, ASPOŇ U TEJ VÄČŠINY, KTORÁ TENTO PRIEMER NEDOSAHUJE A U KTOREJ SA ZÁKONITE MIMORIADNE ZVÝŠILI ZÁKLADNÉ NÁKLADY NA VEDENIE DOMÁCNOSTI SPOJENÍ S CELKOM NEPRIMERANÝM RASTOM CIEN SLUŽIEB SPOJENÝCH S BÝVANÍM (ICH PODIEL PREDTÝM TVORIL ASI 10% A DNES 25 – 30% Z CELKOVÝCH NÁKLADOV). NAVIAC TIETO PRIEMERNÉ PRÍJMY SYÚ PRE VÄČŠINU AJ TAK SKRESĽOVANÉ NADMERNE VYSOKÝMI PRACOVNÝMI PLATMI ZVÝHODNENÝCH MANAŽÉROV A IM PODOBNÝM „PRACUJÚCIM“, TAKŽE NA TÝCH OSTATNÝCH OSTÁVA AJ TAK VEĽMI MÁLO AKO JE TEN PRE NICH NEDOSTUPNÝ PRIEMER.

JEDNODUCHO POVEDANÉ – U 4/5 PRACUJÚCICH SA REÁLNE PRACOVNÉ PRÍJMY OPROTI ROKU 1989 VÔBEC NEZVÝŠILI, AK DOKONCA NIE SÚ NIŽŠIE. PRITOM, ZA TÚ ISTÚ ČASOVÚ DOBU, PO TOM, AKO SA KOMUNISTI DOSTALI K MOCI, ICH DOKÁZALI ZVÝŠIŤ TAKMER TROJNÁSOBNE. NÁŠ ODSTUP VOČI ZÁPADU SA TAKÝMTO SPÔSOBOM EŠTE VIAC ZVYŠUJE. POKIAĽ V MINULOSTI, V ČSSR, SA PRIEMERNÉ MZDY POHYBOVALI NA ÚROVNI 1/3 NSR, TAK DNES JE TO UŽ 1,5%. TRAGICKÉ JE, ŽE AK BY SME CHCELI VÁŽNE USILOVAŤ O ICH VYROVNANIE, TAK SA ZAHRANIČNÍ INVESTORI JEDNODUCHO ZOBERÚ A ODÍDU DO INEJ KRAJINY. TO PRETO, LEBO BY PO TOM NA NÁS PRESTALI ZARÁBAŤ A NAČO BY SME IM POTOM BOLI? A UŽ ÚPLNE MIMO HRU SA DOSTALI SOCIÁLNE PRÍJMY, PREDOVŠETKÝM STAROBNÉ DÔCHODKY, ICH PRIEMERNÁ VÝŠKA V ROKU 1989 PREDSTAVOVALA 62% PRIEMERNÉHO HRUBÉHO PLATU A UŽ V ROKU 2007 KLESLA NA NECELÝCH 37%. PRAVDA, VZNIKLI NOVÉ , PREDTÝM NEZNÁMA PODPORA – PODPORA V NEZAMESTNANOSTI (V ROKU 2006 ASI 19 MILIÁRD KČ).

PRE ĽUDÍ, KTORÍ BOLI ZVYKNUTÝ PRACOVAŤ ZA SOCIALIZMU SÚ TO ÚPLNE NOVÉ A NEOČAKÁVANÉ TENDENCIE SPOLOČENSKÉHO VÝVOJA. KEĎ SA DOSTALI KOMUNISTI K MOCI, ZAMERALI SA NA TO, ABY 8 AŽ 9 ĽUDÍ Z DESIATICH SA MALO LEPŠIE, PRIČOM ZÁKONITE SA JEDEN AŽ DVAJA DOVTEDY PRIVILEGOVANÝCH – TÍ BOHATÍ A Z LEPŠÍCH RODÍN A ČI RODOV SA MUSELI MAŤ HORŠIE AKO PREDTÝM. TÍ SA SAMOZREJME CÍTILI POŠKODENÝMI. TÚTO „KRIVDU“ NOSILI V SEBE CELÝ ČAS A PO „ZAMATOVEJ REVOLÚCII“ SA IM PODARILO VRÁTIŤ KOMUNISTAMI ZOBRATÉ MAJETKY. TO ZNAMENÁ, ABY SA JEDEN AŽ DVAJA ĽUDIA Z DESIATICH MALI LEPŠIE, MUSIA SA MAŤ ÔSMI AŽ DESIATI ĽUDIA HORŠIE. NO TO NIE JE ŽIADNA ČESKÁ ŠPECIALITA, TAKÉ POMERY V DISTRIBÚCII SPOLOČENSKÉHO BOHATSTVA FUNGUJÚ AKO ZÁKLADNÝ PRINCÍP V KAPITALIZME (V IMPERIALIZME, V GLOBÁLNOM KAPITALIZME).

TO ZNAMENÁ, ŽE ZA TEN „ZAMATOVÝ“ PREVRAT SI NOVÉ PANSTVO NECHALO RIADNE ZAPLATIŤ. NEJEDNÁ SA LEN O NOVÝCH „ÚSPEŠNÝCH“ KAPITALISTOV. V RÁMCI TAKÉHOTO NEŽIADÚCEHO VÝVOJA AJ NOVÍ POLITICI (HLAVNE POSLANCI A SENÁTORI) NEZABUDLI NA SEBA A ODMEŇUJÚ SAMI SEBA ŠTEDRO, ŽE O TOM SA BÝVALÝM KOMUNISTICKÝM POSLANCOM MOHLO LEN ZDAŤ. TÍ BOLI TOTIŽ NORMÁLNE ZAMESTNANÍ A ZA SVOJE POSLANCOVANIE BRALI LEN 2 000 KČS MESAČNE, MOHLI SI ÚČTOVAŤ CESTOVNÉ A DIÉTY A 100 KČS NA KAŽDÝ DEŇ STRÁVENÝ NA ROKOVANÍ PARLAMENTU (SAMOTNÝ PREZIDENT A GENERÁLNY TAJOMNÍK KSČ MALI PRÍJEM LEN 24 TISÍC KČS MESAČNE). AK AJ NIEKTORÍ Z NICH ZA VEĽA NESTÁLI, NO TÝTO „NOVÍ“ FUNKCIONÁRI MAJÚ PRE NÁROD ROVNAKÝ VÝZNAM, PRAVDEPODOBNE NÁRODU EŠTE VIAC ŠKODIA. ZA TO BERÚ ZO VŠETKÝMI DODATOČNÝMI FUNKCIAMI 100 TISÍC KČ A ĎALŠIE DESAŤTISÍCOVÉ (NEZDANITEĽNÉ) A VŠELIJAKÉ PODVODNÉ A ZNEUŽÍVANÉ NÁHRADY MESAČNE. NIE JE TOMU INAK ANI NA KRAJSKEJ ÚROVNI, DOKONCA ANI V OBCIACH KDE PREDTÝM PRACOVALI DOBROVOĽNÍ A NEPLATENÍ FUNKCIONÁRI. NAVIAC MAJÚ OKREM IMUNÍT AJ ĎALŠIE, PRE OBYČAJNÝCH ĽUDÍ NEDOSTUPNÉ PRIVILÉGIÁ. NAPRÍKLAD V ZDRAVOTNÍCTVE V ZDRAVOTNÍCTVE MÁ SKORO KAŽDÝ PAPALÁŠ NEJAKÉ „NEMOCNIČNÉ – PREZIDENTSKÉ APARTMÁ“, POKIAĽ BÝVALÍ NAJVYŠŠÍ ŠÉFOVIA SA MUSELI USPOKOJIŤ S DNES TAK PRIPOMÍNANÝM NEKONFORTNÝM SANOPSOM. PIKANTNÉ JE AJ TO, ŽE PRÍSPEVKY VLÁDNÚCEJ KSČ V POROVNANÍ ZO SÚČASNÝMI ROZPOČTOVÝMI DOTÁCIAMI POLITICKÝM STRANÁM BOLI NEPOROVNATEĽNE NÍZKE. JEJ VÝDAJE BOLI V PODSTATE PLATENÉ Z ČLENSKÝCH ZNÁMOK A OD ŠTÁTU KSČ BRALA LEN 70 MILIÓNOV KČS ROČNE. TO ZNAMENÁ, ŽE V PODSTATE ŽILA ZO SVOJHO. SKORO ROVNAKÚ PODPORU BRALI OD ŠTÁTU VTEDY AJ ĽUDOVCI A NÁRODNÍ SOCIALISTI (NEPOROVNATEĽNE VIAC DOSTÁVALA KATOLÍCKA CIRKEV).

ŽIAĽ, STALI SME SA „NORMÁLNOU SÚČASŤOU VYSPELÉHO SVETA REŠPEKTUJÚC BEZ VÝHRAD JEHO HODNOTY. NIEKEDY V DEVÄŤDESIATICH ROKOCH ZNÁMY AMERICKÝ POLITICKÝ ANALYTIK MICHAL PARENTI POVEDAL, ŽE „NÁŠ“ (ZÁPADNÝ) STRACH ŽE BY KOMUNIZMUS JEDNÉHO DŇA MOHOL POHLTIŤ VÄČŠINU SVETA ZASTIERA FAKT, ŽE ANTIKOMUNIZMUS – TO ZNAMENÁ KAPITALIZMUS – TO UŽ UROBIL“. DOSIAHOL TO PO SVOJOM VÍŤAZSTVE V STUDENEJ VOJNE, KTORÁ V PODSTATE PREBIEHALI OD VEĽKEJ OKTÓBROVEJ SOCIALISTICKEJ REVOLÚCIE V RUSKU V ROKU 1917. JEJ FORMÁLNE VYHLÁSENIE CHURCHILLOM VO FULTONU (USA) V ROKU 1947 BOLO LEN ZAČIATKOM JEJ NOVEJ ETAPY. VŠETCI TOTO VÍŤAZSTVO, TO ZNAMENÁ NAPROSTÚ SVETOVLÁDU GLOBÁLNEHO KAPITALIZMU A IMPERIALIZMU CÍTIME V KOSTIACH. GLOBÁLNY KAPITALIZMUS JE NIELEN BOHATÝM, ALE VĎAKA ROZPADU SSR AJ VÍŤAZNÝM SYSTÉMOM, KTORÝ PRETO JE ZODPOVEDNÝ AJ ZA VŠETKO DOBRÉ ALE AJ ZA VŠETKO ŠPATNÉ ČO SA DNES NA PLANÉTE DEJE. NAŠA REPUBLIKA SA PO ROKU 1089 STALA LEN JEHO MALOU, HOCI „NEZÁVISLOU“ SÚČASŤOU...

POZORUHODNÉ JE, ŽE „NEVIDITEĽNE“ VLÁDNÚCICH KAPITALISTOV REPREZENTUJÚCICH TENTO SYSTÉM V PRAXI JE VO SVETE NAPROSTÁ MENŠINA. ICH POČET JE MOŽNO ODHADNÚŤ PODĽA POČTU DOLÁROVÝCH MILIONÁROV (USD), KTORÝCH BOLO V ROKU 2007 ÚDAJNE LEN 10,7 MILIÓNA A Z TOHO DOLÁROVÝCH MILIARDÁROV LEN NIEČO VIAC AKO 1 000. TO PREDSTAVUJE LEN O NIEČO VIAC AKO JEDNO PROMILE SVETOVEJ POPULÁCIE. TO ZNAMENÁ, ŽE RÉTORIKE ZODPOVEDÁ VŠEOBECNE ZAUŽÍVANÉ POMENOVANIE O „HORNÝCH DESAŤ TISÍCOV“(V KRAJINE S 10 MILIÓNMI OBYVATEĽOV). REÁLNE, K „VLÁDCOM SVETA“ JE MOŽNÉ PRIPOČÍTAŤ ASI 225 NAJBOHATŠÍCH DOLÁROVÝCH MILIARDÁROV (PREDOVŠETKÝM V USA), KDE VLASTNIA OSOBNÝ MAJETOK KTORÝ SA ROVNÁ POLOVICI ROČNÉHO PRÍJMU VŠETKÝCH OBYVATEĽOV PLANÉTY, PRIČOM TRI Z NICH NAJBOHATŠIE RODINY MAJÚ DOKONCA VÄČŠÍ SÚKROMNÝ MAJETOK AKO 600 MILIÓNOV ĽUDÍ V CHUDOBNÝCH KRAJINÁCH. NA ŠPIČKE TOHO VŠETKÉHO SÚ ZNÁME KLANY ROCKEFELLERŮ A ROTSCHILDŮ, KTORÉ SA VYMYKAJÚ AJ TÝMTO PREHĽADOM A KTORÍ ŽIJÚ AKOBY MIMO TOHTO SVETA A DO ICH ŽIVOTA NIKTO NEVIDÍ.

POČETNEJŠIA JE DRUHÁ TRIEDA KTORÁ ZAHRŇUJE ICH RÔZNYCH POMÁHAČOV A LOKAJOV (MAJÚ K DISPOZÍCII POLITIKOV, MANAŽÉROV, NAJRÔZNEJŠÍCH PREDSTAVITEĽOV RÔZNYCH VIEROVYZNANÍ, MNÍCHOV, NOVINÁROV, PROPAGANDISTOV, „VEDCOV“ SPOLOČENSKÝCH VIED, HISTORIKOV A DOKUMENTARISTOV, ČESTNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV „KULTÚRNEHO FRONTU“, ŠÉFOV JUSTÍCIE, POLÍCIE A ARMÁDY, DOKONCA AJ ODBOROVÝCH BOSSOV ATĎ.). S VEĽKOU REZERVOU, ANI ICH POČET NEBUDE PRESAHOVAŤ 3% OBYVATEĽSTVA PLANÉTY, SKÔR ICH BUDE MENEJ. AK ICH DOMÁCNOSŤ, V PRIEMERE BUDEME POČÍTAŤ ŠTVORČLENNOU, TAK POTOM VŠETCI TÍTO VYVOLENÍ A PRIVILEGOVANÍ SPOLU PREDSTAVUJÚ 12% SVETOVEJ POPULÁCIE (RESP. ASI 6 – 10 % VŠETKÝCH POTENCIONÁLNYCH VOLIČOV). A TO VŠETKO DOHROMADY REPREZENTUJE ONÚ „HMOTNE ZAINTERESOVANÚ“ SVETOVÚ VLÁDU, KTOREJ TVRDÝM JADROM JE UŽ MIENENÁ HŔSTKA MILIONÁROV A MILIARDÁROV, KTORÁ S NAMI VŠETKÝMI OSTATNÝMI „OBČANMI“ DOKÁŽE MÁVAŤ AKO ZO ŠPINAVOU HANDROU.

PO STÁROČIA PREBIEHA, DOTERAZ NEUZATVORENÝ INTELEKTUÁLNY, SOCIÁLNY A POLITICKÝ SPOR, ČI TENTO KAPITALISTICKÝ PORIADOK JE TRVALÝ, ČI NEMÁ BYŤ A ČI NEBUDE VYSTRIEDANÝ (BUĎ NEJAKOU REVOLÚCIOU, ALEBO AJ BEZ NEJ), DOKONALEJŠÍM POLITICKO-EKONOMICKÝM SYSTÉMOM. NIEČÍM, ČO BY VÄČŠINE ĽUDSTVA PRINIESLO A ZABEZPEČILO VYŠŠIU KVALITU ŽIVOTA. ZATIAĽ SA ZDÁ, ŽE JEHO SÚČASNÁ MOC, NAPRIEK VŠETKÝM TÝM OPAKUJÚCIM SA MALÝM AJ VEĽKÝM KRÍZAM NIE JE NIČÍM PODSTATNÝM NARUŠENÁ. NO NAPRIEK TOMU V ŇOM PREBIEHAJÚ A SILNEJÚ FUNDAMENTÁLNE A Z JEHO VLASTNEJ PODSTAVY PLYNÚCE SPOLOČENSKÉ PROCESY, KTORÉ JEHO MOCENSKÉ POSTAVENIE PRI NAJMENŠOM DLHODOBO OSLABUJÚ A PODLAMUJÚ. SKÚSME SA NA NIEKTORÉ Z NICH (MOŽNO NA TIE HLAVNÉ A ROZHODUJÚCE) BLIŽŠIE POZRIEŤ. MÔŽEME PRITOM TAK TROCHU AJ SNÍVAŤ, ČO S KAPITALISTAMI A ČO PO NICH, AKO BY MALA VYPADAŤ SKUTOČNÁ DEMOKRACIA A SOCIÁLNA ROVNOSŤ V PODMIENKACH 21. STOROČIA.

ČO PRITOM MUSÍME BRAŤ DO ÚVAHY.

V PRVOM RADE SA JEDNÁ O VÝVOJ V USA. TÁTO SVETOVÁ ZATIAĽ UNIPOLÁRNA SUPER VEĽMOC UŽ DESAŤROČIA PREŽÍVA SÚSTAVNÝ EKONOMICKÝ A SPOLOČENSKÝ ÚPADOK. TO JE PRE KAPITALIZMUS MIMORIADNE DÔLEŽITÉ, PRETOŽE PRÁVE ONA PREDSTAVUJE SVETOVÚ CENTRÁLU A ZÁŠTITU GLOBÁLNEHO KAPITALIZMU, JE AKÝMSI JEHO VÝKONNÝM GENERÁLNYM RIADITEĽSTVOM. V JEJ ČELE SÍCE FORMÁLNE STOJÍ PREZIDENT USA, V SKUTOČNOSTI SÚ TO PREDOVŠETKÝM BANKY (PRESNEJŠIE POVEDANÉ PEŇAŽNÉ INŠTITÚCIE VŠETKÉHO DRUHU) A BANKÁRI, ZÁROVEŇ AJ VEĽKÍ BURZOVÍ HRÁČI, V RUKÁCH KTORÝCH JE KONCENTROVANÝ NAJVÄČŠÍ SÚKROMNÝ SVETOVÝ KAPITÁL PROSTREDNÍCTVOM KTORÉHO O SVETE ROZHODUJÚ ONI – NAJBOHATŠÍ.

USA SI ŽIJE DÁVNO NAD SVOJE POMERY. JEHO DLHY RASTÚ PRETO, ŽE V USA TRVALE PREVYŠUJE DOVOZ TOVARU A SLUŽIEB NAD VÝVOZOM, PRIČOM NAVIAC, V ZÁUJME ZÍSKANIA MIMORIADNEHO ZISKU V ZAHRANIČÍ, NEUSTÁLE POKRAČUJE AJ VÝVOZ PRODUKČNÉHO KAPITÁLU (PRIAMYCH AJ PODFÓLIOVÝCH INVESTÍCIÍ). OKREM TOHO USA MUSIA VYDRŽIAVAŤ VIAC AKO 700 ZAHRANIČNÝCH VOJENSKÝCH ZÁKLADNÍ PO CELOM SVETE.

TO VŠETKO VIEDLO K TOMU, ŽE SA DNES UŽ JEDNÁ LEN O „OBRA NA HLINENÝCH NOHÁCH“, NAD MIERU ÚNOSNOSTI ZÁVISLÉHO NA ČÍNSKYCH PENIAZOCH, ARABSKEJ ROPE, MEXICKEJ PRACOVNEJ SILE A DOKONCA AJ NA ČERNOCHOCH V ARMÁDE A V NÁMORNÍCTVE.

CELÝ RAD ZÁKLADNÝCH VECÍ TU DLHODOBO NEFUNGUJE. PRIPOMEŇME SI ZNÁME PRÍKLADY, NAPRÍKLAD KALIFORMSKÚ ENERGETIKU (DNES DOKONCA CELÝ INSOLVENTNÝ KALIFORMSKÝ ŠTÁT), HURIKÁN KATRINA A NEW ORLEANS, PADAJÚCE DIAĽNIČNÉ MOSTY A SCHÁTRANÚ INFRAŠTRUKTÚRU VÔBEC, NESPOĽAHLIVÉ RAKETOPLÁNY ATD. VYSOKÁ KRIMINALITA SVEDČÍ O BEZRADNOSTI BEZPEČNOSTNÝCH ORGÁNOV, NÍZKEJ ÚROVNI PREDRAŽENÉHO ZDRAVOTNÍCTVA PRE VEĽKÚ – ROZHODUJÚCA ČASŤ POPULÁCIE ČO JE VO SVETE HANBOU. BÝVALÝ „NEMOHÚCI“ ZSSR SI DOKÁZAL PRED 25 ROKMI LEPŠIE PORADIŤ S ČERNOBYĽOM AKO DNEŠNÉ „VYSPELÉ“ USA S HAVÁRIOU ROPNEJ PLOŠINY V MEXICKOM ZÁLIVE.

VLASTNE TU PLATÍ, ŽE SPOĽAHLIVO (ZATIAĽ) FUNGUJÚ ODVETVIA VIAC MENEJ REGULOVANÉ A USMERŇOVANÉ ŠTÁTOM, PREDOVŠETKÝM ZBROJNÁ VÝROBA, POPRÍPADE POĽNOHOSPODÁRSTVO A POTRAVINOVÁ PRODUKCIA. MOŽNO EŠTE FARMACEUTICKÉ „ZLODEJNA“ OSTATNÝ Z VÄČŠEJ ČASTI BALANCUJÚ NA POKRAJI ZRÚTENIA, ČO TAKMER DOSLOVA PLATÍ NIELEN PRE AMERICKÝ AUTOMOBILOVÝ PRIEMYSEL, ALE DOKONCA AJ PRE HLAVNÚ OPORU EKONOMIKY, TO ZNAMENÁ PRE BANKY A POISŤOVNE. A TO EŠTE NEDÁVAME NA VÁHU DÔSLEDKY DNEŠNEJ MIMORIADNEJ VŠEOBECNEJ HLBOKEJ HOSPODÁRSKEJ A SPOLOČENSKEJ KRÍZY (KTORÚ EUFEMICKY VOLÁME HYPOTEKÁRNOU ČI BURZOVOU), JEJ DÔSLEDKY SA EŠTE LEN BUDÚ PREJAVOVAŤ HROMADIŤ. UŽ DNES JÚ JEJ DÔSLEDKY HROZIVÉ, ALE STÁLE NIE SÚ KONEČNÉ. EKONOMIKA USA DNES SVOJIMI VÄZBAMI OHROZUJE CELÝ SVET A SAMOZREJME AJ SVOJE VLASTNÉ OBYVATEĽSTVO (OBYVATEĽSTVO USA).

TÁTO KRAJINA POČAS DVOCH SVETOVÝCH VOJEN NESMIERNE ZBOHATLA A NA TOMTO MAJETKU ZALOŽILA AJ SVOJU POVOJNOVÚ NADVLÁDU. POKIAĽ POVAŽUJEME ZA JADRO POLITIKY EKONOMIKU, ZNÁME (POLITIKA JE KONCENTROVANÝ VRAZ EKONOMIKY), A TO JE OPRÁVNENE URČUJÚCE (VIĎ POLITICKÚ PODRIADENOSŤ VLÁD VŠETKÉHO DRUHU DÔSLEDKOM SÚČASNEJ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY), POTOM S URČITÝMI VÝKYVMI PRECHÁDZA TRVALÝM EKONOMICKÝM (MOCENSKÝM?) ÚPADKOM. POKIAĽ PO VOJNE, PRODUKOVALA ZHRUBA 40% SVETOVÉHO HDP, DNES JE TO LEN NECELÁ JEDNA PÄTINA (A TO PREVAŽNE V SLUŽBÁCH, URČITÁ ČASŤ DOKONCA VIRTUÁLNE V BANKÁCH A NA BURZÁCH). POKIAĽ USA BOLI NAJVÄČŠÍM SVETOVÝM VERITEĽOM, DNES SÚ NAJVÄČŠÍM SVETOVÝM DLŽNÍKOM S DLHOM, KTORÍ RASTIE ZHRUBA O BILIÓN DOLÁROV ROČNE.

VYJADRENÉ ZNÁMYM STREDOEURÓPSKYM ŽARGÓNOM SÚ „PLAJTE“.

ČO INÉHO SA DÁ POVEDAŤ O KRAJINE, KTOREJ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ SA BLÍŽI K 14 BILIÓNOM DOLÁROV A KEĎ VNÚTORNÁ SÚHRNNÁ ZADLŽENOSŤ ŠTÁTU A JEHO ORGÁNOV, BÁNK, PODNIKOV A OBYVATEĽSTVA UŽ PRESIAHLA DOKONCA 51 BILIÓNOV DOLÁROV (V ROKU 2007). PRIČOM JEHO ROČNÝ HDP JE VYKAZOVANÝ OKOLO 13 – 14 BILIÓNOV DOLÁROV. TO ZNAMENÁ, ŽE ICH ZAHRANIČNÝ DLH SA UŽ ROVNÁ VÝŠKE HDP, A CELKOVÉ VNÚTORNÉ DLHY SÚ DOKONCA ŠTVORNÁSOBNÉ. TO JE VÄČŠÍ PROBLÉM, AKO MAJÚ VŠETKY ZADLŽENÉ KRAJINY EU DOHROMADY.

V TEJTO SITUÁCII HORKO ŤAŽKO PRESADIL PREZIDENT OBAMA ÚSPORNÝ PROGRAM VO VÝŠKE 4 BILIÓNA USD ROZLOŽENÝ NA 12 ROKOV. STAČIA NA TO KUPECKÉ POČTY, ABY SME VIDELI, ŽE SA S TÝM NIČ NEVYRIEŠI A SAMOTNÝ VÝBUCH SA LEN O NIEKOĽKO ROKOV ODKLADÁ. V SÚČASNOSTI, TÝMTO TEMPOM BY TOTIŽ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ USA PRI DNEŠNOM TEMPE RASTU LEN ĎALEJ RÁSTLA A TO AŽ NA 18 BI. USD (14 + 12 – 4 BIL.). NÁJDE SA EŠTE NEJAKÝ ZAHRANIČNÝ BLÁZNIVÝ VERITEĽ, KTORÝ BUDE OCHOTNÝ HÁDZAŤ SVOJE VLASTNÉ PENIAZE DO TEJTO BEZODNEJ STUDNI?

LEBO, POKIAĽ PO 2. SVETOVEJ VOJNE AMERICKÝ DOLÁR BOL FAKTICKY TVRDOU MENOU, TAK MEDZITÝM SA STAL V PODSTATE BEZCENNÝM A VYSOKO RIZIKOVÝM PAPIEROM, ČI SKÔR PÚHYM ÚČTOVNÝM ZÁZNAMOM. UKÁŽME SI TO NA CENE ZLATA, KTORÉ BY SME STÁLE MALI BRAŤ AKO KLASICKÚ REÁLNU MIERU HODNÔT. PO 2. SVETOVEJ VOJNE STÁLA TRÓJSKÁ UNCA ZLATA 35 USD, ZAČIATKOM ROKU 2011 SA UŽ POHYBOVALA OKOLO 1400 USD (V TÝCHTO DŇOCH SA DOKONCA POHYBUJE OKOLO 1650 USD A ĎALEJ RASTIE). TO ZNAMENÁ, ŽE REÁLNA KÚPNA CENA (HODNOTA) DOLÁRA PODĽA TOHO MEDZITÝM KLESLA NA 2,5 AŽ 3% PÔVODNEJ HODNOTY. PRITOM SA JEDNÁ O HLAVNÚ SVETOVÚ REZERVNÚ MENU, S KTOROU SI VŠAK DNES NIKTO NEVIE RADY A UŽ DÁVNO SA JEJ VŠETCI BOJA. JEJ JEDINOU FAKTICKOU OPOROU UŽ V USA NIE JE EKONOMIKA, ALE ARMÁDA. POSTAVENIE DOLÁRA SA UŽ OPIERA LEN O „BODÁKY“. NA AKO DLHO? LEBO ANI FAKTICKÉ VÝSLEDKY TOHTO SILOVÉHO MONŠTRA NIE SÚ NIJAK PRESVEDČIVÉ. URČITE ARMÁDA USA DOKÁŽE VŠETKO ROZMLÁTIŤ A KDE KOHO POZABÍJAŤ. NO HLAVNE NA DIAĽKU. ARMÁDA USA DOKÁZALA PORAZIŤ GRANADU, ALEBO PANAMU, ALE NIKDY NEVEDELA A NEVIE VYHRAŤ NAOZAJSTNÚ VOJNU. PRÍKLAD TOHO JE VIETNAM, IRAK A AFGANISTAN.

NAPRIEK TOMU STÁLE NOMINÁLNE VYKAZUJE JEDNU Z NAJVYŠŠÍCH HODNÔT HDP NA HLAVU, V SÚČASNOSTI SA POHYBUJE OKOLO 40 TISÍC USD ROČNE. TO VŠETKO JE ALE VYSOKO POCHYBNÉ, AK BERIEME DO ÚVAHY UŽ SKÔR KONŠTATOVANÉ ZNEHODNOTENIE TEJTO MENY (SAMOZREJME TO ISTÉ TREBA BRAŤ DO ÚVAHY AJ PRI HODNOTENÍ HDP V INÝCH KRAJINÁCH AJ SA VYJADRUJE V USD PREPOČÍTANÝM BEŽNÝM TRŽNÝM KURZOM MENY). JE TO SÍCE VYSOKO HYPOTETICKÁ ÚVAHA, ALE UKAZUJE SA, ŽE POKIAĽ BY SME TÚTO HODNOTU PREPOČÍTALI NA REÁLNU HODNOTU VO VZŤAHU K VÝVOJU CIEN ZLATA, TAK OPROTI ROKU 1948 DO SÚČASNOSTI VLASTNE HDP NA OBYVATEĽA USA SA ZVÝŠIL LEN NEPATRNE, O NEJAKÝCH 15 AŽ 25%. TO BY SI URČITE ZASLUHOVALO PREVERIŤ, ALE AJ TAKÝTO HRUBÝ ÚDAJ URČITE STOJÍ ZA POZORNOSŤ.

USA JE KRAJINA AŽ NEVYSVETLITEĽNÝCH PARADOXOV. AKO JE NAPRÍKLAD MOŽNÉ, ŽE K TOMU VŠETKÉMU DOCHÁDZA V KRAJINE, KTORÁ ASPOŇ DONEDÁVNA BOLA POKLADANÁ ZA NAJBOHATŠIU NA SVETE, V KTOREJ JE KONCENTROVANÝCH NAJVIAC DOLÁROVÝCH MILIONÁROV A MILIARDÁROV. KDE SÚ NAJVÄČŠIE BANKY A BURZY S NAJLEPŠÍM KNOW-HOW, NAJLEPŠIE ? VYSOKÉ ŠKOLY, KDE SA SNAŽIA (MAJÚ SA SNAŽIŤ) VZDELÁVAŤ NAJINTELIGENTNEJŠÍCH ĽUDÍ Z CELÉHO SVETA, KTORÁ MÁ NAJVIAC NOSITEĽOV NOBELOVEJ CENY (PREDOVŠETKÝM ZA EKONOMIKU), NAJVIAC VYNÁLEZOV A PATENTOV A NAJLEPŠIU VEDU, NAJMOCNEJŠIU ARMÁDU A NAJLEPŠIE ZBRANE, KTORÁ POUČUJE DENNODENNE CELÝ SVET...

KAPITALIZMUS STOJÍ NA PENIAZOCH, NA KAPITÁLE. NO UŽ DÁVNO NIE NA PENIAZOCH OPIERAJÚCICH SA O ZLATO A I INÉ DRAHÉ KOVY, ALE LEN O PENIAZE PAPIEROVÉ. ANI TO UŽ VLASTNE NEPLATÍ, PRETOŽE Z NAJVÄČŠEJ ČASTI SA JEDNÁ LEN O PENIAZE ÚČTOVNÉ (MAJÚ FORMU OBEŽIVA, VKLADOV, ÚČASTI NA PODIELOVÝCH FONDOCH, DLHOPISOCH, AKCIÁCH, HODNOTE RÔZNYCH DERIVÁTOV). VÝŠKA A REGULÁCIA PEŇAŽNÝCH EMISIÍ UŽ NIE JE V RUKÁCH ŠTÁTU, ALE V RUKÁCH TAKZVANÝCH NEZÁVISLÝCH CENTRÁLNYCH BÁNK (V USA SA PRITOM JEDNÁ O SÚKROMNÝ PODNIK – FED). ASPOŇ V MINULOSTI TOMU TAK BOLO. MEDZITÝM SA SITUÁCIA VYVINULA TAK, ŽE SA PENIAZE „VYRÁBAJÚ“ PÚHYM ÚČTOVNÝM ZÁPISOM PREVAŽNE KOMERČNEJ BANKY VO VLASTNEJ PÔSOBNOSTI A DOKONCA VZNIKAJÚ PRIAMO NA RÔZNYCH BURZÁCH. V PODSTATE KAŽDÝM ZVÝŠENÍM BURZOVÝCH INDEXOV ZVYŠUJÚCICH BEŽNÚ CENU A „HODNOTU“ OBCHODOVANÝCH CENNÝCH PAPIEROV VŠETKÉHO DRUHU.

JE MOŽNÉ KONŠTATOVAŤ, ŽE CELÝ MENOVÝ SYSTÉM USA, JE VLASTNE V RUKÁCH SPOMÍNANÉHO AMERICKÉHO FEDU, KTORÝ JE UŽ VLASTNE SKRACHOVANOU INŠTITÚCIOU, LEBO JEHO HLAVNÝM MAJETKOM SÚ LEN BEZCENNÉ (NESPLATITEĽNÉ) AMERICKÉ ŠTÁTNE DLHOPISY. KONEČNE SI TO ZAČALI UVEDOMOVAŤ AJ ICH NAJVÄČŠÍ ZAHRANIČNÍ VLASTNÍCI (HLAVNE ČÍNA, KTORÁ MÁ 3,2 BILIÓNA MENOVÝCH REZERV Z TOHO OKOLO 70% V USD), ŽE TAKTO UŽ ĎALEJ NEMÔŽE POSTUPOVAŤ, ŽE IM PO KRACHU DOLÁRU V RUKÁCH OSTANE LEN „ČIERNY PETER“ A OČI NA PLAČ. HĽADAJÚ SA, HOCI VEĽMI ŤAŽKÉ A ZLOŽITÉ CESTY NA TO, ABY SA NAŠLI NOVÉ FORMY VO VZÁJOMNOM OBCHODE A V ZAHRANIČNÝCH PLATBÁCH.

MOŽNO VÝZNAMNÝM A ZÁSADNÝM SIGNÁLOM JE NEDÁVNO OZNÁMENÁ DOHODA ČÍNY, INDIE, BRAZÍLIE, RUSKA A JUŽNEJ AFRIKY O PRECHODE NA SYSTÉM VZÁJOMNÉHO ZÚČTOVANIA VO VZÁJOMNÝCH OBCHODOCH VO VLASTNÝCH NÁRODNÝCH MENÁCH (AJ KEĎ REALIZÁCIA TAKEJTO DOHODY NEBUDE RÝCHLA A JEDNODUCHÁ). ZDÁ SA, ŽE DOMINANCIA DOLÁRA ČOSKORO SKONČÍ A USA TAK STRATIA SVOJ ZÁKLADNÝ NÁSTROJ OŽOBRAČOVANIA A PODRIAĎOVANIA SI INÝCH KRAJÍN.

PO DESAŤROČIA RASTÚ VO SVETE GLOBÁLNE A LOKÁLNE LATENTNÉ FINANČNÉ A MENOVÉ KRÍZY, KTORÉ SA UŽ STALI BEŽNOU SÚČASŤOU DNEŠNEJ EKONOMIKY. ICH ZÁKLADOM JE SKUTOČNOSŤ, ŽE GLOBÁLNE MNOŽSTVO PEŇAZÍ V OBEHU JE NEPRIMERANE VYSOKÝ. FINANCIE SÚ UŽ DÁVNO ÚPLNE ODTRHNUTÉ OD HOSPODÁRSKEJ REALITY, OD HMOTNEJ PRODUKCIE A FYZICKEJ HODNOTY MAJETKU. ICH OBJEKTÍVNOU FUNKCIOU NEMÔŽE BYŤ NIČ INÉHO AKO PLATOBNÁ FUNKCIA, TEDA OBSLUHA OBEHU TOVAROV A SLUŽIEB A POSKYTOVANIE ÚVEROV DLŽNÝM SUBJEKTOM NA BÁZE PRIMERANÝCH ÚSPOR DRUHÝCH VERITEĽSKÝCH SUBJEKTOV. ROZHODNE VŠAK NEMÔŽU PLNIŤ FUNKCIU VIEROHODNÉHO POKLADU, TÚ MÔŽE ZABEZPEČIŤ LEN ZLATO A INÉ DRAHÉ KOVY.

KOĽKO BY ICH V DNEŠNOM SVETE PRI RIADNOM FUNGOVANÍ EKONOMIKY MALO (MOHLO) BYŤ NÁM POMÔŽE UKÁZAŤ HRUBÁ ILUSTRAČNÁ ÚVAHA OPIERAJÚCA SA O ZÁKLADNÉ DOSTUPNÉ HRUBÉ ČÍSLA, (TIE SÚ VŠAK VEĽMI NEDOSTUPNÉ A SPORNÉ, RÔZNI AUTORI A ŠTATISTIKY UVÁDZAJÚ RÔZNE ÚDAJE A LEN ŤAŽKO SA TU HĽADÁ PRIBLIŽNÁ REALITA). PRVÝM PREDPOKLADOM JE, ŽE PRIEMERNÁ PLATOBNÁ LEHOTA ZA DODÁVKY BY NEMALA PREKROČIŤ JEDEN MESIAC (TAK V ČSSR DO ROKU 1989 BEŽNE PLATILO, ŽE DODÁVATELIA NA MIESTE, ZA TOVAR SVOJE PENIAZE DOSTALI DO JEDNÉHO TÝŽDŇA, V RÁMCI REPUBLIKY DO 14 DNÍ, A ZO ZAHRANIČIA DO JEDNÉHO MESIACA). OD ODHADNEME VÝŠKU ROČNÉHO CELOSVETOVÉHO HDP NA 65 AŽ 70 BILIÓNOV USD A S PRIHLIADNUTÍM K TOMU, ŽE SA OBCHODUJE V CENÁCH ZAHRŇUJÚCICH OKREM NOVEJ VYTVORENEJ HODNOTY AJ SPOTREBU SUROVÍN, MATERIÁLOV A SLUŽIEB, JE MOŽNÉ SKUTOČNÝ PRIMÁRNY ODHAD TRŽBY OCENIŤ NA 150 AŽ 160 BILIÓNOV USD. AK PRITOM POUŽIJEME, AKO MAXIMÁLNE PRIMERANOU (PRIEMERNOU) DOBU SPLATNOSTI JEDEN MESIAC, POTOM 1/12 TOHTO OBRATU REPREZENTUJE ASI 12 AŽ 13 BILIÓNOV USD, S TOLERANCIOU POVEDZME 15 BILIÓNOV USD. PO ZAPOČÍTANÍ PRIEMERNÝCH ÚSPOR OBYVATEĽSTVA (ODHADOM ZODPOVEDAJÚCIM MAXIMÁLNEJ ROČNEJ VÝŠKE HDP), TAK POTOM BY CELKOVÉ MNOŽSTVO „PEŇAZÍ“ VO SVETE NEMALO PRESIAHNUŤ 80 AŽ 85 BILIÓNOV USD A TO SKÔR O VEĽA, VEĽA MENEJ.

TO ZNAMENÁ, ŽE NAJVIAC TOĽKO BY MALO OBIEHAŤ VO SVETE PAPIEROVÝCH (A ÚČTOVNÝCH) PEŇAZÍ, AK BY MALA SVETOVÁ EKONOMIKA, AJ LOKÁLNA EKONOMIKA FUNGOVAŤ TAK AKO MÁ, PLYNULE A BEZ OTRASOV A BEZ FINGOVANÝCH HODNÔT. OD TOHO JE VŠAK SÚČASNÝ SVET NA HONY VZDIALENÝ. KOĽKO PEŇAZÍ VO SVETE JE V OBEHU NEVIEM (OSN V TOMTO SMERE NEPOSKYTUJE HODNOVERNÉ ÚDAJE. SKÔR BY SME MALI RÁTAŤ S ÚDAJMI, KTORÉ POSKYTUJE BANKA PRE MEDZINÁRODNÉ PLATBY – BIS VO ŠVAJČIARSKOM BASILEJI). ALE, EXISTUJÚ INFORMÁCIE, ŽE LEN HODNOTA NAJRÔZNEJŠÍCH A AKO SA UŽ NIE RAZ DOKÁZALO, VYSOKO POCHYBNÝCH PEŇAŽNÝCH DERIVÁTOV (JEDNÁ SA LEN O ŠPEKULATÍVNE HODNOTY, KTORÝCH VÝŠKA BY MALA BYŤ LEN OKRAJOVÁ, AK VÔBEC) SA POHYBUJE OKOLO 600 BILIÓNOV USD. DOKONCA NIEKTORÉ PRAMENE Z USA UVÁDZAJÚ ICH VÝŠKU OKOLO 1500 BILIÓNOV USD (SÁM TOMU NEMÔŽEM UVERIŤ – JE TO VÔBEC MOŽNÉ?). UŽ TO NIŽŠIE ČÍSLO BY ZODPOVEDALO ZHRUBA DESAŤ NÁSOBKU ROČNÉHO HDP CELÉHO SVETA. MYSLÍM SI, ŽE SA TU MÁ JEDNAŤ SKÔR LEN O MILIARDY.

K TOMU ROZHODNE MUSÍME PRIPOČÍTAŤ ĎALŠIE STOVKY MILIÁRD USD, ĎALŠIE PENIAZE – HOTOVOSTNÉHO OBEŽIVA, PÔŽIČKY, POHĽADÁVKY, HODNOTY OBCHODNÝCH CENNÝCH PAPIEROV (OKREM UŽ SPOMÍNANÝCH DERIVÁTOV). SKÔR BERIEM DO ÚVAHY ÚDAJ O TOM, ŽE GLOBÁLNA HODNOTA SVETOVÝCH FINANČNÝCH AKTIVÍT SA POHYBUJE OKOLO 240 BILIÓNOV USD (GIOVANNI SARTORI). V TAKOMTO PRÍPADE BY SA ALE OPÄŤ JEDNALO LEN O SPODNÚ HRANICU TAKÝCHTO ÚVAH.

PRITOM, FAKTICKÁ SÚHRNNÁ HODNOTA CELÉHO FYZICKÉHO MAJETKU VYTVORENÉHO ĽUDSKOU PRÁCOU, TO ZNAMENÁ BUDOVY, STROJE, ZARIADENIA, ZÁSOBY SUROVÍN A TOVAROV ATĎ. SA MÔŽE POHYBOVAŤ MEDZI 300 A 400 BILIÓNMI USD. Z TOHO JEDNOZNAČNE VYPLÝVA, ŽE GLOBÁLNE EXISTUJE V OBEHU NEŽIADÚCE VEĽKÉ MNOŽSTVO NIČÍM NEKRYTÝCH PEŇAZÍ. NAMIESTO POTREBNÝCH, NAJVIAC 85 BILIÓNOV USD V OBEHU JE TU OBROVSKÁ REZERVA KTORÁ DOHROMADY PREDSTAVUJE ČIASTKU (VRÁTANE DIVIDEND), NAJMENEJ 240 BILIÓNOV USA A PODĽA UVÁDZANÝCH ASI PREHNANÝCH ÚVAH DOKONCA 1500 AŽ 2500 USD. V TEJTO MASE PEŇAZÍ – VIRTUÁLNEHO BOHATSTVA SA VEĽMI ĽAHKO STRATÍ AJ BILIÓNOVÉ STRATY, KTORÉ, AKO JE VŠEOBECNE ZNÁME, UTRPELI VLASTNÍCI – V TOMTO PRÍPADE AJ TÝ NAJVÄČŠÍ BOHÁČI – POČAS SÚČASNEJ HLBOKEJ KRÍZY. TIE DNEŠNÉ PENIAZE NEMAJÚ VLASTNE ANI VYPOVEDAJÚCU HODNOTU. ZÁSADNE DEFORMUJÚ ÚDAJE O REÁLNOM STAVE HOSPODÁRSTVA KRAJINY A ĽUDÍ, SÚ ZÁKLADNOU TENDENCIOU (PRÍČINOU) K INFLÁCIÁM A HYPER INFLÁCIÁM, K ZNEHODNOTENIU ÚSPOR, DEFORMÁCIÁM MENOVÝCH KURZOV, STRATE VIEROHODNOSTI EKONOMICKÝCH KALKULÁCIÍ ATĎ. ATĎ.

KDE SÚ TIE PENIAZE, KEĎ ŠTÁT, OBYVATEĽSTVO AJ PODNIKY IDÚ DO ÚPADKU Z DÔVODOV (NESPLATITEĽNÝCH) DLHOV, KTO TO VIE? NA JEDNEJ STRANE SÚ AKO KAPITÁL KONCENTROVANÝ V RUKÁCH TÝCH NAJBOHATŠÍCH NÁSTROJOM K OVLÁDNUTIU VLASTNÉHO AJ CUDZÍCH ŠTÁTOV, KTORÝCH PRÍSLUŠNÍCI, SOCIÁLNE SKUPINY A TRIEDY (OBČANOV, VOLIČOV) MUSIA S NIMI ZÁPASIŤ O KAŽDÝ CENT ČI KORUNU, NA DRUHEJ STRANE SÚ VŠAK BEZCENNÉ (ČO PREDOVŠETKÝM PLATÍ O REZERVNÚ MENU, RESP. O USD), SÚ PÚHOU DEZINFORMÁCIOU. NO AKO TAKÉ SÚ NEVYHNUTNÉ A ZÁROVEŇ SÚ ZÁKLADNOU PRÍČINOU ŽIVELNOSTI A NEROVNOMERNOSTI VÝVOJA (VÝKYVOV), CELKOVEJ LABILITY A OTRASOV EKONOMIKY ŠTÁTU, PODNIKU A ĽUDÍ V DOBE ICH NEROVNOVÁHY A NESTABILITY. PRE ICH ROZHODUJÚCICH VLASTNÍKOV, TO ZNAMENÁ PRE VEĽKÝCH ŽRALOKOV KAPITALIZMU (BANKÁROV A BURZOVÝCH HRÁČOV), KTORÍ OVLÁDAJÚ SVETOVÉ FINANCIE, VŠAK MAJÚ KONKRÉTNY A ÚPLNE ZÁSADNÝ VÝZNAM, A TO TEN, ŽE ONI TIETO BEZCENNÉ PAPIERE (ZÁZNAMY) VZNIKNUTÉ „Z NIČOHO“ DOKÁŽU POSTUPNE TRANSFORMOVAŤ NA HMOTNÝ MAJETOK (PODNIKY, POZEMKY, PRÍRODNÉ ZDROJE), KTORÁ AKOBY „ANONYMNE“ POSTUPNE PRECHÁDZAL K INÝM VLASTNÍKOM, KTORÍ TAK PREBERAJÚ OD ĽUDÍ STREDNÝCH VRSTIEV, MENŠÍCH KAPITALISTOV A HLAVNE VEREJNOPRÁVNYCH ORGÁNOV ŠTÁTOV, PROVINCIÍ, OBCÍ). STOJAC BOKOM SA TAK VLASTNE STÁVAJÚ MAJITEĽMI VÄČŠÍCH ČI MENŠÍCH ČASTÍ ÚZEMIA, INFRAŠTRUKTÚRY A EKONOMICKEJ ZÁKLADNE ČASTO CELÉHO „NEZÁVISLÉHO“ ŠTÁTU (VIĎ. NAPR. DISKUSIU O NUTNOSTI PREDAJA OSTROVOV „ZADLŽENÉHO“ GRÉCKA) A TAK AJ MAJITEĽMI DOMÁCEHO OBYVATEĽSTVA.

PRÁVE DÔSLEDKOM TEJTO SITUÁCIE SÚ EXISTUJÚCE A RASTÚCE ROZPOČTOVÉ SCHODKY A DLHY, DEFICITY A NEVYUŽITEĽNÉ PREBYTKY PLATOBNÝCH BILANCIÍ ŠTÁTU, NADMERNÉ ZADLŽENIE AŽ INSOLVENTNOSŤ PODNIKOV A OBYVATEĽSTVA, AKO AJ BURZOVÉ BUBLINY A PREPADY. TIETO DNEŠNÉ, V PREVAŽNOM PRÍPADE VIRTUÁLNE „PENIAZE“ NIE SÚ LEN ZDROJOM FAKTICKÝCH A POTENCIONÁLNYCH DEBAKLOV CELÝCH ŠTÁTOV, ALE SÚBEŽNE AJ ZDROJOM ZISKU FINANČNÉHO SEKTORU (BANKÁROV A BURZOVÝCH HRÁČOV), KTORÍ PRÁVE Z TOHTO „NIČOHO“ DOKÁŽU VYROBIŤ TIE SKUTOČNE VEĽKÉ PENIAZE. TO VŠETKO SA SÚHRNNE PREJAVUJE AKO SYNERGICKÝ EFEKT FINANČNÝMI A MENOVÝMI KRÍZAMI, KTORÝCH HĹBKA A SILA SA PO DESAŤROČIA STÁLE ZINTENZÍVŇUJE. BUDE SA ZINTENZÍVŇOVAŤ AŽ DO TEJ FÁZY, KEDY SA TO VŠETKO STANE NEÚNOSNÝM, KEĎ SA ZRÚTI MENA, PREDOVŠETKÝM REZERVNÁ MENA, KEĎ SA BUDÚ FINANČNE RÚCAŤ CELÉ ŠTÁTY.

Zdá sa, že tento moment nie je ďaleko, ako ukazuje príklady Grécka, Íska, Portugalska, možno aj Španielska a ďalších krajín. …

Jeden z hlavných diskutovaných rozporov medzi pravicovými a ľavicovými (presnejšie povedané v európskych pomeroch najmä sociálne demokratickými) politikmi sú otázky prerozdelenia príjmov. V praxi sa jedná o to, či tí „úspešnejší“ majú a či nemajú byť postihovaní až „trestaní“ vyššou, alebo progresívnou daňou, či majú byť v rámci verejnoprávnych rozpočtov ich príjmy používané k rôznym formám dotovania sociálne slabých vrstiev obyvateľstva. To všetko pozostáva vo primárnom prerozdelení príjmov, v tok, kto koľko dostáva za svoju prácu priamo.

To všetko je s príjmami ľudí oveľa zložitejšie a hlavne kamuflovanejšie ako sa zdá na prvý pohľad. To predovšetkým preto, lebo celá rada príjmov sa ako príjmy vôbec neevidujú a ani neposudzuje a to napriek tomu, že existuje ich konkrétni príjemcovia. Platí to napríklad pre poskytovanie rôznych foriem naturálnych náhrad a benefitov poskytovaných politikom či manažérom, pre obdobné výdaje skrývané v nákladoch podniku a užívané vlastníkom podniku alebo jeho spoluvlastníkmi (v praxi napr. ide o náklady o plné, alebo aspoň čiastočné využívanie celých domácností na luxusnej úrovni tak, že takýmto rodinám a či jednotlivcom výdaje na vlastné životné náklady prakticky odpadajú) a hlavne potom aj pre prírastky majetku v dôsledku rastu cien nemovitostí, komodít a či cenných papierov na burzách.. To sa nesmie podceňovať, lebo celkove tieto podiely predstavujú významné a pritom pre verejnosť úplne neznáme výpisy nad rámec úradne vykazovaným a evidovaným príjmom, ktoré sa naviac koncentrujú výhradne v rukách hore uvedeného obmedzeného počtu kapitalistických vlastníkov ich pomáhačov.

Príjmy ktoré sú štatisticky vykazované, sa potom rozlišujú na príjmy majetkové (z vlastníctva, podniku, kapitálu) a na príjmy pracovné. Nie je mojim cieľom tu riešiť druhý zásadný spor ekonomickej teórie, totiž, či vlastníctvo produkčných prostriedkov (kapitálu) môže a či nemôže byť samé od seba tvorcom hodnôt a teda či príjmy z neho plynúce sú sociálne oprávnené. Berme ako hotový fakt to, že tieto príjmy tu existujú celkom samostatne. Závažné ekonomické dôsledky však spôsobujú podiely týchto dvoch skupín príjmov a trendy ich vývoja.

Jednoducho povedané, to že príjmy z vlastníctva sú v kapitalizme krikľavo nehorázne, nadmerné vo vzťahu k malému počtu ich príjemcov a ešte k tomu v priebehu rokov sa ich podiel stále zvyšuje. Vidíme, že rozhodujúce stá miliónové masy ekonomicky činných ľudí vo svete sú zamestnancami, k nim dokonca z väčšej časti patria aj už spomínaní pomáhači kapitalistov. Pritom podiel miezd a odmien za prácu na celkových príjmoch v polovici osemdesiatich rokov napr. v Európskej únii predstavoval len 57% a po roku 2000 ešte klesol na 51% (v USA v tom istom čase to bolo 65% a podiel klesol na 61%).

Ďalej vieme, že aj v rámci príjmov z práce veľký a neprimeraný podiel berie časť privilegovaných zamestnancov, manažérov a ďalších pomáhačov. Z toho všetkého vyplýva záver, že príjmy za prácu rozhodujúcej veľkej časti obyvateľstva, to znamená bežných zamestnancov sa pohybuje, aspoň v tzv. západných krajinách, len okolo polovice z celkove vykazovaných príjmov a tento podiel má stále klesajúcu tendenciu (rastie relatívne vykorisťovanie pracujúcich).

Ak sme predpokladali, že tí najbohatší používajú celú druhú polovicu príjmov (bez ďalších nevykázaných príjmov) no predstavujú len 3% populácie, no a z toho je jasné, že ju nemienia a ani nemôžu využívať ako krytie svojich bežných nákladov a potrieb kladených na tovar a služby na trhu. Prevažnú časť z týchto príjmov musia odkladať vo forme akéhosi „pokladu“, teda ako rast svojho vlastného majetku na kúpu pozemkov a iných nemovitostí, cenných papierov všetkého druhu (pravda, niekedy aj bezcenných alebo nadhodnotených), rôznych zbierok umeleckých predmetov a či starožitností, luxusných a predražených „značkových“ produktov, nevyužívaných dopravných lietadiel, jácht a pod.

Ich súhrnným znakom je, že ich cena nie je úmerná množstvu na ich výrobu vynaloženej práce a teda ich potrebe.

Buď ide len o prekupovanie vecí už dávno vyrobených, alebo vôbec nevyrobených (pozemky a prírodné zdroje), alebo o veci, kde potreba ľudskej práce nahradzuje len púha cena značky. Okrem toho, všetky takéto opatrenia prebiehajú často s veľkým časovým odstupom použitia takto bežne „nepoužiteľných“ príjmov.

K čomu to potom „globálne“ (lokálne?) vedie je jasné. Existujúca, alebo možná súhrnná ponuka tovarov a služieb na trhu musí nevyhnutne skôr alebo neskôr prevyšovať reálny dopyt po nich. Totiž tí čo majú veľké peniaze ich v takej miere zďaleka nepotrebujú a masa tých čo ich potrebujú na ne nemajú. Vznikajú a neustále sa roztvárajú nožnice medzi súhrnom ponuky a dopytu, vzniká a narastá deficit celkovej ponuky. To je príčinou masívnej latentnej nerovnováhy súhrnu ponúk a dopytu, respektívne, zásadná deformácia (podhodnotenie) dopytu pracujúcich a na tom základe sa to stáva primárnou príčinou „krízou z nadbytku výroby – nadvýroby“ , vzniku a rastu masovej nezamestnanosti a existencie armády nezamestnaných zo všetkými z toho plynúcimi nežiadúcimi sociálnymi dopytmi.

Súčasný zostrujúci sa spôsob primárneho anti ekvivalentného rozdeľovania výsledkov práce už prekročil únosnú a dokonca seba udržateľnú hranicu. Je úplne jasné, že tento chamtivý kapitalistický (podnikateľský) princíp je nielen nehorázne sociálne nespravodlivý, ale zároveň je aj náložou pod celým týmto systémom, lebo v sebe koncentruje a zosilňuje sociálny antagonizmus a tým aj spoločenské napätie smerujúce k možnému sociálnemu výbuchu.

Pritom tento rozpor nie je možné riešiť ani zvyšovaním nepriamych daní a ďalším obmedzovaním masového dopytu po bežných prostriedkoch, ani zvyšovaním množstva peňazí a ich rozdávaním prostredníctvom rozpočtu, ani inflačnými procesmi. To všetko je len kontra produktívnym prilievaním oleja do ohňa. Kedy a kde sa tento negatívny vývoj zastaví, ak sa vôbec zastaví?

Úspech kapitalistov a podnikateľov je vo významnej miere založený na lacnej pracovnej sile (poprípade aj subdodávateľov). Čím je jej cena (mzda, plat) nižšia, tým viac ostane konkrétnemu vlastníkovi produktívneho majetku – podnikateľovi, kapitalistov, celému štátu v ktorom je také „veľké“ vlastníctvo koncentrované. A to bez rozdielu či sa tomu hovorí vykorisťovanie, parazitizmus alebo vysávanie druhých. Klasicky takto kapitalizmus využíval ľudí doma vo vlastnej krajine. Dokonca aj teraz tu cítime tlak na zvyšovaní využiteľnosti živej práce, a to ak nie priamym znižovaním mzdy, platov, tak určite zaostávaním za rastom jej produktivity a dokonca výrazným zvyšovaním jej intenzity (čo inak povedané znamená tzv. „zoštíhľovanie“ podnikov?).

Dnešné najvyspelejšie a najbohatšie krajiny, bežne sa im hovorí „západné“, však svoje bohatstvo od dôb kolonializmu získavali hlavne v cudzích krajinách, v zahraničí. Robili to bez akýchkoľvek ohľadov celé desaťročia. Zo začiatku priamymi lúpežami bez hanby, využívaním otrokov (napríklad USA). Táto forma ustúpila do úzadia a dnes už prevažujú iné metódy, oveľa decentnejšie a dokonca pre využívané krajiny a ich obyvateľov „prospešnejšie“. Zisky z lacnej zahraničnej práce prináša, ako je všeobecne známe, predovšetkým „dovoz“ lacných pracovných síl zvonku, čo súčasne vytvára konkurenčný a teda nátlakový nástroj voči požiadavkám domácich zamestnancov; vývoz kapitálu do cudzích krajín, kde potom miestny pracovníci vyrábajú lacnejšie tovary, ktoré je potom predávané všade inde po celom svete za bežné tržné ceny (takto získané mimoriadne zisky potom zhrabnú domáce centrály kapitalistických vlastníkov); podhodnotené kurzy domácich mien „zaostalých lacných“ krajín, na základe ktorých je celá exportovaná domáca práca predávaná často hlboko pod cenu.

Napr. v súčasných podmienkach by sme v ČR zhruba za 1000 Kč domácej produkcie mali dostať zhruba, povedzme 60 až 65 Euro, dostávame však len 35 až 40 Euro. Z toho plynie automaticky a bez výnimky strata 20 až 30 Euro, takže takto nevyhnutne na všetkých exportných transakciách prichádzame najmenej o 30% hodnoty domácej práce. A vo vzťahu k niektorým ďalším štátom s ďaleko viacej podhodnotenými menami je to ešte oveľa horšie (napríklad Ukrajina, alebo Rusko). Túto slučku si však často pletú postihnuté krajiny vo veľkej miere dobrovoľne(?) samé v záujme podpory svojho „exportu“, hoci je to dlhodobá samovražedná politika. To čo im prináša krátkodobé výhody dlho nevydrží. Stačí si všimnúť, že meny tzv. vyspelých krajín také odchýlky medzi sebou nepoznajú a že ich kurzy sa pohybujú v podstate okolo reálnych parít kúpnej sily.

No tieto šance do budúcna už budú vyčerpané. Na obzore je postupné vyrovnávanie ekonomickej úrovne tých vyspelejších (vid napríklad Japonsko a tzv. ázijských tigrov). Pokiaľ k tomu bude dochádzať a to je vo veľkej miere predvídateľné u celého radu krajín (napríklad v strednej a východnej Európe), bude sa cena ich práce doma zvyšovať a ich meny sa budú buď zjednocovať, alebo aspoň približovať k reálnej parite.

Úmerne k tomu tieto doterajšie ekonomické „výhody“ pre bohaté krajiny a ich kapitalistov sa budú znižovať a odpadávať. Pracovníci zostanú doma lebo vonku nebudú predpoklady na vyššie zárobky, vývoz kapitálu prestane mať zmysel keď vonku budú musieť podnikatelia platiť za pracovnú silu to sté ako vo vlastnej krajine (naviac vzniká problém aj pokiaľ sa jedná o zdroje tohto kapitálu, najmä v USA) a pri vyrovnávaní kurzu meny prestane byť import tovaru a služieb z „lacných krajín“ sám o sebe mimoriadne zaujímavý a využívaný. Potom bude platiť zásada „čo si doma vyrobíš tak aj máš ...“

Naviac v súvislosti s vyčerpaním neobnoviteľných (nielen energetických) zdrojov je možné očakávať nástup rasu významných cien komodít, ktorých je už v súčasnosti v bohatých krajinách nedostatok a nevyhnutne musia byť importované. To prinesie významnú zmenu v doterajšom prerozdeľovaní ziskov s tým, že začnú oveľa viac zarábať krajiny spravidla zaostávajúce, ak majú energetické a iné suroviny (napr. Rusko) alebo dostatok poľnohospodárskej pôdy a vody. Za tieto suroviny a potraviny budú platiť viac krajiny ktoré majú ich deficit a to predovšetkým tie, ktoré sú dnes najvyspelejšie. To v každom prípade znamená významný podnet pre znižovanie rozdielov v ekonomickej úrovne celej rady krajín, k vyrovnávaniu ich životnej úrovne a ceny práce.

V kombinácii s rastúcou stratou dôveryhodnosti existujúcich rezervných mien (hlavne USD) je taký vývoj reálny a pravdepodobný, aspoň pokiaľ sa jedná o veľkú časť zaostávajúcich krajín, ktoré dennodenne prinášajú za cenu svojich vlastných strát znížené ekonomické výhody (zisky) bohatých západných krajín a kapitalistov, ktorí ich doteraz takmer bez obmedzení využívali. Zatiaľ totiš práve oni boli a aj sú hlavným zdrojom ich ekonomického rastu. Pokiaľ ale bude tento zdroj obmedzovaný môžeme predpokladať, že „bohatí“ budú postupne prichádzať ročne o bilióny dolárov doterajších bezpracných ziskov a je otázne, či to pre nich nebude znamenať smrteľnú stratu. Lebo práve privilégium ich ekonomickej výlučnosti až doteraz je pre nich nevyhnutnou živou vodou a zdrojom ich politickej moci. Preto je paradoxné, že práve tak žiadúce globálne ekonomické vyrovnávanie krajín je pre kapitalizmus vlastne výraznou hrozbou.

Kapitalizmus sa sám označuje ako „trhová ekonomika“. V skutočnosti však – aspoň podľa klasických kritérií – trh sústavne deformuje, dnes už globálne tím (a nielen) podväzuje súhrnný dopyt. Už bolo povedané, že už doma znížil a znižuje žiadúci dopyt ľudí, predovšetkým zamestnancov zo stredných tried. V druhom rade však takto znížil a ďalej znižuje dopyt celých štátov a dokonca celých skupín štátov. Dochádza k tomu dôsledkom rôznych ekonomických metód „vykostenia“. Takých príkladov poznajú dejiny celý rad už z koloniálnej doby. Platí to napríklad o Číne, ktorá ešte na sklonku 19. storočia bola pomerne stabilizovanou a vyspelou krajinou a za krátky čas ju agresia predovšetkým európskych krajín stačila zničiť tak, že sa stala ich bezvýznamným príveskom a teda aj bedárom, ktorí si od nich už nemohol veľa kúpiť aj keby chcel. Podobný osud však postihol aj Indiu, africké krajiny a či Juhovýchodnú Áziu.

Ani v moderných časoch sa chamtivý kapitalizmus a kapitalisti nesprávali inak. Ešte máme pred očami nedávne zjednotenie NSR a NDR, ktoré veľmi rýchlo zdecimovalo východonemecké oblasti, lebo nedostali priestor z udržaniu a rozvoju vlastnej relatívne vysokej produkcie a už veľa rokov musí žiť z dotácií, ktoré im musí dávať západná časť Nemecka, ktoré to samozrejme z nevôľou znášajú. Nakoniec, to isté platí pre bývalý blok Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, vrátane Ruska a bývalých Sovietskych republík, ktoré v rámci západnými poradcami naordinovaných privatizácií, devalvácií meny a otvorenie sa pred dovozom (atď.) v podstate prišli skoro o všetko (tu však neprichádzajú do úvahy žiadne náhradné dotácie).

Pre západ to znamenalo mimoriadnu hospodársku injekciu, ktorá mu medzi tým priniesla už bilióny dolárov. No zato ma na svojich východných hraniciach zadlžených chudákov, ktorí už narazili, alebo čoskoro narazia na hranice možností ďalších úverov a stanú sa viac menej insolventnými. Ako potencionálny dobrí zákazníci budú potom zjavne stratení a budú skôr považovaný za príťaž, ako sú už považované rozvojové krajiny (?) (ktoré sa nazývajú aj ako krajiny LDC). A vlastne ani Latinská Amerika na tom nie je lepšia; aj tu sa situácia vyvinula tak, že dôsledkom dlhodobej spolupráce s Medzinárodným menovým fondom vo väčšine krajín až splátky pôžičiek a úroky prevyšujú výšku dovozu kapitálu. Dostali sa tak do „večného“ kolotoča vytĺkania klinu klinom, neustáleho hľadania nových pôžičiek s cieľom splatiť predchádzajúce pôžičky a bežné úroky. Takže po likvidácii a „vycicaní“ RVHP už dnes kapitalizmus nemá v dohľade žiadne nové perspektívne trhy. Na druhej strane pretrvávajú a rozširujú sa oblasti svetovej chudoby, kde musia ľudia žiť za pár dolárov denne. Je možné, že do tohto pásma onedlho skĺznu aj niektoré zúbožené štáty bývalého Sovietskeho zväzu.

Vidíme že to, čo prináša z krátkodobého pohľadu veľké zisky, z dlhodobého hľadiska znamená stratu veľkých trhov a tak aj zákonite obmedzené možnosti kapitalistov a vyspelých štátov v oblasti rastu ich kapitálu. Pritom sa takto polarizujú hospodárske a spoločenské pomery „vyspelých a zaostalých štátov“. Ako je vidieť, niečo na tej trhovej ekonomike nefunguje. Je to začarovaný kruh ktorý nenásytný kapitalizmus nie je schopný uzavrieť. Zdá sa, že kapitalizmus už nebude mať na svete nové významné trhy pre „vyžieranie“, aspoň nie v dohľadnom čase. To znamená, že pre kapitalizmus a jeho rozširovanie sa už neexistuje žiaden nový geografický priestor.

To však nie sú jeho všetky slabiny a riziká. Určite k nim patrí aj skutočnosť, že súčasné prostriedky modernej informačnej techniky ohrozujú doteraz jednotnú frontu kapitalistickej propagandy, znižujú a maria tak jej účinnosť a pôsobenie na vymývanie mozgov. Rastú aj nové konkurenčné centrá vládnúcim USA a západným krajinám s ktorými musia počítať a deliť sa s nimi o moc. Predovšetkým sa jedná o Čínu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj o Rusko.

Okrem toho vo svete nielen že existujú, ale stále aj narastajú zásadné globálne problémy, ktoré súčasný spoločenský systém sám do veľkej miery vytvoril a s ktorými si teraz nevie rady. Zatiaľ pred nimi len zatvára oči a ich riešenie odsúva do budúcnosti, čím sa možnosti ich účinného riešenia deň zo dňa znižujú. Máme tu na mysli napríklad zmenu klímy, znečisťovanie planéty, vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov, preľudnenosť planéty jadrové riziká a pod. Zaoberať sa týmito problémami by bolo oveľa väčším hrdinstvom ako kopať do komunistov. Kapitalizmus ľudí delí na privilegované (osoby, krajiny) a tie ostatné a to podľa nespravodlivých a často nepoctivých kritérií. Jeho hriechy sú nevypočitateľné lebo sa jedná o systém ktorý sa neštíti ničoho. Zlodejský a falošný, neprimerane poškodzujúci prírodu, podnecujúci vandalizmus a kriminalitu, strašidelný a agresívny vo vzťahu ku krajinám, ktoré by sa opovážili tancovať inak ako oni budú pískať atd. Vytvára priepastné sociálne rozdiely, zakladá organizovaný zločin, brutalitu, narkomániu a podobné „vymoženosti“ jeho „civilizácie“. Sám sa však vydáva za nevyhnutný zdroj a ochrancu slobody a ľudských práv. Vydáva sa za strážcu demokracie doma aj v celom svete.

V skutočnosti je to ale systém hlboko antidemokratický. Ak si odmyslíme existenciu tzv. „slobodných“ volieb, ktoré medzitým degradovali na masívne reklamné kampane (viď. slogan podľa ktorého „ak by voľby mali nejaký význam, tak by už dávno boli zrušené“), tak potom oni v skutočnosti väčšine populácie (masám, stredným vrstvám) mnoho reálneho neprinesú.

A veľký majetok demokracii v praxi likviduje, lebo je prostriedkom k ovládaniu a využívaniu ľudí (pracujúcich, občanov a voličov) a nie k ich slobode. Však nikto sa ani nesnaží popierať, že v kapitalizme je (jedinou?) skutočnou zárukou slobody a nezávislosti len dostatok, či vlastne nadbytok peňazí...

Spomínané slabiny je možné považovať za nejaké deštrukčné náboje založené a tikajúce pod celým kapitalistickým systémom. Celá rada svetových intelektuálov a kritikov si to už dávno uvedomila (spomeňme aspoň tých najznámejších Chomsky, Stieglitz, Krugman, Vallerstein, Greer, Moore, Faber). No a koniec koncov to platí pre väčšinu svetovej populácie vo všeobecnosti, u ktorej sa to prejavuje (aj keď možno len povrchne) nárastom anti amerikanizmu a anti sionizmu.

Dnešný globálny kapitalizmus je viditeľne chronicky chorý, vlastne on sám ako taký je základom nemoci spoločnosti. No už dávno táto choroba nepredstavuje chrípku, je to skôr chronická metastázujúca (smrteľná) rakovina. Už dávno sa nejedná o systém, ktorý znáša zlaté vajcia, ale o systém, ktorý zlaté vajcia kradne iným a zhrabuje ich na hromadu ktorá patrí pár vyvoleným... Systém, ktorý stojí na brzde možného uchovania a rozvoja kvality života väčšiny a zrejme aj celej planéty. Ako z tohto všetkého marazmu vystúpiť von, čo všetko ešte môžeme očakávať? Dôjde k prehĺbeniu demokracie, alebo k fašizácii spoločnosti?

Rozhodujúce slovo, ako sa zdá, bude mať predovšetkým vývoj v samostatných USA. Ešte stále sa jedná o super veľmoc, aj keď táto super veľmoc už dávno stratila oprávnenie byť v niečom vzorom. Tak to bude aspoň pre najbližšie roky. O situácii v ktorej sa nachádzajú USA sme už hovorili. Začiatok ich uzdravovania by sa musel opierať o reálne ekonomické rozhodnutia no tie zatiaľ absentujú. Predovšetkým by museli nastúpiť obrovské úsporné opatrenia všetkého druhu, alebo aspoň výpredaje existujúceho hmotného majetku, v rozsahu najmenej jedného bilióna dolárov ročne, čo by aj tak stačilo len na zastavenie ďalšieho rastu dlhov. To čo sa zdá, že neprichádza do úvahy, nikto si ani nechce predstaviť následky takéhoto skutku v oblasti sociálnej a vojensko-politickej. Pokiaľ sa jedná o druhú cestu smerujúcu k mimoriadnemu vysokému zvýšeniu efektivity ekonomiky a rastu jeho produkcie (no nie len v službách, alebo dokonca len v „bankách“) je možné konštatovať, že na to už tento štát nemá. Môže sa o to už len pokúsiť, ale v tomto smere už premeškal svoj čas. Skrátka a jasne, svoje dlhy súčasné USA určite nedokáže zaplatiť.

Ostáva im už len špecifická, ale najreálnejšia „tretia cesta“, to znamená kradnúť majetky u druhých. Pravdepodobne k nim príde tak či tak na základe výrazného znehodnotenia dolára, ktoré, ako sa hovorí je „predo dvermi“. Veritelia zaplačú nad stratami, samozrejme ak si to nechajú len tak beztrestne urobiť. No asi nič iného im neostane. No ani to nebude stačiť. Bude sa musieť snažiť o získanie nových reálnych zdrojov. Bude musieť ísť o získanie nových reálnych zdrojov, ako to svetu ukázali USA nedávnou agresiou v Iraku. Na programe je teraz predovšetkým Rusko. Pred útokom na Rusko budú ešte prebiehať rôzne rituálne gestá a „vzájomné vyjednávania“ s najrôznejšími kompromismi, ale konečný cieľ stále zostáva. USA nemôžu ponechať Rusku také ohromné zásoby energetických a iných surovín, keď ich oni majú nedostatok. Okrem toho, budú sa snažiť odstrániť jeho, ešte stále silný jadrový program a jadrové zbrane ktoré by ich mohli ohrozovať.

K dispozícii majú rozpracovanú stratégiu prvého jadrového úderu, ak sa im hrozbu odvety na báze supermoderných vojenských technológií podarí odraziť, alebo minimalizovať.

Reálnejšie však asi bude takpovediac k jeho rozbitiu využiť skupinu „ochotných“ štátov z bývalého sovietskeho bloku, predovšetkým tých najhorlivejších zo Strednej Európy a z Pobaltia. Tí, ako sa zdá, budú ochotní položiť na oltár veľkého brata svoje vlastné krajiny a svoje obyvateľstvo a z pohľadu USA by bola hlúposť to spolu s nimi nepripravovať. Takže, stredná a východná Európa nemajú ďaleko k tomu, aby sa opakovane stali svetovým bojiskom. USA nakoniec môžu stáť, akože stranou, vyprodukujú len nejakú tú zámienku, dodajú zbrane a nevyhnutnú podporu. K tomu všetkému aj EÚ priloží svoje polienko.

Samozrejme dopredu nevieme ako sa vyvinie situácia u iných dôležitých hráčov, ako je Čína ale aj Latinská Amerika. V každom prípade čakajú Rusko v najbližších rokoch nepríjemné chvíle, ak bude ochotné a schopné svoje územie, ľudí a svoje prírodné zdroje ochrániť. Zdá sa, že sa vrátila neistá situácia tridsiatich rokov minulého storočia, ktorá oznámila svoj nástup Mníchovom. Dnes to môže byť nejaká iná provokácia. V každom prípade platí, že v zúfalej situácii môžu nielen ľudia, ale aj krajiny robiť zúfalé veci, napríklad nevládali by uniesť stratu svetovej nadvlády.

Je nutné konštatovať, že kapitalizmus bol a je (?) technicky a obchodne úspešný. No ako je vidieť je aj sám o sebe nielenže veľmi rizikový, ale pre ľudí (väčšinu ľudí) systém zlodejský, asociálny, neefektívny, nerovnovážny, škodlivý, falošný, nebezpečný a zákerný. Vo svojej podstate je aj nedemokratický a amorálny. Za základ svojich hodnôt považuje nebezpečnú, neobmedzenú mieru slobody jednotlivca, formulovanú v rôznych verziách ideológie liberalizmu a neoliberalizmu. Nerešpektuje fakt, že rôzny ľudia a národy majú rôzne povahy, rôzne túžby po moci a rôznu mieru sebectva, rôzne požiadavky na vlastné svedomie.

V takej situácii sa také chápanie slobôd zvrhlo na ich maximalizáciu pre tých, ktorí majú minimálne ohľady na iných ľudí, alebo nemajú žiadne. Zjednodušene sa potom za slobodu považuje vlastniť čo najviac majetku, preto lebo ten určuje podiel ľudí na faktickej moci.

Je to systém, ktorý pokladá za normálne, aby v spoločenskom ringu spolu bojovali a to bez akýchkoľvek pravidiel kategórie ťažkej a mušej váhy a dopredu známi výsledok takéhoto boja považovali za spravodlivý.

Je to systém neľútostný, neľútostný a nadmieru zločinecký a jeho nositelia sú z veľkej časti aj sociopati. Veď v súčasnosti, počas jeho neobmedzenej vlády umiera hladom a z dôsledkov nedostatočnej lekárskej starostlivosti 24 tisíc malých detí denne. To za rok predstavuje 8,8 mil. detí a celkový počet týchto detí, vzhľadom k progresívnemu vývoju v tomto storočí sa môže pohybovať okolo až okolo miliardy. Čo oproti tomu boli, ani nie dokázané, hladomory v Rusku a v Číne?

Na svetovej scéne takto pôsobia a stretávajú sa traja hlavní hráči. Na jednej strane samotná naša planéta a jej príroda, na druhej strane ľudstvo rozdelené do dvoch základných táborov. Dá sa povedať, do dvoch hlavných kást. Na spoločenskú etiku triedy vládnúcich kapitalistov podporovaných triedou ich pomáhačov (politických, manažérskych, mediálnych atď.) a na stredné triedy tých ostatných ostávajúcich (tí sa môžu ešte ďalej deliť na ľudí z prevažne vykorisťovateľských krajín a krajín vykorisťovaných). Ti sú samozrejme manipulovateľní a manipulovaní, nejednotní, rozhádaní, pasívny a v podstate bezmocní. Pre kapitalistov sú len využiteľným materiálom, len ľudským faktorom s ktorým si až doposiaľ vo veľkej miere môžu robiť čo chcú.

Kapitalizmus (imperializmus, globálny imperializmus) napriek všetkým svojim chorobám ktoré sme vymenovali, je zatiaľ stále v trvalom útoku, zatiaľ stále vyhráva, dokonale máva nielen s miliardami jednotlivcov, ale aj s desiatkami „poddaných“ krajín. A to nielen v treťom svete, ale napríklad aj v rámci samotnej Európskej únie. V súčasnosti je úplne bezmocná proti jej skutkom celá naša planéta. Vo svojom boji proti nej sa riadi zásadou podľa ktorej „účel svätí prostriedky“ a nehanbí sa použiť žiadneho prostriedku vrátane agresie, vojny a okupácie.

Predpokladom možnej nápravy problémov, hriechov a hrozieb dnešného sveta nemôže byť len snaha udržanie a či posilnenie sociálneho štátu. To je samé o sebe len neurčité vábne, celkom nezávažný a pritom vlastne len ústupový pojem, ktorý má napomôcť zakryť neschopnosť a bezmocnosť hľadania principiálneho riešenia.

Sociálny štát je určite (oveľa) lepší ako nič, ale aj on stále ostáva len kapitalistickým podvodom. Opiera sa o reálny predpoklad, že nutné spoločenské zmeny a spoločenská spravodlivosť bez všetkého odporu umožnia samotní kapitalisti ako akúsi „charitu“, pretože si uvedomia opodstatnenosť kritiky a budú mať ľudské pochopenie pre masy chudobných a trpiacich. Vraj kapitalistov je treba len presvedčiť a apelovať na ich sociálne cítenie. To je však len chiméra.

Nositelia týchto teórií skrývajú fakt, že riešenie nie je možné hľadať v nejakom druhotnom, alebo terciálnom prerozdeľovaní zdrojov, ale v ich primárnom rozdelení, to znamená v zaistení a spravodlivom odmeňovaní pracujúcich za vykonanú prácu.

Nejedná sa o nejaké milodary dobrého štátu, ale o to, aby ľudia dostávali nazad to čo sami vytvorili. A práve tu ide dlhodobo vývoj úplne opačným smerom, pretože nožnice medzi vysokými príjmami bohatých a príjmami tých ostatných sa práve v posledných desaťročiach stále viac roztvárajú. Za sociálny štát „bojujú“ predovšetkým dnešní ľavicoví(?) politici tzv. vyspelých krajín, ktorí sa tak snažia zabezpečiť pred „národom“ alibi, že dostatočne presadzujú ich záujmy. Nechcú ani počuť o tom, že kapitalisti aj v ustupovali neradi len v situácii, keď to museli a to vzhľadom k vnikajúcej konkurencii bloku štátov a to či viac, alebo menej úspešných, snažiacich sa o presadenie sociálnych princípov v rámci spoločenstva Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Po likvidácii tohto nepriateľa si prestali kapitalisti dávať servítku pred ústa a ani v minulosti si ju dávať nebudú. No a na vysnívaný sociálny štát zvysoka kašľú a presadzujú len svoje záujmy. No a súčasní politickí „kapry“ si nebudú nejakými vážnymi politickými stretmi koledovať o to, aby si nakoniec vypustili vlastný rybník.

Pritom všetkom, svet by sa bez kapitalistov celkom dobre zaobišiel. Nikto ich predsa nepotrebuje. Tú úzku skupinku boháčov, ktoré reprezentuje len niečo viac ako promile svetovej populácie ľudstvo môže kľudne postrádať. A to o to skôr, že v ich rámci z veľkej časti rozkazuje rozkazuje len malá skupina, niekoľko stoviek dolárových miliardárov, ktorí však o sebe vedia a na rozdiel od nás „pracujúcich“ dokážu napriek dielčích vzájomných rozporov organizovať a presadzovať svoje ciele a to viac menej koordinovane (viď. ich známe inštitúty ako napríklad Bilderbergská skupina alebo Sionistický kongres). Keby tieto zmizli zo svetovej scény, svet by si to ani hypoteticky nevšimol. Pretože to, čo ich dnes robí mocnými a nepostrádateľnými nie je žiaden mimoriadny intelekt, výkonnosť alebo morálka, ale len a len ich peniaze (ktoré vlastne ani nemusia byť pravými peniazmi ako sme si to už vyššie ukázali). Tieto peniaze na jednej strane získavajú vykorisťovaním, okrádaním a anti produktívnymi a rozvratnými špekuláciami a na strane druhej ich používajú k zabezpečeniu a udržaniu svojej moci. Za tieto peniaze si kupujú svetovú propagandu, to znamená verejnú mienku, za tieto peniaze ovládajú políciu a justíciu, za ne si kupujú a rozmiestňujú vlastných poddajných politikov prakticky vo väčšine štátov sveta. No a to hlavné, za ne vybudovali a udržiavajú celosvetovú sieť tajných špionážnych a podvratných služieb a armády zo základňami po celom svete a na všetkých oceánoch, umožňujú im viesť potrebné vojny a okupovať krajiny ...

V efektívnom, spravodlivom a demokratickom vedení krajiny by však úplne prepadli. Je divné, že aj tí „blbí a zlí“ komunisti boli pre ľudí prospešnejší a spravodlivejší. Pritom ale, ako všetci vieme, im propaganda nemôže prísť na meno a stále sa množí návrhy na zúčtovanie s nimi. No ľudia si to aj tak vykladajú po svojom.

Niekde som počuj, alebo čítal, už presne neviem, ironický slogan podľa ktorého „skôr ako tých komunistov povešiame na pouličné lampy, mali by sme z nich vymlátiť informácie, ako to robili, že za 40 rokov mali na všetko peniaze a žili bez dlhov“. No a to dokázali nielen v našej malej krajine ČSSR, ktoré súčasní kapitalisti za púhych dvadsať rokov priviedli k ekonomickému a morálnemu krachu. Vlastne je to tak po celom svete, aj vo vyspelých a „bohatých“ krajinách. Výrazným dôkazom o pravdivosti týchto slov je obrovská a bezvýchodisková zadlženosť týchto krajín. Napríklad zadlženosť USA už koncom roku 2007 presiahla 51 biliónov USD (dlhy štátu, republík a miestnych orgánov, komerčné dlhy a dlhy domácností dohromady), v Európskej únii dlh predstavuje úhrada 50 tisíc Euro na jedného obyvateľa.

Nie sú potrebné ďalšie dôkazy o úplnej zbytočnosti a škodlivosti dnešných kapitalistických „elít“ a ich poskokov. Ukázalo sa, že kapitalizmus je síce nablýskaný, ale pre väčšinu ľudí nevýhodný. Vytvorená demokracia sa zmrštila na formálne voľby, ktoré sú organizované skôr ako reklamná kampaň.

Ako je vidieť, dnešný vládcovia neukázali žiadne schopnosti, ukázali len vlastnú chamtivosť a bezohľadnosť. V opačnom prípade by USA, EÚ (vrátane našej malej ČR) nedopadli tak ako dopadli teraz. Preto by bol najvyšší čas sa ich zbaviť, zobrať im z rúk moc, uplatniť právo pracujúcej väčšiny „zmocniť sa politiky a ekonomiky vo vlastnej krajine“ tak ako to hovorí známy americká režisér Michael Moore. V praxi by to znamenalo zobrať im monopol na verejné objednávky, verejné dlhy, neobmedzené používanie peňazí obyvateľov (vklady, poistky atď.), nadmerné a nekryté vydávanie peňazí ( čo platí nielen pre americký FED), burzy, zahraničné daňové raje (prevody a úniky pred domácimi zákonmi), cudzích pracovníkov (doma aj v zahraničí), vlastníctvo prírodných zdrojov, technických a technologických monopolov a pod.

Ako ukázal sám život, okrem iného aj v tejto práci uvádzané faktá o spoločenskom vývoji v bývalom „socialistickom“ Československu, kvalitatívny problém ich osobnej náhrady z radov ľudí, z radov obyčajných občanov nebol, nie je nijakým problémom. Aj keď politici a aj iní predstavitelia bývalého režimu tiež za veľa nestáli, no stále boli lepší a vo vzťahu zo zabezpečovaním lepšieho života väčšiny obyvateľstva bol úspešnejší ako to dokazujú kapitalisti z takzvaných „lepších a najlepších rodín a kruhov. Je a vždy bude pre správu demokratickej spoločnosti a jej ekonomiky z čoho vyberať. Bohatí kapitalisti, bývalá šľachta a ich potomkovia, cirkevná hierarchia a podobní predstavitelia súčasnej elity na to, ako je vidieť nestačia a to ani morálne. No ak vychádzame z reálnych faktov a nie z toho, čo o sebe oni sami tvrdia a ako sa nám predvádzajú. O to viac to platí pre triedu „pomáhačov“ kapitalistov, ktorá z pravidla potreby je ochotná zo zmenami spoločenskej situácie a veľmi rýchlo sa vie týmto zmenám prispôsobiť. Tento problém by bol len druhotný. Táto skupina ľudí, to sú potencionálny prebehlíci, ktorí by sa nakoniec pri eventuálnej zásadnej zmene spoločenského systému (smerom k socializmu) vnucovali sami, aj keby ich o to nikto nežiadal.

V súčasnej situácii, v daných podmienkach, to všetko sú len ilúzie a bezvýznamné božské želania (ktoré si vari nikto verejne nedovolí ani vysloviť). Dokonca si ich masy svetovej populácie zo stredných tried a ich predstavitelia (ak vôbec o nejakých je možné hovoriť) vari ani neuvedomujú. Niet sa ani čomu čudovať. Hlavné prekážky sú úplne prozaické, ale plne funkčné. Je to všeobecná nejednotnosť, rozoštvanosť a akčná nekoordinovanosť 4/5 svetovej populácie patriacej k strednej triede. Neexistencia reálnych, ale pritom aj nevyhnutných sociálnych vízií a cieľov, jalovosť a nevyzrelosť sociálnych ideí, no a v neposlednom rade aj nedostatok potrebných charizmatických vodcov. Hoci sa o tom sem tam začína už hovoriť, dokonca o „sebauvedomovaní más“ nedávno hovoril aj známi americký intrigán a konšpirátor Brzezinský, no zatiaľ sa také tvrdenie zdá stále prehnané a predčasné.

Kapitalisti však stav svete a vývoj myslenia ľudí určite sleduje a tieto úvahy nie sú im neznáme. Preto pozor! Tak, ako my nepotrebujeme týchto plutokratických kapitalistov, tak ani oni nepotrebujú nás, masy ľudí (strednú triedu). Úplne by im vystačila taká desatina svetovej populácie, povedzme takých 600 až 700 miliónov poslušných moderných otrokov; súčasne by sa „vyhubením nadbytočných“ na dlhú dobu odľahčilo aj tretiemu hráčovi, to znamená našej planéte, ktorá je na rozdiel od ľudských más pre nich a pre ich život nevyhnutná. Im by stačilo zaistenie si svojej moci a doterajšieho spôsobu života. Aj také úvahy sa vraj už na „najvyššej úrovni“ neformálnej, ale dostatočne mocnej svetovej vlády diskutovali. Stačilo by pre začiatok vyradiť (zničiť?) pár darebáckych štátov, akými sú predovšetkým Rusko, Čína a Irán. Dokonca, môžu k tomu využiť aj rôzne prírodné katastrofy , epidémie a či hladomory. Možno aj eugeniky. V poslednej dobe sa dokonca hovorí o účinnej klimaticko-tektonickej zbrani USA (systém HAARP). Dnešná svetová populácia je pre kapitalizmus v podstate nepotrebná, no je samozrejmosťou, že aj on potrebuje zachovanie zdravej planéty. Aj keď on sám pre to veľa neurobil a nerobí, naopak, stále pokračuje v jej poškodzovaní. Stále nie je známe, či svetovládci dokážu tento problém (väčšiny ľudstva) eliminovať bez toho, aby pritom nenávratne nepoškodili náš svet, našu planétu.

Možno sú to len fantázie, nezmyselné konšpiračné teórie. Je však reálne a pre vládnucich kapitalistov zrejmé, že ponechať veci samovoľnému vývoju by pre nich v dohľadnej dobe niekoľkých desaťročí nemuselo dobre skončiť. Aj oni teda majú svoje obavy. Iná vec je, že v prípade pristúpenia k reálnym opatreniam na záchranu sveta by sa muselo pristúpiť veľmi rýchle. Situácia je však taká, že hrozí zrútenie americkej ekonomiky a možno aj celých USA. Teraz je to pre nich hra s časom, boj o čas. Výsledok by však stál za to pre krajinu vyvolených. V takom prípade ich otrokmi by sa stal celý svet, celá planéta. Tak ako sa to hovorí v ich prastarých mýtoch.

No nemožno si sypať piesok do očí, zatiaľ je globálny kapitalizmus natoľko silný a pritom aj úplne bezohľadný, že nemá reálneho nepriateľa. USA za bezcenné peniaze majú v rukách svetovú propagandu, rozhodujúcu časť majetkov a zdrojov, svoje intelektuálne a politické garnitúry (hoci zatiaľ pracujú len „v tieni“) v krajinách po celom svete, tajné služby a v napokon aj najsilnejšie armády.

K dispozícii majú aj neúnavne „ohlupujúce“ masové náboženstvo, predovšetkým židovské a kresťanské. Ono má aj jedinečnú „bojovú“ motiváciu, lebo vie, že ako získa (a to už akýmkoľvek spôsobom) udržať a získať nové majetky – kapitál, ktorý je jediným zdrojom ich sily a vlády. To znamená aj ich života a udržanie sa ich klanov. Je to pre nich veľmi sľubný systém a stojí im za to za neho bojovať, lebo sa v ňom môžu stať ešte bohatšími a mocnejšími, môžu si v ňom spokojne a dobre žiť akýkoľvek vypočítavý darebák ale aj blbec, stačí keď si toho veľa nakradne (alebo už nakradol od alebo jeho predkovia).

Ľudia (hlavne v oblasti našej židovsko-kresťanskej „civilizácie“) sú mediálne zmanipulovaní, vo väčšine prípadov sa správajú ako by boli ochotní ísť dobrovoľne na bitúnok. Chovajú sa apaticky a disciplinovane. Všetky tieto predpoklady umožnili, že je kapitalizmus (imperializmus) napriek všetkým problémom stále na vzostup, je stále ofenzívny(?) určuje smery a tempá strategických hier o tento svet. Dokonca svoju svetovládu ešte posilňuje, lebo ešte stále dokáže priťahovať svoje „poddané“ národy a ľudí, stále sa snaží svet rozvracať a to čím ďalej tým viac, čo dokazuje okrem iného aj sústavne sa opakujúcou sériou farebných revolúcií. Bezpochyby sa s tým vývoj vo svete urýchľuje, no nie je vylúčené, že s tým kapitalizmus svoje sily prepína a sám sa tak oslabuje.

Napriek tejto zložitej a sľubnej vyhliadke „obyčajní ľudia“ – vykorisťovaní, zneužívaní a podvádzaní – pokiaľ majú ostať ľuďmi, nemôžu vydržať vo svojom každodennom úsilí o nápravu spoločnosti, o vytvorenie spravodlivého (socialistického?) spoločenského systému. Nevedia obstáť v boji o zaistenie svojej lepšej budúcnosti a lepšej budúcnosti celej planéty. No ak ľudstvo nechce byť preklasifikované za stádo oviec tak niečo musí robiť. No a k tomu musí využiť všetky dostupné možnosti a to najmä vo vyspelých krajinách kde môžu byť ich snahy najefektívnejšie, ktoré sa tak môžu stať aj príkladom a záštitou tých ostatných „slabsích“ krajín. Väčšinou sú známe, ale zatiaľ nedosiahnuteľné a zatiaľ sa nedajú presadiť. Základným cieľom musí byť v prvom rade snaha o obnovu ekonomických pozícií a práv väčšiny spoločnosti (to je však súčasne spojené s obmedzením ekonomickej základne ale nie zo smrteľne nebezpečným odstraňovaním majetkových a mocenských privilégií kapitalizmu). Zlomovým okamžikom a signálom určitej zmeny pozícií bude doba, kedy skončí, alebo dôjde k výraznému obmedzeniu funkcie US dolára ako svetovej rezervnej meny, keď ich jednotlivé krajiny začnú ako dôveryhodné platidlo odmietať... No a k tomu sa už dlhšiu dobu situácia vo svete schyľuje, zdá sa, že takáto situácia je už za rohom. Ako dobre vieme, centrom riadenia moci a najcitlivejším bodom kapitalizmu sú banky a iné finančné inštitúcie. To znamená je demokratická väčšina spoločnosti musí v prvom rade ovládnuť tieto inštitúcie.

V praxi sa jedná o to, aby štát, alebo iné verejnoprávne orgány zriadili a všade využívali najmenej jednu vlastnú mocnú banku a sporiteľňu, ktorá by mohla využívať lepšie ponuky záruk, výhodnejšie úrokové väzby, nižšie poplatky a vyššiu stabilitu.

V komunikačnom boji zo súkromnými subjektami by tak mohli na svoju stranu pretiahnuť podstatnú časť domácich úspor a tieto využívať k prevzatiu a výhodnejšiemu splácaniu domácich verejnoprávnych dlhov. Jedná sa o to, aby peniaze občanov boli využité k ich vlastnému prospechu, pritom prípadné zisky z toho by sa opäť vracali späť ľuďom. To isté sa dá uplatniť v oblasti osobného aj verejného poistenia. V záujme zaistenia základných istôt občanov nedovoliť, aby peniaze ktoré vyberá štát a či miestne orgány na základe zákona (dane, zákonné poistenie) boli ukladané k správe a pre využívanie súkromným subjektom.

V záujme ozdravenia meny je nevyhnutné regulovať nielen peňažné emisie, ale aj úrokové sadzby, kurz vlastnej meny aj devízovú pozíciu krajiny.

Je nevyhnutné eliminovať špekulatívne obchody všetkého druhu, v prvom rade z nebezpečnými peňažnými derivátmi, možnosťami presunu a umiestňovania vnútorných zdrojov v daňových rajoch, nadmerné riziká v rôznych investičných fondoch a operáciách s cennými papiermi.

Bude nevyhnutné zabrániť možnostiam špekuláciám s nemovitosťami, čo je jednou z podmienok pre odstránenie korupcie politikov. Bude nevyhnutné zvýšiť význam auditov a raitingov. Využiť všetkých zákonných možností limitovania úrokov a cien najdôležitejšej produkcie a služieb a to najmä v oblasti technických monopolov (elektrina, teplo, voda atď.). Budú sa musieť aj všemožného diktátu Medzinárodného menového fondu.

Cieľom menovej politiky musí byť odstraňovanie dnešného špekulatívneho znehodnocovania našej (Českej) koruny, ktoré vo svojich dôsledkoch znamená, že našu národnú prácu predávame do zahraničia pod cenu zo stratou okolo 40% z exportných tržieb. Naviac platby za tovar sú inkasované väčšinou v dolároch a či Eurách, u ktorých je zjavné prudké znehodnocovanie, čo znamená, že naše „devízové rezervy“ sa potom vyparia bez akékoľvek náhrady ako para nad hrncom ...

To samozrejme nie je ani zďaleka všetko. Bude nevyhnutné vybudovať (obnovovať) vlastnú sieť konkurenčných štátnych a miestnych dodávateľských produkčných podnikov, ktoré by okrem iného mohli primárne zaistiť plnenie verejnoprávnych zákazok za výhodnejších ekonomických ( to platí jednoznačne napríklad pre výstavbu dopravných objektov, alebo pre obchody Štátnych lesov), čo by výrazne sťažilo možnosti korupcie.

Táto požiadavka nie je nijako mimoriadna, pretože možnosti presadenia sa výhodnejšieho spoločenského vlastníctva (vrátane družstevného) sú opäť oživované aj významnými ekonómami. Napríklad v roku 2009 za návrhy a odôvodnenie takýchto požiadaviek získala významná americká ekonómka Ostromová Nobelovu cenu.

Zatiaľ sú však v Čechách verejnoprávne organizácie (ak vôbec sú) voči súkromnému sektoru práve vo veľkej nevýhode. A to už s tým, ako sú zverejňované informácie pri výbere dodávateľov a odberateľov, ako majú informovať verejne o veciach, ktoré sú u privátnych subjektoch v ich záujme obchodným tajomstvom a pod. V rámci toho všetkého potom hravne miestne orgány môžu účelovo prevziať vlastníctvo, alebo aspoň získať rozhodujúci vplyv na riadenie a využívanie prírodných zdrojov (vrátane pôdy a lesov) a rôznych technických monopolov na svojom územiach. Obnoviť a posilňovať podiel domácej produkcie na vnútornom spotrebnom a investičnom trhu, čo v podstate znamená prevziať vlastný domáci trh. Budovať ekonomicky silné verejnoprávne fondy pre dlhodobé zabezpečenie sociálnych dôchodkov, ochranu práce, ochranu zdravia, životného prostredia a podobne, s vlastnými príjmami a to hlavne zo zákonného poistenia a zaistenia vlastným majetkom. V záujme zabezpečenia zamestnanosti pre vlastných (domácich) pracovníkov obmedzovať ekonomickú emigráciu a vykorisťovanie cudzej pracovnej sily, čo sa v minulosti stalo nástrojom ekonomického nátlaku na domácich pracovníkov a pôsobí na domácu populáciu spravidla rozkladne. Štát a miestne orgány nemajú dôvod poskytovať akékoľvek (priame a či nepriame) dotácie zo svojich rozpočtov súkromným subjektom. To platí najmä pre hospodárske organizácie, vrátane bánk, ale aj o rôznych „charitách“, ktoré sú často len krytím pre zverejňovanie rôznych celebrít a financovanie samozvaných predstaviteľov. Hlavne v prípade financovania dotácií podnikom je možné (priam nutné) ich kapitalizovať do formy (spolu) vlastníctva s príslušným podielom práv na rozhodovanie o ich činnosti. V daňovom systéme je potrebné zvrátiť doterajšie trendy a prenášať väčšiu váhu na zdanenie príjmov, v rámci toho potom uplatňovať výrazne progresívnejšie zdanenie vysokých a mimoriadnych príjmov. Predovšetkým ak sa jedná o najrôznejšie príjmy z majetku vrátane dedičnej dane. Vo všeobecnosti je možné a nutné uplatniť majetkové priznania (samozrejme nad určitý limit, ktorý by z tejto povinnosti vylúčil všetkých občanov), výsledky ktorého by mohli byť potom využité jednak pre vyšetrovanie závažných trestných činov, ale aj ako podklad pre konfiškáciou zisku a majetkov získaných z podvodov a hospodárskych zločinov všetkého druhu, (v našich podmienkach najmä v privatizačných a reštitučných podvodoch), k úhradám neplatenia daní a zákonného poistenia, alebo napríklad u nevysporiadaných škodách na životnom prostredí.

To všetko a samozrejme celá rada ďalších krokov by účinne obmedzovala vznik nezaslúženého majetku a tým aj politicko-ekonomickej moci ich kapitalistických vlastníkov aj v rámci existujúceho systému.

No nakoniec je potrebné jasné vyjadrenie. Aby bolo možné sa o tieto kroky čo i len pokúsiť, musela by napríklad Česká republika najskôr opäť obnoviť svoju štátnu nezávislosť. Je to potrebné preto, aby mohla opäť sama o sebe rozhodovať. V praxi by to znamenalo vystúpenie z EÚ (namiesto členstva by stačila asociačná zmluva), Rady Európy, NATO a dokonca aj z MMF. Musela by odstúpiť od „zmlúv ochrane investícií“. Kto to ale urobí? Nikto z politikov ani z rôznych bojových „nezávislých“ intelektuálov si na to netrúfa, alebo nemajú ani záujem o tom premýšľať. No a pokiaľ by k tomu aj došlo, tak čo by sa vlastne stalo? Určité príklady takéhoto postupu už predsa poznáme – Srbsko, Irak, Afganistan Líbya. Z ČR by sa v momente stala „diktatúra“ známe porušovaním základných ľudských práv, nastúpilo by „humanitárne bombardovanie“ v záujme záchrany civilistov a hotovo. Nová „kosovská“ provincia by sa potom mohla prikmotriť k susednej „demokratickej“ SRN a potom by konečne táto otravná „kosť v hrdle“ ukončila svoju štátnosť.

Je to priam defetistické (porazenecké). Každý si môže odpovedať sám. No napriek tomu si myslím, že v každom prípade sú také kroky hlavne pre strednú triedu malých krajín bezpodmienečne nutné. Myslím si, že v tejto oblasti je aj priestor pre spájanie záujmov a síl sociálne a patrioticky cítiacich a jednajúcich subjektov, inštitúcií a ľudí. Musia sa od samotného začiatku usilovať o prepojenie sociálnych záujmov s inými tzv. netradičnými spojencami, ktorí preferujú iné, no rovnako dôležité záujmy. Teda národné (české) záujmy o štát, obec a rodinu. Požadujú obnovu našej suverenity, návrat domácich zdrojov do domáceho vlastníctva a teda aj o „oddeformovanie“ českej histórie. Tu sa nejedná výhradne o ciele pravicové, alebo ľavicové, pokiaľ oboje tieto hnutia majú záujem o obnovu a udržanie dôstojného postavenia vlastného národa.

Preto je potrebné usilovať sa o obnovu a šírenie oprávneného národného (českého) neformálneho ale uvedomelého vlastenectva a zároveň aj dôsledne chrániť svoje štátne záujmy. Svet je tvrdý, hlavne ten tzv. Západný. Napriek všetkým ušľachtilým rečiam a sľubom nám zadarmo nikto nič nedá, každý sa v rámci svojich možností snaží a bude snažiť nás len ošklbať a ešte viac podrobiť.

http://suvislosti.eu/index.php/Europa-338/ceska-republika-341/3682-21-augusta-2011-frantiek-nevaril-httpwwwzvedavecorg

Šesťtonový satelit sa rúti na Zem, nevedia kam dopadne!

2011-09-19T11:09:00.000-07:00

Vyradený satelit UARS

LONDÝN/BRATISLAVA - Odborníci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA očakávajú, že o pár dní zasiahne Zem "mŕtvy" satelit. Má to však jeden háčik, nikto presne netuší, kam šesťtonový objekt dopadne.

Výskumníci predvčerom upresnili svoje predpovede a jeho príchod očakávajú do piatku 23. septembra, s presnosťou na plus-mínus jeden.

Vedci z NASA vypočítali, že akonáhle sa satelit dostane bližšie k Zemi, rozbije sa na 26 väčších kusov. Zvyšok zhorí v atmosfére. Pravdepodobnosť, že úlomky niekoho zabijú, je 1:3200.

Najťažší kus, ktorý sa zrúti na Zem, by mal mať okolo 150 kíl, ale v dôsledku pádu vesmírneho odpadu nikdy nedošlo k zraneniam.

NASA očakáva, že verejnosti čoskoro poskytne podrobnejšie informácie. Pre túto chvíľu hrozbe čelia všetky kontinenty okrem Antarktídy.

http://www.topky.sk/cl/13/1287105/Sesttonovy-satelit-sa-ruti-na-Zem--nevedia-kam-dopadne-

Vojna v Európe? Po páde eura je všetko možné

2011-09-14T08:00:00.001-07:00

Podľa poľského ministra financií Rostowského v prípade krachu eurozóny nebude môcť EÚ prežiť, čo prinesie "všetky možné dôsledky". Nevylučuje ani vojnový stav.väčší obrázokAutor: SITA/A

Štrasburg - Možnosť vojny v prípade rozpadu Európskej únie v dôsledku finančnej krízy naznačil v stredu poľský minister financií Jacek Rostowski, krajina ktorého predsedá v súčasnosti dvadsaťsedemčlennému bloku.

Minister pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu vyhlásil, že v prípade krachu eurozóny nebude môcť EÚ prežiť, čo prinesie "všetky možné dôsledky".

Rostowski následne novinárom na tlačovej konferencii povedal, že svojimi vyhláseniami chcel poukázať na vážnosť situácie. Európski predstavitelia si musia podľa neho uvedomiť rozsah krízy, ktorá môže viesť k nepredstaviteľným situáciám. "Ak eurozóna zmizne, je tu veľké riziko, že Európska únia túto situáciu tiež nedokáže prežiť," povedal Rostowski.

Tchir: Grécku hrozí až 98-percentné riziko bankrotu

Obrovským úspechom Európy je podľa neho "politický mier, ktorý však nie je večný". "Ak neprijmeme dobré rozhodnutia, história sa môže kruto obrániť proti nám," uzatvára poľský minister financií Rostowski.

Eurozóna bez Grécka?

"Akokoľvek sa na to pozeráte, je úplne jasné, že bankrot alebo odchod Grécka z eurozóny by priniesol dramatické ekonomické, sociálne a politické náklady, a to nielen pre Grécko ale aj pre všetky členské štáty eurozóny a členské krajiny EÚ a tiež pre našich globálnych partnerov," pripustil podobný vývoj aj eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna.

"Dovoľte mi, aby som povedal niečo k názorom, že Grécko bude bohatšie mimo eurozóny. Rozhodne nesúhlasím. Ani Grécko ani eurozóna by neboli bohatšími," dodal.

Grécko pomoc členských štátov EÚ potrebuje. Tie sú však opatrné, chcú garancie.väčší obrázokAutor: SITA/AP

Barosso: Čelíme výzvam

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vystúpil v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu označil súčasnú situáciu za "najväčšiu výzvu našej generácie".

"Toto je boj o pracovné miesta a prosperitu rodín vo všetkých členských štátoch únie. Toto je boj o ekonomickú a politickú budúcnosť Európy," začal svoj príhovor k poslancom EP predseda Európskej komisie.

Upozornil, že snahy o riešenie súčasnej ekonomickej krízy sú bojom o to, čo vlastne bude znamenať Európa vo svete a bojom o to, ako sa dokončí európska integrácia.

Taliansko a Španielsko môžu euro zničiť

"Za súčasnej kakofónie kritík, protikritík a magických riešení, ktoré sú ponúkané na dennej báze, pravda je taká, že konkrétne, solídne a priechodné riešenia už boli ponúknuté," vyhlásil Barroso s tým, že ide o závery summitu eurozóny z 21. júla. Priznal však, že tieto riešenia trvajú dlho a neboli všetky rozpracované a implementované, aj preto na pôde EP vyzval všetkých členov eurozóny, aby splnili svoje sľuby a záväzky a ratifikovali do konca septembra dohodnuté záležitosti na summite z 21. júla.

Ilúzie o Grécku

Riadená reštrukturalizácia gréckeho dlhu je ilúziou aj podľa šéfa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre hospodárske a menové záležitosti Marca Butiho. Zároveň dodal, že riziko nákazy je obrovské.

"Existujú dve ilúzie o Grécku. Prvou je, že dokáže zvládnuť riadenú reštrukturalizáciu," vyhlásil Buti s odkazom na júlový plán týkajúci sa dobrovoľnej účasti súkromného sektora na reštrukturalizácii gréckeho dlhu. "Boli s tým ťažkosti, ale je to správny smer," dodal.

Druhou ilúziou podľa neho je, že grécke dlhové problémy môžu byť izolované od ostatných krajín.

Riadený bankrot Grécka nie je pre Merkelovú tabu

Odhodlaní pomôcť Grécku

Predstavitelia eurozóny už totiž pohrozili, že Grécku nevyplatia šiestu tranžu v rámci núdzových úverov, pretože krajina neplní plány vo fiškálnej oblasti.

Hovorkyňa francúzskej vlády Valerie Pecresse však uviedla, že Sarkozy počas zasadania vlády vyhlásil, že on a nemecká kancelárka sú odhodlaní Grécku pomôcť.

"Opätovne potvrdil pevnosť francúzsko-nemeckého partnerstva pri obrane eurozóny," uzavrela.

http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-v-eu/clanek.phtml?id=1242271

Nemeckí boháči majú jasno, chcú platiť vyššie dane

2011-09-01T01:49:00.000-07:00

Tomáš Fránek, Aktuálně.cz

Po Francúzoch chcú vyššie dane aj bohatí Nemci. Štát by tak mohol vybrať viac o 100 miliárd eurväčší obrázokAutor: SITA

Berlín - Bohatí Nemci majú viac peňazí ako potrebujú a žiadajú preto vládu, aby im zvýšila dane, pomohla tak riešiť krízu a znížila stále rozširujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými.

Nemeckí bohatí podnikatelia, lekári a umelci sa tak pridávajú k americkému miliardárovi Warrenovi Buffetovi, ktorý vyzval na vyššie zdanenie bohatých ľudí ako prvý. Výzvu podporila aj Liliane Bettencourtová, najbohatšia Francúzka.

Daň z kapitálu

Bettencourtová podpísala spolu s ďalšími 15 miliardármi otvorený list, v ktorom žiada o možnosť poslať štátnej kase zvláštny príspevok, ktorý by napomohol tomu, aby sa Francúzsko dostalo z finančnej krízy.

Nemci zas založili skupinu Vermögende für eine Vermögensabgabe (Bohatí za daň z kapitálu).

"Žiadny z nás nie je v rovnakej lige ako Buffet alebo Bettencourtová," uvádza zakladateľ skupiny Dieter Lehmkuhl, lekár na penzii, s majetkom v hodnote 1,5 milióna eur.

"Sme veľmi široká skupina - sú medzi nami učitelia, lekári, podnikatelia. Väčšina nášho majetku pochádza z dedičstva. A všetci máme viac peňazí, ako potrebujeme," dodal Lehmkuhl.

Vyberieme miliardy

Podľa manifestu tejto skupiny by mohlo Nemecko v prípade, že tí najbohatší budú platiť dva roky päťpercentnú daň z kapitálu, vybrať navyše až 100 miliárd eur.

V súčasnosti platia najbohatší Nemci maximálne 42-percentnú daň. Sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder znížil daňový strop z 53 percent, ktorý nastavil jeho predchodca Helmut Kohl.

"Merkelovej by som povedal, že správnou reakciou na súčasné finančné problémy Nemecka a verejného zadlženia nie sú škrty, ktoré disproporčne zasiahnu chudobných, ale vyššie zdanenie bohatých," povedal Lehmkuhl.

Tri roky krízy: Bohatí sú ešte bohatší, ako predtým

K výzve sa pripájajú aj ďalší známi podnikatelia a umelci. "Zvýšiť daň o niekoľko percent pre bohatých nie je zlé," uviedol miliardár a popový spevák Marius Müller-Westernhagen. Za vyššie dane sa vyslovili aj ďalší bohatí Nemci, ako je napríklad majiteľ zásielkovej firmy Michael Otto.

http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-v-eu/clanek.phtml?id=1241231

Klaus: Česko by malo natrvalo zostať mimo eurozóny

2011-09-01T01:47:00.001-07:00

Český prezident je za zachovanie koruny. Nečasova vláda termín vstupu do eurozóny nestanovilaväčší obrázokAutor: TASR

SITA

Praha - Česká republika by si mala natrvalo vyjednať možnosť neprijať spoločnú európsku menu, ale vláda sa obáva to urobiť, vyhlásil český prezident Václav Klaus.

"Ak by som mal verejne uviesť niečo nové, tak by to bola možnosť pre Českú republiku neprijímať euro. Ale vláda sa toho obáva," konštatoval Klaus.

V prejave k veľvyslancom, ktorý zverejnili na prezidentovej internetovej stránke, Klaus ďalej uviedol, že by nebolo tragédiou, ak by nejaká členská krajina eurozóny z menovej únie odišla.

"Tvrdenia, že by to spôsobilo paniku, sú nepravdivé. Naopak, ukázalo by to, že EÚ je odhodlaná niečo robiť," povedal Klaus v narážke na zadlžené Grécko.

Nečas: Euro nemožno nanútiť

To, že ČR by si mala vyjednať možnosť neprijať spoločnú európsku menu, považuje predseda českej vlády Petr Nečas za náhradný problém a nevidí jediný dôvod, pre ktorý by vláda mala o takejto výnimke vyjednávať. Premiér to povedal po stredajšom zasadnutí vlády.

"Považujem to za úplne zástupný politický problém a z toho pohľadu nevidím jediný dôvod, prečo by vláda mala niečo také iniciovať a prečo by plytvala politickou energiou na niečo, čo nemá nijaký veľký zmysel," zdôraznil premiér.

Podľa Nečasa neexistuje nijaký spôsob, ako donútiť ČR k vstupu do eurozóny. "Vstup alebo nevstup do eurozóny je úplne v našich rukách a naša vláda pod mojím vedením jednoznačne povedala, že žiadny termín stanovovať nebude," dodal Nečas.

Menová únia sa zmenila na dlhovú

Podľa neho nezáleží na tom, že ČR v roku 2003 v rámci prístupovej zmluvy prijala záväzok vstúpiť do menovej únie.

"Tá sa totiž v posledných mesiacoch zmenila na dlhovú a transferovú úniu a to sme v referende neschválili," upozornil český premiér.

http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-v-eu/clanek.phtml?id=1241235

Zlatá horúčka zasiahla aj Slovensko

2011-08-31T11:13:00.000-07:00

Investície. Čoraz viac Slovákov hľadá istotu v zlate. Odborníci vyzývajú na opatrnosť.

Prudko rastúce ceny zlata vo svete zvýšili hlad po drahom kove aj u nás. „Nárast obchodov

je päťnásobný oproti rovnakému obdobiu minulého roka,“ potvrdil pre HN finančný riaditeľ spoločnostiGold Invest Slovakia Slavomír Fogaš. Slováci sa podľa neho začínajú čoraz viac pozerať na žltý kov ako na bezpečný prístav v neistých časoch.

Máme však stále vo zvyku viac „okukávať“ a pýtať sa ako nakupovať. „Je oslobodené od DPH

, a to v celej Európskej únii. Zlato je istota aj rezerva,“ nabáda na nákup Michaela Kováčová z Euro East. „Sú predpoklady že o 34 rokov bude zlato úplne vyťažené,“ dodáva.

Chceme skutočné zlato V prípade ušľachtilého kovu však Slováci „hrajú“ na istotu. Pred „zlatými“ investičnými fondmi dávajú prednosť priamej kúpe drahých mincí či odliatkov. „Od začiatku roka presiahla hodnota desať miliónov amerických dolárov (približne 6,9 milióna eur),“ odpovedal Peter Bobik z Tatra banky na otázku

, koľko peňazí preinvestovali Slováci pri nákupe fyzického zlata cez banku.

Na „papierové“ investovanie do zlata sú u nás k dispozícii štyri fondy. Podľa Ivana Znášika, výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie správcovských spoločností, je vo fondoch približne 1,23 milióna eur. Aj tu však záujem rastie

. „V medziročnom porovnaní sme zaznamenali 50-percentný nárast v záujme Slovákov o investície do zlata,“ hovorí

Michal Valentík zo spoločnosti ČP Invest, ktorá u nás spravuje najväčší fond svojho druhu s názvom Zlatý otevřený podílový fond.

Čakajú prepad Prudký rast cien zlata z minulých týždňov vystriedalo v posledných dňoch klesanie. Z minulotýždňového rekordu na úrovni viac ako 1 900 dolárov za trojskú uncu (31,1 gramu) si v pondelok odpísalo až 115 dolárov. Z viacerých strán začali prichádzať správy o praskajúcej bubline, ktorá má ceny drahého kovu poslať ešte nižšie. „Myslím si, že zo zlata raz bude veľká bublina. Ten čas však podľa mňa zatiaľ nenastal,“ upokojuje Pavel Hála zo spoločnosti Silverum. „Ak by sme započítali infláciu, tak cena zatiaľ neprekonala ani maximum z roku 1980 (približne 2 300 dolárov v dnešných cenách),“ upozorňuje.

Tohtotýždňový pokles ceny zlata však nebude posledný. „Krátkodobo môže prísť k väčšej korekcii, možno až o 30 percent,“ predpovedá Ronald Ižip z Trim Brokeru. Niektorí odborníci očakávajú väčšie prepady ceny ešte tento rok, či to bude už teraz, alebo až v novembri, však nevedno. „Každý investor by mal mať časť svojho portfólia v zlate, a to minimálne na úrovni desať percent,“ prízvukuje Ižip.

Z dlhodobého hľadiska sa podľa analytikov stále oplatí investovať do zlata, no treba byť obozretný. „Ako špekulatívnu investíciu už zlato neodporúčam,“ uzatvára analytička spoločnosti Across Wealth Management Jana Dirgová.

http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-52712390-zlata-horucka-zasiahla-aj-slovensko

Hurikán Irene udrie na New York. Evakuujú ľudí

2011-08-27T02:07:00.000-07:00

Hurikán sa blíži. Aj keď oslabol, pri pobreží môže znova nabrať na sile.väčší obrázokAutor: AP

Aktuálně.cz

Washington - Na východné pobrežie Spojených štátov začalo dorážať prudké vlnobitie a až trojmetrové vlny. Ide o predzvesť príchodu hurikánu Irene, ktorého rozvinutie v plnej sile očakáva Severná Karolína v sobotu. Preventívne bolo evakuovaných 200 tisíc ľudí - ako turistov, tak miestnych.
V New Yorku sa popoludní miestneho času zatvoria všetky letiská pre prílety. Podľa agentúry AP sa uzávierka týka predovšetkým letísk Johna F. Kennedyho, letisko LaGuardia a letisko Newark. "Budú uzatvorené výhradne pre prílety," povedal predstaviteľ letiskovej správy Steve Coleman.
New York sa pripravuje na najhoršie. Zastavuje hromadnú dopravu
Podľa neho ide o tisíce letov. Odlety z letísk sú zatiaľ povolené, ale väčšinu odletov z týchto letísk už zrušili priamo letecké spoločnosti.
V New Yorku sa kvôli hurikánu Irene dnes napoludnie miestneho času zastavia všetky druhy verejnej dopravy.

Živel už zničil tisícky domov

Živel, ktorý napríklad v Dominikánskej republike zničil tisícky domov, medzitým zoslabol na tretí stupeň. Jeho rýchlosť je 176 km / h, ale odborníci nevylučujú, že pri postupe bližšie k pevnine opäť zosilnie. V siedmich štátoch na americkom východnom pobreží bol vyhlásený stav pohotovosti - v Severnej Karolíne, Marylande, Virgínii, Delaware, New Jersey, New Yorku a v štáte Connecticut.
Ľudia v týchto regiónoch sa na príchod Irene pripravujú napríklad tým, že sa zásobujú vodou a potravinami, zabezpečujú svoje domy, autá i lode. Povinnú evakuáciu všetkých nízko položených oblastí New Yorku nariadil starosta mesta Michael Bloomberg.
Týkať sa má asi 250-tisíc obyvateľov. V prípravách na Irene a jej následky bude v štáte New York pomáhať aj národné garda.

Fotogaléria

ďalšie fotografie

Prezident Obama sa kvôli hurikánu vrátil z dovolenky v Massachusetts do Bieleho domu už v piatok, nie v sobotu, ako pôvodne plánoval.
Washingtonu sa vo štvrtok opäť otvorili školy po dvojdňovom uzatvorení budov kvôli inšpekcii ich statiky po utorkovom zemetrasení o sile 5,8 stupňa, ktoré malo epicentrum skoro 150 kilometrov juhozápadne od mesta.

New York, Boston a spomienky na Katrinu

Meteorológovia netaja obavy zo škôd, ktoré by Irene mohla napáchať aj v New Yorku a Bostone, teda ďalších veľkomestách, ktoré stojí v predpokladanej ceste hurikánu.
Newyorský starosta Michael Bloomberg vo štvrtok nariadil evakuáciu niekoľkých nemocníc a domovov dôchodcov a zrušil organizovanie viac ako 300 najrôznejších akcií a osláv plánovaných na víkend.
Obyvateľom amerického pobrežia odporučili evakuáciu
Pritom podľa agentúry AFP nevylúčil, že v pobrežných štvrtiach Brooklyn, Queens, Staten Island av južnej časti Manhattanu bude podľa okolností nariadená povinná evakuácia. Rozhodnutie má padnúť v sobotu ráno.

http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/amerika/clanek.phtml?id=1240935

Výzva k spoločnému postupu občanov proti skorumpovanému politickému systému

2011-08-26T05:41:00.000-07:00

Parlamentné politické strany, pomocou svojho privilegovaného postavenia v spoločnosti, ktoré si samy vytvorili, zneužívajú štátnu moc, odcudzenú občanom a postupne drancujú štát a menia základné pravidlách fungovania spoločnosti. Tieto ich aktivity sú zväčša v prospech záujmov veľkých zahraničných nadnárodných firiem a najbohatších vrstiev spoločnosti, ktoré sú na tieto politické strany úzko naviazané. Naopak na bežných občanov dopadajú tieto ich aktivity negatívne. Politické strany postupne demontujú štát a jeho základné funkcie a tým spôsobujú rozvrat celej spoločnosti.

Ak chceme zabrániť tomuto, pre väčšinu obyvateľov Slovenska negatívnemu vývoju, je nutné zmobilizovaťčo najširšiu verejnosť k účinnému odporu. A to čím skôr, aby sa zabránilo ďalším škodám. Politické strany zviedli Slovensko na cestu úpadku a zobrali si pritom občanov ako rukojemníkov. Čím skôr sa nám, občanom podarí vyslobodiť svoju krajinu spod chápadiel moci týchto politických strán a čím skôr sa nám občanom podarí vrátiť svoju krajinu na cestu prosperity a demokracie, tým skôr sa občania budú môcť zbaviť biedy, beznádeje a nespravodlivosti, ktorú musí veľká časť z nich každodenne zažívať vo svojej vlastnej krajine a pred ktorou mnohí hľadajú útočisko v zahraničí.

V prvom rade treba jasne poukázať na to, že zlý stav, v ktorom sa Slovensko a jeho občania nachádzajú je spôsobený najmä aktivitami všetkých politických strán, ktoré sa od roku 1989 postupne vystriedali v parlamente a vo vládach nad Slovenskom. Všetky tieto politické strany sústavne parazitujú na občanoch prostredníctvom vysokého daňového a odvodového zaťaženia, ktorého štruktúra neúmerne dopadá najmä na tých najchudobnejších (napr. aj suverénne najvyššou DPH na potraviny z celej EU). Politickým stranám však takéto zdieranie občanov nestačí. Okrem toho nás, občanov ešte pripravujú rôznymi prostriedkami o náš spoločný štátny majetok a navyše popri tom nás ešte aj sústavne zadlžujú.

Tento zlý stav môže byť napravený iba tým, že si občania vezmú späť do svojich rúk moc na štátom a odoberú ju politickým stranám. Politické strany sa po roku 1989 zmocnili moci nad štátom podvodom, bez súhlasu občanov a sami si ju privlastnili v Ústave SR, ktorú si sami pre seba napísali a ktorú im občania nikdy referendom neschválili. Občania teda nikdy neodovzdali svoju moc, ktorú Nežnou Revolúciou odobrali KSČ, ani Národnej Rade SR, ani Vláde SR. Ústava SR, táto základná zmluva štátu a občanov nebola občanmi nikdy podpísaná, podpísali si ju iba politické strany samotné. Tie istépolitické strany, ktoré túto podvodnú Ústavu aj vytvorili a to tak, aby im vyhovovala a aby im neskôr umožnila získať moc nad štátom. A preto, keďže táto zmluva nebola jednou zo strán - občanmi referendom podpísaná, je celá od začiatku neplatná a pre občanov irelevantná.

Politické strany sa prostredníctvom tohto podvodu, tejto Ústavy SR podvrhnutej občanom a prostredníctvom NR SR a vlády SR, ktoré na jej základe následne obsadili, zmocnili celej štátnej moci. Moc týchto politických strán a ich inštitúcií je však podoprená iba Ústavou SR, ktorá však nikdy nebola občanmi samotnými v referende uznaná. Preto moc politických strán, NR SR, ako aj Vlády SR nie je pre občanov SR záväzná a teda ani zákony NR SR a rozhodnutia Vlády SR a štátnych orgánov SR definovaných v tejto Ústave nie sú pre občanov SR záväzné.

Z rovnakých dôvodov pre občanov nie sú záväzné ani zákony vzniknuté pred schválením tejto Ústavy. ako napr. tie, ktoré vznikli v časoch ČSSR, ktorej štátne inštitúcie taktiež nemali referendom odobrenú základnú zmluvou štátu s občanmi. Zákony a nariadenia, ktoré tieto inštitúcie vydávali sú teda pre občanov SR rovnako nezáväzné – irelevantné tak, ako zákony a nariadenia súčasných inštitúcií - NR SR a Vlády SR.

Vzhľadom na uvedený podvod politických strán na občanoch a sústavné zneužívanie štátnej moci politickými stranami je preto potrebné, aby aj dnes občania zobrali štátnu moc, ktorá im bola týmito politickými stranami odcudzená, do vlastných rúk tak, ako ju v roku 1989 odobrali Komunistickej Strane Československa. Znovu je rovnako potrebné a naliehavé zorganizovať čo najširšiu verejnosť, aby nenásilnými demonštráciami, blokádami ulíc a námestí, organizovanou občianskou neposlušnosťou, štrajkmi až po generálny štrajk, zabránila politickým stranám, ich členom a nominantom, aby ďalej ovládali štát a spôsobovali občanom ďalšie škody.

Je v záujme všetkých občanov Slovenska, ktorí sa neorganizujú v žiadnej politickej strane, aby sa nepodieľali a naopak bránili výkonu štátnej moci všetkých štátnych inštitúcií, ktoré sú obsadené a kontrolované straníkmi a politickými nominantmi a aby týmto spôsobom, prispeli k tomu, aby sa všetci straníci a politickí nominanti v čo najkratšom čase vzdali svojich funkcií a svojej moci nad štátom a občanmi. Je nemorálne, aby straníci všetkých parlamentných strán, ktorých je dohromady menej ako 50 tisíc (t.j. menej ako 1% občanov) si pre seba uzurpovalo všetku štátnu moc, všetky štátne majetky a všetky prostriedky štátu, patriace všetkým občanom SR.

Avšak ani odstavenie súčasných politických strán od štátnej moci nevyrieši podstatu problému. Bez zmien súčasného systému zastupiteľskej demokracie, by časom prišli nové politické strany a noví politici, ktorým by tento systém opäť umožnil konanie proti záujmom občanov. Bez zmeny systému by sa opäť k moci dostali nové politické strany a noví politici, ktorí by znovu mohli zohľadňovať viac svoje vlastné záujmy a záujmy veľkých zahraničných nadnárodných firiem a najbohatších vrstiev spoločnosti, ako záujmy občanov.

Zmenu systému v prospech občanov však môžu spraviť iba občania, pretože táto zmena je iba v ich záujme. A môžu ju dosiahnuť iba tým, že sa sami stanú skutočnými nositeľmi moci v krajine, skutočnými vlastníkmi a zodpovednými správcami svojej krajiny. Ak hlavné a posledné slovo pri riešení akejkoľvek politickej otázky budú mať občania.

Na splnenie týchto podmienok však bude nutné v prvom rade vykonať kompletnú revíziu Ústavy SR tak, aby mohla byť štátna moc dôsledne odobraná skorumpovaným politickým stranám a aby mohla byť celá priznaná občanom.Vytvorenie takejto novej Ústavy však nie je možné prostredníctvom súčasných štátnych inštitúcií ovládaných súčasnými politickými stranami. Nie je preto možné žiadať, aby túto revíziu Ústavy vykonala NR SR, táto hlavná bašta moci súčasných politických strán. Na vytvorenie návrhu novej Ústavy, ktorá dôsledne odoberie odcudzenú štátnu moc politickým stranám a vráti ju späť občanom bude potrebné vytvoriťnové ústavodarné zhromaždenie-Snem Občanov SR.

Aby tento Snem Občanov SR naozaj priznal všetku štátnu moc občanom vo svojom návrhu Ústavy, ktorý vytvorí, musia byťsplnené také podmienky, aby občania a nie politické strany mali v rukách kontrolu nad týmto snemom.To sa dosiahne iba vtedy, ak občania budú môcť účinne vetovaťzákony tohoto Snemu, ktoré nie sú v ich záujme, pomocou referenda za podmienok, ktoré nebudú horšie ako majú občania Švajčiarka. Referendum preto musí byť vyhlásené ak o to petíciou požiada 1% občanov (2% v prípade občianskej iniciatívy na návrh nového zákona, alebo zmeny ústavy). V referende občania rozhodujú prostou väčšinou hlasov zúčastnených občanov – a to bez akýchkoľvek podmienok minimálnej účasti na platnosť referenda a iných obmedzení referenda - tohoto základného práva a nástroja moci v rukách občanov.

Občania (a nie politické strany) musia mať taktiež vo svojich rukách nielen kontrolu nad celým Snemom, ale aj kontrolu nad každým jedným poslancom Snemu - zástupcu občanov. Preto vo voľbách do Snemu musia občania samotní (a nie politické strany) vybrať kandidátov vo voľbách do tohto Snemu. Najjednoduchšie je to možné zrealizovať tak, že si vo voľbách občania v každej časti Slovenska, v každom okrese, spomedzi seba zvolia svojho jedného zástupcu do Snemu Občanov SR tak, že si priamo (bez straníckych kandidátok) vyberú svojho zástupcu zo všetkých uchádzačov, ktorí ich chcú v Sneme zastupovať. V Sneme potom bude 79 občanmi priamo volených zástupcov občanov (z každého okresu jeden).

Aby občania nestratili ani po voľbách kontrolu nad týmito svojimi zástupcami v Sneme (tak ako je tomu v súčasnom parlamente, ovládanom politickými stranami), mali by mať možnosť kedykoľvek svojich zástupcov v Sneme odvolať, ak prestanú v Sneme reprezentovať ich vôľu alebo ich záujmy, alebo ak nebudú spokojní s ich prácou. V okrese, v ktorom občania budú nespokojní s prácou svojho poslanca, si ho petíciou a následným okresným referendom budú môcťvymeniť.

Takýmto spôsobom budú mať občania, a nie politické strany, plnú kontrolu nad týmto ústavodarným zhromaždením - Snemom Občanov SR. Po tom, čo sa zástupcovia občanov v tomto Sneme dohodnú na novom znení Ústavy, ktorá reálne odoberie moc politickým stranám a prizná ju občanom, vyhlási Snem Občanov SR referendum, v ktorom občania budú môcť tento nový návrh Ústavy odobriť.

Ak občania budú s daným návrhom Snemu spokojní a v následnom referende uznajú (ratifikujú) tento návrh Snemu za svoju novú Ústavu SR, získa Slovensko prvý krát vo svojej histórii základný dokument štátu odobrený občanmi. Nazáklade tejto novej Ústavy potom bude môcť prebehnúť transformácia štátnych inštitúcií a zákonov v prospech občanov. Potom budú občania SRprvý krát vo svojej histórii môcť žiť v právnom demokratickom štáte.

Ak si následne občania SR budú chrániť svoju novú Ústavu SR, túto svoju základnú zmluvu so štátom tak, aby nebola zmenená bez súhlasu občanov v referende, potom budú môcť občania SR žiť v právnom a demokratickom štáte natrvalo.

Táto výzva bude prečítaná dňa 1. septembra 2011 v Deň Ústavy Slovenskej republiky na verejnom zhromaždení občanov s názvom Fórum občanov SR – hlas ľudu, ktoré sa uskutoční na námestí SNP v Bratislave o 15:00 hod.

V rámci tohto Fóra občanov SR prebehne aj diskusia občanov na ktorej sú vítaní všetci občania SR. Ak sa Vám táto výzva páči, dajte o nej vedieť aj svojim priateľom a známym. Ďakujeme.

Facebook: http://www.facebook.com/event.php?eid=181258568609373

Za organizačný výbor Fóra občanov SR – hlasu ľudu:

Marián Orávik

http://dolezite.sk/Vyzva_k_spolocnemu_postupu_obcanov_proti_skorumpovanemu_181.html#ixzz1W8cs1GUx

Z bánk zmizlo 700 miliárd dolárov. Hrozí finančná kríza

2011-08-24T05:01:00.000-07:00

Karel Toman, Aktuálně.cz

Hrozí spustenie novej finančnej krízy.väčší obrázokAutor: TASR/AP

Praha - Príznakov, že sa dlhová kríza štátov prelieva do bankového sektora a hrozí tak spustenie novej krízy finančnej, za posledné týždne výrazne pribudlo.

Ekonóm Citi Group Willem Buiter dokonca pre AFP začiatkom augusta vyhlásil, že ak nepríde nejaké rýchle riešenie, hrozí svetu niekoľko neriadených štátnych bankrotov - zrejme vrátane Talianska - a následne najväčšia banková kríza od roku 1931.

Podľa Dirka Schumachera z Goldman Sachs sa už kríza likvidity mení na hrozbu systemických udalostí, čo je eufemizmus pre veľké bankroty.

Hlavné dôvody novej hrozby sú podľa ekonómov dva.

Dôvera nemeckých investorov klesla na 2,5-ročné minimum

Po prvé je to obava investorov, že druhý plán na záchranu Grécka nestačí a že európske banky nemajú dosť rezerv, aby mohli odpísať toxické dlhopisy, bez toho, aby samy nezbankrotovali. A po druhé je to strach, že hospodársky rast sveta spomaľuje a riešenie rastúcich problémov potrvá dlhé roky.

Keď svet naposledy zažil finančnú krízu, nasledoval po nej pád do recesie a hromadné prepúšťanie. Aké príznaky jej návratu sme mohli vidieť za posledný mesiac?

Z bánk zmizlo 700 miliárd dolárov

Kvôli rastúcim obavám z neriadeného bankrotu Grécka a rozšíreniu nákazy do Talianska a Španielska, ktoré v očiach investorov znehodnocujú dlhopisy týchto krajín, spadli akcie európskych bánk v utorok 12. júla na najnižšiu hodnotu za dva roky.

Od začiatku roka tak banky v prehlbujúcich sa výkyvoch strácajú. Agentúra Bloomberg 20. augusta spočítala, že za tento rok spadli európske a americké bankové indexy (Europe 500 Banks and Financial Services Index, KBW Bank Index of US bank stocks) o 30 percent. Na oboch kontinentoch tak akcie bánk stratili tento rok na hodnote 700 miliárd dolárov.

"Banky sa s problémami budú potýkať dlho, a to z nich nerobí atraktívnu investíciu," zhrnul minulý týždeň pre Wall Street Journal prezident jednej investičnej spoločnosti Frank Shully. Klientom zvažujúcim, že vložia svoje peniaze do akcií bánk, teraz podľa svojich slov hovorí "ani náhodou".

Fotogaléria

ďalšie fotografie

Nikde nie je bezpečne

Kvôli rozpočtovým problémom talianskej vlády padali akcie tamojších bánk UniCredit a Banco Popolare držiacich vo veľkom vládny dlh. Akcie francúzskych bánk Société Générale (matka českej Komerční banky) i BNP Paribas klesli hlavne kvôli expozícii voči gréckemu dlhu, rovnako ako nemecká Deutsche Bank, ktorá už stratila 30 percent.

Kvôli zlým výsledkom v júlových záťažových testoch spôsobených veľkou expozíciou v slabých krajinách eurozóny padali tiež akcie veľkých britských bánk Barclays, HSBC, Lloyds Banking and Royal Bank of Scotland.

Prečítajte si: Kríza sa vracia. Ukázali to výnosy amerických dlhopisov

Dvanásť z celkom 24 bánk, ktoré v testoch prepadli alebo zostali tesne nad čiarou, bolo španielskych. Z obáv o odpisy toxických dlhov, poklesli na pražskej burze aj akcie rakúskej Erste Bank, matky Českej sporiteľne.

Štvrtinu hodnoty stratili počas augusta akcie amerických Bank of America a Citigroup.

Dochádzajú peniaze

Investori od akcií bánk doslova utekajú. Z tohtoročných priemerných mesačných objemov 28 miliárd spomalilo v júli obchodovanie s akciami bánk na tento rok najnižšiu hodnotu len 8,3 miliardy eur.

Ako niektorým bankám dochádzajú peniaze, snažia sa hotovosť v potrebnej mene získať na devízových trhoch. Eurodolárové swapy - deriváty zaisťujú bankám zmenu oboch mien - sa zvýšili kvôli vysokému dopytu na najvyššie hodnoty od novembra 2008.

Investori majú strach. Dobrovoľne volia cestu strát

Na účtoch nebankových firiem sa pritom povaľujú veľké peniaze, keďže v neistej dobe otáľajú s veľkými rozhodnutiami. Tok peňazí tým ďalej vysychá.

Banky si prestávajú veriť

Málo prísnymi záťažovými testami neprešlo v júli osem európskych bánk, okrem iného aj rakúska Volksbank. Sektoru by v prípade dvojročného ekonomického poklesu chýbalo podľa výsledkov testov celkom nevinných 2,5 miliardy eur.

väčší obrázokAutor: TASR/AP

Royal Bank of Scotland ale spočítala, že ak sa do vážnych problémov dostane Taliansko a Španielsko, objem toxického dlhu bude okolo 850 miliárd eur. To už by európske banky vážne ohrozilo, pretože napríklad talianske dlhopisy sú medzi nimi veľmi rozšírené a ich odpis by niektoré banky mohol položiť.

Kedy bolo naozaj zle. Najhoršie momenty na trhoch

Jedna ázijská banka už preto prestala požičiavať peniaze francúzskym bankám a päť ďalších o tom uvažuje, informovala minulý týždeň agentúra Reuters. Pôžičky európskym bankám zdražili aj dve veľké banky z Wall Street.

Medzibankové pôžičky skracujú a zdražujú

V polovici augusta si európske banky vzájomne požičiavali za najvyššie úroky od finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009. Sadzba medzibankových trojmesačných pôžičiek známa skratkou LIBOR s nedôverou rastie a minulý týždeň bola na štvormesačnom maxime.

Európske banky si 10. augusta v ECB za jediný deň požičali štyri miliardy eur v jednodňových pohotovostných pôžičkách, čo je trojmesačné maximum. Nemenovaná európska banka si od ECB vzala pol miliardy eur týždenného úveru, čo je prvá pôžička tohto druhu od tohtoročného februára.

Platí pritom, že čím kratšia pôžička je, tým je drahša. Nárast krátkych úverov preto zrejme opäť svedčí o neistote, s ktorou sa banky boja medzi sebou požičiavať peniaze na dlhší čas.

Zvesti mávajú trhmi

O napätí svedčí aj rastúci počet poplašných správ.

Koncom júna sa rozšírili chýry, že zníženie ratingu talianskeho štátneho dlhu je na spadnutie. I keď to agentúra Standard & Poor 's poprela, akcie talianskej UniCredit spadli o 8,2 percenta a Intesa Sanpaolo o 7,2 percenta.

Začiatkom augusta zase podobne zamávali s trhmi zvesti, že si švajčiarska centrálna banka u americkej banky FED vzala krátkodobú pôžičku 200 miliónov dolárov. Tou dobou pritom liala na finančné trhy kvantá švajčiarskych frankov, aby brzdila rast svojej meny. Zvesť, že si narýchlo potrebuje požičať, podporila obavy, že jej dochádzajú peniaze. Banka potom nákup poprela, čo banky bežne nerobia. Naposledy popierali problémy s likviditou britské banky v roku 2008.

Nemenovaná európska banka si od ECB vzala pol miliardy eur týždenného úveru.väčší obrázokAutor: TASR/AP

"Keď sa včera tie bankové fámy objavili, bolo to ako nábeh na kolaps Lehman, kedy si banky navzájom neveria," zhrnul vtedy pocity bankárov stratég Commerzbank Christoph Rieger prirovnaním k notoricky známemu začiatku finančnej krízy zo septembra roku 2008.

Banky prepúšťajú, volajú o pomoc

O príprave na vážnejšiu krízu svedčia aj ohlásené vlny prepúšťania v Bank of America a švajčiarskej UBS. Obe banky prepustia po 3500 zamestnancov. Bank of America pritom ešte nedokončila prvú vlnu prepúšťania dvoch a pol tisíc zo svojich 287-tisíc zamestnancov.

Kríza neutícha. Eurozóna balansuje na hrane prežitia

Výkonný riaditeľ druhej najväčšej nemeckej banky Commerzbank, ktorú zo štvrtiny vlastní vláda, Martin Blessing medzitým apeloval na nemeckých politikov, aby prikývli na plnú fiškálnu úniu eurozóny. Teda nielen na zriadenie európskeho ministerstva financií s právom zasahovať do národných rozpočtov aj daní nedisciplinovaných členov eurozóny, ale aj s právom vydávať eurobondy.

Toto riešenie, ako zmierniť tlak trhov na dlhopisy a tým aj vlády a banky oslabených krajín pritom nemecká vláda - teda akcionár Commerzbank - opakovane odmietla.

http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/svet-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1240686

Izrael se podle bývalého vedoucího NSC připravuje na válku s Egyptem

2011-08-23T06:03:00.000-07:00

Bývalý ředitel Národní izraelské bezpečnostní rady (NSC) požaduje vzhledem k rostoucímu napětí s Egyptem vojenskou akci na Sinajském poloostrově.

Uzi Dayan sdělil v pátek izraelskému televiznímu programu Kanál 7, že izraelské vojenské a bezpečnostní síly by se měly připravit na odlišnou formu jednání při rozhovorech s novou egyptskou vládou.

Tvrdil, že vojenské úsilí by se mělo zaměřit na ty, které představují hrozbu pro izraelský režim.

„Toto je pro izraelskou armádu čas k vítězství a k převzetí kontroly na Sinaji,“ řekl Dayan.

Izraelští vojáci mají podle mírové smlouvy s Egyptem z roku 1979 zakázaný vstup na Sinajský poloostrov.

Napětí mezi Káhirou a Tel Avivem vzrostlo poté, co izraelští vojáci zabili ve čtvrtek několik egyptských vojenských a bezpečnostních pracovníků.

Dayan také sdělil, že se minulý týden konala schůzka za přítomnosti náčelníka generálního štábu Benny Jants, a že se diskutovalo o otázkách týkajících se Sinajského poloostrova, ale neupřesnil podrobnosti jednání.

S důrazem na zachování mírové smlouvy mezi Egyptem a Izraelem sponzorované Spojenými státy prohlásil, že by izraelské orgány měly „zachovávat bezpečnost svých civilistů a zároveň zajistit, aby se nestupňovalo napětí mezi Izraelem a Egyptem.“

Izraelská armáda musí „reagovat tvrdě sledováním teroristů a dát jasný signál egyptské vládě, že můžeme vojensky intervenovat na Sinaji“ , abychom neoslabili izraelskou hranici, která by se mohla stát místem vojenských útoků.

Vztahy mezi oběma vládami zůstávají nadále napjaté. V sobotu Egypt odvolal svého velvyslance z Tel Avivu.

Former head of Israel’s National Security Council (NSC): "Israel Prepares for War with Egypt in Sinai Desert" vyšiel 20. augusta na GlobalResearch.ca. Preklad Zvědavec.

Správy

Ekonóm Vitkovič na plné ústa: Slovensko zanikne, vlády od roku 1989 by bolo treba pozatvárať!

Vizitka Mariána Vitkoviča

POTVRZENO: USA FINANCUJÍ AL-KÁIDU A TALIBAN

Kypr před kolapsem bank, odmítl záchranný balík z eurozóny

A teraz si prečítajte to najhnusnejšie z Gorily

Hľadáte uniknuté dokumenty SIS?

Irán rozmiestňuje svoje vojská

Moskva bojuje s armádou Putina

Mrazivé zistenie vedcov: Svet riadi jedna superkorporácia

Európa sa chystá podpísať zmluvu s diablom

Je koniec, niet cesty späť

Dlhová bublina čoskoro praskne

Proroci skazy

Ekonómia nie je liekom

Technický pohľad

Deň po: Čo nastane po krachu Grécka

Grécko je v bankrote, hlásia trhy. Politici riešenie nemajú

Úplný text projevu íránského prezidenta Ahmadínežáda na Valném shromáždění OSN

Osud Európy sa napĺňa: Už aj Taliansko mieri do krachu!

Eurosen skrachoval

Neúčinné a škodlivé opatrenia

Peniaze a centrálne plánovanie

Čo je problém eura

Menová reforma

Chorý kapitalizmus a čo s nim...

ČO PRITOM MUSÍME BRAŤ DO ÚVAHY.

TO VŠETKO VIEDLO K TOMU, ŽE SA DNES UŽ JEDNÁ LEN O „OBRA NA HLINENÝCH NOHÁCH“, NAD MIERU ÚNOSNOSTI ZÁVISLÉHO NA ČÍNSKYCH PENIAZOCH, ARABSKEJ ROPE, MEXICKEJ PRACOVNEJ SILE A DOKONCA AJ NA ČERNOCHOCH V ARMÁDE A V NÁMORNÍCTVE.

VYJADRENÉ ZNÁMYM STREDOEURÓPSKYM ŽARGÓNOM SÚ „PLAJTE“.

Šesťtonový satelit sa rúti na Zem, nevedia kam dopadne!

Vojna v Európe? Po páde eura je všetko možné

Eurozóna bez Grécka?

Barosso: Čelíme výzvam

Ilúzie o Grécku

Odhodlaní pomôcť Grécku

Nemeckí boháči majú jasno, chcú platiť vyššie dane

Daň z kapitálu

Vyberieme miliardy

Klaus: Česko by malo natrvalo zostať mimo eurozóny

Nečas: Euro nemožno nanútiť

Menová únia sa zmenila na dlhovú

Zlatá horúčka zasiahla aj Slovensko

Hurikán Irene udrie na New York. Evakuujú ľudí

Živel už zničil tisícky domov

Fotogaléria

New York, Boston a spomienky na Katrinu

Výzva k spoločnému postupu občanov proti skorumpovanému politickému systému

Z bánk zmizlo 700 miliárd dolárov. Hrozí finančná kríza

Z bánk zmizlo 700 miliárd dolárov

Fotogaléria

Nikde nie je bezpečne

Dochádzajú peniaze

Banky si prestávajú veriť

Medzibankové pôžičky skracujú a zdražujú

Zvesti mávajú trhmi

Banky prepúšťajú, volajú o pomoc

Izrael se podle bývalého vedoucího NSC připravuje na válku s Egyptem