Mám rád samotu. Vlastne, v poslednej dobe ju vyložene zbožňujem. To možno preto, lebo jej mám v poslednej dobe pomerne málo a tak si ju viem náležite vychutnávať. Tie chvíle kedy sa len tak voľne pohodíte na gauč alebo do kresla. Viete, že máte pred sebou veľmi veľa voľného času ( tu je čas relatívny a hrozne veľa môže pokojne znamenať aj 30 minút) a viete, že môžete takmer všetko, čo sa hodí do chvíľ strávených osamote.Čo to bude? Kniha? Káva? Nové CD? Alebo sa len tak necháte unášať myšlienkami? Aktivitou dnes už takmer naskrze neznámou? Myšlienky? A to je čo, opýtal by sa človiečik naplno ponorený do konzumného života? A mal by sa aj prečo, veď kvôli hluku ktorý k nemu zvonka dolieha si ani neuvedomuje, že nejaké vlastné myšlienky má. Byť v samote, ktorú sme si zvolili, je naozaj niečo úžasne blahodárne, aj keď pre okolie občas ťažko pochopiteľné. A preto sme sa nakoniec aj rozhodli, že budeme freelancermi, ľudmi pracujúcim doma, ľudmi pracujúcimi väčšinou osamote. A sme s tým spokojní. Ale občas, občas sa nám v hlave niečo zahmíri, nejaký ten červíček pochybnosti, alebo nespokojnosti. Občas to nie je úplne dokonalé a niečo nám k našej spokojnosti chýba. Spoločnosť.

Keď som začal pracovať sám pre seba, ako freelancer, tak som si veľmi dlhú dobu nerušene užíval to, že mám pokoj na prácu, že mi nikto nepozerá cez plece. A bolo to dobré. Ale časom mi začali chýbať okamihy, ked som sa s kolegami stretol na káve v kuchynke a začali sme niečo preberať. Alebo aj stretnutia v mítingových miestnostiach, ktoré som organizoval. Boli to zväčša konštruktívne diskusie, kde sa niečo preberalo, na niečo sme sa snažili prísť. V miestnosti bolo cítiť ducha kreativity a dynamiku. A nech som sa snažil akokoľvek, toto som v home office nikdy nezažil. No ale nebol by to problém, na ktorý by človek nenašiel riešenie.  A tým riešením je coworking.

Coworking alebo zdieľané kancelárie. Relatívne nový trend a smer, ktorý je riešením na mnoho problémov s ktorými sa freelanceri stretávajú. Osamotenosť, izolácia od  vonkajšie sveta, nedostatok spätnej väzby a mnoho iného, čo je freelancerom dobre známe a čo tvorí nemalú prekážku na ceste profesného rozvoja. Samozrejme je dobré povedať, že  coworking nie je úplne pre každého a asi nie každý si v ňom niečo nájde. Teda pre koho by mohol byť coworking vhodným riešením a kto by sa mal začať obezerať, či náhodou v jeho okolí niečo také nie je?

• Ak pracujte z domu už veľmi dlho, je veľmi pravdepodobné, že ste sa dostali do určite formy izolácie a coworking by vám z nej mohol pomôcť.
• Ak  máte pocit, že stagnujete vo svojej práci. Veľa freelancerov, ktorí prešli do coworkingu, si u seba všimlo posun v tom, čo robili. Nie je nad to, keď je okolo vás skupina ľudí, ktorí usilovne pracujú. To, čo nás posúva je aj komunikácia s druhými, ich nápady, ich postoje, ich pripomienky alebo myšlienky, ktoré voľne poletujú vzduchom. Je veľmi ťažké robiť brainstorming v jednej osobe ale v coworkingu vždy nájdete niekoho kto vám odpovie na otázku “počúvaj, čo si myslíš o tomto?”.
• Strácate výkonnosť. Tu sa dá aplikovať už vyššie spomenuté. Ak vidím, že to okolo mňa vrie aktivitou, tak sa budem tiež snažiť niečo urobiť. Je to jeden zo zázrakov skupinovej dynamiky, na ktorý sa skoro vždy dá spoľahnúť.
• Potrebujete oživiť svoj biznis. Coworking  je aj o networkingu. Na jednom mieste sa stretnete s ľuďmi, s ktorými by ste sa asi nikde inde nestretli. Je možné, že váš potenciálny klient, alebo aj spolupracovník sedí vedľa vás a jediné čo je potrebné, je nahnúť sa k nemu a prehodiť pár slov.
• Potrebujete prerušiť rutinu. To, čo na začiatku pôsobí ako naše hniezdo (home office), tak sa po čase predsa len trochu okuká, stane sa nudným a cítíme, že potrebujeme niekam vypadnúť. Občas postačí kaviareň, ale aj tá sa môže časom okukať.
• Potrebujete sa stretávať s klientami. Pozvať klienta k sebe domov nemusí byť vždy dobrý nápad, a to aj vtedy, ak ste si doma poupratovali.
• Potrebujete sa stretávať s kolegami. Niektoré coworkingové centrá majú vlastné mítingové miestnosti a tak urobiť spoločnú poradu aj pre 10 osôb nie je žiaden problém.
• Vaša rodinná situácia sa zmenila (napr. deti) a už sa vám nedarí pracovať z domu tak kvalitne ako pred tým (nemáte pokoj na prácu)

A kedy coworking asi nebude to pravé orechové pre vás?

• Ste vyložený samotár a nič vám nie je príjemnejšie ako byť sám
• Vyhovujú vám vaše denné rutiny a neplánujete na nich nič meniť
• Miera a intenzita vášho kontaktu so svetom vám vyhovuje tak ako to je
• Nepotrebujete podporu, feedback, ani nové kontakty

Situácia na trhu práce sa mení a bude sa meniť i naďalej. A s tým bude napr. súvisieť trend spoločností rušiť vlastné kancelárske priestory a umožňovať zamestnancom pracovať z domu alebo využívať coworkingové centrá. A možno to bude riešenie aj pre skupinu samotárov a freelancerov, ktorí si uvedomujú, že možno nastal čas na posun na nový level.

A čo vy? Páči sa vám idea coworkingu? Vyskúšali by ste to? Ak áno, za akých podmienok?

Ak ste milovníkom kníh, tak skôr alebo neskôr budete stáť pred dilemou či si nekúpiť nejaké elektronické zariadenie na čítanie ekníh. V podstate máte na výber klasickú čítačku ekníh alebo tablet. Pokúsil som sa o veľmi jednoduché a zbežné porovnanie oboch zariadení. Ak máte otázky, rád na ne odpoviem v komentároch.

Niekedy je to už od rána blázinec. Rýchlo sa najesť, utekám na autobus, popri tom som v strese či si stihnem kúpiť lístok. Počas prepravy ešte kontrolujem maily, posielam smsky, vybavujem čo sa dá, aby som tzv. mal dobrý time management a stihol všetko, čo sa má v ten deň stihnúť. Pripadám si, akoby som bol vtiahnutý do prúdu poriadne divokej rieky. Spenené vlny ma zalievajú, lapám po dychu, snažím sa zachytiť konárov, ktoré sa mi mihnú  pred očami, hľadám spôsob ako sa dostať na breh. A potom sa stane niečo nečakané.

Niekde vo mne sa objaví ostrovček tichosti a pokoja. Akonáhle si to všimnem, tak sa zastavím. Bez ohľadu na to čo robím, prestanem to robiť. Ticho stojím a pozorujem ako svet preteká okolo mňa. Je to, akoby som v jednom okamihu dočiahol nohami na dno v mieste, kde sa rieka rozlieva do lenivej a pokojnej šírky. Dych sa spomalí, vnímanie sa zostrí, myseľ sa skľudní. Ak dovtedy energia prúdila smerom odo mňa, tak tom okamihu sa tok otočí a smeruje ku mne. Vtedy mám pocit absolútnej prítmnosti. Som tu a teraz. Priam mysticko meditačný stav. Aj keď ten stav trvá veľmi krátko, niekedy je to len jeden nádych alebo výdych, čo je možno tak 5 sekúnd, je to stav,  kedy mám pocit, že všetko je tak ako má byť. A aj keď trvá tak krátko, tak sa z neho teším a som otvorený tomu, aby sa stal znovu. Nedá sa predvídať kedy sa to stane, ale niekedy tomu pomôžem tak, že sa sám zastavím a čakám. A ono to príde. Niekedy nie, ale aj tak je to zastavenie nesmierne cenné a prínosné. Sú to také mini okamžiky pohodovej spokojnosti, pretože bez ohľadu na to čo riešim alebo čo mám práve v hlave, tak je to vytlačené prostou prítomnosťou. A tak si želám aby tých okamžikov bolo čo najviac.

Máte aj vy vo svojom živote také okamžiky? Podeľte sa s nimi so ostatnými.

photo credit: Pensiero

Už ste sa niekedy zmenili? Alebo ste pracovali na zmene? Aké to bolo? Ľahké alebo ťažké? Kde ste začali a čo vám pomohlo? A čo vám stálo v ceste? Keď človek začne uvažovať nad tým, že by zo svojím životom niečo urobil, tak sa mu poväčšinou do toho nechce. A ani sa niet čo čudovať. Veď snahami o zmenu je lemovaný celý náš život. A to by bolo ešte celkom fajn, ale čo sa týka realizovanie zmeny, alebo jej skutočného výskytu, to už je celkom iná pesnička. Žiaľ, už nie je taká veselá. Ako je to teda vlastne zo zmenami? Čo nám ich pomáha zaviesť do života a čo nám to komplikuje? Ak odhliadneme od množstva literatúry, ktorá sa zmene venuje (skvelý titul je napr. Zmena od Chipa a Dana Heatha), tak prvým krokom, asi ako vo všetkom, kde chceme niečo urobiť, bude krok do nášho vnútra, resp. do našich vlastných skúseností. Asi niet človeka, ktorému sa niečo vo svojom živote nepodarilo zmeniť. Určite sa taká skúsenosť dá nájsť. A potom je už len krok k tomu aby ste si sami uvedomili faktory, ktoré minulú zmenu podmienily a snažili sa ich, takpovediac, v nových podmienkach replikovať. Vo väčšine prípadov sa to bude dať. Ale čo keď, opýtate sa, sa nikdy nikde v mojom  živote žiadna zmena neudiala? No, ale to vážne? Ak hej tak mi napíšte, určite s vami urobím rozhovor o tom, ako sa vám to podarilo.

Ak budete mať nejaké príbehy o tom, ako tento kvantový mechanizmus u vás zafungoval, tak bude veľmi rád za vaše zdieľanie. A najkrajší komentár získa eknihu Work Life Balance.

photo credit: joiseyshowaa

Mám rád filmy.Veľmi rád. Rád chodím do kina. Rád sa nechám zahaliť tou temnotou, ktorá mi umožní sa dokonale ponoriť do zážitku. Ale aj keď je pozeranie filmov úžasným časom, tak má jednu nevýhodu. Nie, nemyslím na to, že sa to stáva celkom finančne a časovo nákladné, ale skôr na to, čo sa deje potom. Po skončení predstavenia.

photo credit: Marko Milošević

Niekedy je to zlé hneď od rána. Vyspali ste sa tak, že si myslíte, že by bolo lepšie, keby ste večer vôbec nešli spať. Celý ste nejaký dolámaný. A keď sa nad ránom zdalo, že už už si konečne oddýchnete, tak zazvonil budík. Pri raňajkách ste si prevrhli svoju šálku kávy. A aby toho nebolo málo, tak rovno na seba. O všetko sa potkýňate. Všetko vám padá z ruky. A deštrukcia, ktorá sa od vás šíri ako vlnky od kamienka hodeného do jazera sa násobí počtom ľudí, ktorí sú okolo vás. A to je veľmi smutné. Oni za to nemôžu, ale to si v danom okamihu neuvedomujú ani oni ani my. Dá sa vôbec niečo v takom dni robiť. Dajú sa dajako eliminovať  škody, ktoré sa v takom dni stanú? Tu sú 3 nápady ako si s tým poradiť.

Photo credit by:http://carolinakioty.files.wordpress.com/2009/05/bad_day_by_elultimodeseo3.jpg

Uvažujem nad tým už dosť dlho. A vždy nad tým uvažujem najviac keď sa blížia Vianoce.  Uvažujem nad tým, čo je to “to” čo vlastne robí Vianoce. Vážne, čo to je? Objavenie sa prvých reklám už v polovici októbra s argumentom, aby si zákazníci mohli v pohode nakúpiť? Alebo finišovanie pracovných projektov s vyplazeným jazykom? Preháňanie sa po nákupných centrách s túžbou ukoristiť niečo fakt kúlové? Asi si mnohí z vás povedia:  ”nie, ďakujem, neprosím”. Tak teda čo potom?

Asi sa zhodneme na tom, že Vianoce by mali/ mohli byť o tom, čoho sa nám počas roka nedostáva. O tom mať viac času na seba, o tom, mať čas na spomalenie. Mať čas na to pozhovárať sa aj o niečo inom než o práci. Vychutnávať si, že sa Vianoce blížia. Viete, celkom sa mi páči pozorovať to hemženie okolo mňa a udržiavať si nadhľad. Mať ten pocit, že nemusím. Prečo by som mal podľahnúť tomu zhonu, ktorý máme so sviatkami tak spojený, že si už ani možno nevieme predstaviť, že by to mohlo byť inak? Ako si má človek užiť pokoj a pohodu, keď ho stále niečo niekam ženie? Aby sa nám to v našej domácnosti darilo lepšie uplatňovať, teda lepšie odolávať tomu, čo je “normálne”, tak sme si dali tri jednoduché zásady. Možno vám niečo z toho bude znieť ako priamo idúce proti duchu Vianoc, ale nám sa to osvedčilo, tak sa nechajte inšpirovať alebo o tom môžeme aj spoločne diskutovať.

• Po prvé: neupratujeme. Tým sa myslí, žiadne veľké upratovanie, ako umývanie okien, tepovanie kobercov a pod. Len bežná údržba. S tým súvisí aj minimalistická výzdoba. Osobne by mi stačili len sviečky na obločnici, ale nechám sa poddať:) Inak k tomu upratovaniu ma napadajú ešte dve veci: ak robíte poriadok priebežne počas roka, tak vlastne ani nič iné ako bežné upratanie ani nepotrebujete. A druhá vec: odkedy mám malého syna ( 14 m.) tak som musel dosť prehodnotiť môj postoj k tomu, čomu vravím perfektný poriadok a musel som sa prispôsobiť istej nedokonalosti. Je to však skvelé cvičenie v tom, ako brať veci, tak ako sú. Taký buddhisticko stoický postoj. Skvelá vec inak.
• Po druhé: nenakupujeme. Toto je špeciálna kategória, pretože žiaden iný sviatok nie je spojený s nakupovaním darčekov viac ako tento. Odolať tomu, to chce naozaj pevné rozhodnutie. Pamätám sa na doby, kedy som si  neskutočne lámal hlavu nad tým ako si zo skromným rozpočtom poradiť aj pri rozvetvenom príbuzenstve. Ešteže nás ale nikdy nebola veľa. Ale aj tak. Tento rok sme sa rozhodli, že proste darčeky kupovať nebudeme. Ja viem ,možno by sa zdalo, že sa tým stratí ten duch Vianoc, ale ja si to nemyslím. Neboli by Vianoce Vianocami keby sme nedostávali darčeky? A čo takto si navzájom venovať čas a pozornosť? Nikde to nekúpite, ale každý po tom túži. To je predsa skvelý Vianočný darček. Spravíme ale jedinú výnimku. Náš syn niečo pod stromček dostane.  A pre nás? Máme povolené, ak nám niečo malé tzv. cvrkne do nosa, tak hej, ale inak si darčeky dávať nebudeme. Jednak tým ušetríme dosť peňazí, čo nie je zanedbateľný faktor, druhak si ušetríme čas a nervy, ktoré by sme stratili, keby sme sa pachtili za najväčšou zľavou.
• Po tretie: nepozeráme televízor. A už vôbec nie rozprávkové klasiky. Nech sa na  mňa nikto nehnevá, ale Popoluška by mohla mať aj Oskara, a ja by som ju už po 30 raz nepozeral ani za nič na svete.  Väčšie mrhanie časom si nedokážem predstaviť a argument, že tieto rozprávky vytvárajú atmosféru Vianoc u mňa neobstojí. Ak chcem ( a ja chcem) viem si vytvoriť atmosféru Vianoc aj bez TV. Ak už si chceme niečo pozrieť, tak si pozrieme niečo, na čo sa   napr. dlho tešíme, ale nebol na to čas, alebo proste nepozeráme vôbec. Okrem toho mám na stole horu kníh, na ktoré sa teším nepomerne viacej ako na tú najlepšiu vianočnú rozprávku. A ešte ma napadá jedna vec. Neskôr ma pravdepodobne povinná jazda cez vianočnú klasiku neminie, a to vtedy keď to bude chcieť vidieť náš syn. Ale zatiaľ ho TV moc neberie, čomu som samozrejme dosť rád. Avšak teraz som len rád, že sa tomu môžem vyhnúť.

Tak čo si tom myslíte? Myslíte, že keď toto všetko budeme robiť, tak naše Vianoce budú menej šťastné a menej veselé? Ja som presvedčený, že to budú, naopak, jedny super skvelé Vianoce:)

V každom prípade Vám aj touto cestou prajem šťastné a veselé Vianoce, nech sa ich  rozhodnete stráviť akokoľvek:)

Predtým než začnete uvažovať ako rýchlo zarobiť peniaze vo svojom podnikaní, nebolo by na škodu keby ste sa zamyslel nad tým, čo by malo byť  predmetom vášho podnikania. Ale ako si vybrať? Odpoveď je veľmi prostá. Pozrite sa na tri jednoduché podmienky, ktoré tvoria základ vášho podnikania. Možno vám ich vymenovanie príde veľmi triviálne a jednoduché. Avšak mnoho súčasných podnikateľov začína s nie celkom správnym “mind setom” a potom sa  dostanú do fáze, kedy s uvedomia, že majú na nohe priviazanú guľu, ktorej sa nedokážu zbaviť.

upozornenie: v tomto článku sú použité reklamné predmety:)

• nemusíte sa na nikoho viazať, sami si určujete čo, kedy, kde a ako dlho budete robiť
• nikto vám nepozerá cez rameno a tak zaniká možnosť, že vás bude niekto za niečo kritizovať
• môžete byť oblečený ako chcete, kľudne sa môžete celý svoj pracovný deň pohybovať len v župane alebo trenkách a nebudete tým nikoho pohoršovať
• nikto vás nevyrušuje otravnými a nepodstatnými otázkami ako  napr. “pozeral si včera x/y/z? A čo na to hovoríš?”
• je jedno či sa vo svojom home office brodíte v desať centimetrovej vrstve neporiadku. Nikomu, okrem vás, to nevadí
• a iné

• nemáte spätnú väzbu od spriatelenej duše a tak sa môže stať, že jediný feedback potom dostanete od svojich klientov a to už môže byť neskoro
• chýba vám sociálny kontakt. Človek je proste tvor spoločenský a bez kontaktov ( a kontaktami nemyslím  tú super kosť, s ktoru ste sa zoznámi minule na diskotéke) sa mu ťažko žije. Navyše kolegovia, ak sú fajn, tak môžu byť pre vás zdrojom inšpirácie a motivácie
• nestanete sa vlčím dieťaťom pre  nedostatok medziľudskej  komunikácie a rozvíjate si tak slovnú zásobu.
• a iné