Veritas super omnia vincit...

Prehľad užitočného freewaru

2010-12-29T12:51:00.000-08:00

Prednedávnom sa mi dostal do rúk vynikajúci článok ohľadom použiteľného bezplatného softvéru. Tu je link naň:

http://www.makeuseof.com/pages/best-windows-software

Jedná sa o 90 bezplatných programov, tu ich je uvedených 91. Nebudem to tu všetko prepisovať, len pre prípad, že by sa daný článok niekedy stratil prepíšem aspoň kategórie a programy:

1. Antivírusové programy

2. Odstraňovanie Malware/Spyware - škodlivých programov

3. Firewall aplikácie

4. Defragmentácia

5. Obnova stratených/vymazaných súborov

6. Programy na odinštalovanie/uninstallers

7. Zálohovacie programy

8. Údržba systému

Free Windows Registry Booster Application - ponúka jednoduché nástroje na zrýchlenie a zvýšenie stability Vášho Windows 7, Windows Vista, alebo Windows XP.
Glary Utilities
CCleaner
IObit Toolbox

9. Internetové prehliadače - browsery

10. Emailoví klienti

11. Komunikácia - Instant Messengers

12. Fotky a obrázky - úprava a spracovanie

13. Audio - práca so zvukom a hudbou

14. Video - softvér na prácu s videom

15. Práca s dokumentmi

16. Užitočné pomocné nástroje

17. Správa archívov

18. Softvér na prácu s CD/DVD

19. Sťahovanie - downloaders

20. Ostatné aplikácie

Najznámejší Severoslovenský Orloj

2010-12-28T12:23:00.000-08:00

Mnohí možno ani netušia, že svetoznámy Pražský orloj (ten s tou smrtkou - vid Elán :-) má na Slovensku menšieho a najmä mladšieho brata. Je to v malebnej dedinke Stará Bystrica na Rínku sv. Michala. Bol dokončený v roku 2009.

Zaujímavosťou je, že tvar tohto orloja by mal pripomínať sediacu Sedembolestnú Pannu Máriu. Pri troche predstavivosti by sa Vám to malo podariť.

Vo výklenkoch stavby sú vystavené bronzové busty - plastiky významných slovenských osobností - knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Anton Hlinka. Zároveň v modrých dverách sa postupne ukazujú (zrejme každú hodinu, bola dosť zima na to aby sme to zisťovali :-) ďalšie významné osobnosti, ktoré ovplyvnili Slovenský národ, sú vyrezávané z dreva : Sv. Konštantín - Cyril a Sv. Metod, Sv. Beňadik a Sv. Andrej Svorad, Sv. Gorazd, Sv. Bystrík a Sv. Vojtech. Na ďalšom obrázku je detail tzv. astrolábu:

Nebudem sa tu rozpisovať, čo všetko tento orloj ukazuje, okrem dňa, mesiaca, času, fázy mesiaca, obdobia dňa a znamenia zverokruhu sú to ďalšie veci, ktoré ho robia výnimočným. Bližšie sa dočítate na adrese obce Stará Bystrica.

Ďalšou dominantou je socha a fontána Sv. Michala - Archanjela v strede námestia. Na fotografii je v zimnom režime :) Za ňou je zrenovovaná veľmi pekná základná škola a vľavo tzv. Zbojnícka Bašta so Zbojníckym Kameňom, na ktorom podľa legiend tancovali víly so zbojníkmi. Hovorí sa, že kto si na ňom zatancuje, splní sa mu jeho najtajneší sen.

My sme na ňom zatiaľ netancovali, pretože sme o tomto nevedeli. Škoda, ale ešte určite vyskúšame. Ale späť k soche. Je na nej výnimočne stvárnený Sv. Michal ako strážca. V mohutných krídlach drží meč v tvare kríža, no nápadne to pripomína kňaza v rúchu držiaceho pred sebou Eucharistiu. Po boku sochy je 10 kruhov ako desiatok ruženca. Zo zadnej strany sochy je vraj keltské zobrazenie satana.

Celá scenéria Rínku je veľmi harmonická a pôsobí na človeka veľmi dobrým dojmom. Tento článok sa určite bude aktualizovať, tak ho podrobne sledujte. A na záver perlička:

V jednej z budov na Rínku je v priečelí umiestnený fosílny nález - skamenelina červa z treťohôr, ktorý sa našiel v lome v neďalekej obci Klubina. Zistite kde :)

Ondrík a Veronka

Ako sa dá využiť krásne medzisviatkové doobedie

2010-12-28T08:27:00.000-08:00

Tisíckrát som už išiel okolo, zakaždým mi napadlo, že tam hore na tých skalách som ešte nebol. Áno, reč je o Skalkách nad Rajeckými Teplicami. Takto to vyzerá pri pohľade od rybníka s reštauráciou Rybárska Bašta:

Cesta to nie je ani veľmi náročná, k prvému výhľadu sa človek dostane už po 10 minútach rýchlejšej chôdze. Vyhliadka je to vskutku dobrá, je označená zeleným trojuholníkom. Rajecká dolina sa tu celá otvára ako prestretý stôl. Z prvej výhľadne ale Rajec nevidieť, kvôli tomu treba ísť vyššie.

Na príjemných skalných stoličkách sa dá celkom pohodlne posedieť, vyfotiť sa a viem si živo predstaviť aj sledovanie západu slnka počas teplých letných dní, nežný vánok hladkajúci tvár, príjemná spoločnosť...

Ale veď uvidíme v lete. Po ceste nahor smerom ku Skalkám sme stretli viacero ďalších zaujímavých skalných útvarov aj oko tešiacich výhliadok, no pre krátkosť času keďže ma čakala prázdna stolička v práci sme to 15 minút pred vrcholom Skaliek (778 m.n.m.) otočili.
Ale banovať veru nebudeme, zas máme nové skúsenosti a dobrý pocit zo spálených "vianočných" prebytočných kalórií.

Nabudúce už vrchol pokoríme bez kompromisov, a možno nájdeme aj jaskyňu, ktorá by podľa mapy mala byť blízko vrcholu. Už teraz sa na to tešíme.

Veronka a Ondrík

Hoblík

2010-01-07T07:27:00.000-08:00

Stolárske náčinie trochu inak

Málokto vedel, že v blízkosti Žiliny, nad obcou zvanou Višňové sa dá urobiť taká dobrá túra. Je síce neznačená, ale za to veľmi jednoduchá a netreba sa jej obávať.

Začína sa na parkovisku nad dedinou smerom do doliny (na mapke označené číslicou 1). Po krátkej a pohodovej prechádzke po cestičke zbadáte vľavo zbojnícky chodník dohora (číslo 2 na mapke). Po ňom sa jelením krokom smelo vyberte. Ani 10 minút neprejde a ocitnete sa na kamenistej ceste, po ktorej treba ísť stále vyššie a vyššie. Čo je ale lepšie, konečne prvé stúpanie, ktoré Vás aspoň trochu zadýcha. Na konci ďalšieho 10-minútového stúpania sa ocitnete v bode 3, v sedle pod Hoblíkom.

Na tejto vyhliadke je velmi zaujímavý pohľad na Polom, ktorý je "čo by kameňom dohodil". Príroda tu pripravila aj krásne piknikové prostredie - je tu veľký peň, čiže stôl, na ktorom si môžete rozložiť desiatu, alebo napr. aj zahrať šach alebo človeče nehnevaj sa :o)

Z tohto sedla sa treba pustiť po lesnom chodníčku strmo nahor. Nedajte sa zmiast piescitou cestou, ktorá ide vpravo dole. Treba si pekne krásne užiť a makať do kopca, oplatí sa, onedlho narazíte na prvé skalné výhľadne a čochvíľa ste na vrchole.

Spoznáte ho ľahúčko, podľa určitého náradia vysiaceho na retiazke.

Treba si užiť príjemného výhľadu - najmä v zimných mesiacoch doobeda je veľká pravdepodobnosť inverzie - viď pohľad smerom na Višňové, Turie, Raj. Teplice atď.

Cesta dolu je zábavná, vďaka šmykľavosti povrchu a kope lístia môžete ísť na dvoch, na štyroch alebo aj na zadku :o) Všetky alternatívy sme si vyskúšali a bol to zážitok.

Ale len dovtedy, kým nenarazíte na pôvodného obyvateľa lesa, ako sme mali šťastie my. No Veronka nezaľáhala, schmatla strom a milý macko utekal čo mu sily stačili. No aspoň má takto na zimu uprataný a vyprášený kožuch.

Moja Veronka po ceste domov chladnokrvne bojujúca s medveďom.

Toľko k nášmu výletu. Naozaj odporúčame ísť si pozrieť vrchol Hoblíka.

Ako piecť zadarmo?

2009-12-31T12:59:00.000-08:00

Prehľad bezplatných napaľovacích programov

InfraRecorder velkosť 3,3 MB

Bezplatný napaľovací softvér pre Windows. Má množstvo funkcií, jednoduché rozhranie a integráciu do windows explorera. Medzi jeho hlavné funkcie patrí napaľovanie všetkých druhov CD a DVD, mazanie RW médií, napaľovanie obrazov ISO a BIN/cue, napaľuje aj on - the - fly,dokáže pracovať s multisession diskami a vie vytiahnuť z hudobných diskov súbory .wav, .wma, .ogg, .mp3 a .iso). Produkt je aj v slovenčine a nezobrazuje žiadne reklamy. Na stránke je k dispozícii aj verzia pre 64 bitové operačné systémy.

http://infrarecorder.org/?page_id=5

CD Burner XP pro, veľkosť 4,2 MB

Zvláda zápis na všetky médiá, bootovateľné disky, kopírovanie on-the fly. Dokáže ripovať aj audio CDčka priamo do kompilácie, podporuje formáty mp3, wav, ogg, flac a wma, integrovaný audio prehrávač a ďalšie audio funkcie. Napaľuje, vytvára a mení ISO subory, konvertuje bin a nrg na iso. Integrovaná funkcia lightscribe a tlač cd obalov, hovorí na nás aj v slovenskom jazyku. Neotravujú Vás v ňom žiadne reklamy.

http://cdburnerxp.se/en/download

Nero Lite veľkosť 32 MB

Obľúbený napaľovací softvér doživotne zadarmo. Základné funkcie napaľovania CD a DVD. Funkčne dosť zaostáva za ostatnými spomínanými Obsahuje inštaláciu vyhľadávacieho okna Nero Ask Toolbar, ktorú odporúčam pri inštalácii odkliknúť, je to zbytočná vec. Je v češtine.

http://www.nero.com/eng/downloads-nero9-free.php

Burnaware veľkosť 5,8 MB

BurnAware je bezplatný softvér na napaľovanie CD, DVD a Blu-ray. Zvláda základnú prácu s médiami, vie vytvoriť bootovacie médiá, vytvárať obrazy diskov. Pracuje aj na 64 bit verziách. Burnaware ja vďaka českému jazyku zrozumiteľný aj nám.

http://www.burnaware.com/

Deepburner veľkosť 2,67 MB

DeepBurner má rovnaké funkcie ako ostatné programy (okrem Nera samozrejme) a údivuhodnú veľkosť. Navyše má pomocníkov pre jednotlivé projekty a zároveň má podporu vytvárania CD a DVD s autorun funkciou. Tiež má podporu vytvárania obalov, bookletov alebo obalov. Menu programu je v slovenčine.

http://www.deepburner.com/?r=products&pr=deepburner&prr=provsfree

Je mnoho ďalších bezplatných programov, ktoré vedia napaľovať médiá, prípadne majú aj ďalšie funkcie. Ak máte nejaký obľúbený, tak nám to napíšte do komentára alebo do emailu, zverejníme to tu.

Spevy Jánošíkovho kraja

2009-12-06T09:42:00.000-08:00

Jánošíkové dni v Terchovej 2009

V jednej pesničke spievanej Bratmi Muchovcami za sprievodu heligónky sa spieva takto:

Terchová, jak Ťa hory kryjú,

jako keď, nevestu do čapca zavijú.

Potôčik, bystručký, len sama čistota,

veselo, cez Vrátnu dolinu preteká.

Dobre sa, v Terchovej, dobre sa v nej spieva,

keď tichý vetríček z Rozsutca povieva.

A veru je to pravda. Dobre sa v nej spieva. V sobotu sme boli súčasťou 15-tisícového davu, ktorý sa dostavil na večerné predstavenie. Na tak malom mieste, taká masa ľudí... No keď mám pravdu povedať, medzinárodný program ma až tak nezaujal, tešil som sa najmä na umelcov z Terchovej, z Liptova a Goralov, ale to sme tam mali ísť v piatok - škoda, že som musel sedieť v práci. Tak sme si užili počas sobotného programu aspoň vystúpenie a krst nového CD Nebeskej muziky, Arzénu a ďalších mladých talentov a výborných umelcov. V tzv. šapitó to ale nebolo ktoviečo. Hlava na hlave a polovica ľudí aj von, teplo a nedýchateľný vzduch, zvonku prerážajúci zápach cigariet. Bolo pekne a organizátori mali zareagovať a stan odstrániť, prípadne ho obmedziť len na priestor nad pódiom.

Ale aby som len nebanoval, dve veci určite stáli za to. Prvou bol geniálny, veľkolepý a fascinujúci ohňostroj, ktorý bol po skončení programu okolo polnoci. Odohral sa priamo nad našimi hlavami, každý výbuch sa niekoľkokrát odrazil z Vrátnej doliny späť k nám. Efekty to boli tak zaujímavé, že väčšina ľudí vrátane mňa s otvorenými ústami sledovala dianie vo "vyšších sférach".

A tá druhá vec? Keď mám pravdu povedať, najviac som sa tešil na Terchovský symfonický orchester a nesklamal som sa. Toto nezvyčajné hudobné teleso pod vedením pána Patrnčiaka vzniklo spojením všetkých muzikantov z okolia, ktorí sa venujú terchovskej hudbe. Neviem či si pamätám správne, ale bolo tam okolo 60 ľudí a z toho viac asi 17 husličkárov, niekoľko heligonkárov a zopár čelistov a čelistiek a speváci. Najstarší člen má cez 60 rokov, a najmladšia má 13 rokov.

V nedeľu sme žiaľ na konský sprievod zostať nemohli, ale banovali sme. Keď to mám zhrnúť, nabudúci rok ideme jednoznačne na piatkový hlavný program, ktorý je krajský, sobotu preskočíme (prípadne nahradíme výletom - inšpirácia v tomto článku :o) a v nedeľu sa oplatí ísť na Sv. omšu, vozový sprievod a koncerty pod sochou Jánošíka.

Pre predstavu atmosféry nedeľného programu si môžete pozrieť video alebo ďalšie fotografie.
Program slávnosti nájdete priamo tu.

Mazdicka

2009-12-06T09:15:00.000-08:00

Alebo mýty o autách

V tomto článku by som rád uverejnil informácie o tomto aute. Budem spomínať výhody aj nevýhody, s ktorými som sa stretol, prípadne ktoré som osobne riešil. Rád uvítam Vaše komentáre a skúsenosti.

Výhody

Japonské autá majú kvalitné motory, netečú, sú čisté, spotreba oleja je minimálna.
Tento typ auta má na svoj vek nadčasovo riešený interiér a palubnú dosku.
Človek v nej sedí nižšie ako v iných autách, zato sedenie je pohodlné a vcelku príjemné.
Tento typ mazdy má relatívne veľký kufor, určite väčší ako vo felícii, fabii, peugeote 206 a pod.
Je to auto strednej veľkostnej kategórie - na ceste a v zákrutách drží oveľa lepšie ako spomínané malé autá.
Ďalšia vec je veľkorysý priestor vo vnútri. Aj traja ľudia vzadu môžu pohodlne sedieť, nemusia sa tlačiť ako sardinky vo Felícii.

Nevýhody

Japonským autám veľmi ľahko a rýchlo hrdzavie kapota - najmä spodok auta. Toto trochu zmierni dobrá starostlivosť, napr. týmto prípravkom.
Náhradné diely sú veľmi drahé, ale našťastie sa dajú zohnať lacnejšie z havarovaných vozidiel. Na stránke autobazar.eu sa také vždy nájdu.
Ak si dáte toto auto opraviť, tak aj za hocijakú blbosť si od Vás vypýtajú nekresťanskú sumu. Niektoré veci si však viete opraviť(alebo ešte viac pokaziť) aj sami. Môže Vám k tomu pomôcť aj tento servisný manuál na mazdu 323.

Tu som ešte zhrnul zdroje ucelenejších informácií, sú to veľmi zaujímavé prehľady.

http://www.wikiproducts.org/wiki/Mazda_FG3G
http://www.mazdapedia.org/2008/02/27/what-happened-to-the-mazda-protege/
http://cs.wikipedia.org/wiki/Mazda_323

Keď sa fujara lúči s letom

2009-12-05T14:25:00.000-08:00

Celoslovenské stretnutie fujaristov v Čičmanoch

Tento rok sa v posledný septembrový víkend už po 4. krát uskutočnilo toto krásne folklórne podujatie. Do Čičmian chodím rád, 7 rokov som tam za mladi býval. Je to malebná dedinka a hoci nie sú okolo veľmi vysoké hory, aj tak je okolie vskutku zaujímavé. Posúďte sami:

Každoročne na jeseň sa tu koná na voľnom priestranstve v areáli humna Ondreja Gregora celoslovenské stretnutie fujarášov. Počas soboty aj nedeľe zaznievajú nádherné mumlavé tóny fujary, ale aj veselý piskot píšťal, hromové hučanie trombít a plieskanie bičov sťaby na fronte.

V nedeľu sme absolvovali Svätú omšu za nositeľov ľudových tradícií, ktorú veľmi vhodne otvárali ľubozvučnou rozohrou fujaráši. Pán farár mal potom veľmi peknú kázeň o ľudových tradíciách a Sv. omšu zakončil opäť hlas fujár.

Mňa najviac oslovili samozrejme vystúpenia s fujarami a píšťalami. Nakoniec kvôli tomu sme tam aj prišli. Ale žilky mi tancovali aj pri gajdách a heligónkach, či terchovských husličkách. Ale prezradím Vám tajomstvo, mne už len počúvanie nestačí a túžim aby fujara hrala podľa mňa, len najskôr by som musel jednu vlastniť :o)

No a nakoniec sme sa odfotili aj s najznámejším predstaviteľom rádia Janko Hraško a členom zoskupenia Bačovské trio, pánom Igorom Hraškom, ľaľa:

Veľmi pekný článok aj s fotkami v čičmanskom nárečí napísala aj pani Piešová.

PS: Rok za rokom je tu viac a viac ľudí. Bojím sa, že na ďalší rok sa ani do Čičmian nepomestíme :)
PS2: Autorom niektorých fotiek veľmi pekne ďakujem za príspevok.

Sv. František Xaverský

2009-12-05T13:40:00.000-08:00

Kňaz a misionár ďalekého východu

Sviatok: 3. december (v tento deň zomrel)
1506-1552

Význam mena František: slobodný (zast. nem.)

Patrón Japonska, Indie; východných misií, misionárov, námorníkov, dobrej hodiny smrti, katolíckej tlače, proti búrke a moru.

Symboly: kríž v ruke, miska s krstnou, niekedy ľalie alebo horiace srdce, býva zobrazovaný ako krstí Inda.

Meno v iných jazykoch: Francesco Saverio, Francesco Javier, Franz Xaver

Narodil sa 7. apríla 1506 na zámku Xavier neďaleko Pamplony v severnom Španielsku. Študoval v Paríži - bol magistrom umenia. S Ignácom z Loyoly a ďalšími spoločníkmi skladá v roku 1534 sľuby na Montmartri. Študuje teológiu a v Benátkach je vysvätený za kňaza. Spolu so svojimi šiestimi spoločníkmi založili Spoločnosť Ježišovu – jezuitov. Odchádza do Indie ako apoštolský nuncius. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Pôsobil v meste Goa, na myse Komorin, v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove. Prvou vecou, ktorú učil všetkých ľudí a najmä deti boli základné modlitby preložené do ich materinského jazyka. Horlivo ich tak učil Verím v Boha, Otče náš, Sláva Otcu, Zdravas a deti aj ľudia sa tieto modlitby učili veľmi radi.

Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch sa rozhodol odísť do Číny. Cestou ochorel a zomrel vyčerpaný takmer sám na ostrove Sancian pri čínskom pobreží, neďaleko Kantonu.

Bol jedným z najväčších kresťanských misionárov, dokázal sa zžiť s národom, kde pôsobil, vedel pritiahnuť k misionárskej práci domorodcov a vo svojej vlasti prebúdzať záujem o toto záslužné dielo. Pápež Pavol V. ho v roku 1619 vyhlásil za blahoslaveného a o tri roky neskôr ho pápež Gregor XV. spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. V roku 1748 bol vyhlásený za patróna Ďalekého východu a v roku 1927 ho pápež Pius XI. vyhlásil spolu so sv. Teréziou z Lisieux za patróna všetkých misií.

Ďalšie obrázky:

Antivirus zadarmo

2009-11-04T01:48:00.000-08:00

Ako si chrániť Váš počítač proti vírusom bezplatne?

Pri mojom malom výskume zameranom na bezplatné antivírové systémy som narazil na dva, ktoré sú veľmi zaujímavé.

Oba antiviry uspeli v porovnani účinnosti 16 aplikácií spoločnosťou AV comparatives a boli ocenené hodnotením Advanced, čo je nadpriemer a znamená to že uspeli v odstraňovaní takmer všetkých známych vírusových hrozieb.

Prvým z nich je antivírus od spoločnosti AVG. Pre bližšie informácie môžete kliknúť aj na obrázok nižšie. Obsahuje ochranu pred vírusmi, spywarom a iným škodlivým kódom, nízke nároky na výkon PC, automatické aktualizácie a aplikáciu Linkscanner, ktorá kontroluje, či neklikáte na odkaz na škodlivú stránku.

Ďalším programom je antivirova ochrana avast! s vstavaným antispywarom (spyware = program, ktorý zhromažďuje údaje o užívateľovi a odosiela ich autorovi), antirootkitom (rootkit = skryta hrozba, virus, ktorý sa vie schovať a vážne poškodzuje systém), sebaobranným mechanizmom a rezidentným modulom. Samozrejmosťou je taktiež automatická aktualizácia.

Oba programy sú dostupné pre rôzne verzie systému Windows. Nainštalovať si takúto aplikáciu je veľmi dobré riešenie pokiaľ nechcete mať nelegálnu verziu programu alebo platiť za program.
Máte nejakú skúsenosť s týmito antivírmi?

Ako fotia profesionáli

2009-10-22T04:29:00.000-07:00

Printscreen a jeho nadstavba

Printscreen raz za čas používam, napr. keď si upravujem mapy z GoogleMaps, alebo ked posielam potvrdenie o prevode penazi cez internet banking. Človek stlačí klávesu PrtScn a potom musí otvoriť skicár alebo inú grafickú aplikáciu, tam obrázok vložiť a vybrať si výsek ,ktorý potrebuje, skopírovať ho a vložiť do ďalšieho okna a výsledok potom uložiť...no je to dosť prácne.Nedávno som objavil program SnapIt. Má niečo cez 1 MB a funguje geniálne. Po spustení sa vpravo dole na paneli úloh (vedľa hodín) zobrazí ikonka.Potom hocikedy ked chcete odfotiť niečo na ploche, tak stlačíte klávesu PrtScn (alebo hocijakú inú, ktorú si navolíte), a mysou si vyznačíte čo na obrazovke chcete snímať. Program to skopíruje do schránky a môžte s obrázkom ďalej pracovať v ľubovolnej aplikácii. Ja som využil možnosť ukladania cez tento program - kliknete si pravým tlačidlom na ten foťák dolu vedľa hodín, vyberiete možnosť Save as a po zadaní umiestnenia, názvu dokumentu a formátu to uloží obrázok. Rýchlo a jednoducho.
Dá sa to nastaviť aj na automatické ukladanie. Navolíte si meno súboru a bude to postupne číslovať. Treba si zvoliť položku Properties po kliknutí pravým tlačidlom na spomínaný foťák.
Z testovania programu som bol veľmi nadšený. Veľmi mi to uľahčilo prácu so snímaním obrazovky. Softvér vrelo odporúčam. V trial verzii je na 14 dní zdarma.

Diery a zárezy

2009-10-13T11:19:00.000-07:00

Tento výlet odporúčame najmä pre ľudí, ktorí majú radi lezenie po skalnatom teréne, ktorých lákajú oceľové rebríky, lavičky a reťaze, pre ľudí, ktorí majú radi vodopády, kaskády a pereje. Dokonale by sa tu vybláznili aj malé deti, hoci je to aj trochu nebezpečné. Je to kaňon nevídanej krásy.

Mapa Dier a satelitný pohľadDlho sme sa už chystali do Jánošíkovho kraja. Boli s tým však viaceré komplikácie:

1. nemali sme s kým ísť (zrazu nikto nemôže, hoci oslovíme haldy ľudí)
2. keď sme mali voľno z práce, tak väčšinou pršalo

A tak jedného pekného dovolenkového dňa, hoci bolo sychravo i popŕchalo, zobrali sme sestru Hmoždinku a poď ho do Terchovej. Parkovisko, ktoré bolo najbližšie k cieľu našej cesty je pred Hotelom Diery na konci dediny smerom na Biely Potok. Hoci je tam na tabuli písané, že parkovné stojí 2 € na celýž deň, nikto nič nepýtal a tak sme to mali zadarmo :o)

Plní očakávania nasledovali sme modrú značku po lesnom chodníku až k prvým skalným útvarom, ktoré znenazdajky vykukli spoza stromov. Cestou nás prekvapila "čistota" jednej z jaskýň a zmysel pre ekológiu niektorých turistov:

To už začali Dolné Diery. Už tu človeka uchváti prvý oceľový mostík a prvá perej kľukatiaca sa sťaby tangáčiky na zadočku....no uznajte sami.

Na rázcestí Ostrvné (678 m.n.m.), kde sme sa ocitli zhruba po 20 minútach od parkoviska sme odbočili doľava na žltú na Nové Diery. Tu človeka doslova prekvapí prvý kaskádovitý vodopád a rebrík so skalným previsom, kde objemnejší ľudia majú dosť veľký problém sa prepchať.

I štíhly človek si musí zložiť ruksak aby sa prešmykol. Nasleduje vzrušujúci rebrík.

Tieto pomocné zariadenia sú veľmi dobre upevnené aj vďaka úžasnej EÚ a jej fondom. Po krátkej chvíli dôjde človek na koniec skalných útvarov, potom vedie cesta hore schodmi lesným chodníkom do sedla Podžiar (715 m.n.m.) a ku Kolibe Podžiar. Vzadu za kolibou poteší originál drevené bezplatné romantické WC, ktoré častokrát príde veľmi vhod.

Niektorým dobre padne aj pivko alebo kofola, ktoré sa tu dajú zakúpiť rovnako ako aj pár suvenírov. Zaujímavá je aj expozícia, ktorá je v tejto kolibe vystavená. Je tam mužský i ženský terchovský kroj, kolovrátok i ďalšie vybavenie zo starých čias. V exteriéri koliby sú rôzne lavičky, ale aj altánok, kde si človek môže v pokoji zjesť svoju desiatu.

Z tohto miesta už vidieť aj Poludňové skaly (1100 - 1250 m.n.m.) a dá sa odtiaľto veľmi ľahko prejsť aj do Štefanovej. Vybrali sme sa teda hore dolinou k Horným Dieram.

Sprvoti sa človeku zdá, že je to slabota, ale po chvíľke chôdze dôjde k tej najnebezpečnejšej a najdivokejšej časti dier. Rozhodne nebanujeme, že sme sa vybrali aj týmto smerom.

Co na to povie Ikuska? Žeby sa na svet vrátil bájny grécky Atlas? Stačí len dodať, že každý si tu príde na svoje, každý sa tu môže vyblázniť :o)

Tak a tu už ku koncu dier sa nám naskytol pohľad na najväčší vodopád v tejto doline. Meno zrejme nemá, ale za to je pri ňom nádherne vlhký a mokrý vzduch, ohlušujúci rachot a najmä ten vizuálny zážitok...
Veľmi ma oslovil tento prírodný, nožom vyrobený vodný mlynček na dvoch rázsoškách. Takýto mlynček túžim niekedy postaviť aj ja. No veru bolo to pookriatie pre moju detskú dušičku. Navyše nebol celkom funkčný a po drobnej úprave frčal ako nový.

Došli sme až k Sedlu pod Pálenicou (niečo cez 900 m.n.m.), kde sa naša cesta skončila, hoci ďalej ešte pokračuje cesta na Tesnú Rizňu. Vďaka tomu lákavému názvu ale viem, že niekedy sa tu celkom určite vrátime.

Zopár ďalších fotiek by som odporučil pozrieť na stránke turistu p. Macháčka. Fotil zrkadlovkou a poviem Vám, je to vidieť :o)

Na potulkách po Chrámoch Božích

2009-09-30T10:47:00.000-07:00

Kostol sv. Františka Assiského v Detve

Počas Folklórnych slávností pod Poľanou sa nám naskytla aj možnosť navštíviť tento krásny a veľký chrám. Absolvovali sme v ňom Sv. omšu za udržiavateľov tradícií a tiež nedeľnú Sviatosť.

Svätá omša bola veľmi krásna, mal som z nej hlboký umelecký zážitok. Vystúpili tu dve folklórne rodiny. Mne sa osobne viac páčilo vystúpenie rodiny Viktora Chudobu z Oravskej Lesnej,

keďže oni spievajú piesne takým oravsko - terchovským štýlom. Spievali najmä synovia p. Chudobu a hoci sú ešte mladí, kostol sa takmer otriasal a mne behali zimomriavky po celom tele. Druhou rodinou boli Hlbockí z Piešťan.

Obe rodiny sú veľmi sympatické. Je v nich veľa detí a všetci majú z hudby radosť a to je to najdôležitejšie. Ale späť ku kostolíku - najskôr troška z histórie a potom naše dojmy :o)

Pred približne tisíc rokmi chodili Slovania - kresťania sídliaci v tomto kraji na Sv. omše do Vígľašského zámku, ktorého súčasťou zrejme bol i kostol. Neskôr to bolo zrejme v Očovej.

Základy kostola boli položené roku 4. mája 1661 a v roku 1664 bol dokončený, fara v Detve sa datuje na rok 1644. Pôvodnú podobu kostola je však ťažko rekonštruovať, lebo neskoršie prestavby podstatne zmenili jeho architektúru.

O farnosť a veriacich v Detve a okolí sa starali najskôr jezuiti a františkáni, čo ovplyvnilo aj patronát kostola i farnosti. Detva spolu s kostolom zhorela v r. 1695 a postupne všetko opravovali 50 rokov. Socha Jána Nepomuckého tu stojí na pamiatku od roku 1768.

Začiatkom 19. storočia kostol veľkolepo zväčšili. Prestavaná bola aj veža a pokryli ju medeným plechom. Na veži sa nachádzali mestské hodiny.

Hlavný oltár bol zasvätený svätému Františkovi Assiskému, a bočné oltáre zasvätené Jánovi Nepomuckému a Božskému srdcu. Kostol vymaľovali roku 1913. V roku 1936 namaľoval František Gyurkovits z Lučenca obrazy svätého Františka Assiského ( dnešný oltárny obraz ), svätého Františka Xaverského a svätých Cyrila a Metoda. Dňa 13. februára 1945 bol kostol veľmi poškodený granátmi. Znovu bol opravený až roku 1949.

Posledná oprava bola 20 rokov dozadu. Chrám sv. Františka Assiského v Detve je národnou kultúrnou pamiatkou. Pre viac informácií si pozrite tento zdroj.

Čo sa týka interiéru kostola, veľmi sa nám páčilo aký je vyzdobený a vymaľovaný. Na strope sú výrazné tri maľby. V centre je Pán Ježiš prijímajúci v Getsemanskej záhrade kalich utrpenia od archanjela a po bokoch sú vyobrazení evanjelisti aj so svojimi symbolmi. Nad hlavným oltárom je výjav nanebovzatia Panny Márie.

Na bočných oknách sú mozaiky svätého Petra a Pavla.

Veľmi pekné sú aj bočné oltáriky, jeden je venovaný Božskému srdcu a druhý Najsvätejšiemu Srdcu Panny Márie.
Náš celkový dojem z kostolíka je taký, že je to veľmi veľký chrám a krásne vyzdobený a vymaľovaný. Človek by ale v tejto oblasti očakával väčšiu účasť na Sv. omši a tiež keďže je to oblasť známa folklórom a spevom aj výraznejší spevavý prejav.

Pri kostole aj všade po dedine sú samozrejmosťou svetoznáme detvianske zdobené krížiky. Nájdeme ich na mnohých miestach, napr. aj na pútnických miestach v Rajeckej Lesnej i v Turzovke.

Pri kostole z južnej strany je umiestnená aj drevená vyrezávaná a bohato maľovaná brána – dielo súčasného majstra drevorezby.

Ospravedlňujeme sa za horšiu kvalitu fotografií, ale náš fotoaparát už pomaly končí svoju životnú púť :o) Kvalitnejšie fotografie sa dajú nájsť na už spomínanej stránke farnosti Detva.

Ako sme sa raz zabávali

2009-08-18T12:07:00.000-07:00

Jednej neskorej noci 15. 8. 2009 medzi 22.00 a 0.30 vznikla a sformovala sa sprvoti vokálna skupina Nočné Luhy. Názov je inšpirovaný miestom, kde sme parkovali s našim pojazdným nahrávacím štúdiom Mazdička Records. Bolo to na cestičke medzi Rajcom a Šujou, ktorá býva nazývaná aj "cestou pomedzi Luhy". Tu sú záznamy z nášho súzvuku, môžte si ich kľudne vypočuť a poteší nás aj Váš komentár:

Pod horou, pod horou

Kohútik jarabý

Dnes je sobota

Čia si Anička, čia

Dedinka v údolí

Pijeme kolu - Michal David

Nonstop - Michal David

Par pratel - Michal David

Pištol - Elán

Podme spat

Ospravedlňujeme sa za horšiu kvalitu záznamu, bolo to nahrávané na mobilnom telefóne Sony Ericsson K530i. Prajeme príjemný kultúrno - umelecký zážitok.

Vaše Nočné Luhy

Ako na to? Kroj

2009-08-10T22:49:00.000-07:00

Vyrobiť si vlastný kroj

V prvom rade je treba vedieť aký kroj sa nám páči a ktorý kraj nás oslovil. Mne sa napríklad páči kroj terchovský, zázrivský (keďže mám stadiaľ korene :o), detviansky a tiež čičmanský kroj. Z dievčenských krojov sa mi páči terchovský modro ružový kroj (vhodné foto som zatiaľ nenašiel). Inšpiráciu treba hľadať na stránke ÚĽUV-u.

Zázrivá

Detva

Čičmany

Potom budeme potrebovať materiál. Nohavice sa väčšinou šijú z bieleho alebo smotanového súkna. To treba objednať na stránke www.kroje.cz (p. Ivana Blanárová +420608341552). Bude ho treba okolo 1,7 metra (pri osobe štíhlej, výška 175 cm, cena za meter je okolo 20 eur).

Košeľa sa dá ušiť buď z ľanovej látky, alebo ešte lepšie z tesilenu, čo je špeciálna biela látka určená aj na vyšívanie. Lepšie sa udržiava, perie aj žehlí ako čistá ľanová látka. Tesilen sa dá zakúpiť v špecializovaných textilných predajniach, napr. v Žiline predajňa galantérie na križovatke Predmestskej ulice s Veľkou Okružnou (cena je okolo 5 eur za meter). Bude treba 1,8 m dlhý pás tesilenu (na osobu štíhlu, cca 180 cm vysokú).

Potom treba kroj ušiť. K tomu som získal 2 kontakty:

P. Komackova je z Terchovej a šije terchovské kroje. P. Šimko Martin je z Rajca. Ak chcete na nich bližší kontakt, tak ma môžte osloviť emailom, poskytnem Vám ďalšie kontakty.

Ak by ste zháňali doplnky ako napr. klobúky, čepce, krpce, čižmy, opasky atď. odporúčam aj túto detviansku firmu PARTA.

Okrem toho klobúky rôznych krajov vyrába a na jarmokoch a festivaloch predáva táto firma:

PETER KOVALIK

Vyroba a predaj krojovych klobukov
Prevadzka: Reimanova 8, Prešov 080 01
tel: 0517731737, mobil: 0905506641
e-mail: info@signumhats.sk, www.signumhats.sk

Krpce Vám vie za nejakých 30-35 eur vyrobiť aj tento pán:

JAROSLAV SLOBODA
mobil: 0908267702
mail: fujaraodjara@azet.sk
www: fujaraodjara.estranky.sk
skype: Jaroslav Sloboda

Okrem toho predáva aj kvalitné fujary, píšťalky, dvojačky atď.

Ak Vás baví vyrezávanie a práca s drevom, tak sa Vám určite zíde kontakt na firmu Mstein. Predávajú kvalitné rezbárske nástroje. Videl som ich na vlastné oči a určite si časom aj sám niektoré z nich zabezpečiť. Tu je odkaz: M stein.

Máte ďalšie info, ktoré nemám ja? Sem s nimi :o)

Na potulkách po Chrámoch Božích

2009-08-10T10:59:00.000-07:00

Kostol svätého Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Neviem, či je to aj niekde inde na Slovensku, ale niektoré liptovské dediny sú zaujímavé tým, že dostali meno po svätcovi, ktorému je zasvätený kostol. Tak napríklad nájdeme dediny ako Liptovský Ján, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Michal, Liptovská Anna, Liptovský Mikuláš, Jakubovany alebo Matiašovce. Pôvod ich mena je teda jasný. My sme zatiaľ navštívili len sv. Jána.

Kúsok z histórie:

Kostolík tu existoval už od začiatkov obce (1263). Pôvodne bol samozrejme drevený, ale v 14. storočí na jeho mieste postavili kamenný rímsko katolícky kostol. Nový chrám prevzal zasvätenie staršieho kostola, po ktorom bola pomenovaná obec. Kostol bol najskôr menší, jednoloďový, s malou vežičkou, ale neskôr túto loď rozšírili a v roku 1808 bola pristavená veža s cibuľovitou strechou. Okolo objektu postavili v 17.stor. murovanú ohradu, ktorá uzatvárala cintorín a súčasne mohla slúžiť za ochranu v čase vojnového nebezpečenstva. Neskôr (počas baroku) tu dostavali poschodovú budovu zvonice. Od roku 1808 slúžila ako úradovne Szentiványiovského kompossesorátu.

Z gotického vnútorného zariadenia sa zachoval krídlový oltár Ukrižovania, ktorý vznikol asi začiatkom 16. stor., v strede s obrazom Veľkej kalvárie, v pozadí s náznakom krajiny. Na krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov na zlatom neutrálnom pozadí. Dva trojuholníkové nástavce s mimoriadne kvalitnými poprsiami Daniela proroka z druhej polovice 15. stor. sú prenesené z iného oltára. Gotickú, esovite prehnutú Madonu z druhej polovice 15. stor. vložili do barokového oltára s rastlinnými akantovými krídlami na prelome 17. a 18. stor. a neskoršie spolu s oltárom nevhodne premaľovali. Začiatkom 16. stor. doplnili vnútorné zariadenie kamennou krstiteľnicou.

Počas Sv. omše kňaz nemusí hovoriť ani do mikrofónu a počuť ho, čiže kostolík má dobré akustické vlastnosti. Okrem toho nie je tu ani ozvena. Neskôr sme sa dozvedeli, že v kostole je aj vchod do krypty M. Szentivanyho. Je označený epitafom (náhrobný nápis). Takéto epitafy sú v kostolíku tri.

Je to jeden z menších a jednoduchších kostolíkov, no aj tak je na čo pozerať. Schody na chorus sú nezvyčajne prudké, nebezpečné a vŕzgavé. Erb niektorého z grófov je namaľovaný aj na doštenom strope kostola. Je na modrom pozadí, čiže akoby na nebi a držia ho dvaja vojaci. Doprevádzaný je dvoma anjelmi.

Dnešný hlavný oltár Ukrižovania, ktorým nahradili starší gotický oltár, vznikol v druhej polovici 17. stor. spolu s kazateľnicou, ktorej parapet obnovili v 18. stor. Historicky hodnotný a zachovalý je pôvodný organ v r.k.kostole v Liptovskom Jáne, ktorého tvorcom je Martinus Zorkofský z r.1721. Všetky časti vyše 250 ročného nástroja sú pôvodné.

Keďže je kostol historickým i monumentálnym vodítkom obce býva v ňom pravidelne každý pondelok o 9:30 historická prehliadka aj so sprievodom a vysvetlením. Sv. omša tu býva len raz do týždňa a to v nedeľu o 10.00, cez týždeň chodievajú tunajší katolíci do Liptovského Ondreja a okolitých dedín nakoľko v Jáne žije viac evanjelikov ako katolíkov.

http://www.liptjan.sk/index.html

Straník

2009-07-30T08:11:00.000-07:00

Obraz, na ktorý sa práve pozeráme sa prisnil jednému známemu turistickému nadšencovi menom Azulpuff....má nádherné meno, viete, čo znamená v preklade?!...Belasý obláčik :O)
Je to predstava trasy ktorú sme absolvovali jeden neopakovateľný studený decembrový deň.
A tak sa aj stalo...naobliekali sme sa a vybrali sme sa na niekoľko hodinovú prechádzku....
Pýtate sa kam viedli naše kroky?....Neuveríte ale Ondríkovi sa zachcelo výhľadu a nie hocijakého, skôr ojedinelého kruhového výhľadu na hlavný hrebeň Malej Fatry, Strážovské vrchy, Kysucké vrchy, Javorníky a Žilinskú kotlinu. Správne, hovorím o Straníku.
Ako je možné vidieť na priloženej mapke, vybrali sme sa zo sídliska Vlčince (Žilina) , popri Vodnom diele, smerom cez Tepličku nad Váhom, popri lyžiarskom vleku Straník

až sme sa ocitli pri kostolíku....a nie hocijakom. Je to kostol v Zástraní, ktorý Ondrejka veľmi upútal, a v neposlednom rade i tým, že je spojený s farou.

Pri kostolíku sa nachádzala i ....

i s ochvíľu vyobrazenou modlitbou.

Od kostolíka vedie poľná cesta až priamo na samotný vrch Straníka. Aj takýto pohľad sa Vám môže naskytnúť, keď po nej kráčate s "otvorenými očami"...

Nech sa páči, prezrite si zábery, ktoré sme nafotili na našej prvej návšteve tohto známeho vrchu.
Túto prehliadku sa pokúsim urobiť bez slov....

Ak chcete vyjadriť svoje vďaky za videnú krásu prírody, radi ju príjmu títo hlavni fotografi...xi

Nateraz by sme skončili so spomínaním na náš prvý výstup na Straník a plynule prejde k druhému výstupu.
Tam sa stav zmenil a nielen v tom, že sme nešľapali toľké kilometre a doviezli sme po pod Straník, kde sme zaparkovali pri spomínanom kostolíku v Zástrani, ale dokonca aj personálny, ktorý uvidíte práve .....teraz :

A kedy to bolo?.....no neviem presne, ale niekedy vo februári roku 2009.

Však tomu zodpovedá aj pohľad, ktorý sa nám naskytol, a preto, že nie sme sebeckí radi sa s ním spoločne s Vami podelíme ;O)

A čože to nevidíme?....Na Straníku sa nachádza vysielač televízie, rozhlasu a GSM signálu.

Na veľký piatok si kráčam po meste a koho Vám nestretnem?!...Stretla som pána, ktorý sa nebojí aj gilotíny.

Tento človek, si zaslúži veľký obdiv, nakoľko aj po takomto bolestivom mučení nestratil chuť a radosť zo života a miluje hory, obdivuje krásy prírody. Je úžasný a hlavne poskytol mi rozhovor, ktorý sa začal nevinnými spomienkami na výstup na Straník.
Z jeho slov bolo cítiť nadšenie a tak som neodolala a položila som mu pár otázok.
A pre lepšiu ilustráciu prikládam aj jeho foto, ktoré má na dokladoch.

Výborne, z toho nadšeného rozprávania vyplýva, že ste tam už boli.Doviezli ste sa tam hore autom?

No, síce mate pravdu, Jedenkrát sme sa tam doviezli aj autom, ale jedenkrát sme boli aj peši, a to priamo s nášho bytu z vlčincov z Ľublanskej ulice, takže sme mali dosť dlhú trasu išli cez Tepličku, peší pochod to bol - 2 hodiny tam 2 späť. Ešte Vás preruším , odtiaľ je aj pekný výhľad, myslím z Vášho bytu. Áno z nášho bytu je aj pekný výhľad na straník, avšak len by ste sa museli nakloniť z balkóna asi tak 2 metre, čo je dosť dosť kruté , nakoľko sme na jedenástom poschodi tak asi by Vám to veľmi nevyšlo, priamy výhľad tam nie je, ale to nevadí vieme o čom hovoríme.

Čím Vás ohúril tento známy vrch?

Tento známy kopec ma ohúril tým, že je to jediný kopec na ktrom sme boli za posledný rok a :O) okrem toho je z neho dobrý výhľad na celú žilinskú dolinu,kotlinu, a vidno odtiaľ dokonca Srnák v Šuji, kopce, kt. lemujú celú rajeckú kotlinu a takisto je tam výhľad celkom zaujímavý na celú Malú Fatru Krivánsku, a celkovo na všetky strany, odporúčam tam naozaj ísť.

Aký pohľad z tohto vrchu Vás najviac zaujal?

No pohľad na oproti čo sú kopce krivánskej Malej Fatry, to je pohľad ktorý stojí za to, a ktorý by som si rád vychutnal aj z blízka. To znamená, že je to ďalšia z destinácií.

A čo poviete na možnosť, ktorú ponúka? Čiže "vrhanie sa dolu z kopca"?

Na vrahanie z kopca je potrebné veľmi veľa času a investícií. Zatiaľ na to nemám, zatiaľ nad touto možnosťou neuvažujem, lákava možnosť. Buď toto alebo potom celkom zaujímavé pre mňa znie skok padakom z lietadla, človek by si to rád vychutnal, plachtenie vo vzduchu.

A nemáte strach? ja z lietania strach nemám , ja mam strach jednine z mojej ikušky z ničoho iného strach nemám.

Vy ste sa tam boli len prejsť, popozerať, alebo ste tam vykonávali aj nejakú činnosť?

No, prvýkrat sme tam boli len taký výlet, to bolo ešte troška snehu aj, vtedy, keď sme boli peši, alebo NIE, pardóoon. Prvýkrát keď sme tam boli, tak to ešte sneh nebol, to bola neskorá jeseň. Prejsť, pozrieť, tak sme chvíľu posedeli, popozerali sa, posvačinovali.. Druhykrát som tam šiel za účelom zháňania materiálu , pre... s pílkou v ruke (smiech), s pílkou v ruke, áno správne. Zháňania materialu na ďalšiu moju zaujimovú činnosť, teda budúcu zaujímovu činnosť, keďže zatiaľ nemám zariadenia potrebné, už nás toľko nenapínajte, prezraďte nám tu záujímovú činnosť ... pre strúhanie píšťaliek. Waw,... takže rasrú tam veľmi pekné bazy. Bazové drevo je veľmi dobré na takúto manipuláciu najlepšie, tak som tam šiel s pílkou a niesli sme odtiaľ pekný pár palíc. To ste niesli v rukách? Áno niesli sme to v rukách, vtedy keď sme tam boli druhýkrát bol tam aj sneh. Takže Nešmýkalo sa Vám? Ani nie, ale bola to sranda, len nám trošku mrzli ruky.

Ktorý zážitok bol krajší? Tá prechádzka, alebo hľadanie bazy?

Každý bol pekný v niečom inom, no mne sa páči najmä to, že som bol s mojou milou veroničkou a to ma najviac inšpiruje. A čo by ste...jednoznačne svetový mier, svetový mier, mier pre celý svet, to by som najlradšej aby bolo.

Čo by ste odkázali alebo lepšie, čím by ste inšpirovali našich čitateľov k tomu , aby sa vybrali na takúto prekrásnu prechádzkovú túru?

Ja hovorím tak, človek keď je na takom veľkom kopci ;O), na takom vysokom kopci, tak to je taká, taký zážitok celkovo samo o sebe, vidí celý svet z takého nadhľadu sa povznesie nad tie svoje denné problémi a tažkosti, naberie také nové sily a je to plus taký čerstvejší vzduch, prečistí sa mu celý krvný systém aj mozog, a je schopný potom vykonávať dalšie činnosti, je to podľa môjho názoru jedna z najlepších foriem relaxu. Jednoznačne lozenie po veľkých kopcoch, je to to, čo ma veľmi inšpiruje, to čo mi veľmi... veľmi....... veľmi rád by som to vykonával častejšie.

A kam budú viesť Vaše ďalšie kroky?

Naše ďalšie kroky budú viesť smerom k Súľovským skalám, kde bude tiež veľmi zaujímavý pohľad, no a v neposlednom rade -Suchý vrch, hneď ako trocha skopne sneh, ktorý je na okolitých kopcoch, aby sme sa tam dostali, takže akonáhle pošteklia tieto kopce prvé lúče letného slnka, a troška zlezie sneh Suchý vrch je naša destinácia

Pán Gaššo s dvoma šš, patrí Vám vďaka za Váš čas a rozhovor, ktorý ste nám poskytli.

Vtedy ste ešte ani len netušili, že sa na Strániku objavíte ďalší krát, ale ako sa hovorí do tretice všetko dobré. :O)

Vie si každý predstaviť tvar Straníku?!Ak nie, skúsim to upresniť, resp. pokúsiť sa to vystihnúť veľmi jednoducho na pochopenie.

Zo Zástrania je Straník mierne pretiahnutý, ale od Žiliny má krásne tvarovaný kúželovitý tvar.

A sem sa nám podarilo "vytiahnúť" nekonečného leňoša" p. Danteho , ktorý určite neoľutoval, však?!

No šak nehovorím, okrem iného je to aj veľmi vzorný fotograf, ...ale toto ešte nie je nič

Straník je známy ako iste viete paraglidingovým a závesným lietaním...a to nie sú len prázdne reči...pozrite sa niekedy tým smerom a uvidíme pestrú škálu farebných "padáčikov" ako sa vrhajú z tohto vrchu.

V čom je Straník okrem spomínaných výhod ešte výnimočný?
Je to jednoduché. Predovšetkým svojou ľahkou dostupnosťou.
Ale pikoškou je, to musíte uznať, že pre svoje jedinečné postavenie nad žilinskou kotlinou bolo toto miesto osídlené. Boli tu zistené rozsiahle hradisko 6 ha s osídlením z mladšej doby bronzovej a mladšej doby železnej.

A aby som nezabudla, predstavte si nachádza sa vo výške 768,9 m.n.m

Až teraz však uvidíte umenie známeho majstra pána M.P, ktorý vytvoril tieto nádherné obrazy za ktoré mu patrí veľká vďaka.

Tu ho už môžme vidieť a bližšie spoznať

áno, áno je to on... je tretí zľava, alebo prvý z prava...(veď prvý budú poslednými a poslední prvými.) ;O)

A tu je naša láska...

Jóooooj , skoro som zabudla a súťažná otázka na dnešný deň je?
"Myslíte si, že vrch Straník vznikol vulkanickou činnosťou?"
Správne odpovede môžete zanechať v komentároch k tomuto príspevku.....a na každého kto sa zapojí do súťaže čaká vzácna odmena....

Liptovský Ján

2009-07-06T01:13:00.001-07:00

Mapa Liptova

Liptova?!... Áno, ...vďaka nášmu drahému tatinkovi sme mali možnosť 3.júla 2009 odísť na víkend do obce Liptovský Ján. V podvečerných hodinách sme sa ubytovali v penzióne Sankt Johann.

Boli nám pridelené izby a my sme dostali podkrovnú izbičku na poschodí - takú VIP izbu. Prečo? Práve z toho dôvodu, že aj napriek svojim nie veľkým rozmerom bola nesmierne útulná a príjemne zariadená, a dokonca okrem toho hádajte čo...okrem iných izieb mala navyše hifi vežu a masážne kreslo. A kto prijal pozvanie ten neoľutoval, však ?

...ale to sú fotky až z nedele, nepredbiehajme udalosti.

Po ubytovaní nás čakala výborná večera, ktorú sme s chuťou "zpapali"...až na šampióny, kako, fuja bééé ;O)

A tí čo nás aspoň trocha poznajú vedia, že my dvaja nedokážeme sedieť v izbe a dívať sa na TéVé hádajú správne, že sme sa vybrali na prechádzku a keďže nik s nami nechcel odísť "pustili sme sa do problému" :O)xixixi...

Od penziónu sme sa nevydali do dediny smerom na hlavnú cestu ale opačným poza domy, resp. záhradky domov, prešli sme okolo domu smútku, cintorínu až sme našli most cez potôčik na druhú stranu a tam nás okrem preplnenej krčmy čakalo ešte jedno prekvapenie ale podstatne milšie a ... jednoducho boli sme užasnutý...okrem krásneho dreveného pódia z oknami v ktorých som sa chcela odfotiť, ale nestihla som sme narazili na prekrásne miesto, kde sa nachádzalo okrem iného aj ihrisko pre deti, rôzne hojdačky, šmýkalky, pieskovisku, ale i prameň čudne zapáchajúcej vody...náš mirko by povedal, že ...to je vôňa ;O)...ale snáď najviac sme boli potešení z horúcich prameňov, kde sa i v neskorú nočnú hodinu zbiehalo veľa ľudí...
a takto to vyzeralo na druhý deň...

neváhali sme a utekali sme späť do penziónu, aby sme všetkým oznámili náš objav a vylákali ich na prechádzku. Po ceste sme sa zastavili pri kostolíku o ktorom Vám porozprávame v samostatnom článku.

Bezrozmýšľania sa obliekli a mohli sme ísť, aj keď bolo neskoro prežili sme tam pekných pár chvíľ, až natoľko pekných, že nasledujúci deň tam prežili väčšinu svojho času ;O), ale to je už iná kapitola.

a aby ste verili, že sme tam boli naozaj všetci, tak prikladáme nasledujúce foto...

..a ešte aj s maminkou, majkou...

Ale chýbala nám tu Kačenka s Palinkom a Mishelka.

a ako sme sa tam cítili my dvaja?...žeby takto?

...a to je ako?...to je už na každom z Vás :)

A čo bolo ďalej?....už len prechádzka tmavým lesom, kde nám na cestu svietili prekrásne svetlušky (svätojánske mušky).

....a potom?!...DOBRÚ NôCKU

Spiššký hrad

2009-06-09T21:59:00.000-07:00

Piatok, ako každý iný....keď tu zrazu, cŕŕŕŕnnn, zvoní telefón....a zaznie otázka: "Veronka, idete s Ondrejom na výlet na Spišský hrad, ale hneď ", ....odpoveď jasná, aj keď sme neboli doma, ale v meste...Áno, ideme. Ja som utekala domov pobaliť nás a Ondrík dovybavoval svoje záležitosti v meste. A Stihli sme to....

...Náš prekrásny výlet sa začína...

Vystúpili sme asi 3 km, pred Spišským hradom a tak sme si prezreli i okolie, ktoré mu predchádzalo, o čom svedčia i nasledovné fotky.

A prekvapenie....

...koho tam nestretneš..ccc :O)

A tento obrázok Vás určite "chytí za srdce", ako sa hovorí.

Spišská kapitula

Vďaka archeologickému výskumu sa dokázalo, že na lúke oproti Spišskej kapitule (dnes nazývanej Pažica) existoval najneskôr od 11. storočia veľký kláštor v ktorom sa dala identifikovať kaplnka, studňa, baptistérium, obytné a aj hospodárske budovy.

Predpokladá sa , že šlo o benediktínsky kláštor, ktorý bol zasvätený sv. Martinovi. Okrem toho v priestoroch dnešnej Kapituly medzi vežami katedrály a biskupským palácom boli objavené základy okrúhlej stavby - pôvodnej kaplnky zasvätenej sv. Ondrejovi, ktorá pravdepodobne vznikla v druhej polovicu 11. storočia. Stála tu aj druhá kaplnka Radostnej Panny Márie, známa v druhej polovici 13.storočia ako pútnická, ktorá bola neskôr zmenená na pútnickú kaplnku sv. Valentína. Bohoslužby v nej sa slúžili v staroslovienskom jazyku.

Samotné spišské prešsporstvo bolo založené pravdepodobne koncom 12. storočia alebo začiatkom 13. storočia ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy. šlo o kolegiátnu kapitulu na čele s prepoštom, ktorý mal jurisdikciu nad obyvateľstvom Spišskej župy. Pri prepoštovi vznikla kapitula, ktorá mala pôvodne 4 kanonikov. Každý z nich mal svoju funkciu. Medzi najstaršie patrili funkcie lektora a kantora, s čím súvisí aj založenie školy, ktorá tu bola už v 13. storočí. Ešte v 13. storočí dostala Spišská Kapitula funkciu tzv. hodnoverného mesta, čo znamená,že vykonávala funkciu stredovekých notárstiev: vydávala a overovala listiny, vyšetrovala majetkové pomery, uschovávala listiny... Počas prvých storočí prebiehal boj medzi spišskými a ostrihomskými arcibiskupmi o nazávislosť prepošstva od Ostrihomu.
Po skončení poľského zálohu v roku 1772. Dňa 15. januára 1776 vydala Mária Terézia listinu o založení Spišského biskupstva, čo Sv. Stolica potvrdila dňa 13. marca 1776. Zriadením biskupstva sa prepoštský kostol stal katedrálou a kolegiátna kapitola sa premenila na kapitulu sídelnú. Súčasťou nového biskupstva sa stali vtedajšie župy Spiš, Liptov a Orava. V roku 1648 tu bolo založené jezuitské gymnázium, v roku 1815 tu vznikol kňažský seminár a v roku 1819 najstarší učteľský ústav v celom Uhorsku. Po komunistickom prevrate boli poštátnené. V ich prietoroch bola vojenská, neskôr policajná škola a policajný archív. Kanonici boli odstránení a postupne vymreli. V roku 1989 objekty prevzala späť cirkev, opäť vznikol kňažský seminár.

Dominantnou stavbou je neskororománska Katedrála sv. Martina z rokov 1245-1273 s dvoma vežami. Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského).

Katedrála má mimoriadne cenný interiér (čo nemôžme potvrdiť nakoľko sme prišli nie o päť minút 12 ale o 12:O5...asi tak, to by sme neboli my...;O)xixixi)- najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne. Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku - Leo albus. V Spišskej Kapitule je zachovaný hradný múr s Dolnou a Hornou bránou, domy kanonikov, niektoré pôvodne gotické, iné renesančné a barokové. Tiež sa tu nachádza neskororenesančný biskupský paláac z roku 1652 s barokovou úpravou, hodinová veža z roku 1739 a budova seminára.

...A po maličkej zastávke v jednote (jednota - obchod plný života :O) ) sme sa vydali na turistickú prechádzku na vytúženú majestátnu zrúcaninu jedného z najrozsiahlejších hradných komplexov na Slovensku na vrchole travertínového brala tvoriacu neodmysliteľnú a zďaleka viditeľnú dominantu Spiša - Spišský hrad.
1249 castrum Scypus, 1459 castrum Scepus, 1445 castrum Kirchenberg, 1465 castrum Scepeswara, hrad Spiš

Na nasledujúcich fotkách už putujeme....

A videli sme aj spidermana a nie hocijakého... ;O)

Teraz už vidíme súčasnú vstupnú bránu

...ale ako inak, prišli sme neskoro, našiel sa však jeden dobrý a milý človek, ktorý nám sprostredkoval veľmi zrýchlenú prehliadku bez sprievodcu a historického výkladu, jednej z najcennejších pamiatok Spiša.

Nachádzame sa v nadmorskej výške 635m.n.m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200m.

Územie hradu bolo osídlené už na prelome letopočtov, keď tu vzniklo mohutné hradisko ľudu púchovskej kultúry a opodiaľ na vrchu Dreveník neskôr aj slovanské hradisko. V období 12. storočia sa oddelením Spiša od Boršodskej veľžupy formuje Spišská stolica, ktorej správnym centrom bol od začiatku práve Spišský hrad. Novému opevnenému sídlu dominovala a jeho podstatu vytvárala nezvyčajne mohutná vylcová obytná veža s vonkajším priemerom 22, 5m a hrúbkou múru na prízemí takmer 4m.

K uvádzanej stavbe sa pravdepodobne viaže aj prvá nepriama písomná zmienka o hrade z roku 1209, aj keď niektorí historici dávajú uvedenú vežu do súvislosti so správou o úteku haličského grófa Vladislava Jaroslaviča z roku 1190 z väzenia v akejsi bližšie neuvedenej veži v Uhorsku.
Skorý zánik tohto významného objektu na začiatku 13. storočia spôsobila geologická porucha nadmerne zaťaženého podložia, čo vyvolalo spoločne s vytvorením údelného kniežatsva pre kráľovského syna Kolomana na Spiši potrebu obnovenia hradu radikálnou prestavbou. V rámci nej vyrástla nová murovaná hradba so smolnými nosmi a cimburím, ktorá meandrovito lemovala celý horný obvod strmých skál. Vzniknutý rozsiahly hradný areál s osami 145 x 60 m sprístupňovala vežová brána s padacou mrežou v južnom cípe dispozície.

Do opevnenia bol na najvyššie položenom a najviac chránenom mieste v severnej časti areálu dodatočne zabudovaný veľkolepý trojpodlažný palác obdlžníkového pôdorysu.Nad úžitkovým prízemím sa nachádzalo reprezentačné podlažie so združenými románskymi oknami a najvyššie podlažie z troch strán lemovala drevená ochodza.

V blízkosti zničenej a rozobratej obytnej veže uprostred hradu postavili novú obrannú valcovú vežu so štrbinovými okienkami, ktorá zabezpečovala ochranu paláca a bola posledným útočiskom obrancov.

A tu už vidíme vonkajšie schody do veže...

... a selbstverstandlich Vás zaujímajú aj tie vnúrone, či?!

A kto uhádne čo je toto?....

...a ďalšia otázka?...Kde sme sa s týmto komfortom stretli?
Kto to uhádne, nech sa ozve so správnou odpoveďou a nech zanechá aj kontaktné údaje, aby sme mohli zaslať výhru ;O) ...Good luck!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!aáaáaáááááááááááááaáaaaáaáa

A takýto vietor vo vlasoch sme si užili, ...neopakovateľný zážitok, aj foták "padol na hubu"...však, bez urážky...

Aj takýto bol výhľad z vysokej veže, ....no priznajme si, nie je to čarokrásne?!

Podľa dobových vyobrazení hradu boli veža i palác zakončené atikami v tvare lastovičích chvostov, čo okrem ďalších prejavov dokladá účasť talianskych kamenárskych a murárskych majstrov.
Poslednú etapu románskej stavebnej činnosti, nepriamo vyvolal pustošivý mongolský vpád v roku 1241, ktorému hrad ako jeden z mála odolal. Spišský prepošt si na základe kráľovského povolenia z roku 1249 na hrade vybudoval svoje samostatné predhradie s hranolovou obytnou vežou.

Vstup do predhradia, akoby navlečeného na zalomenú prístupovú cestu do horného hradu, zabezpečovala bránova veža. Prešpot dal vybudovať v hornom hrade aj samostatnú kaplnku, ktorá stála pri obvodovej hradbe približne v polovičnej vzdialenosti medzi palácom a prepoštovou vežou.
Významným stavebným činom bolo vybudovanie druhého predhradia s maximálnymi rozmermi 150 a 60m v tretej štvrtine 14.storočia. Vstup na južnej strane predhradia zabezpečovala hranolová bránová veža s tzv. vlčou jamou a kolískovým zdvíhacím mostom. Druhú bránu na západe zabezpečovala vysunutá murovaná bašta oddelená a zároveň obkolesená priekopou, ktorú neskôr spojili s hradbou predhradia.
K ďalšiemu rozšíreniu hradného komplexu došlo v štyridsiatych rokoch 15. storočia po obsadení hradu Jánom Jiskrom z Brandýsa. V juhozápadnom predpolí hrad vybudoval svoj hlavný stan v podobe malej pevnôstky. Tento vojenský tábor dal ohradiť murovanou hradbou. Vzniklo tak nové a rozsiahle juhozápadné predhradie.

Jeho obvodovvá hradba sa napojila na opevnenie druhého predhradia. Na rozdiel od neho však táto mala strieľne na hákovnice a zosilňovali ju aj tri hranolové veže. Prostredná z nich na západnej strane bola priechodná a slúžila ako hlavný vstup, v ktorého portáli sa nachádzali zdvíhacia mreža. Po polovici 15.storočia dal Juraj Turzo opevniť vstup do druhého predhradia malým predhradím s delovými strieľňami a vežou s polkruhovým pôdorysom posilnil obranu západnej časti horného hradu. V druhej polovici 15. storočia nový majitelia - Zápoľskovci, ktorí hrad získali od kráľa za vojenské zásluhy okrem úpravy románskeho paláca postavili v jeho blízkosti samostatne stojacu kaplnku, ktorej empora bola pavlačou spojená s novým pozdĺžným palácom pristavaným k západnému úseku obvodovej hradby.

Zároveň zvýšili a zvonka oplentovali neskororománsku obrannú vežu na nádvorí a vybudovali novú cisternu. Tým sa ukončil stredoveký vývoj hradu.
Nasledujúce renesančné prestavby podnikali zámožní Turzovci. Ku zmene siluety horného hradu došlo až po jeho prestavbe nasledujúcimi majiteľmi - Čákiovcami - , ktorí okolo 17. storočia nahradili členiťé strechy palácov priebežnými. Vzniknutý jednoliaty celok navyše zjednotili aj v priestoroch nádvoria, ktoré doplnili arkádovými ochodzami a pavlačami. čo zakrývali priečelia starších i novo pristavovaných objektov. Po smrti Štefana Čákiho hrad začal pomaly chátrať a jednotlivý členovia rodiny sa postupne z hradu odsťahovali do pohodlných zámkov a kaštieľov. Aj napriek čiastočnému spustnutiu hrad ešte odolal obliehaniu Tokoliho povstalcov a na začiatku 18. storočia , v časoch ohrozenia povstalcami Františka II.Rákociho , ho dokonca naposledy opevnili. V opevnení horného hradu pritom vytvorili nové delostrelecké stanovištia a v upravených priestoroch za čerstvo zriadeným bastiónom v južnom cípe horného hradu vystavali ubikácie vojenskej posádky. Nedostatočne udržiavaný hrad podľahol v roku 1780 požiaru, ktorý pohltil všetky drevené a zmiešané konštrukcie a navždy ho zmenil na ruinu. Napriek tomu, že aktivity smerujúce k poznávaniu a záchrane zrúcaniny začali už koncom 19. storočia , s celkovou konzerváciou a hĺbkovými výskummi sa začalo až v roku 1969.

A a a.....už to vidíte, aké krásne kvietka rastú na Spišskom hrade?!....

A aká bola naša cesta späť?....vybrali sme sa tým správnym smerom, pretože....narazili sme na Keltského koňa. Aj fotku Vám ukážem, aj keď nie je na nej zreteľne vidieť to čo vidieť má byť. Aby som to upresnila, tento útvar sa nachádza pod Spišským hradom.
Vychádza z keltskej mince nájdenej počas archeologického výskumu na Spišskom hrade. Na rozdiel od iných keltských mincí sú spišské zaujímavé tým, že kôň je zobrazený aj s pevným postrojom.

Ondrejko miluje prírodu, neskutočné rád vybehne na každé najvyššie miesto daného územie, kde sa cíti oslobodzujúco....a okrem toho tie skaly, stále sa v nich schováva...kukukuk obláčik....

Už by som aj mohla skončiť s tým mojím monológom, či?!
Ale takú radosť Vám neurobím....to najlepšie si prečítame nakoniec.

Pohodlne sa usaďte, upokojte sa a započúvajte sa do povesti, ktoré oplývajú Spišským hradom.
Našla som ich viac, ale prezradím len tri názvy...Spišská Biela pani, Poľská kňažná a rytier Roland, Daniš zo Zálužian.

Ktorú mám prerozprávať?...hmmmm?.... en, ten tíčky, 2 špendlíčky, vyleteli z električky.....áááá výhercom sa stáva...

Bratislava

2009-06-09T14:23:00.001-07:00

Čo to, čo to....necháš ju?!:O).....kde sa to vy dvaja nachádzate? Prezraďte!

Je 11.mája 2009 a Veronka úspešne absolvovala skúšku z obchodného práva, tak som ju pozval na romantický obed v prírode, a aby sme upresnili polohu, tak sme pred Sencom a naše malé dobrodružstvo sa práve začína. Po výdatnom obede sme sa presunuli do nášho hlavného mesta, aby sme si prezreli jeho historickú časť. Tejto túženej prehliadke predchádzal parking v avione a pózovanie pri fontánke...xixi

Obvolali sme kamarátov z gympla a vybrali sme sa na cestu....naše kroky viedli cez Sad Janka Kráľa, kde sme natrafili i na takýto rozprávkovi strom...

Po prechádzke prekrásnou "prírodou" sme sa ocitli v historickom centre. Oslovila nás BIBIANA...nebojte sa, je to lokomotíva, ktorej to s Ondríkom veľmi pristalo ;O)

Naše ďalšie kroky viedli k hradu, Bratislavkému hradu, aby sme boli presný. Vtedy sa nám ešte ani nesnívalo, že brána bude otvorená a my sa dostaneme opäť bližšie a bližšie k histórii.

Pri vstupe nám ako aj iným turistom bolo umožnené prečítať si pár riadkov o tomto castle, ktorý sme sa chystali preskúmať.

Aj keď je hrad v súčasnej dobe v rekonštrukcii, človek sa tam cíti príjemne...je to obrovské a prekrásné územie, ktoré osloví snáď každého. Je z neho perfektný výhľad na Dunaj a zároveň najväčšie bratislavské sídlisko - Petržalku,... nachádzajú sa tam záhrady a našli sme i predaj suvenírov, kde sme si zakúpili pohľadnicu Bratislavy. Váham či písať i o histórii, alebo to nechať v rovine poznávacej z hľadiska súčaneho stavu...ale snáď mi odpustíte...hlavne tí, ktorí sa nemáte radi s dejinami, pretože ja ich zbožňujem a tak si neodpustím nespomenúť kúsok histórie.
A po neopakovateľnej návšteve hradu sme sa prechádzali historickým centrom. Ondrejko ma zaviedol i k zvonkohre, ktorá vydáva krásne zvuky a pritom je tak nenáročná na obsluhu....zvládne to každý, a...ale len ten, kto sa nehanbí...:O)

a ešte koho sme nestretli?...no, aha...ujo ;O)

A Ondrejko?!

To, čo ho oslovilo následne bolo...áno, vidím, že už to máte na jazyku, tak nehanbite sa a prezraďte nám to...o čom sníva každý chlapček...pri čom by ste sa chceli fotiť...hmmm?Jasné tých vecí je mnoho, ale jednou z nich je i...?kto?čo?....

Áno, malé detičky vo veľkom meste...

Keď sme pritom tak tieto posledné, lepšie povedané vyššie odprezentované obrázky sa nám vynorili po prechode Michalskou bránou, ktorú mimochodom uvidíme nižšie...

Jááááj, krásne, krásne chvíle to boli ....ale vrátili sme sa opäť do dnešného uponáhľaného sveta na miesto nákupov, reštaurácii, atď a predstavte si ani len polievku nemali, takí sme boli hladní...ale nič to, nechala som sa uniesť.
Ak si dobre pamätám okolo 17:OO sme sa stretli s Michalom Jurčíkom, ktorý nás pozval do jeho bytu a hádajte aké prekvapenie nás čakalo po prijatí pozvania...neuveríte...ale poviem Vám, prekonala som sa, sedela som a aj sa bála, ale zvládla som to, prežila som to a som tu...teraz zverejním to prekvapkanie...

O čosi neskôr dorazil aj Štiffi, ktorému náš nový kamarát problém nerobil, práve naopak veľmi rýchlo sa spriatelili a skoro sa s nich stala nerozlučná dvojica...aj spolu papali.

Keď prišiel čas, rozlúčili sme sa a v tom už medzi dverami zaznelo slovo "pivo", poďme na pivko, niekam si sadneme a pokecáme. Michala J. sme nemuseli dlho presviedčať, hneď pozitívne zareagoval. A tak sme sa ocitli v jednej krčmičke a pozvali sme aj ďalšieho kolegu, ktorý zabezpečoval naše posedenie po stránke kvality- vtipnými hláškami, a samozrejme ako sa dalo čakať neostalo len pri jednom pivečku,....a po ceste domov sme hľadali tesco, ale nenašli sme...uchýlil nás Michal Š, ktorý sa s nami na jednu noc podelil o svoju izbičku v paneláku, kde má prechodný pobyt za čo sme mu nesmierne vďačný.
A ráno, tak to sme sa opäť preniesli do pracovného dňa, ktorý začal konferenciou, ale nie takou obyčajnou, konala sa v hoteli holiday inn a ondrejko vyhral v tombole ale i poker.

Čo s kúpeným autom?

2009-05-23T09:28:00.000-07:00

Prepis auta kúpeného v inom okrese

Keďže je to dosť náročná procedúra a prácne som si musel zháňať mnoho informácií, trošku ju tu priblížim a zhrniem. V prvom rade je dobré si vybrať auto napr. na www.autobazar.eu . Tu odporúčam vybrať si auto od jednotlivca, nie z bazáru, pretože jednotlivec Vám dá k autu všetko čo má. Bazár si však všetko nechá a navyše vymení dobré diely na aute za staré.

Ďalej je zaujimavé pozrieť si informácie o kúpe od odborníkov, odporúčam napr. tento seriál na www.autovia.sk Toto mne osobne dosť pomohlo, keďže nie som vyučený automechanik a sú tam veľmi praktické rady o tom, čo netreba zabudnúť pozrieť, odskúšať a popýtať sa (napr. farba dymu z výfuku, výmena oleja, svetlá atď.).

Keď sa Vám auto páči, dohodnete sa na cene a podpíšete kúpno-predajnú zmluvu. Tú má väčšinou pripravenú predajca. Pozorne si ju preštudujte. Najlepšie je hneď po podpise aj auto odhlásiť na inšpektoráte v okrese zakúpenia vozidla. Po odpise Vám musí predávajúci dať technický preukaz. Po odhlásení máte 15 dní na prepis vozidla, to odporúčam dodržať, inak hrozia nutnosťou kontroly originality. Na starých značkách môžte samozrejme do prepisu jazdiť.

Následne odporúčam podpísať povinné zmluvné poistenie. Orientačnú cenu zistíte aj na internete, napr. na superpoistenie.sk . V žilinskom okrese potom treba utekať na porovnanie VIN čísla karosérie do areálu Galimexu na Rosinskej ceste (aktuálna info, predtým to bolo v areáli autoškoly Líška). Tu zastihnete príslušníka polície v pondelok a stredu doobeda, v priľahlej budove vysunutého pracoviska získate žiadosť o zapísanie vozidla do evidencie, ktorú treba mať pri porovnávaní vypísanú. Policajt sa pozrie na motor, ukážete mu VIN na karosérií a v žiadosti a on to podpíše. Krátka procedúra ak je tam málo ľudí.

Potom treba prísť na dopravný inšpektorát s týmito vecami - zdroj: www.minv.sk . Trvá to približne 15 minút keď sa po dlhom čakaní dostanete na radu. To je objektívne najhoršia a časovo najnáročnejšia časť celého procesu. Mne sa osvedčilo prísť v utorok okolo 11.00 hod, bol som na rade druhý, ale to bola skôr náhoda :-) Tam vyfasujete nové značky, tie si pekne osadíte na autíčko a máte to úspešne za sebou.

A teraz tú našu...

2009-05-18T08:23:00.001-07:00

Pieseň o jupíkoch

Každý asi pozná detský ochutený nápoj z dielne firmy Kofola, a.s. pod názvom Jupík. My sme ho "za mladi" pili v značných množstvách a tak sme posmelený jeho chuťou vytvorili takúto ľudovú pesničku:

Ani tak nebolo, ani tak nesmie byť,
aby sme Jupíky nemali za čo piť.

Jupíky, jupíky, kam ste sa podeli,
tí naši mládenci, tí nás vychľastali.

Mládenci, mládenci, jupíky vypili,
malého Ježiška na rukách nosili.

Nosili, nosili, a Ježiško sa smial,
zázračnú medailu každému daroval.

Medaila, medaila, veď Ťa ja rád nosím,
Matičku Máriu o milosti prosím.

Matička, Matička, daj že nám šťastíčka,
takú frajárečku, čo má pekné líčka.

Veronka, Veronka, buď moja ženička,
budeš sa so mnou mať ako princeznička.

Neskôr tu nájdete aj konkrétnu nahrávku pesničky vo formáte MP3, (ak sa mi podarí nájsť originál zo starých čias), prípadne doplním aj sólo verziu :o)

Opradený legendami

2009-05-13T13:25:00.000-07:00

Hrad Beckov

Ak idete po diaľnici smerom na Bratislavu, tak za Trenčínom, tesne pred Novým Mestom nad Váhom po ľavej strane sa na mohutnom vyčnievajúcom brale čnie legendami opradený, nedobytný hrad Beckov. Rozhodli sme sa raz cestou z Bratislavy, že si ho trošku "obkukneme".

v rýchlosti 100 km/h

Hrad je sprístupnený každý deň od 8.00 a posledný vstup je o 18.30. Vstupné do hradu stojí 1 euro na osobu, ak mienite používať foťák, tak Vás to bude stáť ďalších 70 centov. Za to Vám dajú do ruky mapu hradu spolu so stručnou históriou, ktorá je na druhej strane.

Od tetušiek z kasy sa nám dokonca podarilo získať dve lukratívne povesti. Prvá povesť hovorí o vzniku hradu, je uvedená aj na vstupenke zo zadnej strany.

Hrad dal vraj postaviť Ctibor (Stibor Ostoja zo Ctiboríc *1347–†1414), najmocnejší vojvodca a dvoran kráľa Žigmunda. Považie bolo v tom čase bohaté na zverinu, preto sem veľmož Ctibor veľmi rád chodieval na poľovačky. V početnej skupine nikdy nechýbal ani dvorný blázon Becko. Bol to človek veľmi vtipný a skúsený. Raz po vydarenej poľovačke Becko znamenite zabával svojho pána a jeho hostí. Ctibor bol hrdý na svojho blázna, chválil ho, až napokon mu sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko a povedal, aby mu vraj na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Ctibor na údiv všetkých hostí prisľúbil, že jeho žiadosť splní. A skutočne - do roka a do dňa stál na skalisku prekrásny hrad, ktorý dokonca pomenoval podľa dvorného blázna - Beckovom. Pretože sa ale Ctiborovi hrad veľmi páčil, odkúpil ho od Becka a to vraj za toľko zlata, koľko Becko sám vážil.

Podľa historických prameňov ale vieme, že hrad Beckov bol spomínaný už v Anonymovej kronike z roku 1205, čiže Ctibor ho postaviť nemohol. Zato však je isté, že ho prestaval na svoje predstavy a urobil z toho luxusné rytierske a nedobytne opevnené sídlo. Ale viac info už v histórii.

Severný palác je za mrežami, nedostupný a zarastený

Ďalšia povesť je o ukrutnosti hradného pána Ctibora.

Ctibor bol veľmi vážený rytier a veľmož, ktorý kopec svojho voľného času venoval svojim loveckým psom a poľovačkám. Svoje psy mal radšej ako svoje deti. Raz tieto rozmaznané psy začali naháňať malé dedinské chlapča, na čom sa hradní veľmoži náramne zabávali. Už, už by ho psiská mali keby nebol zasiahol starček, ktorý hodil po psoch poleno a ublížil jednej z beštií. Psy sa stiahli a ušli fňukajúc k pánovi. Vojaci dovliekli k rozhnevanému Stiborovi aj úbohého sedliaka. Ten sa mu ospravedlňoval, prosil ho kľačiac o odpustenie, zaprisahával ho, ale nahnevaný šľachtic sa ničím nedal obmäkčiť. Rozsudok bol jasný. Zhodiť z hradnej skaly. Tesne pred zhodením sedliak ešte Stiborovi pohrozil, že do roka a do dňa sa na tomto mieste spolu stretnú. Jeho hlas však zanikol v priepasti. Nasledovali len zvuky praskania kostí a dunivý dopad bezduchého tela.
Pri všetkých tých zábavách, poľovačkách a návštevách zabudol Stibor na sedliakovu hrozbu . Po roku - vo výročný deň sedliakovej popravy Stibor ako zvyčajne oddychoval na lavičke v hradnej záhrade, tu sa k nemu znenazdajky priplazila vretenica. Zoči voči jedovatému plazu hradný pán zmeravel. Vretenica to využila a do očí mu nastriekala jed. Stibor razom oslepol a v bolestiach do všetkého narážal až kým nespadol zo skaly na tom istom mieste, kde kedysi zhodili sedliaka. Keď výjav videla z okna severného paláca jeho žena Dobrochna, chcela vyskočiť z okna, ale prítomní ju zadržali. Tak si vytiahla z vlasov ihlicu a prebodla si s ňou od žiaľu srdce. Taký bol strašný osud krutého hradného pána Stibora, ktorému bol pes prednejší ako človek.

Vitajte

Je to realita? Ako všetky povesti, tak aj táto je sčasti pravdou, sčasti prikrášlená ľudovou tvorbou. Isté však je, že Ctibor zomrel prirodzenou smrťou. Koho by zaujímala podrobnejšia história hradu Beckov, nájde v nej veľmi zaujímavé fakty o tomto hrade. Škoda len, že v roku 1729 vyhorel.

Jediný nedobytný vchod do horného hradu

O svojich zážitkoch z tohto výletu nám porozpráva krásna slečna a známa cestovateľka Veronka Žideková (jej vďačím aj za tento vydarený nápad :o). Ďalej uverejním výňatok z rozhovoru s ňou:

O: Dobrý deň, slečna Žideková. Som naozaj poctený, že nám práve Vy porozprávate o svojich zážitkoch z tohto krásneho miesta. Moja prvá otázka znie, čo sa Vám vybaví ako prvé keď sa povie slovo Beckov?
VŽ: Nádherný skalný útvar viditeľný vo veľkej rýchlosti z diaľnice...:) Beckov je rozsiahly a veľmi zaujímavý hrad, ktorý Vás vždy, keď prechádzate okolo neho upúta, ale nie každý a vždy si ho môže vychutnať v plnej nádhere tak ako sa to podarilo mne a môjmu milovanému snúbencovi Ondríkovi. Je to neopísateľný zážitok navštíviť tento hrad.

O: Keď ste boli hore na hrade, boli tam rôzne stavby ako vstupná brána, Severný Palác, kaplnka, delová veža, nádvorie, ktorá stavba Vás najviac oslovila a prečo?
VŽ: V prvom rade ma oslovil vstupný most do hradu a nádvorie, kde sa nachádzali "stredoveké" nástroje, ale najviac ma asi zaujala kaplnka, ktorá je zachovaná takmer v pôvodnom stave a severný palác, ktorý oplýva tajomstvom, možno i trocha preto, že tam bol zákaz vstupu.

Do nich!

Katapult

O: Aký ste mali pocit, keď ste sa prechádzali v zarezervovaných ruinách kedysi tak veľkolepého sídla?
VŽ: Aký som mala pocit, ....záhadný, áno záhada zmiešaná s históriou. Predstavovala som si ako to vyzeralo v minulosti, za doby keď bol hrad obývaný a keď som ešte mohla počuť aj povesti viažúce sa k tomuto hradu bol to ešte silnejší závan dejín, sú to pocity neopísateľné a zároveň nezabudnuteľné.

Severný palác

O: Ako vyzerala Vaša prehliadka? V akom čase sa to dalo stihnúť?

VŽ: Naša prehliadka začala zakúpením lístkov na hrad, ktorých obsahom bola i povesť viažuca sa k vzniku daného hradu. Poskytli nám i mapu, podľa ktorej sme sa orientovali v priestore, nakoľko sú tam označené určité časti. Sprvu to nebolo prijemné, ale potom za hradnou bránou sa to vylepšilo.

Vstupné nádvorie

O: Je na hrade sprístupnené všetko, alebo len niektoré časti?
VŽ: Na hrade sú sprístupnené len časti, na ktorých bola vykonaná rekonštrukcia, resp. rezervácia. Tie, ktoré sú v pôvodnom stave, ako napr. spomínaný severný palác alebo hradná kaplnka a hradná studňa sú neprístupné. Takže správna odpoveď je, že hrad nie je kompletne sprístupnený len niektoré jeho časti.

Delová bašta

O: Podľa Vás v súčasnosti hrad chátra, alebo sa aj na niečo využíva? Sú tam známky nejakých aktivít?
VŽ: Myslím si, že nie je celkom namieste termín hrad chátra, pretože ľudia v dedine sú naň patrične hrdí, starajú sa oň, taktiež i o jeho okolie, informujú o ňom spoločnosť a taktiež sa využíva na rôzne aktivity, ako napr. šermiari tu mávajú predstavenia, natáčajú sa tu filmy, bývajú tu vystúpenia atď.

Nádvorie a pódium

O: Ako hodnotíte výhľad z tohto miesta? Kam až dovidieť?
VŽ: Výhľad je očarujúci, aj napriek tomu, že nie je to až taká výška ako napr. na spišskom hrade ale stojí to za to. Z terás hradu krásne vidieť ako sa doširoka otvára za Beckovskou bránou Podunajská nížina.

Brána do nížiny

O: Ďakujeme Vám za rozhovor slečna Žideková - alebo mám skôr povedať Gaššová, xixi :) Tešíme sa spolu s našimi čitateľmi na Vaše ďalšie potulky a zážitky.

Pre doplnenie uvediem len, že z Beckova sa dajú absolvovať 3 náučné chodníky:

Beckovské hradné bralo - cca 700m

Hradné bralo

Náučný chodník Sychrov - cca 4300 m

Náučný chodník Lipky - Beckovské skalice - cca 5500 m - k rodnému domu Dionýza Štúra

Tabuľu s presnými trasami nájdete priamo oproti Beckovskému múzeu v Beckove pod hradom. My sme kvôli krátkosti času absolvovali len polovicu tej prvej trasy. Zaujímavosťou je, že osvetlenie hradu zasponzoroval Slovak Telekom, a.s.

Popod hrad vraj kedysi tiekol Váh, ale neskôr odklonili jeho koryto.
GPS Suradnice hradu N48°47.401" E17°53.931" N48.79002 E17.89885

http://www.hrady.3color.sk/beckov/historia.php

Na potulkách po Chrámoch Božích

2009-05-01T12:23:00.000-07:00

Turie

Vybrali sme sa v krásny slnečný prvý piatok na Sv. omšu do Turia. Program bohoslužieb sme našli tu -=bohoslužby=-. Kostolík je tam zasvätený úcte Archanjela Michala.

Meno Michael – z hebr. – znamená „Kto je ako Boh“. Je ochrancom, pomocníkom v boji proti Zlému. V tomto boji stojí archanjel Michal po boku Cirkvi, aby ju chránil proti všetkému zlu sveta, a aby pomáhal veriacim odporovať diablovi. Nakoľko prechovávajú v tejto farnosti voči Vládcovi nebeských vojsk veľmi veľkú úctu (podobne ako vo viacerých farnostiach), po každej bohoslužbe sa modlia túto starú modlitbu:

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

Chrám Boží bol vraj dokončený v roku 1720 a jeho črty poznačili románsky, barokový i gotický sloh. Je to taký malý útulný chrám bez ozveny, na ktorú sme pri kostoloch tak zvyknutí. Cítil som sa tam skôr akoby v takej izbe.

Celá stavba je obklopená hrubým kamenným plotom vysokým takmer 2 metre. Keďže je to veľmi starý chrám, má hrubizné kamenné múry a vnútri nie je až taký veľký ako vyzerá navonok. Trošku aj cítiť stuchlinu, lebo sa otvára len počas obradov a tie nebývajú až tak často, nie je teda dobre vetraný.

Ak sa rozhodnete stráviť v ňom nejakú tú peknú chvíľu, radšej sa poriadne oblečte, pretože aj v horúcich letných mesiacoch sa Vám dnu urobia od zimy zimomriavky. Je v ňom totiž veľmi chladno.

Svojou veľkosťou človeka prekvapí aj drevený chorus. siaha takmer až do polovice kostola, pri krokoch vydáva klasický romantický vŕzgavý zvuk :-)

Zaujímavosťou, čo sme si všimli je aj to, že obrad eucharistie najskôr oznámi štandardný štvorzvonček, ale potom počas pozdvihovania zvonia miništranti trianglom. Tiež bolo milé ako všetky omšové potreby podávali pri upratovaní miništranti kostolíčke a ona sa o ne už postarala v sakristii sama.
Troška smutne na nás pôsobilo to, že Sv. omše sa zúčastnili z 90 percent len staručké babky a okrem nich len pár detí. Mládež z Turia akoby vôbec nemala záujem, hoci bol prvý piatok (no možno boli v susednom Višňovom - ktovie).

Nakoniec by som rád spomenul na stenách rozvešanú veľmi starú krížovú cestu vo forme obrazov, kde sú niektoré slová napísané staručkou slovenčinou, napr. Weronika.

Ešte stojí za zmienku novšia maličká kaplnka zasvätená úcte Nepoškvrnenému počatiu.

Teda aby som to zhrnul, je to taký svojský staručký a milý kostolík a stojí za to ísť si tam najmä cez leto osviežiť telo i dušu.

Nečakané prekvapenie

2009-04-26T13:03:00.000-07:00

Prenesme sa prosím spoločne do 19. apríla 2009 a spomínajme...

Po výdatnom obede a búrlivej diskusii ako stráviť dnešné slnečné poobedie sme sa napokon zhodli. Náš plán bol prostý. „Naštartovať “ bicykle a hurá cez Vraniny a Rajeckú Lesnú do Rajeckolesnianskej doliny.

Mapa :

Po ťažkostiach s dychom vyšľapať hore Vraninami na Hôrky sme takto roztomilo zapózovali...

...no uznajte ;O)

Keď tu nastal vytúžený okamih. Od kaplnky Sv. Anny nás unášal vetrík až do dediny. Pokračovali sme ďalej až kým krajina okolo nás nezmenila tvár ... domy a prašnú ulicu vystriedali stromy, na ktorých sme zahliadli imelo, i privítal nás čerstvejší vzduch a my sme snívali, snívali i o opekačke. Po krátkej a zábavnej prestávke na dodržiavanie pitného režimu sme „krútili" ďalej až kým po ľavej strane nezahliadneme niečo, niečo našim očiam nové. Správne, je to areál na paintball. Míňali sme lyžiarský vlek, poľovnícku chatu, až sme sa ocitli pri gejzíre. A ako to tam vyzerá sa dozvieme práve teraz...

Nadšený krásou prírody sme sa s novými silami vybrali vpred. Ondrík však nezvyčajne zaostal ... v tom sa ozval výkrik. Zastavili, obzreli sme sa a čo nevidíme ... defekt. Po dlhom zvažovaní možností ďalšieho postupu bol uprosený oco aby priniesol ďalší bicykel. Pomoc prisľúbil a tam sme sa „usalašili“ na neďalekom parkovisku.

Popreskakovali sme potôčik, však Ondrejko..., zahrali sme sa na opičky, že láska...

a boli sme šťastní, ... tiež sme stihli nafotiť reklamu na prírodnú H2O Rajec... aha

Po menšom ovocnom občerstvení sme sa dočkali nového bicykla. Vyšťastnení sme nabrali druhý dych, ale ešte predtým vzácna to fotečka

...no, stúpaniu sme sa opäť nevyhli. Po ľavej strane nás sprevádzali horské potôčiky, vodopády, ktoré spríjemňovali turistickú atmosféru ... tu je jeden obrázok ako dôkaz, že tento príbeh sa zakladá na realite ;O)

Čím vyššie sme stúpali tým viac sme mohli pozorovať Ondrejkovu obrovskú radosť. Radosť ktorá mu dávala silu šantiť, skákať, lietať, dodávala mu energiu... už len pre pohľad na neho sa človek nebál ísť vyššie a veril, že čoskoro budeme v cieli, či?!

Ocitli sme sa na kamennej ceste, možno povedať, že na takej menšejšej križovatke, kde sme si oddýchli a okrem fotiek mama stihla natočiť i video na pamiatku... a cesta nás otočila doprava.

Neuveríte mi, ale opäť sme lesnou cestičkou stúpali a stúpali, zároveň ondrík kontroloval naše pohyby pomocou gps navigácie, ktorú ma v mobilnom telefóne. Cesta vyzerala nekonečne, tiež namáhavo, čo potvrdzuje aj nasledovné "lapanie po dychu"

však maminka :O), či?!

...ale aj napriek tomu sme sa nadchýňali krásami okolitej prírody. Napokon sme dorazili na križovatku, ktorá bola skoro na vrchole.

Okúzlený výhľadom, vďaka ktorému Ondrejko skákal ako srnec sme sa nechali zviesť na zopár fotiek.

A potom... spustili sme sa dole, dole svahom a klesali sme jedna radosť. Bolo to vykúpenie zmiešané so šťastím a radosťou z nádhernej nedeľnej prechádzky naplnenej pokojom a zázrakmi prírody.

Vynorili sme sa v čiernej doline a po ceste do dediny sme sa nemohli prestať obzerať a žasnúť nad tým v akej výške sme boli a čo všetko sme videli, dokonca nás prekvapil i silný vietor a dážď, pred ktorým sme "utekali" ako nám sily stačili.

Menšiu oddych párty sme si urobili u Hromadov, kde sme pili samé alkoholické nápoje...

Posilnení na ďalších 5-6 km sme sa vybrali po hlavnej ceste domov, návrh Vraniny bol nadpolovičnou väčšinou zamietnutý. Ako sme nasadli na bicykel spustil sa lejak, tak sme sa schovali pri slovenskom Betleheme a prečkali sme dážď. Keď obloha prestala plakať, plnou parou vpred sme sa vybrali domov. Po príchode do Šuje sme si schovali bicyklíky a doma pri žihľavovom čajíku a fotkách z výletiku sme s úsmevom spomínali na prenádherne prežitú nedeľu v "trojuholníku" najbližších. ;P)