wildandfree kolektív

Prednáška: Ochrana prírody na spadnutie

2012-01-25T10:44:00.000+01:00

Chránených území je na Slovensku veľa a ďalšie pribúdajú. Skutočne chránené územia z toho tvoria ale len malé percento. Otázne je, kam taká to ochrana prírody smeruje a komu slúži. Na základe konkrétnych príkladov a desaťročných skúseností v ochrane prírody Východných Karpát, sa bude autor prednášky Viliam Bartuš zamýšľať nad potrebnými radikálnymi zmenami v oblasti ochrany prírody na Slovensku a upozorní aj na nevyhnutnosť chrániť lesy v okolí vlastnými silami.

Pozývame vás preto na prvú prednášku kolektívu Wildandfree v tom to roku. Príďte si vypočuť fakty a dozvedieť sa mnohé o ne/ochrane prírody a ešte viac.
Pred prednáškou premietneme krátke tematické videá, k dispozícii bude množstvo materiálov.
Akcia sa uskutoční 14. februára v Backstage Bare, Collosseum, v Košiciach so začiatkom o 18:30hod. Vstup je zdarma.

Dobrovoľná skromnosť nie je utópia ale reálny stav.

2012-01-13T14:44:00.000+01:00

V modernej spoločnosti prevláda názor, že kvalita človeka sa odzrkadľuje vo výške jeho majetku. Táto myšlienka, známa aj ako sociálny darvinizmus, síce do určitej miery koreluje so skutočnosťou, je však mylné domnievať sa, že hmotný prospech musí byť nutne hlavnou motiváciou každého človeka. Spoločnosť postavená na takomto princípe automaticky hádže polená pod nohy svojim najvzácnejším jedincom, teda ľuďom, ktorých prvotnou motiváciou nie je materiálny zisk, ale veľkoleposť, zdravie a funkčnosť spoločnosti ako celku. Myšlienkou, že budeme žiť lepší život, ak budeme zarábať viac peňazí, sme dnes úplne posadnutí a tak pracujeme čoraz viac hodín, v čoraz otupujúcejších, zbytočnejších a deštruktívnejších povolaniach. Honba za materiálnymi statkami sa rýchlo stáva novým svetovým náboženstvom, silnejším než Kristus, Alah a Budha dohromady. Naháňame sa za všemožnými zbytočnosťami a myslíme si, že ich získaním naplníme zmysel svojho života. Správame sa ako posadnutí: najnovší mobilný telefón, ipod novej generácie, ešte ľahší a výkonnejší laptop, nablýskané auto, veľký dom, bazén, domáce kino, playstation, hromady CD a DVD, značkové oblečenie, luxusná kozmetika, drahé šperky; chceme to všetko! A tento zoznam by mohol pokračovať donekonečna…

V skutočnosti však človek potrebuje k životu iba veľmi málo: udržať sa nažive, neustále sa zdokonaľovať a vytvárať niečo hodnotné, čo tu po ňom zostane. Vtedy prijíma smrť pokojne a s otvorenou náručou. Zmysel jeho života bol naplnený. Starobylé národy túto pravdu dobre poznali. My, moderní ľudia, sa považujeme za omnoho vyspelejších a pritom sa môžeme pochváliť len znalosťou obrovského množstva zbytočných detailov. Dnešná spoločnosť, postavená na falošných ilúziách a masturbácii vlastného ega, sa úplne odcudzila realite a akémukoľvek vyššiemu princípu, ktorý by nás presahoval. Prenasleduje nás pálčivé podozrenie, že náš život je úplne bezcenný. A tak pracujeme a kupujeme a týmito pre život bezcennými vecami sa snažíme zaplniť čiernu dieru v našich vnútrach. Hneď ako nám však poštár odovzdá našu vytúženú hračku, radosť rýchlo vyprchá, tú vec položíme kdesi do kúta a vzápätí nás opäť zžiera túžba po čomsi novom. Tento hlad nebude nikdy nasýtený. Hrabanie vecí je len ďalšou drogou, ktorú nekontrolujete, ale ona kontroluje vás. Tomuto tlaku nie je ľahké odolať. Reklamy sa valia z každého rohu: všadeprítomné bilbordy, obrazovky, ľudia v stupídnych kostýmoch, nanútené letáky… a napokon celkový dizajn spoločnosti je tak chorý a falošný, že len málokto nájde silu tomuto šialenstvu vzdorovať. Aj napriek tomu čoraz viac ľudí začína tušiť, že čosi nie je v poriadku a títo ľudia sa snažia nájsť východ z tohto bludiska.

Výsledkom takéhoto vzdoru sú životné cesty, označované napríklad ako jednoduchý život, minimalizmus, či dobrovoľná skromnosť. Čo je ich cieľom a prečo sa po nich ľudia rozhodnú kráčať? Pojmom minimalizmus sa označujú najmä moderné smery v architektúre, literatúre, filme a ďalších oblastiach umenia, avšak podľa nás sa dá tento termín aplikovať aj tam, kde si život vystačí s minimálnymi prostriedkami, čím sa nielenže neoslabí, ale naopak posilní. Tu doslova platí, že menej býva viac. Cieľom dobrovoľnej skromnosti je uspokojiť sa s málom a mať tak v rukách vlastný život. Nebyť celý život drvený hypotékami a splátkami, nebyť neustále závislý na cudzích ľuďoch a ich pravidlách, ale vytvárať si vlastný priestor, vlastnú autonómiu, kde sa človek môže ďalej rozvíjať a mieriť k vyšším životným cieľom a duchovným hodnotám. Dôvodov k dobrovoľnej skromnosti býva mnoho, od úprimnej starosti o stav životného prostredia, cez duchovné, náboženské a filozofické dôvody, až po čisto materiálne a praktické dôvody.

V dnešnej dobe je už nespochybniteľné, že pokiaľ okamžite nezmeníme svoj kurz, zohavíme a ochudobníme život na Zemi na nepoznanie. A pritom ešte len začíname chápať ďalekosiahle následky svojich činov. Väčšina ľudí sa však aj napriek tomu správa, ako keby sa ich to netýkalo. Mnohí dokonca tvrdia, že celá ekologická kríza je len politickým konštruktom a neopodstatnenou hystériou environmentalistov a že stačí zlepšiť našu technológiu a všetko bude zase v najlepšom poriadku. Falošnosť takýchto tvrdení by vystačila na samostatnú esej. Títo ľudia by vám však asi netvrdili, že počítač je schopný fungovať aj keď z neho sekerou odstránite jednu tretinu jeho základných súčiastok, tak prečo sú schopní tvrdiť niečo podobné o životnom prostredí, ktoré je ešte neporovnateľne zložitejšie, než nejaký počítač? Zjavne tu ide o ťažké halucinácie a v zdravších časoch by takýchto ľudí vyháňali do pustatín.

Prirodzenou reakciou na súčasný stav by bolo okamžite zastaviť aspoň tie najdeštruktívnejšie procesy, ako keď vyberieme ruku z ohňa, aby sme si ju nespálili. Ako druh však toho zjavne nie sme schopní, v tomto smere sme absolútne zlyhali. Každý človek, ktorý je schopný uvažovať v širších súvislostiach a nie len za hranicami svojho obmedzeného ega, inštiktívne vycíti, že musí znižovať svoju záťaž na životné prostredie, že niekde začať treba. Materiálna skromnosť je pre takéhoto človeka ďalším logickým krokom. Samozrejme, už počujeme tie námietky, že ako jednotlivec aj tak nikto nemôže tento stav zmeniť. To je možno pravda, ale aj mikroskopický čin je lepší, než žiadny čin a naviac považujeme za dôležité byť čo možno najmenšou súčasťou tohto problému, tejto nemysliacej masy poslušných pritakávačov, ktorí neberú žiadne ohľady na dôsledky svojich činov a žijú len preto, aby uspokojovali svoje prchké a prelietavé vášne. Dôležitá je v tomto smere aj sila osobného príkladu, nech sa navonok javí akokoľvek nepodstatná. Lebo to, ako pôsobíte na svoje bezprostredné okolie, to je v podstate vaša jediná možnosť ako môžete niečo zmeniť. Preto v tomto smere podporujeme nekompromisnosť… prestaňme sa naháňať za všetkým tým lesklým odpadom a začnime sa sústrediť na to, čo je v živote podstatné!

Dobrovoľnú skromnosť pozná vo forme askézy aj každé významnejšie svetové náboženstvo, od ranného kresťanstva, cez islam, až po východné tradície, kde tieto praktiky dodnes zaujímajú mimoriadne významné miesto. Cieľom askézy je zbaviť sa zbytočných materiálnych potrieb a vytvoriť tak priestor pre rozvoj vlastného ducha a pochopenie vyššieho princípu. Je to prostriedok, ktorým môžeme neuveriteľne spevniť svojho ducha. Skromný život však má aj svoje praktické výhody. Keďže si v tomto prípade človek vystačí s málom, môže sa väčšmi sústrediť na to, čo chce v živote skutočne dosiahnuť. Môže napríklad pracovať menej hodín a zvyšok času venovať svojej rodine, svojmu osobnému rozvoju, či tvorbe niečoho výnimočného. Alebo môže slušne ušetriť a peniaze použiť na niečo hodnotné, napríklad na kúpu vlastnej pôdy, rozvoj lokálnej komunity, či záchranu posledných zvyškov nedotknutých pralesov. Ide o celkové prehodnotenie svojich hodnôt a priorít. Myslite a neustále sa pýtajte, či je daná vec pre váš život skutočne potrebná, prípadne či vás ako človeka robí lepším. Učte sa rozlišovať medzi potrebujem a chcem.

Tieto tvrdenia vám môžu pripadať smiešne a spiatočnícke, ale spomeňte si na ne, keď budete najbližší sobotný deň tráviť niekde v kancelárii, odrezaní od všetkého, na čom vám skutočne záleží. Budete tam hniť len preto, aby ste mohli zaplatiť svoju novú plazmovú televíziu prehnaných rozmerov, zatiaľ čo nemáte čas ani na svoje vlastné deti. Ktovie, čo si budete želať viac na smrteľnej posteli, šancu získať späť aspoň trochu strateného času, ktorý ste mohli stráviť so svojimi blízkymi, či nové Ferrari? Túto úvahu zakončím zaujímavým výrokom, ktorý som našiel kdesi na internete:

Rozdiel medzi chcem a potrebujem je v sebakontrole.

www.pretrvanie.info

Ponúkame vám bio fairtrade mokka kávu Flores Magón

2012-01-07T15:07:00.001+01:00

V rámci projektu solidárnej distribúcie vám prinášame ďalšiu Zapatistickú kávu. Jedná sa o bio fairtrade mokka Flores Magón. Káva pochádza od Zapatistických kooperatívnych družstiev Ssit Lequil Lum a CoopeAgri. Jedno balenie - 250g, si u nás môžete objednať za solidárnu cenu 5EUR.

Kávu ako aj iné produkty samosprávneho družstva Café Libertad objednávajte na našom mailovom kontakte.

Zrnková káva LIBERTAD

2012-01-04T15:24:00.000+01:00

Sme veľmi radi, že si Zapatistická káva pomaly nachádza svojich záujemcov aj na Slovensku, preto sme sa rozhodli rozšíriť sortiment výrobkov ešte o pár druhov.
Predstavujeme vám teda zrnkovú podobu kávy LIBERTAD, predáva sa v jedokilovom balení za cenu 17.50 EUR.
Káva má nemecký certifikát bio kvality, je fair trade a pochádza od Zapatistických kooperatívnych družstiev Yachil Xojoval Chulchan, Chiapas, Mexiko.

Keď začala noc.

2012-01-02T13:50:00.000+01:00

Pre všetkých vás z východného Slovenska, ktorí máte radi komiksy, vám prinášame štvrtý zošit z dielne ČSAF, ktorý si môžete objednať aj u nás, na našej mailovej adrese. Cena jedného výtlačku je 2 EUR.

Čtvrtý sešit komiksové edice Nakladatelství Československé anarchistické federace je překladem jedné z prací Thomase Fatzinka. Jeho grafický příběh Als die Nacht begann (Když začala noc) jsme dostali od našeho kamaráda z Vídně během anarchistického knižního veletrhu „Anarh“, který se konal v květnu 2011 ve slovinském městečku Trbovlje, poté co viděl první dva sešity komiksové edice na našem stánku.

Ilustrátor Thomas Fatzinek se narodil v rakouském Linci v roce 1965. Po odchodu ze školy a vyučení se litografem pečoval o staré lidi, staral se o vězně, pracoval jako tiskař, skladník, klempíř, příležitostný dělník, obsluha kopírky či mechanik v ZOO Schönbrunn. Od roku 1994 žije trvale ve Vídni, tady také o deset let později získal diplom na vídeňské škole umění, kde studoval grafiku a jeho závěrečnou prací byl právě tento komiks. Od roku 2007 se jeho práce objevují na několika výstavách, především ve Vídni a Linci. Dva roky nato se z něj stává ilustrátor na volné noze. Je členem iniciativy „Comics gegen Rechts“ (Komiks proti pravici) a jeho komiksy (v němčině) si můžete objednat na www.pictopia.at.

V komiksu Když začala noc Fatzinek působivě zpracoval obraz Rakouska meziválečného období se zaměřením na události kolem 12. února 1934. Hrdinou příběhu je mladý dělník, který byl svědkem mnoha historických událostí první rakouské republiky včetně postupné perzekuce dělnického hnutí a potlačování demokracie. Později se připojil k obranným oddílům (Schutzbund) sociálních demokratů a účastnil se boje o Karl-Marx-Hof proti policii a domobraně (Heimwehr). Fatzinek vypráví příběh jednoduchou, avšak fascinující formou linorytu od založení první republiky až po útěk hrdiny kanalizačním systémem v roce 1934. Čtenáři se tak odkrývá u nás ne příliš známý příběh austrofašistického režimu a dělnického odporu vůči němu. Než se Fatzinek pustil do zpracování samotného komiksu, pečlivě se věnoval studiu popisovaných historických událostí. Na komiksu pracoval celkem dva roky, a to v letech 2002 až 2004.

Ponúkame vám bio/fair trade kávu LIBERTAD

2011-12-30T13:54:00.000+01:00

Rozširujeme ponuku od našich priateľov z kooperačného družstva Café Libertad.

Káva LIBERTAD pochádza z oblastí juhovýchodného Mexika od Zapatistického kolektívu Yachil Xojoval Chulchan, z Chiapasu.

Káva je bio certifikovaná v Nemecku. Ponúkame vám 500g vákuové balenie za cenu 10 EUR. K cene pripočítavame poštovné náklady. Objednávajte na našom mailovom kontakte.

Ponúkame vám bio organický čaj Mate z Brazílie.

2011-12-27T15:50:00.002+01:00

Tento čaj pochádza z kooperatívneho družstva "Movimento des Trabalhadores Rurais sem Terra (MST)" v Brazílii. Ide o jedno z mála aktívnych kolektívov podporujúcich súčasné hnuťie ľudí bez domova a pôdy. Družstvo MST bolo založené v roku 1985 a od tej doby vedie nenásilný boj za práva týchto ľudí pri dosahovaní väčších a lepších sociálnych práv.

Výroba tohto čaju si prakticky nevyžaduje žiadne technické prostriedky. Lístky neprechádzajú fermentovacím procesom a pri sušení sa od nich oddeľujú stopky.
Medzi jeho vlastnosti patrí obsah kofeínu, vitamínov, flavonoidov a plnohodnotných kyselín. Pôsobí na prírodnom základe, má povzbudzujúce účinky.
Výroba čaju prebieha striktne bez pesticídov, chemických prostriedkov a umelých hnojív.

Tento čaj si môžete u nás objednať 100g za 2EUR a podporiť tak MST v jeho sociálnych aktivitách.Objednávajte na našom mailovom kontakte.

Premietame: RELIGULOUS

2011-12-19T20:02:00.001+01:00

Ahojte,
wildandfree kolektív ajv roku 2012bude organizovať premietania nezávislých dokumentov v Košickom Collosseu. Po nádherne strávených chvíľach meníme réžiu premietacích aktivít. Ako WaF budeme premietať každý mesiac len raz a to druhý týždeń v mesiaci tak, ako to bolo do teraz. druhú časť mesiaca prenechávame Vám, ktorí by ste sa radi prezentovali svojím vlastným premietaním.
Chceme premietať, chystáme prednášky, workshopy. o tom do akej miery budú tieto aktivity úspešné, to závisí aj na nás. Vytvárame kolektívy, lámeme bariéry. pridajte sa k nám.

Zapatistická káva

2011-12-09T19:43:00.000+01:00

Ospravedlňujeme sa všetkým vám, ktorí ste si u nás objednali tento i minulý mesiac kávu a zatiaľ vám nebola doručená. Naše objednávky stále neopustili Hamburg, však hneď ako dorazia k nám na východ, v krátkej dobe Vám ich rozpošleme.
Ďakujeme vám všetkým za trpezlivosť

Humenské dočasné umiestnenia túlavých psíkov potrebujú našu pomoc!

2011-11-19T10:36:00.001+01:00

Sú verní, nepijú, nemajú dlhy, nie sú vypočítaví, a predsa končia na ulici , alebo priviazaní niekde v lese. Ako im pomôcť?

Možno by stačilo tochu viac citlivosti. Sme dobrovoľníci, ktorým osud týchto spoločenských zvierat nie je ľahostajný. Chceme dať šancu psíkom, aby si mohli nájsť nový domov. Keďže v Humennom neexistuje žiadna informačná tabuľa o stratených a nájdených zvieratách, vytvorili sme na Facebooku stránku “UTULOK PRE PSIKOV V HUMENNOM. Nejde nám prioritne o vybudovanie útulku, skôr o to, aby sa mohli ľudia prostredníctvom internetu zoznámiťso psíkmi, ktorí sa stali pre iných nepotrební, alebo sa zatúlali. Taktiež, aby psíci
nekončili na ulici, stačí psíka nafotiť, poslať na kontakt uvedený na facebooku, a anonymne sa mu pokúsime nájsť nový domov, aspoň dočasný. Spolupracujeme z veterinármi, a tak dokážeme zabezpečiť veterinárne ošetrenie , preplácať stravu, a tak pomáhať ľudom, ktorí chcú pomôcť psíkom dočasnou opaterou.Snažíme sa o kastráciu psov. Uvedomujeme si, že aj keď je to zásah proti prírode , predchádza sa takto zbytočnému nakrývaniu psov a starostiam, kam s nechcenými šteniatkami.
Blížia sa Vianoce, a mnohí z nás chcú potešiť svoje ratolesti,malou , živou guľôčkou. Práve tieto vianočné darčeky končia koncom januára, polomŕtve, zamrznuté niekde za mestom.Netýrajme, neubližujme, staňme sa aj my ĽUDIA najlepšímipriateľmi psov.

Za všetkých havkáčov ďakuje NIna.

Kontakt pre pomoc humenským aktivistom/tkám: huspenina@zoznam.sk

wildandfreekolektív podporuje túto aktivitu Humenských aktivistiek, preto je našou snahou budúci rok prispieť aj benefične na tieto a im podobné aktivity. ak robíte vo svojom okolí podobné dobré činy, kontaktujte nás.

Vylepšujeme sa!

2011-11-05T10:54:00.001+01:00

Vitajte na novom webovom blogu WildandFree kolektívu. Prečo nový dizajn, články, akcie či aktivity? Po siedmich rokoch prežívame a ideme ďalej! Viac informácií ako aj obsiahly článok o krásnych siedmych rokoch eko-sociálneho hnutia na východnom Slovensku a nie len u nás prinesieme už čoskoro.

Video k zapatistickej káve so slovenskými titulkami

2011-11-05T00:25:00.002+01:00

Preložili sme pre vás video o zapatistickej káve, ktorú si môžete u nás objednať.
Vranov a Košice aj osobne bez poštovného.
Info na kiwisdistro@inmail.sk, objednávajte na: wildandfreekolektiv@inmail.sk

Prosíme šírte ďalej, hlavne medzi kávičkárov.

BIO - Fair Trade - výborná chuť! Oplatí sa!

http://youtu.be/Tm8RBEspQEA

Zapatistická káva

2011-09-11T14:15:00.004+02:00

Zapatistická káva v distribúcii už aj na Slovensku !

Milí/é priatelia/ľky,

Prinášame vám na slovenský trh jedinečnú kávu z hôr juhovýchodného Mexika a Kostariky. Káva, výnimočná svojím spojením dvoch odrôd kávových zŕn, svojou nezameniteľnou chuťou a jemnou sladkastou arómou je základom príjemne strávenej chvíle pri jej popíjaní.

Popri svojej chuti a aróme má táto káva aj iné, predovšetkým sociálne výhody a to predovšetkým pre jej pestovateľov. Ako zatiaľ jediná svojho druhu je na Slovensku BIO a Fair Trade zároveň.

Keďže ju radíme medzi bioprodukty, znamená to, že je vyrobená systémom ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Ako Fair Trade výrobok podporuje obchodné partnerstvo medzi dovozcami z krajín vyspelého severu a producentmi v rozvojových krajinách. Jeho cieľom je zlepšenie životných podmienok znevýhodnených a vykorisťovaných producentov na chudobnom juhu a navrátenie základných etických a morálnych zásad do
medzinárodného obchodu. Fair Trade sa zároveň snaží produkciou biopotravín chrániť životné prostredie v pestovateľských krajinách, ako i zdravie nás, konzumentov. Výrobcovia Fair Trade produktov sú predovšetkým demokraticky organizované družstvá, ktorých členovia sa spolupodieľajú na rozhodovaní o investíciách spoločne získaných prostriedkov i ostatných krokoch družstva. Podmienkou je však transparentnosť investície a jej sociálny či ekologický prínos. Výroba Fair Trade výrobkov uprednostňuje miestne prírodné materiály získané dlhodobo udržateľným spôsobom, obnoviteľné zdroje energie a šetrné poľnohospodárske postupy. Za ekologickú produkciu BIO potravín získava pestovateľ špeciálnu prémiu.

V súčasnej dobe sa na pultoch našich obchodov objavuje obrovské množstvo rôznych druhov kávy, žiaľ zastúpených len zopár výrobcami. Na minimálne množstvo výnimiek ide všetko o nadnárodné korporácie, vďaka ktorým je skoro nemožné ponúknuť spotrebiteľom iné, mnohokrát kvalitnejšie a prírodne čistejšie produkty. Ako korporačné mocnosti, ovládajú obchodné trhy, čo má za následok kontrolu nad vývozom, produkciou a konečným ziskom. Takto sú menší výrobcovia kávy oberaní o množstvo finančných prostriedkov, ktoré musia vynakladať na prevoz, distribúciu a konečný predaj cez obrovské firemné spoločnosti.

Naša káva prichádza k vám z horskej oblasti juhomexického štátu Chiapas od zapatistického družstva Ssid Lequil Lum a ďalšieho autonómneho družstva Longo Mai/Coope Agri z Kostariky, sídliaceho v meste San Jorge. Prvé spomínané družstvo sa radí k Zapatistickým obyvateľom, ktorí od konca minulého storočia bojujú za práva miestneho obyvateľstva žiť dôstojne a predovšetkým slobodne. Roľníci, ktorí vypestovali túto kávu, dostali za svoju prácu plnú a spravodlivú cenu, čo je tri krát viac peňazí ako roľníci utláčaní korporačnými metódami.
Káva je po rope druhým najväčším dovozným artiklom a práve v Mexiku sa jej veľmi darí a tak patrí k najlepším svojho druhu.

Ďalšou výnimočnosťou je jej praženie a balenie v samosprávnej a autonómnej fabrike Café Libertad v Nemecku. Táto firemná spoločnosť je v rukách samotných zamestnancov, to znamená, že nemá žiadnych šéfov ani nikoho iného, kto by ju mohol finančne zotročovať. Zisky ako aj samotná organizácia sú delené a plánované priamou demokraciou zdola medzi všetkých zamestnancov zároveň.

Ak máte radi chvíle strávené pri popíjaní kávy, a radi podporujete dobré veci, prijmite pozvanie na šálku dobrej kávy od ľudí s dobrým srdcom.

Kávu je možné objednať si v 250g balení. Cena za jedno balenie je 5 EUR.
Objednajte si balíček kávy Café Libertad už dnes:

kiwisdistro@inmail.sk alebo na tel.č. 0918 409 776

Pri objednávke viacerých kusov sa vieme dohodnúť na nejakej zľave.
Objednajte si 5 ks balenia Zapatistickej bio/fairtrade kávy z Mexika a získajte 1 DVD z distribúcie wafpress ZDARMA!

Spolu s kávou vieme zahrnúť do objednávky aj veci z nášho WAFPRESS distra, ktoré si môžete vybrať tu:
http://waf-kolektiv.blogspot.com/2010/02/dvd-v-distre-wafpress.html

Táto káva má farbu Zeme. Zeme bohatej a nekontaminovanej, po tisícročia obrábanej indiánskymi roľníkmi Mayov vždy a len prírodnými metódami. Zeme utlačovanej a vykorisťovanej veľkostatkármi a nadnárodnými korporáciami pdporovanými vládou. Zeme vzbúrenej, kde sa potomkovia pôvodných obyvateľov rozhodli vziať si svoje životy späť do vlastných rúk a kde ako Zapatisti bojujú za práva každého a každej žiť dôstojne a slobodne.

Roľníci, ktorí vypestovali túto kávu, dostali za svoju prácu zaplatené plnú a spravodlivú cenu, teda tri krát viac peňazí, ako by im dali nadnárodné korporácie. Káva je po rope druhým najväčším vývozným artiklom na svetovom trhu a práve v Mexiku sa káve darí a tak patrí k najlepším svojho druhu. Táto káva je bio a pochádza z horskej oblasti juhomexického štátu Chiapas od zapatistického družstva Ssid Lequil Laurn a ďalšieho autonómneho družstva Longo Mai/Coope Agri z Kostariky sídliaceho v meste San Jorge.
Káva je pražená a balená v Nemecku kolektívom Café Libertad, firmou, ktorá je v rukách samotných zamestnancov, bez šéfov.

Na Slovensku ju distribuuje samosprávny firemný kolektív Kiwis Vegan Food.

Kevin Tucker: Čarodejnica a divokosť

2011-06-02T17:31:00.001+02:00

Pilierom globálnej civilizácie je energia, ktorá prúdi cez zásuvky v našich stenách. Dôvod, že naša globálna civilizácia vôbec existuje, je v prvom rade ten, že sa k nim pripájame. Prečo to robíme? Keď zasvietime žiarovku, myslíme pri tom aj na havárie v atómových elektrárňach, na hory bez vrcholov odpálené dynamitom, kde zostali len železné koľajnice a mŕtve kanáriky? Myslíme na 6 miliónov vtákov, ktoré ročne uhynú len v USA, pretože vlietli do mikrovlnných stĺpov vysoko nad korunami stromov? Myslíme na divokosť, ktorá sa neustále pokúša predrať cez trhliny v betóne? Myslíme na divokosť v nás samých, ktorá sa mení na vriaci hnev, pretože sa zmierujeme s prežívaním namiesto života? Samozrejme, že nie, pretože keby sme na to mysleli, boli by sme tam vonku a ničili všetko, čo stojí v ceste nezávislosti. Duchovne povedané, sme mŕtvi.

Domestikácia znamená zničenie ducha. Vezme si divokú bytosť a premení ju na súčasť globálnej mašinérie: stávame sa súčasťou mašinérie, duševne i fyzicky. Nie je to ľahký proces, ale je to niečo, na čo sme všetci zvyknutí. Proces, kedy cítime hlbokú agóniu pri slove ďakujem za podanú výplatnú pásku. Avšak podľa architektov civilizácie je tento proces nevyhnutný. Je nevyhnutný, pretože sme sa ani teraz, ani desaťtisíc alebo milión rokov dozadu nenarodili s myslením, že moc a nadvláda sú potrebné či oprávnené. Aby sme tomu verili, musia nás najprv oklamať.

Kľúčom k udržaniu moci je jej dobré odôvodnenie. Dobré odôvodnenie nemusí byť skutočne pravdivé; stačí, že bude vierohodné. To platí rovnako tak pre náčelníkov súostrovia Trobriand, ako aj pre Busha juniora. A tak sa zdá, že najlepším dôvodom vlastnenia vojenskej sily, je prastarý strach z barbarov pred bránami obce: strach z chaosu a divokosti, ktoré číhajú hneď za múrmi, hranicami, plotom alebo čistinou. Teroristi Busha juniora sa skutočne hodia do tohto pojmu neznámeho. Pre McCarthyho a Reagana to boli komunisti, nacisti zas mali Židov, kolonialisti mali divochov a ako píše Clyde Kluckhohn, Navahovia tak, ako mnoho iných (štátnych aj neštátnych) spoločností mali čarodejnice (1944. 89-90).

Antagonistický rozkol medzi nami a tým neznámym je potom stredobodom domestikácie. Brániť teritórium alebo považovať divokú rastlinu či zviera za svoj majetok, si vyžaduje nielen to, že sa na ne budete pozerať ako na niečo odlišné, ale že ich budete vnímať ako niečo podradné (Duerr 1985, Tucker 2002). Tým nechcem povedať, že skutoční primitívi nevedia rozlíšiť, že nie sú rastlinou alebo zvieraťom, ale ich vzťah s tým neznámym nie je antagonistický ani nutne dôležitý: to prichádza až s domestikáciou.

James Woodburn urobil dôležité zistenie, a to, že spoločnosť môže byť rozdelená do dvoch hlavných skupín: založená buď na okamžitej alebo oneskorenej návratnosti/uspokojení (Woodburn 1982). Zjednodušene povedané, existujú rovnostárske (čo znamená, že všetci ľudia majú rovnaký prístup k nevyhnutným potrebám) a nerovnostárske spoločnosti (kde existuje hierarchický prístup). V spoločnosti, v ktorej je okamžitá návratnosť, nie sú žiadne prekážky pri zháňaní toho, čo potrebujete a kedy to potrebujete. Neexistuje žiadny systém sprostredkovania a všetci ľudia majú všetky potrebné zručnosti, aby dosiahli svoje potreby.

Je to viac než ekonómia; ide o spôsob života, ktorý neustále pripomína spoločenstvo života. Rozkol s tým neznámym vyplýva zo súvislostí: ľudia sú súčasťou života, nie mimo neho. Nie sú tu ani barbari ani brány; divokosti sa neobávajú, ale naopak, tešia sa z nej. To, že týmto spoločnostiam chýba viera v čarodejníctvo, je sotva prekvapujúce, ale samozrejmé (Brain 2001: 211-2, Lee and DeVore 1968: 91-2, 341). Colin Turnbull si všimol u ľudí kmeňa BaMbuti: “[oni] sa túlajú lesmi, kedy sa im zachce, v malých izolovaných skupinkách alebo skupinách lovcov. Nemajú strach, pretože pre nich neexistuje žiadne nebezpečenstvo. Nemajú núdzu, a preto ani potrebu viery v zlých duchov.” (Turnbull 1962: 14) Avšak neprítomnosť čarodejníc a čarodejov u nich neznamená nedostatok predstavivosti. Pre lovcov-zberačov nie je nezvyčajné uznať čarodejníctvo u ich usadlých susedov, ale nie je v tom záujem pre vlastné použitie (Woodburn 1988: 40).

Spoločnosti, kde je uspokojenie potrieb oneskorené, sú zase iný príbeh. Strata rovnostárstva je priamo spojená s tromi základnými faktormi; nadbytok, sedentizmus (usadlíctvo) a domestikácia. Niektoré spoločnosti majú len jeden z týchto troch, zatiaľ čo iné môžu mať všetky tri. Môžu to byť lovci-zberači, ale v prípade všetkých troch sú to zvyčajne hortikultúrne spoločnosti. Akokoľvek sa tieto veci zdajú byť bezvýznamné, sú veľmi dôležité. Keď sa nejaká spoločnosť stane závislou na nadbytku, ľudia už viac nemajú slobodnú voľbu brať si, čo potrebujú, pretože po prvýkrát sa niečo produkuje. Ovocie práce sa hromadí a vznikajú pozície pre ľudí, ktorí jedlo distribuujú. A tak začínajú vznikať mocenské pozície: malými krokmi je odstraňovaný prístup k životu vo vlastných rukách (niečo tak zakorenené v našom vlastnom živote, že aj myšlienka byť skutočne sebestační, môže byť šokujúca).

Sedentizmus alebo usadené spoločnosti nielen odporujú protimocenským tendenciám mobility a flexibility (schopnosti prispôsobovať sa) (Barnard and Woodburn 1988: 28, Brain 2001: 211-2), ale napádajú tiež ekologický vzťah vytváraný počas miliónov rokov. Anticoncepcia na bedre (nosenie dieťaťa ženou pri kočovaní) bola účinným spôsobom ako udržať populáciu v rámci zaťažiteľnosti. Avšak keď sa ľudia usadia, je jednoduchšie vychovávať viacero detí naraz. Toto usadenie sa ďalej dáva možnosť viacerým komplikovaným domácim situáciám. Domestikácia v jej doslovnom význame (navyknutie si na domácnosť), sa stáva problémom. Erózia rovnostárskych vzťahov začína byť viditeľná v dedinskom živote aj v architektúre (Wilson 1988). Okrem toho, domestikácia rastlín a živočíchov upevňuje nadradenosť rozkolu medzi mnou a tým neznámym, a to nielen medzi ľuďmi a mimoľudskými bytosťami, ale aj medzi kmeňmi a vo vnútri rodiny.

Vidíme tu vznik moci (nadvlády) a degradáciu rovnostárstva. V tomto kontexte vznikajú čarodejnice, vlkodlaci, bosoráci a bytosti, ktoré sa túlajú nocou. Rovnako ako bieda miluje spoločnosť, mocichtiví štváči potrebujú všeobecného nepriateľa. Úloha náčelníka je nestálejšia než pozícia kráľa alebo prezidenta. Zatiaľ čo môže byť vytvorené striktné tabu v ich prospech, napriek tomu sú prístupní. Keď kráľ alebo prezident stratia svoju dôveryhodnosť, ešte stále majú prístup k moci (tiež, čo platí v našom prípade, nehorázne vysoko platených expertov pre styk s verejnosťou). Keď stratí svoju dôveryhodnosť náčelník, je často zabitý alebo poslaný do vyhnanstva. Takže tu je potrebný obetný baránok. My máme teroristov, ostatní majú čarodejnice.

Domestikácia je závislosť.

Zlá úroda, sucho alebo akákoľvek kritická situácia znamenajú vyhladovanie pre poľnohospodárov, kým pre mobilných zberačov-lovcov znamená, že musia pokračovať a hľadať potravu niekde inde. Suchá a povodne priviedli ku kolapsu mnohé poľnohospodárske štáty (Fagan 1999). Pre iné to znamenalo, že na vine sú čarodejnice a bosoráci. V stávke tu nie je len zlá úroda a nevydarené lovy, ale aj osobný neúspech, zlé zdravie a najčastejšie smrť, ktoré spôsobujú čarodejnice.

Pre poľnohospodárske spoločnosti je čarodejníctvo spoločenskou pohromou. Ľudia kmeňa Azande uznávajú, že čarodejnice sú vždy aktívne, ale stávajú sa problémom až vtedy, keď sa nejaká osoba stane obeťou počarovania. To neznamená, že ľudia nie sú vždy opatrní, zvlášť preto, že čarodejnice nemusia vždy vedieť, že vám počarovali. Keď sa zásobíme konzervami a tesníme naše okná plastom a páskami, sme v mnohom podobní tým, ktorí sa boja čarodejníc, zahrabávajúc a zaisťujúc svoj majetok, výkaly, ostrihané nechty, vlasy a podobne, aby sa nestali nástrojmi čarodejníc.

Obvinenia z čarodejníctva sa vyskytujú veľmi často. Väčšinou je previnilá čarodejnica schopná splatiť škodu jej zhubných činov bez toho, aby bola zabitá, ale nie je to vždy ten prípad. Netreba dodávať, že členovia kniežacej triedy sú len veľmi zriedkavo obviňovaní z čarodejníctva, aspoň nie verejne (Evans-Pritchard 1976: 9). Takže sú azda čarodejnice najpoužívanejším výrazom pre zmätok? V mnohých prípadoch zrejme áno, ale je jednoduché vidieť prečo. Keď sa veci začínajú rozpadať, pre tých pri moci je vždy výhodnejšie, ak ľudia hľadajú problém niekde inde, len nie v sociálnom systéme. Z okolia by nám to malo byť dôverne známe.

A tak je čarodejnica hrozbou rozpadu a odporu voči spoločenskému poriadku.

Ľudia z kmeňa Lele veria, že bosoráci “sa obracajú chrbtom voči vlastnému druhu a bežia s prenasledovanými, bojujú proti lovcom, pracujú proti veštcom, aby dosiahli smrť namiesto uzdravenia” (Douglas 2002: 207). Opäť by nám to malo znieť povedome. Vlkodlaci, upíri a divokí muži už dlho strašia civilizované spoločnosti, číhajúc v lesoch mimo impéria a v noci sa vkrádajúc do jeho vnútra (Duerr 1985, Anonymous 2003, Kennedy 2004). Kradnú alebo jedia naše deti a duše, hrozia nám, že nás zoberú mimo hranice medzi civilizáciou a divošstvom a zničia nás (vypustia nás alebo nás zabijú; toho prvého sa väčšina obáva asi najviac).

Napriek tomu, čarodejnice nie sú vždy využívané k ospravedlneniu alebo posilneniu moci. Úloha čarodejníctva je zvyčajne relatívna k stupňu rovnostárstva, ktoré ešte zostalo v určitej spoločnosti. Avšak zvýšený stres môže poskytnúť úlohe čarodejníctva väčší vplyv. Európsky vplyv znamenal nárast obvinení z čarodejníctva pre ľudí z kmeňa Yanomami (Ferguson 1995: 58) a Navaho (Kluckhohn 1944) a je pravdepodobné, že aj pre iné kmene. Avšak medzi spoločnosťami bez štátnej príslušnosti sú obvinenia z čarodejníctva využívané proti ďalšej centralizácii moci.

Čarodejnica v spoločnostiach bez autorít a štátnej príslušnosti na seba väčšinou berie úlohu podvodníka. Predkladá oprávnenie pre tabu a stanovuje etiketu tým, že predvádza spoločensky deštruktívne správanie. Čarodejnice porušujú tabu a predstavujú charakter úbohého suseda zosobňujúc vlastnosti ako napríklad nespoločenskosť, izoláciu, lakomstvo, nepriateľstvo a nevrlosť (Lehmann and Myers 2001: 205). Medzi ľuďmi kmeňa Navaho sa čarodejnice podieľali "na všetkých tajných a nenávistných činnostiach proti zdraviu, majetku a životom príslušníkov kmeňa" (Kluckhohn: 110). Zároveň ponúkali prostriedok, ako vyjadriť tieto myšlienky/správanie (ibid: 85).

Osobnosť čarodejnice alebo podvodníka je potom dôležitým aspektom sociálnej súdržnosti (niečo, čo by sme mali mať na pamäti pri premýšľaní o anti-autoritárskej organizácii spoločnosti). Keď sa spoločnosť stáva viac a viac závislejšou na deľbe práce a predvídateľných okolnostiach, je dôležité, aby zdravie štátu bolo považované za zdravie jedinca. Dokonca aj na malom území je nacionalizmus zdrojom moci.

Udržovať sociálne rozvrstvenie na minime je dôležitou úlohou, kde obvinenia z čarodejníctva môžu prísť vhod.

V týchto spoločnostiach môžu byť obvinenia z čarodejníctva prostriedkom pre sociálne vyrovnanie. Keď niektorí ľudia začnú byť viac a viac mocnejší na úkor iných, nastupujú sociálne nepokoje. Kluckhohn si všimol medzi ľuďmi Navaho: "hrozba obvinenia z čarodejníctva slúži ako brzda pre moc a vplyv tých, ktorí vedú rituálne slávnosti", a tak "ich schopnosť ovplyvňovať beh udalostí, nadprirodzené zručnosti musia byť používané len na dosiahnutie spoločensky žiadúcich výsledkov" (111). V súlade s "anarchistickými tendenciami spoločnosti Navaho" (ibid: 113), je vzostup k moci včas zastavený.

Ďalej to môžeme vidieť aj medzi Shawnee nativistami, ktorí v rokoch 1750 - 1770 v priebehu ich vzbury proti kresťanstvu a kolonizácii obviňovali bohatých a mocných z čarodejníctva (Dowd 1992: 136).

Aj keď môžeme jasne vyvodiť podobnosti medzi čarodejnicami v spoločnosti Navaho a Azande a teroristami vo veku globalizácie, je dôležité pozrieť sa na čarodejnice v našej vlastnej histórii. Často bolo jednoduché pre sociálnych darwinistov a zástancov pokroku poukazovať na strach z čarodejníc ako na dôvod, prečo sú primitívni ľudia menej vyvinutí alebo detskí a prečo musia byť asimilovaní do civilizácie (v podobe spŕšky nábojov alebo nadvlády kolonizácie). Ale pohľad na naše vlastné územie nám ukazuje európsky hon na čarodejnice, ktorý prebiehal v rámci zrodu našej milovanej vedeckej racionality od začiatku 14. až do neskorého 17. storočia.

V USA sú slávne súdne procesy proti čarodejniciam v Saleme silno zaryté v pamäti histórie, ale tých 25 životov upálených na hranici bolo málo v porovnaní s inými prípadmi. V diecéze Como v Taliansku bolo v roku 1523 upálených 1000 čarodejníc. Rok 1585 bol osudný pre dve dediny v Nemecku, kde po upaľovaní zostala v každej dedine len jedna žena. V rokoch 1581-1591 bolo upálených 900 čarodejníc v Lorraine vo Francúzsku (Griffin 1978: 15). A zoznam by takto mohol pokračovať ďalej. Spálené pozostatky sú odkazom strachu. Čarodejnica predstavujúca chaos a divokosť nebola nikdy tak obávaná. Až teraz sa tento chaos stal viditeľným terčom.

Odkedy sa patriarchia ešte viac zamotala do civilizácie, jej nepriatelia sa stali viac zreteľnejšími. Po prvýkrát bola čarodejnica klasifikovaná a určovaná rodom. Sociálni devianti boli odcudzení, tí, ktorých samotná existencia slúžila ako neustála pripomienka slabosti moci. Počas tohto obdobia boli upaľované predovšetkým ženy, chudobní, homosexuáli a radikáli (Evans 1978, Griffin 1978, Merchant 1990). Kým boli ženy stále viac zotročované a stále viac vnímané ako relikvie prírody, medzi rokmi 1562 a 1684 ich počet ako údajných čarodejníc vzrástol na 82 % (Harris 1989: 238).

Toto obdobie bolo obdobím rastúcich nepokojov. Kým sa sociálne rozvrstvenie vyšplhalo na novú úroveň, totalitárna bezmocnosť bola sotva nejakým abstraktným pojmom. Nastolený poriadok bol ohrozovaný samotnými základmi, na ktorých bol postavený. Marvin Harris píše: "Zásadným výsledkom systému honov čarodejníc (popri spálených telách) bolo to, že chudobní začali veriť, že namiesto princov a pápežov im ubližujú čarodejnice a démoni" (237). Spálené telá legitimizovali štát. Sociálne zlo malo svoj zdroj a čo je najdôležitejšie, štát s tým niečo robil.

Dnes sa bieli boja ne-bielych, pretože sú považovaní za konkrétnu hrozbu. Možnosť byť zabitý teroristami (Bushovi zlí ľudia, nie vlády samozrejme) vyzerá smiešne oproti možnosti úmrtia pri autonehode. Je väčšia pravdepodobnosť, že niekto bude zabitý padajúcim predajným automatom, než útočiacim žralokom. Ale čoho sa bojíme my? Hocičoho, len nie celého tohto systému; celá civilizácia stojaca pred nami každý deň, úzkosť v technicky sa meniacom svete, sužujúce nutkanie odporovať domestikácii, mikrovlnné žiarenie, ktoré preniká našimi telami v číhajúcej divokosti. Hojnosť produkcie je naším zdravím: domestikácia vkladá tento odkaz do našej mysle. Toto je naše bremeno, naša opora. Divokosť, neporiadok, chaos, anarchia - to sú čarodejnice civilizácie.

Ale odkazom toho celého nie je len problém, ale aj možnosť výberu. Čerpaním z dedičstva Navaho sa môžeme obrátiť k prenasledovaným čarodejniciam počas kresťanských rituálnych čistiek a nájsť ten impulz, ktorý sa nám ponúka. Počas ťažkých časov u ľudí Navaho, Azande, Lele, v Európe a podobne, kam sa má človek potom obrátiť? Keď celý život počúvate o sile, ktorá je vo vás ukrytá a prekonáva ľudské telo, prečo by ste ju nechceli využiť? Vieme, že to využili mnohí počas európskych honov na čarodejnice (Duerr, Evans) a nie je veľa dôvodov pochybovať o tom, žeby to bolo inak aj medzi primitívnymi ľuďmi.

Keď patriarchovia puritánstva začali kázať o zle číhajúcom v divokosti čarodejníc a bytostí, ktoré prekračujú plot medzi civilizáciou a divošstvom, odcudzenci ho začali vyhľadávať. Pri hľadaní úniku sa začali stotožňovať s protikladom štátnej moci. Toto sa musíme naučiť. Pri snahe eliminovať hrozbu pre štát, tí pri moci ukazujú svoju slabosť. Nevedomky poukazujú na to, čo bolo pred nami od samého začiatku: pod rúškom absolútnej moci leží krehká, slabá mŕtvola udržiavaná krvou a potom tých, ktorí sú naučení pozerať sa jej očami; vízia domestikácie.

My sa stávame civilizáciou; spútaná myseľ, jazvy na tele, hromady spálených mŕtvol, túžba zotročeného zvieraťa zničiť bariéru medzi ním a pravou slobodou. Čarodejnice, šamani a bosoráci sa priviedli na pokraj smrti, aby si pripomenuli krehkosť života a radosti bytia. Halucinogénne stavy privodené narkotikami boli dočasným únikom od bolesti z choroby prežívania. Hľadali úžas, "zanechali svoju jedinečnosť, zriekli sa svojej vôle pre vôľu krajiny a spojili individualizované túžby v rámci rozsiahlej potreby divočiny" (Moore 1988: 21).

To však neznamená, že zaborenie sa do new age programov narkotikami privodených únikov alebo nanúteného znovuobjavovania divokosti, prelomí našu domestikáciu; je to vlastne ďaleko od toho, čo chcem povedať. Znovuobjavovanie divokosti je proces a aktívny odpor je jeho nevyhnutnou súčasťou. Chcem tým povedať, že kľúčom k zničeniu civilizácie je pochopenie jej čarodejníc, jej strachu. Nestačí sa pozerať len na externý systém, ale aj na samotnú domestikáciu, vnútorný systém: policajt, misionár, politik, ekonóm a pracovník v našej hlave. Keď sa budeme pozerať tak dovnútra, ako aj vonku, náš cieľ bude najviditeľnejší. Budeme môcť vidieť, že je možné vytiahnuť túto technologickú civilizáciu zo zástrčky a všetko sa začne pred nami rozpadať. Len keby sme chceli načúvať.

Divokosť je čarodejnicou.

Táto čarodejnica je veľmi živá, pretože ona je život sám. Ničí stroje na pracovisku. Vypaľuje stavebné zariadenia pod rúškom noci. Hýbe sa v nás a chce v nás vyjsť na povrch, len keby sme ju nechali.

Tí, ktorí chcú civilizovať, sa boja tejto divokosti. Uväzňujú ju. Vyobrazujú ju ako zverskú beštiu, ktorá by dostala záchvat násilia, keby sme ju vypustili. Chcú nás o tom presvedčiť. Stoja silno, so železnou päsťou, ale sú slabí. Oni vedia, že sú slabí. Vedia, že časom táto divokosť zožerie ich monumenty a prehltne ich hrdosť. Čarodejnica sa vymyká kontrole. A keď zhasnú svetlá, mimo dosahu štátu, mimo závislosti, mimo vnúteného systému, budeme môcť slobodne nechať čarodejnícku podstatu, divokosť, aby sa stala nami samotnými.

Zoznam použitej literatúry:

Anonym. 2003. ‘The Perennial Wild Men’. Green Anarchist. 70: 10-11.

Barnard, Alan and Woodburn, James. 1988. ‘Property, power, and ideology in hunter-gathering societies’ in Hunters and Gatherers: Volume 2, Property, Power and Ideology. Ingold, Riches, and Woodburn (eds). Oxford: Berg, 4-31.

Brain, James. 2001. ‘An Anthropological Perspective on the Witchcraze’ in Magic, Witchcraft, and Religion. In Lehmann and Myers (eds). Mountain View: Mayfield, 208-214.

Douglas, Mary. 2002 [1966]. Purity and Danger. London: Routledge.

Dowd, Gregory Evans. 1992. A Spirited Resistance. Baltimore: John Hopkins UP.

Duerr, Hans Peter. 1985. Dreamtime. New York: Basil Blackwell.

Evans, Arthur. 1978. Witchcraft and the Gay Counterculture. Boston: Fag Rag.

Evans-Pritchard, E.E. 1976. Witchcraft, Oracles and Magic Among the Azande: Abridged. London: Oxford UP.

Fagan, Brian. 1999. Floods, Famines and Emperors: el Nino and the Fate of Civilizations. New York: Basic.

Ferguson, R. Brian. 1995. Yanomami Warfare. Santa Fe: SAR.

Griffin, Susan. 1978. Woman and Nature. New York: Harper and Row.

Harris, Marvin. 1989. Cows, Pigs, Wars, and Witches. New York: Vintage

Osobné údaje, polícia, SIS a sčítanie – paranoidno - právny kukuč

2011-05-18T11:29:00.002+02:00

V posledných dňoch sa hovorí o tom, že sčítanie 2011 nie je až tak anonymné, ako by malo byť. Boh ho vie. Čo ale môžem urobiť je hodiť na zákony o sčítaní právny kukuč. Krátko sa zastavme najprv pri sčítaní za rok 2001. To upravoval zákon č. 165/1998 Z.z. z 12. mája 1998 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 - stanovoval v §14 ods. 1, že zisťované údaje sa môžu použiť len na štatistické účely. Tým je explicis verbis vylúčené použitie údajov na akýkoľvek iný účel. Zároveň v § 9 ods. 2 písm. f) uvádzal, že štatistický úrad „poskytne výsledky sčítania podľa osobitného predpisu“. Výsledky sú celkom jednoznačne agregátne anonymné údaje. So far so good. Zbieralo sa toto:
Na základe zákona sa zisťujú sa nasledovné údaje:
Údaje o obyvateľoch
1. Adresa trvalého bydliska
2. Meno a priezvisko
3. Druh pobytu
4. Vzťah k užívateľovi bytu
5. Dátum narodenia
6. Pohlavie
7. Rodinný stav
8. Dátum sobáša
9. Poradie manželstva
10. Počet živonarodených detí
11. Štátne občianstvo
12. Národnosť
13. Materinský jazyk
14. Náboženské vyznanie
15. Prvé trvalé bydlisko
16. Najvyššie ukončené vzdelanie - názov školy
17. Ekonomická aktivita
18. Zamestnanie
19. Spoločenská skupina
20. Názov a adresa zamestnávateľa alebo navštevovanej školy
21. Periodicita dochádzky do zamestnania alebo školy
22. Čas strávený dennou dochádzkou do zamestnania alebo školy
23. Miesto pracoviska
Údaje o bytoch
24. Obývanosť bytu
25. Právny dôvod užívania
26. Vek bytu
27. Veľkosť bytu
28. Vybavenie domácnosti vybranými predmetmi dlhodobej spotreby
29. Poloha bytu
30. Technické vybavenie bytu
Údaje o domoch
31. Druh domu
32. Obývanosť domu
33. Forma vlastníctva
34. Počet bytov
35. Počet poschodí
36. Obdobie výstavby
37. Technické vybavenie domu
Tohtoročné sčítanie má ale trochu odlišnú právnu úpravu. Zákon o štátnej štatistike č. 540/2001 Z.z. rozlišuje štatistické údaje a dôverné štatistické údaje - tieto definuje v § 2.
Dôverným štatistickým údajom je údaj týkajúci sa jednotlivej spravodajskej jednotky, ktorý umožňuje jej priamu alebo nepriamu identifikáciu a bol získaný na štatistické účely podľa tohto zákona. Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie (ďalej len "identifikačné číslo"), alebo podľa mena a priezviska, adresy trvalého bydliska alebo rodného čísla. Za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním.
Štatistickým údajom je údaj o skúmaných javoch a skutočnostiach, získaný štatistickým zisťovaním.
Treba tiež vedieť, že štatistickou informáciou je informácia sociálnoekonomického, technického alebo ekologického charakteru, ktorá vznikla sumarizáciou dôverných štatistických údajov, ktorá neumožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu spravodajskej jednotky.
Poskytovanie štatistický údajov upravuje § 31 zákona o štátnej štatistike takto:
§ 31
Poskytovanie štatistických informácií
(1) Úrad poskytuje bezplatne štatistické informácie
a) prezidentovi,
b) Národnej rade,
c) vláde,
d) ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, Národnej banke Slovenska, právnickým osobám zriadeným zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, Slovenskej informačnej službe, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, ústredným orgánom odborových zväzov a zamestnávateľským zväzom a združeniam,
e) Eurostatu,
v dohodnutom rozsahu, lehotách a periodicite.
(2) Ďalším medzinárodným orgánom a organizáciám sa poskytujú štatistické informácie bezplatne, ak ide o vzájomnú výmenu údajov alebo ak to určuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Inak sa pri poskytovaní štatistických informácií do zahraničia postupuje podľa odseku 4.
(3) Okrem prípadov uvedených v odseku 1 a 2 je úrad oprávnený poskytovať štatistické informácie získané štatistickým zisťovaním za cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi, a to každému, kto o ne požiada.
(4) Medzinárodným orgánom a organizáciám poskytujú ministerstvá a štátne organizácie štatistické informácie zverejnené úradom. Ak ministerstvá alebo štátne organizácie poskytujú iné štatistické informácie, informujú o ich poskytnutí úrad.
(5) Orgány vykonávajúce štátnu štatistiku podľa § 4 si môžu navzájom bezplatne vymieňať štatistické informácie získané na základe programu zisťovaní.
Nás však zaujíma § 15 zákona o štátnej štatistike, ktorý ustanovuje, že „Sčítanie obyvateľov, domov a bytov upravuje osobitný zákon.“ Inak povedané, všeobecné zásady zákona o štátnej štatistike neplatia, ak zákon o sčítaní obsahuje inú právnu úpravu - uplatňuje sa výkladové pravidlo lex specialis derogat generali.
Pozrime sa na zákon č. 263/2008 Z.z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sčítaní“) bližšie. Aké údaje sa zisťujú sa dozvieme z § 2 zákona o sčítaní:
Zisťované údaje
(1) Sčítaním sa zisťujú údaje o
a) obyvateľoch,
1. štátnych občanoch Slovenskej republiky, 1)
2. cudzincoch 2) zdržujúcich sa na území Slovenskej republiky v rozhodujúcom okamihu sčítania,
b) úrovni bývania obyvateľov,
c) štruktúre domového a bytového fondu.
(2) Zoznam údajov zisťovaných pri sčítaní podľa odseku 1 (ďalej len "zoznam") je uvedený v prílohe.
(3) Podrobnosti o charakteristikách, základných znakoch a štruktúre zisťovaných údajov uvedených v zozname a vzor sčítacieho tlačiva ustanoví opatrenie, ktoré vydá Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(4) Sčítanie sa vzťahuje na
a) obyvateľov okrem cudzincov používajúcich diplomatické výsady a imunitu,
b) na každú budovu určenú na bývanie 3) alebo inú budovu 4) (ďalej len "dom"), ktorá je obývaná v rozhodujúcom okamihu sčítania podľa § 4 ods. 1, okrem zastupiteľských úradov cudzích štátov,
c) byty.
Ako je to s poskytovaním údajov, teda napríklad kto je s kým rodina, kto s kým býva, kde sa obvykle zdržuje a tak podobne ? Tu sa musíme pozrieť na § 13 zákona s sčítaní:
Poskytovanie údajov
Údaje získané podľa tohto zákona sa poskytujú na štatistické účely, na iné ako na štatistické účely, na výskumné a vedecké účely a na účely medzinárodného porovnávania v súlade s osobitným zákonom, osobitným predpisom 15) a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Kľúčové sú slová „na iné ako štatistické účely“. Ukážeme si prečo. Zoberme si na pomoc dva zákony, ktoré majú čísla 46/1993 Z.z. a 173/1994 Z.z.
V prvom z nich, zákone o Slovenskej informačnej službe, kde nás zaujímajú § 15 a § 16.
Poskytovanie údajov
§ 15
(1) Informačná služba je oprávnená v rozsahu svojej pôsobnosti požadovať od štátnych a iných orgánov, právnických a fyzických osôb poskytnutie pomoci, podkladov a informácií, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na plnenie úloh ustanovených týmto zákonom.
(2) Štátne orgány sú povinné poskytnúť požadovanú pomoc, podklady a informácie informačnej službe, pokiaľ im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(3) Na poskytnutie pomoci, podkladov alebo informácií nesmie byť nikto nútený.
§ 16
Informačná služba pri plnení úloh ustanovených týmto zákonom spolupracuje so štátnymi a neštátnymi orgánmi a právnickými a fyzickými osobami. Formy spolupráce ustanoví riaditeľ.
Druhý zákon je zákon o policajnom zbore. Tu sa pozrieme na § 76 a § 76a:
§ 76
(1) Útvary Policajného zboru sú oprávnené pri plnení svojich úloh požadovať od štátnych orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb podklady a informácie.
(2) Štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby sú povinné požadované podklady a informácie neodkladne poskytnúť, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(3) Policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na plnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením.
(4) Policajný zbor je oprávnený pri pátraní po nezvestnej osobe písomne žiadať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, 28h) s predchádzajúcim súhlasom príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, manžela osvojiteľa, osvojenca, manžela alebo druha nezvestnej osoby alebo toho, komu bola zverená nezvestná osoba do výchovy, starostlivosti alebo pod dozor prevádzkové a lokalizačné údaje týkajúce sa nezvestnej osoby; písomnej žiadosti Policajného zboru je potrebné bezodkladne vyhovieť.
(5) Policajný zbor je oprávnený pri pátraní po odcudzenom motorovom vozidle, ktorého súčasťou bolo alebo v ktorom sa v čase odcudzenia nachádzalo telekomunikačné zariadenie účastníka elektronickej komunikačnej prevádzky, na písomnú žiadosť majiteľa, prevádzkovateľa alebo držiteľa telekomunikačného zariadenia písomne žiadať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, 28h) prevádzkové a lokalizačné údaje týkajúce sa elektronického zariadenia; písomnej žiadosti Policajného zboru je potrebné bezodkladne vyhovieť.
(6) Útvary Policajného zboru upozorňujú štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby na skutočnosti, ktoré sa dotýkajú ich činnosti a môžu viesť k ohrozeniu alebo porušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu bezpečnosti železničnej dopravy.
(7) Železnice Slovenskej republiky, dopravcovia a právnické osoby, ktoré majú objekty a prevádzkujú činnosť v obvode železničných dráh, sú povinné vytvárať nevyhnutné podmienky na činnosť Policajného zboru pri plnení úloh podľa tohto zákona a prerokúvať s ním opatrenia smerujúce na zaistenie ochrany, bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, zvýšenej ochrany objektov a zariadení, dopravných prostriedkov, zásielok, verejného poriadku a bezpečnosti osôb.
§ 76a
(1) Policajný zbor je v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnený žiadať poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje, a od sprostredkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje, 11ba) a to na jeho náklady; tento je povinný písomnej žiadosti Policajného zboru bez zbytočného odkladu vyhovieť, ak mu v tom nebránia dôvody ustanovené osobitnými predpismi.
(2) Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačného systému užívateľov verejnej telefónnej služby, 28c) informačného systému občianskych preukazov, 28d) informačného systému cestovných dokladov, 28e) informačného systému obyvateľov 28f) a informačného systému dopravných evidencií 28g) je povinný Policajnému zboru na plnenie jeho úloh umožniť diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k informáciám a osobným údajom z príslušného informačného systému.
(3) Policajný zbor je pri odhaľovaní a dokumentovaní trestnej činnosti oprávnený žiadať v rozsahu potrebnom na plnenie konkrétnej úlohy Policajného zboru a na čas nevyhnutný na splnenie tejto úlohy od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby, 28h) prevádzkové údaje a údaje komunikujúcich strán podľa osobitného predpisu 28i) spôsobom umožňujúcim diaľkový, nepretržitý a priamy prístup. Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytujú elektronické komunikácie, sú povinné písomnej žiadosti Policajného zboru bez zbytočného odkladu vyhovieť.
(4) Policajný zbor je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odsekov 1 až 3 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o útvare Policajného zboru alebo o policajtovi, ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, 11ba) povinný zachovávať mlčanlivosť.
(5) Prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, a sprostredkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, 11ba) spracúvané na základe osobitného zákona je povinný poskytnúť Policajnému zboru na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.
(6) Policajný zbor poskytuje alebo zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru. Na poskytovanie informácií do zahraničia sa ustanovenia § 69e vzťahujú primerane.
(7) Policajný zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním; tým nie sú dotknuté povinnosti Policajného zboru podľa osobitných zákonov. 28j) Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 1 až 3 a 5 možno využívať len na plnenie úloh Policajného zboru.
(8) Osobnými údajmi podľa odsekov 1, 2 a 4 až 7 sú meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu. Ustanovenia osobitného zákona 11bc) o povinnosti informovať osobu o stave spracúvania osobných údajov sa na poskytovanie údajov podľa odsekov 1 a 2 nepoužijú.
ZÁVER:
Na rozdiel od sčítania 2001 nie je vylúčené použitie údajov na iné, ako štatistické účely. Ak teda polícia alebo SIS bude chcieť, môže sa úplne legálne a zákonne dostať k údajom, pochádzajúcim z každého jednotlivého sčítacieho hárku, toré sa občas dajú celkom pekne spojiť s určitou alebo určiteľnou osobou.
Keď po vás idú, nie je to paranoja. Otázne je len to, či tento právny zázrak vznikol náhodou, teda objavil sa, alebo to bolo zámerné.
Zdroj: blackhole

Thor Steinar patrí Arabom, neonacisti sú pobúrení

2011-05-15T23:25:00.001+02:00

Neonacisti prišli o svoju obľúbenú módnu značku.

Výrobcu oblečenia značky Thor Steinar, firmu MediaTex GmbH z braniborského mestečka Königs Wusterhausenu, prevzal investor z Dubaja. Neonacisti už začali vyzývať na bojkot značky.

K zmene majetkových pomerov prišlo už vlani v novembri. V obchodnom registri súdu v Postupime sa vedľa doterajšieho výkonného riaditeľa Uve Meusela uvádza aj meno Mohammeda W. Aweidaha, narodeného v Spojených arabských emirátoch. Upozornil na to český týždenník Týden.

Pôvodný majiteľ Meusel nemeckým médiám poskytol iba stručné vyjadrenie. Po 20 rokoch obchodov v Nemecku plánuje podnik expanziu do Severnej Ameriky, Ruska, Ázie a pobaltských krajín. Viac hovoriť nechcel.

Problematický Steinar

O viacerých známych značkách sa hovorilo, alebo hovorí, že ich kúpou sa podporujú neonacistické aktivity. Najznámejšou bol práve medzinárodný Thor Steinar.

Slováci majú vlastný Thor Steinar - značku Eighty-Eightväčší obrázokAutor: http://sts.tym.sk/

Mnohí experti sa zhodovali, že Thor Steinar vo svojom názve aj dizajne zámerne koketuje s mýticko-germánskymi symbolmi. Práve preto je na pravicovej scéne veľmi obľúbená a slúži k vzájomnej identifikácií ich členov.

Názov Thor Steinar je zložený zo slova Thor, čo je severský boh vojny a mena Steinar, ktorý bol nacistickým generálom počas druhej svetovej vojny. Pôvodné logo značky Thor Steinar úrady v Nemecku zakázali kvôli podozreniu propagácie fašizmu a nacizmu.

Thor Steinar podľa internetových zdrojov prezentovali napríklad Axel Kopelka a Uwe Meusea. Nemec Kopelka sa pritom mal zúčastňovať neonacistických zrazov a aktivít.

Výrobcovia značky však v minulosti dementovali, že by mali kontakty na extrémnu pravicovú scénu a verejne vystupovali ako apolitická firma.

Podobné značky na Slovensku

Na Slovensku a v Česku pôsobí podľa internetových zdrojov niekoľko spoločností zameraných na výrobu oblečenia, ktoré si ako svoju značku vybrali neonacistickú symboliku. Polícia pri raziách po vražde študenta Daniela Tupého zhabala viacero kusov oblečenia týchto značiek.

Slovenskú značku Eighty-Eight propaguje aj Rastislav Rogelväčší obrázokAutor: Security-society.org

Príkladom je slovenská spoločnosť Eighty-eight, ktorá má už spomínaný symbol 88 priamo v názve. V pozícií modelov prvej kolekcie Eighty-eight sa objavili viacerí aktívni neonacisti, medzi inými aj dabingový herec a spevák Rasitlav Rogel stíhaný z propagácie fašizmu.

Na to, že číslo 88 môže byť zástupným symbolom pre nacistický pozdrav Heil Hitler, upozornil vo svojom manuáli pre českých policajtov odborník na extrémizmus Miroslav Mareš z brnenskej Masarykovej univerzity. Kombinácia 88, poukazuje na ôsme písmeno v abecede, teda H. Kombinácia pímen HH sa v neonacistických kruhoch využíva namiesto typického fašistického pozdravu.

Odevy značky Thor Steinar a Eigthy-eight predáva napríklad rodinný obchod bývalého vodcu Pospolitosti Mariána Kotlebu.

Neonacisti začali vyzývať na bojkot Thor Steinarväčší obrázokZdroj: SITA

Výzvy na bojkot

Medzi nemeckými neonacistami sa voči prechodu značky do arabských rúk začala šíriť vlna nevôle a objavili sa aj výzvy na bojkot značky. Správy sa šíria aj na Slovensko a do Česka.

"Záver je taký, že Thor Steinar rozhodne nie je našou značkou," píše popredný český neonacistický web. Nevyzýva priamo k bojkotu značky, cieľom je iba priniesť objektívne informácie.

Podobný osud mala aj iná v minulosti medzi neonacistami obľúbená značka LONSDALE, ktorá bola výrazne rozšírená. Po spustení kampane "Lonsdale loves all color" (Lonsdale má rád všetky farby) zo strany výrobcov sa od nej neonacisti odklonili.

Zdroj: aktuálne.sk

Antifašistický boj pokračuje

2011-05-08T17:26:00.001+02:00

Dnes, 8. mája, si pripomíname 66 rokov od konca hrôz druhej svetovej vojny. Kapituláciou nemeckého fašistického agresora sa skončila takmer šesťročná vojna, ktorá sa zapísala do dejín genocídou, brutálnymi vraždami a desiatkami miliónov zbytočných nevinných obetí. Časy, kedy celá Európa bola zachvátená fašistickým morom, sú už síce dávno preč, ale dodnes tu prežíva prízrak fašizmu, nacizmu či nacionalizmu! Našimi mestami mašírujú náckovia, organizujú sa, šíria svoju nenávistnú ideológiu, snažia sa o pogromy, napádajú a vraždia.

Pripomíname si deň víťazstva nad fašizmom symbolickým vyvesením transparentu v okolí Vranova nad Topľou. Chceme sa tak pridať k ostatným skupinkám antifašistov a antifašistiek na Slovensku, v Českej republike a po celom svete; a odkázať, že antifašistický boj pokračuje!

DAJTE SI POZOR, ČO SI OBLIEKATE – MOŽE TO BYŤ VÁŠ NAJLEPŠÍ PRIATEĽ

2011-05-08T15:48:00.002+02:00

Ázijské psy a mačky brutálne zabíjané pre komerčný trh s kožušinami a mäsom

Rok a pol trvalo tajné vyšetrovanie, ktoré ukázalo jedno z najšpinavších tajomstiev svetového kožušinového priemyslu? Surové a kruté zabíjanie psov a mačiek kvôli obchodovaniu s kožušinou v Ázii. Na vyšetrovaní sa podieľala Humánna spoločnosť Spojených štátov (HSUS) a Medzinárodná humánna spoločnosť (HSI) spolu s nemeckým nezávislým novinárom Manfredom Karremanom.

Každoročne zomrú kvôli kožušinám 2 milióny psov a mačiek. Sú zabíjané kvôli kabátom, klobúkom, golfovým a pracovným rukaviciam, ozdobným doplnkom, automobilovému čalúneniu, ortopedickým pomôckam, vložkám do topánok a pod. Na jeden kožuch sa spotrebuje 10 dospelých psov a samozrejme viac, pokiaľ ide o šteňatá a mačky. Spotrebitelia väčšinou nevedia, čo kupujú.

Spôsoby zabíjania týchto zviera sú nesmierne kruté. Vyšetrovatelia sledovali, ako sú psy a mačky zabíjané obesením, pomalým udusením, tlčením, často sú stiahnuté zaživa, dôležité je len to, aby stiahnutá koža bola neporušená. Súčasťou obchodnej siete je množstvo zabíjačov, priekupníkov predajcov, bitúnky je veľmi ťažké nájsť.

Obľúbený Rex

Vyšetrovanie bolo zamerané najmä na Čínu, pretože táto krajina je hlavným zdrojom psích a mačacích koži. Čína má taktiež kvitnúci obchod so psím mäsom (podobne Kórea, Mongolsko, Thajsko, Vietnam). Najčastejšie chované sú šedé a žlté typy nemeckých ovčiakov, ktorých tzv. pálená farba srsti je žiaduca a veľmi obľúbená u kožušníkov. Takého kožuchy sa často predávajú pod visačkou: kožuch z Ázijského medvedíka čistotnéno, z Ázijského kojota alebo mývala.

Príprava lahôdok

Vyšetrovatelia navštívili psiu farmu severne od mesta Harabin, kde zdokumentovali psov žijúcich v mrazivej hale bez potravy a vody. Živí psi sú obklopení mŕtvymi zavesenými na kovových hákoch. Psi sú priviazaní tenkými kovovými drôtmi. Hrôzostrašné ticho prerušuje len občasné kňučanie šteniat ležiacich na zamrznutej zemi, ktoré slabosťou sotva otvárajú oči. Časť psov je určená na domáci predaj mäsa a kožušiny. Ostatné sú namačkané do vriec a čaká ich niekoľkohodinový transport do Kórey, pretože kórejské reštaurácia vyžadujú čerstvé mäso. Mäso z utýraných zvierat je vraj lahôdkou, ktorá posilňuje zdravie a silu organizmu. Podľa miestnych tradícii zvyknú psa v Číne alebo Kórei zavesiť dole hlavou a biť dovtedy, kým v mäse stúpne hladina adrenalínu na maximálnu možnú mieru. Psa potom zabijú, stiahnu z kože a okamžite varia. Mačky často hádžu do vriacej vody živé podľa hesla, čím viac zviera trpí, tým je mäso lahodnejšie.

Mačky

Usmrcovanie mačiek je rovnako drastické. Niekedy sa používa metóda, pri ktorej sa mačke hadicou nalieva do krku voda, až kým neprskne žalúdok. Je iróniu, že dlhosrsté mačky sa v Číne chovajú ako obľúbení domáci mazlíčkovia, zatiaľ čo na dvore tí istí ľudia za nepredstaviteľných podmienok chovajú klasické mačky na kožu a mäso.

Európsky trh a čísla

Prieskumníkom sa podarilo zistiť, že na stredoeurópske trhy sa tovar z Číny a Kórey dostáva cez aukcie, ktoré sa uskutočňujú najčastejšie v Nemecku. Na jednej z nich bolo ponúknutých 10 000 kožuchov z Kórejského psa, čo predstavuje najmenej 100 000 zabitých psov. Na trhy do Českej republiky bolo z jednej pekingskej firmy dodaných 6 ton kabátov z mačacích kožušín, čo predstavuje približne 50 000 zabitých mačiek.

Predaj kožušín z tzv. kórejského psa má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Stačí sa len v zimných mesiacoch prejsť po uliciach našich miest a zistíte, že takmer tretina žien v kožuchoch nosí na sebe svetlohnedí či sivý kožuch s charakteristicky nakrátko geometricky zastrihnutou srsťou. Vo výkladoch obchodov firmy KCERO možno veľmi často nájsť dlhé i krátke kožuchy či doplnky s visačkou Kórejský pes. Firma je jedným z najväčších dovozcov a predajcov psích kožuchov na Slovensku.

Čo hovoria zákony

Napriek tomu, že v civilizovanej Európe platia zákony, ktoré umožňujú usmrtiť psa jedine humánne – eutanáziou u veterinárneho lekára, na našom trhu sú kožuchy z ázijských psov a mačiek bežne v predaji. USA a Taliansko úplne zakázali dovoz kožušín z Ázie a Veľká Británia žiada prijatie celoeurópskeho zákona zakazujúceho takýto dovoz.

Tento nechutný obchod treba u nás zastaviť!!!

Čo môžete urobiť vy?

- zistite, či kožušníctvo vo vašom meste ponúka kožuchy z kórejských psov

- informujte ich akým spôsobom sú tieto kožušiny získavané a žiadajte, aby zastavili ich odber a predaj

- v prípade, že odmietnu, zorganizujte protestné stánie pred kožušníctvom

- pošlite predtlačený korešpondenčný lístok najväčšiemu slovenskému predajcovi kožušín z kórejských psov a mačiek – firme KCERO – s výzvou, a by dovoz z Ázie zastavil

Protest proti cirkusu Aleš v Prešove!

2011-05-05T10:48:00.006+02:00

V dňoch od 6. - 15. mája začína český cirkus Aleš svoje turné aj na východnom Slovensku. Sme nespokojní s kultúrou, kde sa pre peniaze využívajú nevinné životy zvierat. Je preukázateľné, že pre takýto druh zábavy padne za obeť ľudskému týraniu veľké množstvo zvierat.
Tak ako aj v minulosti, aj teraz ideme povedať jednoznačné NIE tejto zvrátenej a klamlivej zábave, ktorej účelom nieje nič iné ako len zisk!

Prosíme preto všetkých Vás, ktorým nie sú ľahostajné nevinné životy trpiacich zvierat v cirkusoch, príďte podporiť protest proti nehumánnym praktikám cirkusu Aleš dňa 13. mája 2011 /piatok/ o 13:00 a 16:00hod k Astórii v meste Prešov.
Akcia s rovnakými časovými termínmi bude pokračovať aj následujúci deň - 14. máj 2011 /sobota/.

Ak sa z akýchkoľvek dôvodov nemôžete zapojiť, dôsledne sledujte účasť cirkusov so zvieratami vo vašich mestách a zorganizujte protest priamo tam.
Solidarita a pomoc zvieratám je veľmi dôležitá. Prosíme, nezabúdajme na to.

Pre viac informácií nás kontaktujte na: divokyvychod@wildmail.com, stopcirk@gmail.com

Akciu organizuje Prešovská skupina Slobody zvierat.

Odzbroj autority! Vyzbroj svoje túžby!

2011-05-03T11:03:00.003+02:00

Ste unavení z toho, že vám vždy niekto hovorí čo máte robiť, ako sa máte cítiť a čo si máte myslieť? Objavte svet anarchie.

Nie sme ani vľavo, ani vpravo. Sme len nekompromisne proti autoritám. Anarchia odmieta všetky ideológie. Kritizujeme všetky náboženstvá, akýkoľvek špiritizmus, akékoľvek moralizovanie, všetky politické ideológie. Odmietame klaňať sa pred oltármi "Bohov" či národných štátov. Pľujeme na nacionalizmus, militarizmus, rasizmus a hierarchiu. Nič nechceme vynechať. Nič nie je sväté, a najmenej zo všetkého anarchizmus.

Chceme vytvoriť naozaj inú alternatívnu víziu - radikálne kooperatívnu a rovnostársku, ekologickú a feministickú, spontánnu a divokú - oslobodzujúcu víziu bez obmedzenia našej vlastnej ľudskej domestikácie.

Nasýti genetické inžinierstvo svet?

2011-04-23T11:49:00.000+02:00

Odhaduje sa, že na svete dnes trpí hladom a podvýživou vyše 800 miliónov ľudí. Preto čokoľvek, čo by pomohlo týchto ľudí nasýtiť je veľmi príťažlivé. Dokáže však genetické inžinierstvo tento problém skutočne vyriešiť? Alebo je to len jeden z ďalších cynických obchodov?

Geneticky modifikované plodiny ako riešenie hladu?

Jedným z najčastejšie používaných argumentov pre zavádzanie geneticky modifikovaných rastlín je tvrdenie, že modifikované potraviny nasýtia svet a vyriešia tak problém hladu na našej planéte. Toto tvrdenie však nie je pravdivé. Ľudia nehladujú kvôli nedostatku potravín – v skutočnosti je ich na svete nadbytok, ale preto, lebo sa k nim hladujúci nedostanú, alebo si ich nemôžu kúpiť. Mnohé rodiny jednoducho nemajú peniaze na to, aby si zadovážili jedlo. Hlavné príčiny hladu – chudoba, sociálna nerovnosť, zlá distribúcia potravín či absencia trvalo udržateľnej poľnohospodárskej politiky v rozvojovom svete, by sa len ťažko vyriešili zavedením nejakej technológie. Snaha nadnárodných korporácii ovládnuť pomocou genetického inžinierstva potravinový reťazec situáciu skôr zhoršuje. Tieto spoločnosti si totiž nechávajú patentovať rastliny a zvieratá, aby za ne mohli inkasovať peniaze v podobe licenčných poplatkov. Aby sme boli schopní zaistiť potravu pre celý svet, bude podľa mnohých poľnohospodárskych odborníkov potrebné urobiť nasledujúce kroky:

*chrániť rozmanitosť (diverzitu) pôvodných poľnohospodárskych plodín a rozvíjať ju.

*skoncovať s poľnohospodárskymi postupmi, ktoré narúšajú životné prostredie deštrukciu pôdy, produkovaním chemického znečistenia a vody.

*chrániť živobytie miestnych farmárov a vidieckych komunít..

*bojovať s biedou, aby mali ľudia prostriedky na kúpu alebo dostatok pôdy na dopestovanie vlastných potravín.

Genetické inžinierstvo ohrozuje všetky základné predpoklady pre nasýtenie svetového obyvateľstva.

Strata rozmanitosti

Podľa správy Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prišiel svet do konca roku 2000 o takmer 95% genetickej diverzita, ktorú malo poľnohospodárstvo k dispozícii ešte na začiatku storočia. Pôdna erózia, ktorá bola vždy problémom, sa teraz vďaka pestovaniu monokultúr zhoršila a postihuje už celú jednu tretinu svetovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Genetické inžinierstvo tento trend ešte zhorší. Pestovanie monokultúr geneticky modifikovaných rastlín na veľkých plochách povedie k ďalšiemu znižovaniu genetickej diverzity v poľnohospodárstve. Plodiny, ktoré boli geneticky upravené tak, aby boli odolné voči pesticídom, zároveň znamenajú potrebu používania týchto jedovatých chemikálií. Použitie totálnych herbicídov, ktoré hubia všetky rastliny s výnimkou geneticky modifikovanej plodiny, povedia k vytvoreniu „biologickej“ poľnohospodárskej púšte. Je nutné si uvedomiť, že i poľnohospodársky obrábané plochy sú ekosystémy plné života.

Mýtus o odolnejších plodinách a vyšších výnosoch

Nové plodiny vytvorené genetickým inžinierstvom nemusia mať práve tie vlastnosti, ktorých gény im boli vložené. Nové génové kombinácie môžu byť nestále a nie je preskúmané, ako budú reagovať na zmeny v životnom prostredí. Genetickí inžinieri sa už vzdali mnohých zámerov, pretože rastliny vytvorené v laboratóriách neobstáli v poľných podmienkach. Pri pravej komerčnej odrode bavlínka firmy Monsanto s génom Bt sa napríklad očakávala rezistencia voči určitému škodcovi. V skutočnosti sa takáto rezistencia nedokázala a túto odrodu bavlníka napádal škodca rovnako ako štandardné odrody. Často sa tvrdí, že geneticky modifikované poľnohospodárske plodiny budú mať vyššie výnosy než klasické odrody. Toto tvrdenia však nie je pravdivé. Práve naopak, genetická modifikácia môže spôsobiť pokles úrody. Ako vyplýva z pozorovaní v USA a Kanade, kde sa transgénne plodiny pestujú, u geneticky modifikovanej sóje, rezistentnej na herbicíd Roundup, dochádza k poklesu výnosov. Nie je to prekvapujúce, ak si uvedomíme, že cudzie gény sa vkladajú do rastliny preto, aby bola rezistentná voči herbicídom a nie kvôli zvýšeniu výnosu. Nový problém, ktorý môžu priniesť rastliny odolné voči pesticídom, je možnosť vzniku tzv. superburín a superškodcov, ktoré sa môžu stať skutočnou pohromou pre poľnohospodárske plodiny. Zástancovia GMO tvrdia, že Bt-kukurica zníži množstvo používaných insekticídom. Skúsenosti z USA to však nepotvrdzujú. Bt-kukurica produkujúca svoj vlastný insekticíd sa pestuje v USA asi na 30 percent celkovej rozlohy kukuričných polí a množstvo používaných insekticídov sa neznížilo.

Ohrozenie živobytia

Ak genetické inžinierstvo ovládne poľnohospodársku produkciu, dostane sa jej osud plne do rúk nadnárodných spoločností. Chemické giganty ako Monsanto si už teraz nárokujú monopol nad určitými plodinami. Znamená to, že obyčajní farmári si už nebudú mať možnosť nechať časť úrody ako osivo na ďalšie roky, ako to bežne robievali. Odhaduje sa, že v krajinách tretieho sveta pochádza až 80 percent osiva z predchádzajúcej úrody alebo sa získava výmenou s ostatnými roľníkmi. Ako náhle sa osivo dostane pod ochranu patentov, bude dostupné len za úhradu každoročných licenčných poplatkov. Takto sa mnohé druhy plodín môžu stať nedostupné pre bežných farmárov. Farmári, ktorí si kúpia geneticky modifikované osivo, sa stanú obeťou nadnárodných monopolov, ktoré pre ne vytvárajú nevýhodné zmluvy. Napríklad americkí farmári, ktorí sa rozhodnú pestovať geneticky modifikovanú sóju firmy Monsanto, musia najprv zaplatiť vysokú cenu za osivo a potom podpísať dohodu, v ktorej sa na vopred stanovené obdobie zaviažu používať herbicíd Roundup firmy Monsanto. Farmári sa taktiež zaväzujú, ž umožnia náhodnú kontrolu všetkých operácií s osivom. Ak sa stane, že si farmám nechá časť úrody na ďalší rok a Monsanto to zistí, farmárovi hrozia penále rádovo v desiatkach tisíc dolárov.

Príkladom toho, ako ďaleko sú schopné niektoré firmy zájsť v snahe o zisk a kontrolu farmárov, je prípad Percyho Schmeisera v Kanade. Percy Schmeiser na svojej rodinnej farme po desaťročia pestoval repku olejnú. Vyšľachtil si dokonca vlastné odrody, ktoré používal . Časť jeho polí ležiacich pri cestách bola v roku 1997 kontaminovaná geneticky modifikovanou repkou olejnou od firmy Monsanto, odolnou voči herbidícu Roundup. Napriek tomu, že sa jeho polia stali obeťou kontaminácie, firma Monsanto na neho podala žalobu za neoprávnené používanie jej patentovaných semien a neplatenie poplatkov za ne. Súd ho odsúdil na zaplatenie veľmi vysokej pokuty. Takto sa z obetí genetickej kontaminácie stávajú vinníci.

Zlatá ryža je mačacie zlato

Takzvaná zlatá ryža má byť údajným riešením problému nedostatku vitamínu A v ázijských krajinách a ukážkou toho, ako genetické inžinierstvo pomáha rieši problémy planéty. Táto ryža síce obsahuje provitamín A, ktorý je je v strave obyvateľov juhovýchodnej Ázie nedostatok, ale zlato „zlatej ryže“ je falošné. Na to, aby priemerný človek dostal odporúčanú dennú dávku provitamínu A, musel by zjesť 3,7 kilogramu (v suchom stave) tejto ryže denne! Pritom váha priemernej porcie ryže je 200 gramov. Navyše – problém nedostatku vitamínu A sa už rieši podávaním vitamínov a najlepším dlhodobým riešením je podpora pestovania zeleniny v týchto krajinách.

Tradičné poľnohospodárstvo funguje

Početné štúdie dokázali, že tradičný spôsob poľnohospodárske výroby (bez používania pesticídov) vykazuje stále vysokú produktivitu a trvalo udržateľné výnosy, a to ako na rozvojovom Juhu, tak i v priemyselne vyspelých krajinách Severu. V správe Alternatívne poľnohospodárstvo Americkej národnej akadémia vied z roku 1989 sa uvádza, že farmy na ktorých sa hospodári bez pesticídom a umelých hnojív, sú rovnako produktívne ako farmy, ktoré spomínané chemikálie používajú., Štúdia, ktorú vypracovala Univerzita v Esexe, dokumentuje 208 príkladov trvalo udržateľného poľnohospodárstva v 52 rozvojových krajinách. Tieto projekty dokázali nielen nasýtiť miestnych farmárov, ale aj napomôcť v boji proti chudobe a nerovnoprávnemu postaveniu žien.

V rozvojových krajinách je tradičný spôsob hospodárenia (spolu s pozemkovou reformou, úverovými programami, vzdelávaním, komunitnými programami a vyškoľovaním hospodárskych správcov) tou najlepšou cestou, ako obmedziť problém hladu a zachovať živobytie farmárom.

Zdroj: Greenpeace

Výkupy šteniatok

2011-04-21T22:11:00.000+02:00

Dnes nie je až tak ojedinelé, že ľudia si zarábajú, alebo privyrábajú na živobytie rôznym spôsobom. Jeden z mnohých takýchto prípadov je i hromadný výkup šteniatok. U nás na Slovensku sa týmto obchodom, ktorý je pomaly až lukratívnym biznisom, zaoberá niekoľko desiatok ľudí, a dokonca aj chovatelia psov samotní. Hoci mnohí títo ľudia sú mnohoroční znalci psích plemien, uprednostnili pred potešením z priateľstva so svojim psím kamarátom cvengot peňazí. Cena šteniatka predaného v zahraničí je približne štyri krát vyššia, ako u doma kúpeného zvieraťa. Týždenne získa jeden výkupca približne tridsať zvierat od miestnych chovateľov, o ktoré má záujem jeho zahraničný partner a ktorý za ne rád zaplatí. Často sú šteniatka pri transporte na ceste aj 15 hodín, bez jedla a vody. Veď nie je to až tak dávno, čo sa stal prípad, že do Francúzska bolo nelegálne prevezených tridsať šteniatok, pričom iba dvanásť z nich prežilo túto strastiplnú cestu v kufri osobného auta, v 30 stupňovej horúčave bez vody a potravy. Najhoršie v celej veci je, že utrpenie počas prevozu sa niekedy nekončí v krajine, do ktorej boli šteniatka pôvodne poslané, ale ich transport pokračuje ešte niekoľko tisíc kilometrov do iných západných krajín. Toto všetko dovoľujú mierne zákony na ochranu zvierat takmer vo všetkých krajinách. Uvedomme si preto my, ktorým nie je ľahostajné utrpenie všetkých zvierat, za akých okolností si môžeme zaobstarať nového štvornohého priateľa, ktorý vôbec nemusí byť čistokrvný a s papiermi a poteší nás vždy rovnako. Na našu pomoc a lásku predsa čakajú aj šteniatka v útulkoch, ktoré vedia svojho dobrého majiteľa urobiť šťastným celkom tak isto, ako hoci aj ten najdrahší psík s papiermi a s kilometrovým rodokmeňom.

Pesticídy a prírodné systémy

2011-04-19T11:04:00.000+02:00

Pesticídy sú jedinečné chemikálie. Boli vytvorené, aby usmrcovali alebo iným spôsobom poškodzovali živé organizmy a sú - ako napísala americká Národná výskumná rada (U.S. National Research Council) - "možno jediným druhom toxických chemikálií, ktorý je zámerne aplikovaný v životnom prostredí" (National Research Council, 1993). Množstvo problémov spôsobených polstoročným intenzívnym používaním syntetickych pesticídov je šokujúce. Pesticídy majú nepriaznivý vplyv na zdravie človeka: spôsobujú rakovinu, poškodzujú genetický materiál a nervový a hormonálny systém. Pesticídy kontaminujú vodné toky a pramene a dostali sa do každého kúta na zemeguli. Pesticídy kontaminujú dážď, sneh a hmlu a ničia aj stratosferický ozón. No najpodstatnejšie je, že nepoškodzujú len tie živé organizmy, na ničenie ktorých boli vytvorené, ale aj iné a zároveň narúšajú komplexnú sieť biologických interakcií spájajúcich navzájom rastliny a živočíchy.

Termín "pesticíd" sa často používa ako synonymum pre termín "insecticíd". V tomto referáte budem používať termín "pesticíd" v súlade s definíciou v zákonoch USA, teda ako všeobecný termín zahŕňajúci insekticídy, herbicídy, fungicídy a všetky ostatné výrobky, ktoré "ničia, odpudzujú alebo eliminujú škodcov alebo sú aplikované ako prevencia voči nim" (Federálny zákon USA o insekticídoch, fungicídoch a rodenticídoch, § 2(a)).

Nie je prekvapujúce, že pesticídy poškodzujú aj iné druhy, nielen škodcu, ktorý je jeho "cieľom". Nemáme aplikačnú technológiu, ktorá by umožnila aplikáciu pesticídov len na škodcov, pričom by ich účinku nevystavila iné organizmy, a ani pesticídy, ktoré by boli pôsobili výlučne na konkrétneho škodcu. Okrem účinku na škodcu samotného predstavujú pesticídy takmer vždy určité nebezpečenstvo aj pre iné živé organizmy.

Mnohé pesticídy sú okrem toho chemicky dosť odlišné od nebezpečných chemikálií vyskytujúcich sa v prírode, s prítomnosťou ktorých sa živé organizmy počas evolúcie naučili žiť. Rachel Carsonová zhrnula tento problém elegantne vo svojej klasickej knihe Tichá jar (Silent Spring): "Život je konfrontovaný s požiadavkou prispôsobiť sa chemikáliám, ktorými tentoraz nie sú len vápnik a kremeň a meď a všetky ostatné minerály vyluhované z hornín a transportované riekami to morí, ale sú to syntetické výtvory vynaliezavého ľudského ducha, namiešané v laboratóriách, ktoré nemajú v prírode obdoby." Pesticídy teda môžu predstavovať nový druh nebezpečenstva pre živé organizmy: nebezpečenstva, na ktoré nie sú pripravené.

Hoci účinky pesticídov na širší ekosystém sú známe, postup používaný v USA na registráciu pesticídov väčšinu z nich ignoruje (proces registrácie v mnohých ďalších krajinách je podobný). Pesticídy sú testované ohľadom ich akútnej toxicity na malý počet druhov, pre ktoré nie sú určené - niekoľko druhov rýb, vtákov, vodných bezstavovcov a včely. Požaduje sa aj niekoľko ďalších testov chronického pôsobenia: testy pôsobenia na úspešnosť reprodukcie jedného vtáčieho druhu a pôsobenia na niekoľko druhov mladých rýb. Neexistujú v podstate žiadne testy, ktoré by skúmali účinok na interakciu medzi druhmi.

Napriek tomu, že neexistujú požiadavky na testovanie ekologických účinkov používania pesticídov, výskumníci v mnohých situáciách zaznamenali takéto účinky. V tomto referáte predstavím príklady takýchto štúdií. Moje príklady sa vzťahujú na bežne používané pesticídy glyfozát, cypermetrin a bentazon.

Môj prvý príklad pochádza z výskumu s herbicídom glyfozátom, ktorý je bežne v predaji pod obchodnou značkou Roundup. Tento veľmi ziskový pesticíd sa používa v širokej miere v poľnospodárstve a lesnom hospodárstve, no má aj mnohé spôsoby komerčného a domáceho využitia, vrátane aplikácie na golfových ihriskách. Masívna reklama prezentuje tento prípravok ako ekologicky a toxikologicky neškodný. Tu je typický citát z reklamného materiálu: "Keď sa Roundup dostane do pôdy, rozloží sa na prírodné materiály ako oxid uhličitý a dusík a nemá žiadny iný reziduálny vplyv na prostredie" (Ortho a Scotts, nedatované). No tento pesticíd má v skutočnosti množstvo účinkov na druhy, ktoré nie sú jeho vlastným cieľom. Glyfozát je účinný a širokospektrálny herbicíd, ktorý ničí väčšinu zelených rastlín. Hoci jeho akútna toxicita voči vtákom, malým cicavcom a hmyzu je pomerne nízka, jeho aplikácia môže mať významný vplyv na živočíchy závislé od zelených rastlín, ktoré im poskytujú potravu alebo úkryt.

Jednu z prvých štúdií preukazujúcu tento druh účinku vykonal v 80-tych rokoch 20. storočia David Santillo a jeho kolegovia na University of Maine v Orono v Maine. Analyzovali šesť stanovíšť v miešanom jedľovo-smrekovo-listnatom lese. Na stanovištiach štúdie bol 5 rokov pred jej začiatkom vykonaný holorub a na dvoch zo šiestich stanovíšť bol z lietadla aplikovaný glyfozát. Aplikácia na jednom stanovišti prebehla dva roky pred štúdiou, na druhom stanovišti v prvom roku štúdie. To znamená, že výskumníci mohli analyzovať účinky až do troch rokoch po aplikácii (Santillo, Leslie a Brown, 1989).

Ako sa očakávalo, aplikácia glyfozátu spôsobila dramatický pokles diverzity vegetácie na miestach aplikácie. Vegetácia všetkých bežných bylín (okrem jedného druhu) bola potlačená, prišlo aj k poklesu rozmanitosti bylín a krov. Väčšina parametrov vegetácie (hustota lístia, výška vegetácie, atď.) bola po troch rokoch menšia ako parametre na stanovištiach, na ktorých sa aplikácia nerealizovala (Santillo, Brown a Leslie, 1989)

Účinky aplikácie glyfozátu na živočíchy boli dôsledkom účinkov na vegetáciu. Počet bylinožravého hmyzu poklesol o 89 percent. Celkový výskyt bezstavovcov rok po aplikácii prípravku dosahoval asi 50 % výskytu na stanovištiach, kde sa prípravok neaplikoval, a ešte tri roky po postreku zostával na nižšej úrovni (asi 70 %). Výskyt malých cicavcov na stanovištiach s aplikáciou prípravku dosahoval rok po postreku zhruba 70 % v porovnaní so stanovišťami bez aplikácie a tri roky po postreku to bolo dokonca ešte menej (okolo 60 % v porovnaní so stanovišťami bez postreku) (Santillo, Leslie a Brown, 1989). Na obr. 1 sú uvedené podrobnejšie výsledky. Podobný vplyv bol zaznamenaný u vtákov. Celková hustota teritoriálnych samčekov na stanovištiach s aplikáciou prípravku dosahovala 70-percentnú úroveň v porovnaní so stanovišťami bez aplikácie. Hustota troch najbežnejších vtáčích druhov (goethlypis trichas, melospiza lincolnii a empidonax alnorum) bola na stanovištiach s aplikáciou prípravku nižšia než na stanovištiach bez aplikácie (Santillo, Brown a Leslie, 1989).

Ďalšia štúdia, ktorú vykonali D.S. MacKinnon a B. Freedman na Dalhousie University v provincii Nova Scotia v Kanade, priniesla podobné výsledky. MacKinnon a Freedman pozorovali hniezdiacich vtákov na regenerujúcich sa holoruboch počas päťročného obdobia (jeden rok pred postrekom a štyri roky po postreku). Najrozšírenejšie druhy stromov tu boli smrek červený (picea rubens), jedľa balzamová (abies balsamea), javor červený (acer rubrum) a breza žltá (betula lutea). Na študijných stanovištiach bol letecky aplikovaný glyfozát. Ako sa očakávalo, postrek priniesol veľký pokles výskytu vegetácie na stanovištiach s aplikáciou. Zmena vegetácie spôsobila pokles výskytu bežných druhov vtákov na stanovištiach s aplikáciou, predovšetkým dvoch najbežnejších druhov, zonotrichia albicollis a geothlypis trichas. Štyri roky po postreku sa populácie týchto dvoch druhov obnovili takmer až na úroveň obdobia pred postrekom. Na stanovišti, kde sa aplikácia nevykonala, sa usídlili štyri nové druhy spolu s priebehom sukcesie vegetácie. K tomuto neprišlo na stanovištiach s postrekom, pretože herbicíd vrátil vegetáciu naspäť na predošlý stupeň sukcesie (MacKinnon a Freedman, 1993).
Pretože neexistuje veľa štúdií o účinkoch pesticídov v teréne, je často nevyhnutné využiť výsledky laboratórnych štúdií, aby bolo možné vyvodiť pravdepodobné dôsledky pre prírodné ekosystémy, v ktorých sa aplikujú pesticídy. Laboratórne štúdie napríklad naznačujú, že glyfozát má významný účinok na istú dôležitú ekologickú interakciu - vzťah medzi mykoríznymi hubami a kvitnúcou rastlinou. Mnohé rastliny majú symbiotické vzťahy s týmito hubami, pričom huby absorbujú minerály z pôdy, ktoré môžu rastliny využívať, a rastlina poskytuje hube organické molekuly (potravu).

Orchidey (a nielen oni, aj iné rastliny a stromy) majú tzv. "nestabilný" vzťah s mykoríznymi hubami, čo znamená, že táto interakcia môže byť buď normálna mykorízna interakcia, parazitizmus alebo odmietnutie. Jednou z vecí podmieňujúcou typ interakcie sú živiny, ktoré má rastlina k dispozícii. Glyfozát však môže takisto determinovať typ interakcie. H.L. Beyrle a kolegovia z University of Adelaide v Austrálii študovali interakciu medzi orchis morio a mykoríznym druhom Rhizoctonia. Zistili, že aplikácia glyfozátu zmenila mykoríznu interakciu na parazitickú. Huba rýchlo rástla v protokormách orchidey (podzemné stonky) využívanej v tomto experimente, ale úplne dezorganizovaným spôsobom, čo spôsobilo odumretie orchidey. Vedci z toho vyvodili, že glyfozát spôsobil, že rastlina stratila schopnosť kontrolovať rast mykoríznych húb (Beyrle, et al, 1994).

Ďalšie príklady, na ktoré chcem poukázať, sa týkajú insekticídu cypermetrinu. Cypermetrin je členom rodiny syntetických pyretroidov a podobne ako všetky insekticídy v tejto rodine narúša nervový systém živočícha. Cypermetrin sa využíva v celosvetovom meradle najmä pri pestovaní bavlny, no existuje množstvo ďalších interiérových a exteriérových aplikácií.

Cypermetrin má pomerne nízku akútnu toxicitu voči vtákom (U.S. EPA, 1989), môže mať však závažné účinky na vtáky živiace sa hmyzom, keďže likviduje ich korisť.

Dobrým príkladom je štúdia realizovaná v 80-tych rokoch minulého storočia zameraná na hniezdenie sýkorky belasej. Túto štúdiu spracovali Juan Pascual a Salvador Peris na Univerzite Salamanca v Španielsku. Štúdia prebiehala v španielskych dubových lesoch. Štúdia skúmala tri lokality: na jednej nebol prípravok aplikovaný, na ďalšej bol aplikovaný práškový prípravok cypermetrinu (75 g/ha) a na poslednej sa vykonala ultranízka aplikácia (UNA) cypermetrinu (3,75 g/ha).

Priame počítanie článkonožcov v korunách dubov preukázalo, že aplikácia insekticídu zredukovala výskyt of článkonožcov, najmä húseníc, ktoré sú primárnou potravou sýkoriek belasých. Na stanovištiach, kde prebehla aplikácia práškového cypermetrinu, bola mortalita "rýchla a vysoká", výskyt húseníc poklesol doslova na nulu. Účinky postreku UNA sa prejavili pomalšie a neboli také výrazné, napriek tomu boli stále významné.

Tento účinok na výskyt húseníc spôsobil pokles úspešnosti hniezdenia sýkoriek belasých. Na lokalite s aplikáciou práškového prípravku presiahla mortalita mláďat 80 %, pričom na mieste, kde neprebehla aplikácia, bola mortalita na úrovni 7 %. Na stanovišti s UNA dosiahla mortalita mláďat 29 % v porovnaní s 8 % na mieste bez aplikácie (pozri obr. 2). Na stanovištiach, na ktorých sa aplikoval práškový prípravok, bola hmotnosť mláďat asi o 10 % nižšia než v lokalite bez aplikácie (Pascual a Peris, 1992)

Cypermetrin môže mať aj vplyv na ryby, pretože tieto sú dosť citlivé na syntetické pyretroidové insekticídy a pretože cypermetrin môže mať katastrofálne účinky na vodný hmyz, ktorý je potravou pre mnohé ryby. Dobrým príkladom je štúdia, ktorú vykonali biológovia z Komisie pre vnútrozemské rybárstvo (Inland Fisheries Commission) na eukalyptovej plantáži na Tasmánii. Výskumníci - P.E. Davies a L.S.J. Cook - študovali vodný hmyz a ryby vo vodných tokoch, ktoré odvodňovali 230-hektárovú plantáž, po leteckej aplikácii cypermetrinu (Davies a Cook, 1993).

Počas aplikácie bola balónmi označená nárazníková zóna pozdĺž brehov tokov a aplikátor sa snažil minimalizovať rozptyl postreku mimo cieľových plôch. Napriek týmto opatreniam boli v označených oblastiach zaznamenané stopy cypermetrinu.

Davies a Cook zistili, že bezprostredne po postreku dramaticky vzrástlo množstvo hmyzu unášaného vodou po prúde (vyše 200-násobne). Po postreku bola navyše väčšina hmyzu uhynutá. Zvýšené množstvá unášaného hmyzu pretrvávali osem dní po postreku. Podľa všetkého podliehali cypermetrinu v toku obzvlášť allocapnia a vážky. Tieto dva druhy tvorili významný podiel unášaného hmyzu (90 %). Výskyt týchto druhov na skalách na dolnej časti tokov sa znížil, pretože veľké množstvo z nich uhynulo a bolo unášaných dole prúdom. Úplné obnovenie populácií bezstavovcov trvalo šesť mesiacov.

Davies a Cook skúmali aj pstruha hnedého žijúceho v týchto tokoch počas postreku. Zistili, že tieto ryby intenzívne požierali uhynutý hmyz, na základe čoho ochoreli. Pstruhy strácali schopnosť koordinácie pohybov a rýchlosť reakcie pri ohrození, stávali sa letargické, boli anemické a vyvinul sa u nich prúžkovaný farebný vzor, čo bolo doprevádzané tvrdnutím svalstva (Davies a Cook, 1993).

Ďalšie príklady sa týkajú bentazonu, herbicídu, ktorý ničí rastliny tým, že narušuje proces fotosyntézy. V USA sa aplikuje na sóju a podzemnicu olejnú a tiež na trávniky (U.S. EPA, 1994). EPA zastáva názor, že bentazón pravdepodobne kontaminuje spodnú a povrchovú vodu, pretože unikanie bentazónu cez pôdu je "hlavnou cestou unikania do prostredia" a "má vysoký rozpustný a odtokový potenciál" (U.S. EPA, 1994).

S bentazonom bolo vykonaných len veľmi málo štúdií v teréne, a preto sú závery založené na laboratórnych štúdiach jediným spôsobom prognózovania ekologických následkov používania tejto chemikálie. NCAP objavila dve z týchto štúdií. Prvá je štúdiou o účinkoch bentazonu na symbiotickú baktériu Rhizobium leguminosarum viažucu dusík. Viazanie dusíka je rozhodujúcim faktorom fungovania zdravých ekosystémov: premieňa atmosferický dusík na formu, ktorú môžu využiť rastliny. Keďže dusík je často limitujúcou živinou, narušenie tohto procesu môže mať podstatné ekologické následky.

Štúdiu realizoval A.M. Martensson na Švédskej univerzite poľnohospodárskych vied v Uppsale. S využitím ďaleliny lúčnej (Trifoliom pratense) štúdia preukázala, že aplikácia bentazonu na lístky sadeníc ďateliny v koncentráciách ekvivalentných poľnohospodárskemu využívaniu znížilo počet uzlíkov baktérie Rhizobium na koreňoch rastliny. Najvyššia testovaná koncentrácia bentazonu úplne eliminovala tvorbu uzlíkov. Martensson tiež preukázal, že bentazon spôsobil poruchy rastu ďateliny lúčnej, čo viedlo k deformáciám jej koreňového systému. Výskumník z toho vyvodil záver, že tieto deformácie potlačovali syntézu baktérie Rhizobium a viedli k tomu, že na rastline bolo menej uzlíkov tejto baktérie (Martensson, 1992).

Druhá štúdia je jednou zo série štúdií realizovaných Medzinárodnou organizáciou pre biologickú kontrolu (IOBC). Štúdie skúmajú účinky pesticídu na prirodzených nepriateľov. Testované organizmy zahŕňali 20 článkonožcov (vrátanie niekoľkých parazitoidov: niekoľko dravých roztočov, niekoľko druhov dravého hmyzu, jeden druh pavúka, jeden druh hlísty a niekoľko druhov húb). Pesticídy, ktoré sú toxické pre prirodzených nepriateľov, spôsobili explóziu určitého druhu hmyzu tým, že zlikvidovali druh, ktorý fungoval ako jeho prirodzený nepriateľ. Štúdie boli realizované pre poľnohospodárske účely, aby sa zistilo, ktoré pesticídy by mohli byť využité v "integrovaných kontrolných programoch", ale rovnaký účinok je možný v prírodnom ekosystéme, ak pesticíd usmrtí predátorov, huby vyvolávajúce ochorenia alebo parazitoidy.

Pri štúdii IOBC nebol bentazonový herbicíd Basagran toxický voči väčšine testovaných predátorov a parazitoidov. Keďže je to herbicíd, nie je zrejme prekvapujúce, že bentazon nemá vplyv na väčšinu druhov hmyzu alebo roztočov. Prekvapujúce však bolo, že najvyššia mortalita spôsobená bentazonom (vyše 99-percentná mortalita) sa vyskytla v prípade dravého pavúka Chiracantium mildei (toto bol jediný testovaný pavúčí druh). Basagran bol tiež mierne škodlivý (spôsoboval vyše 80-percentnú mortalitu) voči dvom skúmaným druhom húb, a to Beauveria Bassiana a Metarhizium anisopliae. Tento fakt by zrejme vôbec nebol prekvapujúci, ak by išlo o fungicíd, ale je menej očakávaný v prípade herbicídu, akým je bentazon (Hassan et al., 1994). Oba výsledky naznačujú, že používanie Basagranu by mohlo spôsobit nárasť populácií druhov určitého hmyzu, ktoré sú za normálnych okolností pod kontrolou predácie pavúkov alebo chorôb.

Tieto príklady demonštrovali len nepatrný zlomok interakcií medzi druhmi, ktoré môžu byť narušené pesticídmi. Dúfam však, že všetky tieto príklady poskytujú dobrý prehľad o tom, čo môžeme očakávať ako nezamýšľaný dôsledok zásahov proti škodcom založených na intenzívnom využívaní chemikálií.

Ekológovia už tradične využívajú metaforu divadla na popísanie ekosystémov a komplexných interakcií medzi nimi. Ako napísal britský ekológ John Harper: "Klíma a substrát predstavujú scénu a pódium pre účinkovanie rastlinných a živočíšnych hercov, ktorí prichádzajú a odchádzajú." (Harper, 1977). V divadle ekosystému sú pesticídy nepríjemným prekvapením: vypadnutý text, výpadok elektriny, stratená podpora alebo herecká hviezda so zápalom hrdla v deň premiéry. Takéto "prekvapenia" jasne demonštrujú potrebu nahradiť konvenčné metódy zásahov proti škodcom inými, trvalo udržatelnými postupmi.

Literatúra

BEYRLE, H. F., SMITH S. E., PETERSON, R. L., FRANCO, C. M., 1995: Colonization of Orchis morio protocorms by a mycorrhizal fungus: effects of nitrogen nutrition and glyphosate in modifying the responses. Can. J. Bot. 73: 1128-1140.
DAVIES, P. E., COOK, L. S. J., 1993: Catastrophic macroinvertebrate drift and sublethal effects on brown trout, Salmo trutta, caused by cypermethrin spraying on a Tasmanian stream. Aquat. Toxicol. 27: 201-224.
HASSAN, S. A. et al., 1994: Results of the sixth joint pesticide testing programme of the IOBC/WPRS-Working Group "Pesticides and Beneficial Organisms." Entomophaga 39: 107-119.
HARPER, J. L., 1977: Population biology of plants. London, U. K.: Academic Press, 705-706 pp.
Mac KINNON, D. S., FREEDMAN, B., 1993: Effects of silvicultural use of the herbicide glyphosate on breeding birds of regenerating clearcuts in Nova Scotia, Canada. J. Appl. Ecol. 30: 395-406.
MARTENSSON, A. M., 1992: Effects of agrichemicals and heavy metals on fast-growing Rhizobia and their symbiosis with small-seeded legumes. Soil Biol. Biochem. 24: 435-445.
National Research Council.Board on Agriculture. Committee on Long-range Soil and Water Conservation. Soil and water quality: An agenda for agriculture. Washington, D. C.: National Academy Press, 334 p.
ORTHO, SCOTTS: Undated. Frequently asked questions about Roundup. www.roundup.com.
PASCUAL, J. A., PERIS, S. J., 1992: Effects of forest spraying with two application rates of cypermethrin on food supply and on breeding success of the blue tit (Parus caeruleus). Environ. Toxicol. Chem. 11: 1271-1280.
SANTILLO, D. J., BROWN, P. W., LESLIE, D. M., 1989: Response of songbirds to glyphosate-induced habitat changes on clearcuts. J. Wildl. Manage. 53: 64-71.
SANTILLO, D. J., LESLIE, D. M., BROWN P. W., 1989: Responses of small mammals and habitat to glyphosate application on clearcuts. J. Wildl. Manage. 53: 164-172.
U.S. EPA. Office of Pesticides and Toxic Substances. Office of Pesticide Programs. 1989. Pesticide fact sheet: Cypermethrin. Washington, D. C., Jan. 3.
U.S. EPA. Office of Prevention, Pesticides and Toxic Substances. 1994. Reregistration eligibility decision (RED): Bentazon. Washington, D. C., Sept.

Zdroj textu: LZ VLK

Pohľad z klietky

2011-04-16T09:20:00.000+02:00

“Človek sa nestretne sám so sebou, pokiaľ nezachytí svoj odraz z iného oka než ľudského.”

Niektoré zážitky môžu byť tak bolestné, že na ne radšej zabúdame. Oslabenie pamäti ochraňuje našu dušu. Inokedy zase, v očakávaní cudzieho utrpenia, môžeme určité svoje skúsenosti bojkotovať a “vypnúť ich”. Sú však okamihy, a snáď je to tak pre dobro veci, kedy naša duša nie je chránená ničím. Ako keby potom duša - ono pozorujúce, cítiace ja - bola niektorými zážitkami v momente spálená.

Znamenie je vpálené tak nezmazateľne, že sa k veci môžeme kedykoľvek vrátiť a znovu si uvedomiť každý detail, ako keby sme celú skúsenosť prežívali znovu. Práve taký zážitok som mal pred mnohými rokmi, keď som sa stretol s jedným panterom uzavretým v zoologickej záhrade.

Po prvý raz som skutočne videl nejaké zviera zavreté v klietke, v jednej z nie príliš veľkých zoo múzea prírodnej histórie v Jardin des Plantes v Paríži. Vstúpil som do veľkej rotundy zdobenej vo viktoriánskom štýle, ktorá bola domovom niekoľkých zvierat v malých klietkach z tepaného železa. Spomínam si, že som si skutočne všimol iba jedno jediné zviera. Najprv sa zdalo, že ma vlastne ani nevidí, a to aj napriek tomu, že som vedľa klietky stál dosť dlhú dobu.

Čas v tento deň skončil mimo mňa, vtelil som sa do tvora v tej klietke.

Keď sa vraciam k tým okamihom, mám pocit, že som bol hypnotizovaný tvorom, ktorý spočiatku vyzeral trochu ako čierny had v neustávajúcom pohybe. Jeho "tekutý" tvar sa otieral o prednú stranu klietky. Potom, ako sa pretiahol okolo akéhosi umelého skaliska a nablýskaného pahýľa akéhosi stromu vzadu v ohradení, odrazil sa od vykachličkovanej steny, aby sa vrátil naspäť a znovu sa otrel o čelo klietky. Podoba a pohyb boli v takej vzájomnosti a pohyb v obmedzenom priestore klietky tak stereotypný, že pri prvom pohľade bolo ťažko rozoznateľné, o aké zviera sa jedná. Bol to panter alebo čierny leopard. Pohyboval sa s takou precíznosťou, že pripomínal skôr perpetum mobile ako živého tvora.

Potom som si všimol krv - úzky prúžok krvi stekal po jeho stehne. Vytekal z otvorenej jazvy, ktorá sa nikdy nemohla zahojiť, pokiaľ bola táto mačka odsúdená k neúprosnému blúdeniu touto pascou hypnotizujúcich priamok, po ktorých prechádzala sem a tam. Každá škriabajúca otáčka okolo pahýľa, ktorý tu ostal zo stromu, udržovala krvavú odreninu otvorenú. Táto rana akoby pripomínala puknuté srdce krvácajúce nad stratou všetkého, čo znamenalo divočinu a slobodu.

Premýšľal som, či panter vôbec cíti ešte nejakú bolesť. Jeho žlto-zelené oči boli ako studené sklo, bez ohňa a bez lesku. Možno to bola pomalá rituálna forma sebevraždy, postupne trýzniac a drásajúc telo, aby oslobodila divokého ducha vo vnútri. Zazrel som záblesk bielej kosti - možno to bola šľacha - cez svaly na stehne mačky, keď sa obrátila a ďalej predomnou svojimi krokmi odmeriavala nekonečnosť. Všimol som si, že na pravej prednej labe, ktorá vždy znovu zasahovala okraj vyleštenej kachličkovej steny, chýbal mäkký vankúšik, na stene miesto stopy ostávala značka zaschnutej krvi a krvného séra. Napriek tomu zmrzačené zviera pokračovalo vo svojom vymeranom menuete klietky.

Telo čierneho pantera, zbavené slobody výrazu a naplnenia svojho zmyslu, sa stalo väzením pre ducha v jeho vnútri. Sledujúc a dopredu očakávajúc každý jeho pohyb, začal som s ním dýchať v jednom rytme. Mal som pocit, že časť mňa samého vstupuje do jeho klietky, zatiaľ čo rotunda sa začala otáčať stále rýchlejšie okolo tej časti môjho vedomia, ktorá zostala v mojom tele mimo klietku. Keď som potom vstúpil do väzenia jeho tela, ako keby sa z divákov prechádzajúcich okolo stali iba tieňové bytosti, ktoré akoby boli súčasťou sna. To jediné, čo ostalo skutočným, bol vesmír odmeriavaný pohybom a stopami týraného pantera.

Ako inak by mohol odpovedať nespútaný duch džungle na tak tiesnivý zotročujúci priestor klietky ? Panterove rytmické pohyby, uskutočňované akoby v tranze, boli viac než iba neustále a znovu znemožňované pokusy uniknúť. Nebola jeho nutkavá živosť jednoducho zúfalou snahou vyrovnať sa s prázdnotou rozprestrenou po jeho tele bez akéhokoľvek účelu pre ducha, snahou vyrovnať sa so smrťou zaživa ?

Keď som pozrel von z jeho tela jeho očami, von z jeho väzenia, uvidel som, že priehľadní ľudia, steny a mreže boli zaliate teplým čistým bielym svetlom, ktoré bolo bez zjavného začiatku a konca. Čierny panter zotrvával v tejto záhadnej, snáď by sme mohli povedať nadprirodzenej dimenzii. Ako keby bol iba najtenšou niťou spojený s vlastným telom, ktoré presne odmeriavalo konečnú veľkosť klietky a vracalo sa späť, odmeriavalo a vracalo sa, odmeriavalo a vracalo sa...

Náhle sa ma zmocnila silná vlna nevoľnosti, žalúdok sa mi zdvihol a chcelo sa mi vracať, bol som znovu pri palmovom strome vonku pred panterovou klietkou. Pomaly som sa rozhliadol okolo seba. Ľudia už neboli snoví, ale hmatateľne skutoční. Pociťoval som hlboký zmysel mreží, ktoré by tam neboli, keby sme dokázali vcítiť sa do väznených tvorov a vidieť klietku a mreže ich očami. Potom by sme dostali zlosť na umieranie svetla a nezdôvodňovali si v mene zachovávania druhov, výskumu a verejného vzdelávania, že trýznenie zvierat v zoologických záhradách sa deje pre ich dobro a je teda eticky prijateľné.

Loren Eisleyová napísala: "Človek sa nestretne sám so sebou, pokiaľ nezachytí svoj odraz z iného oka než ľudského." Keby to bola pravda, bolo by to možno vysvetlením, prečo ľudia v zoo vyzerali, ako keby si pantera vôbec neuvedomovali a vážny stav a zranenia zvieraťa ich vôbec nezaujímal. Ako keby necítili vôbec nič. Neboli schopní vidieť sami seba panterovými očami, oknami jeho duše. Skôr by som si však pomyslel, že sa na to neodvážili.

Klietka samozrejme môže byť posledným útočiskom mnohých ohrozených druhov, ale takáto "ochranná väzba" je smutným obrazom toho, do akej miery sme už znesvätili stvorenie prírody. Niečo sa však začína meniť a stále viac ľudí začína svet cítiť a vnímať očami zvierat. Mreže klietok miznú zároveň s tým, ako sa začíname vciťovať a začíname chápať, že osud zvieracieho kráľovstva je nevyhnutne prepojený miliónmi článkov s osudom človeka. Čierny panter uväznený v klietke je iba zrkadlom odrážajúcim náš vlastný stav. Nie sme predsa tak bezmocní, aby sme nedokázali urobiť nič pre obidvoje.

Keď dokáže naše srdce dosiahnuť až do vnútra klietky, zmeníme svoj názor na držanie zvierat v zoologických záhradách a možno si nabudúce rozmyslíme návštevu zoo vôbec. Napriek tomu, že svoju skúsenosť nepovažujem za unikántnu, bolo by určite zaujímavé urobiť akúsi štúdiu, prieskum medzi návštevníkmi zoo a ich reakcie na väznené zvieratá. Antropocentrizmus je prirodzeným produktom ľudského myslenia a vnímania vo vzťahu k zvieratám. Napriek tomu, aj keď sa to môže javiť ako mylná predstava, náš pocit, že ľudia a zvieratá sú jedným, je v nás zakorenená hlbšie ako sa domnievame. Iba naše povýšenecké ego vytvorilo v priebehu času ilúziu, že ľudia a ne-ľudské zvieratá sú prísne oddelené bytosti. V hĺbke nás všetkých je však uložené vedomie, ktoré rozpoznáva našu pôvodnú príbuznosť so všetkým stvorením. Zoo však oddeľuje pozorovateľa od pozorovaného, oddeľuje ich dokonca mrežou klietky, uchováva a zväčšuje dualitu medzi ľudským a ne-ľudským. Človek je návštevníkom, voyeurom, ale nie spoluúčastníkom. Zviera je premiestneným utečencom, azylantom existujúcim v akejsi odcudzenej a neprirodzenej pustatine, v klietke, ktorá sa pre neho premieňa v predpeklie.

Sú zoologické záhrady skutočne posledným útočiskom ničenej divočiny ? Sú skutočne nutným zlom ? Niekedy sa zdá, že je to tak. Rešpektujem to množstvo ľudí, ktoré sa oddane stará o to, aby zoologické záhrady dobre fungovali, aby sa prostredie, v ktorom zvieratá musia žiť, zlepšovalo, aby sa zlepšovala veterinárna starostlivosť. Ale všetka táto oddanosť sa môže vážne míňať účinkom, ak zabudneme na fakt, že problémy zvierat v zoo a kríza spôsobená hrozbou úplného zničenia divočiny sú v prvom rade problémom človeka, teda nás samých.

Budovať stále lepšie zoologické záhrady ako prejav úsilia zachovať niektoré druhy zvierat je nesprávna cesta. Zoologické záhrady nie sú ani tak nutným zlom, ako skôr tragickým zrkadlom zla, ktoré tým nemôžeme odčiniť.
Rozsah súčasnej deštrukcie prirodzeného prostredia zvierat a rastlín, ako aj rýchlosť akou miznú živočíšne a rastlinné druhy z povrchu zeme, sú obrovské. Pokusy o chovanie zvierat v zoologických záhradách nemôžu byť odpoveďou na takúto katastrofu. Jediným riešením je a musí byť ochrana prirodzeného životného prostredia a všetci ľudia aj národy musia byť pripravení uskutočniť nevyhnutné zmeny, vrátane vlastného uskromnenia, ak má byť zachovaná vitalita a zdravie tejto Zeme.

Vzájomná komunita s našimi zvieracími príbuznými je nemožná, pokiaľ budú držané v zajatí klietok, a nezáleží na tom, aké máme racionálne ospravedlnenie pre ich "ochrannú väzbu". Zoo je jedným z trikov, ktorý nám má nahovoriť, ako milujeme a rešpektujeme zvieratá a ako sa staráme o ich ochranu. Tak ako cirkus so zvieratami, aj zoo má škodlivý vplyv na postoje detí voči divokým tvorom. Za takýchto podmienok jednoducho nemôžeme pochopiť a osláviť jedinečnosť, dôstojnosť a posvätnosť života iného, ako je ten náš ľudský. Žiadne vzájomné porozumenie a bratstvo nie je možné: iba divácky úžas, zvedavosť, pobavenie a v lepšom prípade snáď sympatie. Deprivácia týchto zvierat a strata divokého prírodného prostredia, divokosti a divočiny je však aj našou vlastnou stratou. Keď v rámci "civilizačného procesu" akceptujeme zoologické záhrady ako určitú kultúrnu normu, strácame tým zároveň aj niečo z vlastného ľudstva - onú intuitívnu múdrosť, zmyselpre úctu pred všetkým životom a tým aj charakteristické znaky skutočne civilizovanej spoločnosti.

Z knihy "Inhumane Society" od Dr.M.W.Foxa
ukážka bola publikovaná v časopise Vokno č.23

Edward Abbey: gang obrancov zeme

2011-04-13T16:26:00.000+02:00

Jedinečná kniha svojho druhu stále v predaji!!!

Edward Abbey, jeden z najlepších autorov zaoberajúcich sa americkým Západom predkladá fascinujúci príbeh o priamej záchrane Zeme. Román opisujúci štyroch ochrancov divokej prírody amerického severozápadu opisuje rôzne formy sabotovania ako spôsobu boja poniektorých ochranárov. Hoci eko-sabotážne praktiky neboli nikdy oficiálne schválené, stali sa bežnými u takých ochranárskych skupín ako Earth First!.

V dnešnej dobe samotné skupiny čelia rozpolteniu deliac sa na filozofické a priame smerovanie. Inšpiráciu v nich nachádzajú ako mierumilovnejší aktivisti, tak tí, ktorých vízia ochrany životného prostredia nepozná kompromisné riešenie medzi globalizovaným svetom a nespútanou divočinou.

Sám autor obhajuje tieto akcie namierené proti "rozvoju spoločnosti" a považuje ich v niektorých prípadoch za ospravedlniteľné hlavne z morálneho hľadiska.

Vydavateľstvo Abies, 346 strán A5, cena 9,95 EUR

Tento titul zoženiete v distribúcii organizácie Zelený kameň