Ondrej Revák Blog

Valentínka - vystrihovačka - darčekové srdiečko

2012-02-13T15:37:00.000+01:00

Za dverami je deň zaľúbených. A ja som sa preto rozhodol spraviť malú ale, originálnu valentínsku vystrihovačku. Nie je to zložité stačí farebný alebo obyčajný výkres, nožnice a troška trpezlivosti pri vystrihovaní.
Takže tu je malý postup: Budeme potrebovať výkres, nožnice, malý darček (cukrík alebo niečo iné :)
Vytlačíme si vystrihovačku, vystrihneme a poskladáme podľa čiar, ktoré sú naznačené. Zabalíme darček a pridáme venovanie :) a voila- lá :) máme valentínku hotovú - takto nejako bude vyzerať :)

Pohľad do vnútra

A je to, valentínka je na svete :)

Nie je podstatné aké veľké dary dávame, ale s akou veľkou láskou :)

Vystrihovačku si môžete stiahnuť tu :

DOWNLOAD

Prečo sa modliť?

2012-02-12T23:08:00.002+01:00

Svedectvo Pátra Pia

Iba rehoľník, čo sa modlí...

„Boha hľadajú v knihách, nachádza sa v modlitbe - povedal jedného dňa páter Pio svojim duchovným synom - ak sa dnes vytráca viera, príčinou je nedostatok modlitby. Boha nehľadajme v knihách, ale v modlitbe. Čím viac sa modlíme, tým väčšia je viera a nachádzame Boha. Vy, drahé deti, nikdy nezanedbajte modlitbu. Modlite sa často aj počas dňa a aj trochu meditujte. Nájdete a uvidíte Boha.“

Páter Pio často hovorieval: Modlitba je chlebom a životom duše, oddychom srdca, sústredené a dlhšie trvajúce stretnutie s Bohom“. Sväté písmo je plné rozhovorov so Stvoriteľom. Ježiš sa modlil a povzbudzoval k modlitbe. Kresťanov prvých čias nazývali ľuďmi modlitby. Veľmi dôležitý je výraz, ktorý páter Pio použil o modlitbe: sústredené a dlhšie trvajúce stretnutie. Sústredené - nemôžem sa modliť bez prípravy k modlitbe a ani vtedy, keď mám v sebe plno problémov, nepokoja a starostí. Dlhšie trvajúce - nemožno sa modliť iba jeden okamih. Treba na to čas, aby sme vošli do modlitby. Keď sa začínam modliť a neviem sa zbaviť nepokoja a starostí, modlitba odo mňa odíde.

Modliť sa znamená milovať

Nerobme si ilúzie: Tak ako neexistuje láska bez utrpenia, utrpenie patrí aj k modlitbe, lebo modliť sa znamená milovať. Modlí sa ten, kto miluje Boha a nie ten, čo hovorí Bohu prázdne slová. Pre toho, kto miluje Boha, všetko sa stáva modlitbou. Prečo? Lebo myšlienky neustále idú k Milovanému, k tomu, ktorého hľadá a túži po ňom: Všetky príležitosti sú dobré, aby chválou, spevom, skutkom, atď. dali výraz tejto láske.

Modlitba bola každodenným pokrmom pátra Pia

Pár rokov pred smrťou páter Pio povedal: „Chcem byť iba rehoľník, čo sa modlí.“ Kde si pripomíname pátra Pia? Ako sa na neho pamätá svet? Pri oltári, na chóre, na kolenách, v spovednici, vždy s ružencom v ruke. Pýtajme sa však, čo znamenala modlitba pre pátra Pia?

Dňa 1. novembra 1913 napísal páter Pio svojmu duchovnému otcovi pátrovi Benediktovi: Zdá sa mi, že v modlitbe sa duša celá stráca v Bohu... inokedy sa sužujem pre Boha ... cítim, že duša vrelo túži vyjsť z tela... Zdá sa mi, že život rýchlo plynie, ale nikdy mi nebude stačiť na modlitbu...“ Modlitba je teda stratiť sa v Bohu, zabudnúť sa a opäť sa v Bohu nájsť, sužovať sa láskou k Bohu, horieť túžbou byť v spojení s ním. Zanechať tento čas, byť účastný na skutočnosti, ktorá prevyšuje čas.

Modlitba je každodennou životnou nevyhnutnosťou

Ježišova Matka nám to oddávna opakuje. Páter Pio počúval a uviedol do praxe Máriine výzvy a pre všetkých nás sa stal učiteľom modlitby. Nie preto, že by bol navštevoval osobitné kurzy, ale preto, že s veľkou poníženosťou sa venoval modlitbe.

Zvykol hovorievať: „Keď nás pochytí malomyseľnosť, pochybnosť, strach, bolesť, vtedy viac ako inokedy sa máme utiekať k Bohu, ,v modlitbe nájsť oporu a povzbudenie.“ a potom: Modlitba je naša najsilnejšia zbraň. Je to kľúč, ktorý otvára Božské srdce.“

Kto videl pátra Pia sa modliť, zatúžil po modlitbe

Ten pocítil túžbu s plnou dôverou otvoriť dušu Bohu. Toto sa často stáva pri jeho hrobe. Koľko ľudí sa začalo modliť, keď videlo modliť sa pátra Pia! Tak to bolo aj s apoštolmi. Keď videli Ježiša sa modliť, vzbudila sa v nich túžba po modlitbe: „Pane, nauč nás modliť sa!“ Ako odpoveď na Ježišovu výzvu, na Máriinu výzvu a pápeža Pia XII., páter Pio založil modlitbové skupiny. Povedal: „Ak ste mojimi synmi, pripojte sa ku mne. Odpovedzme na Ježišov príkaz, na výzvu a túžbu pápeža, modlime sa spoločne... v skupinách, keď sa moje deti spoja k spoločnej modlitbe, Ježiš bude medzi nimi. Bude s nimi aj Ježišova Matka. v duchu budem prítomný aj ja, v spoločnej modlitbe.

Páter Pio doporučoval najmä osobnú modlitbu

Osobnú modlitbu, ktorá však musí vyústiť do spoločnej modlitby a musí byť ňou živená. Nemôže byť jedna bez druhej, musia byť obidve. Obidve slúžia k tomu, aby privádzali svet k Bohu. Na otázku k čomu slúžia modlitbové skupiny, odpovedal: „Aby privádzali duše k Pánovi, aby uvádzali do spoločnej modlitby , aby sa modlili s Ježišom. Túžim, aby modlitbové skupiny boli základom kresťanského života v rodine a v spoločnosti, aby ich spájalo spoločné dielo, najmä v podriadení sa a v poslušnosti svätej Cirkvi, v zmysle nášho františkánskeho ducha.

Modlitba teda nie je konečným cieľom

Modlitba nás musí transformovať. Musí z nás urobiť svedkov evanjelia v rodine a vo svete, prameň radosti, dobra, lásky a pokoja.

Páter Pio hovorieval: „Ak ste mojimi synmi, večer sa modlite spoločne, vo vašich rodinách. Modlite sa ruženec k Panne Márii.“

Poznať pátra Pia znamená poznať lásku, ktorú má Boh pre človeka a ktorú človek môže mať pre Boha. To znamená naučiť sa „byť“ a nie „robiť“ sa kresťanmi. Pochopiť, že modlitba musí privádzať k láske a bez modlitby to nie je možné, lebo sám Ježiš hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť!“ Iba keď sme v spojení s ním, naša činnosť bude účinná.

Modlitba vyžaruje lásku

Jedného dňa jedna duchovná dcéra pátra Pia z Pietralciny mala v polospánku videnie. Zdalo sa jej, že vidí otvorené nebo a v ňom kňaza, bohato odetého v svätých rúchach.

V kňazovi spoznala tvár pátra Pia, ktorá žiarila ako slnko a všetkými smermi z nej vychádzali tisícky lúčov. Tieto pozostávali z množstva malých bielych a červených ruží.

Spýtala sa teda pátra Pia na význam videnia a počula odpoveď: „Lúče z ruží sú modlitbové skupiny, ktoré sa šíria v celom svete. Biele ruže predstavujú duše, ktoré sa snažia žiť v milosti, v Božej láske, v bratskej láske. Červené ruže predstavujú duše, čo s radosťou nesú kríž utrpenia a v spojení s Ježišom a so mnou, spolupracujú na obrátení hriešnikov a na spáse duší.“

Toto chce páter Pio od každého z nás. Musíme sa stať ružami, bielymi, alebo červenými, ale ružami. Páter Pio je s nami a nenechá nás samotných. Nemôže však odpovedať za nás. On už urobil svoju čiastku, teraz je na nás, aby sme urobili našu.

Ty si tá

2012-02-11T15:52:00.001+01:00

Ty si tá

Ty si tá, čo ma ľúbi v každej chvíli,

Ty si tá, ktorá dáva lásku každej chvíli,

Ty si tá, čo iba tebe svoje srdce dávam,

Ty si tá, ktorej každý deň svoje nádeje skladám,

Ty si tá, čo robí môj život krajším,

Ty si tá, ktorej každý svoj bôľ zjavím,

Ty si tá, čo pozná moje srdce,

Ty si tá, ku ktorej vysielam svoje modlitby vrúcne,

Ty si tá, s ktorou v smútku plačem,

Ty si tá, s ktorou v radosti skáčem,

Ty si tá, ktorá mi nádej do života dáva,

Ty si tá, čo mi pomocnú ruku v protivenstve dáva,

Ty si tá, ku ktorej svoje dlane pokorne dvíham,

Ty si tá, na ktorú myslím, keď vstávam i líham,

Ty si tá, ktorá ma stále pred útokmi bráni,

Ty si tá, ktorá ma pred každým pádom chráni,

Ty si tá, ktorá mi dávaš pokoj v duši,

Ty si tá, pri ktorej sa moje vnútro stíši,

Ty si tá, ktorá so mnou po púšti kráča,

Ty si tá, ktorá sa o mňa stará, ako o malé vtáča,

Ty si tá, ktorá mi slzu z líca zotrie,

Ty si tá, ktorá ma utíši, keď sa moje srdce vzoprie,

Ty si tá, moja najväčšia pýcha,

Ty si tá, moja opora keď ma svet pichá,

Ty si tá, najkrajšia ozdoba moja,

Ty si tá, ktorej hovorím mamka moja,

Ty si tá, najjasnejšia zo všetkých žien,

Ty si tá, ktorú tak veľmi milujem,

Ty si tá, cesta k Bohu milá,

Ty si tá, naša vytúžená mamka Panna Mária.

(Na počesť Panny Márie Lurdskej 11.2.2012)

(Ondrej Revák)

Remeselník pokoja

2012-02-08T22:15:00.001+01:00

pustovnícky mních a divotvorca, 24. júl
(1828 – 1898)

Príbeh svätého Šarbela z Libanonu
Fady Noun

Pre ľudí, ktorí často nepočuli spojenie Arab a kresťan, môže byť zvláštne, keď počujú o jednom arabskom kresťanovi – Šarbelovi Makhloufovi, ktorý je kanonizovaný svätec. Šarbel bol mních . Žil a zomrel v 19. storočí v Libanone, v horskej oblasti, kde rastú slávne libanonské cédre. Ako väčšina libanonských kresťanov v dnešnej dobe aj on bol maronitský katolík – člen jednej z veľkých východných cirkví, ktoré boli zjednotené s Rímom už od svojho počiatku koncom 4. storočia.
Svätý Šarbel žil ako pustovník veľmi asketicky, čo nám pripomína starovekých púštnych otcov. Aj táto radikálna askéza sa nám môže zdať zvláštna. Ale ako vysvetlil pápež Pavol VI. vo svojej kanonizačnej homílii v roku 1977, nech už bol Šarbelov život akokoľvek nezvyčajný, Boh ho pozdvihol ako „paradoxného tvorcu pokoja“.

Orodovník pre všetkých
Libanon osobitne potrebuje pokoj, lebo je to národ zranený, zjazvený a zohyzdený občianskou vojnou, ktorá rozdelila krajinu v rokoch 1975 – 1990. Robert Fisk, známy vojnový novinár, vhodne nazval svoju hĺbkovú štúdiu konfliktu Ľutujte národ.Libanon v nej prirovnal k ovci, ktorú vedú na zabitie. Aj dnes napriek rekonštrukciám nesú mnohé budovy v krajine jazvy vojny.
A nie sú to len budovy. Asi najväčšia rana je v spomienkach ľudí. Aj dnes po 20 rokoch hľadajú mnohí Libanončania vnútorný pokoj, schopnosť odpustiť a požiadať o odpustenie a istotu, že vojnové roky sú už naozaj za nimi.
Títo ľudia – asi 4,5 milióna – pochádzajú z rôznych prostredí. Moslimovia tvoria miernu väčšinu. Kresťania tvoria zhruba 40 percent obyvateľstva. Maroniti sú najpočetnejšia kresťanská skupina. Žijú bok po boku s kresťanmi z mnohých iných cirkví – chaldejskej, sýrskej, arménskej, koptskej, latinskej, ortodoxnej a protestantskej. Libanon má aj malú menšinu drúzov, odnože islamu, ale kedysi prekvitajúca židovská komunita úplne zmizla.
Libanončania, kresťania alebo nekresťania, pokladajú Šarbela za orodovníka, ku ktorému sa môžu obrátiť vo všetkých potrebách. Priťahuje ich jeho povesť mocného uzdravovateľa a divotvorcu. Prichádzajú k jeho hrobu v Kláštore svätého Marona na vrchole hory v Annaya. Osobitne prichádzajú 22. deň každého mesiaca.
Táto púť súvisí s príbehom úžasného uzdravenia, ktoré sa pripisuje Šarbelovmu orodovaniu.

Nadprirodzená operácia
V noci 22. januára 1993 Nuhad Chami, matka 12 detí, pocítila nutkanie pomodliť sa pred spaním. Nedávno mala mozgovú príhodu, po ktorej ostala spolovice ochrnutá. Nedalo sa veľa urobiť – lekári jej povedali, že krčné tepny má takmer úplne upchané. Operácia by bola veľmi riskantná a chorá sa jej bála. Keď sa v tú noc modlila a nariekala pred Pannou Máriou a svätým Šarbelom, srdce jej prenikol hlboký pokoj. Potom zaspala.
Pani Chami hovorí, že asi o druhej v noci sa zobudila. Alebo ešte bola v polospánku? Izbu jej naplnilo oslepujúce svetlo a z neho vystúpili dvaja mnísi. Jedného spoznala ako svätého Šarbela; ten druhý, ako neskôr určila, bol pustovník zo 4. storočia, svätý Maron. Šarbel povedal žene: „Prišiel som vykonať operáciu, ktorú si nedovolila vykonať lekárom.“ „Ako ma
môžu operovať, keď nemajú chirurgické nástroje ani anestetické prostriedky?“ pýtala sa sama seba, chvejúc sa od strachu. O chvíľu zacítila na krku rehoľníkove ruky a prenikla ju veľká bolesť, ale nemohla sa brániť ani kričať. Keď sa operácia skončila, priblížil sa druhý rehoľník, pomohol jej sadnúť si, upravil vankúš a podal jej pohár vody. Povedala mu, že má ochrnutý aj jazyk a nemôže piť bez slamky. Rehoľník ju ubezpečil, že už je zdravá a môže sama jesť, piť, chodiť a aj pracovať. Potom obaja rehoľníci zmizli v tajomnom svetle.
Nuhad Chami zobudila manžela a dcéry, aby im povedala radostnú zvesť. Všetci žasli, lebo jej uzdravenie bolo úplné a okamžité. Na oboch stranách krku mala rany zašité chirurgickými niťami. Dnes ostávajú tieto znaky jej mimoriadneho uzdravenie viditeľné ako jazvy.
Odvtedy na žiadosť svätého Šarbela chodí Nuhad Chami na púť do Annaye 22. dňa v každom mesiaci. A nie je sama: nedávno sa pút e uprostred týždňa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí. Ak pripadne 22. na nedeľu alebo sviatok, keď má viac ľudí čas, zástupy sú ešte väčšie.
V Kláštore svätého Marona sa pútnici zúčastnia na osobitej svätej omši. Príležitostne po nej niektorí prichádzajú k pani Chami s prosbami o modlitbu a tá sa nad každým krátko pomodlí. Iní chcú vidieť jej jazvy na krku, ktoré v deň púte mierne krvácajú .
Pútnici sa tiež modlia pri hrobe svätého Šarbela, jeho rakva je vystavená v kláštornej kaplnke. Vystúpia na vrch a navštívia pustovňu s výhľadom na krásne úrodné údolie Nahr Ibrahim, Abrahámovej rieky. Okolo kaplnky zasvätenej svätému Petrovi a Pavlovi sa nachádza len zopár veľmi jednoduchých ciel a kuchyňa. V takomto primitívnom príbytku prežil otec Šarbel svoje posledné roky.

Zahalený tichom
Návštevníci tejto primitívnej pustovne sa pýtajú, prečo sa niektorí rozhodnú žiť v takej izolácii a prísnosti. Šarbel, žiaľ, nedával odpovede! Hovoril veľmi málo a veľká časť jeho vnútorného života je zahalená tajomstvom.
Jozef Makhlouf sa narodil 8. mája 1828. Bol známy svojím tichom. Už ako dieťa, ktoré strážilo rodinnú kravu, mal také odlišné správanie, že ho ľudia prezývali „svätý“. Keď mal 21 rokov, počul Božie volanie k rehoľnému životu. Inšpiroval ho príklad dvoch strýkov a vstúpil do libanonskej maronitskej rehole. Stal sa mníchom a kňazom. Prijal meno Šarbel po mučeníkovi z 2. storočia.
Nikto nevie, čo zapálilo plameň lásky, ktorý horel v tomto človeku. Ani jeho spolubratia nechápali, ako dokázal tak dokonale plniť svoje rehoľné sľuby. Hoci raz ho počuli volať k Bohu o pomoc proti pokušeniu, svoje zápasy si nechával pre seba.
Šarbel radikálne dodržiaval prísne rehoľné pravidlá. Mal odpor k peniazom. Starostlivo sa vyhýbal kontaktu, dokonca aj očnému, so ženami. Raz dokonca nevpustil do pustovne svoju matku. Rozprával sa s ňou jemne, ale dôrazne za zatvorenými dverami a uisťoval ju, že ak sa už nikdy nestretnú na tomto svete, uvidia sa na druhom. H lavnou črtou jeho spirituality bola predovšetkým poslušnosť. Rozhodol sa podriadiť svoju vôľu vôli svojich predstavených a toto pravidlo dodržiaval do konca. V starobe dokonca poslúchol mladšieho mnícha, ktorý mu pomáhal v pustovni, a jedol len vtedy, keď mu prikázali.
Hoci jeho zásady môžu byť pre niekoho extrémne, Šarbelova prísnosť bola súčasťou jeho cesty k svätosti. Ako poznamenal Pavol VI.: „Ponechala cestu otvorenú pre Ducha Svätého.“ Nehovoril veľa, ale jeho slová boli účinné. Ľudia z miestnych dedín ho vyhľadávali, išli až do jeho pustovne po radu, uzdravenie alebo sa jednoducho zúčastni li na jeho svätej omši.
Stali sa aj mnohé zázraky. Jeden sa týkal Šarbelovej olejovej lampy. Ktorýsi mních ju raz zo žartu naplnil vodou, ale žasol, keď Šarbel zapálil lampu ako zvyčajne na nočnú modlitbovú vigíliu! Aspoň pri dvoch príležitostiach zmizli mračná hladných kobyliek, keď polia s dozrievajúcou úrodou pokropili vodou, ktorú požehnal Šarbel. Niet divu, že miestne dediny, moslimské i kresťanské, sa k nemu obracali o pomoc! A Šarbel ju zadarmo dával každému. Požadoval len to, aby najprv získali povolenie jeho predstaveného.

Prítomnosť, ktorá evanjelizuje
Otec Šarbel po 16 rokoch v kláštore požiadal o povolanie presťahovať sa do pustovne a aj ho dostal. Po 23 rokoch ešte horlivejšej modlitby, pôstu a pokánia dostal mŕtvicu a o osem dní neskôr zomrel na Vianoce roku 1898.
Ľudia z Annaye sa brodili hlbokým snehom, aby sa zúčastnili na jeho pohrebe. Šarbelovo telo potom uložili na blatistú dlážku vlhkej podzemnej pohrebnej miestnosti, ktorá slúžila ako spoločný hrob kláštora. Asi mesiac k aždú noc videli, ako jasné svetlo vychádza z hrobu a obklopuje kláštor.
Mnohí ľudia – mnísi i dedinčania – videli svetlo a pripisovali ho Šarbelovej svätosti. Koncom zimy opáta kláštora presvedčili, aby tento jav preskúmal. Odkryli kameň, ktorý zakrýval hrob, a v kaluži vody ležalo Šarbelovo telo neporušené, ako keby len zaspal. Dodnes ostáva neporušené.
Počas mnohých rokov sa na príhovor svätého Šarbela udia li nespočetné zázraky. Otec Louis Matar vedie starostlivé záznamy. V roku 2010 oficiálne zaznamenal uzdravenia viac než 60 ľudí vrátane 10 moslimov. Podobne ako pani Chami mnohí sa okamžite a úplne uzdravili z telesnej choroby. Ale sú známe aj duchovné uzdravenia. Otec Matar si spomína na istých manželov, ktorí boli prekvapení, keď raz ráno do seba narazili pred pustovňou. Svätý Šarbel, zdá sa, pripravil stretnutie: každému sa zjavil vo sne a požiadal ho , aby išiel na spoveď o 10. ráno. (Možno sa museli zmieriť navzájom a aj s Bohom!)
Pre neľahkú situáciu na Blízkom východe aj pre stále dôsledky občianskej vojny sa stal Kláštor svätého Marona jednou z hlavných spovedníc v Libanone. Mnohí muži, ktorí boli zapojení do vojny, si prišli po zmierenie. Mladé páry s deťmi prosia o Božie požehnanie a ochranu rodiny. Veľký počet pútnikov kľačí pred Pánom v duchu pokánia. Každý rok prichádza do Annaye pol milióna návštevníkov a tichý svätý Šarbel je najvýrečnejší príklad „novej evanjelizácie“.
Otec Matar hovorí o Kanaďanovi, ktorý mal sen – videl v ňom mnícha, ktorého nepoznal. Spýtal sa: „Kto si?“ Mních povedal: „Som Šarbel z Libanonu.“ Keď sa svätý stotožňuje s krajinou, je to veľmi veľká pocta. A tiež veľká výzva, ktorá volá jeho krajanov, aby celým srdcom hľadali Boha.
Šarbel však nie je len pre Libanon. Šarbel sa svojím pokáním a neustálou modlitbou orodovania – „ako Mojžiš na vrchu,“ povedal pápež Pavol VI. – ponúka pre spásu všetkých. Jeho život a stále orodovanie sú darom pre svet.

V iac informácií o svätom Šarbelovi nájdete na kláštorn ej webstránk e: www.saintcharbel-annaya.com.

Modlitba k svätému Šarbelovi:
Svätý Šarbel, ty si sa zriekol pôžitkov sveta a žil si v pokore a skrytosti v samote pustovne. Teraz prebývaš v sláve neba. Prihováraj sa za nás. Očisti našu myseľ i srdce, upevni nás vo viere a posilni našu vôľu. Rozpáľ v nás lásku k Bohu i k blížnemu. Pomáhaj nám voliť si dobro a vyhýbať sa zlu. Chráň nás pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi a podporuj nás v zápasoch všedných dní. Mnohí ľudia na tvoj príhovor dostali od Boha dar uzdravenia duše i tela, vyriešenia problémov v ľudsky beznádejných situáciách. S láskou zhliadni na nás a ak to bude v súlade s Božou vôľou, vypros nám u Boha milosť, o ktorú pokorne prosíme. No predovšetkým nám pomáhaj každý deň kráčať po ceste svätosti do večného života. Amen.

(smn.sk)

Tvojimi očami...

2012-02-01T21:30:00.000+01:00

Chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin,

nad svoje mesto,

nad celý svet,

nad všetok čas,

očistiť si pohľad

a hľadieť na všetko TVOJIMI OČAMI.

Videl by som vesmír, ľudstvo a dejiny,

videl tak, ako vidí Otec.

Videl by som v úžasnej premene hmoty,

v neustálom vrení života,

tvoje veľké telo,

ako sa skrze Ducha rodí.

Videl by som, ako sa uskutočňuje

večná myšlienka lásky tvojho Otca.

Zhrnul by som v tebe všetko,

čo je na nebi a na zemi.

Videl by som, že dnes, tak ako včera,

i nepatrný detail spoluúčinkuje,

že každý jedinec má svoje poslanie,

i každá ľudská skupina.

A každá vec tak isto.

Videl by som i túto továreň, i toto kino,

počul by som debatu o kolektívnej zmluve,

či o kladení kameňa pre obecný vodovod,

čítal by som vyhlášku o cenách potravín,

videl by som mladých, čo v hlúčikoch idú tancovať,

videl by som, ako sa dieťa rodí a starec umiera,

videl by som najmenšiu čiastku hmoty

i najslabší záblesk života,

lásku i nenávisť,

hriech i milosť.

Dojatý by som pochopil,

že pred mojimi očami sa odohráva

veľké dobrodružstvo lásky,

čo sa začalo na úsvite sveta.

Videl by som aj dejiny Cirkvi,

ktoré sa skončia až v nebi, podľa prisľúbenia,

keď po vzkriesení tela

zastaneš pred Otcom a povieš:

Dokonané je, som Alfa a Omega,

Začiatok i Koniec.

Videl by som,

ako sa všetko spĺňa,

a poznal, že všetko je len jeden pohyb

celého ľudstva i celého vesmíru

k Najsvätejšej Trojici,

v tebe a cez teba, Pane.

Pochopil by som, že nič nie je profánne,

ani veci, ani ľudia, ani udalosti,

že všetko na začiatku posvätil Boh

a všetko má znovu posvätiť aj človek,

čo má podobu Boha.

Poznal by som, že aj môj osobný život,

ako slabučký dych v spoločnom veľkom tele,

je nenahraditeľne cenný v pláne nášho Otca.

Na kolenách, Pane, by som obdivoval

tajomstvá tohto sveta, ktorý

- napriek početným a hrozným stroskotancom

hriechu – je neustálym pulzom lásky, smerujúcej

k večnej Láske.

Chcel by som vzlietnuť, Pane, do výšin,

nad svoje mesto,

nad celý svet,

nad všetok čas,

očistiť si pohľad a hľadieť na všetko

TVOJIMI OČAMI.

(Michel Quoist)

Znamenie pre všetkých

2012-01-30T08:31:00.004+01:00

Cirkev ako sviatosť

Všetci poznáme sedem sviatostí Cirkvi: krst, birmovanie, Eucharistia, sviatosť pokánia a zmierenia, manželstvo, posvätný stav a pomazanie chorých. Ale vedeli ste, že existujú aj ďalšie dve sviatosti? Vedeli ste, že hoci tieto dve sviatosti nie sú súčasťou „oficiálnych siedmich“, sú ich prameňom a sú dôvodom, prečo tých sedem sviatostí existuje?
Tieto dve sviatosti nie sú liturgické úkony, ako krst či birmovanie. Nie sú to „veci“, ktoré robíme. Jedna je jednotlivec a druhá je skupina ľudí. Jedna je večná a druhá sa tiahne stáročiami dejín. Jedna je v nebi a druhá na zemi. Jedna je ľudská a božská a druhá je ľudská, ale naplnená Božou milosťou.
Už ste na to prišli? Tou prvou je Ježiš a druhou je Cirkev. Hoci sa nám môže zdať slovnou hračkou nazývať Ježiša a Cirkev sviatosťami, v týchto slovách sú obsiahnuté veľmi dôležité pravdy našej viery – pravdy, ktoré nám pomôžu hlbšie si vážiť Cirkev. Rozoberme si teda, čo to všetko znamená.

Čo je sviatosť?

Tradičná definícia sviatosti hovorí, že je to vonkajší znak vnútornej milosti, ktorý Pán ustanovil na naše posvätenie. Sviatosť je viac než symbol alebo sprítomnenie. Naozaj uskutočňuje to, čo naznačuje. Kým obyčajné vyliatie vody na človeka môže symbolizovať vnútorné očistenie duše, pri sviatosti krstu tento úkon umývania naozaj očisťuje dušu od prvotného hriechu. Podobne keď biskup pomaže človeka a hovorí: „Prijmi znak daru Ducha Svätého,“ posvätná krizma, ktorá sa používa pri tomto pomazaní, naozaj uskutočňuje vyliatie Ducha v živote tohto človeka.
Boh vo sviatostiach koná to, čo vždy konal. Používa obyčajné veci – chlieb, vodu, olej, víno – a všedné slová – „krstím ťa“, „rozhrešujem ťa“ –, aby nám dal svoju milosť. V Biblii vidíme, že Boh používa hmatateľné, viditeľné prvky nášho sveta, aby nám zjavil svoje tajomstvá a plány. Rozprával sa s Mojžišom v horiacom kríku. Použil dúhu, aby nám pripomenul svoje prisľúbenia. Napísal svoje prikázania na kamenné tabule a zo zlatej archy urobil svoj príbytok.
V istom zmysle všetky Božie slová, skutky a znamenia, o ktorých čítame v Starom zákone, majú v sebe sviatostný prvok. Celá vznešenosť stvorenia – vtáky, stromy, obloha a hviezdy – je sviatostná. Mohli by sme povedať, že sviatostný prvok má aj čítanie Písma, modlitba ruženca a pomoc druhým v láske. To všetko odhaľuje prítomnosť Boha a jeho zmýšľanie. To všetko nás môže privádzať bližšie k nemu.
Sedem sviatostí Cirkvi vyčnieva nie preto, lebo len takto Boh pôsobí, ale pretože sú základom pre celý náš život v Kristovi. Bez týchto sviatostí by sme oveľa ťažšie prijímali Božiu milosť vo všetkých ostatných spôsoboch, akými nám ju ponúka.

Ježiš: prvotná sviatosť

Hoci sú všetky tieto Božie znamenia, slová a skutky úžasné, nič sa nemôže vyrovnať samému Ježišovi. On je zdroj každej sviatosti, znamenia a symbolu. On je cieľ, samotný dôvod, prečo Boh vylieva svoju milosť. Všetky sviatosti majú korene v ňom a v ňom nachádzajú svoju moc. To on v skutočnosti krstí, birmuje a odpúšťa. On spája manžela a manželku do manželstva, vysväcuje kňaza a uzdravuje chorých. A samozrejme, to on nám dáva „chlieb života a kalich spásy“.
Ježiš je však viac než prvotný udeľovateľ sviatostí. On sám je prvotná sviatosť. On je večný Syn Boží, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, ale prišiel k nám vo viditeľnej, telesnej podobe. Vzal na seba prvky stvorenia – telo a krv. A v tejto telesnej podobe – skrze svoje slová a skutky, učenie a zázraky – zjavil evanjelium. Skrze svoju smrť – telesnú smrť – zjavil nekonečnú Božiu lásku k nám, oslobodil nás od hriechu a otvoril nám brány neba. On je najvyššie, najhlbšie a najposvätnejšie zjavenie Boha.
Ježiš nie je len znamením vykupiteľskej Božej lásky. On nám ju prináša. Sprítomňuje nám ju. Ako to vyjadril teológ Edward Schillebeeckx, Ježiš je „prvotná sviatosť“. Vo svojom tele je znamením nášho vykúpenia a uskutočňuje naše vykúpenie. On sám je zdrojom všetkej milosti, ktorú nám Boh chce dať.

Sviatosť Cirkvi

Vieme, že keď Ježiš vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, kde ostane, kým sa nevráti v sláve. To však neznamená, že všetka milosť, ktorá bola k dispozícii, keď chodil po zemi, je nadobro preč. Nie, máme zázrak Turíc, keď Duch Svätý prišiel k prvým veriacim a dal im silu šíriť evanjelium po celom svete. Milosť Ježiša, našej sviatosti vykúpenia, nie je preč! Skrze Ducha je celá milosť, sila, láska, milosrdenstvo a múdrosť stále prítomná – v Cirkvi. Máme Cirkev ako Kristovu sviatosť. Ježiš skrze toto spoločenstvo veriacich, skrze tento zbor pokrstených je naďalej prítomný v tomto svete.
Cirkev je sviatosť, pretože je viditeľným, hmatateľným znakom a svedkom Božej prítomnosti. Podobne ako všetky ostatné sviatosti aj Cirkev je znamením Božej milosti a jej udeľovateľom. Cirkev ako zhromaždenie vykúpených je pre svet znamením nového stvorenia, ktoré umožnil Ježiš. A zároveň skrze Cirkev môžeme prijať Ježišovo vykúpenie a stať sa súčasťou nového stvorenia, ktoré Cirkev zjavuje.
Ďalší teológ kardinál Henri de Lubac to vysvetlil takto: „Ak je Kristus sviatosťou Boha, Cirkev je pre nás sviatosťou Krista. Reprezentuje ho v plnom a starobylom význame tohto slova. Naozaj ho sprítomňuje (prezentuje).“ Vidieť Cirkev ako spoločenstvo, ktoré si uctieva Boha, vidieť jej členov, ako vyučujú, slúžia a evanjelizujú, znamená vidieť Ježiša, ako pôsobí vo svete. Cirkev Ježiša svetu nielen zjavuje, ale Ježiša svetu aj prináša. Sám Ježiš pôsobí skrze Cirkev a dotýka sa životov, uzdravuje zlomené srdcia a zachraňuje tých, ktorí sú stratení v hriechu.
Spojitosť medzi Ježišom a Cirkvou je taká hlboká, že otcovia II. vatikánskeho koncilu to prirovnávajú k tajomstvu Vtelenia: „Ako totiž ľudská prirodzenosť, ktorú vzalo na seba v nerozlučnej jednote Božie Slovo, slúži ako živý nástroj spásy, podobným spôsobom spoločenský organizmus Cirkvi slúži Kristovmu Duchu, ktorý ju oživuje, na vzrast tela“ (Lumen Gentium8). Fyzicky možno vidíme len „spoločenský organizmus“ Cirkvi s jej hierarchiou, služobníkmi a službami, so sieťou farností a diecéz. Vo svojom srdci však môžeme povedať, že Duch Svätý tejto štruktúre dáva život, napĺňa ju Božou milosťou a dáva jej silu, aby pozdvihovala ľudí z duchovnej smrti a privádzala ich k bránam neba.

Povolanie k pokániu a povýšeniu

Celé toto rozprávanie o sviatosti môže znieť teoreticky. Ale je tu aj praktická stránka. Čím viac vnímame Cirkev ako sviatosť prítomnosti Krista vo svete, tým viac nás to bude pobádať, aby sme preskúma li svoje názory na Cirkev.
Po prvé, spýtajme sa: „Neosvojil som si úzkoprsý alebo neúctivý postoj voči Cirkvi? Neznížil som Cirkev len na ľudskú inštitúciu? Nespôsobili nedávne správy o ťažkostiach a škandáloch, že som stratil zo zreteľa Cirkev ako Kristovu nevestu?“ Ak vidíme, že takýto postoj nám ovplyvňuje zmýšľanie alebo skutky, konajme pokánie a prosme Boha, aby posilnil náš pohľad na Cirkev.
Položme si aj takúto otázku: „Milujem Cirkev tak, ako ju miluje Ježiš ?“ Svätý Pavol v Liste Efezanom píše, že Ježiš sa stará o Cirkev. Hovorí, že Ježiš si sám pripravil Cirkev „slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného“ (Ef 5, 27).
Podľa apoštola Pavla Cirkev nie je nič iné než milovaná, vznešená Kristova nevesta. A ako sa teší zo svojej nevesty Ježiš, tak chce, aby sme sa z nej tešili aj my. Chce, aby sme povedali: „Je nádherná. Je svätá. Ani pekelné brány ju nepremôžu.“ Viem, že život nikoho z nás sa nevyrovná kráse a dokonalosti, ktorú Ježiš vidí v Cirkvi. Ale nedostatky či hriechy nejakého človeka by nám nemali brániť milovať a vážiť si Cirkev. Pavol objasňuje, že Cirkev je oveľa viac než ktokoľvek z nás.
Bratia a sestry, sme súčasťou svätého Božieho ľudu! Táto úžasná výsada so sebou prináša veľa požehnaní, ako aj veľké povolanie. Prijmime všetko, čo nám Ježiš chce dať prostredníctvom svojej Cirkvi. Otvorme sa milos ti, ktorá má moc zmeniť nám srdce a zmeniť svet!

zdroj: smn.sk

sv. Archaniel Michal

2012-01-25T09:53:00.002+01:00

Modlitba k sv. Michalovi archanjelovi

Sv. Michal archanjel, ty vodca dobrých anjelov, pohliadni na nás, ako stále viac upadáme do tiesní. Boj, ktorý si v nebi začal, zúri od Adama stále ďalej na tejto Zemi. Nachádzame sa v období pred Apokalypsou. Veľký odpad od Boha sa začal. O všemohúcom Stvoriteľovi neba i Zeme sa mlčí, jeho prikázaniami sa pohŕda. Človek podľahol našepkávaniu satana a robí seba najvyšším zákonodarcom a sudcom. Svätá Cirkev nášho Pána Ježiša Krista je ničená nielen vonkajšími nepriateľmi, ale, čo je ešte oveľa nebezpečnejšie, nepriateľmi vo vnútri. Pánova vinica nesie stopy spustošenia. Svätý archanjel Michal, vypočuj náš výkrik v núdzi! Už sotva dokážeme znášať toto rúhanie, túto pýchu, toto vraždenie a potraty, ako aj zbabelosť dobrých. Príď nám na pomoc so svojimi légiami! Vrhni svoju veľkú otázku «Kto je ako Boh?» plamenným písmom ponad horizonty! Ty si padlých anjelov zvrhol z neba do hlbín pekla, vyžeň satanov dym z vnútra Cirkvi! Svätý archanjel Michal, nielen naše pery, aj naše ruky, naše slzy, naše srdcia volajú k tebe, zhliadni na našu biedu, na našu únavu. Pohliadni na Cirkev v jej bezmocnosti a poníženosti! Keď Izraeliti volali k tebe o pomoc ako k svojmu anjelovi zmluvy, pomohol si im so svojimi anjelmi – ich nepriatelia vás videli ako ohnivé meče a stiahli sa. Či sme my menej ako Izraeliti? Či nie je Cirkev dedička vyvoleného národa, Pánova Nevesta? Či nie sme deti Márie, deti tvojej Kráľovnej? Svätý archanjel Michal, anjel našej zmluvy, príď k nám s Božou mocou, varuj nás, ochraňuj nás, príď so svojimi légiami, príď nám na pomoc so všetkými nebeskými mocnosťami a ukáž, že vy Boží anjeli, ste mocnejší ako brány pekla. Svätý Michal archanjel, ty si s planúcou horlivosťou zvrhol neposlušných anjelov do priepasti pekla. Vypros nám milosť, aby sme s rovnakou horlivosťou zapálení bojovali proti hroznej nenávisti voči Bohu v našich dňoch, daj aby sme zasadzovali svoje sily za väčšiu česť a slávu Boha. Amen.

Modlitba sv.Mechtildy

2012-01-23T20:32:00.001+01:00

Modlitba sv.Mechtildy za zosnulých:

Prekvapujúce tajomstvo duše v očistci

Otče náš, ktorý si na nebesiach, pokorne Ťa prosíme. Večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré si prijal ako tvoje stvorenia, ak Ťa nemilovali, ale Ťa odohnali a nevážili si Ťa. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkam ako obetu všetku lásku a dobrotu Tvojho milovaného Syna nášho Pána Ježiša Krista.

Posväť sa meno Tvoje. Pokorne Ťa prosím, večný Otče, dobrotivý a milosrdný : odpusť dušiam, ktoré neoslavovali Tvoje sväté meno a ktoré ho často vyslovovali nehodne a ľahkomyselne. Na znak obety zmierenia a pokánia Ti obetujem všetky príhovory, ktorými Tvoj milovaný Syn, náš Pán Ježiš Kristus, oslávil Tvoje sväté meno na tejto zemi.

Príď kráľovstvo Tvoje.Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré po Tebe netúžili horúcou láskou a hlbokou túžbou po Tvojom kráľovstve, za ich početné hriechy Ti obetujem naliehavé želania Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý chce, aby bol celý svet prijatý do Tvojho svätého kráľovstva.

Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi. Pokorne ťa prosíme, večný Otče dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo sa nepodriadili zbožne Tvojej svätej vôli, ale často sledovali iba svoju vlastnú vôľu. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkame Božské Srdce Ježišovo a jeho veľkú poslušnosť.

Chlieb náš každodenný daj nám dnes Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam zomrelých, že neprijímali s dokonalou túžbou a láskou Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu a často sa stali jej celkom nehodnými a mnohé ju zriedka prijímali. Na znak uzmierenia a pokánia obetujem Ti za tieto ich hriechy Najsvätejšiu Sviatosť a pobožnosť Tvojho Syna, tiež jeho najvrúcnejšiu lásku, pre ktorú nám tento svoj drahý poklad zanechal.

Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam ich viny, keď nemilovali svojich nepriateľov a nechceli im odpustiť. Na znak uzmierenia a pokánia za ich mnohé hriechy Ti obetujeme všetky sväté slová Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na kríži povedal : "Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia."

Neuveď nás do pokušenia. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo neodporovali pokušeniam, ale podľahli pokušeniam Zlého a zničili sa. Na znak uzmierenia a pokánia Ti ponúkame poslušnosť, ťežké práce a všetko trpké utrpenie a smrť tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista.

Ale zbav nás Zlého. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam a priveď ich s Ježišom Kristom do Tvojho kráľovstva slávy, ktorým si ty sám. Amen.

Modlitba.

Bože môj a Otče, Láska moja, moje nekonečné Milosrdenstvo, Ty vieš, že nikdy nedokážem pochopiť nekonečné milosrdenstvo a nekonečnú lásku, s akou si ma stvoril podobným Tebe, udeľujúc mi dar slobodnej vôle, aby k môjmu konaniu bola neustále priviazaná istá zásluha, aby som skrze skutky čoraz viac zdokonaľoval moju dušu, ktorá je Tvojím živým obrazom, a aby som sa tak stal podobným Tebe vo večnej sláve. Nikdy tiež nedokážem pochopiť moju nevďačnosť a nehodnosť vyplývajúcu z toho, že som nečerpal z Tvojej nekonečnej lásky a z Tvojho nekonečného milosrdenstva, ale naopak, stále som ich zneužíval. A predsa pre Tvoje nekonečné Milosrdenstvo, pre nekonečné zásluhy Ježiša Krista, pre zásluhy a na orodovanie Najsvätejšej Panny Márie, všetkých anjelov a svätých, živím silnú dôveru a považujem za isté, že mi dopraješ dokonalú skrúšenosť za moje hriechy a dar stálej pamäte na Tvoju nekonečnú lásku a Tvoje nekonečné milosrdenstvo, ako aj čerpanie z nich podľa Tvojej vôle. Amen

Sv. Gemma - O Panne Márii

2012-01-19T22:14:00.002+01:00

O Panne Márii

Ach, aká krásna je naša Nebeská Matka! Už ste ju videli? Hoci som ju videla častokrát, moja horlivá túžba vidieť ju opäť stále zostáva.

Po strate svojej pozemskej matky som sa úplne odovzdala Matke Nebeskej. Kľačiac pred jej obrazom som jej povedala: "Mária, už nemám pozemskú mamičku; teraz buď Ty mojou Nebeskou Mamičkou."

Ó, koľkokrát som svojej Nebeskej Mamičke predkladala úzkosti a ťažkosti svojho strápeného srdca, ona ma vždy utešila! Áno; spomínam si, že keď som sa ako sirota bez pozemskej matky zmietala vo veľkých úzkostiach, Nebeská Matka mi s najväčšou ľúbeznosťou otvorila svoju náruč.

Aká dobrá ku mne vždy bola táto Nebeská Mamka. Pomáhala mi v duchovných potrebách, ochraňovala ma pred nebezpečenstvami, vyslobodila ma z moci diabla, ktorý ma stále chodil trápiť,... a nakoniec ma naučila poznať a milovať Ježiša, byť dobrou a robiť Mu radosť. Ó, najmilšia Mamička, budem ťa milovať celý svoj život.

Áno, priznávam to, (Ježiš,) som nehodná, aby si ma počúval. Ale pozri, predstavujem Ti ďalšiu advokátku pre svojho hriešnika; je to Tvoja vlastná Matka, ktorá Ťa žiada, aby si mu odpustil. Ach, skús povedať nie Tvojej Matke! Isto jej nemôžeš povedať nie. A teraz mi odpovedz, Ježiš, povedz, že zachrániš môjho hriešnika.

Moja Mamka, odporúčam ti svoju dušu. Povedz Ježišovi, aby bol ku mne milosrdný.

(Sv. Gemma)

Duše v očistci: Prekvapujúce tajomstvo duše v očistci

2012-01-15T20:09:00.003+01:00

Mária Simma je rakúskou mystičkou. Už 50 rokov ju vďaka osobitnému Božiemu daru, ktorý je v dejinách Cirkvi známy, navštevujú duše v očistci. O čom tieto duše hovoria ? Upozorňujú, žiadajú o modlitby a hovoria o svojich nevýslovných očistcových utrpeniach, ktoré sú zmierňované radostným očakávaním a istotou, že sa skôr, či neskôr ocitnú v Božom náručí. Zjavujú žijúcim na zemi úžasnú moc, ktorou môžu uľahčiť utrpenie zosnulých a súčasne dostať početné dobrodenia a pomoc v tomto živote i živote po smrti.

O. Matteo La Grua, OFM, teológ

Jedného dňa som si s veľkým záujmom prečítala knihu o dušiach v očistci. Hlboko na mňa zapôsobila, lebo obsahovala práve aktuálne svedectvá a súčasne veľmi dobre vysvetľovala učenie Cirkvi, ktoré hovorí o tejto téme. Dozvedela som sa, že autorka knihy Mária Simma ešte žije. Ihneď som sa sňou skontaktovala a požiadala som ju o rozhovor. Mária súhlasila.

Sestra Emmanuela

Mária žila sama vo svojom domčeku v malebnej dedinke Sonntag vo voralbergských horách v Rakúsku. Práve tam sa uskutočnilo naše stretnutie. Kto je vlastne Mária Simma ?
Mária bola obyčajnou sedliačkou, ktorá sa už od svojho detstva veľa modlila za duše v čistci. Vo veku 25 rokov bola obdarená veľmi zvláštnou a ojedinelou charizmou v Cirkvi – darom byť navštevovaná dušami v očistci. Mária bola zapálenou katolíčkou, bola to veľmi skromná a jednoduchá žena. Miestny kňaz, ako aj miestny biskup ju veľmi povzbudzovali v jej poslaní.

Sestra Emmanuela

Rozhovor s Máriou Simme :

Sestra Emmanuela : O čo vás žiadajú duše z očistca ?

Mária Simma : Poväčšine ma žiadajú, aby som za ne dala odslúžiť sväté omše a aby som na týchto omšiach bola prítomná. Ďalej ma žiadajú o modlitbu ruženca a krížovej cesty.

Sestra Emmanuela : Čo presne očistec je ?

Mária Simma : Je to geniálny vynález Boha. Predstavme si : jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nej bytosť neopísateľne krásna ... Taká krásna, akú ste ešte v živote nikdy na zemi nevideli. Ste očarený touto BYTOSŤOU, vyžarujúcu krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli do jej náručia ...V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené,na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod. ... Uvedomujete si, že sa v takomto stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť....

Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný ! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej iba niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavovanej lásky. To je očistec ! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „ čakacia doba “ pred Božím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné utrpenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túžby, šialenej žiadostivosti po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti.

Sestra Emmanuela : Mária, majú tieto duše v očistci predsa len nádej a radosť v ich utrpení ?

Mária Simma : Áno. Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje, a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hľa, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí.

Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, či dušu posiela do očistca Boh, alebo či sa duša sama rozhoduje tam ísť ?

Mária Simma : Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so Svetlom Božím v Duchu Svätom.

Sestra Emmanuela : V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom ?

Mária Simma : Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi.

Sestra Emmanuela : Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci ?

Mária Simma : Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich..

Sestra Emmanuela : Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje?

Mária Simma : Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovystúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie

Sestra Emmanuela : Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca ?

Mária Simma : Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očisťovanie.

Sestra Emmanuela : Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba ?

Mária Simma : Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov ( sv. Pavol ).

Sestra Emmanuela : Akými prostriedkami, ktoré máme na zemi k dispozícii, sa môžeme vyhnúť očistcu a ísť priamo do neba ?

Mária Simma : Musíme urobiť veľa pre duše v očistci, pretože ony nám potom neskôr pomáhajú. Treba mať veľa skromnosti. Je to najväčšia zbraň proti Zlému. Skromnosť zaháňa Zlo.

Sestra Emmanuela : Čo urobil lotor, keď mu Ježiš prisľúbil na kríži, že ešte dnes bude s ním v raji ?

Mária Simma : Skromne prijal svoje utrpenie priznajúc, že je to spravodlivé a nabádal aj druhého lotra, aby tiež prijal svoj údel. Obával sa Boha, čo značí, že mal v sebe skromnosť.

Sestra Emmanuela : Mária, môžete nám povedať, aké sú najúčinnejšie prostriedky na oslobodenie duší z očistca ?

Mária Simma : Hlavne sv. omša, pretože sa počas nej sám Kristus obetuje z lásky k nám. Je to obeta Krista seba samého Bohu, čo je najkrajšia obeta. Kňaz je zástupca Boha, ale Boh sám sa ponúka a obetuje sa za nás. Účinok sv. omše za mŕtvych je o to väčší, čím väčšiu úctu k svätej omši mal nebožtík za svojho života, či sa počas nej modlil s úprimným srdcom, či na ňu chodil, ak mal voľno, aj počas týždňa. Títo ľudia majú ešte väčší úžitok zo sv. omší, ktoré sa za nich slúžia. Aj tu každý zožne to, čo zasial.

Sestra Emmanuela : Mária, vy ste boli viac ráz vyzvaná trpieť za duše v očistci, aby boli vykúpené. Čo ste v tých chvíľach prežívali a cítili ?

Mária Simma : Po prvý raz, keď sa ma duša spýtala, či chcem naozaj telesne trpieť za ňu počas troch hodín a potom znova budem môcť pracovať, som si povedala, že keď bude po troch hodinách po všetkom, môžem to azda prijať. Počas tých troch hodín som mala pocit, akoby to trvalo skôr tri dni, natoľko to bolo bolestivé. Avšak nakoniec, keď som sa pozrela na hodinky, videla som, že to naozaj trvalo len tri hodiny. Duša mi povedala, že tým, že som prijala toto utrpenie s láskou počas troch hodín, ušetrila som jej 20 rokov očistca.

Sestra Emmanuela : Prečo tri hodiny utrpenia na zemi za 20 rokov utrpenia v očistci ? Prečo malo vaše utrpenie väčšiu cenu ?

Mária Simma : Utrpenie na zemi nemá vždy tú istú cenu. Keď trpíme na zemi, môžeme ďalej rásť v láske, môžeme získať zásluhy, čo nie je prípad utrpenia v očistci, pretože tam slúži utrpenie iba na očistenie sa od hriechu. Na zemi máme všetky milosti a slobodu vybrať si.

Toto môže dať mimoriadny význam nášmu utrpeniu. Keď tieto bolesti obetujeme a prijímame s trpezlivosťou a skromnosťou, tak aj celkom malé obety, čo ponúkame, môžu mať neslýchanú moc v pomoci dušiam. Najlepšie je spojiť naše utrpenie s utrpením Ježiša a zveriť ich do rúk Márie, lebo ona bude najlepšie vedieť, ako ich použiť, pretože my sami často nepoznáme súrne potreby tých, čo sú okolo nás. Toto všetko nám Mária vráti v hodine smrti a bolesti, čo sme jej obetovali, budú našim najcennejším pokladom na druhom svete.

Sestra Emmanuela : Často nás jestvovanie utrpenia v našom živote poburuje a robí nám ťažkosti prijať ho a dobre ho prežívať. Ako teda prežívať utrpenie, aby mohlo prinášať ovocie ?

Mária Simma : Utrpenie je najväčším dôkazom Božej lásky. Ak ho dobre obetujeme, môžeme získať veľa duší.

Sestra Emmanuela : Čo treba robiť, aby sme prijali utrpenie ako dar, a nie ako bolesť, ako to často býva ?

Mária Simma : Treba všetko odovzdať Panne Márii, lebo Ona najlepšie vie, kto potrebuje takú, či onakú obetu svojho utrpenia, aby bol zachránený.

Sestra Emmanuela : Mária, jestvuje v očistci medzi dušami pobúrenie nad ich utrpením?

Mária Simma : Nie, ony sami sa chcú očistiť. Chápu, že je to potrebné.

Sestra Emmanuela : Mária, prečo duše v očistci nemôžu získať žiadne zásluhy, keď my na zemi ich ešte môžeme mať ?

Mária Simma : Pretože v momente smrti je koniec možnosti získať zásluhy. Pokým žijeme na zemi, môžeme napraviť zlo, čo sme spôsobili. Aj anjeli ” žiarlia “na nás, lebo my máme možnosť rásť dovtedy, kým sme ešte na zemi.

Sestra Emmanuela : Aká je úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti ?

Mária Simma : Oľutovanie je veľmi dôležité ! Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte dôsledky hriechu. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu.

Sestra Emmanuela : V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život ? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou ?

Mária Simma : Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie : Prijímam, či neprijímam možnosť ísť k Bohu. Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísané všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život.

Sestra Emmanuela : Mária, v momente smrti sa Pán zjaví všetkým dušiam rovnako mocne ?

Mária Simma : Každému je daná možnosť vidieť svoj prežitý život ako aj utrpenie, ktoré príde v očistci. Nie je to však rovnaké pre každého. Intenzita odhalenia závisí od života každého človeka.

Sestra Emmanuela : Mária, má diabol dovolené napadnúť nás v momente smrti?

Mária Simma : Áno, ale každý človek má aj milosť odporovať mu. Keď ho človek odmietne, démon nemôže nič urobiť.

Sestra Emmanuela : Keď niekto vie, že čoskoro zomrie, ako sa môže podľa vás najlepšie na to pripraviť ?

Mária Simma : Úplne sa odovzdať Pánovi, obetovať mu všetko svoje utrpenie, byť šťastný s Bohom.

Sestra Emmanuela : Aký postoj máme zaujať pred niekým, kto zomiera ? Čo najlepšie možno pre neho urobiť ?

Mária Simma : Vždy sa treba veľa modliť a pripraviť osobu na smrť. Treba jej povedať pravdu.

Sestra Emmanuela : Aké rady môžete dať tým, čo sa chcú stať svätými už na tejto zemi ?

Mária Simma : Byť veľmi skromným. Nezaoberať sa sebou samým. Pýcha je najväčšou pascou, ktorú Zlý používa.

Sestra Emmanuela : Možno žiadať Pána odpykať si svoj očistec na zemi, aby sme ho nemuseli prežívať po smrti ?Mária Simma : Áno, poznala som jedného kňaza a jedno mladé dievča, čo boli v nemocnici a obaja trpeli na tuberkulózu.

Mladé dievča povedalo kňazovi, že žiada od Pána, aby mohla trpieť na zemi toľko, koľko treba aby sa dostalo priamo do neba. Kňaz jej odpovedal, že on sám si nedovolil Boha o to žiadať. Bola pri nich jedna rádová sestra, ktorá si vypočula ich rozhovor. Mladé dievča zomrelo prvé a kňaz zomrel neskôr. Tento kňaz sa zjavil rehoľnej sestre a povedal jej : Keby som bol mal dôveru toho mladého dievčaťa, aj ja by som sa bol dostal rovno do neba.

Sestra Emmanuela : Mária, sú rozdiely v stupňoch očistca ?

Mária Simma : Áno, je veľký rozdiel v stupni duchovného utrpenia. Každá duša má svoje vlastné utrpenie, ktoré zodpovedá jej samej.

Sestra Emmanuela : Vedia duše v očistci, čo sa stane vo svete ?

Mária Simma : Nevedia všetko, ale vedia veľa vecí.

Sestra Emmanuela : Hovoria vám tieto duše čo sa stane ?

Mária Simma : Povedia jednoducho len, že „ niečo je pred dverami “, ale nepovedia čo. Povedia iba toľko, koľko je potrebné na to, aby sa ľudia obrátili.

Sestra Emmanuela : Utrpenie v očistci je bolestnejšie ako veľké utrpenie tu na zemi ?

Mária Simma : Áno, ale iba symbolickým spôsobom. Spôsobuje to väčšie bolesti v duši.

Sestra Emmanuela : Prichádza Ježiš osobne do očistca ?

Mária Simma : Nikdy mi to žiadna duša nepovedala. Do očistca prichádza iba Božia Matka. Raz som sa spýtala jednej duše z očistca, či ona sama hľadala dušu, na ktorú som sa spytovala.

Odpovedala mi : Nie, Matka milosrdenstva nám povedala, ako to je. Ani svätí neprichádzajú do očistca, ale anjeli tam sú. Je tu svätý Michal, a každý anjel strážny je pri svojej duši.

Sestra Emmanuela : Čo robia anjeli strážcovia v čistci ?

Mária Simma : Potešujú a pomáhajú im. Duše ich môžu dokonca aj vidieť.

Sestra Emmanuela : Dnes mnohí ľudia veria v reinkarnáciu. Čo nám o tom duše hovoria ?

Mária Simma : Duše hovoria, že Boh nám dáva iba jeden život.

Sestra Emmanuela : Niektorí hovoria, že jeden celý život nestačí na poznanie Boha a na to, aby mal človek naozaj čas obrátiť sa, a že to nie je spravodlivé . Čo by ste im na to odpovedali ?

Mária Simma : Všetci ľudia majú svoj vnútorný hlas. Aj tí, čo sú iba matrikoví katolíci, rozpoznajú inštinktívne Boha. Úplne neveriaci človek neexistuje. Každý človek má svedomie od Boha, vnútorne rozpozná dobro od zla, samozrejme na rôznych stupňoch, a vie to dobre rozlišovať. S týmto svedomím sa každý človek môže stať blaženým.

Sestra Emmanuela : Čo sa stane s ľuďmi, čo spáchali samovraždu ? Navštívili vás už také osoby ?

Mária Simma : Až doteraz som nikdy nestretla prípad samovraha, čo by bol stratený. To však samozrejme neznačí, že také prípady neexistujú, dosť často mi duše hovoria, že najviac sú zodpovední tí, čo s nimi žili, keď boli nedbanliví, alebo keď odpovedali na ohováranie.

Sestra Emmanuela : Ľutujú tieto osoby, že spáchali samovraždu ?

Mária Simma : Áno, ale samovražda je niekedy spôsobená duševnou chorobou. Keď potom vidia veci v Božom svetle, ľutujú to, lebo zrazu pochopia, koľko milostí bolo pre nich pripravených na obdobie, čo mali ešte žiť. Vidia tento čas, čo im zostal. Vidia taktiež všetky duše, ktorým mohli pomôcť, keby boli obetovali zvyšok svojho života Bohu. Čo ich najviac bolí, je to keď vidia, čo všetko mohli urobiť, a neurobili, lebo si skrátili život. Ak je príčinou samovraždy choroba, Pán to berie do úvahy.

Sestra Emmanuela : Navštívili vás osoby, čo samy seba pomaly ničia, napríklad predávkovaním sa drogami ?

Mária Simma : Áno, nie sú stratené. Závisí to od príčiny drogovania sa, ale musia trpieť v očistci

Sestra Emmanuela : Ak vám napríklad poviem : Veľmi vo svojom tele trpím, aj vo svojom srdci, je to pre mňa veľmi ťažké, chcela by som zomrieť ! Čo robiť ?

Mária Simma : Áno, je to dosť časté. Povedala by som : Bože môj, môžem obetovať tieto bolesti na záchranu duší ? Pán mi dá vieru a odvahu. Avšak dnes to už nik nepovie. Možno tiež povedať, že týmto činom získa duša veľký pocit blaženosti pre nebo, kde sú tisícky rôznych blažeností, ale tam každý prežíva svoju plnú blaženosť, všetky želania sa mu splnia. Každý vie, že si viac nezaslúži.

Sestra Emmanuela : Osoby iných náboženstiev vás tiež prišli navštíviť ? Napríklad Židia ?

Mária Simma : Áno, sú šťastní. Ten, kto svoju vieru prežíva dobre, je šťastný. Avšak prostredníctvom katolíckej viery je možné získať najviac pre nebo.

Sestra Emmanuela : Sú aj náboženstvá, ktoré sú zlé pre dušu ?

Mária Simma : Nám katolíkom sú najbližší ortodoxní a protestanti. Je veľa protestantov, čo sa modlia ruženec. Sekty sú veľmi zlé. Treba urobiť všetko preto, aby sme zo sekty odišli.

Sestra Emmanuela : Sú v očistci aj kňazi ?

Mária Simma : Áno, je ich tam veľa... Nepomáhali rešpektovať sv. Eucharistiu, a tým trpí celá viera. Často sú v očistci preto, že zanedbávali modlitbu, čo zmenšilo ich vieru. Je však aj veľa tých, čo išli priamo do neba !

Sestra Emmanuela : Čo by ste povedali kňazovi, ktorý by chcel byť kňazom podľa Božieho srdca ?

Mária Simma : Poradila by som mu, aby sa veľa modlil k Duchu Svätému a každý deň ruženec.

Sestra Emmanuela : Sú v očistci aj deti ?

Mária Simma : Áno, ale v očistci nie sú tak dlho, a nie je to pre nich veľmi bolestné, lebo nevedia dobre rozlišovať.

Sestra Emmanuela : V akom veku bolo najmenšie dieťa, ktoré ste videli ?

Mária Simma : Štyri roky. Bola v očistci preto, lebo na Vianoce dostala do daru od rodičov bábiku. Jej sestra, dvojička, tiež dostala bábiku. Toto štvorročné dievčatko si bábiku pokazilo. Ukradomky a vediac, že ju nikto nevidí, vymenila svoju pokazenú bábiku za sestrinu dobrú. Vedela veľmi dobre vo svojom malom srdiečku, že spôsobí sestre bolesť. Vedela tiež, že je to klamstvo a nespravodlivosť. Za toto všetko sa dievčatko dostalo do očistca. Deti majú často živšie svedomie ako dospelí. Treba u nich bojovať proti klamstvu, na ktoré sú veľmi citlivé.

Sestra Emmanuela : Ako môžu rodičia pomôcť pri formovaní svedomia svojich detí ?

Mária Simma : Ponajprv dobrým príkladom, to je najdôležitejšie a potom modlitbou. Rodičia majú požehnávať svoje deti a poúčať ich o veciach Božích.

Sestra Emmanuela : Navštívili vás duše, ktoré na zemi robili perverzné veci, napríklad sexuálne ?

Mária Simma : Áno, nie sú celkom stratené, ale musia veľa trpieť, aby sa očistili. Napríklad homosexualita pochádza skutočne od Zlého.

Sestra Emmanuela : Aké rady by ste mohli dať týmto homosexuálnym osobám ?

Mária Simma : Aby sa veľa modlili a dostali silu sa od toho oslobodiť. Majú predovšetkým prosiť sv. Michala archanjela, pretože hlavne on bojuje proti Zlému.

Sestra Emmanuela : Aké postoje nášho srdca môžu definitívne zatratiť našu dušu a priviesť ju do pekla ?

Mária Simma : Ak niekto nechce ísť k Bohu.

Sestra Emmanuela : Ako sa môže človek dostať až do takého štádia, že úplne povie nie Bohu v momente smrti, aj keď ho môže vidieť?

Mária Simma : Jeden muž mi raz povedal, že nechce ísť do neba, pretože Boh dopúšťa nespravodlivosť. Odpovedala som mu, že nie Boh, ale ľudia. Povedal : Dúfam, že nestretnem Boha po mojej smrti, lebo ho zabijem sekerou.

Mal v sebe hlbokú nenávisť voči Bohu. Boh necháva človeku slobodnú vôľu, každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného výberu. Boh dáva každému počas celého života na zemi a aj v hodine smrti dostatok milostí, aby sa obrátil, aj keď strávil celý svoj život v temnotách. Ak žiadame o odpustenie, samozrejme bez vypočítavosti, môžeme byť zachránení.

Sestra Emmanuela : Ježiš hovorí, že je ťažké bohatému dostať sa do kráľovstva nebeského. Videli ste podobné prípady ?

Mária Simma : Ak robia dobročinné diela a robia všetko s láskou, aj bohatí môžu prísť do neba, tak ako chudobní.

Sestra Emmanuela : V súčasnosti vás ešte stále navštevujú duše z očistca ?

Mária Simma : Áno, dva-trikrát do týždňa.

Sestra Emmanuela : Čo si myslíte o špiritizme ? Napríklad, keď vyvolávajú duchov zomrelých, keď spôsobujú otáčanie stolov a pod... ?

Mária Simma : Nie je to dobré. Je to vždy diabolské, tými stolmi hýbe démon.

Sestra Emmanuela : Aký je rozdiel medzi tým, čo prežívate vy s dušami a špiritizmom s jeho praktikami ?

Mária Simma : Nemáme vyvolávať duše zomrelých. Ja sa neusilujem o ich príchod. Pri špiritizme duše provokujú a privolávajú ich. Tento rozdiel je celkom jasný a musíme to brať do úvahy s celou vážnosťou. Ak by mali ľudia veriť iba jednu, jedinú vec z toho, čo som povedala, bola by som rada, keby to bolo nasledovné : tí, čo vykonávajú špiritizmus ( točiace sa stoly či iné podobné praktiky ) si myslia, že vyvolávajú duše zomrelých. V skutočnosti ak dôjde k odpovedi na ich volanie, je to vždy Satan a jeho anjeli, čo odpovedajú. Tí, čo vykonávajú špiritizmus, robia tým čosi veľmi nebezpečné ( veštci, čarodejníci, bosoráci ) tak pre nich samých, ako aj pre tých, čo ich žiadajú o radu. Sú v klamstve až po krk. Je prísne zakázané vyvolávať duše mŕtvych. Pokiaľ ide o mňa, ja som ich nikdy nevyvolávala, nevolám ich ani nikdy nebudem vyvolávať. Iba sám Boh umožňuje to čo sa mne stáva.

Samozrejme, že Satan môže napodobňovať všetko, čo prichádza od Boha a aj to robí. Môže napodobňovať hlasy mŕtvych, môže napodobňovať ich vzhľad. Ale nech je to akýkoľvek prejav, prichádza vždy od Zlého. Satan môže dokonca aj uzdraviť, ale jeho uzdravenia nikdy dlho netrvajú.

Sestra Emmanuela : Aj vás osobne oklamali nepravé zjavenia ? Napríklad diabol sa zmenil na dušu z očistca, aby sa vám prihováral ?

Mária Simma : Áno, raz prišla za mnou jedna duša a povedala mi : Neprijmi dušu čo príde po mne, lebo bude od teba žiadať veľké utrpenie a nebudeš môcť urobiť čo od teba bude žiadať !

Bola som zmätená, lebo som si spomenula, čo mi povedal môj kňaz, že mám prijať každú dušu s veľkodušnou štedrosťou. Bola to naozaj pre mňa skúška poslušnosti. Sama seba som sa spytovala, či to nebol skôr démon ako duša z očistca. Preto som tejto duši povedala : Ak si démon, odíď odo mňa ! V tom momente zreval a odišiel. Je jasné, že duša, čo prišla po ňom, naozaj potrebovala moju pomoc.

Sestra Emmanuela : Keď sa zjaví diabol, pomôže svätená voda zahnať ho ?

Mária Simma : Áno.

Sestra Emmanuela : Teraz ste veľmi známa, hlavne v Nemecku a v celej Európe. Spočiatku ste boli utiahnutá. Ako vás ľudia zo dňa na deň začali uznávať a veriť, že vaše nadprirodzené skúsenosti sú skutočne autentické ?

Mária Simma : Stalo sa to tak, že ma duša požiadala, aby som upovedomila ich rodiny, že majú vrátiť nespravodlivo nadobudnutý majetok. Ľudia videli, že to, čo som im povedala bolo pravdivé.

Sestra Emmanuela : Uznáva Cirkev túto veľmi zvláštnu charizmu, ktorú vykonávate pre duše v očistci a pre tých, ktorých sa vás apoštolát týka ?

Mária Simma : Môj biskup mi povedal, že pokiaľ nedošlo k teologickej chybe, mám pokračovať. Súhlasí s tým. Kňaz našej farnosti, ktorý je aj mojim duchovným vodcom, taktiež tieto veci odobruje.

Sestra Emmanuela : Toľko ste toho urobili pre duše v očistci, že dozaista, keď vy tiež zomriete, tisícky duší vás budú sprevádzať až do neba! Domnievam sa, že nebudete musieť prejsť cez očistec !

Mária Simma : Nemyslím si, že pôjdem rovno do neba, bez očistca, lebo som mala viac svetla, viac vedomosti ako iní, moje chyby sú preto vážnejšie. Avšak aj tak dúfam, že duše mi pomôžu vstúpiť do neba.

Sestra Emmanuela : Ste rada, že máte túto charizmu, alebo je to pre vás príťažou, všetky tie neprestajné žiadosti zo strany duší ?

Mária Simma : Nesťažujem sa na ťažkosti, lebo viem, že im môžem veľmi pomôcť ! Pomáhať mnohým dušiam – to robím rada. Som šťastná, že to môžem robiť.

Myšlienky Matky Terezy

2012-01-11T21:52:00.002+01:00

Najkrajší deň ? Dnes.

Najväčšia prekážka ? Strach.

Najľahšia vec ? Mýliť sa.

Najväčšia chyba ? Vzdať sa.

Koreň všetkého zla ? Sebectvo.

Najlepšie rozptýlenie ? Práca.

Najväčší neúspech ? Strata odvahy.

Najlepší odborníci ? Deti.

Najzákladnejšia potreba ? Komunikácia.

Najhlbšia radosť ? Byť užitočný druhým.

Najväčšie tajomstvo ? Smrť.

Najhoršia vlastnosť ? Zlá nálada.

Najnebezpečnejší človek ? Klamár.

Najhorší pocit ? Hnev.

Najkrajší dar ? Odpustenie.

Najdôležitejšia inštitúcia ? Rodina.

Najlepšia cesta ? tá, ktorá je správna.

Najpríjemnejší zážitok ? Vnútorný pokoj.

Najvľúdnejšie prijatie ? S úsmevom.

Najlepší liek ? Optimizmus.

Najväčšie uspokojenie ? Splnená povinnosť.

Najspoľahlivejší zdroj sily ? Viera.

Najpotrebnejší ľudia ? Kňazi.

Najkrajšia vec na svete ? Láska.

bl. Matka Tereza z Kalkaty

Drží ma vo svojom náručí

2012-01-10T19:09:00.003+01:00