Ultimate frisbee

Bubblepest 22. - 23.1.2011

2011-02-08T23:35:00.000+01:00

Je tu nový rok a ja pokračujem vo svojom písaní o turnajoch. Tento rok znovu vyzerá zaujímavo a už teraz sa mi rysuje viac vcelku zaujímavých turnajov, čo plánujem absolvovať. Nebudem prezrádzať podrobnosti, ale rozhodol som sa, že tento rok skoro všetky turnaje absolvujem za slovenské tímy. Áno presne tak, túto sezónu nebudem hrať za nemecký Feldrenner, ale prevažne za Outsiterz, SK repre, Golden Ants a čo ja viem kto sa mi ešte pripletie pod nohy. Prvý turnaj som už absolvoval. Volal sa Bubblepest.

Turnaj, ktorý sa odohrával síce v hale, ale všetko ostatné bolo ako na turnaji vonku. To znamená, že sa hralo 7 na 7 na umelej tráve v normálnych kopačkách. Turnaj bol pre mňa veľmi zaujímavý z viacerých dôvodov.

Prvýkrát sme ako Outsiterz skúšali na turnaj osloviť aj hráčov a hráčky mimo nášho klubu a spraviť výber tých najlepších. Taktiež na tento turnaj boli vyhradené špeciálne tréningy, ktoré prebiehali ešte minulý rok v období od októbra až do Vianoc. Zaujímavosťou bolo to, že sme trénovali vonku na umelej tráve za umelého osvetlenia. Tréningy som pripravoval ja a snažil som sa ľudí stále držať v teple, takže sa možno niekomu mohli zdať omnoho akčnejšie ako inokedy, ale myslím, že splnili účel.

Prvýkrát som musel cca týždeň pred odchodom na turnaj viacerým hráčom oznámiť to, že sa nedostali do zostavy. Nebolo to nič príjemné, ale poväčšine som sa stretol s pochopením a ľudia to brali vcelku prirodzene. Pri veľa menách som fakt dosť dlho váhal, ale teraz si myslím že sa nám podarilo zložiť tím najlepšie, ako sa v danej chvíli dalo.

Prvýkrát som hral v tak veľkej hale a bol som zvedavý, ako pôjde hádzanie v bezvetrí. Na moje prekvapenie mi to pripadalo celkom prirodzene a hralo sa mi dobre. Napriek tomu bolo cítiť, že sme v hale. Neviem čím to presne bolo, či tam bol nejaký iný vzduch alebo čo, ale mal som iný pocit, ako keď som vonku a nefúka. Možno to bolo aj tými stenami okolo celého ihriska, ktoré dávali pocit uzavretého priestoru.

K samotnej hre môžem povedať len jedno. Mali sme obrovskú smolu. Napriek tomu, že sme v základnej skupine prehrali len jeden zápas, nepodarilo sa nám postúpiť hore kvôli skóre. Chýbal nám jeden bod. :( Inak si myslím že sme zahrali veľmi dobré zápasy, aj keď som v niektorých momentoch cítil, že sme mohli hrať lepšie. Oba zápasy, čo sme prehrali, sme mohli vyhrať. Keby sme nemali slabšiu 10-minútovku niekde v strede zápasu. Škoda. Kvôli tomuto sme skončili na 6. mieste z 8, čo nevyzerá extra super. Musím však vyzdvihnúť hru proti nemeckej mixovej repre. Vyhrali sme o bod v hektickom závere. Napriek tomu šli hore Nemci. Koniec koncov keď sa na to cele pozerám, tak na tomto turnaji bola aj tak najlepšia samotná príprava naň a verím, že v podobnej príprave budeme pokračovať aj na ďalšie turnaje.
Preto ešte raz chcem všetkým, čo sa na samotnej príprave zúčastnili, poďakovať.

Branki.

AdventureCup a WinterCEL 2010

2010-12-26T12:48:00.000+01:00

Neviem, ako sa mi to tento rok podarilo, ale zrejme dodržím svoje predsavzatie, že nebudem túto sezónu hrať ani trénovať v hale. Minulé roky som to väčšinou nevydržal a už v polovici novembra som veselo hral v hale. Táto jeseň bola špecifická tým, že sa nám podarilo predĺžiť tréningy vonku až do polovice decembra a aj kvôli tomu, že sa túto sezónu konali dva turnaje vonku tak neskoro, ako sa po predošlé roky nehrali. Na moje prekvapenie som si na týchto podujatiach veľmi dobre zahral aj napriek snehu a dosť veľkej zime.

AdventureCUP 27. 11. 2010

Na tento turnaj som pôvodne neplánoval vôbec ísť hrať, kedže je určený hlavne pre juniorov , dievčatá a talentov. Predošlé roky som si tento turnaj odstál na striedačke a len na diaľku som ovládal juniorov a talentov ako nehrajúci coach. Tento rok asi zmenili trošku pravidlá a umožnili v kategórii talent hrať aj jednému skúsenejšiemu hráčovi. Kedže bolo málo talentov a ja som práve nemal čo na práci, tak som sa rozhodol ísť s nimi a trošku im pomôcť a to nielen múdrymi rečami, ale aj nejakým tým činom priamo na ihrisku. So mnou nás bolo len 6 a hralo sa 5 na 5 a to 7 zapásov, takže aj napriek zime sme sa riadne zapotili. Na moje prekvapenie sme hrali od zápasu k zápasu lepšie a lepšie. Najprv sme dostali ľahších súperov, ktorí nám umožnili sa zohrať a v štvrťfinále sme už hrali vcelku kompaktne a tímovo. V obrane sme skúsili poučovanú osobku, kde sme prehusťovali priestor pred diskom a myslím si, že veľa tímom to robilo obrovské problémy. Preto sa nám podarilo dostať sa až do finále a aj to následne vyhrať. Najtažší zápas sa mi zdal semifinálový, kde sme až na konci nabrali asi 3 bodový náskok, ktorý sme udržali. Finále bolo celkom zaujímavé. Z niektorých spoluhráčoch som zo začiatku cítil nervozitu, ktorá bola hlavne zapríčinená tým, že predtým ešte žiadne finále nehrali. Celkovo sme sa s tým celkom dobre vysporiadali a ku koncu sme hrali sústredene a zdalo sa mi, že aj vládzeme viac ako náš súper a jasne vyhrávame. Dodám len, že som sa so všetkými dohodol, že keď vyhráme, tak to aj patrične na intrákoch oslávime, ale túto časť turnaja som už nezvládol a nedokázal som sa večer ani postaviť zo sedačky, aby som sa dotrepal za svojimi spoluhráčmi. Za čo sa im dodatočne ospravedlňujem. Na druhý deň som bol označený za starého deda, ktorý nič nevydrží a zrejme to bolo oprávnené. Asi ozaj starnem a nezvládam všetko ako za mlada. :)

WinterCEL 12. 12. 1010

Prvý ročník zimnej verzie CEL, sa hrala v open a woman divízii. V ženskej divízii sa zúčastnil slovenský tím LayDs a v open divízii Outsiterz, za ktorých som hral aj ja. Konkurencia v opene bola o niečo slabšia, ako som čakal a na moje prekvapenie sa do boja o medaily nedostal usporiadateľský tím LOL, ktorý celú vonkajšiu sezónu hral celkom dobre. Taktiež ma prekvapila finálová účasť tímu Freebeez z Maďarska, o ktorých som pred týmto turnajom počul len veľmi málo. Druhým finalistom sme boli my. V skupine sme zahrali solídne a až na prvý zápas sme žiadneho súpera nepodcenili a šlapali sme naplno od začiatku do konca. Najviac nás asi potrápili slovinský CosmoDisc, v ktorom na naše štastie hrali len piati a zrejme to nasadené tempo nevydržali. Inak zo začiatku zápasu som mal vážne obavy ako to dopadne, ale páčilo sa mi, že sme sa nedali zastrašiť a dokázali sme ich zastaviť a poraziť. Samotné finále bolo vyrovnané do stavu 8:8 a potom sme zapás strhli na našu stranu. Finále bolo trošku poznačené neznalosťou pravidiel našich súperov. Čiže to nebolo až tak divácky zaujimavé, ale výhra je výhra.

Dobre sa mi píše tento blog, keďže sa nám podarilo vyhrať oba zimné turnaje. Veľmi ma teši aj to, že sa konečne podarilo Outsiterom prelomiť tu finálovú smolu z minulosti. Dúfam, že tento trend bude pokračovať a v ďalšej sezóne vyhráme všetky finále, v ktorých sa ukážeme :)
Z môjho pohľadu je to už tretia výhra v rade. Takže táto jeseň/zima sa mi výnimočne podarila. Ďakujem za to všetkým spoluhráčom, ktorý sa na týchto podujatiach spolu so mnou zúčastnili. Hlavne teda hráčom Outsterz, Stormu a Mentalu.

Branki.

Intergalactic Turbo Fun 13.11. - 14.11.2010

2010-11-30T12:29:00.000+01:00

Konečne som na turnaj nemusel nikam cestovať. Jeden z mála ultimate podujatí tento rok organizované priamo v Bratislave. Tak isto ako to bolo aj pred 2 rokmi, keď tento turnaj začínal, veľmi som sa na neho tešil. Však kto by si nechcel zahrať na piesku v hale? Takýto formát turnaja asi nemá v Európe obdoby. Navyše pred dvoma rokmi bol len jednodňový a teraz bol 2 dňový aj s párty a so všetkým, čo k poriadnemu turnaju patrí.

Ja som tento rok uz tradične štartoval za čisto turnajový tím STORM z Bratislavy, ktorý bol tento rok obohatený o hráčov organizátorského timu Mental Discorders. Nebudem opisovať, čo je to za tím, ale už len to, že zanikol zhruba pred 4 rokmi, hovorí za všetko. Ako je možné, že sa sem tam ukáže na nejakom turnaji? Jednoducho tá partia ľudí si proste vyhovuje a radšej spolu strávi víkend lietaním po ihrisku ako niekde sedením na chate, alebo nejakým trekingom. Charakteristické pre ich fungovanie je absolútna radosť z hry, ktorá nie je nijako ovplyvnena chtíčom vyhrávať, ale povedzme si otvorene, výhra poteší každého. :)

Samotný turnaj bol z môjho pohľadu dobre zorganizovaný a až na pár drobností všetko fungovalo ako malo. Musím uznať, že z predchadzajúcich skúsenností som bol milo prekvapený a nečakal som taký komfort, aký tento turnaj ponúkol. Myslím si, že väčšina zúčastnených bola spokojná a tak to má byť. Dokonca si myslim, že aj tímy z väčších vzdialeností prídu znova a to tam boli tímy až z Berlína.

Nechce sa mi toho moc písať, len spomeniem, že sme to vyhrali a obhájili titul spred dvoch rokov. Nebolo to také ľahké ako pred dvoma rokmi, ale podarilo sa. Prispelo k tomu viac detailov. Ako napríklad, že sme v nedeľu ráno prehrali prvý zápas s Golden Ants, (nevieme presne prečo, ale zrejme tomu pomohla dobrá žúrka deň predtým), semifinále sme vyhrali len o bod a chýbalo tu naše obľúbené pravidlo spred dvoch rokov, že prihrávka zo zóny do zóny je za dva body.

Takže ešte raz ďakujem organizátorom a teším sa na ďalší ročník, ktorý bude určite ešte lepši ako tento rok.

P.S. chcel by som ešte vyzdvihnúť pekné diplomy, na ktorých bola zakomponovaná tímová fotka. Veľmi pekné.

Branki.

foto: Milada, Buty

Rekapitulacia Leto-Jeseň 2010

2010-11-08T12:39:00.000+01:00

Konečne po dlhej dobe som si našiel čas niečo napísať o svojich cestách po turnajoch. Viem. Povedal som si na začiatku roka, že budem písať o každom turnaji čo najskôr, najlepšie hneď. Však predsa nikoho nebude baviť čítať o niečom, čo bolo pred 2-3 mesiacmi a navyše ani ja si to tak dobre nepamätám. Preto sa pokúsim to všetko, čo som zmeškal, vtesnať do tohto jedného článku a bude pokoj. :)

Majstrovstvá Nemecka Jena 30.7. - 1.8.2010 (Feldrenner)

Turnaj, ktorý bol prvý po WUCC v Prahe a bolo to na ňom aj cítiť. Ja osobne (a myslím si, že aj väčšina mojich spoluhráčov) som od Prahy nechytil ani disk do ruky, nieto že by sme šli behať alebo normálne trénovať. Je to pochopiteľné, WUCC bol vrchol sezóny a každý na to makal najviac ako vedel a po skončení si každý potreboval oddýchnuť. Presne tak to vyzeralo na DM. Všetci nás bili ako malé deti a nám to bolo v podstate jedno. Nebola motivácia. Jedinou motiváciou bolo to, že sa chceme kvalifikovať do Norimbergu. Nakoniec sa nám to podarilo, ale bolo to napínavé až do posledného zápasu. Skončili sme siedmi a postupovalo 7 tímov, takže plán bol splnený. No ak sa pozriem dozadu, tak je to najhorší výsledok, aký som s Feldrennerom kedy zažil. :( Ako som hovoril - nebola motivácia.

CEL Rakvice 7.8 - 8.8.2010 (Outsiterz)

Zasa po dlhšej dobe som si zahral s Outsitermi na lepšie obsadenom turnaji. Hralo sa mi veľmi dobre. Tím sme mali celkom silný a ešte sme ho doplnili mimoutsitermi, ktorým sa touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať. ĎAKUJEM. Celkovo dobrý turnaj aj organizačne aj herne. Výsledok celkom uspokojivý, aj keď si myslím, že sme mali na viac. V pamäti mi stále rezonujú dva zápasy. S Dji Sam Soe a štvrťfinále s MorHo!. Oba zápasy veľmi dobre zahraté, až na záver prvého a začiatok druhého. Minimálne ten s Dji Sam Soe sme mali vyhrať. Škoda. Celkovo sme skončili na 7. mieste.

EUCS-R Norimberg 27.8 - 29.8.2010 (Feldrenner)

Kvalifikácia na finále do Španielska prebiehala tradične v Norimbergu. Tento rok samozrejme aj ako roky predtým bol trochu chaotický herný systém, kedže na poslednú chvíľu sa tuším nejaký tím odhlásil. Udialo sa tam všeličo. Od Beatkinho monoklu na oku (fúkalo ako sviňa a disk si robil, čo chcel) až po sklamania z tesných prehier a radosť z postupu či víťazstva celého turnaja. Ja s Feldrennerom sme týmto turnajom prešli pokľudne. Niečo sme vyhrali hladko, niečo sme ľahko prehrali, ale to, čo sme potrebovali vyhrať, sme vyhrali. Hra sa oproti DM zlepšila a myslím si, že sme nakoniec zaslúžene skončili tretí. Postupovali 4 tímy a zápas o 4. postupovú pozíciu zvládli Silence s veľkým prehľadom. Tiež HB-čka, kde hralo viac Sloveniek, skončili veľmi dobre. Vyhrali:). Viem, že som bol po tomto turnaji strašne unavený, lebo nás posledný deň hralo len 9, čo je na kvalitu tohto turnaja naozaj málo.

Majstrovstvá Slovenska Trnava 11.9. - 12.9.2010 (Outsiterz)

Slovenská klasika. Okrem toho, že sa počas MSR konali aj MSR v individuálnych disciplínach, nič extra sa tam nedialo. Bol som veľmi rád, že sa zúčastnil nový tím Kus Plastu zo Senice a veľmi ma prekvapila hra Morthens, ktorý robia z roku na rok veľké pokroky a podarilo sa im zvíťaziť nad Golden Ants a potrápili aj favoritov. Finále bolo klasické. MD a OUT, kde tentokrát MD predviedli sústredený a tímový výkon, po ktorom bez problémov obhájili už svoj x-tý titul.

Indian old summer Kundl 25.9 - 26.9.2010 (STORM)

Pre tých kratšie hrajúcich. STORM je legendárny SK tím, ktorý si asi pred 5 rokmi povedal, že vlastne nemusí vôbec trénovať. (Nepotrebujú to :))) Od vtedy nepravidelne cca 1-3 krát do roka absolvujú turnaj, kam si idú kompetitívne - fun* zahrať. Tento rok to bol tento turnaj, kde skončili na 2. mieste po spackanom finále, v ktorom sa odzrkadlila dlhodobá absencia tréningov. :)) Až na počko bolo všetko fajn. Príjemne som si oddýchol (cestou domov som mal len jemné kŕče).

* tento výraz znamená, že sa tím zúčastní na všetkých aktivitách turnaja, či už herných, alebo party-ových. (Nepamätám si presne, ale mám pocit, že sme zatvárali žúrku v piatok aj v sobotu.)

Tak a je to. Odteraz budem znova písať pravidelne. Aspoň dúfam :)))

Branki

WUCC 2010 Praha 4.7. - 10.7.2010

2010-08-20T08:22:00.000+02:00

WUCC 2010 Praha - veľmi dlho očakávané podujatie, ktoré si myslím, že prinajmenšom splnilo očakávania slovenských hráčov a hráčok. Ukázalo sa, že tréning nebol zbytočný a dokázali sme ho pretaviť na pekné umiestnenia. Ja som hral štandardne za nemecký Feldrenner. Preto prinášam pohľad na majstrovstvá sveta z tohto uhla. Podrobnosti z hier nájdete na konci tohto článku - kedže je toho veľa čo napísať, nechcem vás tým zaťažovať hneď na začiatku.

Hneď ako som prišiel do areálu Strahova a zaparkoval auto, dýchla na mňa domácka atmosféra. Bolo to zapríčinené tým, že som hneď postretával slovenských staffákov, ktorý mi pomohli pri vybavovaní formalít okolo turnaja a dokonca mi vyšli v ústrety aj v neštandardných požiadavkách. Navyše som vedel všetko vybaviť v češtine alebo slovenčine a napriek mojej neznalosti anglického jazyka som sa cítil ako ryba vo vode. Mal som nejaký čas a tak som si skočil na kofolku a nasával miestnu atmosféru. Bolo prijemne, kedže sa tam stretávali ľudia z celého sveta. Len tak zo srandy som si spravil tipovaciu súťaž na výsledky. Samozrejme, že výsledky si nenechám pre seba :). Najviac naštudované, kto ako hrá, mala Peťa, ktorá sa pomýlila pri tipovaní výsledkov 3 tímov (Mor ho!, Hot Beaches a Feldrenner) dokopy len o 4 miesta. Týmto jej gratulujem a odporúčam sem tam obehať nejaké stávkové kancelárie :). Ostatní tipovali prevažne pesimistickejšie a preto som aj rád výsledkom, ktoré sa na turnaji dosiahli. Len zhrniem: Feldrenner 22. (nasadený 26.), Mor Ho! 30. (nasadený 45.) a Hot Beaches 12. (nasadené 18.).

Najväčšiu pochvalu musím dať organizátorom. Klobúk dolu celej organizácii. Pri takom množstve tímov a ľudí to bolo majstrovské dielo. Určite sa im podarilo zanechať veľmi dobrý dojem a určite aj vďaka tomu sa budú podobne veľké podujatia viac organizovať v Európe, čo by napomohlo rozvoju v našom regióne.

Kedže sa mi nepodarilo napísať tento článok hneď po skončení turnaja, na veľa detailov si už nespomínam. Preto to nechám tak a poprípade poprosím priamych aktérov turnaja o nejaké komentáre. Možno to tento článok trochu oživí.

Nakoniec ešte moje postrehy zo všetkých dní:

Nedeľa
Hrali sme 2 zápasy.
Revolver - veľké fukoty. Prvý krát som hral proti silnému americkému tímu. Veľký zážitok, ale realita je taká, že sú to tiež len ľudia a nie bohovia, aj keď hrajú o pár úrovní vyššie. Hlavný rozdiel je v tom, že oni takúto úroveň hrávajú vcelku často. Na rozdiel od nás sa v tom pohybujú ako ryby vo vode a nemajú s ničím problém. Zápas končí 17-6.
Fire of London. Zápas vo vysokom tempe a súper o poznanie slabší, aj keď na kontinentálnu Európu vcelku behavý a fyzicky veľmi náročný. Naša jediná príležitosť postúpiť do top 24. Po skvelom výkone vyhrávame. Len tak štatisticky - zápas trval 2:15, teplota 28’C, konečné skóre 15:13 pre Feldrenner.

Showgame: Hot Beaches po skvelom závere prehrávajú s kanadským tímom Storm o bod 17:16. Slovenské dievčatá v tíme HB nesklamali a svoju úlohu všetky splnili na 110%. Dokonca sa aj bez problémov vyrovnali s diváckou kulisou, ktorá býva na frisbee zápasoch výnimočná. Ešte by som vyzdvihol hru Veu, ktorá čarovala aj v obrane aj v útoku a práve jej zásluhou boli Kanaďanky miestami veľmi zúfalé.

Pondelok
Zápas proti najslabšiemu tímu v skupine - ukrajinský Gigolo. Hladká výhra bez väčších problémov 17:4. Po základnej skupine postupujeme z 2. miesta do top 24 a už v druhý deň vylepšujeme naše predturnajové nasadenie. Radosť veľká a pred nami fakt zaujímavé hry so svetovou špičkou.

Mor ho! zahrali pekný a do polovice aj vyrovnaný zápas s M.U.C. (mnichovský výber). Žiaľ, nestačilo to na zdolanie tejto výzvy a zápas prehrávajú 11:17.
HB narazili na Japonky UNO, ktoré ich nekompromisne zdolali a na Írky Little Miss Sunshine, nad ktorými naopak jasne vyhrali. V ženskej divízii postupujú zo základnej skupiny 3 tímy zo 4 a tak si HB zaistili účasť v prvej svetovej 24.

Utorok
Hráme proti Karhukopla (Fínsko). Zápas začína vo vysokom tempe a darí sa nám zobrať súperovi útok. Darí sa nám stále robiť obrany. Skoro každý ich útok dokážeme spraviť turnover, ale nedokážeme následne pretaviť dobrú obranu na bod a naťahujeme sa až do stavu 11:11. Potom prichádza búrka. Zápas sa prerušuje na cca 30 minút a zmätky v organizácii nás prinútili sa 3x rozcvičiť a zasa nehrať. Nakoniec dohrávame na umelej tráve a darí sa nám vyhrať 16:13. Vydreté víťazstvo naznačuje, že vo vrchnom poole nebude nič jednoduché. Oslavy sa nekonajú. Zápas sprevádzalo veľa callov a zbytočných diskusií. Súper ani nechcel spraviť koliečko po zápase, ako je vždy zvykom.
Zápas s Ironside bol presunutý na stredu kvôli podmočeným ihriskám.

Streda
Najťažší deň majstrovstiev. Hráme 3 zápasy - jednu dohrávku z utorka a dva zápasy, ktoré boli na stredu naplánované.
Ironside - jednoznačná prehra, ktorú sme čakali a preto sme sa snažili sa moc neunaviť na ďalšie zápasy dňa, ktoré boli pre nás dôležitejšie.
Druhý zápas Chevron. Úradujúci majstri Európy. Začíname opatrne a zisťujeme, že dokážeme bez problémov s nimi držat krok. Celý zápas tempo aj kvalita hry gradovala na oboch stranách a do stavu 13:13 úplne vyrovnaný zápas. Potom ani neviem presne ako za stavu 14:13 pre Chevron robíme jednoduchú chybu a prehrávame 15:13.
Mrzí nás to, ale stále si veríme na austrálsky tím Heads of State. Keďže sme už mali jednu výhru s Karhukoplou, tak sme potrebovali ešte jedno víťazstvo na to, aby sme skončili štvrtí v skupine a zabojovali na záver o 13.-16. miesto. Mentálna príprava na tento zápas bola veľká a cítili sme sa veľmi dobre, však nám hra išla dobre aj proti favoritom. Bohužiaľ, po pár minútach zisťujeme, že tento austrálsky tím je nad naše sily a dosť jednoznačne prehrávame 15:9. Sme smutní. Chýbala fyzická sila. Nevedeli sme zastaviť austrálsky flow a vôbec vo všetkých herných častiach dominovali. Proste si zaslúžili zvíťaziť. Náš smútok bol o to väčší, že sme vedeli, že doteraz všetko prehrali a vďaka skóre sa posúvame na predbežné posledné miesto v skupine až za Fínov, ktorých sme porazili.

Štvrtok
Len jeden zápas (posledný vo vrchnej skupine) proti Colony z Austrálie. Prehrávame jednoznačne 17:8. Nečudo. Colony končia 2. v skupine a idú do štvrťfinále. My končíme poslední a v piatok budeme bojovať o 21.-24. miesto. Horný pool je fakt náročný a ide tam o každý jeden bodík. Škoda. Hrali sme dobre.

Piatok
Boj o to, či budeme hrať o 21. alebo o 23. miesto, vyhrávame po veľmi peknom zápase s naším častým rivalom Freespeedom. Väčšinou prehrávame. Tentoraz sa pravidlo nepotvrdilo a porážame ich 17:16. Spravili sme si náladu po dvoch prehratých dňoch. Čakáme na nášho ďalšieho súpera, s ktorým sa pobijeme o 21. miesto. Dúfame, že to budú exotickí Japonci, ale opak je pravdou. Hráme s M.U.C. - naši nemeckí priatelia. Zápas pôsobí trochu unaveným dojmom. Je to len o tom, kto viac chce a viac vládze nájsť morálne sily na víťazstvo. Žiaľ, nie sme to my a prehrávame. Konečné 22. miesto je fantastické, ale vieme, že keby sa nám podarilo vyhrať nad Chevronom, tak skončíme najhoršie 12. :((

Sobota
Všetko je už za nami a pozeráme finálové zápasy. Pekná podívaná. Hlavne ma zaujalo ženské finále, kde to tolo nerozhodné až do konca a viac som držal Japonkám, no napriek tomu to Američanky dali. Open finále bolo americké derby Sockeye (sockári) vs. Revolver. Makali ako šrouby, ale sockári spravili pár chýb a Revolver vyhráva tuším s 4-bodovým rozdielom. Však hovorím pekná podívaná. :))

Branki

Windmill Amsterdam 12. - 13.6.2010

2010-06-15T17:23:00.000+02:00

Konečne dlhoočakávaný Windmill v Amsterdame. Turnaj, ktorý mal veľa prezradiť o momentálnej forme európskych tímov chystajúcich sa na WUCC do Prahy. Zároveň prvý turnaj, kde sa predviedol slovenský reprezentatívny tím Mor ho! Len pre úplnosť (a spomeniem to hneď na začiatku) ja osobne som hral za Feldrenner (Meinz, DE) v ktorom pôsobím už vyše 6 rokov. Dokonca ani vznik Mor Ho! na tom nič nezmenil. Píšem to preto, lebo som sa počas turnaja stretol s mnohými ľuďmi, ktorí boli z toho prekvapení, aj keď nechápem presne prečo.

Pekne späť k turnaju. Klasika Windmill, 16 ihrísk na jednom mieste, skoro 80 tímov v 3 divíziách a 3 dni kvalitnej hry. Jediné, čo sa dá tomuto turnaju vytknúť je to, že je ďaleko a dostať sa tam je fakt únavné. Odohrali sme 8 zápasov, ale ja spomeniem len pár, ktoré stáli za to. Z piatku spomeniem len zápas s Freespeedom, ktorý skončil celkovo na druhom mieste. Boli to favoriti turnaja a preto som sa tešil, že sa s nimi stretnem ešte plný sily. Snáď sa nám podarí zabojovať a trošku ich potrápiť. Bohužiaľ sa nám to darilo len v prvom polčase, v ktorom sme s nimi držali krok, ale potom sme si už neškrtli a prehrali 15:6, čo je dosť zlé. Bol som trošku smutný, lebo som čakal, že zahráme lepšie a že naša hra bude zrovnateľná s týmto tímom. No tento výsledok naznačil, že sú minimálne o dve triedy lepší.

No nič, otrasieme sa a ideme ďalej. Ak sme chceli pomýšľať na prvú osmičku, museli sme v sobotu ráno s celkom veľkým rozdielom poraziť našich susedov z Viedne The Big EZ. Všetci sme to vedeli a nič sme nenechali na náhodu. Zo začiatku sa ešte ako tak držali, ale postupom času dominujeme a poľahky vyhrávame 15:5, čo nás katapultuje na priebežné 2. miesto. Vo veľkej pohode nastupujeme proti neskorším víťazom zo Švajčiarska Flying Angels. Sme pri chuti a naťahujeme sa s nimi bodík po bodíku až do stavu 12:12. Po pár smolných situáciách prehrávame 14:12, ale hodnotím to ako najlepší výsledok turnaja. Hra plná napätia a v podstate vyrovnaná až do poslednej chvíle. Žiadne zbytočné cally. Pekný zápas, ktorý nás posúva do štvrťfinále. Vo štvrťfinále sa stretávame s českým Silence. Tušil som vyrovnaný zápas spomínajúc na to, že Feldrenner a Silence hrali spolu na EUCC v Londýne o umiestnenie a skončilo to tesnou výhrou Feldrenneru o bod. Mne osobne tento zápas vôbec nevyšiel. Hral som pod svoj štandard, čo sa mi tak často nestáva, navyše sa väčšinou viem na dôležité zápasy pekne vyhecovať, ale teraz sa mi to nedarilo. Samozrejme musím uznať, že hra Silence išla hore a možno oni sami mi ten zápas tak znepríjemnili a nepustili ma skoro k ničomu. Zlepšenie prišlo až po polčase, keď som sa na vlastnú žiadosť premiestnil z útočnej lajny do obrany, kde som sa cítil istejšie, ale tiež nič moc. Našťastie Feldrenner nestojí na jednom hráčovi a podarilo sa nam mierny náskok Silence zrovnať na stav 13:13. Tam sa mi zdalo, že sa ukázal najväčší progress Silence za posledný rok. Síce medzi nimi začala narastať nervozita, ale nemala negatívny vplyv na ich hru. Skôr sa mi zdalo, že sa dokázali skonsolidovať a svedomito premeniť túto patovú situáciu na víťazstvo. Zdalo sa mi, že presne toto im pred rokom vo finále proti Freespeedu najviac chýbalo. Po tomto zápase skončili naše šance prebojovať sa do finále a tak trochu uvoľnene a bez väčších problémov končíme na 5. mieste. Čo nie je zlé, ale aj tak si myslím, že sme mali na to hrať aspoň o 3. miesto.

Mor ho! skončili celkovo 15-ty. Keďže som videl len časť jedného zápasu, neviem presne ohodnotiť celkovú kvalitu hry, ale ten zápas čo som videl ukázal, že slovenské frisbee sa posúva ďalej. Bohužiaľ nie je to zrejme takými veľkými krokmi, ako by si všetci priali, ale aj malé kroky stále vedú dopredu. Verím tomu, že hráči tímu Mor ho! budú na budúci rok tvoriť základ slovenskej repre na majstrovstvách Európy, kde sa naplno prejaví všetko úsilie a skúsenosti, ktoré tento rok Mor ho! nazbiera.

Na turnaji hral aj český ženský tím Hot Beaches s päticou slovenských hráčok. Bohužiaľ sa im nepodarilo obhájiť víťazstvo, ale bolo evidentné, že sa úroveň tímov oproti minulému roku citeľne zdvihla. Umiestnili sa nakoniec na štvrtom mieste.

Turnaj nesklamal a myslím, že všetci si dobre zahrali a až na Chorcheho vytknutý kotník sa vrátili živí a zdraví. To je základ na to, aby sme sa všetci stretli aj v Prahe na WUCC. Už teraz sa teším na ďalší ročník Windmillu.

Branki

Disc Days Cologne 5.6. - 6.6.2010

2010-06-08T23:14:00.000+02:00

Turnaj skončil a ja práve cestujem domov. Kolín je sakra ďaleko, takže mám dostatok času vypisovať článočky.

Vždy, keď idem písať do blogu, rozmýšľam, čo by som napísal o turnaji
a nebolo to stále len o tom, čo sme vyhrali a čo prehrali a ako
vyzeralo okolie atď. A preto sa pokúsim tento článok napísať trochu
inak.

Cestu tam som odšoféroval sám s asi 2 zastávkami. Prišli sme na miesto asi o pol piatej ráno. Na ihrisku pri stanoch na moje počudovanie a pobavenie pobehovalo asi 20 zajacov z neďalekého lesa. Asi mali žúr a ako som vyhlásil, tak v okolí mali zrejme málo prirodzených predátorov. Stan staviam rýchlo, keďže mám samostavací, čo v podobných chvíľach človek vcelku ocení. Po asi 4 hodinách spánku klušeme na ihrisko. Samozrejme som plný očakávaní, kto vlastne z Meinzu prišiel. Zostava vcelku príjemná, je nás tuším 12, čo mi hovorí, že si vcelku dosť zahráme. Navyše na moju najväčšiu radosť vidím prichádzať našeho najlepšieho hádzača Roberta, ktorý si v Anglicku v októbri odtrhol achilovku a jeho šance, že sa tento rok ukáže na turnaji, sa znížili na minimum. Bolo na ňom cítiť, že sa trochu šetrí, ale jeho hody lesk nestratili. Tiež som sa potešil z
prítomnosti Kayla a Johna, amíkov dlhodobo hrajúcich s nami. Keďže väčšinou hráme spolu v strede poľa, herne si s nimi veľmi dobre rozumiem. Samozrejme musím spomenúť ešte Aďa Adamčíka, s ktorým si vždy veľmi rád zahrám. Poslednú dobu bohužiaľ väčšinou už len s Feldrennerom.

Prvý zápas je taký rozbiehací. Nikto nejde naplno a so súperom sa
doťahujeme o každý bodík. Ja osobne hrám štandardne a znovu sa
prispôsobujem hre v inom tíme. Určite všetci, čo hrávajú za viac
tímov, vedia o čom hovorím. Nakoniec vyhrávame o 2 body.

Ostatné zapasy v sobotu v pokľude vyhrávame a moja hra od zápasu k
zápasu graduje. Dal som nejaké obrany, v útoku som spravil minimum
chýb. Dokonca sa mi podarilo dať pár dobrých brejkov a dlhých
hodov. Proste ultimate ako má byť a poľahky postupujeme do štvrťfinále.

Cestou z ihrísk nás čaká pri stanoch prekvapenie. Na atletickom
ovále sú prestreté 2 asi 40-metrové stoly. Bolo to celkom
štýlové. Na stole tanieriky, poháre, fľaše s vínom a minerálkou,
pečivo a servítky. Normálne sme si mysleli, že bez večernej róby nás
tam ani nepustia. Večer sa rozbehol. Papkáme večeru, počúvame živú
muziku a rozmýšľame, čo s načatým večerom. Spomíname si, že v aute máme
pripravenú jednu borovičku, splašíme pár spoluhráčov a ideme si trochu
cucnúť zo slovenska. Po kolečku sa fľaša vracia ku mne a Kaylovi.
Načíname druhé kolo, ale nikto nechce. No čo už. Zostalo to na nás
dvoch. Podrobnosti nebudem opisovať, ale väčšina z vás si vie
predstaviť, ako to dopadá, keď dvaja ľudia vypijú sedmičku borovičky za
pol hodku.

Ráno sa budím s celkom slušnou opicou. Hlava sa krúti a v ústach
všelijaké zlé chute. Rozhodne nemám chuť ani na raňajky a nemám ani
energiu sa vôbec hýbať, nie to ešte podávat super výkony na ihrisku.

Štvrťfinále. Rozcvička 0 bodov. Po dvoch asi 50% rovinkách si musím
sadnúť a poriadne to rozdýchať. Disk v ruke prvýkrát držím asi v
polovici zápasu a to tiež zahadzujem. V obrane som mal vcelku dobre
príležitosti na blok, ale zbytkový alkohol mi nedoprial ich
uskutočniť. Kayl je na tom podobne. Predviedol pár super dropov a tiež
sa po ihrisku motká omnoho pomalšie ako v sobotu. Zvyšok tímu niečo
hrá, ale aj u nich je vidieť, že to nie je to, čo sme predvádzali v
sobotu. Zápas o ničom. Zle hrajú aj protihráči a zápas na mňa pôsobí
skôr ako boj o to, kto predvedie väčšiu blbosť, ako ozajstné
štvrťfinále. V tomto ohľade jednoznačne vyhrávame. Zápas končí
2-bodovou prehrou. Všetci máme hlavy dole a sme z toho smutní. Tento
zápas sme si dnes prehrali sami a niektorí (ja a Kayl) ho prehrali už
v sobotu na párty.

Ostatok poľahky vyhrávame a tá mizéria postupne odchádza. Mne sa
vracia rýchlosť a chuť žiť. O 5. miesto hráme dobre. Vyhrávame.

Záver: Toto je jasný príklad toho, ako si pokaziť dobre rozbehnutý
turnaj. Je vidieť, čo dokáže spraviť jedna fľaška borovičky, keď sa
nepije tímovo. Párty je v ultimate taktický prvok, ktorý sme nezvládli
ukočírovať a stálo nás to možno víťazstvo celého turnaja. Nadôvažok
len alibisticky dodám, že je to chyba celého tímu, keď nechajú väčšie
množstvo alkoholu vypiť len 2 ľuďom, od ktorých sa očakáva, že budú
najviac behať. Keby sa to kolečko, kde tá fľaška začínala, tak rýchlo
nerozpadlo, tak by som písal asi iný záver.

Ponaučenie: Alkohol je sviňa. Je schopný presvedčiť človeka, aby kvôli
3 hodinkám zábavy obetoval celý deň kvalitnej hry a týmto vlastne
pokazí aj celkový dojem z turnaja. Decká nepite!!! Nestojí to za to. :))

Branki

Pisek Ceska liga 22. - 23.5.2010

2010-05-26T12:42:00.000+02:00

Česká liga je už tradičné frisbee podujatie, na ktoré sa vždy teším. Je to preto, lebo tieto turnaje sú vždy dobre zorganizované a za posledné roky sa Outsiterz TOP celkom slušne darí. Tento rok sa nám nepodarilo dostať na prvý ligový turnaj. O to viac sme sa tešili na ten druhý, keďže tento rok TOP tím na turnajoch predvádza vyrovnané a veľmi kvalitné výkony. Ja osobne som ani na chvíľku nepochyboval, že postúpime minimálne do semifinále. Nakoniec to dopadlo trochu inak.

Pekne poporiadku. Turnaj sa hral na dvoch ihriskách a hral sa formátom 2 skupín po 6 tímov. V hernom systéme bol možný postup do štvrťfinále aj zo spodných priečok v skupine. Z tohto dôvodu sa na turnaji hralo celkom veľa zápasov (v sobotu 5-6, v nedeľu 3). Táto porcia ultimate zodpovedá skôr trojdňovému turnaju. Zakladnú skupinu sme odohrali vcelku hladko až na jeden zápas s FUJom, ktorý sme remizovali. Bol to boj. FUJ tradične behali a behali. Podarilo sa im utiecť nám tuším až o 4 body, ktoré sa nám v závere podarilo dotiahnuť. Určite to bol jeden z najlepších zápasov v sobotu, aj keď sme si ho zbytočne zdramatizovali sami. Sobotu končíme na prvom mieste v skupine a v pohodičke sa sprchujeme a vytešujeme sa, ako sme ušetrili jeden zápas o štvrťfinále.

Osprchovaný s pivom v ruke si ešte pozerám zápas PD B - HB (ženský tím kde hrala Beatka a ešte pár Sloveniek) o postup do štvrťfinále. Na moje prekvapenie napriek dažďu vcelku hladko vyhrávajú a zdieľame spolu veľkú radosť z ich postupu. Gratulujem.

Nedeľa. Štvrťfinále 3SB bez problémov výhra. Semifinále Prakem Zničíš (P7 + ŽZ) kontrolovaná výhra, ale v strede zápasu trochu herný výpadok. Zdalo sa mi, akoby nám dochádzala energia. Finále TM. Začiatok raketový vedieme 4:1. No ako čas plynul, TM sa začali zlepšovať a nám tak ako v semi pomaly odchádzala energia. Kopili sa chybičky, či už vynútené, alebo nevynútené. Koniec času a TM má útok za stavu 11:10 pre nich. Snažíme sa snažíme, ale nepodarilo sa nám ubrániť a prehrávame 12:10. Škoda. Škoda už tento rok štvrtýkrát. Toľko krát som si tento rok povzdychol po finálovom zápase. Prehrali sme, ale aj napriek tomu som šťastný, že sme dobre zahrali a že nie je len náhoda keď Outsiterz TOP hrá finále. Určite ešte zapracujeme na tom, aby tie finále boli ešte napínavejšie ako doteraz.

Celkovo by som rád poďakoval všetkým, čo sa turnaja zúčastnili, za super víkend a Outsiterz za super hru. Už teraz sa teším na ďalšie takéto podujatie a na super zápasy, ktoré určite spolu zahráme.

B.

Chrast 8.5-9.5.2010

2010-05-20T19:42:00.000+02:00

Chrast. Česká klasika. Pohodový turnaj, v ktorom ide hlavne o radosť z hry a ja by som ho túto sezónu zaradil medzi oddychovky. Keďže zrejme veľa tímov má rado takúto pokľudnú atmosféru, prihlásilo sa ich viac ako je kapacita turnaja. Usporiadatelia to vyriešili šalamúnsky a pospájali niektoré tímy dokopy. Presne takto sa spojili aj Out a Morthens.

V sobotu ráno pozerám a hľadám spoluhráčov. Vedel som, že nás má byť dosť veľa, ale nevedel som presne ako sa to nakoniec všetko doriešilo a kto hrá so mnou v tíme. Darí sa nám stretnúť sa pri stanoch a snažíme sa trochu rozcvičit pred zápasom. Hra úrovňou pripomína pick up turnaj, teda hlavne z našej strany. Nikto nevie, čo má robiť. K tomu dosť veľa dropujeme a nevieme sa presadiť proti P7edmičke a vcelku poľahky prehrávame. Povedal som si, že takto ďalej to ísť nemôže. Nakázal som rozcvičku pred zápasom, cca 40 min a tam si skúšame pár drilov a zdá sa mi, že sa nám celkom darí sa vyhecovať na ďalšieho súpera. Hra je o poznanie lepšia a kraľujeme tomuto zápasu a slabučkého súpera porážame tuším 15:1. Všetci sa tešia a ideme ďalej. Čaká na nás ďalší súper, taký nejaký rakúsko-český mix. Hráme vyrovnanú partiu a smolne prehrávame o bod. Celkom dobrá hra a myslím si, že najlepší zápas turnaja. Škoda prehry. Proti PD a TM sme už velkú šancu vyhrať nemali a prehrávame s celkom veľkým rozdielom.

Neviem, prečo sme hrali, tak ako sme hrali, ale celkové 10 miesto z 12 vôbec nezodpovedá potenciálu, čo sme na turnaji mali. Celkovo sa mi zdalo, akoby ľudia veľmi rýchlo stratili chuť bojovať. Nepodarilo sa pár prihrávok a už sme hrali veľmi odovzdane. Nechcel som do ľudí nejako extrémne tlačiť, ale myslím, že som asi mohol. Možno by potom z toho mali všetci lepší pocit. Asi aj ja.

Branki.

Tom's Turney Brugge 30.4 - 2.5.2010

2010-05-18T07:34:00.001+02:00

Je to neuveriteľné, že sa mi tento rok podarilo absolvovať prvý outdoor turnaj 7na7 až začiatkom mája. Preto som sa aj trochu obával, ako sa mi bude hrať na veľkom ihrisku a ako je na tom moja kondička. Taktiež som bol celkom zvedavý, ako sú na tom moji spoluhráči z Feldrenneru. Keď sa nad tým tak zamyslím, uvedomujem si, že je to jeden z posledných veľkých turnajov, na ktorom som ešte nebol. Preto som sa fakt tešil.

Turnaj by som opísal ako veľmi prijemny. Všetko sa hralo na jednom mieste a celé to na mňa pôsobilo veľmi dobre zorganizované. Asi by som povedal že je to turnaj veľkostne o trošku menší ako Windmill v Amsterdame. Veľmi sa mi páčilo, že ihriská boli cca 10 min pešo od centra mesta. Brugge je naozaj pekné historické mesto a stálo za to ísť sa do centra pozrieť aj viackrát. Čo nebolo na tomto turnaji dobré, bolo počasie. Zima, dážď a vietor. Zostava zo Slovenska bola 6 členná. Štyri dievčatá hrali za HB a ja s Andrejom za Feldrenner.

S Feldrennerom to bol pre mňa tento rok prvý turnaj a preto som bol zvedavý, ako nám to spolu znova pôjde. Z minulosti som bol zvyknutý, že vačšinou nebol žiaden problém. Tentoraz sa mi zdalo, hlavne asi preto že zostava bola celkom omladená a doplnená z iných tímov Nemecka, že nešlo všetko tak hladko ako kedysi. Prvé dve hry sme prehrali hlavne kvôli nezohratosti a hľadania vhodnej taktiky pre toto zloženie tímu. Najvačší rozdiel sa mi zdal v absencii pár skúsenejších hádzačov a hra do zóny na dlhú zo začiatku nefungovala ako obvykle. Možno aj to bol dôvod, že som sa aj ja dostal na hendla, aj ked som doposiaľ hrával vo Feldrenneri výhradne longa. Samozrejme, že tento turnaj bol určený na to nájsť správnu hernú konštaláciu, čo si myslím, že sa celkom podarilo a hlavne v sobotu sme hrali o poznanie lepšie a podarilo sa nám aj napriek dvom prehrám v skupine prebojovať až do štvrťfinále. Tam aj naša cesta skončila. Skončili sme nakoniec 7 z 20, čo hodnotím ako celkom dobrý výsledok, ale mali sme aj na prvú 4ku. Škoda.

Ja osobne som si zahral super. Napriek chorobe, ktorú som doliečoval týždeň pred turnajom. Na moje prekvapenie som vládal a celkovo som bol v dobrej hráčskej pohode. Sobotu a Nedeľu som hral v obrannej lajne, z čoho som sa veľmi tešil. Podarilo sa mi dať aj nejaké obrany, čo by určite potešilo každého.

Spomeniem v krátkosti hru Hot Beaches a to konkrétne finále. Dievčatá predviedli heroický výkon a k víťazstvu nechýbalo veľa. Z môjho pohľadu si myslím, že len trocha skúseností z takýchto zápasov. Niektoré dievčatá sa mi zdali byť trocha zakríknuté z tak dôležitej udalosti. Inak potenciál tam je. Takže verím, že v budúcnosti to bude len a len lepšie.

Záver: Turnaj dobrý, mesto pekné a pivo výborné. Určite sa tam budem chcieť ešte niekedy vrátiť.

Branki

Spirit nie je cena útechy

2010-04-20T14:44:00.001+02:00

Spirit Of The Game. Duch hry. Čo to vlastne je? - Jedna zo základných veci, ktorá odlišuje Ultimate frisbee od ostatných športov. Je to základný princíp, od ktorého sa odvíja celkové fungovanie tohto športu a dokonca aj v pravidlách tejto hry sa počíta s tým, že ho bude každý dodržiavať a ctiť. Zdá sa mi, že tejto oblasti sa napriek tomu, aká je to super vec, málo venuje. Preto som sa rozhodol, že o SPIRITe niečo napíšem a priblížim vám, ako vnímam tuto vec ja.

Je to už nejaký čas, odkedy som sa so SOTG stretol po prvý krát a dokonca ani neviem presne, kto a ako mi tento aspekt hry vysvetlil. Každopádne si spomínam, že na prvých tréningoch, ktoré som absolvoval, mi prišlo zvláštne, že počas hry, keď k sebe dobehli protivníci, si tľapli na pozdrav, poprípade sa pri tom pozdravili a predstavili. To mi pripadalo celkom zvláštne, keďže som hrával pred ultimate iné kolektívne športy, ale niečo také som tam nikdy nezažil. Dokonca som bol zmätený a rozmýšľal som, či to nieje taká finta, že on mi podá ruku a potom mi hneď utečie. Poznáte to z bojových filmov, v ringu si podávajú ruku na pozdrav a zrazu hop úder do nosa. Našťastie, nič také sa mi nestalo a dokonca mi to protihráč, ktorý videl, že som nováčik, vysvetlil. Toto bol prvý impulz, kedy som začal šípiť, že je v tomto športe niečo viac ako v ostatných.

Viete, nie je nad pocit keď idete prvý krát na turnaj. Cestou v aute som počúval ako to tam bude prebiehať. Že budú spoločnú raňajky, bude party a veľa zábavy atď. Nemohol som sa dočkať. Tak ako to často býva, lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Napríklad som nevedel, že všetky tímy robia v podstate všetko spolu a že sú všetci kamaráti a súperia proti sebe len na ihrisku a bez ohľadu na to ako zápas dopadne sa všetci pochytajú za ramená a spravia krúžok a poďakujú si za hru. Navyše ma prekvapilo, že sme sa ako tím rozhodovali, komu udelíme cenu SOTG. Pochopiteľne, že som presne nevedel o čo ide a tak som sa len prizeral. Čakal som, čo sa bude diať. Naše rozhodnutie sme odovzdali organizátorom, tak ako všetky ostatné tímy. Na moje prekvapenie sa pri vyhodnotení hneď po vyhlásení prvého miesta vyhlasovala cena Spirit Of The Game a potlesk bol taký, akoby tím, ktorý túto cenu získal, vyhral celý turnaj.

Nedalo mi to a časom som si tento pojem nechal vysvetliť od viacerých hráčov a od každého som počul trošku inú definíciu a trochu iný pohlad na vec. Sám som si spravil názor a zo začiatku som to nebral až tak vážne. Však čo je to za cenu, keď o nej rozhodujú ostatné tímy. Ako sa to potom dá vyhrať? Všimol som si aj také detaily, že väčšinou túto cenu vyhrávali nováčikovské tímy alebo organizátori. Neviem, či to bola náhoda, alebo len zlý systém udeľovania tejto ceny, ale zdala sa mi byť trochu zbytočná.

Mýlil som sa. Zdá sa, že mi SPIRIT bol len zle vysvetlený alebo ľudia, čo mi ho vysvetľovali, nedali tejto veci patričnú váhu a preto som si myslel, že SPIRIT je správanie sa okolo hry. To znamená, že ako veľa sa na protihráča usmievam, aké hry po zápase pre súpera vymyslíme, alebo či im dáme nejaké cukríky a podobne. Až neskôr som si uvedomil, že SOTG je hlavne o úcte k súperovi a úcte k pravidlám. O tom, ako si dokáže tím poradiť so všetkými situáciami na ihrisku a ako dokáže zvládnuť súperovu hru. Keďže nemáme rozhodcu, každý jeden hráč musí poznať pravidlá skoro dokonale a keď si nie je istý, pokojne si môže nechať pravidlo vysvetliť od protihráča. Veď ak máte navzájom medzi sebou rešpekt a úctu, prečo by vás mal klamať. Viem, nie je to vždy jednoduché. Hráte tesný zápas a chýba tak málo k tomu, aby ste vyhrali, tak prečo nepostrčiť pravidlá trochu na svoju stranu. Chyba. Práve v týchto situáciach sa SPIRIT ukáže najviac. Veď je ľahké hrať podľa pravidiel, keď vyhrávate o 10 bodov. Nie je umenie vyhrať, keď podvádzate. Práve naopak, ak chcete aby vás a váš tím všetci oslavovali ako pravých víťazov, musíte vyhrať v medziach pravidiel. Ak ste si všimli, píšem o dodržiavaní pravidiel. Samozrejme, keď je hra vyhrotená, stane sa veľa nechcených porušení pravidiel. Treba si to priznať, vydiskutovať a vyriešiť. Našťastie, pravidlá Ultimate poskytujú riešenie každej situácie. Možno si poviete, veď je to prirodzene a netreba na to nejako extra dávať pozor. V tom prípade vám gratulujem. A poradím vám, všímajte si ostatných spoluhráčov a protihráčov a ak s tým majú problém, pokúste sa im pomôcť a poradiť. Extra dôležitú úlohu v týchto prípadoch má kapitán alebo hocikto iný na ihrisku, kto situáciu dobre videl a vidí, že spoluhráč hlási absolútnu hovadinu. Napríklad vo finále Majstrovstiev Európy rozhodol práve takýto nezmyselne nahlásený call. Ani mi nevadilo to, že sa to nahlásilo, ale to, že to videli snad všetci hráči, diváci a dokonca to zachytili aj fotografi, ale všetci, čo s tym niečo mohli spraviť a zobrať tuto hlášku späť, mlčali. To podľa mňa zamrzelo všetkých, čo tam boli a bolo tam naozaj dosť ľudí. Vtedy dostal SPIRIT asi najväčšiu ranu, akú som kedy videl. Pokiaľ už nechceme takéto veci zažívať, musíme sa SPIRITovo naučiť hrať všetci a obetovať všetko pre to, aby sa SPIRIT postupne z Ultimate nevytratil. Dokonca treba mať odvahu na to obetovať aj titul majstrov európy či sveta.

Foto: EUC 2007 finále OPEN Anglicko - Švédsko za stavu 18:18 (hra do 19). Všimnite si hlavne ten palec a to ze disk už leží na zemi. Hráč bez váhania na nahlásenie "ground" odpovedal "contest" a nikto ďalší s tým nič neurobil. Disk šiel späť. Angličania dali posledný bod a stali sa Majstrami Európy. Sláva im!! :((((

Ako SPIRIT beriem aj správanie sa vo vnútri tímu. Ono je to všetko prepojené, ak je tím vnútorne vyrovnaný, tak je to vidieť aj navonok. Ide presne o to, že ak aj zlyháte ako jednotlivec, je tam možnosť pomoci od tímu. To je veľká sila, ktorá, ak sa správne použije, vždy končí veľkým potleskom. Verím tomu, že keby to kapitán Anglicka vtedy vzal späť, boli by Angličania bez ohľadu na to, či by zvíťazili alebo nie, oslavovaní ako najväčší tím turnaja. Takto síce vyhrali, ale všetci, čo to videli, mali zmiešané pocity a to je podľa mňa horšie ako to finále prehrať.

Túto úvahu som napísal preto, lebo sa mi zdá, že momentálne na Slovensku začína hrať veľa nových tímov a hráčov. Bol by som rád, aby sa im nestalo to, čo sa stalo mne a až po rokoch hry si uvedomil, aké je to dôležitá súčasť hry. Práve naopak, chcem týmto článkom osloviť všetkých lídrov tímov, či už dlhšie existujúcich, alebo novovzniknutých, aby každému novému hráčovi, ktorému sa chystajú vysvetliť pravidla, začali vysvetľovať práve SPIRITom. Tiež by som odporučil všetkým, aby sa vždy, keď pôjdu na turnaj, snažili cenu SOTG získať. Ako sa to dá? To už nechám na vás :)

Môj sen je, aby naša krajina bola vnímaná ako krajina s najlepším SPIRITom. Prečo? Lebo SPIRIT sa nedá nabehať, nedá sa v ňom nikoho poraziť, dá sa v ňom byť len lepší ako ostatné tímy a to len a len vtedy, ak to oni sami uznajú a ohodnotia. A v tom je najväčšia sila tejto ceny.

Branki

Winter League 10.-11.4.2010

2010-04-13T12:10:00.000+02:00

Keďže minule som si nenašiel čas napísať článok hneď, rozhodol som sa neodkladať to a radšej odložiť iné dôležitejšie veci. Len preto, aby som Vám priniesol výbornú správu. Zrejme na prekvapenie všetkých, vrátane mňa samotného sme sa umiestnili na 2. mieste. Prehrali sme len jeden zápas a to s C.U.S.Bologna, ktorý ako si tí bystrejší stihli určite všimnúť, vyhrali celý turnaj. :))

WWL je turnaj s bohatou históriou a zúčastňujem sa ho takmer pravidelne. Za ten čas si pamätám že sa trikrát zmenilo miesto konania a zdá sa mi, že sa stále rozrastá čo do počtu tímov tak do počtu zúčastnených hráčov. Pár veci však stále zostáva rovnakých. Vždy sa hrá na začiatku jari (väčšinou prvý medzinárodný outdoor), vždy sa hrá piati na piatich a vždy sa hrá na umelej tráve. Tento rok sa turnaja zúčastnilo 63 tímov v štyroch divíziách (16 PRO, 13 OPEN, 16 WOMAN a 20 JUNIORS). Slováci mali bohaté zastúpenie vo všetkých kategóriach. Celkovo osem tímov. Ja som hral za Outsiterz štartujúcich v PRO kategórii.

Počasie klasické, aprílové. Ihriská kvalitnejšie ako predchádzajúce roky a Outsiterz TOP tím v najlepšej zostave akú kedy mal. Pri prvom pohľade na základnú skupinu som si povedal, že dostať sa do prvej osmičky nebude vôbec jednoduché. Preto sme išli do všetkých zápasov s plným nasadením a nikoho sme nepodcenili. Najviac si to asi odniesol Yellow Block z Prahy. Hrali sme s nimi prvý zápas a zrejme trochu podcenili našu silu a kým sa spamätali bolo neskoro čokoľvek spraviť pre výsledok . Keďže zo štyroch tímov v skupine postupovali hore len dva, tŕpli až do posledného momentu našej hry s LOL, ktorý rozhodoval o ich postupe. Bolo to napínavé až do konca. Po neuveriteľnom poslednom bode, ktorý sme so šťastím dali, prišli obrovské gratulácie od Pražákov. Nečudo, keďže sme ten posledný bod hrali v podstate pre nich. My by sme postúpili hore aj s prehrou, ale namiesto nich by išiel hore maďarský LOL. O to smutnejšie sa tvárili LOLaci v krúžku po zápase. Nevadí, hra je hra a niekedy treba mať aj to šťastíčko, ktoré momentálne mali Česi.

Iné skupiny som veľmi nesledoval, okrem skupiny s ktorou sme sa mali stretnúť v štvrťfinale. Keďže sa v nej rodili zaujímavé výsledky a všetko sa zamotávalo. Napríklad uvediem len zápas Mental (BA) proti českým PeaceEGG (Písek, CZ). Sledoval som len kúsok a to z dosť veľkej vzdialenosti. Na moje počudovanie, ktoré zvýšilo aj môj záujem o tento zápas bolo to, že Mental prehrával asi 9:4. Nešlo mi to do hlavy a tak som to chvíľku sledoval. Zvláštne bolo, že som sledoval typickú hru Mentalu na akú som zvyknutý. Všetci makali a náskok súpera sa stále zmenšoval. Záver som nevidel, ale pri stave 10:9 pre Mental som si myslel že zápas, ktorý museli na začiatku poriadne zbabrať bez problémov vyhrajú. No nestalo sa tak a neskorej sa dozvedám že na smolu prehrali 10:11. Keďže už mali za sebou jednu tesnú prehru s BigEZ (Viedeň) tento výsledok vyradil z hry o najvyššie priečky jedného z vážnych favoritov turnaja ( Mental skončil v skupine na treťom mieste a celkovo sa umiestnil na deviatom mieste, čo bolo najlepšie možné miesto mimo prvých top ôsmich ).

Možno aj takýmito výsledkami s ktorými zrejme v TOP divízii treba rátať sme do štvrťfinále dostali dosť vyčerpaných maďarských Hallodigaz-e. Očakával som väčší odpor a boj. Bojovalo sa však len na začiatku. Mali sme trošku slabší nástup a spravili sme pár zbytočných chýb, no od približne desiatej minúty, sme zápas bez problémov kontrovali a výhra bola jednoznačná.

Semifinále sme hrali v sobotu ráno proti Catch up z Grazu. Náladu pred zápasom sme mali výbornú. Vedeli sme, že semifinále je už fakt dobrý výsledok. No my sme chceli viac ! Začiatok zápasu Catch up hral zónu. Prehrávali sme 0:3. Zobrali sme timeout povedali sme si čo a ako. Stav 3:3. Catch up zobral timeout. Našťastie nič špeciálne nevymysleli a našou trpezlivou hrou sme zbierali jeden bodík za druhým a vyhrali sme bez zbytočného stresu.

Finále. Nechcem sa o ňom moc rozpisovať, lebo zrejme nebolo až tak zaujímavé. Prehrali sme ho celkom jednoznačne. Bologna bola lepšia a v ten moment, musím priznať, sme príliš veľkú šancu vyhrať nemali. Škoda , možno ma to mrzí aj kvôli divákom, ktorý by si zrejme zaslúžili napínavejší zápas. Nevadí, veľa nám to dalo a vieme na čom máme zamakať. Proste to beriem ako veľkú finálovú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme.
Skončili sme druhí, čo na tomto turnaji hodnotím ako najlepší výsledok Outsiterz v histórii !

Vždy keď idem domov z ktoréhokoľvek turnaja, ešte plný emócii a zážitkov, rozmýšľam a hodnotím si ho sám pre seba. Tieto moje úvahy mávajú dva scenáre. Prvý keď sa vraciam z turnaja ktorý vyhráme. Prebieha to hladko a prevláda spokojnosť. Druhý keď sa vraciam z turnaja, ktorý nevyhráme. Veľa krát bilancujem čo bolo dobré a v čom asi bola chyba. Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma úvahami je to, že v tom druhom prípade veľmi často používam slová ako "KEBY... a ALE....". Tento krát mi za volantom rezonovalo v hlave "Hrali sme výborne, ALE niečo tomu ešte chýbalo. KEBY sme mali viac šťastia, KEBY sme mali viac nabehané ..., KEBY..... tak sme mohli vyhrať, ALE... takto sme skončili druhí.". Tiež si uvedomujem, že keby sa mi stalo, že vždy nastane prvý scenár tiež by ma to nebavilo :)) takže všetko je v poriadku.

Spomeniem ešte jednu zásadnú vec tohto turnaja, ktorú musím zvýrazniť hrubým písmom a cením si ju najviac ako sa len dá a to je fakt, že sme vyhrali SPIRIT OF THE GAME. Huraaaaa

Na záver by som sa rád ospravedlnil všetkým ostatným slovenským tímom, že som ich nespomenul, ale bolo by to zrejme na román opísať všetky príbehy, ktoré sa na turnaji udiali.

Branki

FrisBEERcup Praha 27.3. - 28.3. 2010

2010-04-08T07:29:00.000+02:00

Tentokrát sa mi nepodarilo článok napísať hneď po turnaji a preto sa obávam, že si na všetko nespomeniem. Najdôležitejšie, čo určite tak skoro nezabudnem, je fakt, že sa sme to dokázali vyhrať.
Tiež by som tento turnaj ohodnotil ako najkratší dvojdňový turnaj. Keďže prvý zápas sme hrali v sobotu o 14:30 a finále sme dohrali niekedy okolo 15:00 v nedeľu. Taktiež sa zo soboty na nedeľu posúval čas, takže aj spánku bolo o hodinku menej ako býva zvykom.

Hrali sme dobre, hlavne prvý tím Outsiterz. Až prekvapivo ľahko sa nám podarilo všetko povyhrávať. Celkom som bol z toho prekvapený a šťastný. Na druhej strane, keď som pozeral hru Outsiterz 2, videl som obrovské nedostatky, ktoré boli veľmi badateľné a do očí bijúce. Hlavným nedostatkom bola skutočnosť, že v tomto tíme chýbali dvaja-traja hráči, čo by vedeli trošku viac podržať a rozohrať disk. Nevadí, po niekoľkých tesných výsledkoch obsadili Out 2 posledné 12. miesto.

Nechcem naše víťazstvo nijak zľahčovať. Koniec koncov z každého víťazstva sa treba tešiť, ale musím priznať, že za posledných pár rokov išla kvalita zúčastnených tímov dole. Neviem, či to bolo zmenou miesta turnaja, alebo neskorým dátumom, každopádne ma mrzí, že sa nezúčastnil žiaden tím, ktorý by nás dokázal výraznejšie potrápiť. Určite by sme si potom víťazstvo vychutnali omnoho lepšie ako teraz.

Organizátorom patria len slová chvály, všetko klapalo. Niet divu, keďže to bol už 15ty ročník :).

Ach, bolo to už dávno, takže všetky detajlíky som už pozabúdal. Hlavne že sme vyhrali. Cieľ splnený.

Branki

Blowout 13. - 14. 3. 2010

2010-03-15T13:57:00.000+01:00

Už tradične na sklonku zimy sa v Bratislave koná prvý oudoor turnaj Blowout. Pamätám si začiatky tohto turnaja z pred tuším 4roch rokov, kedy to bola jednodňová akcia s pár tímami. Len tak na rozohratie pred Viedenskou WL (zrejme največší turnaj na umelej tráve v Europe) a na zoznámenie sa znovu s vetríkom atď. No teraz sa turnaj naozaj rozrástol aj do množstva tímov aj do počtu herných dní. Tento ročník bol okorenený aj účasťou viacerých zahraničných tímov a čo sa ja osobne veľmi teším zúčastnili sa aj Košičania a Banská Bystrica, naše novovznikajúce kluby na Slovensku. Celkový počet tímov 22. To len aby ste si spravili predstavu ako to tam vyzeralo.

Ja som tradične hral za Outsiterz 1. Celý týžden som rozmýšlal či hrať či nehrať. Pobolievalo ma stehno a chcel som to doliečiť. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že som hral a na moje prekvapenie ma noha vôbec nebolela. Hralo sa mi fakt príjemne a vychutnával som si hru vo vetre. Aj keď mohlo fúkať trošku menej. Konečne to nebola taká halová nuda kde všetko vždy vychádza. Proste mam rád ten náhodný faktor, ktorý vietor prináša.

Hrali sme celkom dobre a väčšinu zápasov sme hladko vyhrali. Za zmienku stojí len zápas proti ZM, ktorý Nás ako prvý trochu potrápil, ale na moje prekvapenie sme aj tak ku koncu kontrolovali priebeh a víťazstvo sme si bez väčších problémov ustrážili. Posledný sobotnajší zápas sme hrali proti Makakom(MD). Veľmi som sa na to tešil a dokonca som si skočil kúpiť aj turfové kopačky nech sa na tej mokrej umelej tráve nešmýkam ako šašo a konečne tam niečo aj zaCUTujem. :) Zápas prebiehal formou oťukávania a tempo sa mi zdalo byť celkom vlažné. Určite to bolo zapríčinené tým, že v tomto zápase okrem nasadenia do štvrťfinále o nič nešlo. Obe strany si spravili predstavu čo a ako a všetci vedeli že ak sa náhodou stretneme vo finále, bude to úplne iný zápas.(MD:OUT1 8:7)

Sobotnajšia žatva: Štvrťfinále OUT1:Stolicnaya - 10:2, Semifinále OUT1:Rektálka - 10:2, Finále - a tu narazila kosa na kameň. Zápas Slovak clasic OUT:MD sa niesol vo vysokom tempe. Okorenený o vietor priniesol veľa zaujímavých momentov. Veľmi často som od divákov, ktorý hojne obkolesili ihrisko počul tlieskanie, hýkanie aj smiech. Mimochodom par momentov bolo tak komických, že aj ja ako hráč snažiac sa čím najviac sústrediť som sa smiechu nezdržal. :) Prehrali sme :( o dva body. Začiatok nám ušiel, ale ku koncu polčasu sa Nám podaril stiahnuť náskok na rozdiel jedného bodu. Mierne vedenie si MD ešte držal tak cca 2 min pred koncom. Kedy som sa rozhodol vziať osud do svojich rúk a riskantnými hodmi sa snažil rýchlo skórovať a zdramatizovať zápas. Nepodarilo sa. Možno aj kvôli tomu sme prehrali až o 2 body. Ale na moju obhajobu poviem toľko, že skúsiť som to musel lebo či prehráme o jeden alebo o dva je úplne jedno. Nevydalo.. Nezachránil som situáciu. Možno na budúce to budem riešiť inak. Uvidíme. :)

Rád by som spomenul ešte organizáciu, ktorá sa oproti minulým ročníkom dosť zlepšila, aj keď k dokonalosti to malo ešte daleko. Preto dúfam, že aj po tejto stránke bude ďalšie ročníky tento turnaj rásť. Taktiež by som uvítal do budúcna (čiste moje súkromné prianie) účasť aj vyššej konkurencie v podobe silnejších klubov z blízkeho okolia (Vieden?, Praha?). Určite by to tomuto turnaju pridalo šmrnc. Inak obrovská spokojnosť.

Čo už mi na záver iné ostáva ako len všetkým poďakovať.. takže všetkým týmto Ďakujem za super víkend.

České halové Majstrovstvá Open, Ženy 27.-28.2.2010

2010-03-03T10:50:00.000+01:00

Neviem je to asi tým, že hrám už nejaký ten piatok a podarilo sa mi už hrať na všakovakých turnajoch. Zisťujem, že začínam mať celkom dobrý prehlad o národných majstráčoch v okolitých krajinách. Keďže sa mi podarilo hrať ich v Nemecku, Slovensku, Rakúsku a v Čechách. Ak porovnám jednotlivé turnaje a zdá sa mi, že úplne reflektujú celkovú úroveň v tej či onej krajine a to nie len kvalitou hry, či vyrovnanosťou tímov, ale aj samotnou organizáciou turnaja. Musím trochu kriticky povedať, že Slovensko má ešte ďaleko od takých kvalitných a veľmi hladko zvládnutých majstrovstiev s toľkými tímami v dvoch divíziách a dvoch hracích plochách ako Česi. Je vidieť, že sú veľký kus pred nami. Páčilo sa mi, že všetci spolu fungovali celý víkend a všetci sa na seba usmievali či pred zápasom alebo aj po ňom. Našťastie mali poobliekané dresy svojich tímov, lebo inak by som mal problém z ich chovania zistiť, že nie sú z jedného tímu. Jedným slovom by som povedal, že tu nevládla prehnaná rivalita, ktorá by sa premiestnila aj inde ako na ihrisko a z rečí v krúžku som cítil vysoký rešpekt medzi tímami. V tejto oblasti sa mi zdajú byť Česi ako Slováci, Rakušáci a aj Nemci.

Nechce sa mi moc opisovať hry a podobne blbosti ktoré stále píšem do týchto článkov. Tak to dám len tak skrátene. Zimnica A vyhorela aj so SK posilami so mnou a New-neom. Zimnica B zahrala celkom pekne, tam ten Keso pomohol asi viac ako ja v Ačku :). FUJ so Xaom nešťastne poprehrávali niečo v skupine a už sa to s nimi viezlo celý turnaj. TM ženy kde hrala Peťa neviem ako hrali, ale celkovo 4té. Na záver najväčší výsledok víkendu Zimnica ženy vyhráva zlaté medaily a Beatka chytá posledný bod v zóne a teší sa ako malé dieťa a skáče na všetkých okolo a jej radosť nemá konca kraja :)) neni čudo však je to jej prvé veľké víťazstvo a myslím si, že sa o neho pridelila rovnako veľkým dielom ako všetky ostatné hráčky. Huraaa huraaa huraaa!!!

Ako vždy nakoniec.. Všetkým gratulujem a Ďakujem. PD k titulu ku ktorému prikráčali bez jediného zaváhania GRATULUJEM. Zimnici a nakoniec aj celej českej frisbee scéne, že mi dovolili hrať na MČR ĎAKUJEM.
Neviem ako to bude v budúcnosti, ale nevylučujem, že sa ešte niekedy na MČR objavím. Toto podujatie vo mne zanechalo len tie najlepšie pocity. Takže ešte raz GRATULUJEM víťazom a ĎAKUJEM všetkým za všetko :)))

Branki

snowWEIZ & rosered 13.2. - 14.2.2010

2010-02-16T12:59:00.000+01:00

Turnaj, turnaj, a samí turnaj. Už je to 4tý v tomto roku a to je ledva polovica februára. Pôvodne som ani neplánoval na tento turnaj ísť, ale okolnosti si vyžiadali moju účasť. Keďže šoférov nie je nikdy dosť, ocitol som sa v tejto úlohe a do zostavy som sa dostal len kvôli tomu :)).

Turnaj bol určený prevažne pre OPEN tím Outsiterz, ktorý je viac fun ako kompetetívny. Preto som to tak pojal aj ja. Užíval som si pozíciu radového hráča a nemusel som nič riešiť. Sústredil som sa hlavne na svoju hru. Viac som hral vzadu a hendlovanie som nechal na ostatných. Užil som si to čo ma najviac baví - skórovať. Musím uznať, že tím až na pár momentov klapal ako hodinky. Dokázali sme sa vyhecovať a hrať ako jeden celok i keď boli momenty kedy sa nám nedarilo. Stále sme mali zábavu a o to hlavne išlo. Mimochodom sme skončili na šiestom mieste. Považujem to za skoro max čo sme mohli zahrať. Čiže spokojnosť.

Outsiterz mali na turnaji zastúpenie aj v ženskej divízii. Outsisterz bojovali ako dračice a dotiahli to až k boju o finále. Semifinále hrali proti svojim najväčším rivalkám zo skupiny W.adies. Keďže ich dokázali už na turnaji poraziť boli mierne favoritky. Zápas sa hral v nedeľu ráno a priznám sa že v sobotu sa to na žúre pekne roztočilo a samozrejme naše dievčatá tam nemohli chýbať :). Spomínam to preto, lebo určite minimálne zo začiatku zápasu bolo badať že večerné tancovanie regenerácii veľmi nepomohlo :). Zápas sa postupne rozbehol a začal naberať na vážnosti. Naše dievčatá si vypracovali mierny náskok. Hovoril som si: je to v suchu a baby mame vo finále. Mal som pocit, že takto zmýšľala väčšina prizerajúcich. Jediný kto tomu asi neveril boli práve W.adies a stále sa snažili dokázať vyhrať. Na naše dievčatá nemali kondične, ani rýchlostne. A však ešte v nich niečo bolo čo by mohlo zápas rozhodnúť v ich prospech. Jedine v čom mali na vrh boli skúsenosti, ktoré v posledných dvoch minútach naplno využili a v neuveriteľnom finiši dokázali obrátiť už prehratý zápas. Škoda. Boli aj slzy bola aj zlosť.
Takáto prehra mrzí najviac. Zápas máte vo svojich rukách, ale napriek tomu vás super prinúti mu ho odovzdať. Také niečo sa veľmi ťažko predýchava. Bola to veľká príučka a ja len dúfam, že si z toho všetci zainteresovaný zoberú čím najviac. Ak áno, mala aj táto prehra zmysel.

Ostané zápasy na turnaji Outsisterz s prehľadom vyhrali a skončili na treťom mieste. Gratulujem.

Čo bolo na tomto turnaji fakt krásne bola tímová súdržnosť. Doberanie sa či diskutovanie o všetkom možnom. Fakt som sa veľa nasmial a páčilo sa mi, že všetky reči neboli len o frisbee. Riešili sa napríklad témy ako uteráky v sprche, zipsy na rôznych častiach tela, korešpondenčný šach a extrémne naťahovanie :))

Pre úplnosť ešte dodám že turnaj aj v ženskej a v open divizii vyhrali tímy Žlutej Zimnice posilnenými Slovákmi. Tradične New-newom a Peťou. Celému tomuto víťaznému zoskupeniu gratulujem a dúfam že Žlutej Zimnici táto víťazná vlna vydrží, lebo určite si s nimi ešte zahrám a tiež chcem niečo vyhrať :)).

Branki

Winterflug Berlín 6.2. - 7.2.2010

2010-02-09T10:07:00.008+01:00

Znova ďalší víkend za mnou a znova som ho strávil tradične s tanierom v ruke. Zúčastnil som sa turnaja v Brelíne. Tento turnaj je jedným z najväčších indoor turnajov v Europe. Hrá sa až v 3 halách a zúčastňuje sa ho veľmi veľa tímov. Outsiterz, s ktorými som hral sa turnaja zúčastňujú pravidelne. Vždy tam ideme s veľkou radosťou a v najlepšej možnej zostave. Tento rok však viac zranení nám zabránilo zúčastniť sa v dostačujúcom počte na to, aby sme mohli konkurovať vrchnej polovici zúčastnených tímov. Naša hra bola celkom dobre organizovaná. Problém nastával ako je to už tradičné u Outsiterz keď nás super dobre spoznal a vedel ako na nás zahrať. Tu sme mali najväčší nedostatok. Nevedeli sme našu hru flexibilne meniť. Taktiež sa mi zdalo, že nevieme improvizovať a tvorivo zahrať keď treba. Preto žiaden zo zápasov nepriniesol žiadne prekvapenie. Ani pozitívne ani negatívne. Myslím si, že najlepším odohratým zápasom na turnaji bol zápas proti Zamperlu. Tam sme s nimi dokázali držať krok celý prvý polčas. Mám pocit, že sme ich celkom prekvapili a možno ani nečakali taký odpor. Poriadne sa zapotili aby sa misky váh naklonili na ich stranu. Celkový výsledok 10/20 zodpovedá predvedenej hre. Musím pochváliť Busa a Miška, ktorý po dlhšom čase hrali s výberom Outsiterov a príjemne prekvapili svojou hrou a aj prístupom k samotnému turnaju. Ja som si zahral dobre. Odohral som taký štandard a sústredil som sa hlavne na nerobenie zbytočných chýb, ktorým som sa nedokázal na MSR vyhnúť. Ciel sa podaril.

Na turnaji sa zúčastnilo viac hráčov a hráčiek zo Slovenska. New-new (MD) hral za ŽZ, ktorý nestačili v semifinále na svojich krajanov TM. Aj keď sa mi zdalo, že TM boli minimálne z polovice PDčka :). Taktiež naše dievčatá po prvý krát okúsili aké je to hrať za Hot Beaches. Zdalo sa mi, že svojou hrou v pohodičke zapadli do celého tímu a mali všetci dobrý pocit z predvedenej hry. Mimochodom skončili 5té.

Taktiež musím spomenúť Frenkiho (PD) lebo si zo mňa a aj z nás všetkých uťahoval, že sme mali gala-večer a odovzdávanie cien pre naj v SK frisbee. Ha... určitie ticho závidel :).. Nie len preto, že v Čechách také niečo nemajú, ale aj preto, že keby mali asi by aj tak nevyhral. :)))) Samozrejme že to treba brať s humorom čiže nič v zlom Frenkie..... Aj keď nad tým rozmýšľam nie som si istý či by si to mal vôbec šancu vyhrať aspoň na Slovensku :))))).

Všetkým zúčastnením ďakujem za super víkend a nezúčastneným prajem, aby sa niekedy zúčastnili tiež je to super TURNAJÍK..
Ešte špeciálny pozdrav posielam Rišovi za udržiavanie bdelosti počas cesty, Slovenskej čašníčke v picoške a Peti za objednávku roka: Jeden banánový džús! :))

Branki.

Halové MSR 30.1. - 31.1.2010

2010-02-02T23:45:00.004+01:00

Sobota ráno. Ach jak sa mi nechce stávať. Posúvam budík o 10 min. Budím Beatku, ktorej sa nechce vstávať ešte viac. Berieme všetky veci čo treba + psíkov a rútime sa ich odviesť do Dúbravky. Hneď potom naberáme smer Hlohovec. Cestou po diaľnici si všímam na navigácii že budem mat mierne meškanie. Hovorím si aj jaj určite bude Keso volať že kde som. Nemýlil som sa, už mi zvoní telefón. "Choď rovno do Leopoldova na stanicu pre Outsiterov čo šli vlakom." Nakladám Štyroch spoluhráčov na zadné sedadlá a fičíme. Vchádzame do haly. Som užasnutý. Neviem či som niekedy hral v takomto komplexe. Nieje čas na zbytočnosti a tak sa pridávam do priprav pred prvým zápasom. Čo som prekvapený sa mi zdá že každý vie čo má robiť. Znie klaksón a prvý zápas začína presne na čas. Vydýchnem si a idem sa venovať klasickým veciam ako je prezlečenie sa, pokecanie s hráčmi a poriadne si prezretie haly.

Prvých MSR sa zúčastnilo 12 tímov niektoré kluby tam mali aj Bčkove tímy a hosťovali aj Brnenská Rektálka čiže turnaj bol celkom pestrý. Outsiterz sa tiež už tradične zúčastnili s dvoma tímami. Na moju veľkú radosť Prišli aj Discoborci z BB a First aid z KE a to čo na turnaji predviedli ma presvedčilo o tom že ultimate na slovensku začína expandovať aj dalej ako po Zlaté Moravce. Škoda že Discoborcov bolo len tak málo a že museli v sobotu večer odísť, ale už teraz som dostal informáciu z BB tábora že sa určite stretneme na Blowoute v Bratislave. O KE tíme môžem len povedať že ma milo prekvapil a pravdu povediac nečakal som od nich takú dobru hru. Zostáva mi len zagratulovať k krásnemu 10. miestu a k prvému vyhratému zápasu na turnaji. To sa málokedy podarí tímu, v ktorom hrajú prevažne ľudia, ktorý na turnaji nikdy neboli ani pozrieť.

V pamäti mi zostal zo soboty ešte zápas kde sme hrali s GA. Ten sa mi naozaj páčil lebo bolo sústredenie bolo nasadenie boli akcie a sa mi zdá že mi tento zápas vyšiel najlepšie z celého turnaja. Neskôr keď som videl semifinále proti Mentalu, ktoré bolo vyrovnane tuším tak do prvej polovici druhého polčasu som si povedal že to sme museli fakt celkom dobre hrať.
Celému turnaju hlavne v sobotu kraľoval Mental x všetky tímy valcovali tak ako sa na favorita patrí až niekedy som sa bál že prekonajú svetoví rekord v počte bodov na zápas. Najviac ma ohromil zápas so Scorpionmi, ktorý sa hral v neskutočnom tempe. Hovorí o tom aj výsledok 26:13 pre MDx čo je pri 20 min zápase skoro 2 body za minútu. Fakt rekord :).

Nedeľa priniesla naozaj zaujímavé momenty. Napríklad Discredit : Out2 zápas plný napätia nasadenia a bojovnosti až do konca. Vyhral Out2 o bod za čo im fakt gratulujem, lebo som to sledoval cele a bol som asi ešte nervóznejší ako samotný aktéri. Taktiež boli napínavé súboje v semifinále a o umiestnenia. O 3. miesto tiež o bod Scorpioni, ale GA im nedarovali ani milimeter ihriska zadarmo a aj boj o 7. miesto medzi MDy a Discreditom taktiež o bod. Kde si myslím že jazýček váh posunulo na stranu MDy neznalosťou pravidiel súpera a následné využitie situácie. Discredit proste nevedel že pri nerozhodnom stave sa dohráva bod aj po zaznení sirény :)

Finále. Prebiehalo v klasickom zložení MD a OUT. Aj keď sa pred turnajom ozývali hlasy že vo finále budu Scorpioni. Tieto prognózy sa však nepotvrdili. Dokonca sa ani nestalo to čo som si ja prial najviac a to že vyhráme mi Outsiteri. Mrzí ma že sme nedokázali MD potrápiť viac, ale robili sme veľa chyb a čo ma mrzí najviac, že tie chyby robili tí najskúsenejší. Ja sa považujem za najskúsenejšieho. Čiže mňa sa to týka najviac :(. Čo sa mi ale páči je to že sme prehrali len 20:16 čo nieje až taký rozdiel a núti to našich finálových partnerov zúčastňovať sa všetkých MSR v plnej zostave. Lebo jeden nikdy nevie. To zvyšuje celkovú úroveň predvedenej hry a tak to má byť.

odkaz na záver:

Víťazom gratulujem. Určite ste si zaslúžili stať sa Majstrami Slovenska Indoor. Boli ste najlepším tímom turnaja. Užívajte si to. Za rok sme tu zas a určite sa budeme snažiť dokázať že pre zmenu sme najlepší mi:)

Viac fotiek nájdete od Botta najdete tu.

ZamperlCup Mníchov 9. - 10.1.2010

2010-01-14T22:37:00.000+01:00

Novy rok je tu a ja hneď využívam prvý víkend na turnaj. A to som si hovoril v novembri že tuto sezónu v hale hrať nebudem. Kto ma pozná tak vie že to hovorím každý rok a že to každý rok poruším. :)

Tak a už k turnaju. Podarilo sa mi dostať do výberu Žluté Zimnice. Trochu som rozmýšľal nad tým že prečo. Keďže poslednú dobu som nepodával výkony s ktorými by som bol spokojný. Proste tu halu nemám až tak rad ako trávnaté turnaje. Zrejme mam už dostatočne dobru povesť na to aby som dostal šancu a dúfam že som svojim výkonom (aspoň v zápasoch čo som hral) nesklamal.

Turnaj mal dve časti open divíziu a woman divíziu. Tým že woman hrali v inej hale, ktorá bola dostatočne vzdialená na to aby sme medzi zápasmi stíhali zaskočiť pozrieť sa ako im to ide neviem si spraviť obraz o hre ŽZ woman kde hrala aj Beatka s Čolkou. Taktiež by som tento turnaj nazval ako turnaj neprajný zamilovaným párikom keďže sa spolu mohli muckať len cez žúr a v noci. :) Dokonca nebol v hale kde hral open ani rozpis so zápasmi ani výsledkami woman divízie, čiže sme vôbec nevedeli čo sa s nimi deje. O to sme sa mohli viac sústrediť na frisbee výkony kvôli, ktorým sa vlastne na turnaje chodí :))

K hre. Prvý zápas prehra s Mladými Rakušákmi o bod. Trochu sme sa hľadali a zohrávali, náš výkon bol trochu rozpačitý, ale nie je divu kedže sme sa v takejto zostave stretli prvý krát. Druhy zápas bol lepši, ale ja som si smolne narazil pätu čo ma zo zbytku sobotnejších hier vyradilo. Od vtedy šla hra ŽZ rapídne hore, rozbili vo veľkom štýle Woodies, ktorý pôsobili trochu povianočným dojmom. Po tomto zápase som pochopil že im to bezo mňa išlo lepšie ako so mnou a tak som sa sústredil len na to aby som si tu nohu čím najviac ušetril možno na ďalší deň. Keďže vyhrávali a vyhrávali a vyhrávali zaspal som. Zrazu budiac sa počujem akési české hlasy a zrazu silný výkrik. Nevedel som čo sa deje. Pýtam sa Newnewho čo to bolo. On že vyhrali zápas o bod a pri tom využili špeci pravidlo troch prihrávok. Newnew chytil poslednú prihrávku zápasu a vyhrali. Dosť haluz a ja to ešte aj prespím.
Sobota končí. Prichádzajú baby ideme na večeru a hráme poker, popíjajúc alko nápoje všelijakého druhu a v rôznych množstvách. Kedže som celý deň preskákal na jednej nohe som na party konajúcu sa vo vedľajšom objekte už nedoskákal. Radšej som zvolil pasívnu regeneráciu v podobe kvalitného spánku.

Nedeľa. Pred semifinále skúšam nohu či funguje. Nie je to nič moc, ale mam nutkanie si zahrať. Aj keď som mal pocit že ma nepotrebujú. Skúsil som par bodov. Nebolo to nič extra, ale nejako to šlo. Semi proti Wallcity vyhrávame a pred nami je finále. Tak to by bolo aby som si nechal ujsť prvé tohtoročné finále. Ako zápas začal som postupne zabúdal na bolesť a stúpajúcim adrenalínom sa mi hralo stále lepšie a lepšie. Zápas to bol dobrý, napínavý proste taký ako má finálový zápas byť, len mal jednu chybičku - výsledok mal byť opačný! Škoda že nám ušiel úvod, ale záver bol famózny. Napriek tomu to nestačilo na to aby sme stiahli celkom veľký náskok súpera a prehrávame. Mrzelo nás to hlavne preto že sme všetci cítili že na nich máme, ale začali sme to dokazovať príliš neskoro. Celkom ma pobavilo keď som v kolečku po zápase zistil že sú to hráči vo vekovom rozpätí 16 - 23 rokov. Boli to Rakúsky juniori, s ktorými sme prehrali aj prvý zápas. ŠKODA!! :)

Ešte pre úplnosť dodám že dievčatá prehrali finále s Woodchicas. Takže turnaj skončil s bilanciou ŽZOpen, ŽZWomen, 2., 2.

Magdeburg 12. - 13. 12. 2009

2009-12-18T11:32:00.000+01:00

Magdeburg. Nemecké mestečko v okolí Berlína. To je jedine čo som o tom turnaji vedel. Ešte to že sa tam chystá Žlutá Zimnice. Neviem presne podrobnosti ako sme sa dostali vlastne k tomu že tam ja s Beatkou vôbec pôjdeme, ale asi osud to chcel a zrazu sedíme v aute smer Praha. Dokonca sa to odohralo všetko tak rýchlo že ani neviem kto to cele dokázal tak naplánovať a zrealizovať. Ja som fungoval len ako šofér a nechal som sa unášať prúdom udalostí. Pred turnajom sme stihli absolvovať tréning ŽZ v Prahe a ešte sme stihli aj zažúrovať na mieste konania turnaja.

Bol to môj prvý tohto sezónny turnaj v hale a bolo to cítiť aj na mojej hre. Zo začiatku som sa strašne hľadal. Musím priznať že som nebol nejako extra so sebou herne spokojný. Našťastie naši súperi neboli nič extra takže sme dokázali v kľude povyhrávať skoro všetky zápasy. Dokázali sme vyhrať aj ten finálový a to znamená že sme to vyhrali a nakoniec sme boli všetci s predvedenou hrou celkom spokojný. Aj keď sa mi zdá, že tam nebol tím, ktorý by naše schopnosti dokázal dokonale preveriť. Ja osobne som si zahral dobre. Som sa trošku rozohral na zbytok sezóny, a hlavne sme mali more času na spoločnú diskusiu so spoluhráčmi o všetkom čo sa frisbee týka, aj netýka. Bolo to veľmi prijemné, čím by som celej ŽZ touto cestou veľmi rád poďakoval ĎAKUJEM. Je vidieť, že tímspitit má na vysokej úrovni čo znamená, že keď sa spí spia všetci, keď sa ide na vianočne trhy idú všetci a keď sa žúruje žúruju všetci a tak to ma byť :). Už teraz sa teším na ďalší turnaj, kďe sa s týmto veľmi príjemným Pražským tímom znovu stretnem.

xEUCF 2009

2009-09-24T22:33:00.000+02:00

Rozhodol som sa, že skúsim napísať o každom turnaji na ktorom som bol krátky článoček. Čisťte z môjho pohľadu a začnem prvý krát využívať BLOG. Dúfam že sa mi podarí toto predsavzatie dodržiavať, aby som aj ja mal predstavu na koľkých turnajoch som vlastne bol a ktorý stal za to a ktorý nie. Možno sa to niekomu zdá zbytočne, ale keď sa nad tým tak zamyslím veľmi ťažko si viem rozpamätať na všetky turnaje na, ktorých som bol tento rok. Tuším ich bolo 13., ale nechcite ich po mne vymenovať lebo to by som sa určíte dosť zapotil. Keď to bude na webe určíte na to len tak nezabudnem.

Takže k XEUCF. Myslím si, že do veľkosti turnaja a množstva tímov a hráčov to bol jeden z najväčších turnajov aký som kedy zažil. Organizácia bola v celku dobra. Boli tam drobné chybičky, ale tomu sa asi taký veľký turnaj nevyhne. Ja som hral za mix tím Outsiterz (Bratislava). Píšem to preto že som sa tohto turnaja mohol zúčastniť aj s Feldrennerom (Meinz) v open divízii. Moje rozhodnutie s ktorým tímom sa zúčastním nebolo jednoduché. Stále som rozmýšľal že čo bude lepšie a nakoniec som sa rozhodol pre Outsiterz a neľutujem toho. Páčilo sa mi že v Outsiterz hraje veľa mladých hráčov a hračiek, ktorým sa ten pravý ultimate iba začína odhaľovať. Kvôli tomuto sa naozaj oplatí za tento tím hrať. Zdalo sa mi že naša hra išla od zápasu k zápasu hore. Dokonca sa mi zdalo že v piatok večer keď sme hrali Showgame (hra pod umelým osvetlením za účasti divákov) niektorý hráči hrali viac ako na 110%. Bohužiaľ sa nám ten zápas proti majstrom Anglicka nepodarilo vyhrať. Nepostúpili sme do prvej 8micky. Napriek tomu sa mi zdá, že ten zápas bol pekný a zaujímavý aj pre divákov. V sobotu sme všetko povyhrávali a v nedeľu sme bojovali o 9te miesto. Zápas nám nevyšiel. Niečo bola únava niečo motivácia a niečo zranenia, ale aj napriek tomu sme mali šancu proti Hamburskému tímu vyhrať. Nepodarilo sa. Tento zápas mi trochu pokazil inak veľmi dobrý pocit z tohto turnaja. Škoda toho, ale napriek tomu sa teším, že sme skončili 10. z 20. v Európe. Čo je podľa mňa SUPER výsledok.