Kniha si rýchlo získala obľubu u čitateľov a vyšla v 18 jazykoch. Jej obsah je preniknutý duchom evanjelia na každodenné události a vzťahy. Kniha je vhodná zvlášť pre mladého človeka, ktorý sa niekedy nevie zastaviť a ostať v tichu. Autor nám želá odvahu začať žiť lepšie a k lepšiemu poznaniu seba samých. Jeho reč je ako reč láskavého otca, tu nájde čitateľ návod ako získať kľúče šťastia… Napísal aj iné knihy s podobným žánrom úvahy o dobre, pokoji, krase a všetkého kde je ukrytá láska. Spomeniem aspoň niektoré: Daruj úsmev, Šťastie je v tebe, Jar pre dušu, Slnečné lúče do života a iné…

Trošku ho predstavím: je belgicky katolícky kňaz a spisovateľ. Žije a pracuje vo Francúzsku. Nar. 1922 v chudobnej, ale šťastnej rodine.

Phil Bosmans píše o láske: ”trochu lásky môže byť ako kvapka vody… trochu lásky môže vyliečiť človeka. Láska znamená byť blízko pri sebe, láska je veľké dobrodružstvo ľudského srdca. Láska je dom v ktorom môžeme žít.„Veľmi krásne opisuje lásku tu pravú lásku. Je to láska, ktorá nikdy nekonči je ako slnko čo stále svieti a nositeľom tejto lásky má byť každý človek. Ďalej autor píše o Božom priateľstve:

”Priateľstvo Božie prichádza k vám. V každom úsmeve, v každom kvete, v každom dobrom slove, v každej ruke, v každom objatí.„

Phil Bosmans mi zlomil srdce ba viac ukázal mi ako sa správne pozerať na život, ľudí a lásku, ktorej je vždy málo medzi ľuďmi. Vzhľadom na to že je kňaz ma srdce pochopenia, lásky i odpustenia. Veľmi dobre si všíma život  a vie čo v dnešnej dobe trápi ľudí… To podstatne zanecháva v knihe. Každý si tu nájde svoju myšlienku, ktorá ho povzbudí a dá mu radosť. A to prajem a odporúčam všetkým čitateľom aby po prečítaní
knihy boli novými ľuďmi, ktorí sa budú na život pozerať očami lásky…

Rady skúseného diabla je  kniha  so zábavnou formou a dôležitým obsahom a zaslúži si pozornosť a obdiv pre humorný štýl, ktorým je písaná. Autor týmto dielom chce povedať to podstatné: diabol je klamár a vie ako pokúšať a útočiť na človeka. Celý život človeka na zemi je len sústavný boj medzi dobrom a zlom. A ešte predtým ľudí prenasleduje to neobľúbené: „pokušenie”. Či ho nikto z nás neprežíva alebo neprežil? Na to si každý môže dať sám odpoveď. Veľmi odporúčam prečítať si túto knihu, stojí to za to. Možno nie každého osloví ale bola by škoda keby nenačerpal z jej skrytého bohatstva. Autor knihy upozorňuje čitateľov že nie všetko čo Krutodlak hovorí treba považovať za pravdivé dokonca ani z jeho vlastného pohľadu. Krutodlak sa v listoch vyjadruje skutočné ako skúsený diabol… pozná ľudské pády a slabosti a hľadá vhodné príležitosti na aktívne pokúšanie. Od svojho synovca očakáva samé úspechy ale Svrabomil je málo skúsený. Krutodlak mu dáva rady a postrehy ako sa zmocniť pacienta teda človeka.

Krutodlaka vôbec nezaujíma európska vojna ako píše v liste: ”Pekne ta prosím, láskavo ma už prestaň zaťažovať hlúposťami o tej európskej vojne. Iste, je dôležité, ako skonči, no to je záležitosťou nášho Hlbokého velenia. Ani najmenej ma nezaujíma, koľko ľudí v Anglicku zabili bomby. V akom stave zomreli, sa dozviem tu v kancelárii. To, že skôr, či neskôr zomrú, je predsa jasne. Buď taký láskavý a sústreď sa na svoju prácu.„

Objíma Ťa Tvoj strýc Krutodlak

Autor svojím rozprávačským umením nás pozýva ponoriť sa do pútavého deju Krutodlaka, ktorý  je cinicky a nezaujíma ho to čo je vedľajšie ako napríklad európska vojna, ktorá v tom čase bola aktuálna. Vie kedy je jeho pokušiteľská úloha ohrozená ako to spomína v liste: ”Naša úloha je najviac ohrozená práve v okamihu, keď sa v človeku túžba plniť Nepriateľovu vôľu premení na rozhodnutie. „Krutodlak veľmi dobre a rafinovane radí Svrabomilovi za akých okolnosti môže byť ich človek v hrsti a hlavne ako odvrátiť pozornosť človeka od duchovného života. Ak preňho budú stretnutia, pamflety, politika, protestné pochody a spravodlivá vec znamenať viac ako modlitby, sviatosti a láska, je náš. Takých by som Ti mohol ukázať koľko len chceš, dole ich mame plnú klietku.

Nikto tak dobre nevie pochopiť čo zle sa ukrýva v srdciach zločincov ako Otec Brown Veď je to človek ktorý nerobí skoro nič iné, len počúva skutočné ľudske hriechy a žeby bol až natoľko nevedomý vo veciach ľudského zla? Zaujímavé je to že Chesterton začal písať poviedky otca Browna viac ako desať rokov pred prijatým do katolíckej Cirkvi. Otec Brown sa zjaví všade tam, kde dôjde k záhadnému zločinu.

V prvej kapitole: Modry kríž opisuje Otca Browna takto: ”…katolícky kňaz veľmi malej postavy z essexskej dedinky. Tento malý kňaz bol priam stelesnením východoanglického prostáčika: tvar mal guľatú a nevýraznú ako norfolkská knedľa, pohľad prázdny ako Severne more a v ruke držal zopár balíčkov zabalených do hnedého papiera, ktoré nebol schopný udržať a odniesť. V ruke držal velikánsky ošumelý dáždnik, ktorý mu ustavične padal na zem.„

Valentín šéf parížskej polície a najslávnejší detektív sveta. Prichádzal z Bruselu do Londýna, aby tam uskutočnil najväčšie zatknutie storočia. Hľadá veľkého zločinca Flambeau z Gentu o ktorom tušil ,že využije všeobecný zmätok počas eucharistického kongresu, ktorý sa pravé konal v Londýne. Flambeau bol veľmi prefíkaný a dosť inteligentný zločinec, ktorý si všetko vedel dopredu rozmyslieť a dobre sa  zamaskovať. Napriek svojej veľkej postave vedel skákať ako lúčna kobylka a miznúť v korunách stromov ako opica. Keď Valentín nájde dvoch kňazov po čudných epizódach zrazu mu všetko logicky sedí a je mu jasne že Otec Brown z Essexu prináša strieborný kríž so zafírmi, mimoriadne hodnotnú relikviu, aby ju
ukázal niektorým cudzím kňazom na kongrese. To bolo to “striebro  s modrými kameňmi.” Nebolo čudné, že sa  Flambeau, ktorý bol preoblečený za kňaza  dopočul o zafírovom kríži a pokúsil sa ho ukradnúť. No ako tento príbeh skončil to už nechám na čitatelov, ktorým odporúčam prečítať si v knihe osem príbehov.

Začne sa to obludou v riečke. Tonička však neváha a ako návnadu na obludu použije svojho malého bračeka. úspešným  zneškodnením však priláka pozornosť Nac-mac fíglov, ktorý si v tej dobe zháňajú novú vedúcu kmeňa. Ďalšie udalosti sa už zbehnú rýchlo. Tonička sa stretne z bezhlavým jazdcom, no ten je len poslom svojej zlej paní Kráľovnej víl. Ak chce malá pastierka zabrániť pohrome musí ísť za kráľovnou do jej sveta a poraziť ju. V tom jej môžu pomôcť len  jej dôvtip, inteligencia a horda malých modrých mužíčkov.

Kto sú Nac- mac fíglovia?  Je to národ ryšavých pár centimetrov vysokých mužíčkov ktorý sú celý potetovaný namodro a oblečený v kiltoch. Nedajte sa ale pomýliť veľkosťou. Majú silu za niekoľkých chlapov. Ich životná filozofia spočíva v tom, že v nebi (v posmrtnom živote) budú mať dostatok toho čo majú najradšej a síce čórku, prálku a slop (zlodejina, bitky a alkohol). Takže podľa nich sú v nebi teraz a keď  zomrú v tomto svete pôjdu niekam kde už nebude tak dobre. (Toto je prvý diel venujúci sa tomuto zábavnému národu víl viac do hĺbky. No tí, čo čítajú Pratchetta vedia, že prvý krát sa objavili v knižke Dámi a pánové)

Tejto knihe dávam najvyššie hodnotenie pretože som sa pri jej čítaní veľmi zabával. Takisto nemám výčitky ani na dej. Bol pútavý a prekvapivý. Celú knižku som prečítal za veľmi krátky čas. Okrem toho ma nakazil aj slovník Nac- mac fíglov a výrazy ako je béhovado (ovca), bosorbába (bosorka) a iné, na ktorých sa stále rád zasmejem. Táto kniha nie je však len pre priaznivcov Pratchetta. Požičal som ju už niekoľkým ľuďom, čo Zemněplochu moc nemajú radi. A vždy sa mi vrátila z veľmi pozitívnym ohlasom. Ďalšia výhoda je, že knižka nenadväzuje na predchádzajúci dej (len veľmi okrajovo) preto sa dá čítať aj samotná. Určite odporúčam.

Bia je mladá, príťažlivá, ale čo sa mužov týka, úplne nemožná. Lea je na tom podobne, až na tých chlapov, s tými to vie veľmi dobre. Dve ženy, jedna milujúca psov, knihy a domácu pohodu, druhá drahé šaty, párty až do rána a život v žiare reflektorov. Naozaj sú úplne odlišné alebo im vlastne ide obom o to isté?
Drzo, s humorom a sviežou iróniou, ktorá odľahčí akýkoľvek problém, píše autorka o večnej mužsko-ženskej téme. Hlavná hrdinka síce žiadnu lásku nehľadá, no aj tak sa jej pritrafí - a vôbec to nebude také, aké si to predstavovala. Pretože tí praví sú komplikovaní, ale tie, ktoré po nich túžia, väčšinou ešte viac.
Kniha vás zavedie do prostredia šoubiznisu, v ktorom muži nie sú až takí hrdinovia, ženy nevinné a láska je najťažšia zo všetkého… Lákavý svet celebrít, hviezd a hviezdičiek napĺňa prvé stránky bulvárov, priťahuje mnohých, a vtiahne a následne prekvapí aj hrdinku tejto knihy. Pretože podľahnúť pokušeniu je ľahké a stratiť hlavu - ako sama zistí - tiež.
Autorka pokračuje v otváraní dvier do ženského sveta, o vzťahoch píše bez cenzúry, lásku nezaobaľuje do pekných viet, ale odhaľuje takú, aká naozaj je. Knihu možno považovať nielen za provokatívnu spoveď, ale aj za malú sondu do ženského myslenia a duše. Pre niekoho bude možno príliš pikantná, pre iného šokujúca, no každý v nej určite nájde niečo, či niekoho zo svojho okolia, a predovšetkým ostrý humor, ktorým je autorka známa. Knihu odporúčam nielen tým, ktorým sa páčil jej prvý román Loviť alebo nebyť, ale všetkým, ktorí majú radi, keď sa im kniha dostane pod kožu.

Myslím, že v knihe bola skrytá pointa. Na začiatku kapitol sa jednalo o
človeka, ktorý si žil svoj „tajný“ život. Postupne sa nám vynárali
rôzne pravdivé informácie o jeho živote. Tým chcem povedat, že sme sa
posúvali ďalej s dejom a išlo sa od bodu A do bodu B. Medzi tým v knihe
prebiehali rôzne situácie, kde prichádzalo k zmene rozličných vztahov,
zisťovaním identity a spoznávaním nových postáv. Koniec predstavoval opak
začiatku. Tragédia zapríčinila vyhrotenú situáciu, teda koniec. Hlavná
postava prestala žit život, aký doteraz viedla a prehodnotila svoj
hodnotový rebríček.  Stále mi ide o jedno a to isté. Prinútit, alebo
uvedomit čitatela s tým, že dej sa posúval a koniec bol jednoznačne
určený. Polemizovat nad tým, či pointa a koniec príbehu bol
nedostačujúci, sentimentálny, lacný, alebo vety typu: „Čakali sme iný
koniec“, určite nebudem, pretože každý jeden čitatel, má iný názor a
rozličné dojmy.

Vrátme sa spät. Ked som si kupovala knihu Posadnutosť,
bola som si vedomá toho, že je to velmi riskantná kúpa. Pretože či už v
knihe, vo filme by malo byt pokračovanie vyrovnané, dokonca lepšie než
prvý diel, pestrejšie, dynamické, a doslovne „nadupané“. Po
prečítaní mám pocit, že miesto „život tajných mužov“, by malo byt
„život obyčajných mužov“.  V knihe sa niekolkokrát opakovali frázy,
pribudli najviac tri postavy , z naivným zámerom oživit chod deja, staré
postavy boli nudné a dialógy na silu napísane, len len aby sa o niečom
„rozprávali“. Oproti prvému dielu, bola táto kniha tenučká. Či už z
mojej vizuálnej, alebo vnútornej stránky. Začala som prvou stranou a
čakala, kedy bude aspon náznak posunu deja. Vzdala som to pri
stopätdesiatej šiestej strane. Teda poslednej strane knihy. Počas čítania
som nepocítila žiadny strach, lútosť, radosť, napínavosť. Išlo o
obyčajných ludí, ktorí majú obyčajné dni. Naozaj obyčajne. Základné
rutinné veci, ktoré zažívame každý den, stým, že nás to nudí a
miestami unavuje. Veľmi rada by som chcela vyjadriť názor k pointe, ale
bohužial žiadna nebola. Som si istá, že tento krát nešlo o moju
nevedomosť, zbrklosť, alebo nepozornosť. Naozaj to bolo bez pointy. Som
veľmi sklamaná z knihy, pretože okrem negatívnych vyjadrení, nemám žiadne
dojmy a pocity. Ako hovorí hlavná postava príbehu „Rieka tečie, pierko
letí“. Áno, všetko ide ďalej a každý pokračujeme vo svojom príbehu.
Len ja s tým vedomím, že kniha Posadnutosť bola pohltená do zabudnutia.

VRELO ODPORÚČAM!!!
A taktiež je dobré pokračovanie Hlbšie v podzemí, ktoré je ešte lepšie a
ešte prepracovanejšie, odporúčam celú sériu podzemie, aj knihu, ktorá
ukončí trilógiu…

Ženy sa už možno tisíc ráz pýtali samé seba, prečo ten ich vyvolený počuje vždy niečo iné, ako hovoria? Prečo musí stále jazdiť autom dookola a ani za boha nepozrie do mapy, alebo sa niekoho nespýta na správnu cestu?! A možno sa trápia, prečo ona jeho miluje viac ako on ju… Otázky a pocity, na ktoré vynikajúco odpovedá renomovaná psychologička Barbara de Angelis.

Barbara de Angelis je uznávaná psychologička, expertka na medziľudské vzťahy a najmä autorka viacerých bestsellerov. Nejde o žiadnu ďalšiu „šarlatánku“ hrajúcu sa na odborníčku. Pri písaní kníh vychádzala z dlhoročnej praxe, inšpirovala sa tisíckami ľudí na jej seminároch a workshopoch.

Tak som po jej knižke siahol aj ja. Na začiatok zaujímavo znejúca knižka „Tajomstvá o mužoch, ktoré by mala poznať každá žena“. Hlavne ma zaujímalo, čože to o nás, chlapoch, tá ženská píše… Bol som prekvapený jej štýlom, nevtieravým, dynamickým a duchaplným. Nechcem veľa prezrádzať, ale v knihe odhaľuje napríklad spôsoby ako komunikovať s mužmi, ako s nimi vychádzať a prečo sme takí, akí sme. De Angelis neútočí, neuťahuje si, že by sme boli pupkom sveta, pánmi tvorstva. Na problematiku mužov sa díva triezvo a najmä konštruktívne, čo sa mi páčilo.

Podobná knižka “Čo by mali muži (podľa žien) vedieť” je zasa pohľad z opačnej strany. Oceňujem najmä jej schopnosť analýzy, postrehu, schopnosť vcítiť sa. Píše otvorene aj o intímnostiach a nejeden pán si povie - tak preto máva tá moja také muchy. Možno zistíte, čo vaše polovičky neznášajú, čo milujú a čo im naozaj ubližuje. Pre čitateľov, ktorí nezavrhujú podobný typ literatúry, je to určite cenný prameň skúseností.

V knihe „Tajomstvo harmónie“ zasa ponúka nadčasové múdrosti, ale tiež praktické rady a návody, ako rozpoznať významné zmeny a prispôsobiť sa im; ako si všimnúť bod zvratu a využiť ho; ako neprespať pomyslený budíček, či už ide o prácu, vzťahy…

Knihy Barbary de Angelis nie sú len prázdne tliachania, hlúposti a pseudorady. Myslím, že mnohým čitateľom pomohli pochopiť veci okolo seba a možno ponúkli zaujímavý „životný recept“.

Na záver jeden príbeh z jej knihy:
„Starý a mladý budhistický mních kráčajú svorne vedľa seba a družne sa zhovárajú. Prídu na breh rozvodnenej rieky, kde uvidia krásnu mladú ženu. Mladší mních, pamätajúc na prikázanie Prebudeného, krásavicu obíde a prebrodí sa cez rieku sám. Starý mních ju vezme na ruky, prenesie cez rozbúrenú vodu, na druhom brehu rieky ju položí na zem, kde sa mu dievča poďakuje a potom sa rozídu….. Ďalej pokračujú mnísi mlčky, kráčajú a kráčajú – až po troch hodinách sa mladší rozochvene pýta staršieho: „Majstre, ako si ju mohol vziať do náručia a porušiť tak Budhove napomenutie?“
„Vidíš,“ odpovie starší. „Ja som ju pustil na tom brehu, ale ty ju ešte stále nesieš…“

Pri Orechovej slávnosti sa svet na chvíľu zastaví. Začnete ho vnímať cez maličkosti. Získate čas pre seba, aby ste ho potom vedeli venovať iným. Príbehy vo vás zanechajú hlbokú myšlienku. Môžete sa k nej  vrátiť a rozvíjať ju a možno vďaka nej zmeníte pohľad na svet i na seba.

Nie je to žiadna príručka o spôsobe využitia času, ani fantazijný úlet do romantického sveta. Sú to príbehy, či skôr prerozprávané zamyslenia na konkrétnu, reálnu, často úplne prozaickú tému, kde si autorka vystačila vlastnými zážitkami, sviežo ich opísala, obohatila pocitmi, doplnila jemnými súvislosťami. Napohľad všedné situácie tak vystupujú v novom kontexte. Ústredným spojivkom je Ghándího veta: Zmenu, ktorú hľadáš, nosíš v sebe.

Orechová slávnosť je tak trochu slovenskou verziou známeho bestselleru „Slepačia polievka pre dušu“ takisto zobrazujúceho neustále ľudské úsilie žiť v harmónii a radosti. Čitatelia ju  prirovnávajú aj k dielu Paula Coelha „Rieka, ktorá plynie.“

V knihe nájdete tiež 50 krásnych plnofarebných kresieb Jany Šlosárovej, ktoré dávajú príbehom ďalší rozmer.