Keď sa ma v posledných dňoch niekto opýtal, čo čítam (ale aj tým, ktorí sa nepýtali), nadšene som rozprávala o tejto netradičnej absyntovke – Kráľovstvo.

Autorom je francúzsky intelektuál; známy spisovateľ Emmanuel Carrère. Veľmi intímne, premýšľavo, úprimne, ale aj vtipne opisuje príbeh svojej viery – o tom, ako ju získal, neskôr aj stratil, a ako o nej stále premýšľa. 

Podstatnú časť, okrem drobných filozofických odbočiek, tvorí však to, čo ma najviac bavilo čítať: špecifickým spôsobom prechádza Nový zákon počnúc Skutkami apoštolov cez Pavlove listy, Apokalypsu a nakoniec všetky štyri evanjeliá. Bolo pre mňa veľmi osviežujúce vnímať to, čo dôverne poznám (alebo si to myslím), optikou človeka, ktorý má problém s čímkoľvek nadprirodzeným, zato ale vie na postavy prvotnej cirkvi hľadieť ako na to, čím v tej dobe primárne boli – ako na ľudí aj so svojimi chybami. Takže namiesto zbožných obrazov typické ľudské povahy, miesto nedosiahnuteľných ideálov reálne osobnosti – a vy sa už nikdy nebudete na sv. Pavla, evanjelistu Lukáša, či Jakuba a Jána pozerať ako doteraz. 

Nie je to typická duchovná literatúra (treba čítať trochu aj kriticky, je tu veľa autorových názorov a predstavivosti, čím sa netají), ale napriek tomu, že ju písal toho času ateista, nejde ani o výsmech či prvoplánovú kritiku. 

Vďaka tomu je Kráľovstvo podnetná kniha pre veriaceho človeka, ktorý má dobré základy, ale ponecháva si otvorené srdce aj myseľ, ale aj pre agnostika, ktorému veci viery nedajú pokoja.

Kúpite na Martinuse

The post Emmanuel Carrère: Kráľovstvo  appeared first on Blog o knihách.

Prečítala som knihu Just Work od Kim Scott, ktorú možno poznáte ako autorku bestselleru Radikálna otvorenosť. Vtipné je, že som si ju dala do wishlistu ešte v dobe, kedy som poznala len názov, a keďže som si ju automaticky zaradila ako budúci bestseller o nejakej „Skrátka práci“ bez zbytočných bullshitov (kto takú nechce, right?), zadovážila som si ju bez toho, aby som si vôbec pozrela, o čom je. 

Možno by mi stačilo vidieť iný variant obálky, kde je boldom podtitul: How to Confront Bias, Prejudice and Bullying to Build a Culture of Inclusivity, skutočný obsah knihy som však spoznala až keď som ju začala (ešte stále s nadšením) čítať. 

Najskôr som bola sklamaná, pretože tieto témy riešiť veľmi nepotrebujem. V Martinuse & Dibuku nie sme dokonalí, ale ten rozmer nespravodlivosti, s ktorým sa potýkajú veľké korporácie zo skúseností autorky (rasová neznášanlivosť, nadradenosť mužov, šikana od šéfov či netolerovanie náboženských či sexuálnych preferencií) je našej firemnej kultúre vzdialený asi ako trofeje od Tottenhamu. 

No keďže nie som žiadny quitter, povedala som si, že si teda aspoň prehĺbim obzory v téme, ktorou síce aktívne nežijem, ale ide predsa o dôležité veci.

Neskôr som bola zase sklamaná, lebo hoci kniha nie je napísaná ťažko, nie je to zrovna ani page turner, je to paperback v tom otrasnom formáte (niečo medzi A5/A4), takže sa strašne drží, a vôbec – úplne by mi stačilo prečítať si nejaké zhrnutie alebo čo.

No keďže fakt nie som žiadny quitter, pokračovala som a dočítala som ju, a bola som vlastne rada.

Kniha je rozdelená na 3 časti:

1. v prvej sa rozoberajú biasy/skreslenia/zaujatosť, predsudky a šikana, teda akési 3 stupne nepríjemného až neprijateľného správania – ako môžu pomôcť upstanderi/svedkovia (?) či lídri; ako sa tomu postaviť a ako si nastaviť procesy tak, aby sa to nedialo
2. druhá časť je o obťažovaní (slovnom aj fyzickom) a o tom, ako vytvoriť kultúru cosentu
3. tretia (pre mňa naslabšia) časť je o systémovej (ne)spravodlivosti

Nakoniec som predsa sklamaná nebola, hoci získané info nevyužijem úplne aktívne a hneď zajtra vo svojej práci. Občas by sa dalo s autorkou o jej názoroch polemizovať a možno by bolo užitočnejšie o týchto veciach čítať v lokálnejom kontexte… a rozhodne by to mohlo byť OVEĽA kratšie! 

No predsa knihu odporúčam každému, pre koho je to relevantné – najmä pre lídrov, manažérov, HR a ľudí, pre ktorých je dôležité odstraňovať nespravodlivosť v práci (a to by sme mohli byť aj všetci, nie?).

EN verzia: https://bit.ly/justworkEN (print)
CZ verzia: https://bit.ly/justworkCZ (print, e-kniha, audiokniha)

The post Kim Scott: Férová práca appeared first on Blog o knihách.

Nápad vysvetliť jednotlivé filozofické školy pomocou príbehu, ktorý ich bude celý rámcovať, je vlastne úplne fajn. S prevedením je to už horšie, čo tvrdím napriek tomu, že túto knihu mnohí ľudia milujú a veľmi vychvaľujú.

Zrozumiteľnosť výkladu základných filozofických znakov rôznych období a ich mysliteľov spolu s jedným plot twistom v strede sú asi jediné, čo sa dá v knihe oceniť. 15-ročná Sofia a 40-ročný Alberto postupne preberú všetko podstatné, čo sa v západnom svete od Sokrata až po Sartra udialo. No ostatné pôsobí veľmi umelo: uveriteľnosť toho, ako sa Sofia k súkromnému učiteľovi filozofie vlastne dostane, spôsob, akým sa rozprávajú, jej „zvedavé“ otázky, ktoré majú očividne funkciu len prerušiť monologický výklad i ľahkosť, akou si všetko zapamätá a dokáže s tým hneď pracovať.

Sofiin svet je teda za mňa skvelý spôsob, ako priblížiť mladým ľuďom dejiny filozofie. Celkovo plochosť postáv, školácke dialógy a veľmi zvláštne vykreslené vzťahy z diela robia ok-ish čítanie pre tínedžerov, ale skôr s cieľom ich trochu vzdelať ako pobaviť. Ako literárne dielo má ale od skvostu ďaleko ako Kierkegaard od Hegela.

The post Jostein Gaarder – Sofiin svet appeared first on Blog o knihách.

Možno ste si všimli, že posledný článok na tomto blogu som uverejnila presne pred 2 rokmi. Celý rok 2021 som pridávala iba minirecenzie na Instagrame a celý minulý rok vôbec nič. Nikde. Dôvodov bolo viac.

1. Všade je strašne veľa obsahu. Aj toho knižného.
2. Čítajú ľudia vôbec ešte blogy?
3. Čítala by som svoje recenzie, ak by som bola niekto iný?
4. Na písanie o knihách je dobré pripojiť aj pekné fotky – čo nie je moja silná stránka.
5. Myšlienky, ktoré mi počas čítania napadali, už pri písaní recenzií (dokonca aj tých krátkych) išli zo mňa oveľa ťažšie.
6. Mám pocit, že ma písanie recenzií zdržuje od čítania.
   

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Aktuálne mám vo svojej kôpke na čítanie 130, slovom stotridsať kníh. Sú to tzv. neskôrky, teda knihy, ktoré plánujem prečítať, len som sa k nim ešte nedostala. Knihy totiž viac kupujem, ako stíham čítať, a hoci si to niekto stále myslí, za čítanie kníh a písanie recenzií ma v robote naozaj neplatia.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Pred rokom som si teda vstúpila do svedomia a vyhlásila som si taký súkromný Rok neprečítaných kníh. Samozrejme, nečítala som len starinky, ale snažila som sa preriediť ten večne narastajúci backlog kníh, ktoré som mala na poličke alebo v čítačke aj 5-10 rokov. Celkový počet neprečítaných kníh som síce veľmi neznížila (naopak, ehm), ale tie najväčšie ležiaky mám už za sebou.

Tu je zoznam mojich prečítaných kníh za rok 2022 rozdelený kvôli prehľadnosti do súvisiacich skupín len s mikroskopickou recenziou vo forme krátkeho komentu. Na konci nájdete aj moje najlepšie knihy (top 10) za rok 2022.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

súčasná svetová

• Ilja Leonard Pfeijffer: Grandhotel Evropa — láska, umenie, cestovanie, história, všetko, čo mám rada,
• Amor Towles: The Lincoln Highway — veľmi som si užívala jazyk, akým je to napísané
• Jean-Michel Guenassia: Vysnívaný život Ernesta G. — voľné pokračovanie Klubu nenapraviteľných optimistov, tentoraz (aj) z našich končín
• Rachel Cusk: Obrys — krátka novelka, nič zvláštne
• Annie Ernaux: Roky — čítala som before it was cool (teda ešte predtým, ako získala Nobelovu cenu)
• Jan Němec: Liliputin. Povídky z války — po milostnom románe sa autor venuje vojne na Ukrajine – poviedky sa mi veľmi páčili
• Douglas Stuart: Shuggie Bain — drsné, ale výborné (ako Trainspotting)
• Yōko Ogawa: Ostrov bez pamäti — zaujímavý námet
• Vanessa Springora: Svolení — ťažká, ale dôležitá téma vzťahu tínedžerky so starším mužom
• Michel Houellebecq: Možnost ostrova — čítam všetko, čo autor napíše
• Alessandro Baricco: Oceán more — mám rada Baricca, ale toto ma nejako nechytilo
• Lori Gottlieb: Možno by si sa mala s niekým porozprávať — kombo osobného príbehu a zážitkov psychologičky zo svojej ordinácie
• Umberto Eco: Pražský cintorín — ak vás zaujíma, ako vznikali konšpirácie v 19. storočí, smelo do toho (inak ani nie)
  

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

súčasná slovenská

• Lukáš Cabala: Jar v Jekaterinburgu — po Satori trochu slabšie, ale fajn
• Peter Gärtner: Radostná správa — pocta L&S, treba mať na poličke
• Matúš Mahút: Kvapky — príbeh z bratislavských internátov, prekvapivo dobre napísané
• Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť — jednohubka, ktorá vyvolala pozdvižení (takže must read)
• Ivan Medeši: Vilkovia — iba pre pravých literárnych kajšmentke
• Zuzana Šimeková: Krásni ľudia — síce krásna obálka, no príbeh si už teraz nepamätám
  

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

krimi

• Karsten Dusse: Sústreď sa na vraždu — čítala som ešte pred vydaním, výborné a už je aj dvojka
• Agatha Christie: A neostal ani jeden — klasika, ktorú bolo treba prečítať
• Agatha Christie: The Murder of Roger Ackroyd — kúpila som ešte 2010 v Londýne za 1 babku, konečne sa dostala na rad
• Sebastian Fitzek: Šialená hra — čítam všetko, čo autor napíše
• Jerome Loubry: Útočiště — požičala kolegyňa, dosť dobrý psychotriler
  

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

oddychovky

• Guillaume Musso: Protože tě miluji — čítam všetko, čo autor napíše
• Guillaume Musso: Will You Be There?
• Guillaume Musso: The Girl on Paper
• Guillaume Musso: Válka vzpomínek
• Guillaume Musso: Where Would I Be Without You?
• Julie Caplin: Čajovna v Tokiu — čítam všetko, čo autorka napíše
• Julie Caplin: Chata ve Švýcarsku
• Lily King: Milovat a psát — kúpila som kvôli obálke a názvu, a celkom fajn
• Elle Cosimano: Nájomná vrahyňa na materskej — prekvapivo dobre napísané babské čítanie
• Jorge Zepeda Patterson: Černý trikot — oddychovka z prostredia Tour de France
• Carsten Henn: Starec a more príbehov — neškodná jednohubka o knihách
  

klasika

• Albert Camus: Cudzinec — treba si urobiť literárny prehľad
• Guy de Maupassant: Naše srdce — klasický Maupassant
• Guy de Maupassant: Horla — trochu iný Maupassant
• Petr Šabach: Hovno hoří — podľa tejto knihy boli natočené Pelíšky
• Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Bratři Karamazovi — treba si urobiť literárny prehľad, nakoniec to bolo ale celkom dobré
• Umberto Eco: Meno ruže — nie najľahšie čítanie, ale výborná kniha, a oveľa lepšia ako film!
• Daniel Hevier: #Marína — Daniel komentuje a vysvetľuje vybrané pasáže z básne, krásne graficky a slovne pútavé, super pre študentov
  

shakespeare

• Sen svätojánskej noci
• Ako sa vám páči
• Veselé panie z Windsoru
• Othello
• Trojkráľový večer
• Romeo a Júlia
  

duchovný život

• Štěpán Smolen: Buď, kde jsi — múdrosti púštnych otcov, dosť ospevované, ale až tak ma to nechytilo
• Shannon Bream: Ženy v Biblii — tie ženy boli úplne obyčajné a veru žiadne svätice, aj preto je zaujímavé čítať, ako Boh konal v ich živote
• G.K. Chesterton: Na ostrie argumentu — jednohubka o tom, ako sa vedieť múdro pohádať so svojimi oponentmi
• Philip Yancey: Ježíš, jak jsem ho neznal — úplne nenápadná kniha, ale bola som z nej úplne nadšená
• Marek Vácha: Wakan Tanka — čítam všetko, čo autor napíše
• Marek Vácha: Nevyžádané rady mládeži
• Marek Vácha: Radost z Boha
• Marek Vácha: Tančící skály
• Marek Vácha: Probouzení
• Marek Vácha: Neumělcům života
• Marek Vácha: Selfíčka
• Max Kašparů: Diagnózy neprispôsobivého psychiatra — drobné príhody a zamyslenia
• Tomáš Halík: Čas prázdných kostelů — príhovory z doby covidovej
• Pápež František: Fratelli Tutti — encyklika o tom, že všetci sme bratia a sestry a čo z toho vyplýva
  

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

biznis

• Martin Reeves: Your Strategy Needs a Strategy — biznisová teória
• Reed Hastings: Pravidlo žádných pravidel — o firemnej kultúre v Netflixe
• W. Chan Kim: Blue Ocean Strategy — biznisová teória
  

veda

• Martin Mojžiš: Jeden výdych koňa — ďalší stoják z poličky, vysvetlené fyzikálne javy z nášho života
• Carlo Rovelli: Sedem krátkych prednášok o fyzike — je to veľmi krátke a jednoducho napísané, ale múdrejšia som z toho aj tak nebola (problém je asi vo mne)
• Viera Bačová: Najznámejšie experimenty v psychológii — milujem túto sériu, krásne ilustrácie a veda prístupným jazykom pre mladých
  

mix

• Elena Ferrante: Náhodné úvahy — eseje obľúbenej spisovateľky, ktoré keby som nečítala, o nič by som neprišla
• Tomáš Forró: Donbas: svadobný apartmán v hoteli Vojna — keď začala vojna, bolo treba doplniť si vzdelanie
• Nick Yapp: Akí sú? Francúzi — ďalšia jednohubka, je to skrátka o Francúzoch a to mi niekedy úplne stačí
• Biografika Shakespeare — milujem túto sériu
• Jana Bukovinová: Jeleň v Paríži: Príbeh jednej kaviarne — kaviarne, ktorú založila jedna Slovenka v Paríži, ale (spoiler alert) už ju medzitým aj zavrela
• Alexandra Berková: O psaní — užitočná teória, lebo aj to treba
• Vladimír Pistorius: Jak se dělá kniha — čo všetko obnáša vydávanie kníh, napísané skúseným vydavateľom zo starej školy
  

najlepšie knihy za rok 2022 (top 10)

A tu je už sľúbený zoznam top 10 kníh prečítaných za rok 2022.

10. W. Chan Kim: Blue Ocean Strategy — ak máš svoj biznis, a vôbec nemusíš byť nováčik, táto kniha je pre teba

9. Matúš Mahút: Kvapky — veľmi podarený pokus o slovenské young adult

8. Karsten Dusse: Sústreď sa na vraždu — veľmi neobyčajný akčný triler, kde je viac zenu ako akcie

7. Umberto Eco: Meno ruže — úplne rozumiem tomu, prečo je táto kniha dnes už klasikou

6. Jan Němec: Liliputin. Povídky z války — s vojnou na Ukrajine sa musíme nejako vyrovnávať všetci. Možno vám pomôže aj táto narýchlo, ale zručne napísaná zbierka poviedok.

5. Marek Vácha: Nevyžádané rady mládeži — a nielen mládeži, ale každému, kto chce trochu oprášiť svoj pohľad na Boha, vieru a svoj duchovný život

4. Philip Yancey: Ježíš, jak jsem ho neznal — ak chceš trochu nakopnúť svoj duchovný život, vyskúšaj — žiadna náročná teológia, čítanie pred spaním alebo na ráno, ktoré ťa nakopne

3. Amor Towles: The Lincoln Highway — všetko, čo napísal Towles, je výborné čítanie, a aj táto určite patrí medzi knihy roka

2. Douglas Stuart: Shuggie Bain — odporúčam všetkým, ktorí majú radi knihy typu Malý život

1. Ivan Medeši: Vilkovia — v tejto knihe je plno nechutností a vulgarizmov, ale aj tak je to to najlepšie, čo som v roku 2022 čítala. Fantasticky napísané…

a čo ďalej?

Zatiaľ ešte neviem, či budem pokračovať v písaní klasického blogu, alebo to urobím opäť nejako inak. Veľmi by ma potešilo, ak by ste mi aj vy dali vedieť, či o moje recenzie máte ešte stále záujem a prípadne akú ich formu by ste privítali.

Za vyplnenie krátkeho dotazníka vopred ďakujem! :)

The post Kto nečíta, zaostáva VI. (najlepšie knihy za rok 2022) appeared first on Blog o knihách.

• úprimný, ale nie zákerný názor na nového Kariku s nečakaným koncom
• tip na 2 stále najlepšie čítačky e-kníh
• link na rozhovor so mnou o knihách pre noviny Slovo+
  

Jozef Karika: Hlad & Smäd

Pred pár dňami som dočítala Karikovu novú dvojknihu Hlad & Smäd a sľúbila som vám úprimný názor. Možno by bolo zaujímavejšie si prečítať nejakú ironickú kritiku, rozhodla som sa ale, že nebudem zákerná a skúsim to zhodnotiť čo najspravodlivejšie.

Ako človek denne sa pohybujúci v knižnom svete najviac oceňujem formu dvojknihy a celý vizuál, v ktorom sú obe knihy vytvorené a prepojené. Z pohľadu knižného marketingu tento človek vie naozaj, čo robí. Nie som úplne fanúšik poviedok, tu sú ale vyskladané tak, že prechádzajú jedna do druhej a vytvárajú komplexný obraz, vďaka čomu to nepôsobí rozkúskovane.

Obsahovo sú tieto poviedky asi to najtemnejšie, čo Karika napísal. Ak je pravdou, že to, čo ich spája, nie je autorova fantázia, ale ich súvis s reálnymi historickými udalosťami, je to masaker. Karika efektne vyťahuje zabudnuté lokálne mýty a nie nejaké exotické bububu, čo je možno aj polovica jeho úspechu.

Podobne ako pri Priepasti a Smršti, tie siahodlhé pasáže odohrávajúce sa vnútri hlavných postáv som preskakovala. Mám rada napätie a strach plynúce z deja, nie z metafyzických úvah a psychedelických stavov a nehanbím sa za to. Rovnako som sa snažila preletieť všetky brutálne a krvavé scény béčkových hororov.

Jedna poviedka sa odohráva v múzeu, druhá vo vlaku, tretia v bytovke, atď., a v strede každej je iná postava. Keď si však položím všetky vedľa seba, a pokojne tam môžem postaviť aj chalanov zo Smršte a Priepasti, sú to síce rôzni ľudia, ale v podstate – sú takmer rovnakí. Rovnako rozprávajú, rovnako premýšľajú, konajú, boja sa, ich party majú rovnaký rytmus, rovnakú štylistiku. Podobajú sa tak, až sa zdá, že je to stále len jedna postava. Akoby všetka energia išla do tých kľúčových desivých pasáží, ale na prepracovanejšiu psychológiu postáv už nezostal čas.

Zhrňme si to: autor vezme šablónu hlavnej postavy, zasadí ju do času a priestoru, dá jej nejakú nevinnú náplň práce, a pár minút sa už roztáča motorová píla. Alebo sa v priebehu pár hodín z uhladeného tridsiatnika stáva pod vplyvom nejakej (na prvý pohľad len mierne znepokojivej) záhady zabijácky šialenec.

Tu je postava X, ale nezdržujme sa a šup-šup na vec.

Ak je to zámer – gratulujem.

Mne to pripomína viac béčkové porno.

Čítačky e-kníh

Minule som písala o tom, ako nedostatok papiera ovplyvňuje knižný trh. Kto si kúpi pár knižiek za rok a číta len „rekreačne“ sem-tam pred spaním, tak skoro zmenu nepostrehne. Ale ak bol niekedy čas uvažovať o čítačke e-kníh, je to práve teraz. Šetrí nielen miesto, ale aj drahocenný papier. Blížiace sa Vianoce môžu byť fajn príležitosť, ako (si) nejakú darovať.

Ako vybrať čítačku e-kníh? 99 % užitočnosti čítačky spočíva v tom, že sa na nej dajú čítať e-knihy, a to sa dá úplne na každej. Na čo sa teda pri výbere sústrediť?

Všetko, čo som o výbere čítačky napísala v článku spred 1,5 roka, stále platí (a čo neplatilo, som zaktualizovala). Komu sa nechce čítať celý článok, tak aspoň v skratke:

Najobľúbenejšie značky čítačiek sú Kindle a Pocketbook. Z hľadiska parametrov sú medzi nimi len minimálne rozdiely.

Kindle patrí Amazonu, ktorý je najväčším knižným obchodom na svete. Čítačky sčasti dotuje (podobne ako operátori robia s telefónmi), čiže predáva ľuďom lacné čítačky s vyhliadkou, že si do nich budú potom kupovať e-knihy práve na Amazone. Kindle čítačky sú výborne fungujúci, ale uzavretý ekosystém s vlastným obchodom a systémom ochrany, no pre niekoho (najmä starších) môže byť problém absencia SK/CZ lokalizácie. Reklám sa dá zbaviť kúpou o cca 20 € drahšieho modelu.

Kým sa nebude dať kúpiť Paperwhite 2021, vybrala by som Paperwhite 2018 (lepší displej ako Kindle 2020).

Pocketbook je švajčiarska značka, ktorá hardvérovo nijako nezaostáva. Na týchto čítačkách prečítate akúkoľvek e-knihu, vrátane anglických e-kníh kúpených na Martinuse, ktoré sa predávajú s ochranou Adobe DRM.

Stále najlepším modelom je Pocketbook Touch HD 3.

Potrebuješ poradiť s výberom čítačky a toto stručné zhrnutie ti nestačí? Napíš mi na ja@monicqa.sk – odpoviem každému.

Rozhovor o knihách

O tom, či stále radi čítame a o tipoch, ako vybrať tú správnu knihu, som sa rozprávala so Silviou Slobodníkovou zo Slovo+

The post List úprimnej knihomilky #3 appeared first on Blog o knihách.

• kam sa za 50 rokov posunuli trilery s témou lietania,
• či s nedostatkom papiera nastal čas e-kníh,
• ako mám zorganizovaný zoznam kníh na prečítanie,
• a na záver tip na voňavý knihomilský darček.

Letisko (1968) vs. Anomália (2020)

Mám rada knihy o lietaní. Páči sa mi počúvať zážitky letušiek. Rada sledujem dokumenty o leteckých katastrofách. Nie som masochista, skôr ma fascinuje priestor, v ktorom sa všetko riadi podľa presných pravidiel. Každé vybočenie z dokonale naprogramovaného sveta totiž potom sľubuje skvelý príbeh.

Ak by mali v roku 1970 Knižnú šifru, každý by vedel, čo znamená kresbička lietadla. Veľká šanca, že ak sa kuknete do knižnice svojich rodičov, Letisko tam nájdete aj vy. Jeden deň uprostred snehovej búrky, románik pilota a letušky, čierna pasažierka, bomba na palube… Je to klasika, ktorá položila základ katastrofických príbehov v literatúre i filme.

V Anomálii sa žiadne nešťastie nekoná. Let z Paríža do New Yorku sa síce dostane do veľkých turbulencií, no podarí sa bezpečne pristáť. Do polovice knihy sa zdá, že sa nič nedeje, až kým sa k slovu nedostane originálna zápletka a všetko dostáva úplne iný rozmer. Viac už radšej neprezradím #nospoilers.

Hervé Le Tellier získal v roku 2020 za túto knihu podľa mňa úplne zaslúžene najvýznamnejšiu francúzsku literárnu cenu (Prix Goncourt).

Máte radi storky zo zákulisia leteckej dopravy? Skúste podcast Poďme spolu lietať.

Došiel papier. Prišiel čas e-kníh?

S papierom to nevyzerá ružovo – dodávky sa oneskorujú, ceny rastú a pravdepodobne to nebude len sezónna záležitosť. Nie je dôvod na paniku, že prídete do kníhkupectva a tam budú prázdne police. Skôr sa pripravte na posúvanie dátumov vydania, menšie počty kusov a neistú dotlač.

Takmer určite sa nevyhneme ani zdražovaniu. Nebudú to žiadne horibilné sumy, ceny porastú možno o 1-2 eurá na knihu, ale v budúcnosti môžu stále pomaly stúpať. Viete si predstaviť, že sa raz dostaneme do bodu, kedy bude papierová kniha rovnako vzácna ako vinylová platňa?

Minule som písala o Knihovrátku, ktorý je perfektnou možnosťou dať do obehu knižky, ktoré už nepotrebujete a môžu urobiť radosť niekomu inému. Každý knihomil uvíta možnosť vymeniť staré knihy za poukážku na nové, no má to aj silný ekologický rozmer.

Ale čo tak urobiť ešte krok späť?

Ja už dlhšie pri každej knihe uvažujem, či je to kúsok, ktorý chcem mať na poličke alebo mi stačí jeho elektronická verzia. Ako e-knihy kupujem oddychovky, hrubé bichly (nechce sa mi pri čítaní držať v rukách kilovú tehlu) a zahraničné tituly (dodanie tlačených zvykne trvať aj 3 týždne).

Na poličku si kupujem knihy obľúbených autorov alebo vydavateľstiev, či zvlášť krásne dizajny zvonka aj zvnútra (napr. Tyll)

Pred 10 rokmi sa všetci báli, že s nástupom e-kníh papierové knihy zaniknú. Tak jednoducho to ale nefunguje. Možno sa toho dožijeme, ale skôr preto, lebo tlačená kniha bude postupne čoraz viac luxusným darčekom ako spotrebným tovarom a bežne budeme čítať ich lacnejší, dostupnejší a ekologickejší variant.

Knižná mind mapa: poriadok alebo OCD?

Trpím diagnózou, že kupujem oveľa viac kníh, ako stíham čítať (ale vraj to je dobrá vec, takže pohoda). Aktuálne ma na poličke alebo v čítačke čaká 112 kníh, preto nie je ľahké rozhodnúť sa, čo ďalšie začnem čítať. Hlavne preto, lebo pri takom počte si už vlastne nepamätám, čo mám.

Tak som si urobila takúto pomôcku.

Knihomoľské sviečky

Pred pár dňami som na ne narazila úplnou náhodou. Voči voňavým sviečkam som skôr opatrná, mnohé obsahujú kopu umelín. Tieto sú však zo sójového vosku s prírodnými silicami.

Knihomoľská kolekcia obsahuje sviečky s citátmi zo známych kníh, ktorým sa potešia 10 z 10 knihomilov, no obávam sa, že okrem nich do môjho wishlistu poputuje asi tak každý druhý výrobok z eshopu.

P. S. Ak sa ti Listy úprimnej knihomilky páčia, môžeš ma podporiť pozvaním na virtuálnu kávu.

The post List úprimnej knihomilky #2 appeared first on Blog o knihách.

Asi pred rokom. 

A kedy som na blog dala posledný článok?

2. januára tohto roku. 

To som blogerka a knižná influencerka, čo?

A viete čo? 

Nič.

Nič sa nestalo. 

Čítam vlastným tempom knihy, ktoré chcem čítať. Už dlhšie nespolupracujem so žiadnym vydavateľstvom, nikto mi neposiela recenzáky, každú knihu som dostala alebo si kúpila sama. 

Nikto nekontroluje, či, kedy, koľko a čo o knihe napíšem. Neriešim návštevnosť na blogu, lajky ani followerov.

To je fantastický pocit.

Posledné 2 roky som písala krátke recenzie na svoj instagram @monicqa.

Nie preto, lebo chcem byť búúúkstagramerka. Robila som to pre ľudí, ktorých baví moje knižné tipy čítať. Ale treba pre pekné fotky na Instagram vykúpiť celú ľudovku, všetci čekujú len storky a mne sa vlastne niekedy miesto písania recenzie chce radšej rovno začať čítať niečo nové.

Takže som si teraz vymyslela, že budem písať takýto newsletter. Nebude mať žiadnu pravidelnosť, ale bude o všetkom, čo súvisí s literatúrou. Mini recenzie (ak bude niektorá kniha stáť za to), tipy, názory na aktuálne dianie v knižnom svete a čokoľvek, čo mi postupne napadne.

Hlavne to bude unikátny obsah, ktorý v rovnakej podobe nebudem dávať inde. A môžem vám sľúbiť, že bude úplne autentický a budem ho posielať dovtedy, dokedy ho bude mňa baviť písať a vás baviť čítať. Alebo aspoň to prvé. #uprimnaknihomilka

Update 23.1.: No dobre, tak som to nakoniec niekde dala. Ale asi po roku a pol. A tá platforma na newslettre medzitým skončila. Tak nech to nestratím…

Vychádza nový Karika. A rovno dvojitá porcia!

Myslíte, že už vysvetľuje ľuďom, ktorí skritizujú jeho knihy, že ony nie sú ZLÉ, to len oni tomu NEROZUMEJÚ?
S Jozefom som zažila jednu nepublikovateľnú kauzu, takže sa o jeho knihách oficiálne vyjadrujem na verejnosti radšej diplomaticky. Ale sľubujem, že keď prečítam Hlad & Smäd, sem napíšem, čo si myslím. #uprimnaknihomilka
Kto sa chce zatiaľ naladiť, môže si pripomenúť moju recenziu jeho poslednej knihy Smršť. A/alebo na Instagrame follownúť @lit_erarne_memes. To sú jeho veľkí fanúšikovia. #not

Sklamanie (roka)

Ešte nie je koniec, ale už mám dvoch kandidátov do tejto nepravidelnej rubriky. Obe knihy vyšli už pred rokom:

1. V korunách stromov (Richard Powers): Rozumiem tomu konceptu „od koreňov až k semiačkam“, som za ochranu prírody a naučila som sa o stromoch všeličo zaujímavé. Ale ako čitateľke sa mi to nepáčilo. Nebavilo ma to. Našla som tam 1, slovom: jednu trochu sympatickú postavu, absolútne mi nesedel ten lyricko-ezoterický štýl, vôbec som sa nevedela stotožniť s mierou aktivizmu, akú tam ľudia predvádzali, a celé to na mňa pôsobilo, ako keby stromy boli viac ako ľudia. Myslím, že vo všetkom treba zdravú mieru, aj v uvažovaní o ekológii lesa.
2. Sviatok bezvýznamnosti (Milan Kundera): Uff, a toto išlo už úplne mimo mňa. Ak tu mám niekoho, kto si knihu naozaj užil, budem rada, ak mi napíšete svoje dojmy. A to sa mi inak Kunderove knihy vždy páčili.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Z domova

Najväčšou udalosťou posledných dní je, že sme v Martinuse spustili fantastickú službu Knihovrátok: výkup čítaných kníh. Stačí naklikať knihy, ktorých sa chcete zbaviť, teda ehm, chcete aby potešili ďalších čitateľov (ja mám hneď dvoch kandidátov vyššie) a Knihovrátok vám povie, koľko za ne dostanete vo forme poukážky – samozrejme na ďalšie knihy.
Keď sme túto vec ešte len testovali, ja som urobila poriadky vo svojich knihách, doniesla celú krabicu a dostala poukážku v hodnote 250 €.
A potom som sa dozvedela, že to musím minúť naraz.

No… to je osud.

The post List úprimnej knihomilky #1 appeared first on Blog o knihách.

Pre mňa je samotné čítanie do veľkej miery o oddychu, preto som si nechcela dávať nesplniteľné ciele alebo robiť plány, ktoré by ma po čase prestali baviť. Čítať viac klasiky sa mi nakoniec veľmi nepodarilo, ale z vopred vytipovaných kníh som toho prečítala celkom dosť.

Goodreads 69/53

Moje bežné tempo je prečítať okolo 50 kníh za rok. Goodreads challenge mi slúži len ako kontrolka, či sa príliš neflákam. Podľa konečného čísla to v roku 2020 vôbec nehrozilo, prečítala som o 16 kníh viac oproti plánu, a to tam neboli žiadne komiksy ani leporelá. Naopak – ak by som mala započítať aj knihy, ktoré som prečítala v rámci Publico korektúr či vydavateľských posudkov, bolo by to ešte viac. Určite k tomu prispela aj korona, hoci môj dlhodobý homeofficový štýl života zásadnejšie nezmenila, predsa len tých príležitostí sedieť doma a čítať bolo o čosi viac.

Aby ste si ale nemysleli, že každých 5 dní vyberám novú knihu z poličky. Jasné, že sú knihy, kedy to ide ľahšie, ale niektoré knihy (samozrejme, nie romány) som čítala aj niekoľko mesiacov. Pomáha mi len to, že nemám problém mať naraz rozčítaných viac kníh, a ku koncu roka som sa ich snažila všetky dokončiť.

Pozrite si môj rok 2020 na Goodreads

Z blogerky bookstagramerka?

Minulý rok som tiež zásadne zmenila svoj prístup k recenziám. Úplne som vypustila tzv. recenzáky, teda akúkoľvek spoluprácu s vydavateľstvami. Nie je za tým nič osobné, kopec ľudí z vydavateľstiev mám medzi knižnými kamošmi a pri práci v Martinuse sú rovnako dobré vzťahy v knižnom svete samozrejmosťou. Napriek tomu to aj s odstupom hodnotím ako výborné rozhodnutie: môcť sa rozhodovať úplne sama, kedy, ako a o čo budem čítať a písať je na nezaplatenie.

Miesto recenzie ku každej knihe som teda svoje hodnotenia obmedzila na stručnejší formát, ktorý dávam len na Instagram (a odtiaľ sharujem na fejsbúky). Ušetrilo mi to veľa času, ktorý som tak mohla venovať ďalším knihám, klasické blogposty som venovala len tým, ktoré si to špeciálne zaslúžili.

Zoznam článkov na blogu za uplynulý rok:

• Marc-Uwe Kling: QualityLand
• Ako vybrať čítačku e-kníh?
• Madeline Vadkerty: Slovutný pán prezident
• Joseph Kessel: Muž so zázračnými rukami (druhá kniha z môjho vydavateľstva)
• Elena Ferrante: Klamársky život dospelých
• Jozef Karika: Smršť

Najlepšie knihy za rok 2020

Z 69 kníh vybrala 15, ktoré považujem aj s odstupom času za to najlepšie, čo som minulý rok prečítala. Poradie, v akom ich tu spomeniem, už nehrá rolu, skúsim ich len trochu poskupinkovať.

Z beletrie ma nesklamal Klamársky život dospelých od Ferrante. Nie som hardcore fanúšik Neapolskej ságy, ale uznávam ju ako súčasný fenomén a hoci je krajinou môjho srdca Francúzsko, nie Taliansko, takéto knihy ma skrátka bavia.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

QualityLand pôsobí veľmi komerčne a nehrá sa na žiadnu veľkú literatúru, vtipný knižný variant Black Mirror ale v top knihách nemôže chýbať.

Spomedzi trilerov ma bavila Terapeutka, ktorá napokon veľa vody nenamútila, a koniec roka som si užila s Nesbovým Kráľovstvom.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Najväčším skvostom však bol nový preklad Majstra a Margaréty, klasiky, z ktorej som mala obavy a ani sa nečítala najľahšie, no pohladila mi všetky moje literárne bunky.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Prečítala som aj veľa non-fiction kníh – Moc faktov, novú knihu o marketingu od Setha Godina aj u nás menej známu knihu Komu se dá věrit o tom, ako (ne)dôverujeme technológiám, a to teda spomínam naozaj len tie najlepšie.

Osobitnou kategóriou je duchovná literatúra: Posledné rozhovory s emeritným pápežom Benediktom XVI. ma nakopli prelúskať zlatú baňu jeho myšlienok – Úvod do kresťanstva, a špeciálny český pokus o parafrázovanie biblických textov Parabible, v ktorom vystupujú ajťáci, feťáci, Ježiš vystupuje v kulturákoch, a je to celé provokatívne, ale vôbec nie v negatívnom zmysle.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Zoznam uzatvárajú tri špecialitky: krásna Biografika Van Gogh (jedna zo série venovanej známym historickým postavám, plánujem zakúpiť aj ďalšie), skvostný americko-slovenský počin Slovutný pán prezident a dokonalá, hoci nenápadná kniha Hľadanie zmyslu života od Viktora E. Frankla, rakúskeho psychiatra, ktorý prežil Osvienčim a položil základy logoterapie. Začala som ju čítať ešte v čase pred koronou, no v tejto situácii by mohla byť pre mnohých ešte aktuálnejšia: dáva totiž návod, ako prežiť psychicky ťažké situácie, nenechať sa zlomiť okolnosťami, ale napriek všetkému povedať životu ÁNO.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Pozri si celý zoznam ako kolekciu na Martinuse

Tretí rok ako vydavateľ

Poslednou knihou, ktorú v mojom zoznam top kníh roka 2020 nájdete, je aj naša tohtoročná novinka v Corneille, Muž so zázračnými rukami: skutočný príbeh Felixa Kerstena, ktorý vytiahol z Himmlerových rúk tisícky životov.

Naše rodinné vydavateľstvo napreduje rýchlosťou 1 preklad z francúzštiny ročne, čo je tempo, ktoré nám úplne vyhovuje a dáva potrebnú voľnosť a radosť z toho, že môžeme na slovenský knižný trh priniesť skvosty, ktoré na ňom chýbajú. Tretí prírastok do rodiny nás čaká už na jar a máte sa opäť na čo tešiť.

Na tomto mieste sa tiež zaväzujem, že ak mi v tom nič zásadné nezabráni, v roku 2021 konečne vyjde aj moja kniha o vydávaní kníh, v ktorej chcem zúročiť všetky skúsenosti za 10 rokov v tejto oblasti.

2021: Rok neprečítaných kníh?

Ale samozrejme, môj knižný rok bude opäť najmä o čítaní. Na Goodreads mám špeciálny zoznam, v ktorom mám knihy, ktoré nielen chcem prečítať, ale už aj mám doma (alebo ako e-knihy), teda v stave pripravené na prečítanie. Aktuálne tam mám 75 kníh.

Nejdem sa tváriť, že tento rok si nekúpim žiadnu knihu, kým neprečítam to, čo mám. Kašľať na Marie Kondo, múdri ľudia hovoria, že je dobré obklopovať sa knihami, hoc aj neprečítanými. Predsa len niektoré knihy na zozname už mám na poličke roky a nemajú inú chybu krásy ako to, že som sa na ne ešte neodhodlala: Bratia Karamazovci, Deti polnoci (Rushdie), skvostný Rembrandtov životopis, čo som našla v domácej knižnici alebo drámy od Shakespeara. Okrem toho som si na konci roka kúpila nové vydanie Hledání ztraceného času od Prousta, ale to už bude chcieť špeciálny čitateľský projekt.

Toto všetko asi v roku 2021 prečítať nestihnem, ale sama som zvedavá, čo zase na konci odbudne:

Pozri si aj staršie články s vyhodnotením knižného roka:

• To najlepšie v roku 2019 z knižného sveta
• Kto nečíta, zaostáva IV. (najlepšie knihy za rok 2017)
• Kto nečíta, zaostáva III. (najlepšie knihy za rok 2016)
• Kto nečíta, zaostáva II. (najlepšie knihy za rok 2015)
• Kto nečíta, zaostáva (to najlepšie za rok 2014)

The post Kto nečíta, zaostáva V. (najlepšie knihy za rok 2020) appeared first on Blog o knihách.

Už piaty triler/horor z Karikovej neoficiálnej série mysterióznych príbehov, ktorá je takou mojou guilty pleasure, sa odohráva opäť na Slovensku, najmä v okolí Liptova.

Autor si ako postavy vyberá seriózne osoby, na ktorých stavia dôveryhodnosť príbehu. Hlavný hrdina je účtovník, sekunduje mu čestný policajt a obetavá zdravoťáčka, dokonca aj vedľajšia postava, hoci herec, je hercom divadelným. Preto keď táto skupinka začne z dopravných nehôd na jednom úseku podozrievať starú babku v čiernom, ktorá si to v tom čase vždy šinie popri ceste, nemáme dôvod pochybovať o ich príčetnosti a berieme vážne všetko nezvyčajné, čo sa im ďalej udeje.

Nepopieram, že kniha sa, minimálne zo začiatku, čítala dobre. Karika sa už z nepodstatnej vaty dávno vypísal, každá veta má svoj význam – či už pre vykreslenie postáv alebo vytvorenie atmosféry. Zo spomínanej pätice je kratšia už len Tma.

Oproti Priepasti, ktorá sa prakticky odohráva len v mysli hlavného hrdinu, je Smršť dynamickejšia svojimi dialógmi a som fakt rada, že postavy rozprávajú reálne, miestami aj vulgárne či nespisovne, no rozhodne žiadnou upätou slovenčinou (čo vie u iných autorov zabiť aj inak naozaj výborné príbehy).

Zaujal ma aj fenomén tzv. halného vetra, ktorý podľa všetkého nie je (najmä za poľskými hranicami) len obyčajnou poverou, ale berie sa vážne aj v doprave či zdravotníctve.

Tu sa však môj výpočet pozítív Smršti končí.

Dovolím si tvrdiť, že väčšina čitateľov Kariku nie sú žiadni odborníci na horory. Chcú sa na chvíľu odpútať od reality, trochu sa báť pod dekou a na záver si spokojne odfúknuť z dobre vypointovaného konca. Ja nie som výnimkou, hoci po Priepasti som už bola ostražitá a neočakávala som nič na spôsob Trhliny, ktorej som svojho času dala bez zaváhania plný počet hviezdičiek.

Prvým varovným prstom však bolo, že po prvej tretine knihy som nemala žiadny problém ísť spať, hoci pôvodne som to odhadovala, že sa tak neudeje, kým to nedočítam celé (je to fakt dosť krátke).

Druhým varovným prstom bolo, že aj keď som na druhý deň oddýchnutá vstala a opäť sa ponorila do knihy, opäť sa mi začalo driemať. Iste, možno za to môže aj toto hmlisté jesenné počasie.

Odvtedy som však mala dojem (a záver mi ho len potvrdil), že Karika sa vlastne (už) ani nesnaží písať horory či strašidelno-napínavé trilery. On v podstate zoberie nejaký zaujímavý nadprirodzený jav, veľmi zručne ho filozoficky a metafyzicky rozoberie a potom okolo neho vystavia príbeh. Toto nie je môj tip, sám autor to potvrdzuje.

Karika sa netají tým, že nepíše pre všetkých a viac ako prvoplánového hľadača napätia oceňuje čitateľov, ktorí v jeho dielach dokážu hľadať aj hlbšie významové plány.

Ja len vítam, ak ani takýto subžáner nie je napísaný úplne povrchne, ale dovolím si tvrdiť, že ak už ide rozoberanie metafyziky na úkor vybudovania a gradácie napätia, som viac sklamaná ako potešená. Nehovoriac o tom, keď sa príliš okato opakujú motívy z predchádzajúcich kníh (nájdená kamera) a v podstate celá kostra deja, takže už od začiatku dokážem odhadnúť, ako sa príbeh bude ďalej vyvíjať aj ako skončí.

Geniálne zavŕšenie mysterióznej série alebo lacný odvar z predchádzajúcich kníh? Karika je autor, ktorého každá novinka rozvíri hladinu a rozdeľuje tábor svojich čitateľov na zarytých fanúšikov i neočarených skeptikov. Na ktorú stranu Smršť zafúkne vás?

Tlačenú knihu, e-knihu aj audioknihu nájdete napríklad na Gorile.

The post Jozef Karika: Smršť appeared first on Blog o knihách.

Alebo?

No, nie úplne. Od začiatku však vidno, že autorka sa snaží písať úspornejšie: vie, že má obmedzený priestor cca 300-stranového diela. Aj preto hneď prechádza k veci a odpaľuje to vetou, ktorá má potenciál presláviť sa podobne ako úvod z Pýchy a predsudku: 

Dva roky predtým, než otec odišiel z domu, povedal matke, že som veľmi škaredá.

Z toho sa dá šípiť rodinná dráma, napäté vzťahy i kríza identity, aj keď to je možno pritiahnuté za vlasy: veď mladá Giovanna má ešte len 12 rokov. No nie je to len náhodný vek, Ferrante sa majstrovsky sústredila na veľmi dôležitý (hoci na prvý pohľad neviditeľný) medzník v živote: moment, kedy sa obdobie detstva začína posúvať do tajomnej a vzrušujúcej dospelosti.

Po tej na jednej strane Giovanna veľmi túži a spolu so svojimi kamarátkami zo spriatelenej rodiny sa snažia dospelákov napodobniť, priblížiť sa im, nabrať patričnú vážnosť. No zároveň sa nedokážu oprostiť od bezpečia, ktorým ich šťastné detstvo dosýta zásobovalo. 

Keď sa Giovanna má stretnúť so svojou tetou, ktorá je pre minulé pletky otcom vyčiarknutá nielen z fotografií, ale aj zo života, ešte naposledy balansuje medzi týmito dvomi brehmi. Ale kto by odolal: pokoj v rodine vymieňa postupne za vzdor, stabilné vzťahy s rodičmi za príťažlivé rebelanstvo neznámej príbuznej, slušné správanie za lož, vypočítavosť a sebectvo: chuť spoznávať život dospelých je skrátka silnejšia“.

V priebehu pár dní sa jej životný priestor rozšíri niekoľkonásobne a spozná množstvo nových ľudí. Takou radikálnou zmenou perspektívy sa zákonite musia zmeniť aj doterajšie vzťahy a v podstate komplet spôsob života. 

Ferrante nám v Neapolskej ságe ukázala, že dokáže brilantne pracovať s postavami a symbolmi a potvrdzuje to aj v tejto knihe. Giovanna má veľa z Eleny; Lina síce absentuje, ale dôležité miesto zaujíma jej teta Vittoria. Podobne je to aj s mužskými postavami, schválne, kedy objavíte Nina. Celkovo ale postáv nie je veľa, čo bude pre mnohých výhoda (nedá sa v nich stratiť). 

Autorka ich síce rozumne používa, ale sústreďuje sa na vývoj hlavnej postavy. Načrtnúť (a vyriešiť) na ploche jednej knihy krízu vzťahu s rodičmi, priateľkami, širšou rodinou, školou, krízu (ne)viery v Boha i vlastnej sexuality, to nie je vôbec jednoduché. Čaro dopĺňa aj neodmysliteľný taliansky temperament a svojské familiárne dialógy medzi postavami.

Ak som v posledných týždňoch skritizovala minimálne 2 romány o vzťahoch, prinajlepšom priemerné, tak Klamársky život dospelých je presným príkladom toho, ako by mala takáto kniha vyzerať. Nepatrím k zarytým fanúšikom Neapolskej ságy (hoci sa mi páčila), ale Klamársky život dospelých by sa mohlo páčiť aj tým, ktorých nadšenie z tejto série minulo.

Klamársky život dospelých Elena Ferrante Inaque 2020

Rozprávanie dospievajúcej Giovanny sa začína vetou: „Dva roky predtým, ako otec odišiel z domu, povedal mojej matke, že som veľmi škaredá.“

Viac ako tristo strán príbehu z prostredia strednej neapolskej spoločenskej vrstvy v polovici deväťdesiatych rokov, v ktorej sa mladé dievča stretáva s dvojtvárnosťou, falšou, krízou hodnôt a spletitosťou rodinných vzťahov, bolo prvými talianskymi recenzentmi vrelo prijatých a u čitateľskej obce, ako to už býva v prípade tejto autorky zvykom, vyvolalo obrovskú odozvu.

Do akého zrkadla sa má dospievajúce dievča pozrieť, aby sa našlo a zachránilo?

Čitatelia a čitateľky s ním prežijú flaubertovský čas veľkých zmien, objavov, sklamaní a nejednoznačností dospelosti.

The post Elena Ferrante: Klamársky život dospelých appeared first on Blog o knihách.

Už pri finišovaní so Šarkanmi mali totiž baby vyhliadnutý ďalší skvost, ktorú by sme mohli vydať. Muž so zázračnými rukami je trochu iné kafe. So Šarkanmi ho spája len obdobie 2. svetovej vojny a autori, ktorí sa kamošili, keď lietali pre Charlesa de Gaulla.

Muž so zázračnými rukami je biografický román o Felixovi Kerstenovi, ktorý ovládal umenie špeciálnej masáže a jediný vedel uľaviť Himmlerovi, trpiacemu silnými bolesťami brucha. Nebude veľkým spojlerom, keď napíšem, že Kersten ako veľký pacifista, ktorému sa hnusilo násilie a činy svojho pacienta, pomerne rýchlo prišiel na to, že svoju moc môže využiť pre dobrý účel. S Himmlerom ho síce nespájalo úprimné priateľstvo, no dostal sa do jeho blízkosti tak veľmi, že príležitosti zachrániť jednotlivcov, skupiny či dokonca aj celý národ sa mu len tak hrnuli.

Samozrejme, nebolo to také jednoduché, ako sa to javí: Himmler je v tomto (skutočnom!) príbehu stále obávaným druhým mužom nacistického Nemecka. Viac už prezrádzať nebudem – všetko nájdete v knihe, a ak chcete ostať v napätí až do konca, odporúčam čítať aj predslov až na záver.

Ak máte zo spojenia životopisný román trošku obavy (aj ja mám prirodzene bližšie ku klasickým románom), pokojne ich odhoďte. Ani sa nenazdáte a Kessel preletí úvodné kapitoly o Kerstenovom detstve a o tom, ako sa vlastne k tomu zázračnému umeniu masáže dostal. Schválne, či si z autorovho štýlu uvedomíte, že od prvého vydania knihy uplynulo už 60 rokov.

Ďalej už vstupujeme priamo do akcie, ocitáme sa v predvojnovom Berlíne a zvláštny vzťah tejto kontroverznej dvojice rýchlo nabehne na obrátkach. Kniha sa skladá z 13 kapitol a tie majú ešte krátke podkapitolky, nie sú tu ani žiadne rozsiahle úvahy o spoločenskej situácii alebo vnútorné monológy, ktoré by rozprávanie spomaľovali. Mnohé z toho, čo sa v knihe odohrá, si budete môcť overiť. Sú to menej známe fakty, ale na základe početných svedectiev odobrených dobovými historikmi sú už stabilným prvkom dejín.

Snáď si nepodpílim konár tvrdením, že Muž so zázračnými rukami nie je kniha úplne pre každého (v porovnaní s univerzálnejšími Šarkanmi). No ak radi čítate knihy z obdobia 2. svetovej vojny a máte pocit, že vás už nič nemôže prekvapiť, príbeh Felixa Kerstana vás jednoznačne dostane do kolien.

Knihu si môžete už tradične kúpiť vo všetkých veľkých kníhkupectvách ako Martinus či Gorila, ale aj v menších lokálnych obchodoch s knihami (a ak ešte nemajú, pýtajte sa na ňu).

The post Joseph Kessel: Muž so zázračnými rukami <br />(druhá kniha z môjho vydavateľstva) appeared first on Blog o knihách.

Kde som ja? Od nenávisti mám ďaleko, no len s nemým úžasom sledujem, čítam, študujem a usilujem sa pochopiť konanie tohto muža, kňaza a politika, spoluzodpovedného za „slovenský“ holokaust.

Jozef Tiso tvorí v knihe Slovutný pán prezident len akési pozadie, siluetu podobnú tej na obálke. Ústrednou postavou sú ľudia, ktorých život sa počas fungovania slovenského štátu v určitom bode zmenil. Učiteľka, obuvník, operná speváčka, právnik, študent i „dôchodcovia“. Mali spoločnú jedinú vec, boli evidovaní ako Židia, dokonca bez ohľadu na to, či ich s týmto náboženstvom vôbec ešte niečo spájalo.

Postupné prijímanie protižidovských opatrení postupne doľahlo na asi 90 000 ľudí. Nakupovať len v určených hodinách, neprechádzať sa v parkoch a nosiť na oblečení hviezdu onedlho doplnilo obmedzenie práce, podnikania či príkaz vzdať sa takmer všetkého osobného majetku a peňazí.

V situácii, kedy mnohým ostával už len holý život a nemohli sa ďalej postarať o seba a svojich najbližších, sa tisícky ľudí rozhodli napísať svojmu prezidentovi. Hlave štátu, ktorého boli občanmi, predsa dôverovali, a nadôvažok je to predsa katolícky kňaz, o ktorého súcit a morálne základy sa dalo oprieť.

Som veľmi rada, že autorka sa po preštudovaní stoviek týchto listov rozhodla dať knihe takúto podobu. Miesto suchého publikovania listov ju tvorí ju 13 príbehov, ktoré sa odohrali na ich pozadí (to, ako postupovala, aby taký príbeh vznikol, sa dozviete v knihe). Dopĺňajú ich aj fotografie a dobové dokumenty, preto sa pri čítaní naozaj nedá zabudnúť na to, že nejde o žiadnu beletriu, ale reálne historické fakty.

Každý z príbehov končí trochu inak, vo všeobecnosti ale osud Židov poznáme: len v hlavnej vlne skončilo v transportoch takmer 60 000 ľudí. Použijúc totiž jednoduchú matematiku a slovami klasika: „To mi nevychádza…“, slovutný pán prezident, do ktorého „otcovského srdca“ sa mnohí porúčali, totiž udelil pravdepodobne len okolo 1000 výnimiek miesto údajných 30-40 000, ktorými sa oháňajú jeho podporovatelia. Tým pred transportmi uchránil cca 5 000 Židov, miesto ktorých len nastúpili iní – čísla museli sedieť.

Toto je recenzia a nie politický komentár, preto sa zdržím ďalšieho filozofovania a zakončím veľmi stručne: Slovutný pán prezident je už teraz horúcim favoritom na knihu roka 2020. Samotný fakt, že napriek dostupnému materiálu vznikla až takmer 80 rokov „po“, a ešte k tomu z pera americkej autorky, svedčí o mnohom. Vďaka Absyntu aj spoluautorovi Jánovi Púčekovi, že takúto dôležitú knihu môžem mať na svojej poličke.

The post Madeline Vadkerty: Slovutný pán prezident appeared first on Blog o knihách.

V tejto dobe sa totiž viac ako inokedy hlásia k slovu e-knihy. Netreba po ne nikam chodiť, dajú sa kúpiť aj doručiť bezkontaktne (vlastne ináč ani nie), netreba na ne čakať a nezaberajú životný priestor žiadnemu členovi rodiny.

Ak máte o e-knihách zatiaľ len nejasnú predstavu, odporúčam môj starší článok Čítajte e-knihy a ušetrite, ktorý ani po dnes nestratil nič zo svojej aktuálnosti.

V prípade, že už máte s e-knihami nejakú skúsenosť, alebo aj nie, ale radi by ste s nimi začali práve nákupom čítačky, čítajte ďalej.

Prečo sú čítačky ideálne na čítanie e-kníh?

E-knihy sa dajú samozrejme čítať aj na smartfónoch, tabletoch i na PC. Vyskúšala som všetko a každé zariadenie má svoje výhody aj nevýhody.

Počítač sa na čítanie e-kníh hodí asi najmenej. Takéto čítanie je najmenej pohodlné, no na druhej strane – vlastní ho najviac ľudí. Smartfón je zase ultraprenosný a svoju e-knižnicu tak máte stále poruke, no málokomu sa chce dlho hľadieť na (relatívne) malú obrazovku. Tablet asi najviac pripomína klasickú knihu a komfort čítania e-kníh je na ňom spomedzi týchto 3 zariadení určite najväčší.

Prečo teda vôbec existujú (a tešia sa stále veľkej obľube) čítačky e-kníh? Načo mať doma ďalšie zariadenie, ktorého výkon dnes prekoná aj smart náramok?

Výhody čítačky

1. Má displej, z ktorého nebolia oči. Čítačky majú displej na báze elektronického atramentu (e-ink). Ak sa teda e-knihám vyhýbate kvôli tomu, lebo vás z hľadenia do elektronických zariadení bolia oči, pri čítačke to nehrozí. Aj tie, ktoré využívajú podsvietenie, to robia výrazne sofistikovanejšie ako LCD displeje (napr. na tabletoch či PC), oči sa teda neunavia viac ako je pri čítaní klasických kníh bežné.
2. Je to zariadenie pre jediný účel – čítanie. Čítačky obsahujú jednoduchý internetový prehliadač a dokážu sa pripojiť na WiFi, no skôr kvôli možnosti nákupu a stiahnutiu e-kníh. Všetko okrem samotného čítania ide oveľa ťažkopádnejšie, čítačka reaguje oveľa pomalšie ako váš telefón. A to je paradoxne jej výhoda – nezvádza surfovať po internete, neotravuje s notifikáciami a pod.
3. Vydrží dlho nabitá. Slabší výkon čítačky má ešte jeden zásadný dôvod: potrebuje oveľa menej energie. Ťažko sa to presne sleduje, ale ak mobil nabíjam každý deň a tablet raz za pár dní, čítačka pokojne vydrží aj niekoľko týždňov. Doma teda nemusím riešiť to, že sa mi vybije uprostred napínavého záveru a na jedno nabitie vydrží bohato aj na chalupe či dokonca na dovolenke pri mori.
4. Je ľahká, spratná a zmestí sa do nej viac kníh, ako počas života zvládnem prečítať. Dobre sa drží v jednej ruke (moja čítačka má okolo 300 g) a vďaka podsvieteniu a vodeodolnosti môžem pohodlne čítať aj v posteli so zhasnutým svetlom či vo vani pri svetle sviečok. Na nezaplatenie je pri hrubých a ťažkých knihách, ktoré v čítačke vážia rovnako – nič.
5. Kúpené e-knihy sa mi v nej objavia okamžite vďaka funkcii posielania do čítačky.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Monika Zbínová (@monicqa)

Akú čítačku vybrať?

Tým, že je čítačka v podstate blbuvzdorné zariadenie, výberom žiadnej z dostupných čítačiek neurobíte krok vedľa. 99 % jej užitočnosti spočíva v tom, že sa na nej dajú čítať e-knihy, a to sa dá úplne na každej a ak nemáte konkrétny dôvod, je zbytočné investovať do drahších čítačiek.

Nejdem teda porovnávať ani odporúčať jednotlivé modely – jednak sú medzi nimi veľmi malé rozdiely, a tiež chcem, aby bol tento článok čo najdlhšie aktuálny. Načrtnem teda iba uvažovanie o tom, na čo sa pri výbere sústrediť a ktoré parametre sú menej dôležité.

Značka čítačky: Pocketbook alebo Kindle

Najznámejšie značky čítačiek e-kníh sú Amazon Kindle, Pocketbook, Kobo, Onyx, Nook, Tolino, Bookeen a Prestigio. Mnohé z nich vám asi nič nehovoria – ale keď sa povie čítačka kníh, väčšine sa vybaví práve Kindle. Kobo a Nook sú populárne skôr v USA kvôli priamemu napojeniu na vlastné internetové kníhkupectvá, Tolino dominuje najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Onyx, Prestigio a Booken sú síce dlhoroční výrobcovia čítačiek, ale u nás sa nejako neujali.

Podľa veľkého e-knižného prieskumu, ktorý sme robili minulý rok v Martinuse, 8 z 10 čitateľov e-kníh, ktorý používa čítačku, vlastní práve niektorý z modelov Kindle alebo Pocketbook. Preto ak si vyberáte svoju prvú čítačku, určite odporúčam práve niektorú z týchto dvoch značiek.

Podsvietenie: jednoznačne áno!

Čítačiek bez podsvietenia je dnes už minimum, možno aj preto, že ide o nepostrádateľnú funkciu, bez ktorej si čítačku neužijete na 100 %. Displej bez podsvietenia je o čosi tmavší ako knižný papier, čo je super pri čítaní na slnku. V situáciách, kde bez podsvietenia normálnu knihu neprečítate, ak si k tomu dodatočne neposvietite (počas zamračených a sychravých dní, v posteli, pod lavicou :)), bude čítačka s podsvietením vašou najlepšou kamoškou.

Displej čítačky: 6’’ E-Ink Carta

Bežná veľkosť displeja čítačky je 6 palcov. Nič sa na tom nezmenilo ani po 13 rokoch od prvej Kindle čítačky, ktorá mala displej (hádajte aký) – 6-palcový. Väčších čítačiek je pomenej, sú ťažšie a menej spratné, a tiež o dosť drahšie. Staršie čítačky obsahovali displej E-Ink Pearl, všetky novšie už majú E-Ink Carta s vyšším rozlíšením, kontrastom a celkovo lepšou kvalitou čítania.

Ovládanie: tlačidlové vs. dotykové

Väčšina čítačiek má celkom prívetivé dotykové ovládanie svojho rozhrania. Lenže keď si čítačku na začiatku nastavíte, ďalšia interakcia s ňou už bude minimálna: jedným stlačením ju preberiete zo spánku, otvorí sa na rozčítanej strane a po dočítaní ju opäť len uspíte. Čítačky s dotykovým ovládaním majú trošku lepšie doplnkové funkcie, ľahšie písanie na klávesnici (napr. pri zadávaní hesla či adresy v prehliadači). Zato základné modely s tlačidlovým ovládaním sa dajú kúpiť už za pár desiatok eur a inak v ničom zásadnom nezaostávajú.

Kapacita, batéria, formáty

Na tieto parametre sa pri výbere novej čítačky prakticky nemusíte sústreďovať. Jednak sú od modelu k modelu veľmi podobné: napr. už základná kapacita čítačky (väčšinou 2 GB) je síce desaťnásobne menšia ako vášho smartfónu, ale zmestíte do nej stovky e-kníh (ktoré majú väčšinou veľkosť okolo 1 megabajtu). Batéria v každom prípade vydrží týždne, či už to bude 5 alebo 6, je málo podstatné. A formáty? Pri každej čítačke ich nájdete viac, ako ich poznáte (čítačky podporujú aj mnohé staršie a exotickejšie formáty), pritom úplne stačí, aby vedeli prečítať EPUB a PDF. A to zvládnu všetky.

Kindle vs. Pocketbook

Nedávno k mojej Kindle Paperwhite čítačke pribudla Pocketbook Touch HD 3 (ktorú som teraz po 6 týždňoch prvýkrát nabila), a tak môžem porovnávať. Možno tak niekomu pomôžem vyriešiť najčastejšiu dilemu rozhodovania sa práve medzi týmito dvomi značkami.

Kindle

Dlho som bola voči Pocketbookom skeptická, pretože som ich považovala za béčkový tovar na trhu, kde kraľuje Kindle.

Kindle čítačky sú dobré čítačky, technicky ani softvérovo im nemožno nič vytknúť a za tie roky si z ich ponuky vyberie nováčik i náročnejší e-knižník. Prvé priniesli funkciu posielania do čítačky, sú napojené na Goodreads a dá sa z nich fakt pohodlne nakupovať na Amazone. To je zároveň aj ich hlavnou „nevýhodou“, pretože ten je vlastne všadeprítomný. Bez ohľadu na to, či na Amazone zvyknete nakupovať, Kindle zobrazuje reklamu na knižky na Amazone (ak si nekúpite o čosi drahší model bez reklamy), Goodreads zase knižky z vášho “want to read” zoznamu, ale samozrejme, zase len na Amazone. A keď čítačku uspíte, vidíte opäť senzačnú ponuku – na knižku z Amazonu.

Ono sa to dá aj pri modeloch s reklamou celkom úspešne ignorovať a knižky môžete nakupovať aj inde. Na Martinuse už roky rokúce možno kúpiť e-knihy aj vo formáte pre Kindle a tiež si ich rovno posielať do čítačky. Ak aspoň občas kupujete knihy aj v cudzích jazykoch, cez Amazon vám to pôjde ľahučko a tiež nemožno opomenúť výborne fungujúcu synchronizáciu e-kníh do všetkých vašich zariadení (napr. smartfón, tablet s appkou Kindle).

Pozor: Cudzojazyčné e-knihy, ktoré sa dajú nakúpiť už aj cez Martinus, sú chránené Adobe DRM – ochranou, ktorá nie je kompatibilná s Kindle.

Plusy

• technicky aj softvérovo kvalitné
• široká ponuka modelov
• výborná synchronizácia naprieč zariadeniami
• jednoduchý nákup na Amazone
• možnosť posielania e-kníh do čítačky
• integrácia Goodreads

Mínusy

• prepojenie na Amazon
• absencia SK/CZ menu
• chýba podpora Adobe DRM (cudzojazyčné e-knihy na Martinuse)
• reklamy (v lacnejších modeloch)

Pocketbook

Pocketbook dnes v porovnaní s čítačkami Kindle už prakticky v ničom nezaostáva. Švajčiarsky výrobca má za sebou roky skúseností. Ponuka modelov jeho čítačiek je už dokonca väčšia a je v nej aj zopár dizajnových kúskov.

Pocketbook čítačky majú po novom tiež vlastný obchod, no v nastaveniach ho môžete úplne „vypnúť“ a celkovo si môžete čítačku prispôsobiť úplne pre svoje potreby. Dokonca až natoľko, že sa vám pri zapínaní/ako šetrič obrazovky miesto Pocketbook loga zobrazí vlastný obrázok.

Podobne ako Kindle obsahujú možnosť posielania e-kníh do čítačky. Nie sú síce prepojené na Goodreads (iba nejakú málo známu alternatívu ReadRate), zato však majú menu kompletne v SK/CZ, čo môže byť najmä pre starších zásadné plus.

Náročnejší používatelia ocenia možnosť inštalácie vlastných fontov. Ja som si, úplne paradoxne, nainštalovala do Pocketbooku Kindle font Bookerly, s ktorým sa mi na Amazon čítačke veľmi dobre čítalo.

Aby som neobišla aj negatíva, nie som spokojná so synchronizáciou do mobilnej appky a ešte maličkosť: zvýrazňovanie textu v e-knihe je oveľa ťažkopádnejšie ako na Kindle.

Plusy

• technicky aj softvérovo kvalitné
• široká ponuka modelov
• možnosť posielania e-kníh do čítačky
• SK/CZ menu
• podpora Adobe DRM (možnosť čítať cudzojazyčné e-knihy kúpené v Martinuse)

Mínusy

• synchronizácia naprieč zariadeniami
• ťažkopádne zvýrazňovanie textu
  

Z tohto zbežného porovnania vyplýva, že Kindle aj Pocketbook sú veľmi podobné zariadenia. V prípade oboch značiek sa môžete rozhodovať oveľa viac podľa subjektívneho dojmu, aktuálnej cenovej akcie či detailov, ktoré sú podstatné pre vás. Koniec koncov, čítačka je osobné zariadenie, s ktorým budete tráviť veľa času, takže sa nebojte siahnuť po tej, ktorá vám skrátka padne do oka.

The post Ako vybrať čítačku e-kníh? appeared first on Blog o knihách.

QualityLand akoby z oka vypadol netflixovému Black Mirror. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o sci-fi príbeh zo sveta, v ktorom vládnu roboty, a informačné technológie sú na úrovni, o akej sa nám nesnívalo. No keď sa človek začíta, mnohé vymoženosti sú akoby len ďalším, a nie až takým vzdialeným stupňom vývoja toho, ako už dnes fungujeme.

Peter sa vzdáva a zoskočí z pásu.

„Ďakujem, Peter,“ poďakuje bežiaci pás a zombie zmiznú. „QualityCare ti pridelila šestnásť bodov. Body QualityCare môžeš vo svojej zdravotnej poisťovni kedykoľvek zameniť za nadštandardné služby, napríklad zvýhodnené návštevy lekára alebo skrátené čakacie lehoty na život zachraňujúce operácie. Ďakujem, že sa o seba staráš.“

„Hej, hej,“ mávne rukou Peter. „Vyser si oko.“

„Peter, dávaj si pozor, ako sa vyjadruješ,“ napomína ho bežiaci pás. „Viem, že si podráždený, lebo ťa opustila priateľka. No to ešte neznamená, že ma smieš urážať.“

„Máš pravdu,“ prizná Peter.

„Myslím si, že by bolo namieste ospravedlniť sa.“

„Mrzí ma to, bežiaci pás.“

Miesto odtlačkov prstov či skenu tváre sa bozkáva tablet, namiesto e-shopovej kategórie Odporúčame vám tovar prinesie dron ešte skôr, ako si uvedomíte, že ho chcete, a to, koho máte voliť, vám rovno povie systém vo volebnej miestnosti – pozná predsa vaše názory lepšie ako vy. Na rande (ktoré vám samozrejme tiež odporučí a rovno dohodne systém) si budete môcť pozrieť, ako by vyzerali vaše budúce deti a gynekológ na sone ukáže nielen pohlavie bábätka, ale odhadne aj jeho životnú dráhu.

„Podľa jednej mojej známej nie sú tieto zhody okolností náhodné,“ nedá sa Peter. „Tvrdí, že ľudia, ktorí tvoria program, či lepšie povedané, ľudia, ktorí zadávajú písanie programov, si prajú naše šťastie. Frustrácia je totiž kontraproduktívna. Niekedy dokonca nebezpečná.“

„Podľa jednej mojej známej,“ odvetí dron, „už nijakí ľudia, ktorí by písali program, nejestvujú. Jestvuje už len program. Program, ktorý píše program.

QualityLand Marc-Uwe Kling Ikar

Peter Nezamestnaný je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter má iné starosti. Azda ako jediný si všimol, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Nájde sa dron, ktorý má fóbiu z lietania. Sexrobot s poruchou erekcie. Vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil, ale prebudí sa v ňom podozrenie, že v technológii, ktorá všetkých ovláda, je chyba. Možno fatálna. A nielen to. Prečo sa stroje čoraz väčšmi podobajú ľuďom, ale ľudia sú stále viac ako stroje? Títo roboti sú možno jeho jediní priatelia…

Zápletka QualityLandu sa začína u dvoch protipólov: jedným je Peter Nezamestnaný, ktorému príde tovar, ktorý ale že naozaj nechcel (vibrátor v tvare ružového delfína) a snaží sa ho vrátiť. Druhým je android John of Us, kandidát na prezidenta. (Fun fact: jeho protikandidátom je naconalista, kto sa vám bude svojím vystupovaním nápadne podobať na Kotlebu.) Samozrejme, že sa na konci všetko prepletie, ale to nie je spoiler; príbeh vlastne nie je až taký dôležitý.

TheShop, celosvetovo najpopulárnejší internetový obchod, od QualityCity pred štyrmi rokmi výhodne odkúpil nevyužitý vesmírny prístav a premenil ho na offline nákupné centrum. Neuveriteľne pokroková myšlienka. Je to ako virtuálny obchodný dom, akurát ste naozaj vnútri. A ak si niečo vyberiete, dodacia lehota je senzačných nula sekúnd.

Čaro knihy spočíva skôr v tom, ako pred nami maľuje obraz veľmi zaujímavého fungovania sveta, ku ktorému istým spôsobom smerujeme. Našťastie pri tom nemoralizuje, nerobí bububu v štýle „zamyslite sa ľudia, k čomu to celé speje“. Vlastne to celé vtipne a cynicky odľahčuje.

Pozri,“ pustí sa do vysvetľovania auto. „Pre človeka nehoda len málokedy znamená morálne rozhodnutie. Váš proces myslenia je príliš pomalý. Ak sa naňho z opačného smeru priveľkou rýchlosťou rúti auto, človek si nepomyslí: ‚Ajaj. Priveľkou rýchlosťou sa na mňa rúti auto. Zamyslime sa teda, aké mám možnosti. Mohol by som sa skúsiť zachrániť tak, že ustúpim vľavo a naberiem tamtých dvoch cyklistov, alebo by som mohol ustúpiť doľava a zlámať hnáty hentomu biznismenovi na chodníku, no mohol by som aj zabrzdiť a naraziť do auta rútiaceho sa mi oproti. Takže… Čo by v takejto situácii bolo morálne správne? Čo by žiadal Kant? Čo by urobil Ježiš?‘ Nad takým niečím človek nepremýšľa. Človek si pomyslí: ‚Do riti! Bum!ʻ“

Symbolom protestu je sám Peter, ktorý sa síce nebúri priamo proti celému systému, ale dáva najavo, že niektoré veci sú už skrátka too much a všetky tieto pokročilé systémy majú predsa slúžiť človeku, nie naopak.

„V digitálnom hospodárstve nikto nepotrebuje druhý najlepší produkt, druhú najlepšiu sociálnu sieť, druhý najlepší obchod, druhého najlepšieho komika, druhého najlepšieho speváka. Je to hospodárstvo najlepších. Nech žije superstar. Srať na ostatných.“\

QualityLand je akési digitálne 1984, hoci z literárneho hľadiska je to vyslovene „oddychové“ čítanie. (Dokonca mám pocit, že niektoré veci ostali stratené v preklade.) Samotný dej je veľmi primitívny a akciou pripomína Toy Story (čo nie je myslené ako komplikent). Oveľa zaujímavejší je samotný QualityLand, ktorý fantázia autora vymodelovala naozaj pozoruhodne so všetkými algoritmami, robotmi a sociálnymi levelmi.

Jestvujú aj také schopnosti, ktoré nám jednoducho zabezpečia nové práva. Ľudí od úrovne šestnásť napríklad poštár nikdy nepožiada, aby prevzali balíček pre susedov.

Napriek tomu si myslím, že QualityLand je dobrá kniha a mnohí sa pri jej čítaní budú baviť. A možno si uvedomia, že takýchto kníh by mohlo vznikať aj viacej, pretože by mohli priniesť zaujímavé témy a námety, o ktorých by sme mohli diskutovať ešte skôr, ako sa k nám vďaka (?) technickému pokroku naozaj dostanú.

The post Marc-Uwe Kling: QualityLand appeared first on Blog o knihách.

Goodreads challenge

Asi najznámejšou je Goodreads challenge. V nej si stanovíte počet kníh, ktoré by ste radi v danom roku prečítali a potom vám stránka priebežne ukazuje, či ste „on track“, popredu alebo pozadu.

S tým niektorí nesúhlasia: samotné čítanie je predsa oddych a jedna z mála aktivít, ktorú nám nikto nemeria a nekritizuje nás za nesplnené plány. Lenže čo jedných odrádza, druhých motivuje – a to najmä tých, ktorí síce čítajú radi, ale nedokážu si na to nájsť čas, a práve takáto výzva im pomáha dať si knihy medzi priority.

U mňa Goodreads challenge funguje ako tempomat. Bežne zvyknem prečítať okolo 50 kníh ročne, a preto si takéto číslo (1 knihu týždenne) dávam aj ako cieľ výzvy. Ak som popredu, teším sa, lebo to znamená, že si dokážem nájsť na čítanie dosť času. Ak pozadu, je to signál zamyslieť sa, či miesto toho nehrám viac Fifu alebo nerobím niečo podobne neproduktívne.

50 kníh, ktoré by mali všetci prečítať

Koho netreba motivovať k čítaniu ako takému, ale inšpirovať, čo vlastne čítať, môže si naplánovať prebojovať sa zoznamom kníh, ktoré by si mali kvôli všeobecnému literárnemu prehľadu niekedy prečítať všetci. Takýchto zoznamov nájdete na internete viacej. Podľa toho, kto ich vytvára (literárne autority, novinári či veľké komunity čitateľov), sa vždy niečím líšia, ale väčšinu diel majú spoločných: významné diela svetovej literatúry z rôznych období a krajín: 100 rokov samoty, Zločin a trest, Jana Eyrová, Pán prsteňov a pod.

Nevýhodou je, že keď sa do takejto knižnej výzvy zapojíte, môžete naraziť na knihy úplne mimo váš čitateľský vkus. Ak vám to nevadí, možno tak naopak narazíte na knihy, ktoré by ste v rámci svojej čitateľskej bubliny do ruky nechytili. Aj preto je dobré inšpirovať sa zoznamom, v ktorom vás hneď na prvú neodradí polovica literárnych diel.

Martinusácky knihomoľský plán posúva ideu takéhoto zoznamu ešte ďalej: spojili ju s obľúbenými stieracími mapami a vytvorili parádny stierací plagát, kde si prečítané knihy môžete postupne zoškrabovať.

Knižné výzvy

Pre pokročilých knihomoľov, ktorí si chcú svoje čitateľské plány spestriť, sú tu knižné výzvy. Ponechávajú väčšiu mieru slobody – nepredpisujú konkrétne knihy, obsahujú len zoznam bodov, ktoré je potrebné splniť, napr.:

• prečítať knihu s modrou obálkou
• prečítať knihu, ktorá sa odohráva vo Francúzsku
• prečítať knihu s viac ako 500 stranami
• prečítať knihu vydanú pred rokom 2000
• prečítať knihu so 4 slovami v názve a pod.

Takýmto spôsobom môžete do veľkej miery čítať prakticky čokoľvek a len priebežne si odškrtávať body, ktoré sa vám podarilo splniť. Čím konkrétnejšie však sú, tým viac budete možno musieť robiť kompromisy a v konečnom dôsledku čítať aj niečo, čo vás skutočne nebude baviť.

Knižné kluby

Knižný klub je skupina ľudí, ktorí čítajú konkrétne dielo a potom o ňom spolu diskutujú. Ideálny knižný klub je taký, s ktorým sa môžete stretávať aj reálne, nielen virtuálne. No nie vždy to okolnosti dovoľujú (ja napríklad o takom knižnom klube u nás v Beluši stále snívam). Na internete je oveľa jednoduchšie vytvoriť skupinu s podobnými čitateľskými preferenciami a knihy nielen čítať, ale ich potom spoločne aj rozoberať.

Ak stále hľadáte knižný klub, do ktorého sa môžete pripojiť, pridajte sa napríklad do čitateľského klubu Martinusu, v ktorom sa spoločne číta 1 kniha mesačne.

Môj knižný plán na rok 2020

Okrem Goodreads challenge, ktorú si dávam, ako som spomínala, pravidelne každý rok, som si nezvykla robiť žiadne konkrétnejšie knižné plány. Je to aj tým, že ako knižná blogerka som doteraz zvykla čítať najmä novinky, ktoré ma zaujali, a tie som príležitostne striedala spontánnymi nákupmi či kúskami, ktoré ma dlhšie čakali na poličke.

Minulý rok som si dala predsavzatie čítať viac knihy v angličtine (aspoň 3). Jednak kvôli zlepšeniu sa v jazyku, no tiež kvôli schopnosti dokázať čítať knihy v origináli. Nakoniec sa mi podarilo prekonať to o 300 % a tých anglických kníh bolo až 9. (Ďalším cieľom bude naučiť sa čítať knihy vo francúzštine, v nej ale zatiaľ neviem povedať viac ako bon jour, čiže to bude musieť počkať.)

Môj knižný plán na rok 2020 je nakoniec postavený na dvoch veciach. Prvou je, že som prakticky skončila s recenziami pre vydavateľstvá. Tým myslím tú klasickú spoluprácu, pri ktorej si vyberiem knihu, prečítam ju a napíšem o nej recenziu. Dôvody prečo by vyšli na samostatný článok, ale v skratke: už dlho mi chýba v tejto oblasti smerom od vydavateľstiev nejaká invencia, o čom som už pred cca 1,5 rokom písala. Miesto toho sa chcem viac hrať sa a skúšať nové veci (napr. aktuálne recenzie skôr na Instagrame a na blogu viac long-form článkov). Skrátka, chcem mať blogovanie ako zábavu, nie povinnosť, na ktorú musím myslieť.

Druhou je myšlienka, ktorá sa vo mne usalašila pri čítaní Majstra a Margaréty. Pripomenula mi pocit, ktorý si pamätám ešte z univerzity, kedy sme povinne čítali kvantá kníh, z toho niektoré vyslovene mimo mojej komfortnej zóny (slovenská literatúra v priebehu storočí). A keďže literatúra bola vždy odrazom svojej doby, ja som sa do nich ponárala, aby som nasala to, čím a ako vtedy ľudia žili a čo svojimi dielami chceli povedať.

Vtedy som pocítila, že tento spoznávací aspekt mi občas chýba, a preto som sa rozhodla tento rok čítať viac domácej i svetovej klasiky, ale aj viac non-fiction („ne-beletrie“) a menej sa nechať unášať prúdom aktuálnych knižných noviniek.

Tak vznikol tento plán. Nie je ani úplný, ani záväzný, ale je to zoznam kníh, z ktorých by som chcela vyskladať moje tohtoročné knižné menu. Budem ho priebežne dopĺňať a upravovať, toto je aktuálna verzia k 31.12.2020.

Pozn.: Ak je pri knihe link, už ju v tejto forme vlastním. Ak nie, ešte nevyšla alebo som si ju zatiaľ nestihla kúpiť.

Prečítané knihy

Január

1. Matias Faldbakken: Reštaurácia The Hills print
2. Michail Bulgakov: Majster a Margaréta print
3. Hjorth & Rosenfeldt: Vyšší spravedlnost e-kniha
4. Michel Houellebecq: Rozšírenie bojového poľa print
5. Elif Batuman: Idiot print
6. Lara Williams: Tajný spolek hladových žen e-kniha

Február

1. Hans Rosling: Factfulness print
2. Gustave Flaubert: Pani Bovaryová print
3. Helene Flood: Terapeutka e-kniha
4. Fredrik Backman: Obhliadka bytu [reading copy]
5. Julia Boydová: Cestovatelé ve Třetí říši print

Marec

1. Sally Rooney: Rozhovory s přáteli print
2. Marc-Uwe Kling: QualityLand [reading copy]
3. Alena Mornštajnová: Hana audiokniha
4. Joel Dicker: Zmiznutie Stephanie Mailerovej e-kniha
5. Denník Anny Frankovej
6. Biografika: Van Gogh print

Apríl

1. Viktor Frankl: Hľadanie zmyslu života print
2. Joseph Kessel: Muž so zázračnými rukami print
3. Andrej Bán: Slon na Zemplíne print
4. Peter Seewald: Posledné rozhovory print
5. Fitzek/Tsokos: Izolovaní e-kniha
6. Philippe Claudel: Súostrovie psa print
7. Rachel Botsmanová: Komu se dá věřit? (Jak nás technologie sblížily a proč by nás mohly rozeštvat) print
8. Virginie Despentes: Život Vernona Subutexa 1 print

Máj

1. Madeline Vadkerty: Slovutný pán prezident print
2. Alexandr Flek: Parabible print
3. Simona Vinci: Prvá pravda print
4. Deb Caletti: Jedno srdce, jedno telo, jeden svet e-kniha
5. Aoife Walsh: Lost for Words print
6. Daniel Tammet: Narodený v modrú stredu print

Jún

1. Isabel Allende: Dom duchov print
2. Jiří Hájíček: Plachetnice na vinětách print
3. Martina Scholleová: Hysterie umění print
4. David Szalay: Turbulence print
5. Elizabeth Strout: Amy a Isabelle e-kniha

Júl

1. Kazuo Ishiguro: Neopúšťaj ma print
2. Seth Godin: This is marketing print
3. Guillaume Musso: Volání anděla print
4. Annette Hess: Proces print
5. Mariusz Szczygiel: Projekt: pravda e-kniha
6. Romain Gary: Příslib úsvitu

August

1. Laetitia Colombani: Víťazky print
2. Isaac Asimov: Nadácia print
3. Cecil Jenkins: A Brief History of France print
4. Mariusz Szczygiel: Nie je print
5. Literatúra bodka sk print
6. Aurélie Valognes: Naše milované nevesty e-kniha
7. Lindsey Roth Culli: Toto leto hovorím ÁNO! e-kniha

September

1. Virginie Grimaldi: Parfum šťastia najkrajšie vonia v daždi e-kniha
2. Colleen Hoover: Verity e-kniha
3. Elena Ferrante: Klamársky život dospelých print

Október

1. Jo Nesbo: Nôž e-kniha
2. Bernardine Evaristo: Girl, Woman, Other print

November

1. Michelle Losekoot: Jak na sítě print
2. Haruki Murakami: Komturova smrt print
3. Jozef Karika: Smršť e-kniha
4. A. S. King: Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte e-kniha
5. Jean-Paul Dubois: Život po francouzsku print
6. Lisa Jewell: Rodina v podkroví e-kniha
7. Jean-Paul Dubois: Na světe žijeme každý jinak print

December

1. Patti Callahan: Ako som sa stala pani Lewisovou e-kniha
2. Bram Stoker: Dracula print
3. Francisco X. Stork: Marcelo objavuje skutočný svet print
4. Thomas C. Foster: Jak číst literaturu jako profesor print
5. Joseph Ratzinger: Úvod do kresťanstva print
6. Elisabeth Åsbrink: A vo Viedenskom lese stále stoja stromy print
7. Jo Nesbo: Kráľovstvo e-kniha

Chcem prečítať

súčasná literatúra

• Shaun Bythell: Confessions of a Bookseller print
• Monisha Rajeshová: Cesta kolem světa v 80 vlacích print

svetová klasika

• Salman Rushdie: Deti polnoci print
• Dostojevský: Bratia Karamazovci print

krimi/triler

• David Lagercrantz: Dievča, ktoré musí zomrieť e-kniha
• Franck Thilliez: Krvavý anděl e-kniha
• Fitzek: Pasažier 23 print
• Robert Galbraith: Smrtiaca biela e-kniha

reportáže/eseje

• Svetlana Alexejevič: Černobyľská modlitba e-kniha
• Samo Marec: Futbal: pravdivá história print
• Pawel Smolenski: Oči zasypané pieskom
• Elisabeth Asbrink: 1947
• Asne Seierstad: Jeden z nás: Príbeh o Nórsku print
• Yuval Noah Harari: Sapiens: stručná história ľudstvaprint

knihy/písanie

• Stephen King: O písaní e-kniha
• Haruki Murakami: Spisovatel jako povolání print

cestovanie/umenie

• Graham Robb: Parisians: An Adventure History of Paris print
• Van Goghova hvězdná noc: Dějiny umění v příbezích pro děti print

biografie

• Michelle Obama: Becoming
• Walter Isaacson: Leonardo Da Vinci

náboženstvo/osobný rozvoj

• Tomáš Halík: To že byl život? print

The post Knižné výzvy alebo môj čitateľský plán na rok 2020 appeared first on Blog o knihách.

Moje naj roka 2019

Na začiatku roka som si dala predsavzatie viac čítať knihy v angličtine. Konkrétne, aby som takto prečítala aspoň 3 knihy. Bola to pre mňa výzva, pretože v rámci mojej úrovne som si zatiaľ trúfla viac-menej len na internetové články a pozeranie Netflixu s ENG titulkami.

Napokon som prečítala až 9 kníh po anglicky, medzi ktorými bola beletria, biznis knihy i odborná kniha z psychológie. Každou prečítanou knihou sa posúvam ďalej a zrazu sa akosi často obšmietam okolo našich anglických stolíkov v Martinuse na Obchodnej.

Je to ale len medzikrok, v skutočnosti by som sa chcela dopracovať k tomu, aby som dokázala čítať knihy vo francúzštine. Zatiaľ z nej viem trt, ale keďže sa už onedlho naša rodina rozrastie aj o francúzskych členov, chystám sa na tom popracovať.

Kniha roka 2019: Vzdelaná

Počas roka čítam novinky aj staršie knihy, preto je možné, že najlepšia kniha roku 2019 sa ku mne ešte len (niekedy) dostane. Ak mám ale vybrať z toho, čo v roku 2019 vyšlo a čo som aj prečítala, najlepšia kniha by bola za mňa Vzdelaná (mimochodom, tiež prečítaná v angličtine).

Skutočný príbeh Tary Westover, ktorá ako dieťa mormónov nechodievala do školy ani k lekárovi, ale v domčeku medzi horami pomáhala mame s bylinkami (tými sa u nich liečil aj otras mozgu) a otcovi na šrotovisku. „Veľký svet“ sa k nej dostane cez jej bratov a nakoniec sa jej podarí dostať až na Cambridge a Harvard.

To však nie je spojler, Vzdelaná nie je pramočiary príbeh, ktorý vedie rovno k šťastnému koncu. Tara musí najskôr veľa bojovať sama so sebou aj so svojou rodinou, kde sa vzdelanie považuje za hriech.

Vydavateľ roka 2019: Absynt

V dobe plnej hoaxov, populizmu a komercie je obrovským úspechom, že na Slovensku existuje publikum (a stále početnejšie!), pre ktoré je dôležité formovať si kritické myslenie. Napriek tomu, založiť vydavateľstvo zamerané na taký okrajový žáner, ako sú reportáže, chcelo veľkú dávku odvahy. Som veľmi rada, že neostalo len pri pokuse a že Absynt je len 4 roky od svojho vzniku právom považované za dôležité a stabilné vydavateľstvo na našom knižnom trhu.

Na mojej poličke sa síce nachádza len zlomok ich produkcie, avšak všetky absyntovky, ktoré som doteraz čítala, boli vynikajúce. Imponuje mi široký záber tém, jednotný dizajn aj priateľská komunikácia ľudí z ich tímu. To, že popularita značky Absynt siaha už aj za hranice, je už len čerešničkou na tomto literárnom koláči.

Kníhkupectvo roka 2019: Martinus

Stať sa úspešným vydavateľom iste nie je ľahké, ale byť úspešný ako predajca kníh je podľa mňa oveľa náročnejšie a tiež na to treba viac času (aj peňazí). Aj preto sa v tejto oblasti vody až tak nevíria.

V Martinuse som už siedmy rok a napriek tomu ma vie nielen stále prekvapovať, ale aj nadchýnať – ako zákazníka aj ako člena tejto veľkej rodiny. Nejdem teraz vymenovávať všetky kampane, nápady, ocenenia či prístup k zákazníkom – pre mňa sú v Martinuse najdôležitejšie hodnoty, ktoré nevisia len niekde na stene, ale ktorými sa u nás naozaj denne žije a prenikajú do všetkého, čo robíme a o čo sa snažíme. A samozrejme všetci kolegovia, ktorí sa úprimne snažia byť #stálelepší (nie viac ako tí druhí, ale viac ako my sami) a robiť takou aj našu firmu.

Snáď nepreženiem, ak poviem, že práve Martinus mal aj tento rok veľký podiel na tom, že čítanie u nás nie je vnímané len záľuba pre introvertov, ale že je „sexi“, že knihomoľ nie je nadávka a že knihy sú natoľko dôležité a magické, že majú silu meniť životy.

Prekvapenie roka 2019: Audioknihy

Neviem, či ste to zachytili, ale v knižných vodách sa už dlhšie šepká, že audioknihy sa pomaly ale isto stávajú tou „next big thing“. Po e-knihách, ktoré sú pre mnohých už prirodzenou súčasťou knihomoľského sveta (nie, nevytlačili tlačené knihy, ani to nikdy nechceli) sú audioknihy ďalšou alternatíva, ako si vychutnať literárne dielo.

Paradoxne, sú „staré ako republika“, veď rozprávky na platniach, kazetách či cédečkách predsa v detstve počúval každý. Možno práve to je dôvod, prečo sú stále obľúbenejšie – pretože vďaka nim sa ku knihám dostávajú aj tí, pre ktorých je ťažšie nájsť si čas a energiu na klasické čítanie či už papierovej alebo elektronickej knihy.

Ich väčší rozmach brzdí len to, že ich výroba je komplikovanejšia aj pomerne nákladná, no podľa toho, ako sa audioknihám tento rok darilo, sa im (celosvetovo) predpovedá zaujímavá budúcnosť.

Objav roka 2019: Print on demand

Print on demand ako službu nemožno považovať za objav. Služba tzv. tlače knihy na objednávku už vo svete dlhšie existuje a je obľúbená najmä medzi začínajúcimi autormi a nezávislými spisovateľmi. Namiesto investovania stoviek či tisícok eur do tlače veľkého nákladu knihy sa kniha tlačí až na základe objednávky čitateľa, ktorý si danú knihu kúpi v internetovom kníhkupectve. Ten samozrejme netuší, že v dobe jeho objednávky kniha ešte fyzicky neexistuje a keď mu knižka domov príde, určite oproti iným knihám nenájde žiadny rozdiel.

Túto službu v roku 2019 však prinieslo moje/naše Publico a hoci som v kútiku duše tušila, že to bude vynikajúca pomoc pre autorov, ktorí zrazu na vydanie knihy vlastným nákladom nemusia predať obličku, záujem bol ešte väčší, ako som očakávala.

Nováčik roka 2019: Edícia Corneille

Vždy som snívalo o tom, že budem mať vlastné vydavateľstvo, a vďaka spolupráci s mojimi šikovnými sesternicami sa mi tento sen začal pomaly plniť.

Edíciu Corneille sme založili pri príležitosti vydania prvého francúzskeho prekladu z našej spoločnej dielne (Šarkany od Romaina Garyho) a o celom tomto dobrodružstve si môžete podrobne prečítať v osobitnom článku.

Sklamanie roka 2019: Goodreads

Celosvetová sociálna sieť pre knihomoľov nebola nikdy vzorom v dizajne či funkciách, no odkedy ju kúpil Amazon, zdá sa, že súčasná verzia ostane nadlho jedinou. Okrem drobných fixov a jedného redizajnu sa od roku 2014 nikam neposunula a ani tento rok sa na tom nič nezmenilo. A že by bolo čo vylepšovať!

Uvidíme, či si Goodreads napraví v roku 2020 svoje renomé – alebo bude zase ich dvomi jedinými aktivitami promovanie Reading Challenge na začiatku a Goodreads Choice Awards na konci roku.

The post To najlepšie v roku 2019 z knižného sveta appeared first on Blog o knihách.

Samozrejme nie oddych od kníh, ale práve vtedy sa na scénu dostávajú knihy, ktoré vyžadujú najmenej mojej mentálnej kapacity a vo wishliste ich označujem ako „guilty pleasure“. Skrátka typická ženská romantika, a keď už sú tie Vianoce, tak samozrejme – vianočná.

Tieto 3 knihy som prečítala cca za týždeň práve počas Vianoc. Ak hľadáte podobný typ literatúry, môžem ich pokojne odporučiť – v rámci svojho žánru dokonale obstoja.

Jedného dňa v decembri je asi najlepšia z nich. Príbeh sa točí okolo nešťastne zamilovanej Laurie a chlapíka, ktorého videla síce len raz z autobusu, ale bola to láska na prvý pohľad. Po roku hľadania ho konečne spozná – ako frajera svojej najlepšej kamošky.

Polibek v Paříži a Vánoce v Paříži majú spoločné dve veci. Prvou je Paríž a tou druhou záľuba hlavných mužských postáv vo fotení. V oboch prípadoch do hlavného mesta Francúzska príde Serena/Ava s úplne inými plánmi, až kým nestretnú „toho svojho“.

Je to presne ten typ kníh, ktoré si po týždni ľahko zameníte a po mesiaci úplne zabudnete, o čom boli, ale svoj účel splnia. Jednoduchý a predvídateľný príbeh, romantická atmosféra, kúsok napätia… a samozrejme aj trošku toho gýčiku. Kľúčové je to s ním neprehnať, zvlášť ak je príbeh vyplnený rôznymi stereotypnými postavami, ako napríklad Avina kamoška Debs alebo mama Rhonda. Nezabudnime ani na účinkovanie všetkých dôležitých parížskych pamiatok ako Eiffelovka, Louvre či Montmartre.

Každopádne, ja som si Vianoce s týmto romantickým trojkombom užila. A môžem sa vrhnúť opäť na absyntovky a Houellebecqa.

The post Jedného dňa v decembri + Polibek v Paříži + Vánoce v Paříži appeared first on Blog o knihách.

Tak čo? Nie je vám zrazu jedno, o čom to je? Lebo mne teda bolo, keď som ju kupovala. Je to jedna z kníh, ktoré som si kúpila pri mojej poslednej návšteve Paríža v Shakespeare & Company. Ak ste tam niekedy boli, spomeňte si na ten priestor a na atmosféru, ktorá tam vládla. Takto nejako som si predstavovala obchodík z knihy Denník kníhkupca.

Hneď upozorňujem, že v slovenčine kniha (zatiaľ) nevyšla, ale ak si netrúfate na angličtinu, je k dispozícii aspoň česká verzia, podľa všetkého novinka.

The Diary of a Bookseller Shaun Bythell Profile Books 2018

The Diary of a bookseller by som mohla pokojne zaradiť do tohto minuloročného výberu. Sú to totiž reálne denníkové zápisy majiteľa kníhkupectva, lepšie povedané antikvariátu, pretože viac ako novinky predáva knihy z druhej ruky.

Celý jeho život (odkedy kníhkupectvo kúpil) sa točí okolo zopár opakujúcich sa činností. Volajú mu ľudia, ktorí zdedia celú rodinnú knižnicu, aby prišiel obzrieť a naceniť desiatky krabíc kníh. Udržiava samotný obchod v chode, manažuje svojich zamestnancov, lepšie povedané zamestnankyne s dobre podrezaným jazykom, angažuje sa v organizovaní knižného festivalu, bojuje s všemohúcim Amazonom no a najmä: znáša všetky zvláštne povahy zákazníkov. A ako vieme, ich otázky či požiadavky dokážu byť niekedy poriadne bizarné.

Z nejakého dôvodu ma bavilo čítať tieto zápisky. Napriek tomu, že boli občas menej zaujímavé (aj z dôvodu genia loci), často opakujúce sa, boli najmä autentické a tie krátke útržky (niekedy len pár viet, niekedy pár strán) odsýpali fakt rýchlo.

Do tohto kníhkupectva môžete skutočne zavítať (ak by ste mali cestu do Škótska) a ešte jedna dobrá správa: existuje (v obchodoch aj na mojej poličke) už aj druhý diel, teda pokračovanie denníku. Mňa by len zaujímalo, ako by takáto kniha vyzerala, ak by ju napísal lokálny majiteľ kníhkupectva. Tuším dám šéfovi tip ;)

The post Shaun Bythell: Diary of a Bookseller appeared first on Blog o knihách.

V slovenčine vyjde až v marci (edit: už je tu!), ale musím ju spomenúť už teraz. Normal people/Normálni ľudia je kniha, ktorá bola v mojich knižných kruhoch viackrát odporúčaná a ospevovaná. A keďže v Martinuse nájdete fakt veľký výber anglických kníh (ktoré svojimi obálkami zvodne lákajú nevinné knihomoľky), skončila predčasne aj na mojej poličke. (Dokonca napriek tomu, že na nej čakajú už do češtiny preložené Rozhovory s přáteli.)

Normal people Sally Rooney Faber and Faber 2019

Normálni ľudia. Rozhovory s priateľmi. Čo vo vás evokujú tieto spojenia? Mne určite niečo bežné, všedné a samozrejmé. Tak pôsobí aj samotná kniha a štýl písania Sally Rooney.

Connell je na strednej ten obľúbený, Marianne tá lúzerská šedá myška, ale keď sú spolu, nejako zázračne im to funguje – a fungovať neprestáva ani po rokoch. To všetko v slede všedných situácií doma a v škole. Obyčajné postavy. Prirodzený kolobeh života.

Dej rozprávajú na striedačku Connell a Marianne, priatelia, milenci, frajeri, známi – prejdú si asi všetkým a v ničom dlho nevydržia alebo možno ani po rokoch netušia, na čom u seba sú. Isté je len to, že vždy vo svojom vnútri prežívajú viac ako dávajú najavo, najmä zo strachu pred odhalením vlastných citov a slabostí.

Text je písaný bez úvodzoviek pri priamej reči, o to viac pôsobí tak nejako uvoľnenejšie, možno ako košeľa vykasaná z nohavíc. Alebo ako príbeh, ktorý sa začne rozprávať len tak mimochodom, až napokon je z neho celá kniha. Ako napísal Samo Marec, o obyčajných veciach sa píše najťažšie a ja k tomu dodám už len jedno: o Sally Rooney budeme ešte počuť.

The post Sally Rooney: Normal people / Normálni ľudia appeared first on Blog o knihách.

O Kozmonových knihách som už na blogu písala, zaujal ma Potkan a bavila ma Kukučka, preto keď sa mi naskytla šanca prečítať si štvrtý diel s názvom Vlk, dlho som neváhala.

Kapitán Marek Wolf sa vydáva na cestu do Kanady, v ktorej prežil veľkú časť života a zanechal tam najmä množstvo kolegov, ktorí netušili, prečo sa pred časom tak rýchlo zbalil a odcestoval na Slovensko.

Vlk František Kozmon Ikar 2019

Vlk je zatiaľ Wolfov najosobnejší príbeh, pretože sa deň v ňom točí najmä okolo jeho otca. Marek vie, že bol policajtom a angažoval sa v boji proti mafiánom, ale ako to býva, veci nie sú ani jednoduché, ani čiernobiele a nakoniec je to vlastne oveľa viac o mafii ako o policajtoch.

Dalo by sa teda povedať, že Vlk je Kozmonov pokus o mafiánsky román, no jeho kvalitu si veľmi nedovolím hodnotiť. Ide totiž o tému, ktorá mi je veľmi vzdialená (nečítala/nevidela som ani len legendárneho Krstného otca) a tým pre mňa kniha stratila na atraktivite. Miestami som sa dokonca do čítania nútila a nepomáhal mi ani pomerne veľký rozsah diela.

Nakoniec sú to za mňa 3 hviezdičky (dve by sa mi zdali príliš nespravodlivé, lebo kniha nie je zlá) – no tento diel mi skrátka nesadol. Každopádne na Kozmona som nezanevrela a som zvedavá na ďalší diel jeho detektívnej série.

The post František Kozmon: Vlk appeared first on Blog o knihách.

Po nedávnej návšteve Auschwitzu vo mne ostala nálada, v ktorej som mala chuť ponoriť sa do príbehov ľudí cez 2. svetovú vojnu. Po skvelej reportáži Čo to má spoločné so mnou? prišiel teda rad aj na dlhšie odkladanú knihu Osvětimská knihovnice.

Aj v anotácii sa píše, že k tomuto divadlu hrôzy sa dnes dá pridať už len málo. A predsa stále pribúdajú knihy s touto témou, a tak majú jej fanúšikovia stále čo čítať. Znie to trochu morbídne, preto treba dodať, že ich nikto nečíta kvôli vyžívaniu sa v krutosti a násilí, naopak: ako boj dobra so zlom, ktorý sa od tých rozprávkových líši len tým, že tu, zdá sa, zlo zvykne vyhrávať. O to viac v tej černote vynikajú príbehy tých, ktorí majú to šťastie a to peklo sa im podarí prežiť. Osvětimská knihovnice tam za mňa jednoznačne patrí: hoci sa dej odohráva v koncentračných táboroch, je to viac príbeh o odvahe a sile vôle len 14-ročnej Dity.

Osvětimská knihovnice Antonio G. Iturbe Akropolis 2013

Počas fungovania tzv. rodinného tábora v Birkenau v ňom fungovalo niečo ako škola, s niečím ako predmety a niečím ako učitelia. Samozrejme, od klasickej školy ako ju poznáme, to malo veľmi ďaleko, ale svoj účel plnila – aspoň občas vyvolávala zdanie normálneho života zopár stovkám deťom, ktoré sem chodili. Bolo by to až poetické čítanie, ak by sa na stránkach nevznášala hrozivá prítomnosť vojakov SS či obávaného doktora Mengeleho, ktorí nie sú nikdy ďaleko.

Zo začiatku mi prekážali občas umelé dialógy, v ktorých nám chcel autor sprostredkovať táborový režim, a tiež potreba do knihy vložiť veľa epizódok o rôznych viac či menej známych postavách (napr. útek Vrbu s Wetzlerom). Naopak veľmi ma potešil autorský doslov, v ktorom autor vysvetľuje, na ktorých miestach sa láme tá tenká hrana medzi faktami a fikciou.

Osvětimská knihovnice je nadpriemerné čítanie a odporúčam ju všetkým, ktorí vyhľadávajú literatúru z tohto obdobia.

The post Antonio G. Iturbe: Osvětimská knihovnice appeared first on Blog o knihách.

Sebastianovi Fitzekovi už u nás stihlo vyjsť 7 kníh, ale ja som si ho šetrila až doteraz. Skúpila som e-knižné verzie pri nedávnej akcii a teraz ich idem čítať. Jednu za druhou. Strach z lietania som si vybrala ako prvú: napriek mojej fóbii z výšok rada lietam, ale mám aj tú divnú záľubu vo videách o leteckých katastrofách.

Ospevovaný autor nesklamal, číta sa to naozaj dobre, rýchlo a dokázalo ma udržať v napätí. Je to asi aj tým, že nejde o žiadne klišé a že spája nespojiteľné – v tomto prípade napríklad triler z lietadla s bojom za ochranu kráv chovaných na mlieko. Akože fakt.

Na konci ma trochu sklamalo, že Fitzek použil efekt puzzle, a teda že všetko do všetkého zapadalo, A súvisí s G, B súvisí s E a že ani C, D a F tam nebolo náhodou. Niekto to možno považuje za majstrovstvo, ja by som to pokojne vymenila za odhalenie, ktoré mi odvalí dekel. Minimálne pol hviezdičky má však u mňa za autorský doslov a poďakovanie, normálne to nezvyknem čítať, ale tu som sa veľmi bavila!

Spokojná som bola aj ďalšími fitzekovinami, ktoré som zatiaľ stihla prečítať: Balík, Terapiu a Pacienta. Pasažier 23 a Izolovaní ma ešte čakajú v čítačke a najnovší Darček je zatiaľ vo wishliste. V každej je úplne nový príbeh, postavy sa neopakujú. Jediné, čo ich spája, sú v rôznej forme psychické choroby či dokonca pobyt na psychiatrii. No a samozrejme výborne napísaný dej a dialógy.

Dovolím si povedať, že aktuálne je Sebastian Fitzek kráľom žánru psychotrilerov. Začnite ktoroukoľvek a ak vám sadne, už sa od neho neodtrhnete. Ako ja.

The post Sebastian Fitzek appeared first on Blog o knihách.

Celeste Ng je jednou z autoriek, pri ktorej ma už prvá kniha (Stačí škrtnúť zápalkou) oslovila natoľko, že viem, že prečítam čokoľvek ďalšie, čo napíše. Zatiaľ len české vydanie jej ďalšej knihy mi to potvrdilo – opäť zaujímavú zápletku ozvláštnil autorkin rozprávačský talent. Veľmi mi totiž pripomínala Do vody od Pauly Hawkins (to je tá, čo napísala Dievča vo vlaku), ale čítať ma to bavilo oveľa viac. Čo dodať? Snáď len, aby neprestávala písať.

The post Celeste Ng: Vše, co jsme si nikdy neřekli appeared first on Blog o knihách.

Utešená obálka a prirovnanie k Backmanovej Britt-Marie vo mne vzbudili inú predstavu o knihe. Tá je napísaná formou poviedkového románu, čo nie je veľmi bežné, a skoro až do polovice knihy som s nimi (jednotlivými poviedkami) celkom bojovala. Atmosféra provinčného mestečka a akási drsnosť jeho obyvateľov spôsobili, že som si nevedela vytvoriť vzťah k takmer žiadnej postave – asi okrem Henryho. Pulitzerovi celkom aj rozumiem, ale knihu by som odporúčala asi skôr starším ročníkom.

The post Elizabeth Strout: Olive Kitteridge appeared first on Blog o knihách.

V skrátke je to prepletajúci sa príbeh troch párov v rôznom veku, z ktorých každý čelí iným výzvam. Všetky spája Rím a tajomná dlaždička. Toto je presne ten typ knihy, ktorú si chcete zobrať so sebou na dovolenku, najmä ak idete do Talianska ako ja. Zároveň je to ale presne ten typ knihy, kde si po dvoch týždňoch už nepamätáte, o čom bola, lebo jej obsah je málo originálny na to, aby vám postavy chýbali či aby ste mali potrebu ju odporúčať ďalej.

The post Mark Lamprell: Láska v Římě appeared first on Blog o knihách.

Keď sa objavila informácia o tom, že Tom Hanks napísal knihu poviedok, pomyslela som si: no iste. Petr Čech sa stal hokejovým brankárom, prečo by herec nemohol byť spisovateľom?

A tak som bez akýchkoľvek predsudkov hodila knihu do wishlistu a mentálne zaradila do „to read“ zoznamu. Že kniha stojí za to mi potvrdili aj vcelku pochvalné recenzie mojich knižných influencerov.

Je náhoda, že recenziu píšem hneď po Rozvláčnej dáme, knihu som čítala oveľa skôr. Ale núka sa mi veľmi jednoduché porovnanie – a musím povedať, že Hanksove „príbehy“ (hoci nie je spisovateľ) sa mi páčili aspoň o jednu hviezdičku viac.

No dobre, trošku porovnávam hrušky s jablkami. Hanksova kniha sú klasické poviedky s rôznymi témami a krátkym dejom. Vždy majú jednoduchú zápletku a „nejako sa skončia“.

V každom z nich vystupuje písací stroj. Niekde je hlavnou postavou, často vedľajšou a najčastejšie sa v príbehu len niekde mihne. V podstate je to ale jedno. Tie poviedky sú také rozdielne, že ak by ste nepoznali názov knihy, len ťažko by ste zistili, čo majú spoločné.

Tom Hanks síce písať vie, ale aby sme ho neprechválili: nie je to žiadna veľká literatúra. Jeho poviedky sa čítajú dobre, majú hlavu a pätu a žiaden zásadný kaz, ale to je tak asi všetko. Nie je na nich nič výnimočné a úprimne, ak by knihu vydal pod pseudonymom, určite by nijako zásadne nerozvírila hladinu knižného sveta.

Kniha O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch tak bude ideálnym darčekom pre jeho fanúšikov, príležitostným čitateľom či pre tých, ktorí si radi prečítajú niečo totálne oddychové 10 minút pred spaním.

The post Tom Hanks: O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch appeared first on Blog o knihách.

Coldwater je malé michiganské mestečko, ktoré sa má už čoskoro stať veľmi slávnym. Niektorí jeho obyvatelia sa totiž priznajú, že im volajú ich dávno zosnulí príbuzní. Pred nejakým časom by sa podobná udalosť stala len regionálnou senzáciou. V modernej dobe je už ale rozhovor s prvou „vyvolenou“ Tess hneď na Youtube, do mesta prichádzajú médiá a na trávniku pred domom sa schádzajú ľudia z celej krajiny, aby sa modlili a tešili zo zázraku. Skrátka, vypukne chaos. 

Nie, nejde o žiadny prvoplánový náboženský príbeh, ktorého cieľom je presvedčiť vás, že „smrťou sa to nekončí“, hoci tieto slová sa v knihe opakujú dosť často. Naopak, stretnete sa viac s pochybujúcimi ako tými, ktorí sú o pravosti telefonátov presvedčení. 

Bez pochybností sú hlavne tí obyvatelia mestečka, ktorým pravidelne v piatok telefonujú ich zosnulí príbuzní. Dôverne poznajú hlasy svojej sestry, matky či syna, a preto veria, že sú svedkami obrovského zázraku, či už sú nábožensky založení alebo nie.

Oveľa viac je pochybovačov, ktorí len tušia, že by to celé mohla byť pravda (veď zázraky sa dejú aj dnes), alebo v to aspoň dúfajú – a sem patria hlavne zástupcovia médií či výrobcovia značky telefónov, zodpovedných za spojenie s nebom. 

No nájdu sa aj tí, ktorí sú presvedčení o tom, že je to celé nezmysel a niekto si len z nevinných ľudí robí dobrý deň. Jedným z nich je aj Sully Harding. 

Keby ste ho poznali, nominovali by ste ho na prvého, kto telefonát z neba dostane. Jeho manželka Giselle totiž pred časom zomrela kvôli leteckej nehode, ktorú mal na svedomí práve jej manžel. Nestihli sa ani len rozlúčiť. Ale práve Sully žiadny telefonát nedostáva – hoci jeho malý synček je presvedčený o tom, že mu mama už čoskoro zavolá… Sully nechce vystavovať syna falošnej nádeji, a preto sa rozhodne pátrať po pôvode záhadných nebeských telefonátov. 

Mitch Albom je taký americký Coelho – jeho príbehy idú vždy do hĺbky a vo všedných udalostiach života dokáže vždy nájsť niečo hodné zamyslenia. První telefonát z nebe je kniha, v ktorej sa hlboké myšlienky a dôležité otázky života v texte neskrývajú – ale rovno z neho trčia. To môže niekomu vyhovovať, ale pre mňa to bola miestami len povrchná „coelhovčina“, hlavne ak to porovnám so známymi Utorkami s Morriem. 

Škoda aj niekoľkých slabých miest hlavne v strede knihy, keď sa príbeh chvíľu nevyvíja žiadnym smerom a začne trochu nudiť. Našťastie, aspoň začiatok i koniec vás ku knihe prilepia. Preto ak si chcete knihu vychutnať, musíte mať podobný žáner radi. Nejde totiž o žiaden napínavý príbeh, skôr o oddychovku, ktorú je ideálne venovať aj ako darček – nikoho neurazí, ale poteší a každý si v nej niečo nájde. 

The post Mitch Albom: První telefonát z nebe appeared first on Blog o knihách.

Pre knihy z Hostu mám zvláštnu slabosť. A stačil jeden pohľad na Možnosti milostného románu a bolo mi jasné, kto to má na svedomí. Výtvory Martina Pecinu skrátka chceš mať doma na poličke. Sorry, e-knihy. :P

Okrem nadšených pochvál od knihomoľských kamošov som o knihe nevedela veľa. Názov napovedá, že rozprávať sa bude o láske. O vzťahu. O jeho konci. A príčinách prečo. To všetko sa dozviete už v úvode, takže #nospoiler. Autor sa netají ani tým, že ide o príbeh z jeho vlastného života.

Čítalo sa mi to veľmi zvláštne. Spočiatku pomaly, po troškách. Jednak je to dôsledok krátkych kapitol – niektoré majú len pol strany, tie najdlhšie tak zo 10. Nie je to priamočiary príbeh od zoznámenie sa cez prvé hádky až po rozchodové boliestky.

Nádych, kúsok deja, prestávka. Výdych. Za tým krátky, zdanlivo nesúvisiaci text reportáže z internetu. Spomienka na starých rodičov. Úryvok z inej knihy. Rozhovor autora so samým sebou. V strede knihy register mien. Niektoré časti prešpikované magickým realizmom. Niečo napísala ona (Nina). Alebo nie?

Nádych, výdych.

Aj keď som na začiatku pochybovala, úplne ma to dostalo. Samotný príbeh je taký tuctový, že sa to mohlo stať hocikomu. Ale to ponorenie sa do seba, svojich myšlienok, pocitov, vnútorných rozporov… tá forma (!) bola fantastická. Tá autentickosť bola fantastická. Tá hra s čitateľom bola fantastická. Bola som jednoznačne #TeamJan, no a potom som sa dostala na koniec a stalo sa ešte niečo iné. Čítala som o dvoch cudzích ľuďoch, ale zrazu som ulietala preč premýšľať nad sebou a vlastnými paralelami.

Toto je 5-hviezdičková kniha už len preto, že takýchto originálnych počinov veľa nie je. Táto kniha žije. Dýcha.

Nádych, výdych.

The post Jan Němec: Možnosti milostného románu appeared first on Blog o knihách.

Dlho som sa na ňu hotovala, až som ju nezazrela v krásnom paperbackovom vydaní v mojom obľúbenom parížskom kníhkupectve Shakespeare & Co. Máte pravdu, po anglicky, čo bola pre mňa veľká výzva, ale zvládla som to – aj jazyk, aj tému, aj rozsah. Po pomalšom rozbehu som sa nevedela otrhnúť od problémov tejto americko-židovskej rodiny a veľmi ma bavil ich štýl humoru a dialógy.

The post Jonathan Safran Foer: Tu som appeared first on Blog o knihách.

Tara vyrástla v rodine zarytých mormónov žijúcej v horách bez školskej dochádzky či návštev doktora. Dotiahla to až na Harvard, ale prečítajte si, čo ju to stálo… Kniha, ktorá mi odpálila dekel. Zatiaľ top za tento rok. Odporúčam prečítať naozaj každému.

The post Tara Westover: Vzdelaná appeared first on Blog o knihách.