<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<?xml-stylesheet type="text/xsl" media="screen" href="/~d/styles/rss2full.xsl"?><?xml-stylesheet type="text/css" media="screen" href="http://feeds.feedburner.com/~d/styles/itemcontent.css"?><rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:openSearch="http://a9.com/-/spec/opensearch/1.1/" xmlns:georss="http://www.georss.org/georss" xmlns:thr="http://purl.org/syndication/thread/1.0" xmlns:feedburner="http://rssnamespace.org/feedburner/ext/1.0" version="2.0"><channel><atom:id>tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249</atom:id><lastBuildDate>Thu, 25 Aug 2011 13:29:27 +0000</lastBuildDate><title>ಓದುವ ಹವ್ಯಾಸ</title><description /><link>http://narendrapai.blogspot.com/</link><managingEditor>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</managingEditor><generator>Blogger</generator><openSearch:totalResults>131</openSearch:totalResults><openSearch:startIndex>1</openSearch:startIndex><openSearch:itemsPerPage>25</openSearch:itemsPerPage><atom10:link xmlns:atom10="http://www.w3.org/2005/Atom" rel="self" type="application/rss+xml" href="http://feeds.feedburner.com/narendra" /><feedburner:info uri="narendra" /><atom10:link xmlns:atom10="http://www.w3.org/2005/Atom" rel="hub" href="http://pubsubhubbub.appspot.com/" /><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-719856899226162357</guid><pubDate>Mon, 22 Aug 2011 13:51:00 +0000</pubDate><atom:updated>2011-08-22T19:21:18.180+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಯಸುನಾರಿ ಕವಬಾಟ</category><title>ಸೌಂದರ್ಯ ಮತ್ತು ವೇದನೆ</title><atom:summary>ಯಸುನಾರಿ ಕವಾಬಾಟನ ಸಾವಿರ ಪಕ್ಷಿಗಳು ಕಾದಂಬರಿಯ ಬಗ್ಗೆ ಈ ಹಿಂದೆ ಬರೆದಿದ್ದೆ. ಈ ಕಾದಂಬರಿಯ ಹೆಸರು Beauty and Sadness. ಕವಾಬಾಟನ ನಿರೂಪಣಾ ಚಾತುರ್ಯ, ತಂತ್ರದ ಚುರುಕುತನ ಮತ್ತು ಔಚಿತ್ಯದ ಬಗ್ಗೆ ಇಲ್ಲಿ ಮತ್ತೆ ಕೊರೆಯದೆ ನೇರವಾಗಿ ಈ ಕಾದಂಬರಿಯ ಕಥಾನಕ ಮನುಷ್ಯ ಸ್ವಭಾವ ಮತ್ತು ಮನುಷ್ಯ ಸಂಬಂಧಗಳ ಮೇಲೆ ಚೆಲ್ಲುವ ಬೆಳಕಿನತ್ತ ಗಮನ ಹರಿಸಿ ಮಾಡಿಕೊಂಡ ಟಿಪ್ಪಣಿಯನ್ನು ಮಾತ್ರ  ಇಲ್ಲಿ ಕಾಣಿಸುತ್ತೇನೆ. ಇದರೊಂದಿಗೆ J.M.Coetzee ಯ ಕಾದಂಬರಿ Disgrace ಮತ್ತು ಮಿಲನ್ ಕುಂದೇರಾನ The Farewell</atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/1foF27f-Ld8/blog-post_22.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/-X_Jcbir59ro/TlJeVQdv54I/AAAAAAAABLA/BLFxO8rvAcM/s72-c/BeautyAndSadness+nice+one.png" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/1foF27f-Ld8" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2011/08/blog-post_22.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-7932677273837885616</guid><pubDate>Tue, 16 Aug 2011 15:18:00 +0000</pubDate><atom:updated>2011-08-16T20:48:39.522+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಅಬ್ದುಲ್ ರಶೀದ್‌</category><title>‘ಹೂವಿನ ಕೊಲ್ಲಿ’ಯ ಮಾಯಾಲೋಕ</title><atom:summary>ಅಬ್ದುಲ್ ರಶೀದ್‌ರ ಹೊಸ ಕಾದಂಬರಿ ‘ಹೂವಿನಕೊಲ್ಲಿ’ ಓದಿ ಮುಗಿಸಿದ ಮೇಲೆ ಅನಿಸಿದ್ದನ್ನು ಪುಟ್ಟದಾಗಿ ಹೇಳಿಬಿಡುವುದು ಸಾಧ್ಯವಿದೆ. ಸುದೀರ್ಘವಾಗಿ ಒಂದು ಕೃತಿಯ ಬಗ್ಗೆ ಹೇಳುವುದು, ಪಾಂಡಿತ್ಯಪೂರ್ಣವಾಗಿ ಅದನ್ನು ವಿಶ್ಲೇಷಿಸುವುದು ಎಲ್ಲ ವೇಸ್ಟ್. ಯಾವ ಓದುಗನೂ ಯಾರ ವಿಮರ್ಶೆಯನ್ನೂ ನೋಡಿಕೊಂಡು ಪುಸ್ತಕ ಕೊಳ್ಳುವುದು, ಓದುವುದು ಮಾಡುವುದಿಲ್ಲ. ಹೆಚ್ಚೆಂದರೆ ಓದುಗನ ಗಮನಕ್ಕೆ ಒಂದು ಕೃತಿ ಬಂದರೆ ಬಹಳಷ್ಟಾಯಿತು ಎನ್ನುವುದು ನಿಜ. ಆದರೆ ಬರಹಗಾರನಿಗೆ ತನ್ನ ಕೃತಿಯನ್ನು ಓದುಗ ಹೇಗೆ ಸ್ವೀಕರಿಸಬಹುದು,</atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/wGqTt5sy3k0/blog-post_16.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://3.bp.blogspot.com/-H8pylalHJ8s/Tkp9ggnZdSI/AAAAAAAABKI/SKnvozyFHf8/s72-c/Hoovinakolli0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>4</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/wGqTt5sy3k0" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2011/08/blog-post_16.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-1580928633785079955</guid><pubDate>Fri, 12 Aug 2011 15:55:00 +0000</pubDate><atom:updated>2011-08-12T21:25:35.894+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಇತರ</category><title>ನನ್ನ ಕೇಜಿ....</title><atom:summary>ಮುಂದೆ ಏನ್ಮಾಡಬೇಕೂಂತ ಇದೀರ್ರೀ?
ಏನಿಲ್ಲ ಸಾರ್, ಏನಾದ್ರೂ ಜಾಬ್ ಹುಡ್ಕೋದು...
ಸುಮ್ನೆ ನಾನ್ ಹೇಳಿದ್ ಹಾಗೆ ಮಾಡ್ರಿ. ಸೀದ ಯೂನಿವರ್ಸಿಟಿಗೆ ಹೋಗಿ ಅಪ್ಲಿಕೇಶನ್ ತನ್ನಿ. ಇಂಗ್ಲೀಷ್‌ನಲ್ಲಿ ಎಂಎ ಮಾಡಿ...ಕನ್ನಡವೇ ಆಗ್ಬೋದಿತ್ತು, ಬೇಡ. ಇಂಗ್ಲೀಷ್ ತಗೊಳ್ಳಿ, ಆಗುತ್ತೆ ನಿಮ್ಗೆ. ಜಾಬ್ ಬಗ್ಗೆ ತಲೆಬಿಸಿ ಮಾಡ್ಬೇಡಿ. ತಿಂಗಳಾ ತಿಂಗಳಾ ನಾನು ಖರ್ಚಿಗೆ ಕಳಿಸ್ತೇನೆ, ದುಡ್ಡಿಗೆ ಏನಾದ್ರು ತೊಂದರೆ ಇದ್ರೆ ನಂಗೆ ಹೇಳಿ...
ಇಲ್ಲ ಸಾರ್, ಅದೆಲ್ಲ ಆಗಲ್ಲ...
ಯಾಕ್ ಆಗಲ್ಲರೀ...
ಅದು...ಫ್ಯಾಮಿಲಿ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/JeyI-58aBL4/blog-post_12.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/-VqVVnEY59DU/TkVLQZkoVwI/AAAAAAAABJA/mvdqn5pUVEA/s72-c/2011_8%2524advtcontent110_Aug_2011_225639070.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>1</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/JeyI-58aBL4" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2011/08/blog-post_12.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-8505927830367666751</guid><pubDate>Wed, 10 Aug 2011 17:27:00 +0000</pubDate><atom:updated>2011-08-10T22:57:44.509+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">Orhan Pamuk</category><title>ಜೀವನದಲ್ಲಿ ಸಂತೋಷವಾಗಿರುವುದು ಮುಖ್ಯ....</title><atom:summary>ಒಂದು ನಿಟ್ಟಿನಿಂದ ನೋಡಿದರೆ ಪಮುಕ್‌ನ ಈ ಕಾದಂಬರಿ The Museum of Innocence ತೀವ್ರವಾದ ದರಿದ್ರ ಸಂತಾಪದ್ದು. ನಲವತ್ತು ಮೀರಿದ, ಒಂದು ಕಾಡುವ ಪ್ರೇಮ ಪ್ರಕರಣ ಬದುಕಿನಲ್ಲಿ ಉಳಿದು ಹೋದವರು ಇದನ್ನು ಓದದೇ ಇರುವುದೇ ಉಚಿತ ಎನಿಸುವಂಥದ್ದು! ಒಮ್ಮೊಮ್ಮೆ ಎಲ್ಲರೂ ಕೈ ಬಿಟ್ಟವನ ಸೋಗಿನಲ್ಲಿ ತೀರಾ ಒಂಟಿಯಾಗಿ ಬಿಡುತ್ತೇನೆ. ಅದರೆ ಅದೇನೂ ಲವ್ ಹರ್ಟ್ ಫೀಲ್ ಅಲ್ಲ. ಬದುಕಿನಲ್ಲಿ ಬಂದು ಹೋದ ಹತ್ತು ಹಲವು ಹೆಣ್ಣುಗಳು ಹೊರಟೇ ಹೋದ ಮೇಲೆ ಅವರಿಲ್ಲದೆ ಏಕಾಂಗಿಯಾದ ನನ್ನಲ್ಲಿ ಗತಿಗೋತ್ರವಿಲ್ಲದ ಹಾಗೆ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/TpMuQUGKvq0/blog-post_10.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/-Yni4wKErQT8/TkK-16e46yI/AAAAAAAABI0/tUU4pr5BGYs/s72-c/Museum.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>1</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/TpMuQUGKvq0" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2011/08/blog-post_10.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-11462126193495718</guid><pubDate>Tue, 09 Aug 2011 15:07:00 +0000</pubDate><atom:updated>2011-08-09T20:37:03.118+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">Orhan Pamuk</category><title>ಜೀವನದಲ್ಲಿ ಸಂತೋಷವಾಗಿರುವುದು ಮುಖ್ಯ....</title><atom:summary>ಪುಸ್ತಕದ ಪರಿಚಯ, ಓದಿಕೊಂಡ ಪುಸ್ತಕದ ಮೇಲೆ ಕೆಲವು ಟಿಪ್ಪಣಿಗಳು, ಆಮೇಲೆ ಘನವಾಗಿ ಹೇಳುವುದಾದರೆ ವಿಮರ್ಶೆ - ಏನೆಲ್ಲ ಹೆಸರಿನಲ್ಲಿ ಕರೆದುಕೊಂಡರೂ ಅದರ ಉದ್ದೇಶ ಕಥೆಯನ್ನು ಸಂಕ್ಷಿಪ್ತವಾಗಿ ಹೇಳುವುದಲ್ಲ. ಹಾಗೆ ಮಾಡುವುದು ಅಸಹ್ಯ ಮತ್ತು ಕೃತಿಕಾರನ, ಪ್ರಕಾಶಕನ ದೃಷ್ಟಿಯಿಂದ ನೋಡಿದರೆ ಅನ್ಯಾಯ. ಕೆಲವರಂತೂ ಈ ಪುಸ್ತಕ ಇಷ್ಟೇ ಎಂದು ತೀರ್ಮಾನಿಸಿಬಿಡಲು ಈ ಸಂಕ್ಷಿಪ್ತಗೊಳಿಸಿದ ಕಥೆ ಕಾರಣವಾಗುತ್ತದೆ. 

ಐದುನೂರ ಮುವ್ವತ್ತು ಪುಟಗಳ, ಗಾತ್ರದಲ್ಲೂ ಬ್ರಹತ್ತಾಗಿರುವ ಆರ್ಹಾನ್ ಪಮುಕ್‌ನ ಹೊಸ ಕಾದಂಬರಿ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/LmH1n6I26Us/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/-e8GplYSimHE/TkFMWTTbnRI/AAAAAAAABIs/sMBFHw_GTDM/s72-c/The+museum+of+innocense0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>2</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/LmH1n6I26Us" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2011/08/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-7785054721665792654</guid><pubDate>Mon, 13 Dec 2010 14:17:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-12-13T19:47:17.802+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೆ.ಸತ್ಯನಾರಾಯಣ</category><title>ಕೆ.ಸತ್ಯನಾರಾಯಣರ ಹೊಸ ಕಥಾಸಂಕಲನ : ರಾಚನಿಕ ಮತ್ತು ನಿರಚನಾ ನೆಲೆಯ ಸಮಸ್ಯೆಗಳು</title><atom:summary>‘ನಕ್ಸಲ್ ವರಸೆ’ ನಮ್ಮ ಹಿರಿಯ ಕತೆಗಾರ ಕೆ. ಸತ್ಯನಾರಾಯಣರ ಹೊಸ ಕಥಾಸಂಕಲನ. ಎಂಟು ಹೊಸ ಮತ್ತು ಒಂದು ಹಳೆಯ ಕತೆಗಳಿರುವ ಈ ಸಂಕಲನ ಹಲವು ಕಾರಣಗಳಿಗಾಗಿ ಮಹತ್ವ ಪಡೆದಿದೆ. 

ಮೊದಲನೆಯದಾಗಿ ಸಾಹಿತ್ಯವನ್ನು ಅದರ ಸೃಜನಶೀಲ ನೆಲೆಯಿಂದಲೂ ಅಸಾಹಿತ್ಯಿಕ ನೆಲೆಯಿಂದಲೂ ಒರೆಹಚ್ಚಿ ನೋಡಬಲ್ಲ ಸಾಹಿತಿ-ಚಿಂತಕ ಮತ್ತು ಸಾಮಾಜಿಕ ನೆಲೆಯ ಹೋರಾಟಗಳಲ್ಲಿ ಸರಿಸಮನಾಗಿ ತೊಡಗಿಕೊಂಡಿರುವ ಕೆ.ಫಣಿರಾಜ್ ಇಲ್ಲಿ ಕೆ.ಸತ್ಯನಾರಾಯಣರ ಸಾಹಿತ್ಯಿಕ ಕಾಳಜಿಗಳನ್ನೂ, ಬದುಕಿನ ಕುರಿತ ಅವರ ಕುತೂಹಲ ಮತ್ತು ತಾತ್ತ್ವಿಕ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/7rc1GVuMYsE/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://3.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TQYqnETfK8I/AAAAAAAABHY/lTdtsN7E02g/s72-c/naksal+varase0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>5</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/7rc1GVuMYsE" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/12/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-8422106458526539143</guid><pubDate>Sat, 27 Nov 2010 15:46:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-11-27T21:16:24.640+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೆ.ಸತ್ಯನಾರಾಯಣ</category><title>ಮದುವೆ ಆಯಿತೆ, ಡೈವೋರ್ಸ್ ಯಾವಾಗ?</title><atom:summary>ಈಚೆಗೆ ದಾಂಪತ್ಯದ ಕುರಿತಾಗಿಯೇ ಕೆಲವು ಕಾದಂಬರಿಗಳು ಒಂದರ ಹಿಂದೆ ಒಂದರಂತೆ ಬರುತ್ತಿರುವುದು ಕುತೂಹಲಕರವಾಗಿದೆ. ಎಸ್.ಎಲ್.ಭೈರಪ್ಪನವರ ಕವಲು, ಸತ್ಯನಾರಾಯಣರ ವಿಚ್ಛೇದನಾ ಪರಿಣಯ, ಗುರುಪ್ರಸಾದ್ ಕಾಗಿನೆಲೆಯವರ ಗುಣ ಎಲ್ಲದರ ಕೇಂದ್ರ ದಾಂಪತ್ಯವೇ ಆಗಿರುವಂತಿದೆ. ಇಲ್ಲಿ ನಾನು ಕೆ.ಸತ್ಯನಾರಾಯಣರ ‘ವಿಚ್ಛೇದನಾ ಪರಿಣಯ’ ಕುರಿತು ಕೆಲವು ಟಿಪ್ಪಣಿಗಳನ್ನು ದಾಖಲಿಸಿದ್ದೇನೆ. 

ಈ ಕಾದಂಬರಿ ವಿನೂತನವಾದ ತಂತ್ರ, ನಿರೂಪಣಾ ವಿಧಾನ ಮತ್ತು ಶೈಲಿಯಿಂದಾಗಿ ಸಿದ್ಧ ಮಾದರಿಯ ಕಾದಂಬರಿಗಳಿಂದ ಭಿನ್ನವಾಗಿ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/NQp3saLCw8o/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://2.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TPEnhz7tRCI/AAAAAAAABHU/WwJEVKYJwWk/s72-c/vichchedana+parinaya0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>3</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/NQp3saLCw8o" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/11/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-5487019637587107596</guid><pubDate>Sun, 17 Oct 2010 11:25:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-10-17T16:55:36.287+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">Toni Morrison</category><title>ಅಮ್ಮ ನಿನಗೆ ಗೊತ್ತೇನಮ್ಮ, ಎಂದೂ ನಿನಗೆ ಹೇಳಿದ್ದಿಲ್ಲ, ಕತ್ತಲೆಂದರೆ ನಾ ಕಂಗಾಲಮ್ಮ...</title><atom:summary>ನೊಬೆಲ್ ಬಹುಮಾನ (1993) ಪಡೆದ,  The Bluest Eye, Beloved, Paradise ಮತ್ತು Love ಮುಂತಾದ ಕಾದಂಬರಿಗಳನ್ನು ಬರೆದ ಟೋನಿ ಮಾರಿಸನ್‌ಳ ಕಾದಂಬರಿ A Mercy. ಈ Mercy ನಮ್ಮ ಬದುಕಿನಲ್ಲಿ ಹಲವು ಬಗೆಯಲ್ಲಿ ಬಂದು ಹೋಗುವ ಭಾವ. ಅದರೆ ಇಲ್ಲಿನ Mercyಗೆ ಆಳವಾದ ಕಲಕುವ ಶಕ್ತಿಯೊಂದು ದಕ್ಕಿರುವುದು ಈ ಕಾದಂಬರಿಯ ಆಕರ್ಷಣೆ ಮತ್ತು ಶಕ್ತಿ.

ಬರೇ ಇನ್ನೊಬ್ಬರ ದಯೆಯನ್ನು, ಬೇರೆ ಇನ್ನೇನೂ ಇಲ್ಲದ ಕೇವಲ ದಯೆಯನ್ನು ಪಡೆದ ವ್ಯಕ್ತಿಯ ಶಾಶ್ವತವಾದ ‘ಕಳೆದುಕೊಂಡ’ ಭಾವದಂತೆಯೇ ವ್ಯಕ್ತಿಯ ಅನಾಥ ಪ್ರಜ್ಞೆ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/fARmdIBU6qw/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TLrc1XTBxuI/AAAAAAAABGI/sqg3TCkhi-8/s72-c/A+Mercy0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>2</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/fARmdIBU6qw" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/10/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-4892677258484885102</guid><pubDate>Wed, 29 Sep 2010 17:40:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-09-29T23:10:41.952+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">J M Coetzee</category><title>ದೇಶಕಾಲ, ನಾವು ಮತ್ತು ನಮ್ಮ ನಿಲುವಿನ ನೆಲೆಗಳು</title><atom:summary>J.M.Coetzeeಯ ಇನ್ನೊಂದು ಕಾದಂಬರಿ Dairy of Bad Year ಕೂಡ ಡೈರಿಯನ್ನು ತನ್ನ ನಿರೂಪಣಾ ತಂತ್ರವನ್ನಾಗಿ ಹೊಂದಿದೆ ಮಾತ್ರವಲ್ಲ ಕೆಲವೊಂದು ಬಗೆಯಲ್ಲಿ ಈ ಡೈರಿ ವಿಶಿಷ್ಟವಾಗಿದೆ. ಇಲ್ಲಿ ಡೈರಿಯ ಪ್ರತಿ ಹಾಳೆಯಲ್ಲೂ ಮೂರು ವಿಭಿನ್ನ ಭಾಗಗಳಿವೆ. ಮೊದಲ ಮತ್ತು ಇಡೀ ಕಾದಂಬರಿಯ ಮೂಲಭಾಗದಲ್ಲಿ ನಿರೂಪಕ ಬರೆಯುತ್ತಿರುವ ಅನಿಸಿಕೆಗಳಿವೆ. strong opinions ಎಂದು ಕರೆಯಲಾದ ಇವು ನಿರೂಪಕ ತನ್ನ ಸದ್ಯದ ವರ್ತಮಾನಕ್ಕೆ ಸ್ಪಂದಿಸಿ ಬರೆದ ಬರಹಗಳು. ಅಂದ ಮಾತ್ರಕ್ಕೆ ಇವೇನೂ ಕಾಲ ಕಾಲಕ್ಕೆ ಅವನಲ್ಲಿ ಮೂಡಿದ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/QdaDFkrcw38/blog-post_29.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TKN5ol2IJTI/AAAAAAAABFM/ZJbimmJawVc/s72-c/The+Dairy+of+a+Bad+year0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/QdaDFkrcw38" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/09/blog-post_29.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-1359047018405713229</guid><pubDate>Mon, 20 Sep 2010 13:32:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-09-20T19:02:00.085+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಕೊನೆಯ ಕಂತು</title><atom:summary>ನಿಮ್ಮ ಕತೆಗಳಲ್ಲಿ ಪರಸ್ಪರ ಸಂವಾದಿಯಾಗಿ ಬರುವ ಪರಿಪ್ರೇಕ್ಷ್ಯಗಳ ಬಳಕೆ ಇರುತ್ತೆ. ಗುಳೆ ಮತ್ತು ತಾಯಿಯನ್ನ ಕಳೆದುಕೊಂಡ ನೋವು. ಕ್ರಾಂತಿ ಮತ್ತು ಆಧ್ಯಾತ್ಮ. ತಂದೆ-ಮಗ-ಪ್ರಿಯಕರ ಮೂರೂ ನೆಲೆಯಲ್ಲಿ ಕಂಡು ಬರುವ ಗಂಡು ಹೆಣ್ಣು ಸಂಬಂಧ ಈ ತರದ್ದು. ಇದರ ಹಿನ್ನೆಲೆ ಏನು? 

ಅವು ಒಂದಕ್ಕೊಂದು ಒಂದಕ್ಕೊಂದು ಹೊಂದ್ಕೊಂಡಂಗೆ ಇವೆ ಅವು. ಬೇರೆ ಬೇರೆ ಅಲ್ಲ ಅವು. ತಂದೆಯಾಗೋದು, ಮಗ ಆಗೋದು ಅಥವಾ ಆಕೆಯ ಪ್ರಿಯಕರ ಆಗೋದು ಮೂರೂ ಚಾನ್ಸಸ್ ಇದೆ ಅಲ್ಲಿ. ಸೊ, ಯಾವುದು ಹೆಚ್ಚು domination ಇದೆ ಅದಾಗುತ್ತೆ. </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/V89yyXqB1DY/blog-post_20.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TJDMDlCr3UI/AAAAAAAABDM/LyNgWSPX2Pg/s72-c/baro+geejaga.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/V89yyXqB1DY" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/09/blog-post_20.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-5369651039773977931</guid><pubDate>Wed, 15 Sep 2010 13:29:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-09-15T18:59:09.895+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಹದಿಮೂರು</title><atom:summary>ನಿಮ್ಮ ಊರ ಮಧ್ಯದ ಕಣ್ಣ ಕಾಡಿನೊಳಗೆ ಕತೆಯ ಹರಹು, ವ್ಯಾಪ್ತಿ ಒಂದು ಸಣ್ಣಕತೆಯ ವ್ಯಾಪ್ತಿಯನ್ನು ಮೀರಿದ್ದು ಅನಿಸುತ್ತೆ. ಅಲ್ಲಿ ನಿರೂಪಣೆಯನ್ನ ಸಂಕ್ಷಿಪ್ತಗೊಳಿಸಿದ ರೀತಿ ಇದೆಯಲ್ಲ ಅದು ಓದುಗನಲ್ಲಿ ಕಥಾನಕ ಹುಟ್ಟುಹಾಕುವ ಪ್ರಶ್ನೆಗಳನ್ನ ಬೆಳೆಯೋದಕ್ಕೆ ಬಿಡದ ಹಾಗೆ overlap  ಆದ ಹಾಗಿವೆ. ಅದನ್ನ ಕಾದಂಬರಿಯಾಗಿಸುವ ಅಗತ್ಯ ಇತ್ತು ಅನಿಸಲಿಲ್ಲವ ನಿಮಗೆ?

ಇರಬಹುದೇನೊ. ಅದನ್ನು ಕಾದಂಬರಿ ಅಂತ ಯೋಚ್ನೆ ಮಾಡಿರ್ಲಿಲ್ಲ. ಆದ್ರೆ ಬರೀತಾ ಬರೀತಾ ಬಹಳ ದೊಡ್ಡದಾಗಿ ಬಿಡ್ತು ಅನ್ನೊ ಆತಂಕ ಇತ್ತು. ಆ ಕತೆ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/bftR8SKl0po/blog-post_15.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/bftR8SKl0po" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/09/blog-post_15.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-1301417396212699131</guid><pubDate>Sat, 11 Sep 2010 10:23:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-09-11T15:53:50.982+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಹನ್ನೆರಡು</title><atom:summary>ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ ಅವಸ್ಥೆ ಕಾದಂಬರಿಯಲ್ಲಿ ಅಣ್ಣಾಜಿ ಮತ್ತು ಕೃಷ್ಣಪ್ಪನ ಮಧ್ಯೆ ಒಂದು ಪುಟ್ಟ ಚರ್ಚೆ ನಡೆಯುತ್ತೆ. ಕ್ಷುದ್ರ ದೈನಂದಿನ ಅಂತ ಆ ಬಗ್ಗೆ ಕೃಷ್ಣಪ್ಪನ ಒಂಥರಾ ತಿರಸ್ಕಾರದ ಮಾತು ಮತ್ತು ಅದರಲ್ಲೇ ನಿಜವಾದ ಜೀವನದ ಸೌಂದರ್ಯ ಇದೆ ಅನ್ನೋ ತರ ಅಣ್ಣಾಜಿಯ ವಾದ. ನಿಮ್ಮ ಕೆಲವು ಟಿಪ್ಪಣಿಗಳು, ಸಾಮಾನ್ಯ ಜನರ ದೈನಂದಿನಗಳೇ ರೂಪಕಗಳನ್ನು ಒದಗಿಸುತ್ತವೆ ಎನ್ನುವಂಥವು ಮತ್ತೆ ಕತೆಗಳಲ್ಲಿ ನೀವು ಚಿತ್ರಿಸುವ ಬದುಕು ಎರಡೂ ಅಣ್ಣಾಜಿಯ ನಿಲುವನ್ನೇ ಎತ್ತಿ ಹಿಡಿತವೆ. ಇದನ್ನ ಸ್ವಲ್ಪ ವಿವರಿಸಬಹುದ?

ಕತೆ</atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/acL10m-xzzs/blog-post_11.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TItYhi9Vd8I/AAAAAAAABC8/qqRcvL25VzY/s72-c/holebadiya+belagu-2.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/acL10m-xzzs" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/09/blog-post_11.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-2119259263373572281</guid><pubDate>Sun, 05 Sep 2010 14:48:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-09-05T20:18:08.178+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಹನ್ನೊಂದು</title><atom:summary>ಅನುವಾದಗಳ ಬಗ್ಗೆ ನಿಮ್ಮ ಆಸಕ್ತಿ, ಪ್ರೇರಣೆ ಮತ್ತು ಅದರ ಅನುಭವ ಏನು?

ಅನುವಾದದ್ದೇ ಬೇರೆ ಒಂದು ಪ್ರಪಂಚ ಮತ್ತು ಬೇರೆಯೇ ಒಂದು ಶಿಸ್ತು ಅದು. ಅನುವಾದ, ನನ್ನ ಪ್ರಕಾರ ,ಯಾವ್ದೇ ಒಬ್ಬ ಲೇಖಕರಿಗೆ ಅದು ಒಂದು ಸಾಂಸ್ಕೃತಿಕ ಜವಾಬ್ದಾರಿ ಅಂತ ನಾನು ಅಂದ್ಕೊಂಡಿದೀನಿ. ಯಾವ್ದೇ ಒಂದು ಮಹತ್ವದ ಕೃತಿಯನ್ನ ಅನುವಾದ ಮಾಡೋದು, ನನ್ನ ಭಾಷೆಗೆ ತರೋದು ಒಂದು ಸಾಂಸ್ಕೃತಿಕವಾದ ಜವಾಬ್ದಾರಿ. ನಾನಾತರ ಅನುವಾದ ಮಾಡಿದೀನಿ ಅಂತ ಹೇಳ್ತಾ ಇಲ್ಲ, ಒಟ್ಟಾರೆಯಾಗಿ ಅನುವಾದದ ಬಗ್ಗೆ ಹೇಳ್ತಾ ಇದ್ದೇನೆ.  ಒಬ್ಬ ತಿಳಿದ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/rKQNzytK1C8/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TIOtiU25coI/AAAAAAAABCc/StDlNt5w7BM/s72-c/The+rebel.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/rKQNzytK1C8" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/09/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-6838667366477650673</guid><pubDate>Mon, 30 Aug 2010 03:48:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-08-30T09:18:00.515+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಹತ್ತು</title><atom:summary>ಬರಹಗಾರನ ಕಂಫರ್ಟ್ ಜೋನ್‌ ಬಗ್ಗೆ ನಿಮಗೇನನ್ಸುತ್ತೆ. ಅದನ್ನ ಒಬ್ಬ ಲೇಖಕ ಮೀರೋದು ಅಂದ್ರೆ ಏನು, ಹೇಗೆ? 


ಯಾವಾಗ್ಲು ಒಬ್ಬ ನಿಜವಾದ ಕಲಾವಿದನಿಗೆ ಯಾವಾಗ್ಲುನು ಅವನು ಏನನ್ನು ಮಾಡಿದ್ದಾನೊ ಅದಕ್ಕೆ ಮೀರಿದ್ದನ್ನ ಮಾಡ್ಬೇಕು ಅನ್ನೋ ಒಳತುಡಿತ ಅವನಿಗಿರುತ್ತೆ. ಮತ್ತೆ ಅದರ ಬೌಂಡ್ರೀಸ್ ಎಲ್ಲಿರುತ್ತೆ ಅವ್ನಿಗೆ ಗೊತ್ತಿರಲ್ಲ. ಹಾಗೆ ಹುಡುಕ್ಕೊಂಡು ಹೋಗೋದೆ ಒಂದು ಕೆಲಸ ಆಗಿರುತ್ತೆ. ಸೊ ಹಾಗೆ ಒಂದು boundries draw ಮಾಡ್ಕೊಂಡಿದ್ರೆ ಅವ್ನು, next time ಅದನ್ನ cross ಮಾಡ್ತಾನವ್ನು. ಸೊ ನನ್ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/Xzf7KYn3CzI/blog-post_30.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/THnZRhFDhyI/AAAAAAAABCM/jdwPbfidhpo/s72-c/Keshava+Malagi-2.JPG" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/Xzf7KYn3CzI" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/08/blog-post_30.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-7589727151282953312</guid><pubDate>Wed, 25 Aug 2010 14:29:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-08-25T20:08:57.375+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಒಂಭತ್ತು</title><atom:summary>ಅಕ್ಷರ ವ್ಯಾಮೋಹ ಮತ್ತು ಅಕ್ಷರ ವೈರಾಗ್ಯಗಳ ನಡುವಿನ ಒಂದು ಸಂತುಲಿತ ಮನಸ್ಥಿತಿಯನ್ನು ಬರಹಗಾರ ರೂಪಿಸಿಕೊಳ್ಳುವುದು ಹೇಗೆ? ಇದು ಎಲ್ಲಾ ಬರಹಗಾರರಲ್ಲಿಯೂ ಇರುತ್ತೋ ಇಲ್ವೊ ಗೊತ್ತಿಲ್ಲ, ನಿಮ್ಮ ಬರವಣಿಗೆಯಲ್ಲಂತೂ ಕಾಣಿಸಿದೆ.


ಎಲ್ಲಾ ಲೇಖಕರಿಗೂ ಇರಬಹುದೋ ಏನೋ ನನಗೊತ್ತಿಲ್ಲ. ಇದು ಈ ತರದ contradiction ಯಾಕೆ ಬರುತ್ತೆ ಅಂದ್ರೆ ನನಗೆ, ಈಗ ಈ ಸೂಕ್ಷ್ಮತೆ, ಸಾಹಿತ್ಯದ ಸೂಕ್ಷ್ಮತೆ ಅಂತೇನೂ ಅಲ್ಲ, ಅದು ಕಾರಣ ಇದಕ್ಕೆ. ಈಗ ನೋಡ್ರಿ ನಾನು ಕಳೆದ ವಾರ ಎಲ್ಲೋ ಒಂದು ಸಾಹಿತ್ಯ ಸಂವಾದಕ್ಕೆ ಹೋಗಿದ್ದಾಗ</atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/QwogGkLa7Pk/blog-post_25.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://3.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/THUnmr1N74I/AAAAAAAAA_s/9UlNDacIeIs/s72-c/50220252.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/QwogGkLa7Pk" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/08/blog-post_25.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-3175712605898316082</guid><pubDate>Thu, 19 Aug 2010 19:31:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-08-20T01:01:00.593+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಎಂಟು</title><atom:summary>"ಕಾದಂಬರಿಯ ಅನನ್ಯತೆಗೆ ನಿಮ್ಮ ನಿರೂಪಣಾ ಕ್ರಮ ಹೆಚ್ಚು ಹತ್ತಿರವಿದೆ ಎನ್ನುವ ಬಗ್ಗೆ ಅನೇಕ ವಿಮರ್ಶಕರ ನಿಲುವಿನ ಬಗ್ಗೆ ಗೊತ್ತು. ಈ ಬಗ್ಗೆ ನಿಮ್ಮ ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆ ಏನು?" ಎಂದು ಕೇಳಿದ ಪ್ರಶ್ನೆಗೆ ಕೇಶವ ಮಳಗಿಯವರು ನೀಡಿದ ಉತ್ತರದ ಮುಂದುವರಿದ ಭಾಗ...

ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿ ಯಾವಾಗ್ಲೂನು ಏನಾಗಿದೆ ಅಂದ್ರೆ, ಈಗ ಸಣ್ಣಕತೆಗಳು ಅಂದ್ರೆ ಮಾಸ್ತಿ ನಮ್ಮ ಗಮನದಲ್ಲಿದ್ದಾರೆ. ಅದಕ್ಕಿಂತ ಮುಂಚೆ ಹೇಳೋದಾದ್ರೆ ಪಂಜೆಯವರು ನಮ್ಮ ಗಮನದಲ್ಲಿದ್ದಾರೆ. ಸೊ ಅವರಿಬ್ರುನು ಈ ತರ ತಮ್ಮ ಮಾದರಿಯನ್ನ ರೂಢಿಸಿಕೊಂಡಿದ್ದು.  </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/I7oNU46E1Mw/blog-post_20.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TG1MWWB_H6I/AAAAAAAAA_M/1qUk76TAh9c/s72-c/masti+parampare.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/I7oNU46E1Mw" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/08/blog-post_20.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-4176681445829952522</guid><pubDate>Sun, 15 Aug 2010 13:53:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-08-15T19:23:01.895+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಏಳು</title><atom:summary>ಕನಸುಗಾರಿಕೆ ಮತ್ತು ಭಾವುಕತೆ ನಿಮ್ಮ ಕತೆಗಳ ಮೂಲದ್ರವ್ಯ ಎನ್ನುವ ಮಾತಿದ್ದರೂ ವಾಸ್ತವಕ್ಕೆ ಒತ್ತುಕೊಟ್ಟು ಬರೆಯುವ ನೀವು ಭಾವುಕಳಾದ ನಾಯಕಿಯೇ ಪ್ರಧಾನವಾಗಿರುವ  - `ಯಾರೂ ಬಾಹೋರಿಲ್ಲ' ಭಾವವೇ ಪ್ರಧಾನವಾದಂಥ ಕೆಲವು ಪಾತ್ರಗಳನ್ನು ಸೃಜಿಸುವಾಗ ಕತೆ ಮತ್ತು ಪಾತ್ರಗಳ ಚಿತ್ರಣದಲ್ಲಿ ‘ರೊಮ್ಯಾಂಟಿಕ್ ಆದರ್ಶ’ ಮಾದರಿಯ ಗಂಡು-ಹೆಣ್ಣು ಮತ್ತು ಅಂಥ ಸನ್ನಿವೇಶಗಳನ್ನು ನಿರ್ಮಿಸ್ತೀರಿ. ಈ ಮಾದರಿಯಲ್ಲಿ ಒಂದು ಬಗೆಯ ಅವಾಸ್ತವಿಕತೆ ಇದೆ ಅನಿಸುವುದಿಲ್ಲವೆ? ಬಾರೋ ಗೀಜಗ ಕತೆಯಲ್ಲಿ ಈ ಬಗೆಯ ಕತೆ ಏರಿದ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/rai4jG-JXNs/blog-post_15.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TGfwqKwWcWI/AAAAAAAAA9w/XKVBvJ19G8c/s72-c/holebadiya+belagu-20001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/rai4jG-JXNs" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/08/blog-post_15.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-3195318583523678288</guid><pubDate>Tue, 10 Aug 2010 13:10:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-08-10T18:40:01.349+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಆರು</title><atom:summary>ಆಧ್ಯಾತ್ಮ-ಸಂನ್ಯಾಸ-ಮಠ-ಸ್ವಾಮೀಜಿ ಇತ್ಯಾದಿ ನಿಮ್ಮ ಕತೆಗಳಲ್ಲಿ ಮತ್ತೆ ಮತ್ತೆ ಎದುರಾಗುವ ಇನ್ನೊಂದು ಬಹುಮುಖ್ಯವಾದ ವಿದ್ಯಮಾನ. ಅದು ಜೀವನಾನುಭವದಿಂದ ಹುಟ್ಟಿದ ಆಧ್ಯಾತ್ಮದ ತತ್ವವಾಗಿ ಬರುವುದಿದೆ. ಜೀವನ ವಿಮುಖತೆಯಾಗಿ, ಸಂನ್ಯಾಸವೋ, ಇದ್ದಕ್ಕಿದ್ದ ಹಾಗೆ ಕಣ್ಮರೆಯಾಗುವುದೋ, ಆತ್ಮಹತ್ಯೆ ಅಥವಾ ಸಾವಾಗಿಯೋ ಬರುವ ಜೀವನ ವಿಮುಖತೆಯಾಗಿಯೂ ಬರುವುದಿದೆ. ಮಠ ಮತ್ತು ಆಧ್ಯಾತ್ಮಿಕ ಸಿದ್ಧಿಯಾಗಿ ಅಂಗದ ಧರೆಯಲ್ಲಿ ಆಗುವ ಹಾಗೆ, ಬರುವುದಿದೆ. ಹೀಗೆ ಮತ್ತೆ ಮತ್ತೆ ಬರುವ ಈ ವಿದ್ಯಮಾನದ ಹಿನ್ನೆಲೆ ಏನು?

</atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/85WdDv8beLU/blog-post_10.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TGFOgBaAOAI/AAAAAAAAA9Q/SwJTl1Y1QgA/s72-c/angada+dhare.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/85WdDv8beLU" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/08/blog-post_10.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-3035911265100695841</guid><pubDate>Thu, 05 Aug 2010 16:39:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-08-05T22:09:34.379+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಐದು</title><atom:summary>ಇವತ್ತಿನ ಮೂಲಭೂತವಾದದತ್ತ ಆಕರ್ಷಣೆ ಬೆಳೆಸಿಕೊಳ್ಳುತ್ತಿರುವ ಯುವ ಸಮುದಾಯದ ಆಳದ ಬಂಡಾಯ, ಪ್ರತಿರೋಧದ ಬಯಕೆ, ಭುಗಿಲೇಳುವ ಬಯಕೆ - ಇವುಗಳನ್ನ ನೀವು ಅದೇ ಪಾತಳಿಯಿಂದ 
[ "ತತ್‌ಕ್ಷಣದ ಶೋಷಣೆಯ ಕಾರಣಗಳು ಇಲ್ಲದಾಗಲೂ ಮನಸ್ಸೊಂದು ಕ್ರಾಂತಿಕಾರಿಯಾಗಲು ಯಾಕೆ ಹಾತೊರೆಯುತ್ತದೆ? ಯಾಕೆ ಬಂಡಾಯವೇಳುತ್ತದೆ? ಸರಳವಾಗಿ ಹೇಳುವುದಾದರೆ, ಇನ್ನಷ್ಟು ತೀವ್ರವಾದ ಸಂಬಂಧಗಳ ಅಗತ್ಯಕ್ಕಾಗಿ." ]  ನೋಡುತ್ತೀರಾ ಅಥವಾ ಅದನ್ನು ಬೇರೆ ತರ ವಿಶ್ಲೇಷಿಸುತ್ತೀರ? 

ಆ ತರದ ಭಾವುಕ ಪ್ರವಾಹ ಒಂದು ಇದೆಯಲ್ಲ, ಏನಂದ್ರೆ, </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/xtfE3DkxzxE/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TFrnfnrdVnI/AAAAAAAAA8w/gU_O6XjfGcY/s72-c/himse-2.bmp" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/xtfE3DkxzxE" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/08/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-548625230798931233</guid><pubDate>Sat, 31 Jul 2010 12:59:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-07-31T18:29:50.002+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ನಾಲ್ಕು</title><atom:summary>ಈಗ ನೀವು ಒಂದೇ ಕತೆಯಲ್ಲಿ ಈ ತರ ಬೇರೆ ಬೇರೆ ಬರುತ್ತೆ ಅಂತ ಹೇಳಿದ್ರಲ್ಲ, actually ನಾನು ಒಂದು ಕರ್ಮಠ ವೈದಿಕ ಸಂಸ್ಕೃತಿ ಇದ್ಯಲ್ಲ, ಅಲ್ಲಿಂದ ನಾನು ಬಂದಿದೀನಿ. ಸೊ, ಹಾಗಾಗಿ, ಸೌಭಾಗ್ಯವತಿಯನ್ನ ನಾನೇನು ಬೇರೆದಾಗಿ, ಪ್ರತ್ಯೇಕವಾಗಿ ಕಲ್ಪನೆ ಮಾಡ್ಬೇಕಾಗಿರ್ಲಿಲ್ಲ. ಅಲ್ಲಿನ ಯಾವುದೇ ಒಂದು ಕರ್ಮಠ ವಿಷಯವೇ ಇರಬಹುದು, ಮಾನವೀಯ ವಿಷಯವೇ ಇರಬಹುದು. ಅದು ಎಷ್ಟರಮಟ್ಟಿಗೆ ಇದೆ ಅಂದ್ರೆ, ಹುಟ್ಟಿ ಬೆಳೆದಿದ್ದೆಲ್ಲ ಒಂದು ವೈದಿಕರ ಮನೆತನದಲ್ಲೇ ಆಗಿರೋದ್ರಿಂದ, ಸಂಸ್ಕೃತ ನಾನು ಕಲ್ತಿದೀನಿ, ಅದರ ಎಲ್ಲ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/kQW902_YweA/blog-post_31.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TFQdHa0losI/AAAAAAAAA8g/t9MIiGkdJZo/s72-c/Vennela+dorasani0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/kQW902_YweA" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/07/blog-post_31.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-6412933997694962857</guid><pubDate>Tue, 27 Jul 2010 12:34:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-07-27T18:04:37.736+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಮೂರು</title><atom:summary>
ನಿಮ್ಮ ಕತೆಗಳಲ್ಲಿ ಆತ್ಮನಿವೇದನೆಯ ತಂತ್ರ ಭಾಗಶಃ ಬಳಕೆಯಾಗುತ್ತಾ ಇರುತ್ತೆ, ಪೂರ್ಣವಾಗಿ ಆಗುವುದಿಲ್ಲ. ಇದಕ್ಕೇನು ಕಾರಣ? ವಿಭಿನ್ನ ಹಿನ್ನೆಲೆಯ ಪಾತ್ರಗಳನ್ನ, ಉದಾಹರಣೆಗೆ ವೈದಿಕ ಹಿನ್ನೆಲೆಯ ತುಂಗಭದ್ರಾ, ಮುಸ್ಲಿಂ ಹಿನ್ನೆಲೆಯ ಹಶಂಬಿ, ನಾಟಕದವರ ಮಾಳವ್ವ - ಪಾತ್ರಗಳನ್ನ ನಿರ್ವಹಿಸುವಾಗ ಇದು ಕಷ್ಟ ಅಗುವುದಿಲ್ಲವೆ? 

ನಾನು ಕತೆಗಳನ್ನ ಬರೆಯೋಕೆ ಸುರು ಮಾಡಿದ ಒಂದು ಕಾಲಘಟ್ಟ ಇದ್ಯಲ್ಲ. 80ರ ಸುಮಾರಿಗೆ ಅಂದ್ರೆ ನವ್ಯ ಸಾಹಿತ್ಯದ ಪ್ರಭಾವ ಇದೆ ನೋಡಿ, ಉತ್ಕರ್ಷದಲ್ಲಿದ್ದ ಕಾಲ. ನವ್ಯ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/u_SbBfvmZ04/blog-post_27.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TEsZY100ghI/AAAAAAAAA6I/YTBHKHX2IE4/s72-c/Keshava.JPG" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/u_SbBfvmZ04" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/07/blog-post_27.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-1479282238401758527</guid><pubDate>Fri, 23 Jul 2010 14:32:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-07-23T20:02:41.817+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಎರಡು</title><atom:summary>ನಿಮ್ಮ ನೆಲೆಯ ಅನುಕಂಪವನ್ನು ಬಿಟ್ಟು ಸಮುದಾಯದ ನೆಲೆಯಲ್ಲಿ ಈ ಸಂವೇದನೆಯನ್ನು ಗಮನಿಸಿದ್ರೆ, ಬದಲಾಗ್ತಾ ಇರುವ ಪರಿಸ್ಥಿತಿಯಲ್ಲಿ ಸಮುದಾಯದ ಸಂವೇದನೆಯ ನೆಲೆಗಳು ಕೂಡ ಬದಲಾಗ್ತ ಇವೆ ಅನಿಸುವುದಿಲ್ಲವೆ? 

ಈಗ ನೋಡಿ ಈ ಜಗತ್ತು ಹೇಗೆ ಕ್ಷಿಪ್ರಗತಿಯಲ್ಲಿ ಬದಲಾಗ್ತಾ ಇರುತ್ತೆ, ಅದಕ್ಕೆ ತಕ್ಕ ಹಾಗೆ ಆ  ಜಗತ್ತಿಗೆ ತೆರೆದುಕೊಂಡಿರೋ ಎಲ್ರೂನು ಬದಲಾಗ್ತಾ ಇರ್ತಾರೆ. ಸೊ, ಈ shift ಅಲ್ಲಿನೂ ಆಗ್ತಾ ಇಲ್ವ ಅಂತ ನಿಮ್ಮ ಪ್ರಶ್ನೆ. ಖಂಡಿತ shift ಆಗ್ತಾನೆ ಇರುತ್ತೆ. ಬಟ್ ಯಾವ್ದೇ ಒಂದು ಸಮಾಜದ ಜವಾಬ್ದಾರಿ</atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/Pdr6KoGvbCg/blog-post_23.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TEmmXQSk9OI/AAAAAAAAA5w/v7YAxVcNfYM/s72-c/James+P+Blair-4.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/Pdr6KoGvbCg" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/07/blog-post_23.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-4143409416144940666</guid><pubDate>Sun, 18 Jul 2010 05:08:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-07-18T10:38:32.872+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">ಕೇಶವ ಮಳಗಿ</category><title>ಕತೆಗಾರ ಕೇಶವ ಮಳಗಿ ಸಂದರ್ಶನ :  ಭಾಗ ಒಂದು</title><atom:summary>ಕತೆಗಾರಿಕೆಯನ್ನು ಒಂದು ಕಲಾ ಮಾಧ್ಯಮವಾಗಿ ನೋಡುವಾಗಲೂ, ಅದು ಬದುಕನ್ನು, ಜೀವಂತ ಮನುಷ್ಯರನ್ನು ಕಟ್ಟಿಕೊಡಬೇಕು, ಅವರು ಬೆವರು, ಸ್ಪರ್ಶ, ವಾಸನೆ, ನೋಟವಾಗಿ ಓದುಗರಿಗೆ ಒದಗಿಬರಬೇಕು, ಒಂದು ಕಥಾನಕದ ಅಷ್ಟೂ ಪಾತ್ರಗಳನ್ನು ಅಕ್ಷರದಲ್ಲಿ ಮತ್ತೊಮ್ಮೆ ಜೀವಂತವಾಗಿಸಬೇಕು, ಅವರ ಬದುಕನ್ನು ಓದುಗ ತಲುಪಬೇಕು ಎನ್ನುವ ಆಳವಾದ ಮತ್ತು ಧೀಮಂತವಾದ ಉದ್ದೇಶವನ್ನಿಟ್ಟುಕೊಂಡು, ಅದುವರೆಗಿನ ಎಲ್ಲ ಸ್ಥಾಪಿತ, ಸಿದ್ಧ ಮಾದರಿಗಳಿಂದ ಹೊರಬಂದು ಕತೆ-ಕಾದಂಬರಿಗಳನ್ನು ಬರೆದ ಕತೆಗಾರ, ಕೇಶವ ಮಳಗಿ. ಸದ್ದು </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/NRuaWbvpuOo/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/TEKLL5ix4rI/AAAAAAAAA4g/RJv53R9CfDU/s72-c/Keshava+Malagi-2.JPG" height="72" width="72" /><thr:total>0</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/NRuaWbvpuOo" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/07/blog-post.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-4364220458776224975</guid><pubDate>Mon, 24 May 2010 18:23:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-05-24T23:56:56.334+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">Anjum Hasan</category><title>ವ್ಯಕ್ತ ಮಧ್ಯದ ಅವ್ಯಕ್ತ</title><atom:summary>ಬೃಹದಾರಣ್ಯಕ ಉಪನಿಷತ್ತಿನ ಒಂದು ಕಥೆ. ಜನಕ ರಾಜ ಒಂದು ಯಜ್ಞ ಮುಗಿಸಿದ ನಂತರ ಒಂದು ಸಾವಿರ ಗೋವುಗಳನ್ನು  - ಪ್ರತಿಯೊಂದು ಗೋವಿನ ಕೊಂಬುಗಳಿಗೆ ಹತ್ತು ಚಿನ್ನದ ನಾಣ್ಯಗಳನ್ನೂ ಕಟ್ಟಿಸಿ, ಬ್ರಾಹ್ಮಣರಲ್ಲಿ ವಿಜ್ಞಾಪನೆ ಮಾಡಿಕೊಳ್ಳುತ್ತಾನೆ, ತಮ್ಮಲ್ಲಿ ಬ್ರಹ್ಮಿಷ್ಠರಾದವರು ಈ ಗೋವುಗಳನ್ನು ಹೊಡೆದುಕೊಂಡು ಹೋಗಿ. ಯಾರಿಗೂ ಧೈರ್ಯವಾಗುವುದಿಲ್ಲ. ಆಗ ಯಾಜ್ಞವಲ್ಕ್ಯರು ತಮ್ಮ ಶಿಷ್ಯರಿಗೆ ಗೋವುಗಳನ್ನು ಆಶ್ರಮಕ್ಕೆ ಹೊಡೆದುಕೊಂಡು ಹೋಗಲು ಹೇಳುತ್ತಾರೆ. ಈ ಸಭೆಯಲ್ಲಿ ಗಾರ್ಗಿ ಎಂಬ ಬ್ರಹ್ಮಜ್ಞಾನಿಯೊಬ್ಬಳು </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/C4zDTLrcuBQ/blog-post_24.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://4.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/S_rCKq9B7zI/AAAAAAAAA00/4Bmmtkea5Tk/s72-c/neti+neti0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>8</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/C4zDTLrcuBQ" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/05/blog-post_24.html</feedburner:origLink></item><item><guid isPermaLink="false">tag:blogger.com,1999:blog-192802806804829249.post-2662870711009975239</guid><pubDate>Sun, 09 May 2010 19:17:00 +0000</pubDate><atom:updated>2010-05-10T00:47:50.417+05:30</atom:updated><category domain="http://www.blogger.com/atom/ns#">Junichiro Tanizaki</category><title>ಬದುಕು ಅತಂತ್ರ; ಕಥಾನಕಕ್ಕೆ ತಂತ್ರ</title><atom:summary>ಖ್ಯಾತ ಇಂಗ್ಲೀಷ್ ಕಾದಂಬರಿಕಾರ ಕಿರಣ್ ನಗರ್ಕರ್ ಒಮ್ಮೆ ತಾವು ಮತ್ತೆ ಮತ್ತೆ ಓದುವ ಅದ್ಭುತ ಕೃತಿಗಳಲ್ಲಿ ಈಗ ಬಹುತೇಕ ಮರವೆಯಾಗಿರುವ Junichiro Tanizakiಯ ಕಾದಂಬರಿ The Key ಕೂಡ ಒಂದು ಎಂದಿದ್ದರು. ಹಾಗೆ ನೋಡಿದರೆ ತನಗೆ ಈ ಪುಸ್ತಕ ರೆಕಮಂಡ್ ಮಾಡುವ ಪ್ರಕ್ರಿಯೆಯೇ ಒಗ್ಗುವುದಿಲ್ಲ ಎನ್ನುವ ನಗರ್ಕರ‍್ಗೆ ಅಷ್ಟೊಂದು ಹಿಡಿಸಿದ ಕಾದಂಬರಿಯಲ್ಲಿ ಏನಿದೆ ಅಂಥಾದ್ದು ಎನ್ನುವ ಕುತೂಹಲದಿಂದಲೇ ಓದಿದ್ದು ಇದನ್ನು.

ಇದೊಂದು ಡೈರಿ ಮೂಲಕ ತೆರೆದುಕೊಳ್ಳುವ ಕಾದಂಬರಿ. ಒಂದಲ್ಲ, ಎರಡು ಡೈರಿಗಳು, ಗಂಡನ </atom:summary><link>http://feedproxy.google.com/~r/narendra/~3/QXyjW4uqQeA/blog-post.html</link><author>narendrapai2003@gmail.com (ನರೇಂದ್ರ ಪೈ)</author><media:thumbnail xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/" url="http://1.bp.blogspot.com/_wp3B2GznOWM/S-cJDRMaGaI/AAAAAAAAA0c/2hNNywyjflI/s72-c/The+Key0001.jpg" height="72" width="72" /><thr:total>6</thr:total><description>&lt;img src="http://feeds.feedburner.com/~r/narendra/~4/QXyjW4uqQeA" height="1" width="1"/&gt;</description><feedburner:origLink>http://narendrapai.blogspot.com/2010/05/blog-post.html</feedburner:origLink></item></channel></rss>

