Podľa toho, ako so sa snažil “googliť”, nie som jediný, komu sa nešťastnou náhodou podarilo zmazať tréningové záznamy z webu endomondo.com. Naďalej som však mal dáta v aplikácii v telefóne, preto som ľahko prišiel na spôsob, ako ich znovu poslať na web. V jednoduchosti ide o tieto kroky:

1. V programe Endomondo zakážte automatický upload
2. Spustite file explorer s root oprávneniami
3. Otvorte adresár /data/data/com.endomondo/databases
4. Vykopírujte na SD kartu súbor EndomondoDatabase
5. Propojte telefón k PC ako USB mass storage
6. Súbor zálohujte v PC
7. Otvorte súbor programom SQLite database browser
8. Otvorte tabuľku workouts
9. Nájdite v nej podľa dĺžky Váš tréning
10. Zmenťe uploadStatus na 0 a lastUploaded tiež na 0
11. Zme�?te hodnotu workoutId na inú, starú si však zapamätajte
12. Vo všetkých tabuľkách, kde je stĺpec workoutId, zme�?te jeho hodnotu z pôvodnej na novú pre všetky riadky
13. Uložte databázu
14. Nakopírujte novú verziu s pôvodným menom na SD kartu v telefóne
15. Vykopírujte v telefóne zmenený súbor na pôvodné umiestnenie.
16. Zapnite program Endomondo
17. Uploadujte workout na web.

Mne celý proces aj s pátraním trval do 20 minút, preto verím, že Vy budete s celým procesom hotoví do piatich. V prípade nejasností alebo potreby podrobnejšieho návodu stačí pridať komentár.

V UK a čoskoro pravdepodobne aj na Slovensku Orange uvedie svoj mobilný telefón San Francisco, čo je vlastne obrandovaný telefón ZTE Blade. Jeho operačný systém však neoplýva spoľahlivosťou a rýchlosťou. Sám som si telefón prispôsoboval, preto ponúkam nástroje a návod pre jeho upgrade a vyladenie.

1. Clockwork Recovery

• rozbaľte archív, ktorý stiahnete na tejto webovej adrese, jeho veľkosť je 81,3 MB
• overte si veľkosť súboru 01-clockwork\clockwork-2.5.0.9.img, mala by byť 2.94 MB
• ak môžete, overte si jeho MD5 odtlačok, ten je d7664757ec3d4862cc408b7304e4df8f
• vypnite telefón
• odpojte od PC
• vyberte a naspäť vložte batériu
• stlačte tlačidlo pre zvýšenie hlasitosti, držte ho a súčasne zapínajte telefón DOPLNENÉ: Podľa komentára od Patresa je možné, že Blade predávaný na Slovensku je možné flashovať po stlačení kombinácie POWER+VOL-UP+MENU
• telefón počas štartu akoby zamrzne a na displeji ostane svietiť zelený robot – logo Androidu
• pripojte telefón k PC cez USB kábel
• je možné, že budete musieť nainštalovať ovládače
• spustite si príkazový riadok a prejdite do adresára 01-clockwork
• nasledujúci postup je kritický, pri jeho nedodržaní hrozí trvalé poškodenie a znefunkčnenie telefónu
• zadajte príkaz:

       fastboot-windows flash recovery clockwork-2.5.0.9.img

• po zapísaní ROM-u program fastboot oznámi, že je všetko v poriadku
• Reštartujte telefón zadaním príkazu do príkazového riadka:

       fastboot-windows reboot

• Telefón by sa mal spustiť ako obvykle. Ak je všetko v poriadku, máte najkritickejšiu časť za sebou

2. FroYo ROM

• nahrajte si z PC na SD kartu súbor zteblade.japanese_Jellyfish.RLS9.zip (ROM súbor) z adresára 02-Japanese-Jellyfish
• veľkosť súboru je 76,6 MB
• MD5 odtlačok pre súbor je 1698cf7af9d130b02ddc471d089751d8
• reštartujte telefón
• počas štartu držte tlačidlo pre zníženie hlasitosti
• v ponuke vyberte tlačidlami hlasitosť +/- voľbu pre zálohu a obnovenie zo zálohy
• potvrďte voľbu tlačidlom”home” (domov). Pre návrat do hlavnej ponuky používajte tlačidlo “back” (späť)
• vyberte voľbu zálohovať (toto bude chvíľu trvať)
• z hlavnej ponuky vyberte možnosť vymazať dáta
• z hlavnej ponuky vyberte možnosť vymazať swap
• z hlavnej ponuky vyberte možnosť pre inštaláciu vlastného zip súboru z ROM-om
• zvoľte prehliadanie SD karty a vyberte súbor s ROM-om
• potvrďte Vašu voľbu
• po inštalácii reštartujte telefón – prvá možnosť v hlavnej ponuke

3. SetCPU a ďalšie aplikácie

• z adresára 03-SetCpu nahrajte na SD kartu súbor setcpu_2.10-donate.apk
• po odpojení telefónu od PC vyberte tento súbor a nainštalujte ho
• následne spustite aplikáciu SetCpu
• vyberte možnosť “autodetect”
• ak bude treba, povoľte pridelenie root (superuser) oprávnení
• nastavte maximálnu a minimálnu frekvenciu
• ja mám osvedčenú maximálnu frekvenciu 691 MHz, najnižšiu 122 MHz
• povoľte nastavenie pri spustení telefónu
• ak máte program pre ukončovanie aplikácií, zaraďte SetCPU na zoznam ignorovaných
• navštívte v prehliadači na Vašom PC adresu http://market.android.com a nainštalujte si Vaše obľúbené aplikácie
• zoznam mojich obľúbených programov s odkazmi môžete nájsť v adresári 04-apps

Dúfam, že po použití tohto návodu budete mať aj Vy stabilnejší a rýchlejší telefón. pri jeho použití neručím za akékoľvek poškodenia alebo znefunkčnenia Vášho zariadenia. Ja mám boot image a ROM odskúšaný už na dvoch telefónoch ZTE Blade bez akýchkoľvek problémov.

If you use CakePHP framework, maybe you want to use its built-in user authentication and access list control. It can be really easy managed from Cake’s console application or You can use prepared scripts in application’s config directory. But sometimes console won’t work and you can’t use included SQL statements – for example if you use PostgresSQL as I do. If you don’t want to change prepared DB scripts, you can use included database schema to create tables requested by DB ACL component. Here is example code for this:

<?php

class AppController extends Controller
{

    var $components = array('Auth', 'Acl');
    var $uses = array('users');
    
    public function beforeFilter()
    {
        /* Create ACL*/
        
        require_once(CAKE . '/libs/model/schema.php');
        require_once(APP . '/config/sql/db_acl.php');

        $oSchema = new DbAclSchema();
        $oDB =& $this->users->getDataSource();
        $aTable = array();

        foreach ($oSchema->tables as $aTable => $fields)
        {
            $oDB->execute($oDB->dropSchema($oSchema, $aTable));
            $oDB->execute($oDB->createSchema($oSchema, $aTable));
        }
        
        /* END create ACL */
    }
}

?>

After you have created tables, just delete code from AppController.

Ak pracujete na rozsiahlejšom webovom projekte (alebo inej rozsiahlej aplikácii využívajúcej databázu), je pravdepodobné, že ste v rámci tvorby dokumentácie vytvárali aj dokumentáciu dátových modelov. Už pomerne dávno som na tento účel používal FabForce DBDesigner, ktorého štafetu prebral MySQL Workbench (MWB). Ide o veľmi šikovný nástroj, ktorý dovoľuje na slušnej úrovni vizualizovať štruktúru databázy.

Často sa však stáva, že niekto nemá daný softvér nainštalovaný alebo si ho ani nainštalovať nemôže. A práve od neho by ste potrebovali radu alebo pripomienky k vašej databáze. Sám som mal podobné problémy, preto som sa rozhodol tento problém riešiť pre svoj tím, a naše riešenie chceme uvoľniť ako opensource.

Keďže sú dátové modely MySQL Workbench iba zazipované XML, je riešením otvoriť *.mwb súbor, vyextrahovať súbor worbench.xml a pracovať už s ním. A ako každé XML, aj tieto dátové modely je možné zobrazovať pomocou XSLT šablóny. Takúto šablónu som vytvoril za pomoci CSS, javascriptu, jQuery a HTML5 canvasu. Dokáže prečítať MWB XML, zobrazť tabuľky aj so zoznamom stĺpcov, pozíciovať ich rovnako ako MySQL Workbench. Tabuľky zoskupuje do oblastí rovnako ako softvérový ekvivalent a nakoniec do HTML5 canvasu vykreslí čiary pre relácie medzi tabuľkami. Renderovanie takéhoto dátového modelu v prehliadačoch na báze Mozilly alebo opery je potom pomerne rýchle a výsledok je viac než uspokojivý.

Na to, aby bolo možné XML transformovať pomocou šablóny, je nutné pridať do hlavičky link na *.xsl súbor, ktorý sa dá zadarmo stiahnuť. Upravený začiatok hlavičky potom vyzerá nejako takto:

<?xml version="1.0"?>
<?xml-stylesheet type="text/xsl" href="http://onkokubo.sk/files/workbench.xsl" ?>

XML súbor s aplikovanou šablónou potom vyzerá nasledovne:

Problémom je už teraz iba to, ako automatizovať otvorenie archívu a vloženie odkazu na šablónu. Nástroj určený na tento účel zverejním čoskoro ako samostatný webový projekt .

Možno sa už i vám stalo, že ste potrebovali vytvoriť čo najkopaktnejší HTML dokument, ktorý mal napriek malému počtu súborov (ideálne jednému) obsahovať aspo�? minimalistickú grafiku. Ide napríklad o tiene a iné gradienty.
Ja sám som tento problém riešil pri vytváraní XSLT šablóny. Chcel som v �?om mať obsiahnuté aj javascripty (vrátane frameworku jQuery) a kaskádové štýly.
Problém nastal, keď som chcel prvkom nastaviť ako pozadie gradient a pritom nepoužívať linky na externé zdroje. V tomto prípade je možné nastaviť ako URL obrázka jeho obsah zakódovaný pomocou base64.
Na tento účel veľmi dobre poslúžia online enkódery, ktorých je na webe neúrekom. Po uploade obrázka na�? stačí skopírovať už zakódovaný text. Ja som použil napr. tento . Takto získaný base64 reťazec už môžeme vložiť priamo do url pre pozadie.

.gradient {
     background: url();
}

V mojom prípade je base64string nasledovný reťazec (bez zalomenia riadkov):

R0lGODdhAQAUAIQUAAddmQ1hmhNlnRppnyFuoShyoy93pjd7pz1/
qUSDq0uIrlKMsFmQsmCVtGaZtm2euHWiunynvYOrvomwwI6zwo6zwo6z
wo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwo6zwiwAAAAAAQAUAAAFES
AQCANRGAeSKAvTOA8USVMIADs=

Takto naštýlovanú triedu môžeme hneď použiť:

<div class="gradient">Trieda s pozadím</div>

A ako sa potom takto naštýlovaný element zobrazí?

Jediným jediným problémom ostáva prehliadač MSIE, ktorému sa v starších verziách takto definovaný obrázok vôbec nepáči.

Ak ste niekedy fotili vo vačších priestoroch ako sú haly, kostoly a podobne, možno ste mali problémy s tým, že sa Vám v jednom zábere miešalo svetlo blesku osvetľujúceho popredie a osvetlenia priestorov. Pri použití blesku fotoaparát totiž vyvažuje bielu na teplotu denného svetla (cca. 5500°K) a nevšíma si celkové farebné pomery.

Riešením je použitie svetelnejšieho objektívu s otvorenou clonou. V tomto prípade si musíme dať pozor na malú hĺbku ostrosti, čo býva niekedy problém. Kompromisom medzi obomi možnosťami je použitie blesku v režime fill-in (o 1-2 EV zoslabená intenzita) s následným doexponovaním a dovážením bielej pri vyvolávaní z RAW (ktorému sa tak – či tak pravdepodobne nevyhneme).

Nikon SJ-1 - sada gélových filtrov

Málo využívanou možnosťou je použitie malej pomôcky. Jednoducho stačí zmeniť teplotu svetla blesku na podobnú, ako má existujúce osvetlenie. Na tento účel sú v ponuke Nikon-u farebné filtre. Pre najpoužívanejšie rady systémových bleskov (SB-600, SB-800 a SB-900) je to sada SJ-1. Je to vlastne zostava gélových fólií rôznej farby, ktorá sa vkladá medzi difúzor a hlavu blesku.

Nikon SJ-1 - filtre pre vyváženie bielej

Pre úpravu teploty svetla sú k dispozícii štyri druhy filtrov: 2 pre žiarovkové a 2 pre fluoroscenčné svetlo. Pre každý typ osvetlenia sú v intenzite 0,3EV a 1EV, podľa sily zafarbenia. Pri použití jedného z týchto štyroch filtrov upravte po nasadení vyváženie bielej z “auto” na príslušnú farbu. Takto zabezpečíte, že výsledné fotografie nebudú mať zafarbenie zhodné s filtrom. Je ale stále pravdepodobné, že bielu budete musieť dovyvažovať v počítači.

Okrem nich v sade nájdeme filtre pre farebné efekty vo farbách červená, modrá, žltá a jantárová. Nimi môžeme upraviť osvetlenie, čím ho urobíme zaujímavejším (napríklad farebný efekt na pozadí a pod.). Na toto je vhodné použiť systémový blesk v rámci Nikon CLS ako diaľkovo riadený záblesk. Môžu byť teda spolu s bleskom lacnejšou alternatívou k štúdiovým zábleskom s farebnými filtrami, i keď systémové blesky nedisponujú rovnakým výkonom a možnosťami.

Nikon SJ-1 - filtre pre farebné efekty

Fólie fitrov sú pomerne odolné, takže sa dajú používať opakovane. Výrobca odporúča výmenu pri vačšej zmene zafarbenia alebo priveľkej deformácii teplom. Táto nastáva pri väčších intenzitách záblesku a obyčajne neovplyv�?uje funkčnosť, nemusíme sa báť ani znečistenia hlavy blesku roztopenou fóliou.

Nikon SJ-1 - filter zvlnený teplom

Ani používatelia iných značiek nemusia byť nešťastní, že ich výrobca nemá v ponuke podobný produkt. Podľa ohlasov je vraj možné sadu SJ-1 používať s malou úpravou aj na systémových bleskoch Canon Speedlite. Za takéto použitie už ale firma Nikon neručí. Zárove�? berte na vedomie, že tieto filtre sú považované za spotrebný materiál preto s reklamáciami na rýchle opotrebenie nepochodíte. Pri rozumnou používaní však s nimi nebudete mať problémy. Ľahko sa usklad�?ujú v malom púzdre, prípadné nečistoty odstránite vlhkou handričkou.

V zamestnaní ale aj vo svojom voľnom čase sa venujem vývoju webových aplikácií. V poslednej dobe čím ďalej, tým viac pociťujem tlak na pretláčanie ich obsahu do vyhľadávačov a teda užívateľovi. V tomto kontexte dnes medzi vývojármi rezonuje skratka SEO. Čo to vlastne je a čo to nie je? Zistil som, že pri tlaku na čo najvyššie umiestnenie vo výsledkoch vyhľadávačov sa vytráca logika a nadväznosť pri robení niektorých krokov pokladaných za dôležité pre SEO. To, čo tu budem písať nie je nič, čo by bolo exaktnou poučkou (ako SEO nie je exaktná veda), je to môj (a nielen môj) pohľad na túto problematiku.

Čo to je SEO?

Anglická skratka znamená Search Engine Optimization. Skúsme to preložiť do slovenčiny. Optimalizácia pre vyhľadávače. Tak je to aspo�? väčšinou prekladané.  Ako sa vyjadruje aj p. Michal Prokop, nie je to sťastný preklad. My nechceme, aby sa náš projekt páčil googlu. My chceme, aby bol náš projekt vyhľadateľný a aby sa dostal k správnemu adresátovi. Aj keď to bude znieť určite zvláštne, ale skúsme si teda SEO predstaviť ako “optimalizáciu vyhľadateľnosti”.

A prečo mám byť vyhľadateľný? To je jasné. Aby sa ku mne dostali ľudia. Akí, to už záleží od našej stránky a od našich predstáv. Ak máme internetový obchod, chceme, aby k nám prišiel zákazník, ktorý by mohol kúpiť nami ponúkaný produkt. Ak píšeme blog (ako je tento), chceme, aby sa k nám dostal niekto, kto bude mať záujem o nami napísaný text. Tak, či tak, vždy sa snažíme “predať” náš produkt.

Je SEO dobré a páči sa vyhľadávaču?

Pred tým, než napíšem čokoľvek, áno, SEO, je dobré. ALE… Nemalo by byť vnímané ako postupnosť relatívne jednoduchých úkonov, ktoré môžem aplikovať na moju stránku ako nejaký obal a všetko bude v najlepšom poriadku.

Skúsme si predstaviť, prečo nám google ponúkne vo výsledkoch vyhľadávania tú-ktorú stránku. V prvom rade vyhľadávame text (pri väčšine vyhľadávaní, i keď rozpoznávanie obrazu a multimédií v budúcnosti bude hrať obrovkú úlohu). Je to niekoľko kľúčových slov zadaných na titulke vyhľadávača. Ten následne prejde svoj index a nájde obsah, ktorý je pre danú frázu čo najrelevantnejší. A ako sa rozhoduje, či je náš obsah relevantný? Jednoducho si zistí, či a ako sú slová frázy u nás používané. Na to zbaví stránku nepotrebných dát a číta ju ako čistý text. Skúste si aj Vy vypnúť štýly vo Vašom prehliadači a prejdite si letmo text napríklad aj tohto príspevku. Niektoré veci sú viditeľnejšie, majú vyššiu váhu. Sú to nadpisy, zvýraznenia, titulok stránky a pod. Je výhodné, ak sú takto zvýraznené slová v čo najužšom súvise s textom. Takisto celá štruktúra obsahu by mala byť logická.

Vyhľadávač sa snaží vidieť stránku ako človek, preto ju robte tak, aby sa čo najlepšie čítala ľuďom aj (možno najmä) pri vypnutých štýloch. Vytvoríte tak aj prístupnú stránku.

Aké máme v rukách nástroje pri optimalizácii?

Sú to dve skupiny nástrojov. Jedny môžeme ovplyvniť priamo úpravou stránky. To sú on-site faktory. Ďalšie sú ovplyvniteľné ťažšie a vytvárajú obraz o našom webe zvonka. Toto sú off-site faktory.

On-site faktory

Výskyt kľúčových slov: vyhľadateľnosť obsahu môžeme zvýšiť vyšším výskytom relevantných kľúčových slov v obsahu. Je dobré ich však používať rozumne, aby bol text vôbec čitateľný aj ľuďom.

Zvýraznenie dôležitých častí: ako som spomenul, tak ako človek, aj vyhľadávač si všimne zvýraznený obsah. Sú to rôzne nadpisy, titulok stránky, html tag “<strong>” (lepšie ako “<b>”).

Validida html kódu: nie je to práve podmienkou dobrého umiestnenia, ale zvyšuje čitateľnosť a zrozumiteľnosť obsahu pre priehliadače a vyhľadávač.

Veľkosť a logické usporiadanie kódu: je namieste sa starať o to, aby bol html, javacsript a css kód stránky jednoduchý, malý rýchly. Ak zaberá priveľa miesta, je réžia na prenos obsahu priveľká (mimo to môže spomaliť vykresľovanie v prehliadači). Ak chce vyhľadávač dobre pre človeka, ktorý hľadá nejaký obsah, je logické, že mu chce ponúknuť čo najprístupnejšie dáta.

Logická navigácia, premyslené menu: vytvárajte štruktúru stránky čo najjednoduchšie, aby sa na nej vedel návštevník čo najjednoduchšie orientovať. Tým uľahčíte prácu aj crawlerom, ktoré zbierajú obsah. Je vhodné vytvoriť mapu stránky, prípadne XML sitemap.

Pekné URL (SEF URL): je to pekná adresa pre všetky podstránky Vášho projektu. Takto môžete prepašovať titulky článkov do URL a potenciálnemu návštevníkovi napovedia, kam sa chystá vstúpiť.

Off-site faktory

V zásade ide o silnejšiu a spoľahlivejšiu cestu zvyšovania vyhľadateľnosti.

Spätné odkazy: Ak na Vás linkuje veľa stránok, ste pokladaný za relevantnejšieho a dôležitejšieho. Snažte sa, aby na Vás odkazovalo veľa dôverihodných stránok. Naopak, vystríhajte sa linkom z warez fór, pornostránok a podobne. Nestojíte o to, aby ste boli spájaní s niečím podobným. Kvalita rozhoduje.

Cluster: Ak máte známych alebo partnerov majúcich weby s podobnou tematikou, linkujte na seba navzájom. Je pravdepodobné, že takto vytvoríte cluster, čo je akýsi okruh webov patriacich k sebe. Aj to zvyšuje dôverychodnosť Vašej stránky a tá prestáva byť na internete izolovaná.

Príspevky v relevantných blogoch a fórach: prispievanie do rôznych diskusií taktiež dáva vedieť, že existujete. Jednak používateľom (potenciálnym návštevníkom), jednak vyhľadávaču. Opäť si dávajte pozor, kde prispievate a kde na Vás linkujú. To, kde všade je na Vás link, zistíte, ak do napr. google zadáte “link:vasastranka.sk”.

Kupovanie odkazov, katalógy: Je to pomoc, ako urýchliť budovanie “odklikov” na Vás. Ale aj tu si vyberajte

Ako postupovať?

Buďte trpezliví. Ak nemáte silného partnera, ktorý Vás vytiahne pomocou kampane alebo nemáte v zálohe už rozbehnutý veľký projekt, ktorý sa dá takto využiť, budovanie značky chvíľu trvá.

Skúste si vytvoriť plán pre Vašu stránku. Plán pre štruktúru obsahu, druh obsahu, navigáciu v rámci projektu, spoluprácu s inými webovými projektami. Premyslite si, či chcete využiť výmenné linky, reklamu, ako chcete zapôsobiť na ľudí, ktorí by mali navštíviť práve Váš projekt. Do tohto plánu prirodzene zakomponujte všetky spomínané faktory. Utvoria tak jednoliaty celok a nebudú pôsobiť prvoplánovo.

Nesnažte sa byť stoj čo stoj prví a netlačte do nadpisov čokoľvek. Môže sa stať, že sa umiestnite vysoko vo výsledkoch vyhľadávania, ale na nerelevantné kľúčové slová. Návštevník tak u Vás nenájde, čo potrebuje, a ako rýchlo k Vám príde, tak rýchlo odíde (ihneď potom, ako pochopí, že to čo hľadal, u vás nie je).

Ak sa snažíte byť prehľadní pre užívateľa a pomáhate mu nájsť, čo potrebuje, vyhrali ste. To je to, čo zaujíma aj vyhľadávač.

Naučte sa správne používať nástroje ako Google Analytics, Google Webmaster Tools, Feed Burner a podobne. Môžete tak zistiť, čo u Vás návštevník hľadá a nakoľko je spokojný s tým, čo nájde.

Skúste používať špecializované systémy pre publikovanie obsahu. Skvelý je napríklad Wordpress, na ktorom beží aj tento blog, alebo rôzne redakčné systémy. Tie sú často optimalizované tak, aby mali čo najlogickejšiu štruktúru a vytvárali dobrý prehľad o Vami generovanom obsahu.

Publikujte, snažte sa udržať Váš web živý. Tak budú mať Vaši návštevníci (a nielen oni) dojem, že informácie sú aktuálne a nie je to niekoľko článkov dožívajúcich na zabudnutom hostingu.

Hľadajte na internete stránky podobné tej Vašej, úspešné aj neúspešné. pozrite sa, čo robia dobre a čo zle. Možno prídete na niečo podstatné, čo Vám pomôže zlepšiť Váš obsah.

Skúšajte a hľadajte nové informácie. Nikto Vám nepovie nič, čo bude do bodky návodom na úspech.

Ak budete robiť nesystematické kroky na oklamanie vyhľadávačov, môžete na to doplatiť  v budúcnosti. Niektoré praktiky sú “penalizované” už v súčasnosti. Môže sa stať, že spôsob tvorenia indexu sa bude meniť a metódy, ktoré kedy si slúžili na oklamanie algoritmov budú nielen zbytočné, ale búdú dokonca škodiť. Pamätajte, že vyhľadávač sa snaží priblížiť vyhľadávajúcim, preto nič nepokazíte, ak stránku prispôsobíte ľuďom a nie strojom. Želám veľa šťastia

P. S.: Často píšem o crawleroch a vyhľadávačoch ako o inteligentných bytostiach. Je to asi “uletené”, ale ich tvorcovia sa snažia, aby ich strojová inteligencia bola čo najväčšia, preto je to aj troška pochopiteľné. A takýto prístup nemôže uškodiť, lebo ním k sebe približujeme návšteníka ľudského aj strojového

Ako tak premýšľam nad diskusiou k môjmu poslednému príspevku, nedá mi to a musím sa brániť. Existujú asi predsudky voči veriacim, ktorí dávajú najavo svoje názory. Podľa okolia sú to často fanatici, ktorí otravujú svojimi názormi. Ale často ani tí radikálnejší nie sú fanatici. A sme pri tom. Radikálnejší a umiernenejší, nekonfliktní, rozhodní a nekompromisní. Jeden názor, ale veľa pohľadov. Nie je to nelogické, skôr naopak. Aj ako praktizujúci katolík (a nehnevajte sa, ale neviem povedať, na koľko percent som ten “správny typ” katolíka) môžem mať na veci svoj názor.

Často sa mi vytýka aj z radov iných veriacich, že nie som dôsledný v tom, čo vravím. Ale je to môj pohľad a moje presvedčenie. Nie ohľadne veci, ako sú potraty. Tento názor mám asi s ostatnými priateľmi rovnaký. Je to skôr pohľad na to, ako svoje názory prezentovať a presadzovať. Aj mne ako človeku vážiacemu si život môže prísť zle, ak vidím, ako niekto na billboard vylepí zmrzačené telíčko nenarodeného dieťaťa. Je to dobrá šoková terapia. Ale možno sa treba pýtať na to, čo vlastne spôsobuje. Aby nevyvolala skôr averziu voči pro-life názorom ako voči potratom. Ja osobne totiž beriem takéto praktiky ako citové vydieranie alebo psychické znásilnenie. Niečo takéto môže podľa m�?a (a nielen m�?a) ublížiť.

Nevravím, že nemáme povedať svoj názor čo najrozhodnejšie. To, čo vravíme nemá byť “aj áno, aj nie”. Sme kresťania a naša spoločnosť je ešte stále zvyknutá počuť názor veriacich, i keď to niekomu začína vadiť. Ale mojou predstavou kresťana je človek, ktorý svojimi názormi ľudí neuráža a nepôsobí na nich nepríjemne. Nie som ten najväčší diplomat. Ale už v Biblii sa o kresťanoch píše ako o “ľuďoch pokoja”. Nie som si istý, koľko pokoja vo Vás zanechá obrázok mŕtveho človeka.

A neobstojí názor typu “nech vidia, o čom to je”. Je veľa iných spôsobov, ako povedať to svoje a možno budú ľahšie prijímané, i keď odozvy nebudú také silné. Možno biela stužka zmení viac ako veľký billboard. A od nás veriacich by nebolo zlé, ak by sme sa nebáli povedať svoj názor.

Nezávisle na mne dnes začal o tejto istej téme písať Maťo na svojom blogu, tak si skúste prečítať o veci aj z jeho pohľadu.

Na Slovensku sa niekedy pro-life označuje aj ako náboženský radikalizmus v otázke plánovaného rodičovstva a sexuality. Jeho opakom je hnutie pro-choice, ktoré sa snaží bojovať za práva žien. Chcú, aby každá žena mohla rozhodovať o svojom tele. Neviem veľa o predstaviteľoch tohto názorového smeru, ale predstavujem si ich hlavne ako emancipované ženy, ktoré sa chcú cítiť slobodné.

Vždy mi bolo ťazké písať o tejto téme, lebo som si myslel, že človek, ktorý nie je kresťanom a nevidí túto problematiku z tohto uhla nevie zaujať postoj, ktorý bude brániť dieťa, ktorého život má legálne skončiť. Nedávno som sa dostal k vyjadreniu Michala Kaščáka, ktoré bolo uverejnené v časopise .týžde�?.

Jeho názor nie je presne podľa toho, čo by povedal Karol Wojtyla(†) – a čo vlastne aj povedal a dosť nahlas, ale má pravdu. Ono, aj to dieťa by malo mať práva. Nech si vraví kto chce, čo chce, aj nenarodené dieťa je človek. Sú dve hranice, podľa ktorých môžeme posudzovať, či je fetus človekom: pôrod alebo počatie. Mne logicky vychádza ako víťaz tá prvá (Však netreba rozoberať argumenty?). Ak je človek, má právo – choice. Ak by vám ho mohlo povedať, čo by si vybralo?

Ak teda prijímam svoju sexualitu, nech ju prijímam so všetkým, čo z nej vyplýva. Ak ju berieme ako dar od Boha či nástroj prežitia a evolúcie, slúži a priori na zabezpečenie existencie ďalšej generácie. Asi by teda nebolo od veci sa nad tým zamyslieť a povedať si, či to dieťa nemá mať šancu vyrásť dosť na to, aby si samo hájilo svoje práva, keď dostalo život tak, ako je to prirodzené. A myslím, že nemusí byť veriace, aby povedalo, že chce žiť.

Týmto veľmi ďakujem Michalovi Kaščákovi za krátky článok.

Som človek internetový. Väčšinu svojich informácií čerpám na nete. Je to každodenný prísun dát z rôznych RSS kanálov, odporúčaní známych a “vygooglených”  stránok. Je však problém nájsť niečo, čo mi dá pocítiť, že v našej spoločnosti ide stále aj o nejaké duševné (a aj duchovné hodnoty). Kvôli tomuto som začal počúvať podcast Bez lampy_FM s pánmi Štefanom Hríbom a Jurajom Kušnierikom. Vždy mali kopec zaujímavých hostí a tém, ktoré ma oslovili. Bol som rád, že línia televíznej lampy pokračovala v tejto relácii.

Až pokiaľ nedošlo k zmene. Vedenie Slovenského Rozhlasu zistilo, že jedna z najpočúvanejších relácií Rádia FM sa nehodí do jeho formátu. Zaujímavé na tom je to, že to prišlo práve v dobe, keď sa pán Hríb nešťastne vyjadril k vtedy práve zosnulému Milanovi Rúfusovi. Pripadalo mu nutné povedať, že nebol iba veľkým básnikom, ale i človekom, ktorý mal blízko k režimu pred rokom ‘89 i po �?om. Mal pocit, že ak Juraj Kušnierik povedal “A”, on musí povedať “B”. A tak nám relácia Bez lampy_FM skončila. Je mi to ľúto, keďže podcast je mi prístupnejší ako televízne vysielanie na JOJ Plus, ale čo už. Bolo mi ľúto, že bol niekto trestaný za svoj názor.

Prekvapila ma však reakcia (alebo skôr reakcie) v časopise .týžde�?, kde v posledných troch vydaniach pán Hríb a jeho kolegovia obhajujú jeho názor a spôsob, ako sa ho nebál dať najavo. Na kolená ma dostalo ospravedlnenie, ktoré pán Hríb zverejnil.

Mám rád, ak niekto vraví pravdu, ak sa nebojí povedať, čo je zlé. Obdivujem, ak nasadí krk za správnu vec. Je mi ľúto, ak je za to potrestaný, keď si niekto mocný hľadá páky na to, ak odstrániť nepohodlných. Neviem, nakoľko sa nekompromisné názory Štefana Hríba podpísali na stiahnutí relácie z éteru. Pri čom mi však škrípu zuby najviac je to “ospravedlnenie”. Čo ním chcel autor vlastne vyriešiť? Naozaj sa ospravedl�?uje rodine básnika?

Podľa m�?a môže ľahko ísť o alibistické vyhlásenie, kedy novinár demonštruje, ako veľmi mu je ľúto, že podal chybnú (alebo neoverenú) informáciu. A kde je ľútosť? Kde je ľudskosť? Nestačí povedať, že bolo niečo povedané nepresne. Kde je náznak toho, že autor ľutuje to, že ublížil básnikovej rodine a ľuďom, ktorí ho mali radi?

Som príliš mladý, aby som mohol posudzovať správanie sa niekoho počas bývalých režimov. Je mi ale vrcholne proti srsti, ak niekto nerešpektuje pamiatku človeka, ktorý veľa dal. Mne dali napr. Rúfusove Modlitbičky veľmi veľa a asi to básnikova minulosť nezmení. Myslím, že stačí skúsiť počúvať. Niekedy záleží na tom, čo človek dal, aj keď pochybil. Nevravím, že máme zabudnúť na jeho hriechy. Ale nie som si istý, či nám ich prináleží hodnotiť a či je slušné a ľudské ich kritizovať, keď zomrie. Cudzie hriechy by mali byť pre nás v prvom rade reflexiou toho, čo sme urobili my. Ak o nich máme hovoriť, nie z vrchu.

A vyzdvihnúť Jána Palacha? Ale veď je to človek, ktorý sa vzdal svojho života. Som kresťan a vážim si život tak, ako si vážim slobodu. Je rozdiel medzi mučeníkom a samovrahom. Viem, opäť som nezažil dobu, ktorá Palacha dohnala k tejto demonštrácii svojho presvedčenia. Obdivujem jeho odkaz, ale leží na �?om krv. Odhodlanie Jána Palacha nám môže stále vravieť, že bez niektorých hodnôt sa nedá žiť. Ale nemôžem povedať, že by som urobil to isté.

A ako by som to povedal krátko? I keď pán Kušnierik nebol v relácii Bez lampy_FM v úlohe hviezdy, vždy mi pripadal ako človek s rozhľadom, ktorý sa snaží nájsť dialóg a spoznáva iný pohľad na veci. Vždy mi dával pocit pokoja a dôstojnosti. Vystupoval diplomaticky. Možno toto je to, čo by sa mal Štefan Hríb naučiť, aby boli jeho názory “stráviteľnejšie” a prístupnejšie. Nie je to ohýbanie chrbta. Je to ľudskosť a ochota viesť dialóg. Pravda je dôležitá, ale aj to, ako je povedaná.

.ondrej Kubo

Veľa ľudí aj na Slovensku používa iPod, čím ďalej, tým viac ľuďom trčia z uší charakteristické biele slúchadlá. Netreba mať ani iPod Touch alebo iPhone (i keď veľký displej je mnohokrát lepší) na to, aby sme si mohli skrátiť čas vo vlaku, autobuse, čakárni u lekára obľúbeným seriálom. Milovníci seriálov ako How I Met Your Mother alebo Big Bang Theory si vo veľa prípadoch radi pozrú obľúbené epizódy nielen jeden raz.

Ako ich však má pozerať Slovák s priemernými znalosťami angličtiny (rozumej nie najlepšími ) Sheldonovmu prívalu slov? Jedine tak titulky. Ako ale na ne v iPode, keď nepodporuje .srt súbory, a navyše treba video skonvertovať do MPEG4 formátu?

Sám som sa s týmto problémom popasoval a našiel som najrýchlejšie riešenie. Tak tu mám recept ako z kuchárky.

Ingrediencie:

• Program SUPER^® (download)
• Codepack FFDShow(download) alebo Xvid (download), DivX (download), DirectVobSub (download)
• DirectX integrovaný vo Windows
• Video vo formáte DivX, Xvid s titulkami
• iTunes pre nahranie videa do iPodu
• ako čerešničku súbor s obrázkom DVD nášho seriálu v rozumnom rozlíšení (cca. 300×300)

Príprava:

Najprv si nainštalujme FFDShow alebo stádo kodekov, ktoré ho nahradia. V FFDShow treba mať povolené renderovanie titulkov. Nasleduje inštalácia konvertora Super®.

V konvertore treba nastaviť výstupný formát takto:

1. Kontajner MPEG4
2. Video kodek: H264/AVC
3. Audio kodek: AAC
4. Dekódovanie zdroja cez DirectShow
5. Rozmer videa 320×240 px pre iPod Classic / iPod Nano, 480×320px pre iPod Touch / iPhone
6. Framerate: 29.97 fps
7. Video bitrate: podľa požadovanej kvality – ja bežím na 288 kbps a som úplne spokojný
8. Audio sampling: klasika: 44100 Hz
9. Počet audio kanálov: 2 (stereo)
10. Audio bitrate: 96kbps je plne dostačujúce

Posledné, čo treba nastaviť, je výstupný adresár. To urobíte ľahko klávesovou skratkou CTRL+T a zvolením príslušného adresára.

Vložíme do rúry a čakáme:

Jednoduchou drag & drop (ťahaj a pusti ) operáciou presunieme zdrojové video súbory do zoznamu na enkódovanie. pre istotu sa snažme mať súbory s titulkami s rovnakým názvom ako video súbor (pre video.avi mať meno titulkov video.srt). Teraz už len kliknite na tlačidlo Encode (Active Files). Na mojom staršom PC s Core 2 Duo T7250@GHz, 2GB RAM, Windows XP^® trvá prekódovanie jedného 20 minútového videa cca 6 minút. Výstupný mp4 súbor zaberá približne jednu tretinu veľkosti zdrojového videa (1 hodina = cca 180MB) pri nastaveniach, aké pre audio a video používam ja.

Servírujeme:

Teraz si môžeme spustiť iTunes a pridať si do knižnice adresár, kde máme uložené výstupné súbory. Po pridaní súborov do knižnice si ich všetky označme a zeditujme ich info (pravý myšoklik, get info). Ako prvé zme�?me Media type na záložke Options na hodnotu TV Show. Týmto presunieme videá do časti knižnice seriály. Ďalej na záložke video nastavme tieto polia:

• Show – Meno seriálu
• Season number – Číslo série
• Episode number – Číslo epizódy
• Episode ID
• Description

Na záložke Info ešte môžeme pridať obrázok DVD, ak sme si ho stiahli do poľa Artwork cez dvojitý myšoklik.

Nakoniec pripojme iPod a necháme ho synchronizovať s knižnicou. Ak nemáme povolenú automatickú synchronizáciu, skopírujme videá ručne.

Môžeme podávať / pozerať.

Na túto tému bolo popísaných veľa článkov a blogov. Dosť intenzívne sa jej venuje aj Synopsi na svojom blogu. Dnes sa na to skúsim pozrieť očami laika, ktorý nepozná detaily zabezpečenia, a nie ako programator, ktorý sa snaží svoje “diela” zabezpečovať.

Po informácii o malých problémoch so stránkou internetbankingu ČSOB som si povedal, že bežný človek nevie, čo môže riskovať, ak používa nezabezpečený internetbanking. A o čo ide? Ak si v slušnom prehliadači na stránke ČSOB kliknete na linku IB, prehliadač vám zobrazí chybové hlásenie s bezpečnosťou certifikátu stránky, ktorá ním má byť overená. Ak je prehliadač dôsedný, nedostanete sa k stránke vôbec.

A čo sa stalo? Treba použiť iný prehliadač? Podľa m�?a skôr iný internetbanking. ČSOB totiž používa certifikát overený PSCA – Prvou Slovenskou Certifikačnou Autoritou. O nič by nešlo, ak by boli certifikáty PSCA štandardne dodávané vo všetkých prehliadačoch. Na to je ale táto autorita pomerne málo významná. Prehliadač teda nechá na vás, či chcete tejto stránke veriť.

Čo by bolo treba zmeniť? Nie prehliadač, nie banku (keby aspo�? IB mali iný ). Riešenie nie je priveľmi nákladné a je celé na strane banky. Stačí zmeniť certifikát za taký, ktorý bude podpísany dôveryhodnou autoritou (VeriSign, Thawte, Go Daddy…). Proti takémuto certifikátu nebude váš prehliadač nič namietať a stránku ním zabezpečenú vám rád zobrazí.

A ako môžete pracovať s certifikátmi? A čo to vôbec certifikáty sú? Jednoducho povedané, sú to akési doklady pravosti stránky. Ak pristupujete k stránke, na ktorej je potrebná zvýšená bezpečnosť (banka, elektronický obchod, prihlasovania), je dobré, ak stránka používa zabezpečený protokol. To, či ho naozaj používa zistíte tak, že v adresnom riadku na začiatku adresy nebude http, ale https. To “s” znamená “secure” – zabezpečený. Stránka je vtedy prenášaná šifrovaná a nikto, kto by bol medzi vami a serverom nemôže odchytiť a zmeniť vaše dáta. Nedostane sa k vašim heslám, číslam kreditných kariet, osobným mailom, nezmení vaše objednávky. Celá komunikácia je šifrovaná za pomoci kľúča, ktorého detaily sú v certifikáte. V tomto certifikáte sú aj detaily o tom, kto ho vydal, kto zaručuje jeho pravosť, aj o tom, komu bol vydaný. To je vaša banka, elektronický obchod a pod.
Ak si chcete pozrieť tieto detaily (čo nie je na škodu), stačí kliknúť na ikonku zámočka (resp. iného indikátora zabezpečenia).

Ak ale nie je certifikát podpísaný autoritou, ktorú prehliadač pozná, musíte vy rozhodnúť, či mu veríte. A tu je zraniteľnosť. Nie je totiž zanedbateľné riziko, že niekto môže zmeniť údaje, ktoré vám boli zaslané. Túto zmenu už nemáte ako zistiť, keďže aj certifikát vám mohol byť nastrčený útočníkom.

Nevravím, že na vás teraz hneď budú útočiť a klienti ČSOB prídu o peniaze. Bolo by ale vhodné, aby banka zmenila svoj postoj k tejto otázke, aby si mohli byť istejší, že je všetko v poriadku.

DOPLNENÉ:

Na moje otázky mi prišlo vyjadrenie od špecialistu helpdesku ČSOB, ktoré zahŕ�?alo stanovisko PSCA. To si môžete prečítať v súbore PDF uloženom na mojej stránke. V �?om je vysvetlené, že PSCA je uznávana legislatívou ČR a SR. Takisto ich kore�?vé certifikáty uznala spoločnosť Microsoft.

Sám používam Windows a v zozname certifikačných autorít mám I.CA. No aj tak nie je možné načítaťv IE7 stránku internetbankingu ČSOB. A to nehovorím o iných OS a prehliadačoch.

Tejto veličiny som sa už dotkol v článku o expozícii. Viacero ľudí sa ma odvtedy spýtalo, čo reprezentuje hodnota ISO. V angličtine je tento pojem uvádzaný aj ako rýchlosť filmu. Označuje to, ako dlho musím exponovať film, aby sa na �?om vytvoril požadovaný obraz. Hodnoty ISO sú bežne uvádzané v násobkoch sto (možu byť aj nižšie). Každá nasledujúca hodnota filmu (v praxi) je dvakrát vyššia ako predchádzajúca. Tvoria teda postupnosť 100, 200, 400, 800 a tak ďalej.

Dôvodom takýchto násobkov je naše oko. Vnímanie intenzity svetla ľudským okom totiž nie je lineárne, ale logaritmické. Zjednodušene povedané, ak osvetlíme miestnosť jednou žiarovkou a potom zasvietime ešte jednu rovnakú, spozorujeme rovnakú zmenu osvetlenia, ako keď zasvietime ešte ďalšie dve. Medzi jednou, dvomi a štyrmi žiarovkami pozorujeme rovnaký rozdiel. Tento rozdiel, akúsi hodnotu, bod, nazývame 1 EV – exposure value.

Z tohto všetkého vyplýva, že film s hodnotou ISO 400 potrebuje dvakrát kratší čas ako film s hodnotou ISO 200. Rozdiel medzi nimi je jedno EV. Pri filme s ISO 1600 by sme potrebovali trikrát kratší čas a rozdiel v expozícii je 3 EV.

Pomocou EV si mozeme urcit, ako exponovat fotografovany objekt. Pre vašu predstavu možem uviesť niekoľko príkladov: sneh na priamom slnečnom svetle (16 EV), západ slnka (12 EV), neóny a reklamné svetlá (9-10 EV) svetlo vianočného stromčeka (4-5 EV).

Naše oko má teda rozsah až 20 EV (nie v jednej scéne), čo je viac ako milón násobný rozdiel v intenzite osvetlenia. V jednej scéne je tento rozsah omnoho menší. Menší rozsah ako oko má bežný kinofilm a ešte menší čip digitálneho fotoaparátu. Preto potrebujeme pre veľmi tmavé a veľmi svetlé scény ovplyv�?ovať množstvo zosnímaného svetla ešte inak. Na ovplyvnenie scény využívame aj expozičný čas a clonu. Logicky prídeme na to, že viac fotónov filmom alebo snímačom ulovíme, ak ich budeme zachytávať dlhšie. Preto v zlých svetelných podmienkach predlžujeme čas. A naopak. Pri silnom svetle čas skrátime.

Digitálny fotoaparát má čip stále rovnako citlivý na dopadajúce fotóny, záleží iba na elektronike, ako interpretuje hodnoty zmerané čipom. Potom môžeme povedať, že ISO nám hovorí, ako veľmi náš fotoaparát signál zo snímača zosilnil.

Lenže čipy fotoaparátov môžu mať šum. Ten si predstavme ako malé zosilnenie signálu v jednom bode, ktoré nezáleží od osvetlenia a je náhodné. Sú to tie nepekné farebné bodky na našich digitálnych fotkách. Pri dobrom osvetlení je šum takmer nepozorovateľný. Pri nízkom osvetlení je ale takýto malý výkyv zreteľnejší. Intenzita výkyvu sa nezmenila, ale jeho pomer k slabšiemu signálu je vyšší ako k silnejšiemu. Preto šum pozorujeme najmä v tmavých scénach. Ak zvýšime ISO, zvýši sa zosilnenie signálu, ktorý sme získali zo snímača. Lenže táto informácia obsahuje aj šum, ktorý sa tiež zosilní. Preto pozorujeme vyšší šum pri vyššom ISO.

Za pomoc pri písaní ďakujem Aďke a Peťovi Mackovi

Po poslednom článku sa ma v komentároch Pjotr pýtal, čo vravím ako kresťan na predmanželský sex a antikoncepciu. Musím priznať, že po tejto otázke sa mi zarosilo čelo. Pravdu povediac, nie je veľmi ľahké úprimne odpovedať, ale pokúsim sa.

Snáď nebudem vyzerať ako fanatik, ale musím povedať, že a priori súhlasím s názorom cirkvi. Keďže predpokladám, že veriaci ľudia majú v tejto otázke jasno, nebudem sa na �?u pozerať z pohľadu viery, ale z pohľadu morálky. Vopred musím povedať, že určite ani ja nie som ideálny a nedokážem byť natoľko chladný, ako by som chcel. No nie je to tak, že by som chcel rozprávať hlúposti, s ktorými nesúhlasím a tváriť sa pri tom ako kazateľ. Ako povedal niekto známy: “dá sa v niečo veriť a nedokázať sa tým riadiť”.

Mám priateľku, máme sa radi, páči sa mi. Určite ma nenecháva chladným, ale cítim, že je to viac než OK, keď sme sa rozhodli počkať do (prípadnej) svadby. Som spokojný s naším status quo. Vieme sa venovať jeden druhému a rozumieť si. Vieme sa spolu smiať, premýšľať, posedieť a necítime, že by nám niečo chýbalo. Sme toho názoru, že sa nemáme kam ponáhľať. A vôbec sa nebojím o sexuálnu kompatibilitu a podobné “šplechy”. Verím, že takto dokážem byť vo vzťahu viac vnímavý a riešiť veci, ktoré sú nateraz dôležitejšie.

A čo sa týka antikoncepcie: Ak by sa k vzťahom pristupovalo dostatočne vážne, nebolo by treba riešiť problém s nechceným tehotenstvom, keďže manželstvo je určené aj ako akýsi priestor pre výchovu detí. Nevravím, že manželstvo má byť chovnou stanicou a žena má rodiť každým rokom ako jablonka (tak, ako to často býva v silne veriacich rodinách). Je podľa m�?a dôležité, aby sa dieťaťu dostalo všetko, čo potrebuje (nie chce). Ale treba byť ochotný zodpovedne prijať deti a s láskou ich vychovávať. Už vidím, ako sa na moju hlavu znesie vlna kritiky, ale som presvedčený, že v prípade potreby sa dajú deti plánovať aj prirodzenou cestou. Záleží už od nás, ako sa k tomu postavíme a aký chceme, aby náš vzťah bol.

Natíska sa nám asi otázka, či je takýto spôsob ponímania vzťahu užitočný aj pre neveriacich partnerov. Úprimne si myslím, že ano. Rozhodne to nie je na škodu. Može to istým spôsobom pomocť vzájomnému pochopeniu. Ale to už je na jednotlivcoch, resp. jednotlivých pároch. Ja som písal sám za seba…

P.S.: Ak sa niekomu nepáči môj názor, pokojne argumentujte a skúste si obhájiť výhrady voči nemu.

Už som písal jeden príspevok na blog v podobnom duchu. Vtedy som odpovedal na názory niekoho konkrétneho. Dnes ide skôr o môj názor na všeobecný postoj k viere v dnešnej dobe. Postoj k náboženstvu a duchovnému životu.

Žijeme v dosť otvorených časoch. Otvorených pre nové názory, nové technológie, nové filozofie a podobne. Pri návale toho nového akosi zabúdame na tradíciu a minulosť. Hej, narážam na našu vieru a vieru našich predkov. Je mi ľúto, že je v našich časoch zaznávaná viera odovzdávaná po stáročia, že sa ženieme za novinkami odhadzujúc tieto dary z minulosti ako niečo nepotrebné a zastarané.

Chápem, viera je tu dlho, nemení sa, nedá sa plne podložiť vedou. Ako „podpásovku“ chápem výroky typu „Chodil som do kostola, keď som bol malý a sprostý. Našťastie som dostal rozum.“, ktoré občas počujem od ľudí okolo m�?a. Často sú to ľudia vzdelaní, ľudia s rozhľadom.

Práve oni možno majú v dnešnej dobe žiadajúcej rukolapné dôkazy pocit, že viera je akýmsi folklórom alebo iným spôsobom podávania morálky. Ale to by bolo málo. Viera nezostala v dobe križiackych výprav, v dobe inkvizície a alchýmie, kedy bol svet doskou.

Viera v Boha je niečím živým, čo stále dokáže napĺ�?ť človeka niečím, čo sa nedá popísať, čo sa dá zažiť. Som obyčajný človek s obyčajným zamestnaním, s obyčajnými problémami a potrebami. Nie som horlivec stojaci na ulici a ponúkajúci časopisy. Moje zamestnanie je výsostne technické a racionálne. Neexistuje v �?om miesto pre „ducharinu“. No aj tak verím. Nie, nemyslím si, že som lepší ako ostatní. Mám svoje chyby, veľa chýb, na ktorých musím pracovať. No aj tak verím, že táto moja snaha nie je iba kvôli uznaniu môjho okolia. Som presvedčený, že moja viera ma predurčuje žiť inak, byť lepším. Ak sa mi to nedarí, nie je to iba moje osobné zlyhanie. Verím, že viera vedie ku krajšiemu cieľu, než akákoľvek smrť (či už medzi ľuďmi, ktorí ma majú radi alebo v samote). A toto mi dáva radosť, ktorá je asi dosť ťažko pochopiteľná.

Preto si myslím, že by bolo hlúpe nechávať si vieru iba pre seba, preto je asi potrebné snažiť sa byť čo najlepší a ukazovať, v čo verím. Že to znie iracionálne? Nuž, možno sa treba iba pozrieť do histórie, koľko veľkých vedcov, politikov a umelcov bolo veriacich. Je náhoda, že veľkí bádatelia po svojich ďalších a ďalších objavoch silneli v presvedčení, že je tu okrem nás Niekto veľký…

Ak máte radi reklamu, určite ste si všimli pekné video propagujúce fotoaparáty Sony. Video má názov Foam City a natáčalo sa v centre Miami.

Veľmi ma zaskočilo, keď som zbadal reklamu od Orange na štedré paušály. Nepripadá Vám povedome?

Vidno, že niekomu príde ľúto použiť dobrý nápad iba raz.

Bližšie info môžete nájsť na medialne.sk.

No, možno som to s tým nadpisom prehnal, ale aspo�? máme jasno v tom, že sa nechystám písať o zabezpečovaní kódu voči SQl injection, XSS a podobnej hávedi priamo ako kóder. Chcem sa na to pozrieť z troška iného uhla.

Ok… Takže som začínajúci webdeveloper, ktorý si chce zbúchať svoj vlastný webový projekt, ktorý nebude stáť už iba na HTML, ale skúsim niečo dynamické. Super vec je php. Je to ľahký jazyk so širokými možnosťami a asi nenájdem hosting, ktorý by ho nepodporoval. Ako prvú vec si naprogramuje guestbook alebo anketu, jednoduchšie fórum. Alebo využijem nejaké hotové komponenty, prípadne celý systém (framework, CMS, wordpress…). No čím viac možností, tým viac problémov. Ak mám vstupné brány do systému, musím si dávať pozor, aby mi nimi neprišlo TO, čo nechcem. Chceme ochrániť svoje dáta, máme povinnosť voči používateľovi našej aplikácie. A navyše nám môže uškodiť informácia o tom, že sme zraniteľní.

No fajn. Pri malom projekte, ktorý robíme sami sa dá dozrieť na bezpečnosť relatívne ľahko (i keď bývajú práve tieto malé projektíky najviac “odfláknuté”). Vo väčsom tíme je to už ťažšie veľmi záleží na štábnej kultúre a návykoch jednotlivých developerov. A v neposlednom rade i na ich postoji. Nejde iba o to, dokončiť projekt, ale urobiť ho kvalitne. Sú možno určité objektívne okolnosti, ktoré to sťažujú (a to nevravím čisto alibisticky), ale ruku na srdce, komu sa z nejakej “lajdáckosti” v kóde neobjavila nejaká zraniteľnosť.

Je mnoho expertov a “expertov”, ktorí vedia tieto zraniteľnosti nájsť, niektorí ich aj zneužijú. Stretol som sa s viacerými postojmi programátorov, ktorí mali veľmi vyhranený negatívny názor na takéto testovanie – možno práve kvôli tomu, že sa mi urobili chybu. Jedno ich prirovnanie vraví, že testovanie cudzích stránok je, ako keby ste chodili v paneláku od bytu k bytu a šperhákom skúšali, či sa dajú dvere otvoriť. Skúste to povedať majiteľovi bytu a budete radi, že neležíte na ARO (obzvlášť pri stave nášho zdravotníctva). Títo programátori odmietali s analytikmi komunikovať.

Potom sa dá chápať, že je analytik znechutený z programátora dvojnásobne: jednak robí chyby a ešte si za nimi stojí drzo ukazujúc na niekoho iného. Možno by však bolo užitočné zmeniť spôsob komunikácie na oboch stranách. Sám viem, že prístup nezávislého experta môže byť subjektívne vnímaný ako arogantný a nepríjemný. Potom sa vytráca chuť komunikovať.

Hmm… Čo teda robiť? Spomaliť vývoj dôkladným testovaním? Šprintovať a riskovať diery vo funkčnosti? Na to už odpovedať nebudem, je to na Vás. Ale pamätajme na to, že situáciu treba brať s nadhľadom a mať na vedomí, čo môže každý náš krok spôsobiť, aby sme potom neboli skôr na smiech. Všetkého veľa škodí – to dokumentuje aj obrázok so zobrazením ponuky pracovných miest, ktorý je veľmi, veľmi dobre ošetrený

Možno nemáte fotoaparát za niekoľko desiatok tisíc korún, no aj tak by ste radi dostali na fotku viac, ako Vám dovolí automatika. Je veľa trikov, ktoré používajú “profíci”, no najzákladnejšou podmienkou cieleného ovplyv�?ovania výsledného obrázka je to, že porozumieme expozícii. A čo to vlastne je tá expozícia? Najlahšie sa dá popísať ako kontrola množstva svetla, ktoré mi vykresľuje fotografiu.

Na to, aby sme pochopili, akým spôsobom môžem ovplyvniť expozíciu, musím vedieť, ako funguje môj fotoaparát, a ako táto funkčnosť ovplyv�?uje spomínaný svetelný tok.

Na začiatku cesty lúča telom môjho aparátu je objektív. Sústava šošoviek v rôznych zoskupeniach presne nastavených tak, aby vedeli ukázať snímaču ostrý obraz toho, čo ideme fotiť. Tieto šošovky sa pohybujú v akomsi tubuse.

V tubuse je umiestnená clona. Funkčnosťou sa podobá na dúhovku ľudského oka. Vie zväčšiť alebo zmenšiť priemer “diery” uprostred nej. Dĺžka tubusu objektívu v kombinácii s priemerom tohto otvoru v clone vytvárajú dôležitú veličinu nášho objektívu. Je to svetelnosť. Udáva sa ako 1/x, kde x je desatinné číslo, najmenej 1. Čím bližšie je toto x k jednej, tým je objektív svetlejší a dá sa povedať, že kvalitnejší (samozrejme drahší).

Po tom, ako lúč prejde clonou a objektívom, dopadá na snímač. Tu sa uplat�?ujú ďalšie veličiny dôležité pre výslednú expozíciu. Je to čas, po ktorý osvetľujeme snímač a zosilnenie, ktorým násobíme namerané hodnoty intenzity osvetlenia. Toto zosilnenie je nazývané ISO. Reprezentuje rovnakú veličinu ako ISO pri klasickom filme do fotoaparátov. Tam je to citlivosť filmu, pri digitálnom fotoaparáte citlivosť snímača. bežné hodnoty sa pohybujú od ISO 100 do ISO 1600. Samozrejme, dnešné fotoaparáty podporujú aj mnohonásobne vyššie hodnoty ISO, no tie sú pre nás (ako si povieme neskôr) zbytočné.

Tak sme dostali akúsi trojkombináciu parametrov, ktoré ovplyv�?ujú expozíciu: svetelnosť objektívu, expozičný čas a citlivosť – ISO. Ako však spolu súvisia?

Skúsme si predstaviť, že expozícia je ako nalievanie vody do nádoby (prakticky je to skôr nalievanie svetla na snímač, ale ako pomôcka to môže byť fajn). Potom môžeme prirovnať clonu k prierezu potrubia, ISO k rýchlosti, akou tečie voda a čas ostáva expozičným časom. Ak zväčšíme prierez potrubia (otvoríme clonu), nádoba sa nám naplní rýchlejšie. Rovnako, ak bude voda tiecť rýchlejšie (teda budeme mať vyššie ISO), nádoba bude naplnená skôr. A nakoniec, ak budeme liať vodu dlhšiu dobu, do nádoby jej nalejeme viac.

Tieto parametre môžeme ľubovoľne kombinovať. Pre správnu expozíciu nám je teda v podstate jedno, či zdvojnásobíme ISO, alebo budeme fotografiu snímať dvakrát dlhšie. Rozdiel je v tom, že pri príliš dlhom expozičnom čase sa nám predmety v pohybe rozmažú, takisto pri horších svetelných podmienkach nemôžem fotiť “z ruky”, ale musím použiť statív. No ak chcem odfotiť vodopád tak, aby voda vytvorila závoj, čo najviac zatvorím clonu, znížim ISO a tak budem môcť zvýšiť čas. Za úplne jasného d�?a na horách nemusí byť výsledok uspokojivý, ale po chvíli hrania sa určite prídete na to, ako vytvoriť obrázok ako z časopisu

Dnes sa v BA konal prvý slovenský BarCamp. Bolo to stretnutie tých, pre ktorých je centrom profesionálneho záujmu Internet a veci s ním súvisiace. Tak si sadám za svoje PC, kým vo mne ešte rezonujú dojmy z tohto stretnutia.

V prvom rade by som sa veľmi rád poďakoval organizátorom, ktorí zvládli akciu viac než dobre a zabezpečili pestrý program, občerstvenie a podobné bonusy. Horšie to bolo podľa môjho osobného názoru s kvalitou prednášok. Neplatí to síce plošne, ale väčšina prednášajúcich pojala akciu ako príležitosť na zvýraznenie mena svojho produktu alebo spoločnosti. Našťastie sa našli aj ľudia, ktorých prednášky boli robené s úprimným úmyslom podeliť sa o svoje znalosti.

Viem, že nemám právo kritizovať, keď som sám neprispel, ale skôr som čakal workshopy na nejakú aktuálnu tému, brainstorming a podobné skupinové aktivity. Takto som nakoniec skĺzol do úlohy pasívneho poslucháča. �?no, je ťažké umenažovať akciu do takéhoto cieľa, ale o to väčší význam by mala i pre m�?a (a myslím, že nielen pre m�?a) celá ne-konferencia.

No už teraz sa teším na ďalší BarCamp a dúfam, že bude iný a ešte prínosnejší ako po prvý krát. Ďakujem všetkým, ktorý prispeli k hladkému priebehu po tentokrát.

Po tom, ako som dostal štafetu od Peťa Drusku, by som mal asi ukázať, kde pracujem. Platené pracovisko ukázal Peťo, to netreba A to domáce vyzerá asi takto:

A ako sa to na štafetu patrí, posúvam LaciQovi, Peťovi “Mackovi”, a Jurovi.