Tieto a mnohé iné veci sme sa dnes dozvedeli od vzácneho hosťa, Mgr. Kataríny Nádaskej, PhD., z jej prednášky o rodine a rodinnom zvykosloví.

Pani Mgr. Katarína Nádaská, PhD. prijala naše pozvanie na 16. stretnutie amatérskych genealógov Slovenska, organizovanom OZ GENI.SK. Ako už tradične sme sa v Bratislave stretli napoludnie v Pizzerii Metropol. Nám vyhradený priestor bol zaplnený do posledného miestečka. Pani Nádaská nás naozaj zaujala svojou prednáškou, ktorej prezentácia a doplňujúce otázky z publika trvali takmer 3 hodiny! A je treba povedať, že nikto sa nenudil a naozaj sústredene sme vnímali jej slová a dozvedeli sme sa naozaj mnoho, pre niektorých naozaj nových vecí.

Napríklad  teda taká kútna plachta (kútnica) bola textília, ktorá oddeľovala šestonedieľku od ostatného priestoru (v reálnom zmysle, aj v magickom význame).

A tri fázy chodenia? Zálety spočívali len v obzeraní sa mládenca po nádejnej adeptke, občasných letmých rozhovorov s ňou. Vohľady už boli fázou, kedy o záujme mládenca o dcéru vedeli aj jej rodičia, mládenec už chodieval na vohľady priamo do domu. No a posledná fáza, zásnuby, už bola aj v réžii rodičov oboch nádejných snúbencov.

Druhou prednáškou dnes bola prednáška nášho kolegu MUDr. Patrika Zakarovského, MPH na tému „Majetkové pomery našich predkov“. Patrik nám priblížil svoje poznatky z bádania v urbároch, pozemkových knihách a ďalším materiáloch, ktoré sú k dispozícii či už v archívoch, alebo Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

Samozrejme, všetko prebehlo v príjemnom prostredí spomenutej reštaurácie, kde sme aj poobedovali, či občerstvili sa kávou, alebo skvelou minerálkou.

Všetkým zúčastneným veľká vďaka za účasť a už sa tešíme na ďalšie stretnutie. Pani Nádaská prisľúbila, že k nám veľmi rada zavíta aj o rok. Potešenie je aj na našej strane!

Kedy sa vlastne sobášili moji starí rodičia? A čo ten dedov otec, o ktorom celý život počúvam – odkiaľ pochádzal? Dožil sa narodenia svojich vnúčat? Keď zistím, že otázok je priveľa, zatúžim nájsť konečne aj nejaké odpovede.

A tak naberám odvahu a s odhodlaním navštívim štátny archív, teda miesto, kde by mi mali pomôcť zodpovedať otázky o mojom pôvode. Po vstupe ma milá archivárka usádza k stolu a keďže obdobie narodenia prastarého otca spadá do obdobia tzv. štátnych matrík, ponúkne mi, že za poplatok môžem do týchto starobylých kníh nazrieť. 

Keďže chcem vyhľadať záznam o narodení prastarého otca i prastarej mamy, situácia sa komplikuje. Obaja totiž pochádzajú z inej obce, a zároveň index k matrike ukazuje v oboch prípadoch viacero možných kandidátov. Musím teda pri výskume nahliadnuť do štyroch matrík. Rátam, či mám vôbec pri sebe dosť peňazí, a to ešte zvažujem, koľko budem musieť zaplatiť, ak sa rozhodnem pátrať ďalej do minulosti…

Ak ste sa v týchto riadkoch našli, dnešný článok sa Vám pokúsi poradiť, za akých podmienok môžete pri spracovaní rodokmeňa aspoň čo-to ušetriť.

Ak by sme celý obsah článku mali prerozprávať jednou vetou, potom máme možnosť ušetriť, ak žiadosť podáme elektronicky s kvalifikovaným podpisom, alebo ak poplatky uhradíme prostredníctvom služby eKolok. 

Elektronicky podaná žiadosť

Cenník služieb a správnych poplatkov, verejne prístupný na portáli minv.sk, vo svojej spodnej časti oznamuje bádateľom: 

„V prípade, že sa úkony a konania správnych orgánov vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami, ktorý je podpísaný elektronickým podpisom alebo podania autorizovaného podľa zákona o e-Governmente, prípadne prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, výška správnych poplatkov je o 50 % nižšia, ako je stanovené v sadzobníku správnych poplatkov. Zníženie sadzby poplatkov sa uplatní aj vtedy, ak sú súčasťou návrhu podaného elektronicky prílohy, pokiaľ sú tieto rovnako ako návrh podané v elektronickej podobe.“

V praxi to vyzerá takto. Najprv musíte požiadať o vystavenie Občianskeho preukazu (OP) s čipom, a následne si k nemu dokúpiť čítačku na občianske preukazy. V prípade, že máte vystavený OP, a zároveň poznáte tzv. BOK (Bezpečnostný ochranný kód), môžete si zriadiť elektronickú schránku prostredníctvom portálu slovensko.sk. Po zriadení schránky si cez aplikáciu v PC jednoducho za pár minút vytvoríte tzv. kvalifikovaný elektronický podpis. Elektronický podpis nahrádza pri kontakte so štátom overené podpisy. 

Keď túto úradnú tortúru jednorazovo zvládneme, môžeme v archívoch využívať 50%-né zľavy na správne poplatky. Postup je pritom jednoduchý, cez schránku zriadenú na portáli slovensko.sk odošleme žiadosť na MV SR s dovetkom, ktorému archívu je určená. MV SR následne žiadosť priradí príslušnému archívu, ktorý je povinný vymerať poplatky za zníženú sumu. 

Systém nie je pri prvom použití úplne intuitívny, no pomerne rýchlo sa naň dá naučiť. Nahrádza e-mailovú komunikáciu, a zároveň uľahčuje bádateľom život aj tým, že takto podaná žiadosť má automaticky overený podpis, a tak nemusíme chodiť za notárom, resp. na matriku a podanie žiadosti vybavíme z domu.

Vzhľad elektronickej schránky na slovensko.sk

eKolok

eKolok predstavuje moderný spôsob úhrady poplatkov v archívoch. Časy, keď ste museli po objednaní matrík odísť z archívu, kúpiť tam kolok a vrátiť sa späť, sú fuč. Pokiaľ máte dostupný internet v telefóne a ste aspoň trochu počítačovo zdatní, kolky (napr. k nahliadaniu do matriky) kúpite priamo na mieste.

Postup je nasledovný. Cez stránku Slovenskej pošty sa zaregistrujete do Platobného systému eKolok. Druhou možnosťou je stiahnuť si aplikáciu eKolok priamo do smartfónu a uhrádzať poplatky mobilom.

Registrácia je pomerne rýchla a plynulá. Bezprostredne po prihlásení máme možnosť vyhľadať službu, ktorú chceme uhradiť. Máme možnosť hľadať ju podľa názvu, kódu, resp. podľa sumy. Tých kódov je pomerne veľa a v prípade, že máme záujem o platbu cez eKolok, mal by nám pracovník archívu vedieť poradiť, aký číselný kód má služba, za ktorú ideme platiť. 

Pozor, systém nie je úplne šťastne vyriešený, a tak si vopred overte, či uhrádzate správny poplatok. Ak napr. zadáte do systému ako kľúčové slovo „nahliadnutie“, potom nájdete pre nahliadnutie do matriky kód 1040, ale aj 1284. Prvý z kódov však slúži na uhradenie poplatku, ak žiadate o nahliadnutie do živej matriky, ktorá je stále na Matričnom úrade. Iba kód služby 1284 Vás privedie k poplatku, za ktorý je možné získať zľavu 50%. 

Ako vyzerá používateľské prostredie aplikácie eKolok

Po otvorení správnej služby, v tomto prípade pod kódom 1284, nám systém umožní označiť krížikom, či máme záujem o zľavu za elektronické podanie. Softvér to nespraví sám, ale automaticky po kliknutí na okienko označené červenou šípkou sa cena služby zníži z 3 EUR na 1.50 EUR. 

Zľava z poplatku, príklad

Po zadaní platobných údajov z karty systém vytvorí eKolok, ktorý môžete ľahko stiahnuť do mobilu / počítača vo formáte PDF, a následne tento PDF súbor stačí odoslať archivárovi na dohodnutú e-mailovú adresu. 

Celý postup nezaberie skúsenému používateľovi mobilu / PC viac než jednu-dve minúty, no pri nahliadnutí do piatich zväzkov matriky mu môže ušetriť 7.50 EUR. Vo väčšine archívov by o tomto mali archivári vedieť, no vždy odporúčam vopred sa informovať, či túto formu platby budú akceptovať. Koniec-koncov, aj im to ušetrí prácu s vypisovaním pokladničného bloku.

Podobne jestvuje zľava aj na matričné výpisy vydávané archívmi (pozor, nemám na mysli oficiálne rodné, sobášne a úmrtné listy, ktoré vyhotoví matrika, ale výpisy z matriky, ktoré na bežnom kancelárskom papieri vystaví priamo štátny archív), a taktiež na rôzne osvedčenia, ine odpisy a podobne.

V závere upozorňujem, že eKolky sa týkajú správnych poplatkov. Napr. poplatok za fotenie v archíve k nim nepatrí, a tak sa naň nedá získať zľava.

Hoci často nejde o žiadne horibilné sumy, neváhajme ušetriť pár eur aspoň tam, kde sa dá.

Najskôr Juraj Snopek informoval o stretnutí so zamestnancami bratislavského Family History Centra, na ktorom predložil otázky k postupu ďalšej digitalizácie slovenských matrík, konkrétne z rokov 1895 – 1906, otázky ďalšej indexácie záznamov zo slovenských cirkevných matrík, ich (ne-)správneho zaradenia, možnosti rozdelenia neprístupných filmov na záznamy prístupné a zvlášť neprístupné (vzhľadom na jestvujúcu legislatívu) a v konečnom dôsledku na užšiu spoluprácu FHC so slovenskými genealogickými nadšencami. Žiaľ, zatiaľ sme dostali odpoveď len na indexáciu, ktorá sa v súčasnosti realizuje pomocou AI, zatiaľ však mimo slovenského jazykového prostredia. Toto by sa malo zmeniť ku koncu tohto kalendárneho roka.

Potom Juraj poďakoval za príspevky 2% z dane nášmu združeniu GENI.SK a v skratke uviedol použitie uvedených prostriedkov.

Následne už odovzdal slovo Patrikovi Zakarovskému, ktorý si pripravil prezentáciu s názvom „Druhopisy zemplínskych matrík“. Zhrnul problematiku druhopisov na Zemplíne, pričom špecifikoval ich umiestnenie v štátnych archívoch v Prešove a Košiciach a v Sátoraljaújhelyi Fióklevéltár. Vzhľadom k tomu, že prostredie slovenských archívov a prístupnosť matrík je zrejmá, zameral sa skôr na dostupnosť uvedených druhopisov v maďarskom archíve v Sátoraljaújhelyi s poukázaním na možnosť získania digitalizovaných záznamov za určitý poplatok.

Po Patrikovi sa predstavila kolegyňa z Čiech, Marie Lárová, ktorá sa prezentovala príspevkom o úskaliach pri bádaní balockého rodu Belko, no zaujala najmä ďalším príspevkom o rode Dekrét, z ktorého pochádzal známy slovenský horár, priekopník v obnove lesov, známy aj zavedením píly namiesto sekery v ťažbe dreva. Pani Lárová svojím umným genealogickým výskumom dokázala prekonať doteraz známe neurčité fakty v rodopise tohto známeho Slováka.

Ako ďalší nás zaujal svojím príspevkom Richard Miške, ktorému sa podarilo po dlhom čase objasniť záhadu svojho predka, Ambróza Jokale z Veľkého Poľa (špecifická lokalita s majoritným zastúpením nemeckého obyvateľstva už po niekoľko storočí), ktorého narodenie dlho nevedel nájsť.

Krátkymi príspevkami potom ešte zaujali Ladislav Rosíval (dostupnosť digitalizovaných maďarských matrík z Peštianskej župy, možnosti portálu arcanum.hu) a Martin Budaj (možnosti a práca s portálom transskribus.org).

Potom sme ešte pokračovali v diskusiách o problémoch pri bádaní, s ktorými sme sa stretli a niečo po 18. hodine sme zatrúbili na ústup. Stretnutie bolo vynikajúce! Veríme, že o pol roka sa stretneme opäť.

Tento článok týkajúci sa gréckokatolíckych matričných kníh voľne nadväzuje na starší publikovaný článok Starobylé matriky Šariša, v ktorom boli analyzované matriky z rímskokatolíckych farských úradov Šariša a Zemplína.

Užhorodský hrad, miesto, kde došlo k vzniku Gréckokatolíckej cirkvi (1)

Stručná história Gréckokatolíckej cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. v roku 1692.  

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. stor.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1658 (3).

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. V záznamoch o jednotlivých rímskokatolíckych farnostiach existujú zmienky o miestnych gréckokatolíckych duchovných a ich chrámoch, zároveň otec biskup vo vizitačnom protokole konštatuje celkovo nižšiu vzdelanostnú úroveň gréckokatolíckeho duchovenstva  v oblasti teológie v porovnaní s latinským klérom (4).

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Založením biskupstva vtedajší pápež vyriešil spory medzi latinským a gréckym duchovenstvom a umožnil ďalší rozvoj cirkvi.

Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Tu, v Prešove, bola rozhodnutím pápeža neskôr v roku 1818 zriadená samostatná Prešovská eparchia, na čelo ktorej sa postavil Gregor Tarkovič. 

Katedrála sv. Jána Krstiteľa spolu s gréckokatolíckym biskupským palácom v Prešove.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari, no až do roku 1989 boli akékoľvek pokusy o zveľadenie gréckokatolíckych chrámov a farností pomerne náročné. 

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Ďalší osud oboch matrík je však neznámy.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Táto matrika je kompletne dochovaná od roku 1735.

Matrika pokrstených Gr. kat. farského úradu v Osadnom (5)

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Dokonca ešte aj v roku 1749 konštatuje protokol Barkóczyho vizitácie v sekcii venovanej gréckokatolíkom nasledovné: „Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených.“(6)

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko – uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Po vzniku samostatnej Československej republiky sa duchovenstvo na mnohých miestach rozhodlo pre používanie ruštiny. 

Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor. GKFÚ Ruské Pekľany (7).

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Každému zo zvyšných 123 farských úradov chýba v priemere 59 rokov starších matričných záznamov.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Údaje od pamätníkov naznačujú, že časť matrík mohlo so sebou odniesť prechádzajúce vojsko ako vzácny suvenír z bojov v ďalekých krajoch. 

Ďalšie matričné knihy, ktoré dokázateľne „prežili“ druhú svetovú vojnu, sa stratili po tom, čo bola Gréckokatolícka cirkev v roku 1950 zrušená a jednotlivé farské úrady boli obsadené Pravoslávnou cirkvou. 

Kde hľadať stratené matriky

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Nájdenie takýchto kníh však bude skôr zázrakom než systematickým odkrývaním stratených kníh.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Pozornejší bádateľ si všimne, že zachované a digitalizované druhopisy zo Štátneho archívu v Prešove začínajú od roku 1860. 

Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. 1829.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 – 1849 a Šarišská župa, 1850 – 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde. Neostáva nám teda iné, než počkať, či sa stratené matriky podarí v Štátnom archíve v Prešove v budúcnosti nájsť.

Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1829

Súpis zachovaných a zničených gréckokatolíckych matrík

Použité pramene

•  Skica Užhorodského hradu: 

https://findandfollow.com.ua/hu/zahid/selo-grebinky/uzhgorodskyj-zamok-ta-zakarpatskyj-krayeznavchyj-muzej(dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2009. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia. Košice: Vienala, 2009. 152 s. ISBN 978-80-89232-81-9
• Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša: 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Chr%C3%A1m_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Mikul%C3%A1%C5%A1a_(Bodru%C5%BEal)#/media/S%C3%BAbor:Bodruzal_okres_Svidnik_Presovsky_kraj-Temple_of_St_Nicholas-1.jpg  (dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6
• Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 772. GKFÚ Osadné. Matrika narodených, sobášených a zomrelých z r. 1735 – 1805. Dostupné online:

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HY-6829-WJP?i=272&cc=1554443&cat=712822 (dostupné dňa 31.01.2024)

• ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6 (str. č. 112)
• Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Ruských Pekľanoch. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 605. GKFÚ Ľubovec. Dostupné online: 

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-X3SK-WF?i=298&cc=1554443&cat=733740 (dostupné dňa 31.01.2024)

• MIŠÍKOVÁ, Alena 2021. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. II. diel. Prešov: Štátny archív v Prešove, 2021. Dostupné online: 

(dostupné dňa 31.01.2024).

• Štátny archív v Prešove. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. Inv. č. 6047. Druhopis matriky Vápeník z r. 1829.

V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. stali majetkom šľachticov z rodu Péchy.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa tu hlási až 89,2 % obyvateľov.

Farský úrad v Hermanovciach

         V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. 1766 zrekonštruovali (4).

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Vďaka poctivej starostlivosti miestnych kňazov sa matričné knihy z hermanovskej farnosti zachovali kompletne. 

         Počas 50. a 60. rokov 20. stor. boli staršie matriky z farského úradu najprv odovzdané Miestnemu národnému výboru, a následne do Štátneho archívu v Prešove, kde sú v súčasnosti archivované celkovo štyri matričné knihy: 

•  I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r. 1772 – 1852,
•  II. kniha: pokrstení z r. 1852 – 1871, sobášení z r. 1852 – 1896, pochovaní z r. 1852 – 1882,
•  III. kniha: pokrstení z r. 1871 – 1895,
•  IV. kniha: pochovaní z r. 1883 – 1895. 

Staršie záznamy z Hermanoviec

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. J. Sármanyová (5) žiadne staršie matriky nespomína, podobne ani katalóg archivovaných matričných kníh zo Štátneho archívu v Prešove neuvádza akékoľvek staršie matričné zápisy z Hermanoviec pred rokom 1772.“

Text o starobylých matrikách zo Šariša by na tomto mieste mohol jednoduchou odpoveďou skončiť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Záujem o rodinnú históriu núti genealógov hľadať ďalšie zdroje údajov, v pôvodných historických prameňoch, článkoch historikov, odbornej literatúre.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti – inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? Kto krstil ich deti a pochovával ich mŕtvych?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Čiastočnou náhradou za ne by mohli byť kanonické vizitácie, v ktorých sa spomínali okrem jednotlivých farností aj k nim patriace filiálky.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r. 1749 František Barkóczy, druhým Karol Eszterházy, ktorý vizitoval v roku 1775. 

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str. 30 – 31).

Farský úrad Jarovnice

         Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame:  „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. apríla, kedy správu týchto cirkví prevzal otec František Scholtz…“ Po otočení ďalšej strany zisťujeme, že hneď prvým pokrsteným dieťaťom vo farnosti bol Jakub, syn vojaka Jána a Evy z Hermanoviec.  

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 – 1896. Šťastnejší bádatelia sa tak dostanú aspoň o generáciu hlbšie do rodinnej histórie.

         Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. až do roku 1700, kedy sa farnosť vrátila do rúk katolíkov (10). 

Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Pán farár, ThLic. Radoslav Gejguš, potvrdil, že na farskom úrade má k dispozícii staršiu matriku, ktorú bol ochotný sprístupniť k digitalizácii (11). 

         Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 – 1750. Podľa titulnej stránky obsahuje zápisy o farníkoch z Jarovníc, Daletíc a Močidlian, avšak pri detailnejšom štúdiu matriky sa v nej objavujú aj zápisy z Hermanoviec.

Najstaršie zápisy o Hermanovčanoch

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Po prečítaní tohto článku tak genealóg zaoberajúci sa rodom z Hermanoviec nemusí ukončiť históriu svojho rodu v roku 1772, ale môže plynule pokračovať až do roku 1718. 

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 – 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Možno kdesi čaká na toho, kto ju objaví a sprístupní.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala. V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Akýkoľvek pokus o evidenciu krstov, sobášov či pohrebov bol preto komplikovaný a jedno či druhé vierovyznanie nemuselo chcieť svoju matriku odovzdať kňazovi druhého vierovyznania. 

Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou. Čo z toho je pravda – to ukáže čas a zanietení bádatelia. 

Barkóczyho vizitácia z roku 1749

         V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Nižšie sú uvedené aj s filiálkami (7): 

1. Bardejov: Bardejovská Nová Ves, Lukavica, Mokroluh, Rešov, Rokytov, Tarnov
2. Brestov: Bohdanovce, Kráľovce, Mirkovce, Ploské, Žehňa
3. Dubovica: Petrovenec
4. Gaboltov: Cigeľka, Frička, Hrabské, Kurov, Nižný Tvarožec, Petrová, Sveržov, Vyšný Tvarožec, Zlaté
5. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Topľou, Medzany, Pavlovce, Petrovce, Vlača
6. Hažlín: Beloveža, Brezovka, Hrabovec, Jurkova Voľa, Komárov, Kurimka, Poliakovce, Šarišské Čierne
7. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. 1847 sídlo farnosti presunuté do Budimíra)
8. Jarovnice: Daletice, Hermanovce, Močidľany
9. Kamenica nad Torysou: Lúčka
10. Kecerovské Pekľany: Bačkovík, Boliarov, Bunetice, Čakanovce, Červenica, Čižatice, Kecerovské Kostoľany, Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Nižná Kamenica, Opiná, Rankovce, Tuhrina, Vtáčkovce, Vyšná Kamenica, Žírovce
11. Kobyly: Janovce, Kľušov, Nižná Voľa, Tročany, Vyšná Voľa
12. Koprivnica: Buclovany, Dukovce, Hankovce, Kochanovce, Lascov, Marhaň, Oľšavce, Stuľany, Vyšný Kručov, Želmanovce
13. Kostoľany nad Hornádom: Kavečany, Malá Vieska, Sokoľ, Tepličany
14. Kračúnovce: Babie, Chmeľov, Giraltovce, Kalnište, Kuková, Lúčka, Lužany pri Topli, Pušovce, Železník
15. Krásna Lúka: Ďačov, Torysa, Vysoká
16. Krivany: Oľšov
17. Križovany: Bertotovce, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Ondrašovce
18. Kurima: Cernina, Dubinné, Harhaj, Kožany, Kučín, Lipová, Nemcovce, Ortuťová, Porúbka, Rovné, Šapinec, Šašová
19. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r. 1748 bol jedinou filiálkou Ďačov).
20. Lipovce: Fričovce, Hendrichovce, Šindliar, Štefanovce
21. Nižný Slavkov: bez filiálok. 
22. Obišovce: Drienov, Lemešany, Ličartovce (v roku 1759 sídlo farnosti presunuté do Drienova)
23. Osikov: Bartošovce, Fričkovce, Hertník, Vaniškovce
24. Pečovská Nová Ves: Hanigovce, Jakovany, Ľutina, Olejníkov
25. Petrovany: Kendice, Močarmany, Ruská Nová Ves
26. Plaveč: Čirč, Ďurková Legnava, Kozelec, Leštiny, Ľubotín, Orlov, Starina, Údol, Závada
27. Plavnica: Hajtovka, Hromoš, Malý Lipník, Matysová, Starina, Sulín, Šambron
28. Prešov: bez filiálok.
29. Radačov: Bzenov, Janov, Ľubovec, Meretice, Rokycany, Ruské Pekľany
30. Radoma: Beňadikovce, Duplín, Hrabovčík, Matovce, Mestisko, Mlynárovce, Nižný Svidník, Nová Polianka, Okrúhle, Rakovčík, Soboš, Stročín, Šapinec, Šarišský Štiavnik, Štefurov, Tisinec, Valkovce, Vyšný Svidník
31. Raslavice: Abrahámovce, Lopúchov
32. Ražňany: Ostrovany, Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov
33. Richvald: Bogliarka, Gerlachov, Hervartov, Kríže, Kružlov, Lenartov, Malcov, Šiba
34. Rožkovany: Červenica, Jakubova Voľa
35. Sabinov: Drienica, Jakubovany, Ľutina, Orkucany, Šarišské Michaľany
36. Sedlice: Bajerov, Klenov, Kvačany, Miklušovce, Rolova Huta, Suchá Dolina, Žipov
37. Solivar: Abranovce, Dulova Ves, Haniska, Kokošovce, Ruská Nová Ves, Teriakovce, Soľná Baňa, Šalgov, Záborské, Žehňa
38. Svinia: Chminianska Nová Ves, Kojatice, Lažany, Šarišské Lužianky
39. Široké: Ovčie, Víťaz
40. Svätý Jur: Bodovce, Čipka, Hubošovce, Počkaj, Ratvaj, Šarišské Sokolovce, Uzovce
41. Terňa: Babin Potok, Hradisko, Geraltov, Malý Slivník, Mošurov, Veľký Slivník, Závadka
42. Tulčík: Demjata, Fulianka, Chmeľovec, Kapušany, Lada, Nemcovce, Podhorany, Trnkov, Záhradné
43. Veľká Lodina: Kysak, Malá Lodina, Ružín, Trebejov
44. Veľký Šariš: Gregorovce, Malý Šariš, Medzany, Župčany
45. Vyšná Šebastová: Fintice, Ľubotice, Nižná Šebastová, Okružná, Podhradík, Trnkov
46. Zborov: Andrejová, Becherov, Cigla, Dlhá Lúka, Dubová, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášová, Nižná Polianka, Nižný Mirošov, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnícka Huta,  Varadka, Vyšná Polianka, Vyšný Mirošov

Súpis najstarších matrík zo šarišských katolíckych farských úradov

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade. Tento údaj vychádza z niekoľkomesačného výskumu jednotlivých farností.

Súpis starobylých matrík zo Šariša a Zemplína

Zdroje

• Obrázok Kaštieľa Péchy v Hermanovciach: https://www.tophoreca.sk/hotely/historicke-boutique-hotely/1287-kastiel-pechy-velkoryse-priestory-s-atmosferou-vidieckej-elegancie
• WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit. Bratislava a Košice, Joannes Michael Landerer, Typographus et Bibliopola, 1780.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 303 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r. 1772 – 1852.
• Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943. Prešov: Typografia Andrej, 1943.
• SÁRMANYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991.
• Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. stor.:https://archivum.asztrik.hu/sites/default/files/kepek/kalocsa-erseki-tartomany_02-18-sz-vegen-k.jpg
• ZUBKO, Peter – ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6. Dostupné online: https://www.academia.edu/35786839/ZUBKO_Peter_%C5%BDE%C5%87UCH_Peter_Bark%C3%B3ciho_vizit%C3%A1cia_%C5%A0ari%C5%A1sk%C3%A9ho_archidiakon%C3%A1tu_1749_R%C3%ADmskokatol%C3%ADci_gr%C3%A9ckokatol%C3%ADci_evanjelici_pod%C4%BEa_latinskej_vizit%C3%A1cie_Bratislava_Slavistick%C3%BD_%C3%BAstav_J%C3%A1na_Stanislava_SAV_VEDA_2017_190_s_ISBN_978_80_89489_33_6(cit. 22.07.2023)
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 389 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r. 1750 – 1793.
• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Trnava, Rím : 2008.
• ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998. ISBN 80-967951-1-2
• Digitálna kópia matriky Jarovníc (N, S, Z 1718 – 1750) bude v krátkom čase odovzdaná Štátnemu archívu v Prešove. Okrem toho sa plánuje odovzdanie digitalizovanej kópie matriky RKFÚ Bajerov (Z 1798 – 1880) a RKFÚ Svinia (N 1727 – 1813, S, Z 1727 – 1851)

Okrem niekoľkých nových tvárí sme privítali najmä hostí tohto popoludnia.

Prvým bola Mgr. Lenka Bernátová, PhD., ktorá nás, ako bývalá zamestnankyňa Ústavu pamäti národa, svojou pútavou prednáškou a prezentáciou oboznámila s fondami tejto inštitúcie, ktoré môžu byť prínosom pre zisťovanie rodinnej histórie vo vzťahu k našim predkom. Podrobne neskôr rozobrala aj fondy týkajúce sa osôb väznených komunistami.

Druhým hosťom bol pán Ing. Ľubomír Kmeť, predseda občianskeho združenia Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov. Pán Ing. Kmeť najskôr priblížil činnosť občianskeho združenia. Jeho primárnym cieľom je genealogické zmapovanie dolnozemských Slovákov za obdobie cca od roku 1730 po rok 1947 – teda najmä prepis matričných záznamov do databázy s cieľom jej ďalšieho spracovania. Potom pán Ing. Kmeť podrobne priblížil program indexácie matrík. Projekt prebieha na ich webovej stránke http://www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu/, kde v sekcii Matriky je k dnešnému dňu zverejnený nový avizovaný vyhľadávač. 

V zverejnenej databáze tohto združenia je v súčasnosti vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov, plus cca 20 000 záznamov z náhrobkov na cintorínoch. Do tohto projektu sa môžete zapojiť aj Vy. Združenie nás oslovilo na spoluprácu pri indexácii akýchkoľvek slovenských matrík s tým, že by sa postupne budovala databáza podobná tej, ktorú spravuje maďarská organizácia MACSE.

Po týchto príspevkoch sa, ako obvykle, rozprúdila voľná debata, ktorá končila podvečer, aj to len kvôli blížiacim sa odchodom dopravných spojení.

Tešíme sa na Vás všetkých opäť po polroku!

Návštevu Slovenského banského archívu som absolvoval na základe povolania mojich predkov, ktoré som našiel v  matrike sobášených obce Štiavnické Bane. V mojom rodostrome je každý druhý baníkom –  Štefan Osvald, Jánoš Osvald, Jozef Melaga,  alebo napríklad Augustín Padúch, ktorý bol dokonca kováčom a vypomáhal tak kovať alebo opravovať nástroje pre baníkov.

Augustín Padúch a jeho povolanie … (zdroj: www.familysearch.org)

V zázname sobášených vidíme latinský názov faber ferrarius, do slovenčiny preložené ako povolanie kováč (zdroj: www.genedict.net). Jeho otec a svokor mali povolanie baníka ako to ukazuje latinský zápis metallarii, a metallurgi. Presne špecifikovať pracovnú činnosť  podľa podobných slov metall… bude moja ďalšia práca bádania po latinských výrazoch. Ďalej si môžete všimnúť chybný prepis priezviska Padúch na spodku obrázka kde je Augustín Paduoh. Aj s takými chybami treba rátať a preveriť, či ide o Vášho predka.

Objednal som sa emailom do banského archívu, kde som napísal približné roky, v ktorých budem bádať po baníkoch v oblasti Štiavnických Baní. S čakaním na deň návštevy badateľne som tajne dúfal, že v archíve narazím na svojich predkov. 

Dostal som do ruky Knihy baníkov (niekedy označované aj ako knihy sluhov), a začal listovať. Je vhodné, ak máte pripravený zoznam konkrétnych osôb, o ktorých viete, že boli baníci, ich roky narodenia, prípadne ich manželky a deti. Môže sa stať, že nájdete len menovcov. No aj v tom prípade je dobre si zapísať, prípadne odfotiť danú osobu. Môžete sa k nej v kľude doma vrátiť. 

V Knihách baníkov sa na zadných stranách nachádza zoznam, podľa ktorého sa dajú osoby ľahšie vyhľadať. Prípadne môžete listovať stranu po strane. Takto som sa zatiaľ dostal ku svojim 3-4 predkom. Takýto zápis v banskej knihe Vám poslúži aj ako skúška správnosti, či ste dobre priradili deti a manželku z matriky narodených a sobášených. 

Dané pramene banských mužov sú písané v maďarskom jazyku, ktorý bol vtedy úradným jazykom za čias Rakúsko – Uhorska.

Pri prekladaní odfotených prameňov – a vytvorení vlastnej tabuľky, sa človek dozvie veľa nových vecí o svojom predkovi.

V nasledujúcich riadkoch uvediem príklad, čo sa dá zo záznamu predka vyčítať.

Prefotená prvá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

Prefotená druhá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

V SBA v Banskej Štiavnici nájdeme rôzne fondy, ako je napríklad Banská a Lesnícka akadémia Banská Štiavnica z rokov 1770 až 1919, Vrchný inšpektorský úrad v Smolníku v období od 1695 – 1871, Banské mapy banskoštiavnického banského obvodu 1641 – 1918, Banský súd v Kremnici, 1777 – 1854/1949, Banské súdy v Dobšinej, Gelnici, Jasove, Krompachoch, Rožňave,  Nálepkove, Žakarovciach atď., mapy slovenských a cudzích banských lokalít 1591-1917 a mnoho ďalších prameňov.  Ja som pátral vo fonde Vindšachta v Knihách mužstva z rôznych šácht a štôlní.

Autor článku: Ing. Jozef Osvald

Ukážka Excelu – prekladu z maďarského jazyka do slovenčiny

Ukážka prefotených prameňov z banského archívu 

Keď však doba pandémie konečne pominula a ľudia si spomenuli, že sa kedysi „pred koronou“ zvykli stretávať tvárou v tvár, rozhodli sa aj nadšenci genealógie pre usporiadanie 12. stretnutia. To sa konalo v sobotu dňa 15. apríla 2023 v Bratislave.

Po vzájomnom zvítaní sa slova ujal Marek Tettinger, ktorý stretnutie oficiálne otvoril a po porade so zúčastnenými rozhodol, že najlepšie bude začať obedom. Po obede nasledovali prednášky, ktoré mali inšpirovať účastníkov stretnutia ohľadom možností ďalšieho genealogického výskumu.

Ako prvý vystúpil Patrik Zakarovský s prednáškou na tému Genetickej genealógie. Prítomní tak mali možnosť vypočuť si o rôznych druhoch genetických testov, ktoré je v súčasnosti možné podniknúť. Okrem toho autor načrtol možnosti využitia a interpretácie výsledkov jednotlivých typov testov. Najväčší ohlas zo strany publika mali testy tzv. Y-DNA, ktoré umožňujú skúmať predkov po meči.

Druhým prednášajúcim bol pán Martin Šafr, autor portálu https://www.scitacieharky.sk/ , ktorý umožňuje rýchlejšiu a presnejšiu orientáciu v dostupných hárkoch zo sčítania ľudu z rokov 1930 a 1940. Pán Šafr najprv prítomným vysvetlil, ako portál vznikol, a následne účastníkom ochotne popísal možnosti indexácie pôvodných záznamov a vyhľadávania v nich. Príspevok mimoriadne zaujal, a tak sa strhla živá diskusia ohľadom ďalšieho potenciálu uvedeného portálu.

Na záver vystúpil znovu Marek Tettinger, ktorý nás oboznámil s prípravou webového portálu, prostredníctvom ktorého bude možné zistiť územnú pôsobnosť jednotlivých farských úradov a rabinátov. Portál by mal slúžiť ako náhrada za dlhodobo nedostupný maďarský web https://csaladfa.palmai.eu/felvidekiak/ . Výhodou portálu by mala byť možnosť pravidelnej aktualizácie o nové matričné prírastky, ako aj väčšia prehľadnosť, nakoľko bude portál konečne dostupný v slovenskom jazyku. Jeho spustenie bolo avizované zhruba do mesiaca od nášho 12. stretnutia.

Po prednáškach sa ešte strhla diskusia v kuloároch, prítomní genealógovia si vymenili cenné rady a poznatky pri svojom genealogickom výskume. Nezabudli sme, pochopiteľne, ani na spoločnú fotografiu, ktorá je už pravidelnou súčasťou našich stretnutí.

Všetkým zúčastneným týmto ďakujeme za to, že si našli čas, nabrali odvahu a prišli sa podeliť o svoje genealogické skúsenosti či problémy. Pevne verím, že sa na jeseň znovu stretneme a znovu budeme môcť prebrať naše genealogické problémy a poznatky osobne tvárou v tvár.

Georgius Lichvár de Possessione Orosz Peklén

Ako hlava jednej z hospodáriacich rodín v obci Ruské Pekľany bol zaznamenaný Juraj Lichvár (1757 –1829). Rekonštruovaný rodokmeň jednoznačne potvrdzuje, že v súpise bol zapísaný tento 71 – ročný hospodár. V domácnosti žil s dvomi synmi, starším Jurajom (1799 – 1839) a mladším Jánom (1805 – 1838), o čom svedčia iné historické dokumenty.

Obaja bratia boli v čase vykonávania súpisu ženatí. To znamená, že v ich domácnosti žili štyri dospelé osoby vo veku 18 – 60 rokov a boli nimi bratia spolu s manželkami (hlava rodiny mala v čase súpisu 71 rokov). V 3. rubrike by preto logicky mal byť uvedený zápis o sedliakovi a jeho bratovi. V súpise však figuruje údaj o sedliakovi a jeho synovi – započítaní teda boli Juraj Lichvár st. a jeden z jeho synov. Druhý, aj napriek tomu, že žil na otcovom pozemku, sčítaný nebol. Z tohto dôvodu je potrebné brať daný údaj o počte dospelých osôb v domácnosti s veľkou rezervou.

Z ďalšej časti záznamu o Jurajovom hospodárstve je zrejmé, že rodina vlastnila dom, za ktorý platila ročnú daň. Za pozemok v intraviláne neplatili žiadnu mimoriadnu daň (to sa týkalo iba miest), a tak nebolo potrebné pozemky pre účely súpisu vymeriavať.

V extraviláne obce rodina hospodárila na 22 prešporských mericiach poľa. Jedna prešporská merica predstavovala na Šariši asi 2157 m² (Tkáč, 2013). V prepočte teda rodina hospodárila na 47 454 m² poľa. Z každej merice mala rodina čistý zisk 10 grajciarov, tzn. 22 x 10 gr. = 220 gr. (3 zl. 40 gr.). Každá merica poľa rodine priniesla priemerne 1 ¼ merice úrody (+ jednu mericu, ktorú si odložil na ďalší rok), teda z 22 meríc poľa mohol ročne získať asi 27 ½ prešporských meríc a ďalších 22 si odložil ako osivo na ďalší rok. 27 ½ prešporských meríc (27 ½ x 62 = 1 705 litrov) obilnín mohol nechať premlieť v mlyne na múku. Každá jedna celá merica obilia z tých 27 ½ prešporských meríc mala hodnotu 58 grajciarov, no od tejto hodnoty sa odrátavala spomínaná cena za prácu. V niektorých chudobnejších a menej úrodných krajoch sa stávalo, že po výpočte úradníci skonštatovali, že takáto práca predstavuje pre roľníka stratu a neoplatí sa mu takto pracovať vôbec.

Rodine tiež patrili tri kosce lúk, tzn. (3 x 2877 m² = ) 8631m² lúky. Seno z každej merice lúky malo hodnotu 10 grajciarov. Pri prepočte koscov na merice zisťujeme, že tri kosce lúky predstavovali 4 prešporské merice lúky, teda zisk z nich činil 40 grajciarov.

Okrem uvedených polí a lúk vlastnil Juraj Lichvár aj jednu kravu. Z poznámok na konci súpisu sa dozvedáme, že v Ruských Pekľanoch sa kravy dojili počas 240 dní a denne nadojili dve holby mlieka (1 holba = 0,8333 litra, 2 holby = 1,6666 litra). Jedna holba má hodnotu ½ grajciara, teda ak krava nadojila dve holby denne počas 240 dní, vyprodukovala ročne 480 holieb (399,984 litrov) mlieka v cene 240 grajciarov, teda 4 zlatých. Teliatko malo na trhu v Prešove hodnotu 48 grajciarov a 4 vozy hnoja, ktoré krava vyprodukovala, mali hodnotu 40 grajciarov. Celkovo zarobila krava hospodárovi 5 zlatých a 28 grajciarov, od ktorých bolo potrebné odrátať seno, ktorým bolo kravu potrebné kŕmiť počas siedmich mesiacov. Hodnota tohto sena bola vyrátaná na 5 zlatých a 15 grajciarov, teda biednemu roľníkovi z jednej kravy ostal čistý ročný zisk vo výške iba 13 grajciarov.

Viac majetku (ak nerátame ešte dva kone) jeho rodina podľa súpisu nemala. Z poznámok sa dozvedáme, že polia v obci boli mimoriadne neúrodné. Úradným výpočtom sa zistilo, že cena jednej prešporskej merice dopestovaného obilia má hodnotu 58 grajciarov, pričom činili náklady na jej vypestovanie až 1 zl. 12 ½ grajciarov. Zapisujúci úradník doslovne konštatoval, že: „Z tohto dôvodu neostáva z titulu čistého zisku roľníkom nič, dokonca sa javí, že v tejto obci obyvatelia by mali prijímať plácu alebo by si mali žiadať chlieb za svoju prácu, ktorú vykonávajú vo vyčerpávajúcom pote.“Z ďalších poznámok je možné vyčítať, že obec sužovali prudké dažde, ktoré poškodzovali najmä lúky ale aj polia.

Matthias Vendelin de Civitate Possoniensi

V Bratislave bol v súpise pod poradovým číslom 1247 zapísaný v Juraj Vendelín (1764 –1829). Aj on mal v čase súpisu viac než 60 rokov. V spoločnej domácnosti žil aj so synom Krištofom (1803 – 1849), pričom otec bol zapísaný ako mešťan. Dom zdieľali aj so starším Jurajovým synom Matejom (1794 – 1869), ktorý bol v tom čase vnímaný ako hlava samostatnej hospodárskej rodiny, postavenie však mal na úrovni želiara.

Dom mali obaja hospodári spoločný. Ročné nájomné zaň predstavovalo 18 zl. 12 gr (z toho platil Juraj 7 zl. 36 gr. a Matej 10 zl. 36 gr.). Otec aj syn mali okrem domu pozemok v intraviláne o rozlohe 107 štvorcových siah, v prepočte teda vlastnil každý z nich 384,84 m². Hodnota jednej štvorcovej siahy predstavovala 30 grajciarov, takže synov pozemok mal hodnotu 3 210 gr. (53 zl. 30 gr.). Žiadne polia ani lúky rodina nevlastnila. Ak by nejaké polia Vendelínovcivlastnili, pri prepočte na dnešné plošné jednotky by sme používali veľkosť jednej prešporskej merice hodnotu nižšiu v porovnaní so Šarišom, nakoľko pôda v okolí Bratislavy bola vyššej bonity než bonita na Šariši. Pri vinohradoch je dokonca uvedené, že v Bratislave predstavovala 1 prešporská merica 7 kopáčov. Keďže kopáč mal pevne stanovenú veľkosť 2,7 árov, vieme z toho vyrátať, že v Bratislave mala prešporská merica ako plošná miera veľkosť 1 890 m².

Zdrojom obživy Matejovej rodiny bol rodinný vinohrad. Juraj vlastnil 38 kopáčov viníc (stĺpec č. 3), čo by v prepočte malo byť 102,6 árov, čiže 1,026 ha. Čistý zisk sa vyrátaval z jednej prešporskej merice, tú tvorilo v Bratislave 7 kopáčov. Čistý zisk bol stanovený na 1 zl. 12 gr. z jednej prešporskej merice (tento údaj v 2. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). To znamená, že 38 kopáčov = 5,428 prešporských meríc → čistý zisk predstavoval 390, 86 gr. (6 zl. 30,86 gr.).

Z jedného kopáča sa podľa poznámok dalo vyprodukovať 1 ¼ okovu vína (tento údaj v 4. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). Okov predstavuje objemovú mieru s hodnotou 53,331 litra. To znamená, že na 38 kopáčoch vinohradu bolo možné vyprodukovať (38 x 1 ¼ = ) 47 ½ okovov vína, v prepočte na dnešné jednotky 2 533,22litrov vína. Hodnota vína vyprodukovaného v jednom kopáči vinice predstavovala 270 gr. (tento údaj v 5. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach), celková hodnota teda činila 10 260 gr. (171 zl.). Matejova rodina vlastnila tiež ¼ kosca ovocného sadu, na dnešné jednotky 719,25 m². Hodnota ovocných sadov nebola v poznámkach vôbec uvedená, preto sa k tejto otázke nie je možné vyjadriť. Iný majetok rodina želiara nevlastnila.

Záver

Z vyššie uvedeného textu je zrejmé, že výpočet veľkosti majetkov a daňových povinností našich predkov sa sprvu môže zdať pomerne komplikovaný. Situáciu ďalej komplikuje aj skutočnosť, že viaceré potrebné údaje sa nachádzajú v poznámkach v závere súpisu a tieto sú v latinčine. Po preložení uvedenej dvojstránky je však interpretácia textu pomerne jednoduchá a môže bádateľom priniesť väčšie množstvo údajov o socioekonomickom postavení našich predkov v minulosti. Regnikolárny súpis vyhotovený v roku 1828 by preto nemal obísť žiaden seriózny genealóg, ktorý sa histórii svojej rodiny venuje.

Zdroje

Geodetický a kartografický ústav. Plošné miery bývalého Rakúsko-Uhorska. Bratislava. Dostupné na: http://www.gku.sk/gku/

NAGY, Ľudovít: Notitiae politico-geographico-statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque Eidem Adnexarum. 1828. Budapešť : Procusae Typis Annae Landerer. 1. zväzok. 639 s.

SNOPEK, Juraj – TETTINGER, Marek: Ako si zostaviť rodokmeň. 2017. Bratislava : Ikar. 220 s. ISBN 978-80-551-5749-8.

TIŠLIAR, Pavol – ŠPROCHA, Branislav: Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18. – 1. pol. 20. storočia. 2017. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 167 s. ISBN 978-80-89881-08-6. Dostupné na: http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Premeny_obyvatelstva_TISLIAR,%20SPROCHA.pdf  [citované dňa 15.05.2020]

TKÁČ, Martin: Urbáre a regnikolárne súpisy ako metrologický prameň. In: OLOŠTIAK, Martin – CHOVANEC, Marek. 8. študentská vedecká konferencia : 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0770-5.

Samotný text regnikolárneho súpisu sa skladá z dvoch častí. Prvou časťou je tabuľka, v ktorej sú zapísané hlavy jednotlivých rodín hospodáriacich v uhorských obciach a mestách v roku 1828. Údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách sú potom usporiadané v štrnástich rubrikách. Druhú časť tvoria poznámky napísané sumárne za celú obec. Obsahujú podrobnejšie údaje o výpočtoch  úradníkov, ktorí sa snažili odhadnúť hodnotu dopestovaných obilnín, sena a kravského mlieka.

Nomina Contribuentium, Numerus Personarum, Ex his sunt

Prvú časť daňového súpisu tvoria údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách. Prvá rubrika obsahuje mená jednotlivých daňovníkov z danej obce. V druhej rubrike je uvedený počet dospelých osôb (vo veku 18 – 60 rokov) žijúcich v jednotlivých domácnostiach. Z tejto číselnej informácie sa však len veľmi ťažko rekonštruuje skutočný počet obyvateľov obce. 

K zisteniu celkového počtu obyvateľov v roku 1828 môžeme využiť latinsky písanú publikáciu Ľudovíta Nagya s názvomNotitiae politico – geographico – statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque eidem adnexarum (Politicko – geograficko – štatistické poznámky slávneho Kráľovstva Uhorského a k nemu pripojených zemí). V nej sú abecedne podľa jednotlivých stolíc uvedené všetky obce podľa maďarského názvu, spolu so slovenským názvom, údajom o dominujúcom vierovyznaní v obci, počte domov i počte osôb žijúcich v obci. Údaje o počte obyvateľov sú rozdelené podľa konfesie. Vďaka týmto údajom môžeme porovnať počet osôb v produktívnom veku s celkovým počtom osôb žijúcich v obci.

V regnikolárnom súpise sú následne dospelé osoby rozdelené podľa postavenia na honoráciu (Honoratiores), mešťanov (Cives), sedliakov (Coloni), želiarov (Inquilini), podželiarov (Subinquilini), bratov (Fratres), synov (Filii), dcéry (Filiae), sluhov (Servi), slúžky (Ancillae), remeselníkov (Opifices), obchodníkov (Mercatores) a úradníkov (Quaestores). S pomocou údajov v tretej rubrike môžeme vierohodne rekonštruovať sociálne postavenie našich predkov. Aj medzi bežným poddanským obyvateľstvom totiž v minulosti existovali isté „kastové systémy“. Je pravdepodobnejšie, že sedliacki predkovia sa snažili spájať svoje rody skôr s inými sedliakmi než s chudobnými želiarmi a podželiarmi. To nám môže pomôcť pochopiť, s akými ľuďmi sa naši predkovia stýkali.

Domus et Fundus Intravillanus

Ďalšie dve rubriky, v poradí štvrtá a piata, sa venovali nehnuteľnému majetku hospodárov v intraviláne obce. Do štvrtej rubriky sa zaznamenávali domy, za ktoré sa platila ročná daň zemepánovi. Ak má niektorý z našich predkov uvedené, že platil daň za dom, je logické, že spolu so svojou rodinou žil vo svojom vlastnom dome. 

Údaj o počte domov je tiež možné porovnať s údajom v publikácii Ľudovíta Nagya. Z tejto štatistickej práce sa dozvieme, že v jednotlivých obciach mohlo stáť oveľa viac domov. Tie, ktoré nie sú zapísané v regnikolárnom súpise, pravdepodobne patrili zemepánovi a neodvádzala sa z nich daň. Zemepán ich mohol prenajímať želiarom.

Do piatej rubriky sa zaznamenávala veľkosť pozemku, ktorý rodina vlastnila v intraviláne obce. V dvoch stĺpcoch tejto rubriky sa poznamenávala plocha takéhoto pozemku v štvorcových siahach a cena jednej štvorcovej siahy pozemku. Pre úplnosť dodajme, že jedna štvorcová siaha predstavovala zaokrúhlene 3,60 m² (Tkáč, 2013). Tieto údaje sú však spravidla vypĺňané len v mestách, nie na dedinách.

Procreatio seminaturae

Do šiestej rubriky sa zaznamenávali údaje o priemernej úrode z osevu poľnohospodárskej pôdy. Tieto údaje sú rozdelené do štyroch stĺpcov.

Prvý stĺpec obsahuje údaj o ploche poľa, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Polia sa stanovovali v prešporských mericiach, pričom jedna prešporská merica mala variabilnú veľkosť. V závislosti od bonity pôdy udávajú rôzni autori, že jedna merica mohla predstavovať 1918,213 m² (Geodetický a kartografický ústav v Bratislave, s.d.) až 2157,5 m² (Tkáč, 2013). Platí pritom pravidlo nepriamej úmery – čím bola v danej oblasti jedna prešporská merica väčšia, tým menej bola pôda v tejto oblasti úrodná a naopak.

Druhý stĺpec obsahoval údaj o čistom finančnom zisku plynúcom z jednej merice poľa.  Zisk sa určoval v rakúskych zlatých (Rfl.) a grajciaroch (xr.), pričom jeden zlatý bolo možné rozmeniť na 60 grajciarov.

Tretí stĺpec udával počet meríc úrody získaných z osevu jednej merice poľa. Táto veta môže znieť pomerne komplikovane. Dôvodom je skutočnosť, že merica v minulosti predstavovala objemovú i plošnú jednotku. Primárne predstavovala merica dutú objemovú mieru s objemom približne 62 litrov. Sekundárne predstavovala merica plošnú mieru – udávala plochu poľa, na ktoré bolo možné vysiať 62 litrov osiva. To znamená, že v treťom stĺpci tejto rubriky je uvedené, koľko meríc (tzn. koľko 62-litrových nádob) úrody bolo možné nazbierať na ploche jednej merice (tzn. na ploche 2157 m²) poľa. Údaj o  získanej úrode sa spravidla udával po odrátaní osiva potrebného na nasledujúci hospodársky rok. To znamená, že ak je v danom stĺpci uvedená napr. hodnota 1 ½ merice, tak sa po oseve 1 merice na poli urodilo 2 ½ merice úrody. Z tohto množstva si hospodár 1 mericu odložil na osev na ďalší hospodársky rok a zvyšok mohol nechať v mlyne pomlieť na múku.

Štvrtý stĺpec stanovuje priemernú hodnotu jednej prešporskej merice (62 litrov) úrody. 

Údaje zapisované do 2. – 4. stĺpca v rámci tejto rubriky by sa mali nachádzať v prvom riadku aspoň na prvej strane so zápismi. Pokiaľ tam uvedené nie sú, je potrebné hľadať ich v záverečných poznámkach, ktoré tvoria druhú časť regnikolárneho súpisu.

Prata

Siedma rubrika sa venuje zápisu údajov o lúkach, ktoré poddaní obhospodarovali. Tieto údaje sú opäť rozdelené do dvoch stĺpcov. Prvý stĺpec obsahuje údaje o počte koscov, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Plocha jedného kosca bola od čias tereziánskeho urbára stanovená na 2 877 m² (Tkáč, 2013).

Do druhého stĺpca sa uvádzal čistý zisk z lúk. Ten sa uvádzal po odrátaní nákladov na kosenie, hnojenie, zber a zvoz sena a prepočítaval sa za jednu mericu. To znamená, že pre správny výpočet zisku bolo potrebné prerátať plochu koscov na plochu meríc a následne vynásobiť uvedeným ziskom z jedinej prešporskej merice. Aj v tomto prípade platí, že ak tento údaj v 2. stĺpci 7. rubriky absentuje, nachádza sa v poznámkach na konci textu.

Vineae

Ak predkovia vlastnili vinice, údaj o tom by sa mal nachádzať v ôsmej rubrike. Tá sa vnútorne delí na päť stĺpcov, ktoré uvádzajú tieto údaje. Prvý stĺpec oznamuje plochu vinohradu v prešporských mericiach. Druhý udáva čistý peňažný zárobok z jednej prešporskej merice vinohradu. Tretí udáva počet kopáčov (robotníkov) potrebných na obhospodárenie vinohradu. Jeden kopáč sa zároveň používal aj ako plošná miera s hodnotou 2,7 áru (Snopek-Tettinger, 2017), takže ak je uvedený len počet kopáčov (a nie počet meríc), je stále možné určiť veľkosť vinohradu. 

Vo štvrtom stĺpci sa mal zapísať priemerný počet sudov vína, ktoré bolo možné vyprodukovať z úrody jedného kopáča. V poslednom, piatom, stĺpci je následne uvedená priemerná cena vína z jedného kopáča vinohradu. Ak sa tieto údaje nezapísali priamo do príslušných stĺpcov, mali by sa nachádzať v druhej časti regnikolárneho súpisu, ktorá obsahuje poznámky.

Pomaria et Pruneta

V deviatej rubrike sa mali poznamenať ovocné sady s jabloňami a slivkami, z ktorých mali úžitok jednotliví hospodári. Prvý stĺpec zaznamenáva plochu, na ktorej ovocný sad stál. Táto je uvedená v koscoch. Druhý stĺpec mal zachytiť údaje o priemernom čistom zisku z ovocia pochádzajúceho z jediného kosca sadu. V praxi však bývali tieto stĺpce vyplnené len zriedkavo.

Pecora + Pecudes

Do jedenástej a dvanástej rubriky sa zapísali hospodárske zvieratá: 

• Boves jugales – voly,
• Vaccae foetae, aut matres – otelené kravy,
• Vaccae steriles – neplodné kravy,
• Juvenci et Juvencae 3. annos superantes – voly a kravy staršie ako 3 roky,
• Juvenci et Juvencae 2. annos superantes – voly a kravy staršie ako 2 roky,
• Equi curriferi et armentales 3. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 3 roky,
• Equi curriferi et armentales 2. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 2 roky,
• Oves unum annum complentes – ovce jednoročné a viac,
• Setigeri unum annum complentes – ošípané jednoročné a viac,
• Caprae unum annum complentes – kozy jednoročné a viac.

Regnikolárny súpis sa spomedzi vyššie uvedených hospodárskych zvierat podrobnejšie venuje len oteleným kravám. V poznámkach sa spravidla uvádza, koľko dní v roku sa kravy v danej obci dojili, koľko mlieka z nich bolo možné nadojiť, akú malo cenu mlieko, teliatko i hnoj.

Sylvae & Educillum

V dvanástej rubrike sa do dvoch stĺpcov uviedla plocha lesov vlastnených jednotlivými urbárnikmi a hodnota šišiek a dreva, ktoré zvážali z lesa. V trinástej rubrike sa uvádzal zisk z hostinca. Vo väčšine obcí však tieto dve rubriky zostávali úplne prázdne.

Observationes

Štrnásta rubrika obsahovala prípadné poznámky týkajúce sa jednotlivých hospodárov. Mohlo sa tu uviesť napr. remeslo, ktoré daný hospodár vykonával. 

Záverečné poznámky

Druhá časť regnikolárneho súpisu bola spravidla zapísaná na osobitnú dvojstránku bez predtlače. Úradníci, ktorí súpis vyhotovovali, sem uviedli úradné výpočty hodnoty jednotlivých dopestovaných plodín spolu s cenou práce, ktorú museli roľníci vykonať. Tieto zistenia mali poslúžiť pre spravodlivé rozvrhnutie daní v kráľovstve.

V obciach majú väčšinou poznámky podobnú štruktúru. V úvode sa spomínajú poprední obyvatelia obce prítomní pri vyhotovovaní súpisu. Zvyčajne sa ho zúčastnil richtár spolu s prísažným(i) a ďalší zástupcovia sedliakov a želiarov. 

Nasledovali údaje o poliach. Uviedlo sa, akým spôsobom obrábajú roľníci polia, teda, či sa využíva extenzívne poľnohospodárstvo, dvojpoľný alebo trojpoľný systém hospodárenia. Ďalej sa uviedla plocha polí, na ktorých urbárnici hospodárili, spolu s ich rozdelením podľa bonity pôdy. Zápis pokračoval vymenovaním plodín, ktoré sa bežne osievali a odhadom ceny jednotlivých pestovaných plodín. Nasledoval výpočet, v ktorom sa určil zisk z jednej merice plodín, od ktorého sa odrátali náklady na prácu na poli. Tie zahŕňali hnojenie, oračku, bránenie, žatvu i zvoz úrody z poľa do dediny. Tak sa stanovil čistý zisk z jednej merice úrody. 

Podobne detailné údaje boli následne uvedené aj k lúkam. Charakterizovala sa ich bonita, stanovil sa zisk zo žatvy a odrátali sa náklady na hnojenie, kosenie, zber a zvoz sena z poľa do dediny, čím sa stanovil čistý zisk z kosca lúky, ktorý sa mal následne prepočítať na zisk z merice lúky a zapísať do príslušnej rubriky.

Obdobne detailné výpočty sa následne uviedli aj k viniciam, v prípade, že sa v obci nejaké vinice nachádzali.

V prípade otelených kráv sa uviedlo, počas koľkých dní, resp. mesiacov v roku sa doja, koľko mlieka nadoja a aká je cena mlieka. Ďalej sa stanovila cena teliatka a hnoja a odrátali sa náklady spojené s prezimovaním kravy a takto sa stanovil čistý zisk.

V závere sa uvádzali rôzne ďalšie poznámky, napr. či má obec nejaké mimoriadne úžitky, resp. škody vyplývajúce napr. z poveternostných podmienok. Na úplnom konci bol spravidla uvedený presný dátum vykonania súpisu a podpisy jednotlivých úradníkov vykonávajúcich súpis.

Už onedlho si budete môcť v pokračovaní článku prečítať, ako čítať regnikolárny súpis na praktickom príklade.