Recyklovať vedia ľudia pekne aj na Slovensku. Juro alias Repa mi dal do pozornosti svoju skvelú tvorbu, ktorá zahŕňa prácu s pet fľašami, jednorazovými pohárikmi, starými bicyklovými reťazami a všeličím možným. Inšpirujte sa týmito šikovnými rukami, alebo rovno poďho nakupovať na sashe. U mňa vyhráva jednoznačne reťazové zrkadlo.

Kým prvý článok o plastových fľašiach bol od rôznych autorov, tento je oveľa koherentnejší. Kolekcia vytvorená z jedného typu pet fľaše, obsahuje rôzne inšpirácie, ktoré by ste si mohli urobiť aj vy. Ja som rozhodne za ukladač novinový, sputnikovú pokladničku a dózu. Aj si to veru urobím.

Dvaja nemeckí architekti Frohn a Rojas sa vybrali hľadať šťastie v Chile. Trochu menej archibyrokracie, iná kultúra. Vďaka tomu vznikol projekt, ktorý by si v Nemecku asi ťažko hľadal investora (kto by len chcel dvoch začiatočníkov so žiadnymi skúsenosťami a takýmto návrhom). Základom tejto konštrukcie je drevená konštrukcia pokrytá hrubou preglejkou. Na nej je uložený mliečny polykarbonátový obal, ktorý prepúšťa do vnútra tlmené svetlo a celé je to úhľadne prikryté veľkým “stanom”. Ten v horúcich časoch odráža 70 percent slnečného svetla. (bolo by zaujímavé dom na zimu prezliekať – bielu látku nahradiť čiernou a čiernu sieť nahradiť bielou látkou).

Majitelia potom čo si pochvaľovali bývanie sa dohodli s architektmi, že plány tohto domu sa budú dať zakúpiť. Ak by ste teda mali záujem, nech sa páči. Vznikne niekedy katalóg rodinných domov, ktoré budú takéto skvelé?

info a fotky konštrukcie na plataforma arquitectura

SDO tentokrát vytvorilo dom, ktorý chcel mať čo to súkromia a otvorenosti zároveň, ktorá by potlačila jeho malé rozmery. Preto umiestnili nad obývačkou niečo čo by som definoval ako falošnú zimnú záhradu – tvári sa to uzatvorene ale je to úplne otvorený priestor. Takýto dáždnik prináša dostatok svetla a zároveň oddeľuje ulicu od obývačky, ktorá je uzatvárateľná dvomi veľkými oknami.

Páčilo by sa mi uzatvorenie tejto záhrady, ale ako by vyzeral dom, ktorý by bol celý uzatvorený takýmto dáždnikom? Veď len vyčkajte do zajtra, ja vám ukážem!

Pokiaľ by ste usporadúvali nejaké to masívne stretnutie v zimných vetroch a nebolo by nadostač vešiakov, takto si môžete urobiť jeden aj sami. Vrchol vešiaka je vtipne vymyslený, veru koho by to napadlo. S takýmto nápadom po ruke sa vrchol môže umiestniť kdekoľvek a nemusí to byť zapichnuté ako na zobrazenom príklade.

Pátranie po ideálnom úložnom systéme pokračuje. Tentokrát sa mi do monitora vtlačil Cantun, ďalší príklad NSNG nábytku. Mimoriadne jednoduchá, ale zapeklito dobre vymyslená konštrukcia, využíva ťahové a gravitačné sily vo svoj prospech. 3 obrázky postačia bohate nato, aby ste pochopili ako na to. K vytvoreniu potrebujete narezané drevo, pílku, polyesterový popruh, nebudete predsa čakať na zásielku zo švajčiarska.

Evoluggage/ Scooter Backpack

Skupinka študentov vytvorila tento prototyp ako školský projekt. Medzitým si to stihli patentovať, len nejako nie a nie to dostať do výroby (mali by si pohnúť). Skladanie a rozkladanie je ešte jednoduchšie ako u klasickej kolobežky.

Micro/ Micro Luggage

Nemecká firma Micro v spolupráci so Samsonite navrhli a vrhli do predaja tento 26 litrový kufrík, ktorý môžete zobrat do lietadla ako príručnú batožinu. Konštrukcia vyzerá pevná nato aby ochránila váš notebook a odviezla človeka ľahšieho ako 100 kíl. Cena približne 100 eur. Je to istotne lepšia investícia ako Seagway.

Mne osobne by sa však najviac hodila kombinácia 80 litrového batoha a kolobežky. Človek by sa pri stopovaní a hľadaní dobrého miesta toľko nenachodil. Možno keby sme skrížili krošňu s kolobežkami …

Ak by ste chceli dostať závrat, tuto je jeden skvelý príklad z dielne Sou Fujimota. Moderná japonská architektúra popiera všetky vypiplané stavebné normy vynucované západnou architektúrou. Desivé priepasti (do detskej izby by sa hodila namiesto tej diery hlbšia sieť), celistvosť priestoru, presvetlenosť každého kúta. Pre európanov tu máme krásny nový katalóg 2010 typizovaných rodinných domov.

Od Nicoly som tu už jeden koncept zmienil. Nedávno predstavil nový produkt Indie Furniture, ktorý pozostáva z jedného tvaru T svoriek, ktoré dokážu dať dokopy celú skriňu. Pomocou konfigurátora si na jeho stránke vytvoríte vlastné rozloženie, objednáte si tie malé dzindziki a hor sa montovať.

Toľkoto posledná veta pre yuppíkov. Cena jedného spoja je 20 dolárov. WTF? Hor sa za kamarátom strojárom, nech vám takéto upečie.

Do úst sa mi teperí pomenovanie – ozrutná ružová krása. Rodinný dom s netradičným pôdorysom postavený pre mladú rodinu je jedným veľkým otvoreným zeleným priestorom. Na vrchu leží vysunutá spálňa, pod ktorou sa nachádza naklonená leháreň, do ktorej sa môžete vyvaliť po obede do obrovských vankúšov a len tak čumieť cez veľké okno von. Pod ňou sa nachádza domáce kino, ktoré bolo požiadavkou investora. Vedľa neho je “detská izba” a šatník, ktoré je možno zakryť závesom. Vonkajšie opláštenie je nafúknuté polyuretánovým nástrekom.

Tento článok bude viac ukazovací ako upovedaný. Spoločným činiteľom všetkých týchto produktov je ich konštrukcia, ktorá je vyplnená povrazmi (áno, bezprostredne sa môže na nich sedieť nepohodlne, ale veď nato máme všetky tie podzadkové vyplňovače a vankúše). Tie zaručujú ľahkosť produktu a minimum materiálov. Tam kde by ste potrebovali obaliť pohovku pre jej stabilitu x kilami materiálu tuto postačia špagáty a jednoduché drevené rámy. Vychutnajte si ho, kritizujte, chváľte.

p.s. posledné tri stoličky majú vyše polstoročie.

5.5 designers/ Rolland Garros

Egawa + Zbryk/ String chair

Jacques Guillon/ Cord chair

Jorgen Hovelskov/ Harp Chair, Wright

Ako som 2 články dozadu spomenul možnosť dizajnérskeho lega, tuto je jedna kolekcia, ktorá by mohla spĺňať čiastočne tieto parametre -  jednotlivé časti zapadajú do seba, takže je možné vytvoriť mnoho kombinácií a kusov nábytku. Konštrukcia je spevnená lanom. Z lavičky tak môžete rýchlo vyrobiť stôl, alebo ju transformovať na police, lampu môžete znížiť a pripevniť si ju na stolík, atď.

Napriek tomu, že tento typ konštrukcie nie je možno najlepším (pravdepodobné opotrebenie spojov) je to určite inovatívny prístup v oblasti modulárneho nábytku.

Podobne ako tieto nohy je koncipovaný, zatiaľ koncept od dizajnéra Nicola Enrico Stäubli. Môžete zobrať pravidelnú dosku s hrúbkou od 24 do 30 mm, nasadiť nohy a zatiahnuť. Tlak dosky smerom nadol a upínacích popruhov tesne pod doskou, ktoré sťahujú nohy zaručuje solídnu stabilitu, bez toho aby ste dosku museli vyplniť šrúbami, či iným spájacím materiálom. Pamätajte NSNG.

Podobný systém ako v prípade rebríka zvolil pri zostavovaní nábytku Harry Hanson.  NSNG prístup tak značne uľahčuje skladanie nábytku, kedy vám postačia aj ľavé ruky.

Stolík nižšie, ktorý vyzerá ako zaplátaný pásmi nepokladá žiadnu dizajnérsku rečnícku otázku. Zlomil sa im a aby zaručili jeho stabilitu obviazali ho čo najrýchlejšie a to poriadne. Fascinuje ma na ňom však to ako je možné využiť existujúcich vecí, spojiť do funkčného, aj keď nie úplne estetického objektu a pritom ich nepoškodiť. Ak by sme tam chceli pridať aj tú estetiku (pozor rečnícka otázka!) mali by sme zapojiť aj myslenie, ktoré predchádzalo dizajnu Lega, alebo je to pre “tvorivých” dizajnérov degradovanie “prefabrikovaného” remesla?

via: dezeen

Videli ste niekedy rebrík skladajúci sa takto? No vidíte. A pritom to iba využíva staré dobré pnutie, ktoré je zabezpečené pomocou upínacích popruhov a drážok do ktorých zapadnú drevené priečky. Jednoduché, všakže?

via: core 77

Neskonale úžasný stôl vytvorilo architektonické štúdio abgc pre reklamnú agentúru Boys and Girls. Vyhrali sa s tým sami a na stavbu dlhého stola 1,2 x 2,7 m² spotrebovali 35 krabíc jednoduchého Lega 6177 čo dáva okolo 23 tisíc kociek. Cenovo sa to tak neodlišuje od dreveného masívneho stola podobných rozmerov. Odhodlajú sa ho jednoho dňa kreatívci prestavať, alebo sa firma dovtedy rozštiepi ako to len zvykom u nich býva?

p.s. na niečo podobné vám postačí aj odľahčená verzia, nemusíte vyplniť stôl po celej hrúbke istotne postačí obaliť do lega s vajcom nejakú dosku a vyprážať ju na miernom skle 10 rokov.

Lavica, stolček, stôl či úložný systém? Oboje². Stohovateľné kusy nábytku môžete použiť ako sa zapáči. V 4 veľkostiach pokombinovať krížom krážom s jožom rážom. Jožo! fuk

p.s. k tomuto sa hádam nedá nič seriózne dodať

via: dailytonic

foto: maxim delvaux

Jednoduchá posteľ môže byť postavená aj z kartónov. A dokonca môže stáť 300eur. Z kartónov. Hm?

Akokoľvek takéto niečo si dokáže urobiť každý šikovnejší človek. Stačí k tomu tvrdený kartón a dva špagáty, ktoré budú prepichnuté skrz celú posteľ, aby sa vám to nerozsypalo.

Geniálne zakomponovanie klavíra dokázal Georg Bohle. Plná klaviatúra precízne zapracovaná do dubového stola s cenovkou 4500 eur. Za predpokladu, že je tam schované stage piano za 3000 eur, žiadne výhrady. Chýba mi takéto experimentovanie od veľkých výrobcov nástrojov.

Marina Bautier vytvorila takéto jednoduché úložné priestory s drevenou základovou konštrukciou do ktorých si podľa potreby môžete vkladať hliníkové police. Modularita poteší, avšak väčšia modularita poteší ešte viac. Čo tak namiesto daných dvoch nemeniteľných výšok pridať možnosť upravovania výšky pomocou pridávania dielov. Plus bonusovo pridanie hlbokej presklenenej police s akváriom.

via: remodelista

Podobne ako štúdio Ubico s ich stoličkou, je aj Pitch vytvorené z odpadového a starého dreva. A vraj “nechaj to tam, však to zhnije alebo to smetiari zoberú”.

A len tak povedľa, je stolček vhodným pomenovaním pre hybrid stoličky a malého stolíka, alebo treba niečo vymyslieť a zbehnúť na patentový úrad matky slovenskej?

Podobne ako Sugru aj Woolfiller spadá to kategórie DIY. Nápad vznikol ako želanie jednoducho vyplniť diery vo vlnenom oblečení. A podarilo sa. Skrze využitie špecifických vlastností vlny je možné opraviť dieru vo vlnenom svetry aj pre obojstranne ľavorukých ľudí (obojstranne správnorukí ľudia dokážu s týmto aj vyšívať). Veď si to pozrite na videu. Na zrazené svetre však treba ráznejšie.

Cena za balíček s 5 farbami a zaslaním je 18.50 eur.

Skutočne vtipnú malú vecičku navrhli dvaja španielský dizajnéri do designboom súťaže It’s aperitivo time. Vytvorili krúžok, ktorý dokáže ako plávajúce koleso udržať fľašu nad hladinou. Mok vo vnútri sa jednak chladí a je chránený pred slnkom. Dočkáme sa verzie pre chladenie fliaš v mori alebo rieke? Chcelo by to nejakú malú kotvu, aby vám fľaša neoplávala. Ak to máte pod kameňmi, stačí totiž silnejšie vlnobitie a pochutina je preč.

Donedávna šli polámané veci spraviť iba lepidlom. Či už všelijaké sekundové lepidlá alebo super silné mazľaviny, ktoré vám prilepili nábytok aj k stropu však mohli pracovať iba s tým čo vám ostalo. A veru keď stratíte z okuliarov jeden držiak nosa lepidlo vám nepomôže. A tuto kdesi prichádza na pomoc Sugru. Podobne ako tmel, ktorý vyplní drevo a zaschne v ňom až sa drevom stane, sugru zohráva podobnú úlohu v nedrevených materiáloch. Táto silikónová hmota je po otvorení v hermeticky uzatvorenom sáčku formovateľná ako plastelína, prilne k mnohým materiálom a neskôr pri izbovej teplote a klasickej vlhkosti zatvrdne.

A tie super vlastnosti – vode odolná, pevná a napriek tomu mäkká silikónová hmota, teplotne odolná od -60 do +180°C, umývateľná v umývačke. To všetko za 8 eur za rôzne 85 až 100g aj farebné balenia aj so zaslaním z Írska.

Keď doplnia sklady (3000 kusov vypredaných za 16 hodín, ďalších 2000 kusov za 10 hodín, momentálne rozširujú kapacity a sklady), kupujem si hneď aspoň jeden a dám vám vedieť. Potrebujem si nadvihnúť notebook, dotvarovať potkanmi ohryzené tlačidlá na synťákoch a trochu poháčkovať bicykel. A vy?

Ako nezávislému pozorovateľovi mi príde, že jedno z neformálnych pravidiel architektúry je úmernosť medzi presklenenou plochou bočných stien a architektom nahovorenou úžasnou otvorenosťou budovy. A pritom sú to iba skleníky, moderné podnikateľské baroko pre manažérske opice. Tuto na truc vám príde kýsi trt a umiestni tie sklenené steny na strop. A dáva to zmysel.

Klasická kocka pretvorená v spleť malých uličiek, štvrť vyrobená podľa vlastných potrieb, bezpečná a zároveň mimoriadne otvorená. Z miestnosti máte “výhľad do ulice”. Na ulici môžete v kľude vyvalený pozerať na oblohu a zaspať. Rozbiť klasický dom a namiesto monolitu vytvoriť skupinu izieb chcelo okrem nápadu aj matku guráž a všetky jej deti. Žilinské krúpy, výkyvy teplôt, komora titulovane vkusných architektov sú istotne prekážkami. Ale Suppose Design Office sa domnievajú, že idú správnym smerom. Veruže hej!

via: dezeen odporúčam zavítať aj tam a prečítať si popis budovy od autora

Šlape sa na tom a má to motor? Babeta. A teraz si to preveďme do reči board-track pretekov z 20 rokov v amerike, oprášme to, znížme rýchlosť a urobme z toho zákazkovú výrobu. Tak a to je Derringer.

Na jeden liter prejde 60 km, rýchlosť a výkon obmedzený aby nebol potrebný vodičák. Cena do 3500 dolárov

via: yatzer

Dánsko japonský výrobca bicyklov vyrobil takýto hybrid medzi kolobežkou a downhill bicyklom so skladateľnou konštrukciou a prenosnosťou. Pretože napriek tomu, že je to veľká kolobežka, nemá to klasickú plochu na ktorej stojíte, ale iba stúpatká podobné pedálom, keď sa to poskladá, tak sa to ovinie okolo batoha, ktorý takto nosíte. A do toho všetkého má odpružené predné aj zadné kolesá s kotúčovými brzdami. Fakticky, 1500 eur prakticky.

Dámy a páni, tož najkrajšia lampa pod svetlom. Železo, drevo, porcelán. K tomuto hádam niet čo dodať. (Okrem toho, že je to ideálny darček na moju 50tku, pretože z tohto sa stane klasika. (pre dnešok cena činí 550 dolárov))

Pre dnešok nič výnimočné, len ma tak napadlo – prečo mnohí ľudia pristúpia na kvôli úspore miesta na manželskú posteľ, ktorá sa skladá s dvoch rovnakých matracov a v prostriedku majú vždy nepríjemnú dieru?

Nebolo by jednoduchšie skladať tieto matrace naopak, aby neboli rozmerovo 80*200 ale 100*160? Podobne ako je to u rozkladacích gaučoch, až na tú kvalitu matracov do nich vložených. A kvalitu sedačky samotnej (nenávidím moderné sedačky pre trpasličie chrbáty). Tototu mi príde ako najjednoduchšie riešenie. Prípadné lehátko na schrúpnutie, a po rozložení veľká posteľ bez citeľnej diery (v ideálnom svete by bola trochu väčšia).

Mimoriadne inovatívny nápad skrsol v hlavách japonských architektov Systemata a.o. (nie jediný) Prišli na to ako spraviť v podstate z hocijakého materiálu pevnú rovnú plochu, aby sa dala použiť ako stôl, alebo na hocičo iné na čo sa rovné plochy používajú.

Vytvorili ju za pomoci 2 zložkového epoxidového lepidla (kombinácia živice a tmelu), ktoré dokáže byť extra tvrdé a v niektorých prípadoch doň primiešali aj farbu. Takto spravili z nerovných plôch z dierami krásnu rovnú plochu do ktorej je možné umiestniť laťe bez toho, aby boli nejakým iným spôsobom spájané. Naskladáte drevo (polystyrén, hocičo) do formy, zalejete ho, necháte vytvrdnúť a je to.

via: designboom, architecturephoto

Nedá mi nezmieniť sa ešte aj o ostatných produktoch z Ubica, keď už tá stolička bola taká krásna. Recyklujú čo im príde pod ruku. Skrinka pod umývadlo, kde na vrchnej ploche je použitá stará školská lavica, šuflíky, z ktorých sa nestanú znova súčasti skríň, ale samostatné skrinky. Dosky na rezanie, ktoré sú takisto urobené z “nepotrebných” kúskov dreva. Ubico dokonca recykluje aj MDF dosky a staré plastové zásuvky a vyrába z nich pohľadné kancelárske kabinety.

Takéto malé odrezky považujú stolári za odpad. Pri tých kvantitách drevného odpadu sú príliš malé nato, aby si ich zobrali ich známi na topenie (oni by to všetci mali radi poviazané a zabalené) a piliny z ktorých sa robia brikety alebo pelety to tiež nie sú. Preto končia v koši.

A práve toho si všimli ľudia zo štúdia Ubico, ktorým navrhli spôsob spracovania týchto odrezkov. Transformovali ich do tohto stolčeka/ stoličky a za pomoci práce postihnutých ľudí z nich vyrobili takýto krásny plnohodnotný produkt.

Tož kapitalisticko-sociálne-ekologický prístup len za – 195 dolárov.

Viem, že slováci slovenskí na slovensku sa zvyknú byť do hrude a na postati rodnej vešajú prádlo za pomoci štipcov. Ale také kapčiki, to je celé hnutie, náboženstvo, veda o tom, že všetko ide zakapčic, prikapčic aby to trimalo. A kedz netrime treba vecej kapčikoch.

Kapčiki na rozdiel od štipcov idú samozrejme aj inovovať, keďže je to celá veda. Preto sa neobmedzujú iba na pricvakavanie prádla, stavanie bunkrov, prichytávanie nôh o stôl, ako držiaky na zošity a knihy, ale aj ako stojany na sviečky, držiaky káblov, kabátov, opierky pre knihy a všeličo iné. Presvedčte sa sami.

V tunajších končinách sa ľudia už naučili, že dom nemusí mať iba farby čoby na jednej ruke jeden zrátal. Ale k zeleným stenám, ktoré rastú priamo z omietky ešte nedošli. Popravde takýto exemplár má na svete málokto. Rastliny rastúce priamo z organického betónu, obopínajúce celý dom. Zatiaľ to síce vyzerá ako rumovisko, ale keď zakvitne.

Elegantný zavlažovací systém pripomínajúci cievy v tele zachytáva dažďovú vodu, filtruje ju a dodáva do domu, odkiaľ prechádza ako odpadová voda na zavlažovanie vegetácie.

via: archdaily

Asi najviac potešený som gyrobicyklom, o ktorom som písal pred rokom. Pred pár dňami predstavili svoj prvý produkt a tím je 12 palcové koleso s gyroskopom – gyrowheel. Cena je skvelá – 100 dolárov. Čoskoro by malo nasledovať 20 palcové koleso. Zabudnite teda na čierne podporné plastové kolesá, ktoré pri každom dotyku s asfaltom vydávali strašný rachot.

Balkón-on-demand Bloomframe sa dostal do produkcie. Odpoveďou na prvotné reakcie pri vzhliadnutí konceptu od rôznych ľudí – že je to nebezpečný a nestabilný koncept, ktorý neunesie dvoch ľudí naraz, nech je fotografia rozjarených robotníkov pri pohľade na mladú sporo oblečenú slečnu. Cena dostupná po kontaktovaní.

.

Švajčiarsky netwerch začali predávať svoju 3d puzzle posteľ. Cena je 660 eur. Kto by dal za hosťovskú, alebo dočasnú posteľ toľko peňazí a samozrejme bez matraca, zbláznili sa?

Dizajn, by mal riešiť nielen estetické veci, ale najmä veci praktické, sluchadlá sú na trhu 90 rokov, ale doteraz nikto nevyriešil problém zamotávajúcich sa slúchadiel. Všelijaké tie poloriešenia ako sťahovanie pomocou nejakého čudlíku skončili na smetisku dejín. Toto je asi prvý skutočne prakrický a jednoduchý nápad. Funguje obdobne ako hermetické uzatváranie všelijakých sáčkov. Chytí sa už dočerta niekto toho konceptu?

Ji Woong/ Yi Zip Earphones

Ďalším pekne vyrenderovaným konceptom sú tieto zazipsované slúchadlá. Ako tak pozerám, kto je šikovný, si takto môže modifikovať svoje stávajúce pecky.

GR Lab/ Aqua Jar

Xuan Yu/ Coat Hanger

Nicolas le Moigne/ Watering Can

Brendan Young/ Little Crush Lamp

alebo obdobné prevedenie od Lithium Rain

príšera od c27_mari

miska od gulguvenc, poprípade extrémnejšie prevedenie na etsy

a nakoniec výbeh pre vášho škrečka od Hazarda

Konštrukcia stolových nôh sa vyznačuje najmä tím, že je so stolom pevne spätá – diery v stole, situácie kedy vam nestačí vlastná ruka, ale sú potrebné aj imbusáky, šrubováky a iné vysoko technické nástroje. Pri sťahovaní to vôbec nepomáha. Navyše takáto spätosť vyžaduje buď zakúpiť stôl v celku, alebo kombinovať dosky a nohy (napr.ikea) samozrejme od toho istého výrobcu. Žiadne štandardy tu nie sú a ani nebudú.

Čo keby sme však urobili z hocijakého povrchu stôl. Staré dvere, rozbité sklo, veľký starý neaktuálny atlas. A čo keby to nevyžadovalo nejaký technický medziproces pri ktorom by sme povrch prispôsobovali, lež by sme pripevnili nohy priskrutkovaním a bolo by to. Napríklad takto.

Re-vive table legs

Re-vive dining legs

Clamp a leg

Clamp table

Ako ináč by sa dali znovupoužiť zaváraninové fľaše okrem ďalšieho zavárania (ak vás to prestane baviť alebo vašich príbuzných). Stojan na perá, nádoba na soľ, cukor, koreničky, kvetináč, luster, fantázii sa medze nekladú. A čo ešte takto ich ešte trochu vypimpovať, aby sa ocitli znovu iba v kuchynskom prostredí? Dá sa to aj takto.

na zakúpenie tuto

Jedna europaleta, ktorá po rozbalení obsahuje všetko čo potrebujete pre vašu nomádsku povahu. To je koncept nemeckých dizajnérov Kringsa a Mühlhäusera. Ideálne pre študentov, alebo prenajímateľov domov. Nemáte nábytok? V pivnici my ešte ležia 4 palety študentských izieb.

Rozloženie a zloženie vám zaberie menej ako 10 minút, pri sťahovaní možno vo vnútri nechať tretinu “batožiny”, ak teda nebudete mať problém zo 150 kilami čistej váhy.

Určite ste doma mali staré skrine a vyhodili ste ich, či kvôli ich zlému stavu, alebo ich nikto nechcel. Veď nakoniec sú to staré barabizne, v ikei majú krajší nábytok, čo s týmito zapáchajúcimi obludami. Čo? Tak napríklad to.

Floris Hovers sa zamyslel nad tým, čo priťahuje aj dospelých k zmenšeninám autíčok. A došiel až k strohým geometrickým archetypom, ktoré vyjadrujú všetko čo od nich očakávate. Večný dizajn.Všetky autíčka sú vyrobené Hoversom v jeho dielni. Cena od 110 do 270 eúr za kus – veď hovorím, útok na nostalgiu.

Toto sú najnádhernejšie autíčka, aké som kedy videl. Kochajte sa až do scnenia detstva dávneho.

Jeden z mála praktických dizajnov, ktorý sa vidí v kuchynskom univerze. S týmtotu by sa vám už nigdy nemalo stať, také že špinavá pracovná doska od zamastenej naberačky, alebo zababraný kraj umývadla od niečoho mastného. Nigdy! Ak samozrejme obetujete 44 eur.

Dva takmer identické dizajny stoličiek v modernom poňatí. Tieto sú hojdacie stoličky vášho deda, tototu je zas pre vás – nápadité, moderné a vtipné. Ku Dir Ka sa dá aj kúpiť za 660 dolárov. Walker je iba koncept.

Oliver Schick/ Walker

Prvý radiátor okolo ktorého sa nebudete omotávať vy, ale on okolo vás. Nečakajte vysokovýhrevný radiátor (aj keď záleží na dĺžke). Je to skôr doplnok do kúpelne, ale keď si chcete vyhriať posteľ. Po pravde po dlhom čase som ešte stále neprišiel nato z akéhože to materiálu je vyrábaný, keď je aj flexibilný, vraj veľmi ľahký a čosi aj výhrevný. 15metrový model vás bude stáť do 1000 eur.

Tak a máme tu ďalší úložný systém, zaspomíname si ako pred 60 rokmi uzrel svetlo švédsky modul String. Jednoduchá rebríková konštrukcia do ktorej zakladáte police, alebo iné kusy nábytku sa stala medzičasom dizajnérskou klasikou (čítaj cena stúpla). Neskôr sa k tomu pridal obdobný systém z iného materiálu – String Plex.

A v rámci oslavovania, čože len to vymysleli, navrhol Peter Cohen systém Cell. Od pohľadu a po pravde nie až tak pevný, vhodný na ľahkú literatúru, ale zato ašpirujúci na predražený titul dizajnérska klasika.

string system

string plex

cell

Kolumbíjsky ručne vyrábaný fairtrade batoh z recyklovaných duší z kamiónov inšpirovaný pangolinom (po slovensky je to šupinavec, alebo luskoň?). Veľa prívlastkov, konštrukcia aká tu ešte nebola, kvitujem.

Zástrčky tak ako ich poznáme dnes nepožadujú až tak veľa miesta, avšak veci ktorými ich napchávame áno. Pôvodne sa pravdepodobne nepočítalo s tým, že by jeden človek mohol mať naraz zapojených 5 vecí, na jednom mieste a že by pravdepodobne upchal aj ďalšie tri zástrčky v izbe.

V jednej izbe 4 edisonové závity s adaptérom a 5 elektrických spotrebičov v jednom závite! Aká zhýralosť, buržoj!

Takto to fičalo zo 30 rokov, potom začalo spotrebičov pribúdať a jediné čo za tých 70 rokov pribudlo boli väčšie a dlhšie predlžovačky. Ešteže sa mobily neubrali týmto smerom. Nasledujúce koncepty predstavujú iné možnosti zapojenia.

Continue Plug alebo piggyback zástrčka

Folding plug alebo piggy v bok zástrčka

Nasledujúce dva koncepty boli publikované v takmer rovnaký čas, čo celkom vylučuje možnosť opisovania a napriek tomu sú v podstate rovnaké. V histórii sa takéto veci stávajú (počudovanie tuto), len táto nie je taká podstatná ako telefón.

Letout Outlet – vysúvacia zástrčka

Rozetkus 3D – vysúvacia zástrčka v gľanci (viac technické nákresy)

Tieto koncepty predstavujú záplatu na problémy, ktoré trápia každého. Áno častokrát sa skutočné problémy iba plátajú a výsledky sa nám predstavujú ako skutočné riešenia

• ukradli ti bicykel, aj keď si mal zámok – kúp si hrubší!
• “nízka” kapacita diaľnice? – postav ešte jeden pruh
• máš 25, pod nosom fúziky a si vydata? – tak to dostaneš na birmovku strojček holiaci od brata

Skutočné riešenie v tomto nemorálnom chaose konektivity, napätia a voltáže predstavuje spôsob myslenia, že nie zharmonizovať skrz jednotný zástrčkový dock (íha mobily budú mať harmonizovanú jednotnú nabíjačku) a spriasť káble vesmírne univerzálnym káblovým manažmentom, ale úplne odstrániť tieto hnusné veci.

A tam nepochybne patrí aj bezdrôtový prenos elektriny (aspoň pre 21 prvé storočie, v 22 druhom bude táto technológia tak starosvetská, že ju budeme používať iba my dedovia)

Ako som už pri článku z magnetickým vešiakom spomínal, iritujúcich vecí na vešiakoch je dosť – ďalším problémom na klasických vešiakoch je to, že cez krk ho tam len tak jednoducho nenatrepete, takže pokiaľ máte košeľu zapnutú musíte ho tam trepať odspodu. Kozmicky znejúci Hitofude také nepozná, viď postup. (okrem toho, že nepozná vešiak na nohavice, ale veď kto to dnes kombinuje). Ľahké nie?

Áno, existuje spústa vešiakov na bicykel za cenu nižšiu ako 130 dolárov. A? Niekedy nerozhoduje cena, ale peknota. Tuto vyzdvihujem jednoduchosť konštrukcie, poďme si tak zavesiť všetko.

Malé nápady s veľkým dopadom, nijak ináč si ani neviem vyložiť túto podlahu. Obyčajná drevená podlaha, natretá rôznymi farbami vytvára úžasný dojem aj pri pohľade na prázdnu miestnosť. Síce je to limitovaná edícia, ale toto by mohlo byť renesanciou klasických drevených podláh.

Tham & Videgard Hansson/ Apartmán Humlegården v štokholme

Obdobný motív použili architekti TVH pri rekonštrukcii 200 rokov starého bytu a výsledok je taktiež úchvatný.

Tototu je najmä bytovkové riešenie, tam klasický pingpongový stôl nenapcháte. Lež dvere sú skoro všade. Takže dvere+pp = pp dvere. Skutočne to nie je také ťažké vymýšľať nové veci, poďme spojiť billiard + gauč.

Keď som bol vyzdvihnúť lcd, prišlo to v obrovskej kartónovej krabici, ktorá po vybalení nie je predurčená na žiadne ďalšie použitie pokiaľ si ho nevymyslím. Mohla by skončiť v koši, alebo špeci papierovom koši, ale to by som ju musel rezať, to určite (pokiaľ nebudú všetky krabice minimálne takéto). Tak zatiaľ leží v kumbále.

S týmtotu máte hneď aj stojan na daný produkt. To fakt nie je také ťažké vymyslieť. Ale nie drahí obaloví dizajnéri, vy tam budete mrdať tony zbytočného obalu, aby to bolo “deluxe”

Tototu je pekná a praktická vec. Ja chňapky hádžem na chladničku, takže sa stále musím za nimi naťahovať, keď potrebujem chytiť niečo veľmô horúce. S touto zásterou ich budete mať stále pri sebe. Ak teda používate zásteru. Slečna dokonca získala ocenenie reddot. Gratulujeme.

Na klasických vešiakoch ma irituje viacero vecí – ten vešiačik musíte správne nasmerovať, aby ste sa trafili.  Zbytočne miniete 10cm na podsadenie tyče, aby ste tam mohli potom vôbec tie vešiaky napchať. Nevyužívate efektívne priestor, pretože vešať veci môžete iba na tyč. (irituje ma ešte mnoho iných vecí, ale tie spomeniem pri iných vešiakoch :) Minimálne tento problém je magnetickými vešiakmi vyriešený (aj keď samozrejme nastoľuje potrebu mať aspoň jednu policu magnetickú). Pričapnete to a visí to bez problémov, k tomutu nie je hádam viac čo dodať.

Jediný príklad toho ako sa dá do umývadla vstavať batéria. Teraz už iba vymyslieť ako to pripevniť na nejakú takúto prenosnú verziu.

via: kbculture

1. Máme newsletter. Vďaka tejto peknej stránke madmimi, budete dostávať ešte krajšie emaily jeden krát týždenne, vždy v pondelok so súhrnom toho čo sa to za ten uplynulý týždeň prihodilo. Takže ak nepoužívate RSS je to pre vás ako stvorené. (prihlasíte sa v pravom paneli)

2. Zmena prezentácie na Facebooku – preč s externými aplikáciami. Odteraz má tototu na facebooku, vlastnú stránku. Pridajte sa medzi fanúšikov a zasielajte svoje návrhy, diskutujte, kritizujte.

3. Nové linky - pribudli nové stránky v blogrolle (pridané a prieriedené), spolu s kategóriou cz & sk.

4. Zdieľanie – pod každým článkom sa nachádza tlačidlo, ktoré uľahčí zdieľanie článkov na facebooku.

5. Páčil sa vám niečo? Kliknite na srdco pod článkom.

Update: 6. Komentujte skrze Facebook účet – odteraz môžete komentovať priamo z vášho facebookového účtu

Aj keď o takéto šmýkačky je v blízkom okolí skôr núdza, čo by sa dalo urobiť z takej tej klasickej socialistickej, oranžovej a dlhej 2m – lavica, lehátko? Každopádne inšpiruje ma, že materiály o ktorých rozmýšľame ako o odpade sa dajú všelijak využiť. Leží to všade naokolo, len si to treba všimnúť.

Nie je nad jednoduchú knihovú poličku, kde sa ocitávajú knihy požičané, práve čítané a podobne. A dokonca to môže slúžiť aj ako vešiak. Je to ešte jednoduchšie ako causas externas, ktoré som si zazáložkoval na vi.sualize.už dávnejšie.

via: stillsucht

Aká remeselná jednoduchosť.  Konštrukcia nad ktorou by mnohí krútili hlavou ako nemožnou sa skladá z viacerých typov dreva, jej hrúbka po okrajoch je iba 1cm. Od tohto talentovaného dizajnéra sa tu určite ešte objavia aj iné produkty.

Inci Mutlu s Droog Design navrhli toto umývadlo pre Vitru (nie nie tá kancelárska Vitra ale VitrA – najväčší turecký sanitárny výrobca).  Nadhadzujú konceptuálnu otázku či takáto forma nie je najjednoduchšia, najekologickejšia v oblasti umývadiel (keďže sa jedná iba o jamu, ktorá má udržať vodu a má byť ľahko čistiteľná a ideálnom prípade aj komplexne prenosná). Veď predsa kvetináč je ľahšie vyrobiť ako umývadlo s menšou spotrebou materiálov a vyzerá pritom prirodzene a útulne. Glazúrovaný vnútrajšok pre ľahké čistenie a jednoduchý vývod priamo z dna z toho robia jednoznačne môjho favorita.

pic

Kashiwa City, prefektúra Chiba // apríl 2009 // jednopodlažná drevená konštrukcia // pôdorys 120m² – pozemok 260m²

Mladý japonský architekt Takuro Yamamoto sa takto pohral so známym problémom japonským pozemkov. Pre európanov sú extrémne malé a drahé, pre japonských architektov výzva. Na prvý pohľad som nepokladal tento dom za niečo zvláštne, až keď po viacerých článkoch zo stránky what we do is secret, (vynikajúci blog japonského študenta architektúry, žijúceho v new yorku a píšucého hlavne o skvelej japonskej architektúre), som sa presvedčil o opaku.

Brilantne spracovaný priestor pre potreby japonskej architektúry zaručuje obyvateľom tohto domu, ako otvorenosť a priestranosť, tak aj maximálnu mieru súkromia. Prepojenosť všetkých izieb skrze dvor, dáva nádych poriadnej priestorovosti, tomuto 120m² kvádru. Myslím si, že naklonenenie dvora vytvára skvelé vnútorné delenie priestora.

Talentami obdarené nemecké štúdio Tojo, zamerané na flexibilitu ich produktov, navrhlo tieto tri postele. Tieto posteľe neobsahujú žiadne šrúby, nie sú farbené, dokážu vytvoriť plochu na veľkú posteľ z minima materiálov, bez ústupkov – takmer super eko, až na to lepidlo. Cena začína na 170 a končí na hranici 400 eur. Za tototu? Zbláznili ste sa? Nigdy! Pokiaľ by ste nato mali doma príslušné zariadenie, cena by ste si mohli naštartovať na tridsiatich. Takže, inšpirujte sa.

p.s. ak by ste si chceli obnoviť spomienku na 3000 dolárovú posteľ, nech sa páči

update: ak sa ráči a páči, podporte článok na vybrali.sme.sk

Mám rád prehrabávanie sa na internete, je to podobné hľadaniu jedného neznámeho pojmu v rôznych knihách, nachádzanie odtieňov a významov. Rovnaké je to aj s produktami, prídete do ikei (a just to budem skloňovať a písať s malým), pozriete na jeden stolík, ďalšiu stoličku a srdce vám zaplesá, aké je to krásne a akí sú tí dizajnéri v ikei šikovní. Prídete domov, pozriete sa na internet a tam aha, to isté akurát že s niekoľkonásobne vyššou cenovkou v kategórii klasický moderný dizajn.  “Pirátskym problémom” to nazýva SOZA, ale my vieme, že je to jedine šikovnosť.

Nekradnete, ale recyklujete nápady (jedine v hudobnom a filmovou priemysle to majú pomýlené), pre ktoré sa zrazu našlo nové využitie, zabudlo sa na nich omylom, nájdu vám zmysel života, alebo pragmaticky seknú do novej retrokolekcie.

Takto to bolo zrejme aj v tomto prípade (tipujem horné poradie), kedy 1000 ľudí napadla myšlienka mäkkých kameňov, 100 nad tým uvažovalo tuhšie, 10 ich skúšalo vyrobiť, ale iba jedna to dokázala vyrábať masovejšie. Ostatné dizajnérske firmy tak mohli sa pozrieť na to reverzným pohľadom, vylepšovať a priviesť k životu možno ešte lepšie verzie pôvodného objektu.

Možno Ronél Jordaan vymyslela mäkké kamene (vďaka informačným stratám a šumu nevieme určiť poradie, možno existovalo už 20 výrobcov rovnakej veci aj 100 rokov dozadu, ale nič z toho sa nezachovalo, každopádne myšlienka tak prostá napadne často hocikoho, “aké by to bolo keby boli kamene mäkké”),

2form vyrovnalo jej koberec a dalo mu pravidelnejší tvar, Smarin zväčšili veľkosť, pridali outdoorovú verziu a urobili k nim nápadité promofotky, Coco Barclay možno výzorom neuhúrili, ale použili iný materiál ako vlnu a nakoniec Molo design dali kameňom geometrickejšie tvary, aby slúžili aj na hranie a stavanie veží. Potom Kneek skúsila produkt obmeniť (kamienky+vlna, mydlo+vlna), Lori vyskúšala upliecť kamenný koberček ako darček a Andie priamo napísala návod ako si to urobiť doma. Cena prvotného produktu začínala vysoko, ale skončila takmer na nule a nikto pritom nebol okradnutý a podvedený.

Niektorí možno chceli vyrobiť niečo podobné, niektorí mali investora, iní iba nezávislý nápad od iných komerčných podnetov, možno prišli nato ako to vyrobiť, distribuovať lacnejšie, možno mali záujemcov skôr ako to vyrobili. Všetky tieto produkty zdieľajú rovnakú ideu, ale nikto by ich nenazval zlodejmi a plagiátormi, ale tvorivými osobami. To iba SOZA a Robo Kazík vám budú tvrdiť opak.

update: urobte si sami merino mydlo, guličku

A teraz: Kamene

Imaginary Office je mladé dizajnérske štúdio, ktoré prednedávnom predstavilo svoje prvé tri produkty. Keďže jeden z toho je nanič, ukážem aspoň zvyšné dva. Vianočkový gauč je dlhá molitanová šnúra omotaná okolo ľahkej kovovej konštrukcie.  Pre nejakú základnú konformnosť tomu ešte chýbajú obalené rúčky, ale návrhári povedali, že to ešte vylepšia, nuž teda, počkáme.

Druhým produktom, ktorý mi okamžite evokoval zhasínanie sviečok za panie kráľovnej v anglicku 3 storočia je  “mini lampa”. Jednoduché, použiteľné, šik.

via: designguide

Lucie Koldová si vo svojej diplomovke na VŠUP dala za cieľ vytvoriť experimentálny cvičný nábytok na ktorom sa budete naťahovať do nemoty aby ste boli fit, zdravý jak buk, juchuchú.

Funkčná a pekná skriňa, ktorá zároveň plní úlohu klasickej všetkými v hlave zažitej rebriny. Skriňa sa jej teda podarila podľa mňa veľmi dobre a pekne, len ten stôl je mierne nedomyslený. Väčšinou na ňom bývajú aj nejaká veci odložené a to ich vždy budem vysypávať?

via: designguide

Odkedy sa dáždniky vyvinuli z parazolov, mnoho inovatívnych nadávok svetlo sveta za daždivého počasia uzrelo, vzkvetol takmer pojazdný dáždnikový opravárenský priemysel a pri volgograde ruskí vojaci porazili so zamrznutými dáždnikmi celú nemeckú armádu. Takisto to však zanechalo za sebou mnoho mokrých chrbtov.

Keby náhodou vás už totálne dožral ten starý a vy by ste boli ochotný od 40 do 60 euráčov za to vyvaliť, nech sa páči. Za to dostanete pevný dáždnik (ale nie až takýto), ktorý vydrží vietor o rýchlosti 130km/h, nemal by sa vám zlomiť, obrátiť a pod ktorým by ste mali byť v suchu. Za predpokladu, že nebude horizontálne pršať.

via: yankodesign

Keď sa chcete povoziť na vodnom bicykli zaplatíte približne rovnako ako na MHD. Jedná sa takmer o exkluzívne dopravné prostriedky. Tak ako si nekúpite autobus, asi ťažko budete parkovať vodný bicykel. Ak by však Lu Weiguo zapracoval na svojom rozvinutom koncepte, mohli by sme si takúto položku skladovať aj v kumbále. Jeho verzia zatiaľ počíta so skladateľnými krídlami, na ktorých sú umiestnené plastové galóny a lopatkami na zadnom kolese, ktoré má kvôli tomu aj netradičný široký rám.

ale ale! – sľubný nápad, ktorý by naplno prerazil, ak by bolo možné všetko vybavenie pripevniť bez potreby modifikácie bicykla. A čo tak namiesto veľkých galónov použiť všade prítomné plastové fľaše?

via: inhabitat

Prechádzate sa po horách, pahorky, čnejúce sa kopce, furt to isté čo len v horách čakať dá sa. A tu zrazu obrovský ružový zajac, podídete bližšie a uvidíte, že zajac je mŕtvy (po jeho vzore aj tieto), črevá su rozvalené vedľa neho, vyzerá ako Majka po páde z Gurunu bez antigravitačného opasku. S rozdielom, že na Majke sa nerozvalí celá vaša liliputánska turistická partia.

5 rokov pletený, gigantický zajac na videnie a zaskákanie si pri obci Artesina v talianských Alpách. Naplnený slamov v roku 2005 si tam poleží 20 rokov.


Zväčšiť mapu

foto: flickr, gelisin

via: inhabitots

Asi ten problém poznáte. Miesta nie je nadostač a ešte tam chcete aj posteľ vtrepať. Dvojitú samozrejme. Avšak využijete ju hlavne v noci a cez deň vám zavadzia. Tak a tuto prichádzajú napomoc dvaja švajčiarskí architekti, ktorí tototu vymysleli. Vytiahnete, položíte matrac a spí sa.

Cena? Architektonická – 3000 dolárov. To viete, dvaja architekti, ktorý by ináč navrhovali budovy za veľa peňazí sa babrú s lepidlom, obskakujú okolo fréz a cnc-čiek s prenájmom na minutovú tarifu.

via: i.d.

Toto je dobrý nápad na darček pre vnúčatá. Hlučné plastové sajrajty na šnúrke ktorých vám visí vaše dieťa nie. Ďalším dobrým nápadom by bola sériová výroba, nakoľko núdza o koncepty nie je, ale o výrobu áno. Vynikajúce bambusové drevo, flat pack balenie, lepšia stabilita a skvelý dizajn. Ak to pôjde do výroby dám vám vedieť.

via: yankodesign

Ďalej tu samozrejme nesmú chýbať nejaké komunitné onetote.

Rozhodne sa nepripájaj k skupine na Last.fm, ešte by to v skupinovom skóre dotiahlo no name na viditeľné miesto. Grupa na Facebooku o tebe neprezradí našťastie nič, nakoľko to ani nič robiť nevie, to len tak, pre okrasu. A ak by si drahé čitateľstvo videlo zaujimavý objekt, budovu a malo poruke fotoaparát, otaguj to tototu alebo rovno pridaj semsa na Flickr.

A ak by ti nejaká tá trúba chýbala, neboj sa, aj tá bude. Za čas, načas.

S láskou spomíname na detské hry, skutočne milované a smutne zabudnuté dospelými každého veku.

Nápis na tabuľke umiestnenej na hojdacej lavičke od Kerri Stevens.

Verejné priestory postrádajú akýkoľvek náznak hravosti, ktorý v sebe obsahujú detské ihriská. Kým tie sú dizajnované tak aby pritiahli pozornosť detí a vytvorili im priestor v ktorom sa môžu vybiť na večerný spánok, klasické mestské lavičky sú projektované s dôrazom na pevnosť, nepohodlnosť a bohapustú nudu. Nikto predsa nechce unaviť produktívneho dospeláka, aby si nepozrel 30 reklám za večer a konsternovať dôchodcovské kĺby. Tieto projekty sú však mementom, že to ide aj inakšie.

Kerri Stevens/ See-saw bench

Hojdačková lavička je istená masívnymi pružinami. Na predaj, informujte sa na pixelsumo.

Martin Nicolausson co. Tom Eriksson/ Seesaw bench

Ak by ste chceli nadviazať konverzáciu v Štokholme, môžte to urobiť takto za kríčkami.

Bruno Taylor/ Playful spaces

Ak je libo istoty v naklánaní, môžte sa iba pohojdať. Alebo poriadne rozhojdať. Istotne niektorí s nevôľou (poväčšinou mestský plánovači) zašomrú že to nie je bezpečné. Dočerta s bezpečnosťou. To nie je auto, ktoré môže ísť 250km za hodinu. Je to hojdačka, z ktorej keď spadnete, maximálne si odriete kolená a narazíte nos.

Forays/ Swing

Aj poštová obálka postačí. Hojdačka od Forays je nízkonákladovka ako delo (samozrejme že papierové).

Ak ste z tých, ktorý by sa radi zbavili povinnosti naháňať svoje ratolesti za kinderbikom, počkajte si do budúceho leta. Hannah Murnen, Augusta Niles, Deborah Sperling a Nathan Sigworth z univerzity v Dartmouth, vymysleli toto koleso s gyroskopom, ktoré výrazne obmedzí počet modrín x potrebných na naučenie sa jazdenia na bicykli v čase y. Neveríte?

Ako decko som zlanil všetok nábytok čo sme doma mali, ale vyžadovalo si to značnú mieru námahy a nepozorovanosti vyliezť až hore a dotknúť sa steny. Tototu je jednoduchou odpoveďou na otázku ako efektívne využiť rozdiel medzi priemernou výškou človeka a výškou plafónu, aby sme nemuseli vyťahovať hliníkový rebrík zo šatníka. Takto

Priatelia, dosť bolo slov, keep it lidl!

tototu je späť

Matrac zasunutý do tubusového stolíka, pripomínajúci zmrzlinu, môžete použiť ako príležitostné spanie, stolík a pohodlné sedenie. V kresle je ešte zasunutý štupeľ, aby ste sa samozrejme neprepadli.

& spomínate si na film I robot, kde robot maľoval portréty? tak HOAP2 to dokáže tiež. via makezine

& badass robotická kapela The Trons. via makezine

& ak nemáte dosť škaredých alebo pozabíjaných plyšových príšer a zvieratiek, Longoland má pre vás niečo veľmi ohavné (chrup vyniká). via sub-studio a coolfinder

& najväčšia LED obrazovka na svete má 10 miliónov pixelov, márnosť to

& Felix de Pass vytvoril parkovacie miesto pre topánky

& Kengo Kuma a jeho kupolovitý prístrešok zložený z mierne poupravených dáždnikov

Prvý odľahčený smetný kôš, ktorý som tu predstavil bol určený skôr pre sáčky na smetie. Tento je predurčený svojou konštrukciou pre tesco tašky a ich deriváty. Len by to chcelo konečne začať vyrábať z biodegradovateľného plastu.

Jednoduchý rozťahovací stôl s ešte jednoduchšou konštrukciou.

via: pan-dan

Scrabble poznáte. Toto je verzia pre tupých neonáckov, bandu “aha mekdoland” chegevaristov. Do odpadovej lišty zložíte message a čakáte, kedy vám to nejaký živý živel hodí do výkladu. Podľa hodnoty písmen vo vnútri obchodu hodnotíte celkovú stratu.

via: yankodesign

Ak ste si mysleli, že výskum okolo zaváracích sklíčok utíchol v 1968, hlboko sa mýlite. Toto spektakulárne sklíčko pre šmaľec (vraj pre arašidové maslo, pcha!) prišlo rovno s dvoma otvormi aby ste dosiahli na posledný kúsok výživného cholesterolu. Čakáme na rozbehnutie predaja a otvorenie vzdušného mosta.

via: yankodesign

Postujem, nakoľko je to zaujímavý nápad jednoduchej konštrukcie nôh. Nakoľko sa to pravdepodobne zvára, mohla by sa cez tie tri tyče prevŕtať diera a spevniť nejakou šrúbkou s tým takým motýľovým koncom.

via: core77

Ak by ste potrebovali smetný kôš, načo si obstarávať celé vedro, keď môžete mať iba jeho kostru. Tá dokáže urobiť to isté s podstatne menšou záťažou na spotrebu materiálov.

via: bltd

Ak by sa vám nechcelo čakať na predaj tohoto skladného konceptu, tu je niečo väčšie, ale oveľa komfortnejšie. Na instructables, čo je vynikajúca stránka plná skvelých diy nápadov som narazil na takúto veľmi podobnú stoličku. Chce to penu, plátno, popruhy a nejaké to náradie na šitie. Navrhujem zo zadnej strany aj nejaký pogumovaný materiál, aby to nevyzeralo tak ako na poslednej fotke.

Možno nie veľmi pohodlné, ale určité nápadné riešenie ultra prenosného sedenia predstavuje tento študentský koncept, ktorý sa predstavil na Stockholm furniture fair 2008. Ak zrovna nebudete sedieť môžete si tam napchať skriptá.

via: core77

Viac ako 10 rokov vyrábala tento veľmi jednoduchý systém japonská firma Muji. Ako by sa však po ňom zľahla zem. Prvá verzia police používala okrúhle kartónové tyče. Novšia verzia, ktorá bola ocenená IF design award začala používať namiesto okrúhlých tyčí, hranaté, ktorých produkcia bola predtým ťažká a nedokázala eliminovať rýchlu degeneráciu tyčí. S použitím dvierok možný adept na ideálny úložný modulárny systém.

via: greg

Skúsenosť malého bytu podnietila nie práve architekta, ale sochára Stefana Eberstada k vytvoreniu nového priestoru. Jediným riešením bolo vysunúť ho von, vytvoriť uzatvorený, ale vizuálne otvorený “balkón”. Mnohým sa však z takéhoto nápadu krúti hlava pri pomyslení vstupu do takejto kocky. Zaujímavou otázkou je, nakoľko je štruktúra budovy schopná uniesť ďalšie takéto nadstavby – ak je možné postaviť navrchu ešte poschodie či dva, čo všetko sa dá umiestniť zavesením na bok?

via: cubeme

Neviem, kto vyrobil stôl. Žeby Európania? Stôl bol posvätným miesto, na ktorom iné ako jedlo nesmelo byť. Japonci majú na zemi asi väčší poriadok. Spaceless je stolík zo stoličkou zabudovaný do roštovej podlahy, ktorý si v prípade potreby z podlahy jednoducho vytiahnete.

/tototu/ale/ bol by to dobrý nápad, až na tú konštrukciu. Fakt sa to nedá urobiť ináč ako plochu na ktorej sa vám bude válať chleba a slanina, vystavíte všetkej špine? Čo tak ju otočiť smerom dole? Ďalším problémom je veľká výška samotnej konštrukcie roštov. Kto si môže dovoliť dať 10 centimetrov navrch? Už to ako spaceless neznie.

Takúto vysmiatu porcelánovú sadu misiek na čokoľvek, aj čokoflek si môžete kúpiť na stránke stylish life. Vraj limitovaná edícia 50 kusov, ktorú si zakúpil aj kýsi 5 hviezdičkový hotel. 50-137=42 hahah

Eduard Francois má zjavne rád prepojenie architektúry a prírody. A ja zas milujem extrémne vysunuté balkóny. Je úžasné vidieť ako môže vyzerať bytové bývanie (aspoň tak pokrytecky zvonku)

Inšpiratívny nápad ponúka črepník od Alonsa. Veľká flexibilita upevnenia umožňuje vytvoriť rôzne variácie usporiadania a vytvoriť tak džungľu pre vaše deti, ak ich teda naučíte, že po tých lianách nemajú liezť.

Ďalší modulárny systém je jednorazovka vyrobená pre talianského výrobcu oblečenia Meltin’ Pot, od Fabia Novembreho, samodizajnéra. Je to pravdepodobne jedna z mála nesomarín, ktoré nadizajnoval. Tento systém pozostáva iba z 2 dielov. Veľmi podobný produkt vyrobili Hive Cube vytobili Boom.

/tototu/ale/ napriek tomu, že je tento systém málo modulovateľný, neobsahuje zadnú stenu ani dvierka, má jednoduchú a zaujímavú štruktúru (inšpirovanú úľom),ktoré by ešte mohla byť zosilnená magnetmi podobne ako produkt od airleed.

Svetoznáme ruské štúdio Art Lebedev má ďalší kus do svojho portfólia. Takmer modulovateľný, ale v podstate nemodulovateľný systém Cubistorus. Žiadne dvierka, žiadna možnosť urobiť most s policami, 5 farieb. To je predsa hlavné. Police sú spojené v strede plôch.

Alexander Augusten/ Clipbox

O niečo lepšie je na tom systém Clipbox. Ten je v prevedení v troch dĺžkach, takže most je možné urobiť. Oba systémy boli nadizajnované približne v rovnakom čase. Veľa roboty si s nimi asi nedali. Prečo?

/tototu/ale/ oba systémy aj keď ponúkajú širšie možnosti ako položenie stola, postele, zlyhávajú v možnostiach modularity. Šrúbovateľné police nie sú práve najrýchlejší a už vôbec nie click-clack systém. Neexistencia inštalovania dvierok z toho robí iba obyčajnú otvorenú krabicu do ktorej sa práši.

Asi najznámejší modulárny ukladací systém, zložený z 6 častí je Cubitec. Dvere a zadné steny sa predávajú osobitne. Cubits je jeho rozmernejšia verzia. Predáva sa ešte pod názvom Smart Cubes. Ladoro, ktoré obsahuje dve dĺžky políc je pravdepodobne pajcnutou verziou Cubitecu. Polypropylénové materiál z ktorého je urobený udrží na každej polici 20 kilogramov.

/tototu/ale/ nie je možné zväčšiť šírku napríklad odstránením susednej priečky. Podobne nie je možné upevniť spredu ďalšiu kocku, je možné ju iba priložiť. Materiál je síce z recyklovateľného polypropylénu, ale predsa je to pp.

Možno je to iba môj osobný problém, že nie je možné zakúpiť univerzálny úložný systém. Niečo čo nebude vážiť xx kilogramov, nebude spotrebovávať na svoju výrobu niekoľko stromov, kopu skla, kovu, umelej hmoty. Niečo čo vám nedovezú zložené v jedno kuse, takže tým pohnete až pri najbližšom maľovaní, aj to iba dvaja. Žiaden ikeácky flatpack, ktorý bude síce flat, ale dlhý dva metre s váhou 30 kíl.

Nemám na mysli úložný priestor, ktorý vycapíte vo svojej obývačke do sklenenej vitríny a naplníte to porcelánovou čajovou sadou, ktorý ste dostali ako svadobný dar, a nepoužívate ju. Poprípade úložný priestor, ktorý slúži samotný ako objekt obdivovania, lebo ho navrhol nejaký metrosexuálny fúzik, ktorého najväčším sviatkom je bienále v Miláne. Nechajte si to a kľudne produkujte tie chujoviny aj naďalej, plávajte v ornamente, mne je to jedno. Akurát, že toto contemporary hnutie ovplyvnilo a odklonilo aj zvyšok dizajnu od niečoho čo sa nazýva užitočnosť a jednoduchosť.

Myslím úložný priestor, ktorého hlavnou úlohou je uložiť. Ukladať Veci. Ktorý je prispôsobený nato, že Veci jednoducho pribúdajú. Takže nebude problematické, aby pribudol aj úložný priestor. Malý úložný priestor, nakoľko vám pribúdajú veci postupne, nie úložný priestor, ktorý je raz taký veľký ako doterajší. Potrebujem systém, ktorý bude ľahko prenosný, modulovateľný, jeho možnosti neskončia pri vytvorení police o jednej dĺžke. Niečo, kde sa bude dať nielen vložiť tyč pre oblečenie a bude to uzatvorené, ale aj položiť veci do otvoreného priestoru. Systém by nemal obsahovať žiadne vŕtania a upájania na steny, ale iba click clack spoje, ktoré sa jednoducho skladajú a rozkladajú. Nič pretechnizované, čoho výroba stojí majland a zvyšuje cenu konečného produktu, ale iba jednoduchá mechanika. Žiadne dlhé časti od zem až po strop, ale iba dielčie krátke kusy, ktoré po vzájomnom zapojení takúto dlhú časť vytvoria, respektíve vyrobia oporu podobnú takejto časti.

Zatiaľ som našiel tri systémy, ktoré vynikajú oproti iným, ale stále obsahujú mnoho nedokonalostí, ktoré nemožno prehliadnúť. Predstavím ich v nasledujúcich postoch.

Gerilové záhradkarenie dostalo novú nekoordinovanú zbraň hromadného okrášľovania. Bloom. Zariadenie, ktoré si pripojíte na bicykel a šírite zeleň kade sa len pohnete. Víťazi súťaže Design 21: Power to the Pedal boli inšpirovaný rozosievaným semien púpavy vetrom. Preto vyvinuli zariadenie, do ktorého vložíte mydlovú guľu zloženú s prírodného mydla a semien, nalejete vodu a o zvyšok sa postará vzduch prúdiaci trubicou a vrtuľka, ktorá bude pomaly guľu osekávať a vytvárať bubliny spolu so semenami.

/tototu/ale/ guerilla gardening však možno z takej zbrane nebude nadšené, nakoľko všetky akcie v gg sú koordinované a umiestnenie zahrádok cieľené. Je možné, že ak vás niekto uvidí rozbíjať jeho chodník pomocou trávnatých porastov napodobne vám rozbije hubu.

via: inhabitat

Umiestňovanie rozvodov do steny môže byť jednoduchšie aj vďaka takýmto nafuknutým kachličkám. Prečo sa trápiť zo sekaním, keď to môže byť položené priamo na stenu a sčasti to aj kúpelňu vyhrievať? V prípade, ak by boli použité v exteriéry, čierna farba kachličiek a svetlo by mohli vodu aj ohrievať.