tototu by tototu // posteľ no.2

Tak. Posteľ no. 2 máme hotovú. Na posteli no.1 sme spali v izbe no.1, keďže sme izbu vymenili za číslo dva aj posteľ bolo treba novú. Izbu teraz okupujú dve veľké postele a napriek tomu zaberajú miesta ako jedno jednolôžko. A k tomu nám pribudla aj veľká čierna tabuľa. A jazdiť si s ňou môžeme kde chceme, lebo je na kolieskach. A namiesto nôh má na jednej strane nočné stolíky, čím sme zabili dve muchy jednou presne dvakrát meranou a raz strelenou ranou. A o niečo ľahšie sa vďaka pružinám dvíha. Takto.

Lepšia je a hotovo. Čo neznamená že je ideál, kdeže. K ideálu má ďaleko. Ale aj ten bude. Čísel na verzie nám číselná rada poskytuje toľko že ich ani nevyužijeme. A už aj presnejšie vieme čo chceme, takže dúfame že ani na dvojciferné číslo nedôjde.

Wiedemann Werkstaetten // 8 meter kueche

Masívna kuchyňa, takých je veľa – zveličujeme, masívne kuchyne nie sú skoro žiadne, keďže ubúda stolárov, ktorý by vedeli pracovať s niečím čo sa volá drevo. Ale predstavme si že nejaké existujú.

V tom prípade ako vybočiť z rady masívnych kuchýň je postaviť ešte väčšiu kuchyňu z väčšieho masívu. Osem metrovú napríklad. Ako na to? Zrúbete niekoľko stromov, naporcujete si ich na píle a poskladáte ako lego, až na to že to neváži toľko ako lego.

Wiedemann Werkstaetten má mnoho iných poriadne masívnych interiérov a výrobkov, len sa im pohrabte na stránke.

A aby sme nezabudli, myslíme si že WW urobili najlepšiu sériu fotografií procesu výroby akú sme na tých internetoch videli.

Simone Simonelli // Parete, Tic Tac + Akka // Trim

Tieto police vyzerajú ako diy dočista dočista. Stačí na krajoch políc navŕtať dierky, prevliecť nimi šnúrky a uchytiť podľa obrázku, alebo jednoduchým uzlíkom pod policou.

Police TicTac sú už trochu zložitejšie, na tie potrebujete pevné drôty a nejaký zverák alebo kliešte s ktorými si naohýbate závesy. Nič nemožné. Hor sa do toho

alebo cyklistov sprievodca výberom nevýberom helmy cyklistickej

Šli sme na bicykli. Prepadli sme cez riaditká a padli sme na hlavu. Žiadna helma. Tri stehy a odreniny na tvári. Povedali nám, že helmu musíme mať. Pozreli sme sa tak aké to helmy alebo nápady na helmy existujú.

Klasické helmy je možné vidieť v každom cykloobchode alebo aj hypermarkete. Vyzerajú zväčša rovnako, vzorovaný polystyrén pre lepšie vetranie je obalený iným plastom, prípadne tvrdšie okrúhlejšie helmy na skateboard alebo helmy na downhill s ochranou čeľuste sa opakujú v každom obchode.

ne/helmy obyčajné

My sme ale trochu prehrabovali na tých internetoch a našli sme mnoho iných. Mäkké, teplé, látkové ako Ribcap. Bizardné emergency taškohelmy ako Grappa. Helmy, ktoré sa tvária ako klobúky a šiltovky od Yakkay. Oblečená Helma of Yvesa Behara v rámci projektu Fuse pre New York.

Vzdušné silikónovo gumenné ako Kano od Victora Fromonda zo súťaže, ktorú vyhlásil Ensamble Velo (z veľkým množstvom iných príspevkov).

Podomácku vypimpované - disco helma, r2d2 helma, mohawky, led mohawky.

Drevené helmy do Coyla. Helmy z Arboformu (plast z lignínu zmiešaný z inými prírodnými vláknami), ktoré vyzerajú ako drevené. Korková helma od Kevina Goupila inšpirovaná druhou svetovou vojnou.

Trochu viac techno helmy obsahujú vetráčiky, solárne panely, prípadne nabíjanie vetrom. Napríklad helmy, ktoré po páde detekujú možné zranenia na hlave a podľa ich stupňa, alebo spôsobilosti zraneného zavolajú záchranku od Deeplocal a Carnegie Mellon University alebo helma Torch ktorá svieti a tak si už nikdy nezabudnete odopnúť svetlá z bicykla, lebo ich budete mať na hlave.

ne/helma, ktorá by mohla fungovať

To všetko sú ale klasické helmy, akurát s iným výzorom. Podstatou je stlačený polystyrén, ktorý má chrániť hlavu, až na to že pri náraze sa takmer nikdy nezdeformuje (pekný dojímavý príbeh tuto, všimnite si helmu ktorá je trochu poškrabaná, tzn. pri náraze nebola vôbec využitá). Zabráni tak možno škrabancom a stehom, ale ochranu pred poškodením mozgu vôbec nečakajte. Lineárny náraz mozgu v lebke bude takmer rovnaký ako keby ste padli na tú vašu orechovicu bez helmy. Maximálne sa helma úplne zlomí, čo v žiadnom prípade nevypovedá o jej ochrannej funkcii ak polystyrén nevykazuje žiadne znaky nárazovej kompresie.

Tento problém sa snaží riešiť helma Kranium od Anirudha Surabhi, ktorá používa namiesto polystyrénu kartón. Zostrojenie je jednoduché, skener vám odmeria hlavu a podľa toho vypľuje na jednoduchom cnc skladačku, ktorú si sami zložíte. Kartón je lacný a kryje ho akurát akrylová búda, ktorá už helmu pripomína. Pri páde dochádza k absorpcii nárazu deformáciou kartónu, ktorý si potom jednoducho za lacný peniaz vymeníte.

Napriek tomu ani táto helma úplne nevyčnieva z radu klasických heliem. Dokážete ľahšie vymeniť poškodenú časť, lepšie absorbuje náraz, ale aký náraz? Všetky helmy sú testované na priamy pád zhora, respektíve náraz bez posunutia helmy, čo je popravde pád, ktorý len tak ľahko neuskutočníte.

čomu majú helmy zabrániť?

Väčšina nárazov je v skutočnosti bočných. Cez riadidlá nepadnete na zem pod priamym uhlom, ale napríklad pod uhlom 60 stupňov. Ak helmu nemáte poriadne pripevnenú môže sa vám z hlavy zoškmyknúť a zaškrtiť vás (čo je v prípade detí bežné viď. wiki ^{[93] až [103]}. Riešením je bezpečnostný zámok, ktorý pod určitou záťažou povolí, čo však môže spôsobiť to že dieťaťu niekedy helma spadne z hlavy), Ale aj keď máte helmu pripevnenú správne pri takomto uhlovom páde môže dôjsť k nežiadúcej rotácii zafixovanej hlavy a krku až tak že si pretrhnete miechu.

Hlava je totiž na pád prispôsobená o dosť lepšie než helma aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Na povrchu máte kožu, ktorá sa môže po lebke elasticky hýbať, pod tvrdou lebkou sa nachádza mozog obklopený v mozgomiešnom moku. V prípade nárazu koža na temene hlavy pôsobí pri náraze absorpčne svojím pohybom. Skalp si síce natrhnete a poškodíte, možno aj roztrepete lebku, ale budete viac v poriadku ako keby vám mala helma natrhnúť miechu, alebo pretrhať tkanivá v mozgu –  určite to platí pre situácie kedy sa helma zasekne o povrch na ktorý narazí, takže zbohom stajliš textilné a mäkké helmy o asfalt drené, prípadne u bežných hladkých heliem, kde nie je pád pekný ako z reklamy.

Tento problém je už ale v štádiu prototypov a prvých produktov. Tri spoločnosti začínajú s produkciou helmiet, ktoré simulujú pohyb skalpu na lebke.  Phillips Helmet s ich syntetickou kožou na povrchu helmy, VACO12 s helmami zatiaľ pre horolezcov a MIPS so sendvičovou konštrukciou, ktorá má v strede pohyblivú časť.

helmy nie sú všetko (sú zväčša takmer nič až mínus)

Stále sa však hovoríme iba o helmách čo nie je úplne správne. Takéto problémy, ak sú riešené napríklad povinným nosením heliem majú viac premenných a tak to nie je iba o priemyselnom dizajne. Na bezpečnosť má vplyv typ zrážky, rýchlosť zrážky, zákony, plánovanie ciest a podobne.

Helmu nosíme aby sme si ochránili hlavu. Pred pádom zavineným nami, inými cyklistami alebo pri zrážke s autom. Helmy sú však navrhované iba pre pád zavinený nami samými, aj to iba pre špecifický typ pádu. Samotný akt nosenia helmy nám tak dáva pocit falošnej ochrany a prenáša zodpovednosť za bezpečnosť z jazdca na kus polystyrénu na hlave a dáva vodičom dôvod, aby vám dali menší priestor na ceste.

Keď už vám ten menší priestor ponechajú a vy z nejakého dôvodu skončíte v kolízii s autom, v prípade zrážky je diametrálny rozdiel akou rýchlosťou auto išlo, či išlo 50km alebo 30km poznáte tak že pri tridsiatke prežijete na 97% pri 50 na 80% a pri 65 neprežijete.

Ak ste navyše v krajine, ktorá prikázala povinné helmy gratulujte si, výrazne poklesne počet ľudí, ktorí na bicykloch jazdia, zdvihne sa počet nehôd cyklistov a cena za takto blbo zavedené ochranné opatrenie pekne porastie.

Zoberte si také Dánsko, namiesto toho aby vymýšľali cyklohelmy, ktoré vám veľmi nepomôžu sa snažia vymyslieť airbagy na autách, teda strojcoch väčšiny smrteľných nehôd (843 zranených cyklistov bez helmy – 14 percent pri zrážke autom, 91% smrteľných spadá pod zrážky s autom).

A keby ste si toho chceli prečítať viac tak tuto sú štúdie za za nosenie heliem, ale omnoho viac proti noseniu.

Airbag v golieri do Hovdingu by teoreticky pri zrážke s autom mohol zabrániť zraneniu hlavy, avšak jeho cena (440 eur) a to že jeho predaj začal až nedávno nie je dôvodom vkladať nádeje do takéhoto riešenia.

ako si ochrániť gebuľu a cítiť sa bezpečnejšie?

nečakajte jednoznačnú odpoveď, skôr mix opatrení

• jazdite zodpovedne a opatrne
• viac cyklistov ukľudňuje dopravu (vytiahnite ich z áut, je to win-win)
• ak ich nie je dosť ukľudnite dopravu zhora – znížte maximálku v meste na 30km/h (a až tak ich vytiahnite z áut a posaďte na bicykle)
• nenúťte ľudí nosiť helmu, dosiahnete pravý opak – menej ľudí a viac nehôd
• ak už helmu na hlave máte, nespoliehajte sa na ňu, pri kolíziách vám nepomôže
• ak jazdite extrémnejšie (mimo cestu, v lese) kúpte si helmu s chráničom čeľuste (tá tu hlavu dokáže aspoň trochu ochrániť)
• po páde používajte na jazvy repíkový čaj

Leap Motion

Zabudnite na počítačovú myš, to zariadenie na sériovú produkciu karpálneho tunela a vyleštených zápästí, zabudnite na capanie po obrazovke, toto je predvoj rozhrania z Minority Report, od Johna Underkofflera. Leap je zariadenie, ktoré nás dostane z plochej osi x-y na os x–y-z a to v hd rozlišení. Postačí k tomu zariadenie, ktoré sa má začať predávať budúci rok za cca 55 eur.

Zariadenie si pripojíte k počítaču pomocou usb, položíte ho na stôl pred monitor a môžete začať máchať rukami ako na videu vyššie. V podstate sa jedná o zmenšený Kinect, zariadenie ktoré sníma priestor okolo seba a vytvára z pohybov vašeho tela jedno veľké polohovacie zariadenie. Leap keďže je zmenšenou verziou ponúka na malej ploche vašich rúk omnoho väčšie rozlíšenie, takže dokáže zaznamenať pohyb na jednu stotinu milimetra.

Len si to predstavte, všetky veci, ktoré nám trvali tak dlho ako 3d modelovanie, retuš, triedenie, jednoducho uchopíme, natiahneme, sformujeme, oprášime. Tešíme sa aké nové grafické rozhranie, prípadne operačný systém nám takáto dôležitá hračka do budúcnosti prinesie.

Keyne Dupont // Entres Les Lignes

Kúpite si stôl a on je od výroby rozštiepený. Takmer ako nohavice, kde si musíte priplatiť aby vyzerali obnosené, akurát že narozdiel od tých škaredých handier je toto rozštiepenie dosky stola pekné a podarené.

A ako na to? Zoberiete si tri pláty preglejky, stred stlačíte a zlepíte a rohy mierne vyhnete. Jednoduché že?

(odpoveďou na rečnícku otázku je: “nie, nie je”)

Takeshi Hosaka architects // Outside in (photo: Koji Fujii Nacasa&Partners Inc)

Japonskí architekti radi simulujú vonkajšok vo vnútri, snažia sa dostať prírodu aj mestské prostredie priamo do interiéru. V tomto prípade chceli klienti s tromi dcérami postaviť jednopodlažný dom, ktorý by mal veľa svetla a veľkú terasu.

Od architektov tak dostali nadelenú zelenú južnú terasu s presklenenou otváracou stenou, architektúru pripomínajúcu skleníky s dlhými strešnými oknami nad celým interiérom.

Dievčatá sú ubytované vzadu v kasárňach a za nimi sa nachádza spálňa rodičov, ktorá je spolu s toaletou jedinou oddelenou časťou domu, ináč je to úplné letisko. Tak japonské.

Jose Rivera // Ice cream

Jedna vec je rekonštruovať bicykel od podlahy (teda od rámu), druhá chcieť pekný bicykel bez opravy. Takéto rekonštrukcie sa robia ľahko, zakryje sa to čo je škaredé a hotovo, človek sa nemusí babrať s brúsením, maľovaním a všetkými tými náročnými činnosťami.

Jose Rivera tak navrhol bicykel, ktorý sleduje presne tento cieľ, zobrať starú kraksňu, nacapiť na ňu plát hliníka a máme vymaľované. Táto plocha mení kompletne výzor bicykla bez skompromitovania jeho fungovania. Lenivci, do toho!

Smart Beds by Colombo 907

Skladacie postele sú jeden z najlepších a nejmenej docenených vynálezov. Poskytujú veľké množstvo miesta a žiadne kompromisy v pohodlí (minimálne kompromisy v cene a nutnosti tú posteľ ráno zložiť a večer rozložiť) Napriek tomu sa masovo neujali, má spoločnosť viac miesta?

Od časov prvých skladacích postelí schovaných za vyrezávaným biedermaierom s najjednoduchším mechanizmom, mechanizmy trochu pokročili. A tak je možné do niečoho čo sa tvári ako sedačka vopchať poschodovú posteľ a jedno vysúvacie lôžko. Alebo fantomasovsky otočiť veľkú knižnicu a vyklopiť spoza nej veľkú posteľ. Alebo vyklopiť z malej skrine poschodovú posteľ, alebo alebo. Veď len pozerajte.

Všetky postele vyrába talianská firma Colombo 907. V Miláne sme ich videli naživo, funguje to úplne jednoducho a hladko.

dbRevO

Čo sa nám na tejto inovácii páči? All in one. Konečne bol niekto schopný strčiť do jedného kolesa od bicykla motor, batériu a celé to pekne zapúzdriť. Jediné čo z toho trčí sú káble, ktoré sa pripájajú k brzdám a cyklokompjútru. Inštalácia je tak skutočne jednoduchá a nosič tak bude slúžiť vašim taškám a nie piksli z baterkami.

Čo sa nám ale nepáči je uchytenie kolesa. Ak si niekto nastrčí na prednú vidlicu vec za 500+ eur, pri obyčajnom šesťhrane bude trvať odcudzenie kolesa desať sekúnd a s prevlečeným zámkom cez tú jedinú malú dierku pätnásť. Otázna je aj statika (bude sa bicykel držať na lajne) a prípadne legislatíva (nemusí byť pohon napojený na reťaz, t.j. zadné koleso namiesto predného).

Dostupnosť a cena zatiaľ nie je známa, keď budeme niečo vedieť bližšie, článok upravíme.

i29

Pozrite sa aký jednotný rukopis môže mať firma navrhujúca interiéry. Všade je vidno biely otvorený priestor, ktorý je kontrastne vyvážený veľkými drevenými panelmi, či už z borovice, orecha, alebo preglejky.

Tie veľké drevené steny nás úplne nadchýnajú, vytvárajú atmosféru ako na chate. Páči sa nám aj knižnica s plechovými dverami, ktoré sú náhodne perforované. Vskutku pekná práca.

Consexto // Closet House in Matosinhos, Portugal (foto: Amândio Neto)

Na 44 štvorcových metroch dokázala firma Consexto vytvoriť funkcionálny priestor, ktorý nijako neobmedzuje, skôr oslobodzuje jeho majiteľa.

Môžete si napríklad schovať všetok bordel do spálne a tú ukryť pred všetkými zrakmi. Spálňa sa totiž nachádza za obrovskou posuvnou stenou, ktorá vypĺňa jednu celú stranu obývačky. Táto stena má v spálni hlavne odkladaciu funkciu pričom v obývačke si z nej môžete vytiahnuť aj veľký rozkladací stôl.

Kovania v skrini v spálni sú samozrejme riešené tak aby ste tam vložili čo najviac vecí, a stále sa v tom nestratili, na videu sme si dokonca všimli, že skriňa má obdobný sklápací systém ako sme si my nezávisle zhotovili (čo znamená pravdu, niečo také vraj existovalo, len sme to nevedeli nájsť)

Kúpelňa je schovaná za polootáčacími fantomasovskými dverami a dokázala poňať ešte aj starý strom.

Celý apartmán jeovládaný centrálnym diaľkovým ovládaním, čo už je podľa nás fancy vec, ale proti gustu žiaden guľomet. Podstatné je ako ukázať ako možné je taký malý priestor využiť bez toho, aby ste museli byť priestorovo obmedzený. Len to je potrebné opustiť všetky tie škaredé krabicové nábytkárske sklady.

V apríli sme si toho nabrali veľa a držanie sa čísla 12+ zjavne nestíhame. Na máj si tak dáme iba dva záväzky.

1. Dokončiť a zverejniť všetko 12+ aprílové (máme hotovú novú posteľ, luster a nejaké mini veci ale stále ani nie polovicu)

2. Budeme písať častejšie, nejako nám to pri tých todo listoch ušlo.

Thomas Doyle // Distillation Series

Sme preplnení z konštruovania a vymýšľania a tak to potrebujeme odľahčiť nejakým umeníčkom. Thomas Doyle vyrába v mierke 1:43 alebo 1:87 miniatúrne katastrofické scény ukryté pod skleneným zvonom. Napríklad jeho destilačná séria vyťahuje domy z katastrofických scenárov a izolovane v prekrútenej realite ich umiestňuje pod poklopec. Veď sa len kochajte. (a potom môžete pokračovať jeho stránkou kde má ďalšie dve série Reclamations a Bearings)

Héctor Ruiz-Velázquez // Ceramic Apartment in Madrid

Páčia sa nám malé interiéry, pretože limity podporujú tvorivosť. Napríklad do tohto interiéru by sa istotne vošli všetky oddeľujúce priečky pre každú jednu miestnosť, aby sa tam človek cítil bezpečne stiesnene, ale presne to je to čo by sme nemali chcieť – stlačiť ho v už aj tak malom priestore.

V Madride je navyše teplo a tak vzdušnosťou spolu so suchým celokeramickým obkladom je vítanou vlastnosťou bytu. Suchý keramický obklad znamená to, že pri inštalácii neboli použité žiadne lepidlá ale iba zaklikávacie keramické dlaždice, ktoré je možné jednoducho zložiť a rozobrať.

Ruiz-Velázquez sa s interiérom pohral tak, že oddeľujúce priečky zónujú byt pre rôzne aktivity, pričom k oddeleniu dochádza ako vertikálne – obývačka, toaleta, minipracovňa, kuchyňa, tak aj horizontálne – spálňa (ktorá nad obývačkou visí) a celé je to spoločne presvetlené oknami z jednej strany,stenou vyplnenou okrúhlymi zrkadlami a bielym interiérom, decentne vyplneným modernistickým nábytkom, pričom prehrešok je iba v podobe tlstého vraha Mao-Ce Tunga. Holt, aj majster tesár sa niekedy utne.

tototu by tototu // botník Kocka

Hotovo. Kocky nie sú hodené, ale poriadne prilepené. A pod tými kockami sa vznášajú topánky. Akože. Ilúziu vytvára náš sistim.

Nápad na botník bol takýto. Aby podľa možnosti zaberal čo najmenej miesta a nebolo potrebné na neho použiť kopu materiálu. Vytvoriť krabicu, kde sa topánky nahádžu pre nás nie je výzva. Okopírovať systém niekoho iného v inom šate za zlomok nákladov už výzvou je. A tak sme zhotovili Kocky.

Podstatou tohto botníka je trojuholník (to je tá kradnutá časť), ktorý vytvára žliabok do ktorého topánka šikmo vkĺzne, aby sa po položení pekne narovnala a vyzerala, že ju Kocka a nič iné drží silou vôle. Spodnú časť, keďže je pod topánkou a ešte splýva s pozadím nie je veľmi vidno.

Kocka ako prototyp funguje takmer perfektne. Preto “takmer” lebo je to ako všetko ostatné prototyp. 220€ za našu predlohu sme dokázali stiahnuť na 10€. Lacnejšie to už pre 14 párov topánok istotne nepôjde, ale jednoduchšie určite.

Hilla Shamia // Wood casting (via)

Že sa drevo spáli keď na neho nalejete žeravý kov. Istotne. Ale ak viete ako ho naliať a čo chcete dosiahnuť môže výsledok stáť za to. A stojí. Na štyroch hliníkových nohách, ktoré plynule prechádzajú a rozlievajú sa v drevených škárach v rozpolenom kmeni stromu.

Zatiaľ sme vyrovnávanie nerovností poznali s epoxidom, a hliník nás milo zaskočil (ideme si po internete a hliník ešte za tekuta spoza jedného tabu: “Bu!” a my že: “Uch!” a neskôr “Ach!”). To aby ste vedeli ako to bolo.

Broberg & Ridderstråle for Klong // Totem shelving unit

Spomínate si na drevené zvieratká, ktoré vám zapadávali do seba, pretože boli presne vyrezané a spolu tak vytvárali jeden veľký jednoducho skladovací mišung? Podobne sú na tom aj tieto police.

Z hrebeňmi sa neučešete, maximálne poškrabete na chrbte ako medveď, čo je nespornou výhodou, ale ešte väčšou je to, že jednoducho a rýchlo dokážete zmeniť police, alebo výšku stola. Áno aj ten vám to udrží.

Niekedy zverejňujeme fotky z prerábania bytu skôr na fcbk ako na blogu. Sledujte tak našu stránku na facebooku, ak chcete vidieť veci z čerstva. A teraz hor sa na urobtototu (todo) list.

1. Vyrobíme si sklápaciu posteľ. Druhú. Ľahšiu, krajšiu, lepšiu, kde po zdvihnutí sa objaví veľká čierna tabuľa. Posteľ no.1 prenecháme spolubývajúcemu.

2. Chcelo by to nejakú policu na knihy, naše ešte stále nemajú miesto. Žeby neviditeľná polica? Uvidíme

3. Vyrobíme si stôl z dverí starej skrine. Nevieme ešte úplne ako ale chceme, aby bol tak vysoký, aby sa za ním dalo stáť.

4. Čo je potrebné vyvážiť hneď nejakou barovou stoličkou. Videli sme niečo superjednoduché, tak si to zhotovíme ako dočasné riešenie.

5. Luster. Treba. Tento starý aj keď je veľmi pekný niekam založíme, pretože sme zistili že do neho nepasujú žiarovky a nechceme ho nejako upravovať, predsalen aspoň nejakú starožitnosť by sme mohli ponechať bez zásahu.

6. Sa pod tým lustrom postavíme na hlavu.

7. Botník, ktorý máme takmer dokončený, dokončíme úplne a zverejníme ho.

8. Ľavá stena na záchode získala nového autora. Futurats 90210 čiastočne prekreslili Lakiho. Veď uvidíte.

9. Nastriekame radiátor. Lebo je soc žltý. Všímaví istotne zazreli v kúte izby prvé pokusy.

10. Nočné stolíky, bodli by sa.

11. Vypimpujeme niečo o čom ešte nevieme, že to vypimpujeme, len vieme že to vypimpujeme.

12. Vyrobíme niečo o čom ešte nevieme, že to vyrobíme, len vieme že to vyrobíme.

13. Znovu sa to tu pokúsime na konci mesiaca zhrnúť načas.

Prvý testovací verejný todo list ju za nami a hneď takto zo začiatku meškáme. Ale okrem kozmetických úprav v predsieni a botníka sme splnili takmer všetko. Veď sa len pozrite.

1. Máme v izbe veľmô starú skriňu, síce pekná ale nekompletná, nahlodaná zubom času a mi sa jej potrebujeme zbaviť. Skúšame ju predať, keď nepôjde podobrotky, tak ju vyštveme za odvoz.

14 dní sme ju skúšali vydať za lacný peniaz a nikto ju nechcel. Tak reku za odvoz nepôjde, tá dýha na dvierkách z orechovej korenice sa premení na nejaký pekný stôl, alebo štyri. Skriňa zmizla, takže to považujeme za finito.

2. Za ňou boli kedysi dvere, zamurovali ich a hochštaplersky na drevený rám capli maltu, ktorá sa samozrejme navlhčením dreva zdvihla a popraskala, takže sme ju zhodili dole. Teraz tento rám znovu pekne ohraničíme a ponecháme ho obnažený.

Hotovo, viď.

3. Domaľujeme izbu no.2. Máme zatiaľ len takú polovicu, lebo tu bol taký bordel, že nešlo celú vymaľovať. Úspešne sme povyhadzovali mnoho vecí, môže sa pokračovať.

Vybielené, základ na neskoršie hranie sa s farbičkami je pripravený.

4. Nafotíme a ukážeme vám hotovú skriňu v izbe a police s magnetickými “šuflíkmi”.

Skriňa sem, magnetické šuflíky sú hotové, avšak potrebujú prerobiť (áno je to to modré a biele pod policami pod skriňou).

5. V predsieni nám prekypujú topánky vo veľmi malom priestore s tromi dverami, ktoré sa do neho zasahujú. Po zazrení jedného dizajnu (zverejníme) nás napadlo systémovo podobné ale krajšie a nízkonákladovejšie riešenie. Vyrobíme a uvidíme či to riešenie bude aj rovnako fungovať.

Vešiak na topánky je z veľkej časti hotový. Chýbajú mu už iba nevyhnutné kozmetické úpravy a posledný krok.

6. Namaľovať predsieň. Aj keď zatiaľ nemáme šajnu ako.

Vybielená pred maľovaním. Oprášili a namaľovali sme zvonček, nakreslili veľký nápis AHOJ, zhotovili vešiak na kabáty a dokončujeme botník. Stále ale nevieme ako bude kompletne vyzerať. Budeme nútení posunúť to na teplejšie počasie, kedy budeme maľovať dvere a zárubne.

7. Tú mini miestnosť prekypujúcu bordelom celú vyhádžeme a premeníme na špajzu.

Hotovo. A ani to nebolelo.

8. A budeme vyhadzovať všetko ostatné čo nám príde pod ruku (sťažujú sa že pivnicu sme zapratali bordelom, všetko vyhádžeme)

Vyhádzali sme.

9. Konečne by sme mohli nafotiť náš repasovaný bicykel (zo škaredého horského pekný singel).

Aha, tu je!

10. Nafotíme repasovaný TON stolík a takisto zverejníme.

Ďalší pán TON na holenie.

11. Nedeliteľný bod 11, bude pokračovať ďalším nedeliteľným číslom 17. Sedemnásteho marca, budeme v košickej Tabačke viesť workshop a vyrábať zo starého haraburdia nové veci. Radi by sme pre nich vyrobili niečo užitočné a keby to bolo aj pekné, o to lepšie.

Viedli sme. Sem tam neistou rukou, ale podarilo sa. Výsledky si pozrite tuto.

12. Vyrobíme niečo o čom ešte nevieme, že to vyrobíme, len vieme že to vyrobíme.

Vyrobili sme misku z Fima a nastriekali ju aby vyzerala ako fake porcelán a bola zvnútra neónovo oranžová (lebo sme to videli na internetoch) len nevieme či je to to čo sme chceli vyrobiť. A jednoduchú knižnicu pre spolubývajúceho vo výklenku zárubne.

12 + x = 13. A na konci mesiaca si to pekne krásne zosumarizujeme. Trinásť, Russellov čajník pri nás.

Sme nezosumarizovali. Meškáme. Na vine je čajník.

J-me // Horizontal shoe rack

Tento botník sme vám spomínali. Veľmi jednoduchý ohýbaný kov drží topánky tak, že sa javia ako keby boli zavesené vo vzduchu (ak sú vešiaky nad sebou a prekrývajú sa takže ich nie je vidno).

Zároveň nám tento botník slúži ako blueprint pre náš prototyp, ktorý potrebujeme do našej mini predsiene. Uvidíte už čoskoro vo vašich internetoch.

tototu by tototu // Mr. TON TUNED

Onehdá sme kúpili na aukre malý stolík za 4€. Hneď sme zbadali ten pekný tvar, len na ňom bolo natreté jedno percento farebného spektra, ktoré ovládalo 99 percent nábytku v 20 storočí. Okupuj Spektrum! sme si povedali, zbrúsili ho do naha a zamenili farbu za bielu s modrou. Päťdesiatpäťročný Mr. Ton si povedal že na nohy chce kraťasy, tak sme mu jedny zbrúsili. Štramák to je.

Marco dos Santos Pina // Look straight!

Niečo nás na tomto jednoduchom modulárnom systéme zaujalo. Tri súčiastky – skrutka, L profil a doska. Nič viac.

Jeden L profil vytvorí roh. Dva L profily vytvoria, jeden T profil, ktorý vytvorí rovnú stenu. Štyri L profily vytvoria kríž s ktorým rozširujete a rozširujete. Môže to byť ešte jednoduchšie a lepšie? (Sa pýtame lebo vieme že) Môže. Ale aj tak hodné zápisu.

tototu by tototu // Vyklopsa (skriňa no.3 asi)

Ako sme sa presťahovali do bytu no.1 a nemali si kam dávať veci, rozmýšľali sme kam s novou skriňou a hlavne akou. Klasická skriňa zaberá miesta, spotrebuváva veľa materiálu a veľa sa tam ani nedá uložiť. Vstavaná skriňa vyzerá fajn, ale je to tak trochu nábytkárske klamstvo, lebo vám berie manipulačný priestor – nemôžete si k nej pristaviť stolík alebo posteľ, lebo ju potrebujete otvárať.

A tak nás napadlo tototu – vzali sme si vstavanú skriňu, virtuálne ju rozrezali na polovicu a strčili pod strop na dve steny.

Prvým problémom bolo ako sa dostaneme k veciam, keď tyče na ktorých visí oblečenie budú 10 cm pod stropom. Riešením by bol rebrík na kolieskach ako v poctivých knižniciach. Krátko predtým ako malo dôjsť k realizácii (tzn nákupu materiálu) nás ale napadlo pohodlnejšie riešenie, šatné tyče si budeme vyklápať rovno pod nos a tak žiadne lezenie nebude potrebné. A tak sme i spravili.

Vyrobili sme si L profily ktoré držia celú skriňu a v ktorých jazdia stojny, na ktorých sú pripevnené šatné tyče. Tie sú upevnené ťažnými pružinami pre ľahšie dvíhanie a pomalšie sklápanie.  Voilá, funguje to.

Namiesto úchytov sme zapiekli lano a priamo ho prišrúbovali (aj keď sme neskôr narazili na hodnotný zoznam rôznych uchytení)

Samozrejme ako všetky prototypy, ktoré sme zhotovili aj toto má svoje muchy. Precíznejšie ako drevo by bol kov. Ako sme dorobili skriňu a ako to u nás dobrým zvykom býva napadla nás prepracovanejšia verzia s kovovými ramenami, hydraulikou a dvomi sklápacími policami. Však aj na to dôjde.

*nevieme ako zastaviť automatické prehliadanie, otvorte si obrázok v novom okne

Alvilde Sophie, Rubæk Holm // Simply sticks (via)

Tuto je jeden víkendový diy nápad. Ak chcete takéto jednoduché police len sa bližšie pozrite. Na zhotovenie potrebujete nejakú tenšiu guľatinu, zopár latí, vrták o priemere guľatiny a nejaké šnúrky. Vrtáte, prepájate a nakoniec zapájate. Simplesample.

Ak by ste chceli variabilnejšie riešenie, zoberte si veľkú OSB dosku a vyvŕtajte do nej skrz na skrz diery na tieto paličky. Potom si to budete môcť vytvárať kombinácie až niekam do aleluja.

tototu by tototu // Bicigeľ no.1 (krížik)

Ako sme sa dušovali že nafotíme a napíšeme článok o našom prepravnom prostriedku tak tu ho máte.

Kedysi dávno sme si kúpili za lacný peniaz starý horský bicykel, škaredý s odlupujúcim sa lakom a nemožnosťou nastaviť poriadne brzdy a prehadzovačky. Vozili sme sa na ňom trochu kým sme si nenašli niečo trochu schopnejšie a tak sa tento bicykel stal zdrojom náhradných súčiastok až sme prišli k bodu, kedy sa orgány minuli.

Tak sme ho úplne zobliekli a zrazu aha! Aký pekný rám. Prv sme sa dušovali že z neho bude kolobežka, ale pri pohľade na takú peknotu sme nemali to srdce zarezať pílou do železa.

A tak sme pokračovali v zobliekaní ďalej. Odrezali sme všetky tie prebytočnosti ako držiaky na boweny, na brzdy, vyhodili sme prehadzovačky a strčili sme tam jednokolečko s torpédom. Do riadítok sme strčili korkové štuple od vína (na zimu ich oblečieme do kože, túto sme prežili s dvojicou rukavíc). Miesta, ktoré sme nevedeli poriadne vybrúsiť sme oblepili izolačkou a nastriekali s autolakom. Celé sme to ešte nastriekali s priehľadným autolakom, ktorý ale nič nedržal a tak sme ho neskôr zbrúsili.

A teraz keď zaprší a zakvitne, tak to pekne zbrúsime s 220 v rámci pravidelne občasnej údržby.

V priebehu procesu sme zamýšľali vytvoriť monštrum bez sedadla a sedlovky a upevniť cez celú hornú časť drevený rám, ktorý by bol vpredu zakončený veľkým košíkom a vzadu svetlom, avšak pri našom spôsobe jazdy by sme sa skôr s týmto košíkom zabili než priviezli kaleráb z trhu.

Tak sme sa na najdivnejší prototyp vykašľali, prácne sme si vytvorili znovu trúbku na sedlovku ktorú sme kvôli experimentovaniu odrezali a kúpili sme si pekné sedlo u Modrofúza.

A bicykel si nevieme vynachváliť, s tenkými gumami nafúkanými na osem barov to ide samé. Jazdíme každý deň, takže jeden prevod nám prirástol k nohám, viac netreba (a ak už tak maximálne nejaký dvojitý kick-shift). Jedna brzda stačí takisto aj keď nie je to tak bezpečné ako ďalšia brzda vpredu, ale čím menej nastavovania tým lepšie, lebo nám sa to nikdy ale nikdy nedarilo poriadne nastaviť.

Teraz nemáme čo nastavovať. A tak sme radi. (aj preto lebo celá tá paráda vyšla na cca 100 eur)

Tabačka Kulturfabrik + našamaličkosť // Z koša do voza

Takto sme oznámili pred dvomi týždňami naše prvé veliteľstvo workshopu v Tabačke. A ako to dopadlo? Zo začiatku disharmonizovane, ale nakoniec podarene.

Prišlo niečo cez 15 účastníkov, od takých, ktorý si to chceli skúsiť až po študentov dizajnu. Najviac vzniklo svietidiel, čo je vďačný recyklovateľský produkt – zoberiete objímku a kábel z iného svietidla a vložíte ho do netradičnej formy – malé lampy nad stolíky v kaviarni vytvorené z reproduktorov a starého mosazného lustru, veľké svietidlo z plechovej rúry, lampa zo starej žehličky a vianočná cyklotuja.

Veľký prútený kôš sa premenil pod rukami dizajnérov na kreslo a z odrezaného zvyšku vznikol stolík na drobnosti. Z rúr na vzduchotechniku vznikli za pomoci držiakov na poklice koše na separovaný odpad. Staré sánky sa premenili na malú lavičku čalúnenú červeným kabátom.  Ďalší stolček na sedenie bude dokončený niekedy neskôr a vynikne najmä logom tabačky vyrobeným z viazaní starých lyží. Vypreparované staré rádio skončí v okne ako kvetináč.

Niektoré veci sme nestihli, alebo nám docvakli až po záverečnej – napadli nás jednoduché vešiaky na kabáty z lyží (stačí ich premaľovať na bielo, aby zapadli v interiéri kaviarne a naraziť do nich klince, alebo nejaké háčiky). Z písacieho stroja by sa mohol urobiť poakciový anonymný odkazovač. A dosť.

Spoločne s nami vytvárali z odpadu šperky ľudia z Priateľov Zeme – náušnice z pet fľašiek, epoxidovo viečkové paropankové náhrdelníky a podobne (natáčali aj video, tak neskôr ho tu hádam zhliadnete)

Pani v rohu, ktorá hľadá muža je produktom určeným pre backstage – zložená z rúr, molitanov, drevených palíc, rozbitých kožených botasiek, tienidla na lampu a nalíčenej masky Ajronmena vyhrala jednoznačne nehonorovanú cenu Obludnosti zrecyklovanej.

Ďakujeme Zuzke za organizáciu workshopu, Tabačke a Priateľom Zeme za poskytnutý “šrot”, priestor a podporu. A ďakujeme hlavne všetkým účastníkom workshopu, ktorý prišli zobrali do ruky pílku a rezali, až z toho niečo pekné vyrezali.

Vidíme sa znovu. Istotne niekedy inokedy.

p.s. ospravedlňujeme sa ale stratili sme papier na ktorom sme mali zapísané mená tvorcov, pokiaľ chcete, aby sme vám dali kredit s vaším výtvorom (prípadne s linkami na vaše fb profily, portfólia, atď) napíšte nám na tototusk (at) gmail.com

Dana Cannam Design // Bravais desk, Bravais table, Clamp lamp (via)

Načo šrúby, keď máme uhly a šikovne ich vieme použiť. Dana Cannam vytvorila sériu takmer mikádo nábytku s kukuč nohami. Dosky majú presne vyrezané diery pod určitým uhlom a tak nohy po zasunutí do stola držia od seba k sebe ako svätoplukové prúty štyri. Plus drevo to je a drevo máme radi, ako na stole tak aj na lampe.

Torafu Architects // Koloro desk

Zoberiete si krabicu, odrežete z nej jednu stranu a položíte ju na stôl – získate jednoduchú zástenu, ktorú môžete ďalej všelijako meniť. Tu prirobíte dvierka na knihy, tu okno, to lampu. Z vnútra ju celú vymaľujete. Vaša mikro izba je hotová.

Takto nejako bolo stôl Koloro navrhnutý. Pridajte si k tomu taburetku do ktorej si môžete naskladať zvyšný bordel a set je kompletný. Stôl bol vyrobený pre výrobcu polyesterom laminovaných preglejok (preto tie farby a žiadne maľovanie, ale to nie je nič pre nás, my sme za farby v tekutej podobe).

Ó. A posledný obrázok je z Vitry, kde skonštruovali čosi podobné do svojich interiérov (čiže to nie je na predaj). Napriek tomu je to ešte jednoduchšie. Superjednoduché krabice preložíte cez kontajnery a vymaľujete ich do CMYK-u.

Gang Design // Sznury, Lina, Maria S.C.

Pani Jurek vymyslela nejaké pekné lustre. Jeden s tými takými sklenenými vecami do ktorých sa dáva to v tých priestoroch kde sa to robí, alchémia. A podľa Marie S.Curie je pomenovaný. Môže fungovať ako váza, alebo ako bar. Vidíte inovovať sa dá hocijak.

Zapáčil sa nám ale z praktických dôvodov viac luster Lina. Dlhé textilné káble, ktoré môžete podľa potreby rozvešať po miestnosti, aby ste si prisvetlili, diy dočista dočista.

Metaphys // Feuille, Savone (shop)

Rúhačstvo, pekné a okrúhle sa pod rukami týchto heretikov z Metaphys premenilo na niečo krivé a zlepené. Alebo si môžme povedať, že niečo nudne okrúhle dostalo konečne nejaký zaujímavejší tvar (aj keď sa niekedy tie najlacnejšie taniere z ikei v krivosti podobajú). Hneď by sme menili.

A okrem tanierov vedia aj takýto pekný bicykel urobiť.

via: spoon and tamago

Carl Turner Architects London // Magnificient HQ

Tototu sa nám páči. Neziskovka “Magnificient Revolution” vytvorila malú mestskú farmu a “pozorovateľňu”. Starý plechový kontajner bol obalený do ovčej vlny a drevených panelov a drevo ktoré môžete zvonku vidieť je zo starých paliet. Strecha je kvôli izolácii zelená, vnútrajšok bol potiahnutý OSB doskami, prasatá sú chlpaté.

Dvere sú dvojité, jedny tie klasické kontajnerové a druhé presklenené, ktoré presvetľujú spolu s oknom túto kobku. Páči sa nám aj cyklistická trofej zavesená nad dvermi. Elektrina je pravdepodobne vyrábaná za pomoci bicykla. Rozpočet sa zastavil na hranici 8400 €.

Povedali sme si, že takých 12+ predsavzatí by sme si mohli dávať začiatkom každého mesiaca. Novoročným predsavzatiam trvá príliš dlho ich evaluácia a situácia v ktorej boli zapísané sa častokrát mení až sa časť z nich stáva neaktuálnou. Tak teda prvý mesačný verejný 12+ todo list (zhodnotíme na konci mesiaca).

1. Máme v izbe veľmô starú skriňu, síce pekná ale nekompletná, nahlodaná zubom času a mi sa jej potrebujeme zbaviť. Skúšame ju predať, keď nepôjde podobrotky, tak ju vyštveme za odvoz.

2. Za ňou boli kedysi dvere, zamurovali ich a hochštaplersky na drevený rám capli maltu, ktorá sa samozrejme navlhčením dreva zdvihla a popraskala, takže sme ju zhodili dole. Teraz tento rám znovu pekne ohraničíme a ponecháme ho obnažený.

3. Domaľujeme izbu no.2. Máme zatiaľ len takú polovicu, lebo tu bol taký bordel, že nešlo celú vymaľovať. Úspešne sme povyhadzovali mnoho vecí, môže sa pokračovať.

4. Nafotíme a ukážeme vám hotovú skriňu v izbe a police s magnetickými “šuflíkmi”.

5. V predsieni nám prekypujú topánky vo veľmi malom priestore s tromi dverami, ktoré sa do neho zasahujú. Po zazrení jedného dizajnu (zverejníme) nás napadlo systémovo podobné ale krajšie a nízkonákladovejšie riešenie. Vyrobíme a uvidíme či to riešenie bude aj rovnako fungovať.

6. Namaľovať predsieň. Aj keď zatiaľ nemáme šajnu ako.

7. Tú mini miestnosť prekypujúcu bordelom celú vyhádžeme a premeníme na špajzu.

8. A budeme vyhadzovať všetko ostatné čo nám príde pod ruku (sťažujú sa že pivnicu sme zapratali bordelom, všetko vyhádžeme)

9. Konečne by sme mohli nafotiť náš repasovaný bicykel (zo škaredého horského pekný singel).

10. Nafotíme repasovaný TON stolík a takisto zverejníme.

11. Nedeliteľný bod 11, bude pokračovať ďalším nedeliteľným číslom 17. Sedemnásteho marca, budeme v košickej Tabačke viesť workshop a vyrábať zo starého haraburdia nové veci. Radi by sme pre nich vyrobili niečo užitočné a keby to bolo aj pekné, o to lepšie.

12. Vyrobíme niečo o čom ešte nevieme, že to vyrobíme, len vieme že to vyrobíme.

12 + x = 13. A na konci mesiaca si to pekne krásne zosumarizujeme. Trinásť, Russellov čajník pri nás.

Tabačka Kulturfabrik + našamaličkosť // Z koša do voza

Sedemnásteho marca budeme v Košiciach v Tabačke rozoberať staré haraburdie a dávať ho znovu dokopy do tvaru nového a praktického pre ich priestory. Workshop sa takáto aktivita volá a my ho budeme viesť.

Keďže lepšie sa nám bude pracovať v menšom počte napíšte Zuzke, ktorá ho organizuje na zuzka (at) tabacka.sk. Začíname v danú sobotu o 13. Ak by ste mali nejaké staré haraburdie, ktorého sa chcete zbaviť a ešte by šlo nejako oživiť dotiahnite aj to. Účastnícky poplatok je 2 €.

font tabačky: Xants2355

Suppose Design Office // The town’s nursery school Kiddy Shonan C/X in Kanagawa

Suppose Design Office máme tak radi, že tototu sa jedného dňa premení na ich backup server. Táto škôlka je podobným konceptom ako ich dom v Buzene. Budova sa premieňa na komplex domčekov a ulíc, kde deti môžu pobehovať a pritom ich žiadne auto väčšie ako 70cm nezrazí. Domčeky tam nie sú umiestnené iba tak, v každom z nich prebieha iný typ výučby – hudba, tanec, atď.

SDO často vytvárajú svojou architektúrou analógiu s vonkajším svetom a snažia sa dotiahnúť ulicu do domu, alebo dom do ulice. Tento prístup sa nám páči viac než vyťahovať vojnové bunkre do zástavby rodinných domov.

tototu by tototu // Byt no.1

Koncom roka sme sa presťahovali. No času na začatie veľkého upratovania sme získali až nedávno, ale pekne poporiadku.

Opustili sme svoju izbu no.1, lebo sme tam už veru nemohli vydržať a ani vyrobiť do izby nám nič nebolo treba. Tu sa nám naskytla možnosť presťahovať sa do takmer squatu, časy kedy to bolo z rozprávania squatom už boli našťastie preč, ale stále ako môžete vidieť tu ostalo z tej atmosféry (žiaden home staging neprebehol, po nasťahovaní sme sa snažili trochu vybaliť ale vzhľadom na nedostatok úložných priestorov to nešlo).

Byt je to skrz naskrz starý a plný starého nepraktického (i keď miestami pekného) nábytku a tak musí ísť preč. Zadarilo sa, že majiteľom bytu je dedko spolubývajúceho Ertfalla a tak s vyhadzovaním a všelijakými prerábkami by nemal byť žiaden problém.

Chystáme sa tak na kompletné vyhodenie nábytku z izby, kuchyne, znovuobnovenia špajze a poľudštenia kúpelne. Jedinú stopku máme pri záchode – trololo umenie musí ostať.

Konkrétne kroky budeme dokumentovať a priebežne o nich písať. Ako prvé začíname izbou, aby sa bolo kde vybaliť. A keďže sme už trochu začali, rovno povieme, že sa tešíme ako to tu bude vyzerať.

Horden Cherry Lee London // Micro Compact Home m-ch

Tento mikro dom je stroj na žitie. Navrhnutý tak, aby spĺňal základné požiadavky na príbytok s parametrami post-postmodernej spoločnosti v minimálnom prevedení.

V interiéry klasické steny ani nenájdete, všetko sú to nejaké časti nábytku, fíčury – vysúvateľný stolík, zásuvky, sklápacia posteľ, zabudované repráky. Solárne panely? Aj to si môžete dať na strechu.

Aj keď valná väčšina by nebola schopná v takomto dome žiť a zavrhla by ho ako úplne nepraktický (čo pre valnú väčšinu rodín je) je potrebné sa pozrieť na možnosti kocky o rozmeroch 2,65 metra kde v minimálnom priestore nájdeme všetko čo potrebujeme. Také hi-tech internáty, davaj het.

Pacific Cycles // iF Mode

Jednoduchšie zloženie bicykla do kompaktnejšieho tvaru neexistuje (alebo sme ho len zatiaľ nenašli). iF Mode zložíte skutočne jedným šmahom, narozdiel od ostatných “skladacích” bicyklov u ktorých zloženie trvá niekoľko desiatok sekúnd a pritom aj tak nevyzerajú ako priveľmi zložené (u nás slovo zložené znamená poskladané, nie hodené)

Bicykel sa skladá v polovici, pri zložení je istený silnými magnetmi, pri rozložení kostru zaistíte pomocou oceľového lanka.  Rám sa snaží schovať čo najviac špinavých bodov, reťaz je zapuzdrená (čo by malo byť obyčajom pri každom jednom skladacom bicykli), boweny by mohli byť ešte viac schované. Bicykel má 2 prevody, ktoré prepnete kopnutím do tlačítka na stredovej ose.

Kolesá sú zavesené iba na jednostranných vidliciach, aby mal zložený bicykel čo najmenej objemný tvar (takto môžu k sebe úplne priliehať) a nepoužívajú klasické špice práve pre ich objemnosť (celkovú šírku kolesa).

A cena? 2700 koláčov.

Reinier de Jong // REK bookcase, coffee table

Naša hrabacia nátura a neschopnosť vyhadzovať veci, nie je priveľmi odzrkadľovaná v dizajne. Ten sa k tomu stavia tak že buď sa naučíte vyhadzovať, alebo si nábytok prikúpite alebo ho kompletne vymeníte. Táto knižnica je ale prípad iný. Začína ako monolit pekne do sebe zapadajúci, ako ju rozťahujete začínajú sa objavovať úložné priestory. Ako vám pribúdajú veci, tak vám môže aj pribúdať priestor na ne (až kým vám nebude stačiť a vy budete musieť vyhadzovať buď veci alebo seba)

Stôl funguje obdobne. Priveľa špinavých hrnčekov? Vytiahnite si ešte jeden stolček. Stále nestačí? Je tu ešte jeden. Problém sa zázrakom vyrieši, keď plné stolíky do seba pozasúvate nazad a všetko vám popadá a roztrepe sa a vy si tak môžete nakúpiť nové veci, ktoré sa vám počase takisto zunujú a tak ich budete môcť rovnakým spôsobom rozbiť. Hor sa do frasa!

Dosuno Design (pdf) + The Brick House + Ryan + DirtyBils + KozoLamp + Stellableudesigns + SansDarkness + McGdesign

Niekedy aj z tej najelementárnejšej súčiastky ide vykresať niečo kompletne iné. Napríklad z totej rúry si môžete vyrobiť nábytok od knižníc a políc až po stoly a kreslá ku svetlám a svietnikom.

Nie je to nič zložité, zbehnete si do najbližšieho železiarstva, nakúpite si rúr podľa množstva návodov, ktoré nájdete hore nalinkované a hor sa do hocičoho. Industriál ako vyšitý. A keby ste ho chceli zjemniť, tak ho prestriekajte s farbou, alebo ako decentnejšiu variantu použite medené trúbky (ktoré sú o dosť drahšie a krehkejšie)

Mongoose Studio // Bright Blind

Vonku sa síce začína trochu viac rozjasňovať, ale stále to nie je to echt leto, kedy máte svetla od šiestej do deviatej. A tu prichádza na pomoc mistr rozjasňovač, volajte hneď crncrntridvajednašesť a dostanene k nemu aj tisíc dolárový účet. Pretože.

Nie nejedná sa o zabudované LED, odrazené svetlo zhora či nebodaj zadné podsvietenie, samotné “žalúzie” sú veľké elektroluminiscentné plátky, ktoré po dodaní elektrickej energie svietia, ahoj podsvietení budík.

Domácu úlohu si sprav tuto. Ebay o nich niečo vie tiež. (aj o takých EL wire s AA vhodných na omotanie bicykla)

Picycle

Istotne to bol dobrý marketingový zámer nazvať bicykel s nezvyčajným tretinovo kruhovým rámom Picycle. Lenže tretina z pí 1.0471975511 už nie je taká marketingovo príťažlivá ako 3.1415926535 … 999999 … A možno to ani tretina nie je.

K veci ale. Pozeráte sa na elektrický bicykel, batérie sú schované v hrubom ráme, motor je vložený v prednom náboji. Na jedno nabitie bez šlapania prejdete 56km, maximálka je cca 30km/h, cena 2700 dolárov a to fancy príslušenstvo – remeň namiesto reťaze, usb nabíjačka, aplikácia pre mobily a v prvom rade dizajn, ktorý sa len tak nikde nevidí. A keď hovoríme nikde, tak nikde.

Rám popiera klasický dizajn bicykla – dvojicu na seba nalepených trojuholníkov a vytvára vďaka svoje robustnej konštrukcii silný most medzi dvomi kolesami, ktorý je zakončený zadným blatníkom, ktorý je takisto súčasťou konštrukcie, pretože je na ňom umiestnené sedadlo a pedále. A že sa nedá inoväť.

Kalon Studios

Vyrábajú krásny detský nábytok. Biela farba sedí perfektne k drevu. Zaoblené hrany evokujú bezpečnosť (evokovanie bezpečnosti, och čo sme to povedali)

Pre Ameriku si nábytok nechávajú vyrobiť v US, pre Európu v Nemecku. Skvelá stratégia.

čierne kolíky v obchode Skinny La Minx + drevené kolíky styling Cleo Scheulderman + Nobody & Co. // Piola

Na peknom blogu Chic Ada sme narazili práve na tieto dve police uložené na kolíkoch. Vôbec nevieme, kto ich vyrobil a kde sa dajú kúpiť, takže sa môžeme iba domnievať ako fungujú. Pri drevených predpokladáme že majú v sebe dvojstranný samozarezávací šrúb, jeden ide do kolíka a druhý do steny.

Pri čiernych tipujeme že ich držia dva menšie šrúby na kruhu, ktorý ich obklopuje.

A keď už tu už máme toľko kolíkov ďalšie na viac neuškodia – tieto tlsté sú využité úplne ináč – ich husté osadenie umožňuje do nich osadiť knihy.

via: chic ada

Minulý rok sme si predsavzali nejaké predsavzatia a keďže je už február bolo by načase rekapitulovať.

1. 66.6% – x // Písať pravidelnejšie. Minimálne 3 články týždenne – nepodarilo sa. Pravidelne sme nepísali, priemerne sme spadli na 2 články týždenne.
2. 400% // Zvýšiť rýchlosť a znížiť záťaž pri načítavaní hlavnej stránky. Uvažujem o kompletnom redizajne – redizajn sa nám podaril tak, že z neho aj sami máme radosť (neteší nás akurát to že v RSS nezobrazuje všetky obrázky, prepáčte ale nevieme to napraviť). Stránka funguje ako blesk, pričom obrázky sú ešte väčšie a všetko je prehľadnejšie. Odrazilo sa nám to aj na návštevnosti, ľudia klikajú toľko až nám štatistiky vyleteli štvornásobne.
3. OK // Nafotiť nábytok, ktorý sa mi nedávno podarilo zostrojiť a capnúť ho sem – (veľká skriňa s plátenými dvierkami, stolík z dopravnej značky, otáčací stôl v izbe no.1)
4. JOU // Upcyklovať stolík Thonet, ktorý som onehdá získal na aukre – zrekonštruovaný a pekný, nafotíme čoskoro
5. DRRN // Nájsť, vymyslieť slovenský ekvivalent slova Upcycle – nenašli sme
6. 50cm // Dokončiť posteľ a dvihnúť ju riadne nad zem, aby sa ľahko vstávalo
7. 50 na 50 // Dokončiť ostatné ehm, maličkosti v mojej izbe (vešiakový systém nad stôl, stencily na dvere a závesy) – vešiak sme si nad stôl vyrobili, na stencily sme sa vykašľali a radšej sme si oblepili izbu post-it lístkami a izolačkou
8. !!! // Zdvihnúť zadok a zavítať niekam z množstva dizajnérskych výstav a akcií s foťákom v ruke – miláno, designblok, cyklovýprava a všelijaké mini brnenské akcie
9. OK // Zverejňovať fotky (obzvlášť náročné) – hop hore, naplňujeme flickr
10. NADA // Porozmýšľať čo s načatým matracom, áno reálne narezaným pružinovým matracom. Kreslo sa mi už z neho nechce robiť – vyhodený. niekedy je lepšie zbaviť sa niečoho ako sa s tým zbytočne baviť (aj keď dodrbávanie vecí patrí k nadobúdaniu skúseností)
11. ACH // Navrhnúť a skonštruovať prototyp modulárneho úložného systému. Preto - zatiaľ si iba kreslíme a nie sme si istí či tie naše kocky, ktoré sme vymysleli je vôbec možné vyrobiť.
12. NULA BODOV // Zúčastniť sa workshopu stavania domov zo slamy, hliny. Ideál – Reynolds a jeho pneumatikový Earthship. Zaježová vyzerá tiež zaujímavo. Zašlite mi tip aj na niečo iné.
13. X // Teória farieb. Naštudovať – teória farieb nenaštudovaná, ale môžeme svedomito prehlásiť že máme vo farbách a ich komplementárnosti omnoho väčší prehľad.
14. BINGO! // Prebytočný takmer nebicykel, rozrezať – na kolobežku. – bicykel hladila iba fréza a brúsny kotúč, ale aký pekný výsledok sa nám podaril. ukážeme
15. MEH // Na leto skonštruovať bicykel drevený. Postarať sa, aby do konca leta – nezhnil – predpokladali sme že po rozrezaní bicykla si budeme musieť vyrobiť niečo nové, ale plány sa zmenili. Navyše sme z pôvodného surového dreveného rámu presedlali buď na ohýbaný, alebo prekladaný s laminátom, na obe je ale potrebný majsterštuk a trpezlivosť čo nie je našou silnou stránkou.

8 z 15 je zelených, najpodstatnejšie veci ako písať viac, capať sa s hlinou a vypľuť z 3d printera nejaký ranný prototyp modulárneho úložného systému sa ale nepodarili. Snáď tohto roku (DRRN – v januári ani čiarka, tak o rok :) Naopak pod našimi rukami opeknel jeden thonet, zo zhrdzaveného horského bicykla sa stalo krásne jednokolečko, vyrobili sme posteľ sklápaciu s knižnicou na pod matracom, zariadili si kompletne izbu no.1 dočista dočista a stihli sme sa z nej odsťahovať. Vieme viac ako sme vedeli na konci roka 2010. Predsavzatia na tento rok čoskoro v snáď kratšej a zjednodušenejšej podobe.

SeARCH & CMA // Villa Vals // foto: Iwan Baan

Ako vizuálne neinvanzívne zakomponovať dom do prostredia priveľmi limitovaného stavebným úradom. Odkryjete časť kopca, postavíte tam dom a zahrabete ho naspäť. Do stodoly pred vami vykopete tunel, ktorý bude slúžiť ako vstup do tejto kvázi zemľanky a máte vyhrané. Apartmán v hodnote 1700 až 3400 eur môže byť na víkend váš (no ale akože tak ako hm)

Amsterdam Fashion Institute + INA & MATT // The Exchange hotel in Amsterdam

Ako by vyzeral hotel s oblečenými izbami? Takto! Zväčša si interiéry pripíname na nástenky v pintereste, tu by sme sa ale ušpendlíkovali. Celý hotel je super. Výsledok, ktorý môžete vidieť vznikol spoluprácou s AMFI, návrhárskou školou sídliacou v Amsterdame (veď ho aj otvárali ako na módnej prehliadke).

Osem študentov postúpilo a dostali možnosť navrhnúť jednu izbu (z celkovo 60tich od 1 po 5 hviezdičiek), sekírovali ich INA & MATT, ktorý robia rekonštrukcie starých domov a navrhujú interiéry.

Prečo nemáme viac umelčekovských hotelov? Keď za

1. je to jednoduché
2. stojí to iba o trošilinkejšiu námahu viac
3. mladí kreatívci sa budú mať kde vyšantiť
4. ubytovanie je rovnako dôležité pre charakter miesta, mesta a nemá to byť iba nocľaháreň (dokonca nízkonákladové nocľahárne, hostely sa snažia častokrát odlíšiť viac než nudné hotely)

via: yatzer

tototu by tototu // matkin vešiak (rusted wrench towel rack)

Nedostatok vešacích priestorov a prebytok zhrdzavených kľúčov sa nám spojil po zazrení počasím zmáhaných drevených dosiek v jedno. Matkin vešiak!

1. Ak si chcete podobný zostrojiť, je to vcelku jednoduché. Maticové kľúče rozpílite aby ste ich mali rovnako dlhé (stredy môžete vyhodiť, ak vám tam ale zostane celý názov hlavne pri dlhších kľúčoch, ponechajte si ich ako značku na vešiak)

2. Pokiaľ chcete ponechať hrdzu bude vám špiniť veci, namočte tak kľúče minimálne raz do laku, ktorý bude držať (lodný lak, lak na podlahy)

3. Označte si na doske pravidelné diery a pustite sa do vŕtania (vrtáky s priemerom 6-10mm), urobte dve diery tesne nad sebou. Vyvrézovať ich by bol ideál, ale postačí vŕtačka. Veľkosť diery samozrejme vŕtajte podľa kľúča, ktorý tam vložíte, nebude sa vám tak pri lepení kolísať.

4. Epoxid! aneb dvojzložkové živicové lepidlo vám poriadne podrží kľúče. Z druhej strany si zalepte diery, ideálne na dva krát aby vám lepidlo nevytieklo. Kľúče, ktoré sa vám budú kolísať upevnite do rovnej polohy napríklad pomocou lepiacej pásky. Nechajte vytvrdnúť cez noc. Hotovo. Pogratulujte si.

Logos // Decagon Tent

Aj keď je zima, žeby jeden psa nevyhnal, ale na bicykel radostne sadol trochu tepla do týchto pseudomrazov. Japonská spoločnosť Logos vyrobila prepájateľný systém stanov Decagon. Všetko sa to začína od hlavnej kupoly, ktorú môžete používať ako samostatný stan, alebo keď sa vám máli, či vyrážate do chorvátska v spoločnosti väčšej stany podľa potreby môžete upínať – spálne, garáže a všelijaké ďalšie izby.

Domy také chceme.

5.5 designers // Karpett for Tarkett

Problém je to rozšírenejší. Chceli by ste niečo mäkké na sedenie a váľanie sa. Sedačka zaberá veľa miesta, tlstý koberec musíte vysávať, váľať sa stále v posteli je fajn, ale z hľadiska psychohygieny je lepšie to nerobiť.

Riešením by mohla byť takáto kobercová sedačka od 5.5. Sedenie na nej v zloženom stave síce nevyzerá priveľmi pohodlne (ale veď tototu tu máme od tej inšpirácie) ale v rozloženom stave to môže byť fajn miesto kam usadiť verbež, ktorá vám dovalí do domu a chce keksíky a malinovky. Kam? No na zem predsa.

Predstavujeme si tam namotaný nejaký poriadny perzský koberec, alebo nejakú huňu tlstú a to operadlo o čosi viac vzadu, trochu vyššie a pohodlnejšie. To už by bol ideál aj toho “form follow functions”.

Lumi // Inkodye

Fotenie bez fotoaparatusu? Tlačenie bez tlačiarne? Fotogramy! Teraz aj vo vašich domácnostiach. Volajte crn crn crn tri tri dva ostošesť osem, alebo lumi.co.

Tak a ešte raz. Na batiku je potrebný skill, v prípade západnej spoločnosti a jej degradovania batiky aj veľká miera nevkusu. Princíp zdegenerovanej batiky pozostáva zo gblbtr;asj. Zviažete do uzlu, hodíte do vody a výsledok? no fuj. Na použitie vosku a viacnásobného farbenia je táto kutilská kultúra lenivá. A preto prestaňte. Máme pre vás riešenie, ktoré posunie prácu amaterského dekoratéra o stupeň vyššie (za predpokladu posunutia estetického vnímania).

Kúpite si Inkodye. Je to svetlocitlivá farba, čo znamená že sa rozvinie (ukáže) až po určitom časovom pôsobení na slnku ako film. Lenže kým na film postačujú stotiny sekundy, tuto potrebujete zopár minút. Nájdete si objekt na ktorý to chcete tlačiť. Začnime jednoducho. Rovnou látkou. Natriete ju Inkodye (farbu si namiešate akú chcete) a zoženiete negatív – negatív je čokoľvek čo zablokuje svetlo. Najideálnejší negatív je skutočným negatívom – dajte si vytlačiť a zväčšiť staré negatívy, ktoré sa vám doma povaľujú, alebo si nejaký vyšotofopujte. Tie priložíte na látku, vystavíte slnku, počkáte a voilá – advanced batik pre západnú spoločnosť. Trochu umyjete a je to, žiaden ocot, oddelené pranie a škaredosť. Peknosť namiesto toho budete mať.

Veľké negatívy, veľké plochy – nábytok, sedačky, celé svetre a všeličo čo nás ani nenapadne. Cena? 34€ za tri rôzne 120ml farby.

Linda Bergroth + Avanto Architects for Kekkila // Garden Shed

Nový rok by sme začali takto zľahka, skleníkom. Žiadna inovácia, iba peknosť, ktorá sa nám pozdáva. Tento skleník vyzerá tak dobre, že namiesto plne záhradkárskeho využitia ho môžete počas teplejších nocí použiť ako spálňu s luxusným výhľadom (za predpokladu že ste ďaleko od toho svietiaceho smogu) z postele ktorej sa budete naťahovať za cherry paradajkami.

Lenže takto život nefunguje. Je pondelok, hor sa do práce!

Wood & Wool // X-mas trees

Nebudeme sa takto obkrúcať, že čo a čo. Veď vidíte.

Šťastné a drevené Vianoce vám prajeme!

p.s. keby sme sa dokonca roka nevideli, tak nech je ten nový *ok

Joey Ruiter // Moto Undone

Motorky? Meh. Veľa súčiastok, veľa čistenia. Napadol nás bicykel kompletne zakrytý, našli sme motorku. Do vnútra môžete napchať čokoľvek (v tomto prípade 1000w 48v elektromotor, ktorý vystačí na niečo cez 140km) a netrápiť sa s estetikou, táto všetko zakrýva a splýva s okolím. A vy tak môžete lietať.

Prezliecť bicykel by snáď nemal byť problém.

Ako sme tak skončili s visualizeus, objavili sme čaro pinterestu. Viac jednoduchosti, viac obrázkov.

Ak ste už tam, nájdete nás na tejto lajne, ťuknite tam do nás, sme zvedaví na vaše špendlíky.

A ak tam nieste ale chcete, napíšte nám. Máme na účte prostriedky a všetko zariadime.

Michael Ubbesen Jakobsen // BauBike

Keď sa povie kockatý bicykel, len si nepredstavujte kockaté kolesá. Na tých by sme veru nechceli uháňať po meste štyridsiatkou. Ale taký kockatý rám ničomu nevadí (dajte bokom inžinierske úvahy). Naopak, je vhodným precvičovaním statusu quo klasického bicykla. Falzifikácii v dizajne neveríme. Meniť treba vždy a všetko.

Čo s týmto dizajnom? Viac kockatosti, viac zrkadlenia? Dobré cvičenie na skladací rám? Čo len chcete, čo si vyberiete.

Atelier SAD // Čerpacia stanica pohonných hmôt GAS (Matúškovo) // foto: Tomáš Souček

Ako si niečo také môžeme dovoliť tvrdiť? Jednoducho. Pozreli sme si niekoľko najznámejších čerpačiek a uvideli sme. A ak by niekto polemizoval o prvom mieste, do svetovej desiatky sa táto zmestí jakbysmet.

Štúdio SAD (Jirkal, Koza, Huyghe) vypracovalo koncept siete benzínových staníc s originálnou architektúrou. Benzínka je zastrešená obrátenými železobetónovými dáždnikmi, ktoré majú rozvody zabudované v stĺpoch na ktorých stoja. Takýto dizajn umožňuje variabilitu, môžete postaviť benzínku s rovnakou identitou, ale desiatimi stĺpmi naviac. Čerpaciu stanicu pekne dopĺňa predajňa s dreveným opláštením.

Gratulujeme spoločnosti GAS, že sa vybrala zložitejšou cestou s hodnotnejším výsledkom. Ostatní, berte si prosím príklad.

Lex Pott // Fragments of Nature

Jedny stoličky, ktoré sa nechceli zobliecť sme tu nedávno mali. Tentokrát tu máme niečo čo ich veľmi pripomína, až na ten proces výroby. Kým na stoličky sa kôra spätne lepila, tieto nohy sú originál, ako keby na strome narástli. Veď vlastne zo stromu vyrástli. Strom to je. Mŕtvy. Formaldehyd.

Suzy Lelièvre

Ako môže taký pomýlený nábytok vyzerať môžete vidieť v práci Suzy Lelievre. Guličky na kockách padajú, stoly sa pri zrážkach ohýbajú a rebríkom sa nechce ísť hore.

Takéto experimenty s klasickým sa nám páčia. Poukazujú na zdanlivú nemeniteľnosť dizajnu. Ale čo by bolo keby?

Konstantin Grčić // Miura

Chceme barovú stoličku. Načo vysvetlíme neskôr. Vysokú stoličku. Operadlo netreba. Grčićová Miura nám príde ako najpodarenejšia, nadmieru jednoduchý dizajn, pevnosť, ľahkosť, atď. Páči sa. Ale tá cena (s cenotvorbou máme osobný problém), navyše z fotiek to nevyzerá ani na nič kvalitné. hm.

Jednoduché barové stoličky takmer neexistujú, a keď už aj áno, tak sa nepáčia.  Superjednoduchá je napríklad táto (linkujeme aby sme si spomenuli na sistim, nepáči sa tiež). Asi skončíme pri diy = prastará školská stolička + stračia noha

foto: odtiaľto

Peter Bristol // American Standards Lamp

Niekedy je problém vymyslieť názov. Predchádzajúci článok sa volal “svetlo v kocke” ale čo z toho keď človek narazí na iné svetlo v kocke na ktoré nejde žiaden iný názov napasovať. Tak treba povyťahovať prívlastky – v menšej kocke prosímpekne (noačo že je to kváder)

Navyše. toto svetlo sa presne hodí do zátvorky, ktorú sme v predchádzajúcom článku použili – dizajnové úchylky, nič praktického. Ale. Svetlo. Trochu svetla.

V rozmere jedného z najpoužívanejších amerických stavebných štandardov. Ale nejdeoto. Môže byť svetlo ešte utilitárnejšie? Jedine ak by vyzeralo ako to z ilustrácie od Grcica.

Miya Kondo // Composition light

Páčia sa nám nezvyčajné svetlá. Vždy nám to pripomenie, že nejde o dizajn samotného svietidla, ale o svetlo, ktoré to jednoduché zariadenie poskytuje svojmu okoliu. Za ultimátne zdroje svetla považujeme stále dizajny od Daniela Rybakenna.

Tieto svetlá hoci sa nesnažia maskovať svoju existenciu nás takisto oslovujú. Síce nám žiadne z nich nehovorí, hej jožo, ale takto v tichosti svietia samé pre seba, čo ich robí pútavými, čo ešte stále nevypovedá nič o tom prečo sa nám páčia.

Páčia sa nám svetlá, ktoré nesvietia iba preto, aby bolo dosť svetla (sem tam máme úchylku aj na dizajny svetiel, ale ovládame sa), ale také, ktoré vytvárajú svojou existenciu ďalšiu svetelnú existenciu. Žiarovka v strede izby iba tak svieti, aby sa nepovedalo. Takisto aj slnko pod mrakom. Ale keď slnko s pod mraku vylezie, vytvára okrem obrovského množstva svetla aj tiene. To je to čo nás baví. Kontrasty, kontrasty, kontrasty!

Chceme poroučet svetlu, stínům!

Most Architecture // Brandbase Pallet Project

Dvestosedemdesiattisíc paliet dokázalo do interiéru natlačiť Most Architecture. Holandská agentúra Brandbase, kde sa všetky tie palety vošli chcela vytvoriť dočasný interiér, ktorý bude možné neskôr zmeniť a palety sa javili ako dobrý nápad. Zaskladáte nimi celý interiér a stoly, podlahy a schody máte hotové. Cena za jednu paletu mizivá.

Len nehovorte nikomu že sa jedná o recykláciu paliet, lebo vás budú mať za blbca. Staré palety smrdia, sú špinavé, napustené častokrát jedovatými látkami a plné chrobákov. Vhodné akurát do kotla.

Fernando and Humberto Campana // Zig Zag Paravento screen

Neveríme umeniu, ktoré sa snaží prezentovať ako súčasný, moderný bla bla bla dizajn. Nevidíme dôvod, prečo by úžitné objekty mali presahovať svojou cenou, cenu malého auta, hlavne keď to ich továrenské vyhotovenie nenaznačuje. Neveríme originálom, všetko sú tak či tak len deriváty. To neznamená že tieto remixy neoceňujeme, naopak, štve nás iba podanie, pozadie s akým sa vytvárajú tieto rozprávky, príbehy vzniku. Vieme že je to bullshit.

Ale k dizajnu. 180cm kovový kruh omotaný dlhým lanom. That’s it. Žiaden príbeh o bratoch Campana. Žiaden dôvod na 4900 dolárovú cenovku. Kruh omotaný lanom.

O. A keď ho budete kopírovať, vylepšite ho trochu, zas tento nie je nič extra.

Ligne Roset // Rewrite

Skvelé dizajny vypúšťajú firmy ako Ligne Roset, alebo Vitra, čo následne dosierajú cenotvorbou a preto sa nám o nich veľmi ani nechce písať. Ale veď, keď IKEA je komunizmus, tak hentie sú fašizmy.

Niekedy ale nápad je potrebné zmieniť, pretože o ten tu ide, nie o prevedenie (3000 dolárov a obyčajná MDF, WTF?) Hlavná súčasť stola, ktorá ho vyčleňuje od ostatných stolov je samozrejme to veľké biele čudo hore, kukla. Tá je z laminátu, obalená vlnou (lebo v domoch boháčov sa nepráši) Stôl obsahuje aj priehradku na káblový bordel. Eštežetak.

A teraz to prerobte niekto iný a lepšie.

Raphael Charles // Ordinary day in a wood factory, Multiple

Keď sme boli v Miláne a prechádzali sme všetky tie uhladené dizajny, do oči nám udrela kopa dreva vyskladaná v jednom stánku. Pozeráme či to naozaj, oprávnene sa pýtame wtf?, priblížime sa, hľadáme zmysel a zrazu malá medzierka. Potiahli sme za drevo a hladko sa nám vysunula čierna zásuvka, nocijeho!

Tak sme uvideli ako sa ľudia v tom istom stánku hrajú s čiernymi valcami. Presúvajú ich a skladajú z nich rôzne zoskupenia. Valce pri sebe držali magnetickou silou, ale kde boli tie magnety ukryté sme nemohli vôbec nájsť. Magnetická farba? Magnetická čierna páska? Spýtali sme sa Raphaela a ten nám ukázal tinymini neodýmiové magnety navŕtané a zapustené do dreva (takže viete ako na to).

Studio Gorm // Flow kitchen, Flow 2

Nielen stolíky, ale aj nápadité kuchyne vedelo vymyslieť studio Gorm. Snažili sa navrhnutím proporcií a funkcií simulovať fungovanie prírody (kolobeh vody, vytváranie pôdy). Odkvapkávač na riady sa tak nachádza nad bylinkami. Tie môžete používať na varenie a keď vám nejaké odrezky zo zeleniny zostanú, šup s nimi pod stôl do kompostovacieho koša. Tam sa to pekne rozloží a vy môžete s tým čo ste si vypestovali, ale nevládali zjesť znovu pohnojiť ďalšiu úrodu.

Samozrejme nehovoríme o pestovaní žiadnych kvánt jedál, ale čerstvá bazalka sa vždy zíde. Dostatok kompostu z odrezkov, je tiež plus.

Páči sa nám aj ako sú riešené úložné priestory. Je ich síce celkom málo, ale odkladať pečivo do pálených nádob a prikrývať ich hneď plochou na ktorej si ho budete rezať je nápad za dvadsaťosem korún (čo je dosť peňazí). A tie fake zásuvky? Vtip za nezaplatenie.

Studio Gorm // Wood Peg, Peg, Peg Frame

Jednoduchý princíp. Máte veľa nôh, veľa dosiek stolov a všetky nohy rôznych dĺžiek vám zapadnú do všetkých tabúľ rôznych rozmerov. Keď tak budete potrebovať konferenciovať vo veľkom, ten stôl na ktorom ste pred chvíľou jedli, výmenou nôh znížite. Nohy jednoducho vyšrubujete a zašrubujete.

A ešte to aj vyzerá dobre na stene.

Wit Industries // Fendor Bendor (12,5 €)

Full Windsor // Quickfix (15£), Foldnfix (13,5£)

Náš osobný problém s blatníkmi je tento. Málokedy ich potrebujeme, lebo keď zaprší radšej ležíme doma a keď nás to už zastihne tak to nie je tak často.

No keď ich už je potreba nasadiť (tie neinovatívne) nie je to len tak, na to potrebuje hárdvér, aby ste všetko prv odskrutkovali a tak priskrutkovali. Môžu vyzerať pekne, ale čo z toho že ich potrebujete občas.

A tak sme narazili na tieto skladacie blatníky. Tri typy, pričom každý z nich sa upevňuje iným spôsobom. Kým jeden potrebuje zip ties (sme lamy nevieme to preložiť), druhému stačia gombíky a tretí nepotrebuje nič!  Všetky sú iba pre zadné koleso, na to predné si ešte chvíľu počkáme.

Hm, a nešlo by to urobiť tak, aby dezén plášťa dokázal zamedziť špliechaniu?

Edwards Moore // Cubby House

Ak ste sa niekedy podivovali ako by taká škaredá osb doska mohla vyzerať pri použití na takmer každom kúsku nábytku dospeli by ste k takémuto peknému výsledku. Výzoru dodáva zadosť otvorený kontinuálny priestor a veľké zrkadlá, ktoré zväčšujú opticky priestor.

A prečo OSB? Lebo toho sa ešte napozeráte u nás doma.

plány na archdaily

Zuzana Bernasovská (Zdroj: Marianne Bydlení 5/2010, styling Z.B.)

Tulp design

Michaela Havlíčková (Zdroj: Marianne Bydlení 9/2006, styling M.H.)

Záchody patria k najviac nedocenenej miestnosti v dome interiérovými dizajnérmi. Taký interiér záchodu tvorí zvyčajne záchod a kachličky, sem tam umývadlo, nejaká skrinka, úchytky na všelijaké kefy a toaleťáky, maximálne nosič časopisov.

Neuvedomujú si že záchod to je relax, wellness, najlepšie miesto nie iba pod žiarovkou, ale rovno pod celým slnkom (v prípade vykonania potreby pod daným slnkom) v celej slnečnej sústave ak nie galaxii a preto mu je potrebné patrične vzdať chválu. Vyšperkovaním miestnosti ako inak.

Zabudnite čo vám o hajzloch povedali v predajni s dlaždicami, tie nepotrebujete vôbec. Vykašlite sa na tú nemocničnú sterilitu, lebo vás to skôr zabije ako pomôže. Záchod to je radosť. Správajte sa tak k nemu.

tototu by tototu // Stôl no.2 (a predsa sa točí)

Mali sme aj stôl no.1, ale ten bol len navrhnutý nami a upečený našim dobrým tatkom, takže sa do série počíta iba papierovo. Stôl no.2 sme si navrhli a zhotovili sami a tak ako sme sľúbili, sem s ním.

Požiadavky na tento stôl boli nasledujúce

1. Nesmel sa dotýkať podlahy, lebo tak sa ľahšie upratuje
2. Nesmel zaberať veľa miesta, lebo sme ho nadostač nemali
3. Všetok káblový bordel mal byť ukrytý
4. Museli byť na ňom klávesy a zároveň nesmeli zavadzať
5. Na ploche malo byť čo najmenej všetkého, lebo tak to máme radi

Stôl sme tak L profilmi zavesili na stenu a aj keď sme brali tie najsilnejšie, nestačilo to (nabudúce už iba trojuholníkové profily) takže sme ho ešte museli podoprieť. Získali sme tak veľa miesta, ale nie na nohy, keďže ich radi naťahujeme. Keď budete myslieť na takýto stôl, myslite aj na to či sa vám tam zmestia pohodlne vaše nohy.

Pre káble sme vyrobili prepážku, nad ktorou sa odsúval stôl, vidno tak bolo iba tie, ktoré priamo viedli k počítaču.

Plocha okolo počítača veľa miesta nepotrebuje, ale tie klávesy. Napadla nás jedna premúdrela myšlienka, keď ich nebudeme potrebovať, jednoducho stôl otočíme a bude. Tak i bolo. Prevedenie nebolo bohvieaké ale fungovalo, namiesto inteligentnejších ložísk zapustených v doske sme použili dlhé, hrubé šrúby, dosku bolo potrebné otáčať iba o 180 stupňov a na tie potreby šrúby postačovali. Aby sa doska viac netočila vzadu boli pripevnené L profily a v doske zapustené matice, do ktorých sa zapustili ďalšie skrutky. Napadlo nás aj čistejšie prevedenie, ale to by bolo nad naše sily implementovať. Klávesy sme upevnili obyčajnými popruhmi so zubcami, udržalo to lacné bakelitové yamahy, niečo s kladivkovou mechanikou by bolo potrebné zabezpečiť lepšie.

Nad stôl sme vyrobili primitívny odkladací vešiak. Povesili sme naň notebook, konzervy do ktorých sme postrkali farbičky, lampu. Výhodu to malo v tom že nič nebolo na stole, bolo na ňom mnoho miesta a veci sa dali jednoducho presúvať. Ak by sme nabudúce o niečom takom znovu uvažovali tak jedine z kovu, udrží viac a jeho rozmery môžete zraziť na minimum.

Tento stôl sme samozrejme nechali pri sťahovaní na starom byte, takže zanedlho ho nahradí Stôl no.3. Zatiaľ používame nejaký, ktorý bol vyrobený niekým iným! hanba nám. Navyše nebaví nás za stolom sedieť, takže ho potiahneme do výšky a dáme mu kolieska. Toľko z prvotných požiadavok na Stôl no.3  a z procesu výroby Stola no.2

Zecc Architecten // Church of Living

Ak ste sa ešte nestihli vynadívať na jeden zrekonštruovaný kostol od architektov Zecc, hneď sa zapozerajte do druhého, zvnútra dľa nás ešte pohľadnejšieho.

pôdorys nájdete na archdaily

Zecc Architecten // Residential Church XL

Úbytok veriacich sa prejavuje aj tam, kde by to nikto nečakal – v nevyužití kostolov. Cirkvi si častokrát držia kostoly ako relikvie, aj keď nemajú peniaze nie na ich údržbu, ale zastavenie chátrania. Navyše rôzne ekonomické modely vysporiadania sa so vzťahom cirkev-štát ich k tomu ani nedokopú.

Ale nie v Holandsku (konkrétnejšie v Utrechte). Tam majú na prebytok mnoho kostolov a nehanbia sa ich predať, alebo v horšom prípade zbúrať. No fuj a hlavne keď z toho ide postaviť takéto super bývanie.

plány na designboom

Caspar Huckfeldt // Served (via: stillsucht)

Zoberiete táckopolicu a šup s ňou na stenu. Rovnako aj s inými úložnými boxami, držiakmi na noviny, svetlami. Takýto odkladací systém, je nielen praktický, ale pri tej farebnosti políc aj pekný. Chceme to vidieť v predaji, užajhneď!

Peter Opsvik

Prv sme zazreli iba kreslo Gravity Balans, ktoré sa nám veľmi pozdávalo a po zavítaní na Opsvikove portfólio sme zistili, že ergonomickému sedeniu zasvätil snáď celý svoj život. Veď sa len pozrite, žiadna stolička nie je statická, všade sa môžete hýbať, vrtieť, lavice s vami rastú, môžete sa zakliesniť v stoji a to všetko, lebo chrbtica.

Fajn, lacné stoličky vyrába kde kto, dizajnérskych kúskov je habadej, ale koľko ich vidí poza samotný výzor? Že kultúrna adorácia stoličky, môže prerásť v nadmieru sedenia a zabúda, že môže viac škodiť než pomáhať. Máme viac času, viackrát si dáme pohov, viac sedíme, viac tuku na seba naberieme. Poďme sa hojdať, stáť, chodiť.

Resign // Di Corte

Talianske štúdio Resign rado experimentuje so všeličím, čo sme si všimli napríklad na expozícii ich projektu Resign Academy v Miláne (tu tu tú a ešte tram didi dam).

Nám sa ale zapáčili tieto oblečené stoličky. Zoberiete si vybrúsenú tonetku, zakopnete v lese o kôru a nalepíte ju tam. Na chatu ako stvorené.

Suck UK // Villain Chair

Suck UK istotne mnohí poznáte, vyrábajú všelijaké malé dizajnové potrhlosti a vychytávky. Spomedzi tých maličkostí vyčnieva toto kreslo pre zloduchov, ktoré by sadlo do každej bondovky zo 70 rokov. Malí lysí chlapíci s napoleonovským komplexom hladiaci mačku jedinou rukou a zubami odpaľujúci raketu na Londýn. Ach stereotypy.

Koža, hliník, oceľ a 5000 libier. Veď sme vraveli, že pre zloduchov.

The Bumper Crop // Three Boys, One Room

Ako do jednej izby napchať niekoľko spratkov, aby ešte dostatok miesta ostalo? Heslo takéhoto riešenia by malo byť jasné: “Idem Hore” Idem hore, hore, hore.

A prečo? Deti sú prckovia, nepotrebujú toľko vertikálneho komfortu ako dospelý, dokonca, keď im ho uberiete tak sa ešte radujú, pretože sa cítia v takomto priestore veľký. Dospievaním síce dementnejú do štádia, ktoré končí dospelosťou, ale to už vo vašom dome nemajú čo robiť.

A preto si zoberte príklad z tejto izby. Postele sú diy dočista, dočista. Ako na ne, nájdete tuto (ana white / pdf). Postačuje trochu latí, lano, hmoždinky a poriadne šrúby s očami. Ak máte pevné steny, nemusíte si lámať hlavu s nejakými konštrukciami, proste to zavesíte a bude to držať. Ak svoje deti neprekrmujete tak takí harani, takčitak nič nevážia.

A keby ste chceli o tom si prečítať ešte viac, tak tuto je rozhovor s Marian.

Velorbis // Leikier

Čo sa stane keď si prizvete na spoluprácu pri navrhovaní nového bicykla kováča, ktorému sa páčia motorky? Ukujete presne tento bicykel.

Nezvyčajný rám bicykla v sebe kríži čo to z chopperov a kúsok z klasických mestkých bicyklov. Ročne ich vyrobia do 20 kusov a cena je okolo 1400 eur. Prečítajte si aj recenziu na Cycle Chic.

A pozrite si čo iného okrem veľa pekných bicyklov Velorbis vyrába. Napríklad takýto masívny drevený nosič na predné koleso, chrániče sukní, drevené bedničky, kožené tašky a nosiče na ne.

Jephte Francissen // Hoog en Droog

Mysleli sme si,  že skrine vysúvateľné zo stropu budú existovať. Ciknete do stropu nad sebou a plynule vám zíde dole skriňa. Nič nerealizovateľné v starých bytoch s vysokými stropmi. Lenže nič. Nič nenájdete. Jedine tieto bedničky u ktorých nevieme prísť nato ako systém spúšťania funguje a či by udržal aj stokilový náklad. Asi nie.

Up & Away

Druhé riešenie je trochu prešpikované ako materiálom tak aj štipkou technológie. Skriňa je prilepená na strope a dole sa vysunie o 90 stupňov. Police sú umiestnené na stredových osiach, takže sa otočia a nič sa vám tam neprehádže. Veď si len pozrite video a vypnite radšej zvuk, ak si nechcete zaspomínať na sound of telešoping.

Practice of Everyday Design // Log Chop Bench

1. zbehnite si na pílu a dotiahnite domov takýto kmeň
2. zájdite do požičovňe a požičajte si odkôrňovačku
3. sekerou sekajte do dreva
4. nájdite si čalúnnika, ktorého by bavilo hynten futorotvar
5. namaľujte na bielo – done!

Ak by ste nemali čo na práci, tak o zábavu na jesenné víkendy sme sa vám práve postarali. Jedine žeby nie a vy by ste chceli robiť tototu.

Cyglo // Night Bright Tire

Aha! Niekto sa snaží napchať LEDky priamo do pneumatiky. Ako sme spomínali už v skorších článkoch, rastúca popularita bicyklov priťahuje inovácie, tak tuto je ďalšia spoločnosť, ktorá sa snaží vylepšiť viditeľnosť bicykla v tme. Pneumatiky sa budú čoskoro predávať, sme to my zvedaví ako to funguje.

Union // Postcard Loterij bike

Tento bicykel nás zaujal na prvý pohľad. Pod sedlovkou “nedotiahnutý” rám, silná konštrukcia ako rámu tak aj nosiča nad zadným kolesom a pri bližšom pohľade zabudovaný zámok na koleso (čo je vec v týchto končinách neznáma).

Vyrobila ho firma Union (pre Nationale Postcard Loterij v počte 1k), ktorá vyrába také tie obyčajné krásne beneluxské rámy, ktoré tu nie sú medzi toľkou elegantnou športovou módou vítané.

Henry Wilson // Things revisited project

Henry Wilson robí RE. Poďme vytvoriť nové slovo Re. recycle, repair, repete, alebo ešte upcycle. Alebo poďme zaviesť nové slovo reup, upre neznie tak dobre. Henry zoberie nábytok a nejako ho vylepší. Nájde starého wassilyho, dá mu novú kožu, odstráni z lampy žiarovku a namiesto nich dá ledky a sklenené “tienidlo”, prirobí na hrniec stojančok, aby neboli potrebné žiadne silikónové podložky a tak vidno že henryho to zjavne baví. Veď načo robiť nové, keď to staré malo iba nejaký malý nedostatok, ktorý sa takým reupom tá odstrániť. Inšpirujte sa.

Nest (249 usd)

Žijeme v úžasnej tranzitnej dobe, ktorá nám umožňuje redefinovať úplne všetko. Všetko. Úplne. Medzitými všetkými vecami napríklad také termostaty. Viete tie biele krabice, na ktoré potrebuje programátor 30 stranový návod a vy si s tým (pokiaľ si nad to poriadne nesadnete a to nie je jediný predpoklad zvládnutia) poradíte obtiažne.

Možnosť programovania je marketingovo proklamovaná ako výhoda a viac funkcií znamená lepší termostat. PRD.

Nikoho, kto si termostat zakúpi nezaujíma možnosť obsiahleho programovania. Nikto v živote nechcel termostat programovať a netešil sa z toho ako môžete z útrob systému vyťahovať nejaké pikošky. Majitelia chcú aby termostat nebol blbec, aby mali doma teplo a šetril im energiu, bez toho aby v ňom špárali za pomoci návodu (a ak nejaký návod tak jedine 5 minútove youtube video). A keď už sa špárať budú musieť, aby ich to bavilo.

Tak to je Nest, ktorý nádherne ukazuje vystrčený prostredník súčasným termostatom. Čo tam po programovaní, to má byť zvládnuté na pozadí, to čo vidíte vy je simplesample (aj preto, že je to od krstného tata iPodu Tonyho Fadella). Samozrejmosťou je wifi pripojenie a vzdialená správa ako z počítača tak aj z mobilu. Lebo všetko sa musí stať gadgetom.

MonkeyLectric // Monkey Light (video), Mini Monkey Light (kickstarter), Monkey Light Pro (video)

A čo tak si na koleso maľovať? MonkeyLectric pred časom úžasný svietiaci systém maľovaniek, ktoré si umiestnite na svoje koleso. Majú tri verzie svetiel od najväčšieho pokrývajúceho celé koleso a programovateľného, po najmenšie 8-bitové, ktoré v súčasnosti ešte len vyvíjajú a vy jeho vývoj môžete podporiť (aj jeho kúpou, 50 usd) na Kickstarteri.

- ešte tak vylepšiť dizajn, znížiť cenu, zabezpečiť čerstvý nával šablón a bude to retail-ready, zatiaľ je to svojou podobou geekovská hračka.

Revolights

Poznáte svetielka s cr2032 batériami, ktoré si našrubujete namiesto ventilu na dušu a oni vám pri otáčaní kolesa svietia. Pridajte trochu inovácie. Viac svetiel, viac inovácie. Naprogramujte ich tak aby svietili iba v určitom bode a keď sa v tom bude nebudú nachádzať (tzn budú napríklad na protiľahlej strane), aby svietili na neho, alebo dopredu pod koleso. O tom je Revolights. Jedny svetlá nielen osvetľujú cyklistu z boku, ale svietia aj dopredu (s veľkým záberom). Veď sa len pozerajte. (cena 220 usd je ale za dve svetlá priveľa)

tototu by tototu // Izba no.1

tak. Presťahovali sme sa. Vytvorili sme osobný rekord a zbalili sme si všetky sakipaki za 2h45m. To zahŕňalo aj rozmontovanie postele a rozmotanie skrytého káblového chaosu. A ako sme si do predsavzatí zaniesli nafotenie izby a jej zverejnenie, tak tu to máte. Všetko čo na videu uvidíte je diy, do čista, do čista.

V blízkom období popíšeme bližšie čo to za posteľ (sklápa sa a má knižnicu ci jeho), stôl (a predsa sa točí) a stolík (zrekonšturovaný TON) ste mohli vidieť.

Vo videu ešte účinkovala skriňa z produkcie nášho dobrého tatka, ktorej sme akurát novú fasádu dali, škaredá pomaľovaná kancelárska stolička, vypimpovaná klietka s externým domčekom našich nedávno zosnulých potk, diy ring flash difuzér, post-it invader a izolepa na podlahe a dverách.

Toľko sme tam toho porobili, že ako najrozumnejšie riešenie nám prišlo presťahovať sa do lepšieho. Lepšie znamená takmer squat s takmer neobmedzenou možnosťou rekonštrukcie. Ale to bude na inú sériu článkov, už čoskoro vo vašich notebookových stánkoch.

Paul Budnitz // Titanium bicycles No.1 & No.2

Paul Budnitz vyrába bicykle. Titánové (a hračky ale nejdeoto). Tak ešte raz. Paul Budnitz vyrába bicykle. Titánové. Hm, niekde sme to už počuli. Bicykle titánové. A k tomu nevyzerajú ako vesmírny program, ale ako fľaša. Pekná fľaša. Chápete kam tým mierime. Vízner mal nádhernú poslednú kolekciu.

V čom je ale tá krása ukrytá? Prečo nás uchváti tvár, tvar, prečo chováme bzdochy v sklíčku od detskej výživy. Pretože je to subjektívne a vzťahové. Dúfame, že ste zmätený.

Rekonštruovali sme si bicykel, až nám pri pohľade naň srdce plesá. Však uvidíte. No ale keď sme uvideli tieto bicykle, srdce nám plesalo že až šalalaj. Vidíte tie tvary, tie spoje, ten materiál, tú premyslenosť. My vidíme. A v tom je tá krása ukrytá.

(titán, remeň namiesto reťaze, 11 stupňová vstavaná prevodovka, 5500 dolárov a handmade – stojí to za to)

Milé a drahé čitateľstvo, pokiaľ si sa neúspešne pokúšalo na tototu posledných pár dní dobiť ako pozitívne vizuálne tak aj klávesnicovo fyzicky, nepodarilo sa ti to, lebo. REDIZAJN!

Plníme predsavzatia a tak znižujeme ako záťaž pri načítavaní stránky, tak aj zlepšujeme jej prehľadnosť. Ó. A k tomu všetkému pridávame väčšie obrázky a opúšťame visualizeus (čo bude znamenať viac kratších článkov). Odteraz keď to chceme mať sebe užitočné a prehľadné, postačí nám k tomu tento blog. tak.

Pre tých zmätených

– obrázky v článku sa posúvajú samé, môžeš ich ale popohnať keď na obrázok nadídeš kurzorom a potom iba klikáš next, next, previous, next

- šípky, ktoré ohraničujú článok ťa presunú na predchádzajúci alebo nasledujúci článok

- zdieľacie tlačítka sa presunuli do bočného panelu. vyhľadávanie je pod článkom, tak isto aj odkazy

- keď chceš vidieť viac podobného dizajnu, klikaj na tagy v bočnom paneli pod nadpisom, konečne je to pekné prehľadné

- čitatelia, ktorý čítajú tototu cez rss pravdepodobne prídu o plné články. budú vidieť celý text a jeden menší (vybraný) obrázok. Za to sa im ospravedlňujeme, ale nie je v naších silách to nakódovať.

Designblok

Tohtoročný designblok sa niesol v znamení blablabla, lebo nevieme čoho a ototunejde. Ide o design, dobré nápady a ľudí. Myslí tu niekto na malé deti? Myslí. A tak …

Domesidesign - máte firmu, ktorá projektuje a stavia drevené rodinné domy. Zostane vám veľa odrezkov a tak ako rozumné riešenie vám príde ich znovu použiť. Aj keď by dobre horeli, dodávateľov vyťažiť treba a tak im zadáte ešte aj výrobu nábytku. Nápad na jednotku.

Klára Šumová – má pekný nábytok (kliknite sem a potom iba next, next, next, next…)

Skin - Keď si pamätáte na Allt, pridajte Katarínu Beličkovú (BigBang!)a Štefana Noska. Spolčili sa aby vytvorili kolekciu Urbi et Orgi. Naj bol skladateľný koberec od Eleny Bolcekovej. Jeden aby spoznal základný tvar z ktorého je ten koberec vytvorený, ale môžete ho vidieť tuto.

Tobyšlo – Drevené Lyže! (a kúštičok uhlíkových vlákien, lebo však masaryk už zomrel, treba inovoväť) Navrhli ich v spolupráci s firmou LTB Snowboards a lyže by sa mali dostať aj do predaja, pred vianocami ak si dobre pamätám. Volajte im, otravujte ich, lebo chcete poraziť dosky vášho dedka.

Kristýna Pojerová – vyrobila pekný skleník, do ktorého môžete strčiť ruku a na ňu vám svieti svetlo. Čiže sa jedná o lampu, kde vám môže rásť tráva, alebo bazalka. Ajtakajtak.

Okrem dizajnu, tam bolo veľa pekného oblečenia, šperky (napr kocky od kláry šípkovej, pekné prstene, pekné všetko),  hlboké zrkadlá a retro, ktoré ste si mohli vydražiť. Bolo toho ale samozrejme viac a preto by ste si mali prezrieť všetky fotky na flickri, lebo fyzické albumy s fotkami sú passé.

Sprievodných akcií sme sa nezúčastnili, radšej sme si povyrazili náhodne na metalový koncert a neskôr v očakávaní pomalého electrofolku od Bibia v meetfactory skákali prekvapivo na techno (bibio a pjoni & ink midget dali super tuctuc a jediné Dné boli dobrí najpomalejší). A ešte sme sa váľali v kaabe, kaviarni s peknými stoličkami.

Za zmienku stoja ešte exoti Designbloku. Vďaka nim bol designblok pestrejší.

Prvé bolo mestečko Humpolec so zanieteným výkladom sprievodcu a fajnovou citrónovou limonádou. (jednalo sa pravdepodobne o prezentáciu módnej kolekcie? nevieme)

Druhá bola galéria Posedlý, ktorá sa zamerala na popularizáciu posedov. Po dobrom nápade sa inovovaný model posedu ocitá na druhom mieste v najužitočnejšej veci na svete. Na každý deň už majú jedno využitie a tento počet rastie. Pridali sme tam stojan na sväté písmo pre pápeža, pretože i pápež potrebuje vlastný posed.

Tretím exotom bol Maxim Velčovský, ktorého bolo možné vidieť na designbloku nie-koľko-krát. Vtip s ktorým sa mu darí tvoriť ho istotne medzi exotov radí.

Nakoniec by sme si to vyhrnuli. Designblok bol fajn. Fajn preto lebo nám to prišlo malé a semtam zbytočne komercionalizované (v superstudiu futurama boli výrobcovia, ktorých je možné vidieť všade, kto napríklad potrebuje vidieť skladajúcu markízu?) Ale tak proti gustu žiaden guľomet.

Max Frommeld and Arno Mathies / Foldboat

Drevené loďky? Boooring.

Nafukovacie lode? Smrdia.

Lode z P.E. plastu? Because we can can can!

Ale hyn, flatpack ako od Ikei (hlavne v prípade lode č.2, flatpack, ale hebedo). V prípade prototypu lode č.1 sa jedná o balenie viac sa približujúce pojmu flatpack. Plocha, ktorú niekoľko krát preložíte a pripnete na batoh. Napríklad. A tak sa vám nestane, že budete musieť hľadať brod ako rimania. Zložený prototyp je veľký 150×60, dvojka je veľká 250×150. Stále je tak na čom pracovať.

Kruh / Den Architektury

Druhého októbra bol v Českej eR deň architektúry (nadbiehal svetovému dňu architektúry, ktorý bol včera.)  Pri tejto príležitosti sme sa v Brne zúčastnili príjemnej akcie Cyklovýprava. Nasadli sme s našim sprievodcom Osamu Okamurom, šéfredaktorom Era21 na svoje dvojkolesové tátoše a hybaj ho zadky natriasať.

Akcia bola zorganizovaná občianskym združením Kruh v spolupráci s 4AM – Fórum pro architekturu a média. Okrem tejto akcie boli ešte dve prehliadky, jedna pomalá pešia a druhá rýchlejšia bežecká (a to menujem iba Brno a nie ďalších 29 miest).

Trasa viedla skrz-naskrz centrum mesta až po Brno – Juh okolo projektov, ktoré je ich dôležitosťou potrebné zmieniť. Pri mnohých zastávkach predstavovali projekty, alebo koncepty samotní architekti a tak sa bolo možné dozvedieť zaujímavé pikošky (moravák ako parkovisko, necitlivé socialistické rekonštrukcie historických budov na zelňáku, alebo slovníkové obchádzanie stavebného rádu, zadávanie zákazok a podobne)

Najlepšie boli podľa nás prehliadky Zelného trhu, kde nastane konečne vyčistenie námestia a odsun väčšiny áut, projekt úpravy Dominikánskeho námestia (takisto odstránenie parkoviska spred radnice) a výstavba pod a nad garáží (400 krát 800k jedno parkovacie miesto? uch och) a výstup na nedostavanú dominantu Špielberk office centrum. (vedľa stavajú AZ Tower, ktorá sa stane najvyššou budovou v ČR a plánuje sa množstvo iných projektov, pre ktoré impulzom bude odsun hlavnej železničnej stanice (ale to je také no viete, odsun ako SND))

Prehliadka sa miestami podobala viac na Critical Mass Brno ako na prehliadku architektúry, športoví cyklisti v obtiahnutých cyklonohaviciach s helmami na hlavách, mestské bicykle, kvietkované šaty, kolobežky, celkovo okolo 100 ľudí.

Ďakujeme, dobre bolo. Dúfame, že o rok si prichystajú znovu nejakú obdobne príjemnú akciu.

Lero / Bed Blend

Aha, aký nápad! Preč s nočnými stolíkami a namiesto nich vytvoriť efekt stoličiek z postele vystupujúcich. Jednoduché stoličky, jednoduchá posteľ.

No a teraz si predstavte taký remix. Namiesto jednoduchého utilitárneho dizajnu ako v tomto prípade si zoberiete pantonku, thonetku, wassiliho a urobíte warp. Natiahnete tvar stoličky na celú posteľ. Zere, junik.

Ellen Seegers, Jolanda Slegers / Kluif, Monster

Ako je možné že takéto staré zlátané dosky vyzerajú tak sviežo? Svetlo na fotke :), biela stena, a hlavne doplnenie nových farebných kontajnerov pomáhajú vniesť punc do rokmi vyťahanej kresby dreva. Podobne ako oud now, tak užívajú dobrej dekoratérskej rady – starého trochu, čerstvého ešte viac.

Páči sa? Tak si to urob!

Sophie Menses / Column

Skriňa to je to čo stojí v rohu, alebo od rohu trochu viac vzdialená, alebo zakrýva stenu, časť steny, alebo si vytvára vlastný skriňový priestor, alebo je na stene zavesená.

Ale aby niekto skriňu povesil na strop a do stredu izby to nenapadlo nikoho. Tento nápad prístup k umiestňovaniu nábytku redefinuje. Skriňa zavesená na stene, ktorá vyzerá ako monolit.

Len hýbať sa s ňou nedá. Čo keby sa dalo? Čo keby sme mali magnetický strop a na vrchu nábytku silné neodýmiové magnety, prípadne iné úchytné systémy? Keď už sme si vytvorili impozantnú konštrukciu zvanú strop prečo by to malo všetko ležať na zemi, prípadne povesené (čítaj vyvrtané, prevrtané, zničené, zababrané).
Rovné steny tu máme stovky rokov a ich vývoj (hlavne tých obytných interiérových) sa nehýbe vôbec dopredu.

Hľadá sa inteligentná stena. Taká na ktorú budete môcť povesiť všetko, bez potreby vŕtania, ktorá ale nebude vyzerať ako konštrukčné lešenie. Dizajnéri, architekti, inžinieri kdeste?

Momentálne máme nejakú bicyklovo košíkovú náladu, keďže kujeme pikle čo s vyzlečeným horským bicyklom, ktorý sa nám v pivnici váľa. A ako súčasť piklov sa pozeráme na košíky, ich tvary, uchytenia, odchytenia, aby sme si to v hlave nejako zremixovali a uhnietili niečo čo všetko samozrejme predčí a tak tu je kompletný internetový risrč čo sa košíkov týka. Lebo okrem toho že ja som TASR, tak som aj internet.

A zopár teplých slov k vystaveným košíkom? Môžete ich vyrobiť z čohokoľvek, najčastejšie je to ratan, pletivo a obyčajná plastová prepravka. Odchýlky sú drevené krabice, prípadne drôtené prepravky s dreveným dnom. Úplne sa zabúda na to, že košík môže byť súčasťou alebo predĺžením bicykla, respektíve že môže jeho konštrukciu napodobovať, ako v prípade Bike Portera.

Najväčším problémom DIY verzií je ich odchytenie, kým uchytenie vie každý pomocou zipties, tak tie sa len tak ľahko dole nedávajú. Jednoduchá snímateľnosť sa hodí, keď nechcete opachu ťahať stále so sebou (väčšina obyčajných košíkov, ktoré sa predávajú v cykloshopoch sú čo sa týka snímateľnosti riešené dobre, len sú škaredé ako NOC). Častokrát je problém s prílišným zaťažením kolesa na ktorom sa náklad nachádza, máloktoré krabice sú uchytené priamo na kostre, zväčša ležia na kolese, ale zas pri malých košíkoch to vôbec nevadí (len čo v takom malom košíku odveziete, čím väčší tým lepší).

Bicykel je prepravný prostriedok s ktorým sa dá pekne impro, napríklad posledný obrázok Two Go pekne načrtáva načo sa také skladacia bednička hodí. Odveziete na nej v prípade núdze ďalšieho človeka.

Takmer vždy sa zabúda na uchytenie nákladu, pritom je to ďalšia nadmieru podstatná vec aby sa vám tam všetko nenadhadzovalo, aby vám mrkvy neštrngali, veď vieme v akých stavoch sú asfaltky a ako sa nikomu nechce zrezať tie obrubníky. Pekne riešené je to Farisovým košíkom.

No a to je zatiaľ asi tak všetko, snímateľnosť, vyváženie, udržanie nákladu nás hnevajú najviac, ale veď na tom máme problémy aby sme sa s nimi babrali.

A teraz ticho a kochajte sa.

Basil Dundee Basket - 50$

Lynda Prior // Bike Basket Handwoven – 25$

Peterboro // Peterboro original bike basket – 44$

English Ivy Basket

Willow bike baskets

Bike Basket with mesh pet carrier – 23£

Passja Large – 170$

Videný tuto

Wood bike basket – 69$

Wooden Bike Basket – 80$

Bowery Lane Bicycles / Bike Crate

Bates Crates

Bike box from recycled crate

Reused Cabernet Sauvignon crate

Reused wooden bike crates

ešte viac drevených na flickri

Brooks Saddles // Hoxton wire basket – 125€

Wald Woodie Bike Basket 73$

ANT Basket bike – 3000$

Wald / 582 Rear folding basket

Basil Wire Bottle Basket 36$

Maik / The Bike Crate – 215$

The Crate - 34$

Big Ass Bike Crate

New Bike Basket

Basil crate lime – 45$

Le Tour de Milk Crate / Plastic box deluxe

Topeak / TrolleyTote Folding MTX Rear Basket – 80$

Marie-Louise Gustafsson’s // Carrie Bicycle Basket – 60$

Mailbox bike basket

Yael Livneh / Two Go

A samozrejme mnoho návodov na Instructables + zopár linkov na bicyklové nosiče – globe live, workcycle transport double tube, cetma cargo, ant bike, electra delivery 8d

Faris Elmasu / Bent Bike Basket

Aha a ešte jeden. Tentokrát premyslená kombinácia dreva a gumičky. Na zakrivenom dreve máte zopár dierok do ktorých nastrkáte podľa potreby gumičky, ktoré vám celý ten náklad podržia. A ešte to je aj pekné. (Cenu nevieme, opýtajte sa priamo Farisa)

GoodMorning Technology / Bike Porter for Copenhagen Parts

Jednoduchá vec. Spojíte košík a riadidlá. Menej všetkého, viac pekného. Ako že to začali vyrábať až teraz istotne sa pýtate. Jednoduché veci majú cestu k realizácii najdlhšiu, nakoľko sú zavrhované ako príliš zjednodušené. A jednoduché veci ľudia nechcú, chcú vraj dzindzíky, funkcie, pridanú hodnotu, aj keď všetci vieme ako ich to potom serie. Preto ak uvidíte niečo oversimplified bude to aj overpriced. Cena 200 dolárov. Wut? No veď som vám to vysvetlil.