Zaujímavý experiment zrealizoval Zväz spracovateľov dreva.  Spálili drevodom. A ten zostal stáť! Taký je stručný výsledok. Zúčasnili sa ho novinári a ľudia aj zo zahraničia. Experiment so spálením drevodomu bol realizovaný v spolupráci s akademickými profesormi z TU Zvolen a Žilinskej univerzity v rámci 7. odbornej medzinárodnej konferencie WOOD & FIRE SAFETY 2012.

Záznamy v médiách z akcie si môžete pozrieť na:

• TA3
• Markíza
• STV
• Nový čas
• Topky

Členovia Sekcie drevostavieb ZSD SR chcú tieto údaje a argumenty využiť na radikálnu zmenu noriem protipožiarnej ochrany u nás, ktorá je dnes už prežitá a nedovoľuje stavať stavby vyššie ako 2 obývateľné nadzemné podlažia.

Pritom v iných krajinách sa môže stavať nasledovný počet podlaží:
Česká republika  – 4
Nemecko – 4
Švajčiarsko – 4
Rakúsko – 5
Veľká Británia – bez obmedzenia
Škandinávia – bez obmedzenia

Práve táto zastaraná legislatíva bráni väčším stavbám u nás, hoci v zahraničí je plno zaujímavej architektúry aj väčších rozmerov ako je rodinný dom…

Moje neoficiálne info o experimente:

Nasledovné info zatiaľ berte “s rezervou”, lebo sú z mojich neoficiálnych zdrojov (Určite budú po celkovom vyhodnotení experimentu zverejnené a upresnené priamo na stránkach Sekcie drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva Slovenskej republiky)

Drevodom “ľavou zadnou” vydržal požiadavku normy na 45 minútovú odolnosť a stabilitu. Čiže aby sa v prípade požiaru dalo stihnúť z domu bezpečne ujsť a vyniesť cenný majetok. To splní protipožiarne požiadavky na všetky rodinné domy, či murované alebo montované. Požiar horel ale aj ďalej… a  drevodom stál aj po 60.tich minútach. Potom ho proste zahasili. Koľko by stál ešte ďalej ťažko povedať….

Vnútri zapálili benzín. Teplota vnútri bola okolo 1000 °C . Drevo má teplotu vznietenia okolo 400 °C. Ale keďže je v takomto drevodome obalené tepelnou izoláciou a obložené protipožiarnymi materiálmi (sadrokartón), tak aj po hodine teplotné čidlá vnútri steny ukazovali zhruba 150 °C … drevo preto nemalo šancu sa vznietiť.

Poškodené boli samozrejme samotné sadrokartónové dosky, drevená podlaha a prehorela aj priečka, priamo pri ktorej bol požiar založený. Požiar sa nedostal na horné podlažie domu. Prasklo sklo na okne izby, kde oheň horel a obhorel aj rám okna.

Čo experiment ukázal?

Podľa mňa je záver jednoduchý. Moderné drevostavby sa v protipožiarnych parametroch vyrovnajú murovaným domom. Ak sa požiar zahasí v rozumnom čase, dom sa dá veľmi jednoducho opraviť – postačí výmena zhoreného interiéru, poškodených sadrokartónových dosiek a podlahy. Nosné konštrukcie zostali nepoškodené a plnia ďalej svoju funkciu.

Citujem z dokumentu:

ŠTATÚT ZNAČKY KVALITY DREVOSTAVIEB

Sekcia ekologických drevených stavieb ZSD SR Združuje členov zaoberajúcich sa výrobou a výstavbou montovaných domov. Členstvo je dobrovoľné, podmienené len členským príspevkom odvodeným od počtu zamestnancov a splnenia podmienok ZSD SR.

Sekcia ekologických drevených stavieb sa rozhodla zaviesť značku kvality drevostavieb, ktorá je výrazom snahy o skultivovanie trhu drevostavieb. Značka kvality poukazuje na to, že dodávateľ sa odlišuje od dodávateľov drevostavieb, ktorí vznikli živelne bez väčších znalostí a zázemia, čo môže následne spôsobiť poškodenie mena drevostavbám. Značka kvality nenahradzuje certifikáciu, ale nezávislou odbornou komisiou posúdi komplexné riešenie drevostavby. Z tohto dôvodu sa značka kvality venuje nielen prefabrikovaným výrobkom, ale aj stavebnej montáži (technológia stavby domu priamo na stavenisku). Je dôležité, aby si zákazník uvedomil, že aj ked’ firma realizuje stavbu z prefabrikovaných stenových panelov, vždy je to kombinácia prefabrikácie a staveniskovej montáže. Prefabrikované diely totiž nesú na sebe stropné konštrukcie a konštrukcie strechy, ktoré sa montujú na stavbe. Inak povedané – nezáleží na tom akým spôsobom sa dom stavia, ale dôležité je aké sú jeho vlastnosti a kvalita hotového domu.

Značka kvality:

• bola vytvorená sekciou ekologických a drevených stavieb ZSD SR,
  vytvorená je v súčinnosti z Drevárskou fakultou Technickej univerzity vo Zvolene
• je nadstavbová časť zákonnej certifikácie
• sú v nej zahrnuté praktické skúsenosti, ale aj technické predpisy a normy pre kvalitné drevostavby
• predpisuje montážne postupy a technologické kritériá na stavbách, čo zákonná certifikácia nepredpisuje
• kontroluje technologickú vyspelosť firiem a súbor detailov, podľa ktorých firmy realizujú drevostavby
• nariaďuje vykonávať blower-door test (test vzduchotesností)
• vytvára tlak na dodávateľa drevostavby zo združenia ZSD SR na neustále zlepšovanie parametrov a zvyšovanie kvality v prospech zákazníka,
• zameriava sa na dodržiavanie tých parametrov, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie maximálnej životnosti drevostavby
• značke kvality podliehajú výhradne len firmy združené v ZSD SR sekcia ekologické drevostavby.

Celá brožúra s podrobnejšími informáciami platnými k dátumu vydania tohoto článku je na stiahnutie tu: Štatút kvality drevostavieb

Pár krát sa ma pýtali klienti, či im zateplenie polystyrénom nevyzobú ďatle. Niektorí rovno tento spôsob zateplenia rovno vylúčili. Osobne sa s takým problémom na domoch, ktoré som projektoval nestretol. Google ale našiel dosť príspevkov o tomto probléme…

Ako to teda je? Vyzobú vám ďatle diery do zateplenia z polystyrénu?

Nedalo mi to, lebo už dávnejšie som si na jednej bytovke v Trenčíne všimol diery. Prešiel som preto dnes po celej dĺžke trenčianskej hrádze od severu na juh na strane k centru. Hľadal som všetky stavby, ktoré majú diery. A na moje prekvapenie, našiel som až 6 stavieb zateplených polystyrénom. Všetky boli blízko ostrova na Váhu, kde je hustejší porast stromov a zelene. V ostatných častiach mesta popri hrádzi som nič nenašiel, hoci domy na sídlisku sú tiež pozatepľované. V týchto častiach sú stromy ale poredšie.

Zaujímavé je, že diery boli len na fasádach smerom ku hrádzi. Fasády smerom do zástavby na tých istých bytovkách boli v poriadku.

Nenašiel som zatiaľ jednoznačnú odpoveď, prečo to ďatle robia, ale je viacero názorov, najpravdepodobnejšie alebo ich kombinácia je:

• Polystyrén má dutý zvuk a ďatle to láka.
• Chybne zrealizované zateplenie, kde pod neho nalezie hmyz a ďatle ho cítia? (toto mne logicky nesedí…Prečo by boli chybne spravené len polystyrénové zateplenia?)
• V lokalite vyrúbali veľa zelene, a vtáky stratili možnosti sa realizovať v prirodzenom prostredí.

Fotky nižšie som urobil všetky dnes. Na niektorých domoch je zopár dier. Na jednej bytovke už fasádu opravovali, lebo tam bolo zjavne dier výrazne viac.

A jedno video z internetu:

http://www.youtube.com/watch?v=yWo5zoYP2Bc

Ako sa pred týmto problémom chrániť? Toto sú odporúčania z internetu:

• Natiahnutie siete, aby sa vtáky k stene nedostali.
• Nainštalovať maketu dravca, alebo na fasádu pomaľovať dravce.
• Nainštalovať plašiace zariadenie – napr. zavesiť CD, hliníkové fólie a pod.
• Existuje aj postrek repelentami, ale vraj je menej účinný.

Osobne sa mi ani jedna možnosť pre rodinné domy nepozdáva, takže moje odporúčanie je:

Minimalizujte toto riziko. Prejdite si svoju lokalitu. Ak sú v nej domy zateplené polystyrénom a nemajú tento problém, s veľkou pravdepodobnosťou nebudete mať ani vy. Ak tam také domy nie sú a nablízko sa môžu nachádzať ďatle, vážne pouvažujte o inom zatepľovacom systéme.

Napriek tejto nepríjemnosti by som ale zateplenie polystyrénom nezavrhoval, lebo stále ide o najekonomickejšie riešenie. Treba si ale byť vedomý tohto rizika a prípadných nutných opráv. Diery nesmú byť dlho otvorené, môže tam zapršať voda a nastanú vážnejšie problémy.

PS: všade sa píše o polystyréne, ale narazil som aj na jedno hlásenie s minerálnou vlnou.

Doplnené 21.03.2012 :

Po napísaní tohoto príspevku som oslovil technické oddelenie firmy Baumit s otázkou, aké majú oni skúsenosti. Dostal som nasledovnú odpoveď :

” S týmto problémom sa tiež niekedy stretávame. Určite to ľuďom dokáže znepríjemniť život. Hlavne následné opravy. Takisto aj my odporúčame urobiť prieskum okolia, či s tým nemajú problém susedné budovy. Ak áno, je na mieste zvážiť tepelnoizolačný systém s minerálnou vlnou, respektíve ním zatepliť aspoň štítové prázdne steny. Z našej skúsenosti zvyknú ďatle ďobať hlavne na tieto štítové steny. Pravdepodobne steny, kde sú okná a viac pohybu, tak ich to plaší. Nedá sa s Vami nesúhlasiť, že napriek týmto nepríjemnostiam je polystyrén stále ekonomickým riešením. Určite ale každému odporúčame urobiť si dôkladný prieskum okolia a zvážiť aj drahšie riešenie minerálnou vlnou. O tom, že ďatle sa pustili aj do Orsilu, čítame prvý krát. Prajeme pekný deň a hlavne málo ďatľov na fasádach.

Technické poradenstvo, Baumit “

Dlhšie som pokukoval po knihe Dřevěné fasády, ale odolával som. Kniha sa mi zdala tenučká a preto „asi povrchná“. Nakoniec som neodolal a musím priznať, že ma prekvapila. Je síce tenká, ale výstižne popisuje všetko, čo súvisí s drevenými fasádami.

Dozviete sa v nej napríklad odpovede na zaujímavé otázky:

• Je lepšie dať obklad vodorovne alebo zvislo?
• Je lepší obklad s medzerami alebo plný (pero-drážka)?
• Drží sa vo vetranej medzere za obkladom hmyz?
• Je lepšie drevený obklad pravidelne natierať, alebo nechať tak?
• Ako často ho treba natierať, ak ho začnete natierať?
• Obklady z ktorých drevín netreba vôbec natierať?
• Aká je životnosť drevených fasád a ako sa dajú ľahko vopred pripraviť na zrekonštruovanie?
• Je lepší klinec alebo skrutka pre prikotvenie obkladu?
• a tak ďalej…

Načrtol som len pár základných otázok, na ktoré kniha dáva odpovede.

Autorom je nemecký architekt s 25 ročnou praxou, pričom v nemecky hovoriacich krajinách majú oveľa viac skúseností s drevenými fasádami na rodinných domoch ako u nás. Tie sa používajú hlavne na nízkoenergetických až pasívnych drevostavbách, ale samorejme aj pri murovaných domoch.

Komu odporúčam túto knihu? Každému, koho tematika zaujíma, či ste laik alebo odborník. Neunudíte sa prílišnou “odbornosťou”

Kniha vás určite usmerní, aký drevený obklad zvoliť. Budete  vedieť povedať architektovi s čím má uvažovať.  Pri výbere dodávateľskej firmy sa nenecháte nachytať na „pekné reči“. Každý predajca tvrdí, že ich obklad je najlepší. Ale zvyčajne prezentuje hlavne pozitíva, pričom každý drevený obklad môže mať aj negatíva. Niekomu vadia, niekomu nie. Treba si len zvoliť pre seba ten správny.

Údaje o knihe:
Dřevěné fasády
autor: Ingo Gabriel
ISBN 978-80-247-3819-2
Vydavateľstvo Grada Publishing 2011
knihu si môžete kúpiť napríklad tu mojakniha.sk

Drevenými obkladmi sa budem zaoberať podrobnejšie aj ja v mojom bezplatnom “Seriáli o zdravých domoch”. Nechce sa vám recenzovanú knihu vyššie kupovať?  Prihláste sa do seriálu vpravo hore a dozviete sa okrem informácií o drevených obkladoch aj ďalšie zaujímavosti + hneď vám pošlem zadarmo E-book o montovaných domoch

Ak chcem dom s čo najmenšou potrebou tepla na vykurovanie,  je nevyhnutné orientovať hlavnú fasádu s väčšinou okien na juh?  Alebo je to možné dosiahnuť aj pri orientácii domu na východ?

Orientácia okien na svetové strany je pri nízkoenergetických domoch dôležitá. Všade sa dočítate, že okná majú byť na juh. Hlavne pri pasívnych domoch je to často podmienka, bez ktorej sa dom skoro nedá navrhnúť.

Prečo?

Najjednoduchšie si to vysvetlíme na príklade s jedným oknom s rozmermi 2,5×1,5m.
Cez okná sa nám teplo z domu stráca. Zároveň, keď svieti cez ne priamo Slnko, tak teplo do domu aj získavame.

Tabuľka ukazuje, akú má celoročnú bilanciu rovnaké okno na rôznych stranách:

Z tejto tabuľky je jasné nasledovné:
- okno na sever je „čistá energetická strata“
- okno na juh naopak je ziskové
- okno na východ je približne vo vyrovnanej bilancii
- okno na západ je na tom podobne ako východné (ale v lete môže hroziť prehrievanie, to teraz neskúmam v tomto príspevku)

Predstavte si, že máte dom, kde máte na juh 6 takýchto okien (napr. 3 na prízemí a 3 na poschodí).
Ročný prínos okien bude spolu 333×6= 1998 kWh/rok.
Ak bude dom mať povedzme 150m² plochu, tak prínos južných okien bude 1998/150=13,32 kWhm²/rok
Ak si uvedomíme, že kritérium pre pasívny dom na vykurovanie je celková potreba tepla na vykurovanie za rok max. 15 kWh/rok, tak tie okná nám vedia riadne pomôcť.
Naopak, ak by takýchto 6 okien bolo na sever, máme stratu 138×6= 828 kWh/rok. To samozrejme bude domu chýbať a niekde sa bude musieť dohnať…

Ak by som porovnal rozdiel medzi severom a juhom, tak rozdiel na šiestich oknách 1998+828=2829 kWh/rok, čo robí pri 150m² :
Rozdiel v celkovej bilancii v prospech 6-tich južných okien voči 6-tim severným je skoro +19 kWhm²/rok!

Pasívne domy sa preto volajú pasívnymi, že využívajú rôzne pasívne zdroje tepla a Slnko je hlavným z nich.

V prípade pasívnych domov je odpoveď jednoznačná. Okná treba prioritne orientovať na juh. V prípade nízkoenergetických platí to isté, ale kritériá sú skoro 3,5 x „vlažnejšie“ ako pri pasívnych domoch. Preto je už na konkrétnom prepočte, či sa aj s oknami na severe (nie samozrejme všetkými) dá udržať dom v „nízkoenergetičnosti“.

Výpočet som robil v PHPP 2007 s nasledovnými parametrami:
Klíma: Bratislava
Parametre skla okna:
g=0,5
Ug=0,6 W/(m²K)
Parametre rámu okna:
Uf=0,8 W/(m²K)

Tento príspevok som napísal ako odpoveď na otázku čitateľa môjho bezplatného “Seriálu o zdravých domoch”. Nie ste prihlásený? Prihláste sa nižšie a dozviete sa ďalšie zaujímavosti + získate okamžite zadarmo E-book o montovaných domoch:

Pre viac info navštívte:

CENTRUM INFORMÁCIÍ O ZDRAVÝCH DOMOCH >>

Viacero prihlásených čitateľov môjho “Seriálu o zdravých domoch” sa ma pýtalo na názor na zemný výmenník tepla pre nízkoenergetické a pasívne domy. Označuje sa aj ako zemný register.

Čo je to zemný výmenník tepla?

Ide o rúru v zemi, cez ktorú sa do domu nasáva čerstvý vzduch. Zemina má v hĺbke asi 2 metre v celoročne okolo 10°C. V zime sa preto studený vzduch predohreje. Zemný výmenník pomáha takto zníženiu nákladov na vykurovanie v zime a zároveň ako protimrazová ochrana vetracej jednotky. V lete sa zase naopak horúci letný vzduch takto prirodzene v zemi schladí a znižuje letné priehrievanie domu. Dĺžka potrubia v zemi pre bežne veľký rodinný dom je okolo 30 metrov.

Keď sa to takto popíše, znie to jednoducho a logicky. Má to ale jeden háčik, ktorý je často diskutovaný po fórach. Problém je v lete. Do rúry sa vháňa teplý vlhký vzduch. Rúra je ale na povrchu studená. Preto sa na nej začne zrážať voda (kondenz). A ide o celkom dosť veľké objemy vody. Preto sa musia rúry spádovať, aby mohol kondenz odtekať.

Je známe, že všade, kde vzniká kondez a zhromažďuje sa voda, hrozí riziko vzniku rastu rôznych plesní, baktérií… Zástancovia zemných registrov tvrdia, že pri pravidelnom čistení to problém nie je. Zároveň je veľmi polemický samotný prínos zemného registra voči vstupnej investícii. Samozrejme sa o niečo v lete vzduch schladí a tak isto v zime ohreje, ale tieto výkony nie sú veľké.

Svojpomocne realizovaný zemný register z obyčajných kanalizačných rúr priemeru 200mm je možné postaviť približne od 500 EUR. Existujú aj systémové riešenia, ktoré sú podstatne drahšie. Napríklad REHAU vyvinul špeciálne postriebrené (antibakteriálne) potrubia, ktoré sú na môj vkus predažené (ukážka staršieho cenníka). Tým, že ich dali postriebriť vlastne sami priznávajú, že je tu riziko vzniku baktérií…

Niekoľko rokov dozadu som na odporúčanie projektantov vzduchotechniky tiež do dvoch domov navrhoval zemný register. S odstupom času by som to už nerobil.

Môj osobný názor je, že zemný register je potencionálny hygienický problém. Napriek tomu, že som našiel viacero hygienických prieskumov, ktoré tvrdia opak (pár zdrojov nižšie). Podľa mňa, z hľadiska zdravého bývania sa treba vyhýbať každému problému, ktorý by mohol spôsobiť zdravotné problémy. Radšej budem mať v dome v lete trochu teplejšie a v zime viac prekúrim.

Okrem toho sa dá vzduchovému zemnému registru v súčasnosti vyhnúť inými riešeniami. Konštantná teplota zeme sa dá napríklad využiť kvapalinovým zemným výmenníkom – takzvaná „soľanka“. O tomto riešení ale pripravím iný článok.

Osobne vzduchový zemný výmenník tepla neodporúčam.

Ak sa predsa rozhodnete spraviť si zemný výmenník, tu je pár mojich základných tipov, ako si minimalizovať možné problémy. Presné technické riešenie je potrebné navrhnúť na každý dom individuálne.

• Spravte zemný výmenník priamočiary. Robievajú sa aj záhyby a oblúky, ale to neodporúčam. Ak sa inak nedá, treba v ohyboch revízne otvory. Je to dôležité kvôli čisteniu, ktoré treba robiť mechanicky (niekto tvrdí že stačí prepláchnutie vodou – to ale nestačí). Postup je nasledovný: Na oceľové lanko sa zaviaže špongia v tvare guľe namočená v dezinfekčnom prostriedku, trebárs SAVO. Pomocou lanka sa pretiahne cez celú rúru. Takéto čistenie sa robí minimálne raz za rok. Odporúčam aspoň dva krát. Ak je ale zemný výmenník zahnutý, je problém toto lanko so špongiou ťahať. Lankom zároveň môžete povrch rúry poškodiť, pretože sa v ohybe oprie o rúru a bude sa o ňu drieť. Toto je taký “amatérsky” ale účinný postup. Firmy k čisteniu používajú rotačné kefy.

• Urobte väčší sklon ako sú minimálne odporúčania výrobcov pre odtok kondenzu. Ak rúra pri horšej montáži v zemi lokálne sadne, môže v nej vzniknúť miesto, kde je dokonca protispád a kondenz sa tu môže zadržať ako malá mláčka.

• Nasávaciu rúru vytiahnite vyššie nad terén. Tesne nad povrchom zeme sa môže zdržovať vyššia koncentrácia nerozptýleného zemského radónu (prirodzený rádioaktívny plyn). Pri nízkej nasávacej rúre by ste si ho rovno vtiahli do domu.

• Dohliadnite na maximálnu tesnosť spojov – aby rúru nezaliala podzemná alebo dažďová voda zo zeme a aby do nej nevnikal radón.

Zdroje pre ďalšie informácie:

Využití zemních výměníků tepla ve spojení se zařízením pro bytové větrání a rekuperaci tepla(tzb-info.cz)

Zemní výměník tepla Atrea (PDF)

Zemný výmenník firmy Helios – LEWT (PDF)

Kvalita vzduchu v místnostech pasivních domů ( PDF)

Rehau AWADUKT Thermo

Mikrobielle Untersuchungen von Luftansaug-Erdregistern (nemecky)

Tento príspevok som napísal na požiadanie viacerých prihlásených čitateľov môjho bezplatného “Seriálu o zdravých domoch”. Nie ste prihlásený? Prihláste sa nižšie a dozviete sa ďalšie zaujímavosti + získate okamžite zadarmo E-book o montovaných domoch:

Pre viac info navštívte:

CENTRUM INFORMÁCIÍ O ZDRAVÝCH DOMOCH >>

Práve som dočítal zaujímavú knihu “Erwin Thoma: …viděl jsem tě růst” o dreve a drevodomoch z prírodného chemicky neošetrovaného dreva.
Autor knihy je rakúsky lesník Erwin Thoma. Ako už viac ľudí, aj on prišiel na vlastnej skúsenosti na to, že chemikálie a plasty v domoch a bytoch spôsobujú rôzne choroby a alergie. Najviac to štve práve pri vlastných deťoch. Vďaka manželkinmu dedovi sa dostal k skoro zabudnutým prirodzeným postupom spracovania dreva. Tieto postupy sú teraz vytláčané hlavne chemickým priemyslom. Prirodzene spracované drevo pre montované domy nie je podľa jeho skúseností vôbec potrebné chemicky ošetrovať voči škodcom, hnilobe ani požiaru. Však to znie zaujímavo?

Ale ako je to možné? Stručne:
Ide o premyslený a pritom jednoduchý postup spracovania dreva. Stromy z alpských lokalít v určitých nadmorských výškach sú vopred vybraté na spílenie. Stromy sú spiľované pri určitých fázach Mesiaca v zimných mesiacoch. Preto sa môžete stretnúť s pojmom „mesačné drevo“. Mesiach ovplyvňuje na Zemi všetko živé aj neživé… od prílivu a odlivu mora až po nespavosť detí pri splne. Rovnako ovplyvňuje stromy a ich životné cykly. V určitej fáze Mesiaca je veľká časť miazgy stromu v koreňoch a v kmeni je jej preto len malé množstvo. Po spílení sa nechajú stromy v lese do jari presušiť. Robia to tak, že sa nechá strom ležať zo svahu smerom dole  korunou aj s listami. Listy, alebo ihličie sa snažia na spílenom strome prežiť, preto do konárov vyťahujú z kmeňa vodu. Kmeň sa takto v priebehu pár mesiacov pekne prirodzene presuší a ostáva v ňom minimum miazgy. Miazga je to, čo škodce v strome vyhľadávajú…
Následne sa drevo necháva sušiť voľne na vzduchu aj pár rokov. To je v kontraste so súčasným trendom priemyselného rýchleho sušenia dreva.

Autor knihy vo viacerých príkladoch popisuje výhody takéhoto dreva a možnosti jeho použitia. Od drevodomov, nábytku, detských hračiek a po neošetrované drevené parkety, ktoré môžete použiť trebárs v kúpeľni na podlahe bez obavy z toho, aby sa nepokrútili od vlhka..
Knižka je napísaná tak, že je ju možné prečítať aj na jeden dych.

Nejde o klasickú knihu pre technikov, ktorá vás unudí technickými parametrami a čísalmi. Veľká časť je písaná formou príbehov a skúseností.
Mňa samotného prekvapil napríklad príbeh o doteraz existujúcom 400 ročnom drevenom komíne, ktorý stále funguje a nezhorel.

Rovnako zaujímavý je príklad, ako dve kopy dreva na jednej lúke vzdialené od seba asi 100m, napílene v rovnakom ročnom období, ale v rôznej fáze mesiaca, mali výrazne rozdielne vlastnosti. Jedna bola napadnutá drevokazným hmyzom a druhá nie..
Pred kúpou knihy som mal trochu obavy, že pôjde do veľkej miery PR knihu – reklamu na vlastný stavebný systém, ktorý autor so svojím týmom vyvinul a predáva – systém Holz100 . Našťastie to tak nie je. Samozrejme tento systém často spomína a vysvetľuje ako vznikol a aké má výhody, ale v knihe je aj plno ďalších odkazov na realizátorov a spracovateľov prirodzeného dreva. Upozorňujem, že hlavne pre Rakúsko. Ale nájdete tu aj odporúčania, ako sa vo vlastnej lokalite dopracovať k takémuto kvalitnému drevu. Hoci čo viem ja, tejto problematike sa priamo na Slovensku venujú skôr len nadšenci a veľký spracovatelia dreva režú stromy „hlava-nehlava“ kvôli biznisu.

Knihu preto pokojne bez obáv odporúčam každému, kto si chce rozšíriť obzor o dreve a drevodomoch. Mňa nenudila

Údaje o knihe:
„…viděl jsem tě růst „
Autor: Erwin Thoma
ISBN: 80-903553-4-X
Vydavateľstvo Paprsky 2006

Zaujímate sa vážne o zdravé bývanie? Odporúčam ako „základnú čítanku“ knihu Zdravý dom – biodom. Čítal som ju síce dávnejšie, takže táto recenzia bude stručnejšia.
Kniha podrobnejšie popisuje postupy a princípy zdravého domu – biodomu. Zaoberá sa stavebnou biológiou (baubiologie) – vede o zdravom bývaní. Zdravý dom – biodom je prvá kniha v slovenčine na túto tému. Je určená pre širokú verejnosť, ale objavujú sa v nej aj odbornejšie pojmy. Číta sa ale dobre.

Stručne o čom kniha je:
Geobiológia. Je o rôznych vplyvoch zeme na naše bývanie. Ako napríklad podzemné vodné prúdy, geologické zlomy v podzemí, radón, prírodná zemská rádioaktivita, kozmické žiarenie..

V kapitole o elektrobiológii autori popisujú rôzne technické vplyvy. Hlavne elektrickej energie, ktorá spôsobuje elektrosmog. Potom mobily, mikrovlnky, počítače…
Kniha samozrejme rieši aj možnosti znižovania týchto vplyvov. Ako robiť merania, či existuje vhodné a účinné tienenie.

Čiastočne sa dotýka aj nízkoenergetických a pasívnych domov, ale nie je to cieľom knihy. Skôr odporúča prírodné materiály.

Od autorov pred tým prečítal aj iné knihy. Táto je oproti predošlým stručnejšia a zaoberá sa tým najdôležitejším zo stavebnej biológie tak, aby vás nezaťažovala príliš „akademickými debatami“. To sa napríklad nedá povedať o ich prvej knihe v češtine: Žert V., Stockmann J. a kol.: Zdravé bydlení česko-slovenské Feng-šuej (Vydavateľstvo Fontána Rok vydania 2000), ktorú som ani celú nedočítal… ale sa chystám

Upozorňujem ale, že kniha sa zaoberá aj vecami, ktoré idú už nad rámec aj môjho chápania. Napríklad geomantia a miestami zaváňa „duchárčinou“. Ale možno som v tomto smere len „obmedzenec“ a nevylučujem možnosť existencie aj takýchto javov…

Mimochodom, názov tejto knihy ma inšpiroval pre vytvorenie webu zdravydom.sk

Údaje o knihe:
Zdravý dom – biodom
autori: Ing. arch Jaroslav Stockmann, Ing. Vlastimil Žert
ISBN 80-967652-1-3
Vydavateľstvo Yudiny 2007

knihu si môžete kúpiť napríklad tu mojakniha.sk

“Dobrý deň. Tvar domu do L sme zvolili s ohľadom na charakter pozemku. Táto koncepcia asi predsa len spôsobí pomerne vysoké prevádzkové náklady.  Ako by zmena tohto tvaru tieto náklady ovplyvnila?  Zásadne, alebo bezvýznamne? “

Je časove náročné navrhovať a prepočítavať viac podrobne vyriešených štúdií. Treba sa preto rozhodovať podľa orientačných prepočtov. Pripravil som 3 teoretické modely domov. Prepočítal som ich v PHPP – programe pre optimalizáciu pasívnych domov. Pre rozhodnutie, ktorý tvar domu si vybrať to jednoznačne postačí.

Porovnal som tieto 3 tvary domu:

• DOM 01 – kompaktný poschodový (kocka)
• DOM 02 – kompaktný prízemný (obdĺžnikový pôdorys)
• DOM 03 – prízemný dom tvaru L

Každý dom má celkovú úžitkovú plochu 155 m². Použité sú bežné konštrukcie, ktoré splnia parametre nízkoenergetického domu (murovaného alebo montovaného). Domy majú kvalitné okná s trojsklami. Okná má každý dom rovnaké. Sú stále otočené na rovnakú svetovú stranu. Pri dome tvaru L bolo potrebné doplniť tienenie niektorých okien samotnou hmotou domu. Menil som len tvary domu a podlažnosť. Poschodový je mierne väčší, aby sa doň vošli naviac schody.

Schematické obrázky domov sú nižšie:

Zhrnutý výsledok výpočtu:

Podľa tejto tabuľky si ľahko spočítate, koľko asi ročne dom spotrebuje.

Značný rozdiel v spotrebe energie je samozrejme medzi kompaktným poschodovým dom ( 01) a prízemným tvaru L (03).

Uvažujete o prízemnom dome? Ročne minie L-kový dom o 620kWh viac na vykurovanie ako kompaktný prízemný.  Tento rozdiel nie je podľa mňa až taký zásadný, aby ste sa pri rozhodovaní o tvare domu prioritne riadili jeho spotrebou. Ale vždy to závisí aj od zdroja tepla. Prečo?

Predstavte si, že kúrite plynom. Ten stojí cca. 0,05 € za 1kWh (december 2011) – t.j. pri aktuálnej cene minieDOM 03  o 31 € ročne viac ako DOM 02.

Pri použití tepelného čerpadla by to bolo ešte mierne menej, naopak pri kúrení “natvrdo” elektrikou zase minimálne 2 krát viac.

Citeľnejší je práve rozdiel medzi prízemným a poschodovým domom. To je aj hlavný dôvod, prečo sa pasívne rodinné domy robia prevažne poschodové.

Či sú teda rozdiely v spotrebe medzi tvarmi domov pre vás zaujímavé, alebo nie si musíte zvážiť. Podstatnejšie ale budú investičné náklady medzi jednotlivými verziami. Na túto tému pripravím daľší článok.

Presné parametre použité pri výpočte:

• Steny: u=0,138 W/m²K   ( tepelný odpor R=7,25 m²KW^-1 )
  
• Strecha: u=0,120 W/m²K   ( tepelný odpor R=8,33 m²KW^-1 )
  
• Podlaha na teréne:  u=0,214 W/m²K  ( tepelný odpor R=4,67 m²KW^-1 )
  
• Okná- priemerné hodnoty: U_okna=0,79 W/m²k
• klimatické podmienky: Bratislava

Tento príspevok som napísal ako odpoveď na otázku jedného z čitateľov môjho bezplatného “Seriálu o zdravých domoch”. Nie ste prihlásený? Prihláste sa nižšie a dozviete sa ďalšie zaujímavosti + získate okamžite zadarmo E-book o montovaných domoch:

Pre viac info navštívte:

CENTRUM INFORMÁCIÍ O ZDRAVÝCH DOMOCH >>

“Našli sme pozemok, z ktorého sme nadšení. Sme v procese dohodovania zmlúv s pôvodnými majiteľmi, ale až dnes som zistila, aká je orientácia pozemku a bola som veľmi sklamaná. Vchod je z južnej strany, orientácia záhrady je na sever. Moja predstava je postaviť si nízkoenergetický dom. Väčšinou všade čítam, že orientácia pozemku na juh je takmer nevyhnutnosťou nízkoenergetického alebo pasívneho domu. Takisto moja predstava domu  je – presvetlený dom,  s veľkými presklennými plochami v obývačke orientovanými smerom do záhrady,  prepojenie domu s exteriérom, čo ak by mala byť obývačka na sever, nebude veľmi možné…. a ja by som sa toho nerada vzdala. Dom viac do pozemku nevieme veľmi posunúť, je v rámci existujúcej zástavby, kde sú všetky domy hneď pri ceste. Informovali sme sa na mestskom úrade, že by sme to nemali meniť. Rada by som vedela Váš názor, či vieme na takomto pozemku postaviť nízkoenergetický dom alebo nie.”

Je pravda, že správna orientácia pozemku na svetové strany je pre nízkoenergetické a pasívne domy dôležitá. Pre stavbu domu osobne považujem za ideálny pozemok z prístupom zo severu. To Vám umožní orientovať na juh do záhrady veľké okná obytných izieb.  Toto je v prípade požiadavky nízkoenergetického alebo až pasívneho domu väčšinou nevyhnutnosť.  Prístup môže byť aj zo západu a východu, ale orientácia domu na juh by mala zostať rovnaká.

Najkomplikovanejšie na vyriešenie sú práve pozemky s prístupom z juhu. Hlavne v prípade ak dom nemôže byť na pozemku posunutý „dozadu“, aby sa pred domom získala južná záhrada. Čo ani v prípade pisateľky mailu nie je možné. Často sa takéto pozemky označujú za menej kvalitné.

Je to ale pravda?

Ja som naopak názoru, že ak je pre Vás pozemok zaujímavý, nezavrhoval by som ho, napriek tomu, že je vstup z juhu. Vždy to treba posudzovať komplexnejšie. Napríklad, ak je pozemok za výhodnú cenu a trebárs južný pozemok by bol o určitú sumu drahší, zvážte toto:
Je predražený pozemok, kde sa dá postaviť energeticky o niečo lepší dom, len čisto z celkovej finančnej bilancie zmysluplný?

Navrhnúť nízkoenergetický dom na pozemok s južným vstupom je samozrejme komplikovanejšie na návrh a ovplyvňuje to aj vnútorne riešenie domu. V letnom období ale napríklad severná terasa tienená samotným domom je príjemná a často mám dokonca požiadavky od klientov, ktoré sú proti všeobecným trendom. A to, že sa chcú vyhnúť letnému slnku na terase. Niekomu takéto pozemky preto vyhovujú.

Osobne, ak by som mal južný pozemok, a bol by pre mňa niečim zaujímavý, nebál by som sa toho. Kľudne aj veľké presklenné okná do severnej záhrady – samozrejme za cenu vyššej spotreby. O koľko bude spotreba domu vyššia sa dá naladiť pomocou výpočtu a optimalizácie domu, ale nebude to nezvládnuteľná tragédia.

Mam jedných známych, presne s podobným pozemkom. Snažili sa vyhnúť severným oknám do záhrady, kvôli co najlepšej „nízkoenergetičnosti“ a plneniu parametrov nízkoenergetického domu. Teraz to v podstate ľutujú, lebo nevidia na deti, ktoré sa v záhrade hrajú. Už sme dokonca na jednej spoločnej akcii “vymysleli” riešenie ich problému. Stačí kúpiť kameru a LCD obrazovku

Mimochodom na severné okná nie je potrebné riešiť tienenie, ktoré je na južných nevyhnutnosťou a tiež je niečo stojí. Ak by to mali byť napríklad exteriérové žalúzie pri veľkých presklenich na juh, môžete v  prepočtoch úspor a návratnosti investície zohľadniť aj cenu nekúpených exteriérových žalúzií.

Jednoducho ako som napísal na začiatku. Posudzujte pozemky v súvislostiach. Nie podľa predpísaných všeobecných pravidiel.