UXthis! SK

UX analýza hry Fallout Shelter

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 28 Sep 2015 06:30:00 +0000

Fallout Shelter vyšiel 14. júna. Ja som si ho stiahol kedysi v júli, ale skutočne som sa do hrania pustil až v auguste. Robím to často - sťahujem si appky na horšie časy. Nechcel som začať skôr. Na Fallout hry, nech ide o ktorýkoľvek typ, si treba rezervovať čas. Nie je to ako Diablo, alebo Starcraft, ktoré vás zabavia na zopár chvíľ (alebo nadlho, ak hráte proti iným hráčom). Fallout hry sú na dlho a vždy také boli. A boli určené pre publikum s vekom nad 18, čo sa o väčšine herných tituloch povedať nedá. A to platí dvojnásobne, pokiaľ ide o mobilné hry. Dnes sa pozriem na použiteľnosť a taktiky na udržanie záujmu vo Fallout Shelter.

Gamifikáciu som riešil už zopárkrát vo svojej kariére a viem, že to nikdy nie je len o pridaní odznakov, úrovní, bodov a lišty progresu. Vždy to však pri nich skončilo a definitívne nie vždy šťastne. Skutočné herné koncepty sú často komplexnejšie a záleží na súhre týchto elementov a ich všeobecnej integrácií. Chcel som si osviežiť svoje "skills" a tak som si trochu poanalyzoval.

TL;DR

Je to dlhé čítanie (približne 20 min.), tak ponúkam súhrn:

Onboarding: Príliš dlhý, ale inak v pohode. Veľa vysvetľovania naraz.
Použiteľnosť: V hre chýbajú vysvetlivky a pomoc.
Použiteľnosť: "Drag and drop" a dvoj-ťuk gestá sú nešťastne integrované.
Záujem: Začiatočná hra a stredná hra sú naozaj dobre spracované a držia hráča v strehu. Koniec naopak úplne o ničom.
Emócie: Použité štyri typické spôsoby odmien.
Emócie: Veľa zmätku pri mimoriadnych udalostiach a nejasností herných mechaník.
Emócie: Pomenovávanie a zbrane, či oblečenie sú dobrým spôsobom personalizácie.
Monetizácia: Absencia záverečnej hry komplikuje monetizáciu. Slabé vysvetlenie hodnoty ponúkaných balíkov.

Čo je Fallout Shelter?

Fallout, v preklade rádioaktívny spad, je zasadený do sveta po nukleárnej vojne, plného suchého humoru a sarkazmu a všelijakých kreatúr zmutovaných vďaka pretrvávajúcej rádioaktivite na zemskom povrchu. Samozrejme, to sa netýka diania pod povrchom. Fallout Shelter je hra pre mobily, v ktorej staviate svoje podzemné mravenisko (atómový bunker) z perspektívy riaditeľa. Ten musí manažovať základné zdroje (suroviny) a zabezpečiť, aby komunita bunkra prekvitala blahobytom. To znamená záruka energie pre beh jednotlivých miestností a dostatok vody a jedla. Ďalšie menej podstatné zdroje sú šťastie (v percentách) a peniaze (tzv. "caps", úplne napravo).

"Onboarding"

Znamená to: vstupná skúsenosť z produktu. Onboarding slovo doteraz neexistovalo, ale vďaka portlandskému dizajnérovi S. Hulickovi už áno. Ten onboarding definuje ako pravdepodobnosť úspechu pri adaptácií produktu. Mal som možnosť ho vidieť rozprávať naživo na miestnom meetupe, ale nikdy nespomenul, že...

Onboarding nezachráni zlý produkt.

Základným pravidlom onboardingu v prípade hier je sa čo najskôr dostať do samotného hrania. V prípade Fallout Shelter sa dostávam do menu s jediným tlačidlom "vstúpiť do bunkra" (zbytočné, ale nie je to žiaden blok, pretože aspoň ide o jednoznačnú voľbu). Druhá obrazovka ma núti si vybrať jednu pozíciu, kde sa budú moje kreácie ukladať. Po tom nasleduje pomenovanie bunkra. Tieto tri kroky mohli byť úplne vynechané a prezentované neskôr.

Môže to znieť akokoľvek divne, ale tieto nastavenia pred samotným hraním často nie sú až taký obrovský problém. Motivácia hráčov je natoľko veľká, že tým proste preskáču. Ale treba zvážiť, či sú cennejšie takto preskákané kroky, alebo budovanie záujmu v hre. Príbehu sú venované dve obrazovky a to je tak akurát. Potom krátke predostretie cieľov - parádny bunker. Trochu zbytočné v tomto žánri. Vysvetlenie konceptov ako SPECIAL a fungovanie miestností mohlo počkať. Znie to skôr ako niečo, čo by som si mal zapamätať na neskôr.

Okrem toho ma na iOS hra donúti sa prihlásiť do "Games Center", čomu sa asi nedá predísť (video). Na Androide sa na prítomnosť Google Play Games hra nepýta, až pokiaľ to nie je nutné.

Na predstavenie pravidiel hry dizajnéri zvolili vysvetlivky, t.j. manuál v krokoch. Postupne odkrývajú ovládacie prvky a možnosti interakcií. Najskôr vysvetlia, ako postaviť miestnosť. Potom, ako do nej priradiť pracovníka a ako zožať úrodu jeho práce. Takýto postup je populárny, ale existujú aj kreatívnejšie spôsoby, ako ochutnať, čo vlastne hra ponúka hneď na začiatku.

Od tohto momentu začínajú problémy. Vysvetlivky obsahujú príliš veľa textu a často je len okrajovo súvisiaci s akciou, ktorú práve robíte: Vysvetlenie, prečo postaviť elektráreň má prísť pred, alebo po vykonaní tejto akcie. Nie počas.

Manuál je trochu dlhší, akoby sa žiadalo. Vidno to aj na ďalšom videu, kde už po postavení miestnosti hráčka nevenuje pozornosť vysvetlivkám, a preto nebude neskôr rozumieť, ako fungujú základné pravidlá tejto hry.

Mikrointerakcie

Hry majú veľké množstvo mikrointerakcií a tieto detaily skvele dotvárajú celú hru. Je to zároveň dobrý tréning na ich navrhovanie a spozorovanie. Spomeniem zopár z nich...

Do nevyužitej miestnosti sa nasťahujú myši (postupne mi začne vadiť, že tam tie malé bodky pobehujú).
Hra je plná sarkazmu a poznámky obyvateľov sú vcelku úsmevné. A niekedy vám naznačia, čo potrebujú podobným spôsobom.
Nudiaci sa obyvatelia sa len tak prechádzajú a bavia sa s ľuďmi z iných miestností. Štandardne v bunkri veľa pohybu nie je a preto ide o rozrušujúci prvok, ktorý zachytí pozornosť hráča.
Miestnosti sú zhasnuté, keď sa vrátite do hry po dlhom čase. Je to jemné naznačenie, že hra beží vo vegetatívnom stave, kým nie som prítomný.

Všetky tieto mikrointerakcie sú skvele premyslené a každá z nich je veľmi príjemnou a delikátnou dizajnérskou záležitosťou.

Použiteľnosť

V hrách je často použiteľnosť v rozpore s náročnosťou.

A nemalo by to tak byť. Stane sa potom to, že hráč viní sám seba za nedostatočnú presnosť pri ovládaní, alebo nedobre odkomunikovanú informáciu, prípadne iné udalosti mimo jeho kontrolu. Zle navrhnuté prvky sa stanú tým, čo ma na hre začne po čase hnevať. Fallout Shelter má v tomto ohľade veľmi zlú pozíciu. Tak si to zhrniem od toho najhoršieho:

Jednoznačný víťaz v tejto kategórií je: Použitie rovnakého gesta na ovládanie hry a posúvanie obrazovky. V tejto hre je to úplne peklo a verím, že neskutočne veľa hráčov práve tento fakt bude nesmierne hnevať. V nasledujúcom videu je gesto na presun obyvateľov bunkra obrovskou prekážkou v dokončení manuálu.

Rovnako to platí o "dvojťuku". Ak hra vyžaduje veľa ťukania do obrazovky, nepriradím dvojťuknutie na priblíženie (aj napriek tomu, že je to platformová konvencia). Každá zo zelených ikoniek nižšie vyžaduje ťuknutie. Neskutočný priestor pre chyby ovládania.

Na webe sme sa naučili, že posúvať stránku bez používateľovho pričinenia väčšinou znamená stratu kontroly nad základnou interakciou, ktorou scroll určite je. Vo Fallout Shelter sa to napríklad prejavuje tak, že sa obrazovka presunie na miesto nejakej udalosti automaticky, bez hráčovho pričinenia (angl. autozoom). Napríklad takto, keď sa ide "na vec", čo nemá žiaden vplyv na dianie v bunkri a teda priblíženie obrazovky je len otrava.

Affordance, alebo indikácia, ako s daným prvkom pracovať je štandardným problémom herných rozhraní. Na obrázku nižšie som červenou farbou vyznačil miesta, ktoré nevyzerajú ako tlačidlá, ale v skutočnosti nimi sú. Aj po dokončení manuálu je nutné pripomínať, ako herný koncept funguje pre ľudí, ktorí si hru pustia raz za čas (to sú tí, ktorí najskôr minú peniaze na zjednodušenie, alebo urýchlenie hry). Tieto miesta som vyznačil žltou farbou a mohli by ponúkať vysvetlivky.

Výraznými chybami použiteľnosti je určite prehliadanie zoznamov zbraní, oblečenia a celkovo obyvateľov bunkra. Niekedy sa scrolluje horizontálne, niekedy vertikálne a nehovorím o tom, že takéto zoznamy by nemali byť v maličkých modálnych oknách. Na obrázku vyššie je vidno naraz len tri záznamy (fialovou farbou), tie sa potom ťažko porovnávajú...

Označovanie obyvateľov a ich liečenie počas boja je kritická interakcia (hráč je v strese vďaka mechanike trestu). Ukazovatele života sa prekrývajú a tak je veľmi náročné ustriehnuť ich. Ďalším problémom je efektívnosť manažmentu. Naozaj nie je jednoduché skontrolovať zbrane a oblečenie, ktoré obyvatelia bunkra používajú, prípadne ako dlho bude trvať ich tréning.

Záujem

Použiteľnosť teda nie je silnou stránkou herného priemyslu. Ale nie je ani hlavnou hnacou silou. Tou je záujem (angl. engagement). A ten je tu poriešený neskutočne dobre.

Dlhodobé ciele sú:

Bezpečnosť, o ktorú sa nebude treba starať. Všetci obyvatelia majú mať dobré zbrane a vysoký level.
Zdroje, o ktoré sa nebude treba starať.
Pekne vyzerajúci bunker. Miestnosti budú rozložené podľa nejakého vzoru.
Dobre vytrénovaní obyvatelia (ich SPECIAL charakteristiky).
Zbierka unikátnych obyvateľov, oblečení a zbraní.

Krátkodobé ciele sú:

Zber zdrojov (energia, jedlo, voda).
"Level up!"
Povýšenie SPECIAL charakteristiky
Za týždeň v hre je odmena jeden extra obedár (angl. lunchbox).
Peniaze
Odomykanie miestností v hre (nie všetky miestnosti sú dostupné zo začiatku)
Úlohy

Fallout Shelter geniálne spravuje mieru záujmu práve vďaka správnej rovnováhe krátkodobých a dlhodobých cieľov. Dobre navrhnuté hry sú vždy rozdelené do troch hlavných časovaných úsekov: začiatočná hra (angl. early game), stredná hra (angl. mid-game) a záverečná hra (angl. end game). Vždy, ale vždy existuje nejaký ukazovateľ, ktorý vymedzí, v ktorej časti hry sa hráč nachádza. Tuto je to počet obyvateľov. Odhadom 0 až 50 obyvateľov je začiatočná hra, od 50 do 100 stredná hra a všetko ostatné je záverečná hra.

Začiatočná hra

Začiatočná hra je najskôr o manažovaní zdrojov. Je teda nutné ustriehnuť, či pár produkčných miestností na energiu, jedlo a vodu dostatočne pokryjú dopyt bunkra. Ide len o balansovanie zdrojov voči počtu obyvateľov. Pomáhajú pri tom dobrovoľné bočné úlohy. Tie prinášajú trochu zmeny do štandardného zberu zdrojov. Jednoduchá stratégia, ktorej väčšina dospelého publika rozumie z iných hier, prípadne pochopí systém veľmi rýchlo. Pre mladších hráčov je to vcelku problém a manažment zdrojov nie je zrovna lákadlom pre toto publikum.

Začiatočná hra tiež predstaví systém obedárov (angl. lunchbox). Je to tzv. variabilná odmena, v ktorej sa vždy nachádza nejaká prémiová vec (obyvateľ, zbraň, oblečenie, veľa peňazí). Hráčov to motivuje k plneniu bočných úloh a prihláseniu sa do hry každý deň (po 7 dňoch každý získa jeden obedár). Ide o psychologickú taktiku, tzv. fixná odmena, kde za jednoduchú, takmer nulovú snahu odmeníte hráča. Ide o istotu, s ktorou môže rátať. Jediné, čo musí spraviť je vojsť do hry.

Fixná odmena je ako výplata bez práce. Takmer.

Stredná hra

Jeden zo spôsobov, ako priniesť trochu záujmu do strednej hry sú variabilné udalosti. V tejto hre sú to nájazdy banditov, rádioaktívnych švábov (angl. radroach), "krtko-potkanov" (angl. molerat) a "smrteľných pazúrov" (angl. deathclaw), ktoré sa objavujú úplne náhodne a so stúpajúcou intenzitou. V strednej hre začne hráč objavovať taktiky na zefektívnenie chodu miestností vďaka vylepšeniam a zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov týchto miestností. Zber zdrojov je už nudným prežitkom zo začiatočnej hry.

Vynikajúcim konceptom vo fáze strednej hry je definitívne vysielanie obyvateľov na objavovanie vonkajšieho sveta, na expedície. Zväzuje to dokopy všetky časti hry a navyše generuje úžasnú mieru záujmu:

Obyvateľ musí mať dobrý tréning.
Musí mať zásoby na seba-liečenie (angl. stimpacks).
Počas objavovanie nachádza zbrane a oblečenie. Niekedy aj unikátne kúsky. (viac inforácií si môžete prečítať o "Skinner box")
Čím dlhšie objavuje, tým je väčšia šanca na nájdenie lepších vecí a zároveň sa zvyšuje aj šanca, že natrafí na silnejších nepriateľov a eventuálne smrť.

Táto mechanika je úžasná najmä kvôli neistotám. Je to ako gemblovanie. Vyskúšajte a budete odmenení, skúšajte pridlho a budete potrestaní. Dôležité je, aby trest nebol príliš tvrdý. To má negatívny vplyv na záujem. Správne vyváženie trestu je kľúčové.

Záverečná hra

V záverečnej hre je hra oveľa náročnejšia na čas. Dlhodobé cieľa sa začnú spĺňať. Menežment produkčných miestností už nie je žiaden problém. Nájazdy môžu byť stále smrteľné, ale vďaka skúsenosti zo strednej hry sa stali trochu zbytočným prvkom. Bunker sa zmenil na SPECIAL manufaktúru a všetci obyvatelia sú skvelí vo všetkom a postupne získavajú úžasné zbrane a vtipné oblečenie. V tomto momente sa hra stáva monotónna a opakujúce úlohy sú otravnými komplikáciami. Fallout Shelter je mini-hra a jej tvorcovia očakávajú, že hra skončí kdesi v tomto bode. Záujem hráča začína prudko klesať, lebo okrem zberu unikátnych zbraní a oblečenia tu nič iné nie je.

Mnoho hier využíva notifikácie ako spôsob prilákania ľudí späť do hier. Je to nesprávny spôsob, ako lákať ľudí k interakciám a zneužíva systém notifikácií, ktorý by mal slúžiť na dôležité oznámenia. Fallout Shelter to nerobí, pokiaľ mu to neprikážete a to ma naozaj potešilo.

Emócie

Mechanika odmien je skvelým spôsobom, ako budovať pozitívne emócie a záujem u hráčov:

Fixná odmena (obedár po 7 dňoch)
Variabilná odmena (nie každý obedár obsahuje cennú vec)
Nečakaná odmena - ide o koncept, kde je hráč odmenený bez toho, aby to bolo niekde spomenuté (v tejto hre neexistuje).
Lotéria (vyslanie obyvateľa na expedíciu, kde môže zomrieť, ak je tam pridlho)
Sociálna odmena - ide o koncept, kde je hráč odmenený iným hráčom (v tejto hre neexistuje).
Ocenenie za mimoriadnu snahu (angl. achievement, vyzbieranie všetkých unikátnych predmetov)

Tresty sú, naopak, oveľa menej efektívny spôsob. Tak napríklad prestavba miestností je mimoriadne zväzujúca a náročná. Ak som spravil chybu kdesi na začiatku a postavil nejakú miestnosť zle, bude ma to stáť veľa prostriedkov neskôr. Čím viac miestností postavím, tým drahšími sa stávajú. Ak nejaké zbúram, cena neklesá. Jeden z dlhodobých cieľov je vybudovať krásne zorganizovaný bunker. Hra nie je voči tomuto cieľu zhovievavá.

Mimoriadne udalosti, ako napríklad útok banditov, sú kruté. A kruté najmä kvôli použiteľnosti spomínanej vyššie. Veľakrát ma doslova rozčúlilo, že mi prekrývajúce panely zabránili identifikovať zranených obyvateľov bunkra, alebo že som ich nevedel presunúť niekde inde včas.

Veľa vecí ohľadom hry som musel hľadať na webe: čo sa deje, keď v hre nie som? Ktoré SPECIAL slúži na čo? Ktoré SPECIAL je dobré na expedície? Čo robí Mr. Handy? Čo sa stane ak niekto zomrie? Záleží na dĺžke expedície? Tieto otázky nevedela hra zodpovedať dostatočne a môj prvý pokus o bunker skončil vyhubením potkanmi aj vďaka nedostatočným vysvetleniam konceptov. Strach z niektorých nezodpovedaných otázok nepridáva na hrateľnosti.

Špecifickou zložkou budovania vzťahu k hre je personalizácia elementov. Hráč si vymyslí vlastný systém, ako obliekať svojich obyvateľov, prípadne ako ich pomenuje. Možnosť premenovať ktoréhokoľvek obyvateľa je skvelý spôsob na budovanie vzťahu s jednotlivými postavičkami. Už to nebude generický človiečik, ktorého vyšlete na výpravu, ale bude to hrdinský John Snow. Ďalší zaujímavý spôsob na mierne tvarovanie emócie hráča je spätná väzba. Nielen, že je prehľad o šťastí obyvateľov stále na očiach, ale z času na čas sa na obrazovke objaví tútor z úvodu hry. Umocní vážnosť momentálnej situácie, napríklad takto pri narodení dieťaťa:

Príjemnú kartovú metaforu použili dizajnéri na otváranie obedárov, kde zámerne posledná karta je vždy tá unikátna. Verím, že je to uspôsobené generácií 80-tych až 90-tych rokov, kde otváranie balíkov kartičiek vždy znamenalo skvelý zážitok. Využíva to napríklad aj mega-populárny Hearthstone.

Monetizácia

Verím, že súčasný systém veľmi dobre nefunguje. Skutočnosť, že prakticky neexistuje žiaden obsah pre záverečnú hru, sa premieta aj na tom, ako veľmi hráči do nej investujú. V záverečnej hre je najväčšia šanca, že hráči požadujú nový obsah za "každú cenu". Masívna kampaň pri spustení Fallout Shelter priniesla zisky z tých, ktorí sú fanúšikmi, prípadne sledujú herné dianie a sú ľahkým cieľom pre monetizáciu, ale svet online hier sa posúva najmä vďaka udržateľným modelom (rekurentné platby, freemium, vysoká nákupná cena a pod.). Fallout Shelter síce zarobil za prvý týždeň niekoľko miliónov, ale z dlhodobého hľadiska to nevidím ružovo.

Monetizačný model tu nie je veľmi agresívny. A to mi mimoriadne imponuje. Práve vďaka "freemium" modelu nehrávam mobilné hry. Odpudzuje ma, že musím hrať bez vedomia, koľko ma to bude stáť. Fallout Shelter systém je správny. Nákupné okno v hre je navrhnuté trochu vágne a zatiaľčo možnosť "ochutnať" z obedára je mi ponúknuté od samého začiatku, Mr. Handy je len kus textu vysvetľujúci, že plní opakujúce sa úlohy, ako zbieranie zdrojov. Musím uznať, že jeho skutočné využitie je trochu otázne (funguje len na jednom poschodí, alebo zbiera peniaze) a že keby som vedel o jeho funkciách, asi by som si rozmyslel, či zaň zaplatiť.

Typická sociálna vrstva vo Fallout Shelter úplne chýba. "Leaderboards" (angl. zoznam najlepších hráčov) sú príliš malým krokom v tomto smere. Vynechali to, čo ľudí pri ostatných podobných hrách otravuje (spamovanie svojich známych cez sociálne siete). Pre nás, hráčov, pekné gesto, ale nie veľmmi vhodné pre marketing. Zároveň sa mi na Androide začala objavovať reklama tesne po tom, čo som si Fallout Shelter nainštaloval. Zobrazila sa mi presne trikrát a potom už nikdy. Možno to bol tiež jeden z testov, ako zarobiť. Ak to bol naozaj Fallout, je to veľmi tenký ľad na takéto experimentovanie.

Záver

Fallout Shelter je skvelý, žiadna bežná záchodová hra. Priaznivcov sveta Fallout určite upúta hneď, tých ostatných príjemne spracovaným freemium modelom neskôr (vďaka vysokým pozíciám v App Store a Play Store). Chyby použiteľnosti ma miestami vytáčali, ale po čase som si zvykol, ako na tieto nepresné a otravné interakcie. To, akým spôsobom tu zintegrovali nápady z iných hier (otváranie balíčkov, herný koncept stavania veže, bočné úlohy, ocenenia, kolekcie zbraní a oblečenia) a prepojili ich v expedíciách mimo váš bunker, je skrátka geniálne a mimoriadne ma bavilo tento koncept doťahovať do úplných krajností. Napokon som si kúpil jeden z ponúkaných balíkov, ale nie pre jeho výhody, alebo nevýhody, ale pre to, lebo by som chcel túto hru vidieť rozvinúť svoj potenciál ďalej.

UX múzeum

noreply@blogger.com (Jules) — Thu, 20 Aug 2015 06:00:00 +0000

Píše sa rok 2050. Polovica Zeme je neobývateľná, kvôli znečisteniu. Stojím pred dverami obrovskej nemodernej budovy postavenej v štýle architektúry konca 20. storočia s veľkým neónovým nadpisom "UX múzeum". Vstupujem dnu v nádeji, že objavím UX vzory, ktoré už dávno zmizli z digitálnej scény. Konkrétne tej webovej.

"Načítavam" poletuje vo vzduchu predomnou. Pred 50 rokmi bol internet naozaj pomalý a záležalo na každom detaile, ktorý ho dokázal zrýchliť. Tento text a inštalácia potrebných doplnkov slúžil pravdepodobne ako privítanie na web stránky... Oh, omyl. Privítanie nasledovalo po tom, čo tento text zmizol.

Podľa štatistík z roku 1990-2000 najčastejšie používaným prvkom všetkých moderných digitálnych rozhraní bolo tlačidlo "Skip intro" (preskočiť privítanie), preto som vedel, aké je správne riešenie a zareagoval som rovnako, ako internetový pračlovek a preskočil som nudnú animáciu. To, čo sa deje potom je oveľa zaujímavejšie. Prihovorí sa mi naozaj nedbanlivo vystrihnutá silueta sprievodcu zo zeleného pozadia, ako sa to nosilo kedysi pred storočím v televízií.

Zľakol som sa. Chcem ho dať preč, zrušiť ho. Láka príliš veľa pozornosti. Netrafil som sa na tlačidlo pauza. Kurnik šopa. Obzerám sa, či si tento môj prešľap niekto všimol. Nikto tu nie je, ale ozvena jeho hlasu mi ešte stále rezonuje v hlave. Viem, že som v oddelení virtuálnych sprievodcov. V pozadí utlmene drnčí David Haselhoff, kráľ zeleného pozadia. Ako prechádzam okolo všemožných otravných hovoriacich hláv, dozvedám sa, že prežili až do roku 2042 vďaka porno priemyslu a virtuálnej realite. Obzerám sa, lebo viem, že mi v tejto časti chýba jeden ultimátny kúsok. Ah, tu je, konečne.

Popisok exponátu bol prekvapivý. Názov: Clippy. A potom už len samé hanlivé slová. Nerozumiem prečo. Dozvedám sa, že Clippy skonal v roku 2001 a s ním aj všetky ostatné snahy o interaktívnych sprievodcov. V tomto oddelení je naozaj hŕba srandy. Internet musel byť plný príjemných uvítacích monológov. V roku 2013 to opäť niekto skúsil so sprievodcami. Popisok je síce odtrhnutý, ale viem prečítať názov, Slackbot, a pár riadkov hovoriacich o dialógu. Po Slackbote tu už nie je nič, len holografický sprievodcovia z tridsiatych rokov 21. storočia.

Po sprievodcoch vchádzam do sekcie vyskakovačky. Hneď ako prekročím čiaru upozorňujúcu na nebezpečenstvo pre epileptikov, švacne sa mi do tváre vyskakovacie okno, ktoré mi hovorí, že som 100 000. zákazník a že som vyhral. Vidím, že sa dá toto okno zrušiť veľkým tlačidlom v strede, ale moja intuícia mi vraví, že to bude trik. Toto okno sa dá jednoducho obísť a nemusím ho zavrieť!

Exponát sa volá pop-up a autorom je Ethan Zuckerman (1996, wiki). Popisok ma vyzýva, nech ho aj tak skúsim zavrieť pre očarujúcu skúsenosť zo surfovania webstránok v roku 1998. Idem do toho.

Tento fenomén prežil na počítačoch nasledujúce dve dekády vďaka pirátskym stránkam a produktu MacKeeper (len pre Mac).

Okolo roku 2012 bol internet drsným miestom. Pokojne dožívajúci pop-up bol vytlačený oveľa nepríjemnejším modálnym oknom (2003), okolo ktorého práve prechádzam plný nenávisti. Vzostup modálneho okna označoval začiatok novej vlny odporu a všetci vieme ako to dopadlo. Modálne okno sa nedalo obísť ako pop-up. "Zaručene" fungujúca reklama očarila svet po roku 2014 a bol na vzostupe ešte dlho po tom. Boli to temné časy web stránok. Doslova temné časy, pretože stránky sa nepomerne viac krát zobrazovali zatemnené, s jedným svetlým elementom - modálnym oknom, ako tie nezatemnené.

Moji rodičia ma zvykli strašievať modálnym oknom s reklamou, keď som ako dieťa neposlúchal.

V tejto časti UX múzea sa dozvedám o histórií a typoch modálnych okien. Ich vzostup bol neuveriteľný. Najskôr prívetivé "lajknite nás na Facebooku" na mieste privítania, potom "prihláste sa na odber noviniek" s veľmi podobnou ambíciou, alebo otravný "hello bar". Modálne okno bolo kedysi veľmi užitočným riešením v digitálnych produktoch, až neskôr sa z neho stal nástroj marketingu.

Konečne opúšťam túto smutnú časť múzea. Bam! Klinec do rakvy zatĺka "exit-intent" okno (s účelom opustiť stránku). Osloví ma možnosťami, ktorým sa ťažko odoláva: zostať v tejto časti múzea a využiť zľavu 50% na suveníry pre známych, alebo ju opustiť a sklamať ich. Mám zlý pocit, že ich sklamem...

Hero image, v preklade 'hrdinský obrázok'. Názov ďalšej miestnosti je veľmi správne kompozične uložený na krásne štylizovanom mierne rozmazanom obrázku v pozadí. Podľa spoločnosti Alphabet Dominion (pred rokom 2015 skôr známej ako Google) zaznamenal hrdinský obrázok vzostup oveľa skôr. V roku 2005 sa začal objavovať, ale skutočnú slávu prežil v roku 2011, keď oficiálne vznikla aj natívna podpora pre obrázky tohto druhu. Web sa podobne vyvíjal ďalších 15 rokov. 15 rokov v internetovom svete je 70 rokov reálneho života (podľa E.Reissa). Je neskutočné, ako dlho sa v minulosti tieto trendy dokázali udržať. Dnes je všetko oveľa rýchlejšie, podobné trendy majú životnosť zopár hodín a nie rokov!

Paradoxom je, že predchodcom statických obrázkov boli tie pohyblivé. Na hodine marketingu nám vravievali, že ak uvidíme rotujúci úvodný obrázok, máme si spomenúť na padlých UX dizajnérov, vo vojne proti marketingu. Automaticky obmieňané úvodné prezentácie boli na webe približne od roku 2000, vrcholili v 2012 až do 2014, kedy sa vytratili z väčšiny stránok, ktoré ich predtým natoľko preslávili. Aj vďaka vlne odporu samotných marketérov. Zaujímavé je, že rotujúce úvodné obrázky vošli do módy opäť v roku 2017, ale o tom v tomto múzeu nie je ani zmienka.

Oveľa väčšia pozornosť je venovaná úvodným videám na pozadí. Najskôr šlo o videá klasických formátov ako YouTube, neskôr automaticky hrajúce videá. Dizajnéri čoskoro pochopili, že tieto videá vyjadrovali zbytočné zdržanie a častokrát netlmočili to, čo mali. Paralelne vošiel do módy iný spôsob, ako spraviť web viac dynamickým... "parallax". V tomto priestore plynie čas akosi pomalšie. Alebo som to ja, kto kráča príliš rýchlo? Steny sú pozadu, obrazy na stenách sú popredu, svetlá a drapérie sa vlnia podľa toho, či spravím krok vpred, či vzad. "Pomoc", ticho si šepkám popod fúz. Popisok exponátu sa vznáša vo vzduchu a zdá sa, že ostatné pravidlá tejto miestnosti naň neplatia.

Parallax vznikol v roku 2011 a vymyslel ho Ian Cole pre Nike ("Nike Better World"). Skutočný vrchol zažil na prelome roku 2012 a 2013. A potom už len fragmenty a rôzne varianty tohto konceptu, ktoré sa objavovali ešte ďalšiu desiatku rokov. Nedobrá adaptácia pre mobilné zariadenia, použiteľnosť a technické problémy tohto impozantného vizuálneho prevedenia vyvolali jeho zánik. Uznávam, parallax ma spočiatku oslovil, ale po chvíli mi z tejto miestnosti prišlo zle.

Vidím východ do átria. Vyzerá, že chodba, v ktorej som sa ocitol existuje len pre to, aby viedla k tomuto východu. Nejako sa mi to nepozdáva. Prvý krok a ja zakopávam o plechovku "Spam". Zrýchlim krok, a bannerom na chodbe nevenujem pozornosť. Oni ma aj tak dobehnú, teraz, keď už ma videli. Spam prežil bez problémov celých 6 dekád verejného internetu, od momentu, keď ho Monty Python prvý krát korunovali ako niečo, po čom nikto netúži, ale primieša sa všade...

Koniec prvej časti.

UX dizajn je doteraz často považovaný za súčasť marketingu. Vo webdizajne to platí duplom. Dôvod, prečo UX múzeum existuje je krátka životnosť komplexných riešení na jednoduché problémy. Takéto riešenia sa rýchlo "okukajú", prípadne preváži hodnota otravnosti, ako užitočnosti. A niekedy je to len slepá nevedomosť dizajnérov o tom, ako ľudia stránky používajú.

Nabudúce uvidíte: ako sa v skorých rokoch internetu transformovali filozofie pre navrhovanie webov (a digitálnych produktov) a prečo niektoré prežili dodnes a tiež o osude dizajnu v 40. rokoch 21. storočia.

Microinterakcie, časť druhá: Tvorba

noreply@blogger.com (Jules) — Thu, 02 Jul 2015 06:00:00 +0000

Takmer rok a pol dozadu som začal prvý seriál na tomto blogu o mikrointerakciách. Bol to najmenej úspešný článok, aký som kedy publikoval (návštevnosť voči času na stránke). Už som v ňom nechcel pokračovať. Tento blog je mojím poznámkovým blok(g)om, a preto svoje pôvodné úmysly úplne nekonzistentne ignorujem a budem pokračovať v tomto seriáli aj napriek nepriazni čísel. Pôvodne mal mať dve časti: prvá tzv. "microcopy" a časť druhá zameraná na tvorbu.

Takto som mikrointerakcie popísal naposledy:

Mikrointerakcie sú malé detaily vyrobené pre potešenie. Sú to tie detaily, ktoré vyčarujú úsmev na tvári, pri ktorých si v duchu poviem: „Paráda!“ A ak si nič nepoviem, vždy som rád, že tam sú. Sú to používateľské scenáre, určené pre jednu jedinú vec, ktorú robia naozaj dobre.

Pri tvorbe mikrointerakcií mi rezonujú v hlave tieto slová: "pre potešenie", "som rád, že tam sú", "jeden účel a poriadne". Rád sa nad mikrointerakciami zamýšľam spôsobom, že nijako neovplyvnia hlavný používateľský cieľ (t.j. makro). Sú to skvelé detaily produktov, ktoré nemusíme spomenúť v sekcií "features". Dizajn mikrointerakcií môže prebehnúť aj v neskoršej fáze návrhu produktov. Vo väčšine prípadov takto prilepované dizajnové elementy nedopadnú dobre a často smerujú k "feature creep". Pri mikrointerakciách je to inak. Nikdy ich nie je dosť.

Mikrointerakcie vytvárajú momenty, ktoré nie sú nevyhnutné, ale stelesňujú podstatu UX: priniesť potešenie z používania služby alebo produktu.

Dan Saffer vo svojej knihe venovanej mikrointerakciám rozdeľuje ich proces tvorby na štyri hlavné časti:

Spúšťače (angl. triggers)
Pravidlá (angl. rules)
Spätná väzba (angl. feedback)
Cykly a módy (angl. loops & modes)

Spúšťače (1.) majú byť prvým krokom používateľa pri mikrointerakcií. Pre dizajnéra sú to jednoznačne pravidlá (a cieľ, 2.), lebo definujú problém, jeho rozsah a komplexnosť. Nie jeho riešenie.

Poznámka: Ak vás teória nezaujíma, celú časť o pravidlách, spúšťačoch, spätnej väzbe a cykloch preskočte rovno na riešenia z praxe v časti "UX riadené mikrointerakciami".

Pravidlá a cieľ

Každá mikrointerakcia musí mať schému, model, podľa ktorého sa riadi. Tento model je súhrnom pravidiel a musí byť veľmi ľahko čitateľný. Používatelia by mali byť schopní vytvoriť si mentálny model mikrointerakcie veľmi jednoducho a bez minimálnej pochybnosti. No a pohonom pre vytvorenie takéhoto modelu je stanovenie cieľov.

Cieľ má byť finálny a nie medzikrok nejakého procesu. Napríklad, cieľom mikrointerakcie pre diktovanie textu na mobilnej klávesnici nie je nadiktovať text, ale jeho správne vloženie do políčka, kde píšeme.

Podľa Saffera pravidlá stanovujú toto:

Ako odpovedá mikrointerakcia na spúšťač? (viacej v časti o spúšťačoch)
Akú má používateľ kontrolu nad interkaciou?
Aká je postupnosť krokov v čase?
Aké dáta / informácie / zdroje interakcia vyžaduje a odkiaľ? aké dáta môžem zbierať?
Aké sú používateľove vstupy? Aké sú štandardné voľby (angl. "defaults")?
Aké môžu nastať chyby? Ako ich opraviť?
Aké algoritmy interakcia využíva?
Akú spätnú väzbu viem poskytnúť a kedy ju poskytnúť? (viacej v časti spätná väzba)
Ako často sa interakcia opakuje? (viacej v časti o cykloch)
V akom stave sa mikrointerakcia nachádza? V akom používateľ? Čo sa stane, keď interakcia skončí? (viacej v časti o módoch)

Všetky tieto otázky pomáhajú pri tvorbe mikrointerakcií: Odpovedaním na ne sa mi vždy vyjaví niekoľko možných riešení tam, kde riešenia nie sú nevyhnutné, ale určite by ich každý privítal. Pár pomôcok, ako uspieť v tvorbe pravidiel mikrointerakcií:

Nezačínaj od nuly! Vždy existuje niečo, od čoho sa možno odraziť.

Ak nastane niekde chyba, porozmýšľaj, či sa nedá opraviť automaticky!

Prenes dáta dopredu, ale zároveň zjednodušuj komplexnosť!

Motiváciu pre tvorbu mikrointerakcie odôvodni biznis-cieľom a používateľským cieľom, obe s rovnakou váhou!

Spúšťače

Manuálne - spustené priamou interakciou (teda sami sme zodpovední, kedy sa spustia). Napríklad známe "Potiahni pre obnovenie" (angl. pull to refresh), "Potiahni pre odomknutie" (angl. slide to unlock), alebo jednoducho akýkoľvek interaktívny prvok (tlačidlo, prepínač, odkaz).

Neviditeľné - manuálne spúšťače bez "affordance", t.j. ilustrácie interakcie. Dozvieme sa o nej len vďaka náhode, alebo nám o nej niekto povie a pod.). Napríklad tzv. skrytá funkcionalita, skryté vlastnosti (angl. "easter eggs"), gestá, hlasové povely. Dobrý príklad je vymazanie dočasnej pamäte v Chrome pri pravom kliknutí na obnovenie stránky, alebo Photoshop a "Uložiť pre Web..." + [ALT]:

Systémové - spustené bez priamej interakcie, na základe nejakej podmienky (teda ich nemôžme ovplyvniť). Napríklad zvuk, ktorý sa prehrá pri prijatí správy, spustení počítača a pod.

Spätná väzba

Každý krok navrhnutý v pravidlách by mal nejako naznačiť, čo sa deje. Neskôr možno prefiltrovať, ktoré zo spätných väzieb nie je potrebné zobraziť, aby ich nebolo až príliš veľa. Štandardne sa jedná o spätnú väzbu:

po manuálnom spúšťači ("Aha, niečo som urobil!")
po systémovom spúšťači, ak radikálne ovplyvnil systém (alebo mikrointerakciu samotnú) ("Aha, niečo sa stalo samo!")
po porušení pravidiel ("Aha, niečo som spravil nečakane!")
po systémovej chybe alebo zmene ("Aha, niečo sa pokazilo / začalo / skončilo!")
počas procesu ("Aha, niečo sa deje!")

Kanál pre spätnú väzbu je vizuálny (animácia, farebnosť, škálovanie...), zvukový (angl. "shwoosh" pri odoslaní emailu na OSX) alebo haptický (vibrácia, odpor tlačidiel, ovládača a pod.). Interakcia s manuálnym spúšťačom takmer vždy vyžaduje vizuálny kanál pre spätnú väzbu.

Spätná väzba môže byť občas prehnaná a preto ponúkam zopár pômôcok pri jej tvorbe:

Menej je viac - zvoľ dostatočný, ale nie prehnaný spôsob, ako upozorniť používateľa!

Hovor ľudsky a premysli si, či je spätná väzba naozaj potrebná!

Absolútne zrejmé riešenia vždy vyhrajú. Staň sa Captain Obvious!

Cykly a módy

Módom sa treba vo všeobecnosti vyhýbať. Ľudia s nimi majú problémy a nielen v digitálnom svete. Vo svete mikrointerakcií hovoríme o funkcionalite, ktorá sa nám zjaví na základe nejakého pravidla. A zostaneme uväznený v tejto vetve daného pravidla až do:

konca interakcie (jednorazovo, tzv. kvázi-módy), napríklad: stlačenie "SHIFT" na klávesnici
manuálneho ukončenia módu (dlhodobo), napríklad: "Ok Google!" na Androide

Nekonečné módy musia byť nejakým spôsobom načasované (napríklad po "Ok Google!" sa po čase samé vypne). Na to slúžia cykly. Sú limitované počtom cyklov ("FOR"), podmienkou ("WHILE"), alebo nie sú limitované vôbec.
Všimli ste si na Facebooku tieto nenápadné správy, že pred niekoľkými rokmi ste zdieľali nejaký obrázok? To je dlhodobý cyklus mikrointerakcie a veľmi dobre premyslený dizajnový ťah (čo sa dialo takto pred rokom?). Rovnako všetky na mieru ušité odporúčania tovaru sú dlhodobé cykly. Viac o dlhodobých cykloch napísali v Adaptive Path.

Pomôcky pri návrhu a tvorbe cyklov a módov:

Pri dlhých cykloch si daj pozor na rozklad UX po čase!

Ak sa dá, vyhni sa módom! Módy sú zlé, okej?

UX riadené mikrointerakciami

V našej agentúre tu vo Vancouveri riešime UX na úrovni mikrointerakcií - optimalizácia konverzií je zameraná na zlepšenie čiastočných procesov. Najjednoduchšia a zároveň často najúčinnejšia zložka z persuazívneho dizajnu je využitie spolupatričnosti, tzv. sociálny dôkaz (angl. "social proof"). Pridanie vierohodného čísla je vždy skvelým zlepšením pre konverzie.

Ďalšou otestovanou a zároveň jednoduchou fintou je znefunkčnené tlačidlo pre odoslanie formulára až do momentu, keď je všetko vyplnené. Táto mikrointerakcia je ale zložitejšia, ako by sa mohlo zdať. Je dôležité uviesť, prečo je tlačidlo znefunkčnené a ako to napraviť. Sledujúc pravidlá spomínané vyššie odhalíme mnoho ďalších malých doplnkov, ktoré bude nutné nejakým spôsobom zapracovať, aby bola mikrointerakcia dokonalá. My sme to nespravili a nami navrhnuté mikrointerakcie napokon nedopadli najšťastnejšie (ani v jednom prípade).

Ďalšou mikrointerakciou, ktorú štandardne navrhujem na B2B stránky je kontaktný formulár, ktorý vám povie, či je kancelária otvorená práve v túto chvíľu, alebo nie. Tlačidlo väčšinou umiestnim blízko tváre osoby, s ktorou bude obchodný hovor prebiehať. Opäť dávam do pozornosti, že to nie je tak jednoduché, ako to vyzerá a vždy je za mirkointerakciou dosť technickej, prípadne dizajnérskej práce.

Skvelé miesto na instantnú nečakanú srandu je na konci rôznych sekundárnych konverzií (napríklad prihlásenie na odber noviniek). Jedná sa o stránku s poďakovaním a tá garantuje vysokú mieru záujmu. Tak prečo v pôžitku nepokračovať aj ďalej? Tak napríklad: ak je potrebné verifikovať email, vieme predpokladať, aké budú ďalšie kroky...

Súčasťou prvého zážitku z digitálneho produktu sú všetky nečakané stavy (tzv. defenzívny dizajn). V prípade prázdnych obrazoviek skôr známych ako "empty / blank state" je práve predpoklad ďalšieho kroku tým správnym riešením. Prvý príklad je aplikácia Inbox od Google a druhý je trochu nedotiahnutý (nepamätám si z akej aplikácie). Vyzýva do akcie, ale chýba mu možnosť, ako tú akciu vykonať zo súčasnej obrazovky...

Medzi ďalšie nepríjemné zážitky z defenzívneho dizajnu patrí napríklad známa webová chybová stránka 404. Na nej je takmer nevyhnutné komunikovať priamo (aby každý vedel, že skončil na nesprávnom mieste) a v súlade s nastaveným "tónom" komunikácie. O správnom postupe pri riešení chýb v UX som písal v článku "Tvoja vina".

Do tretice v oblasti "bolestivých" stavov sú formuláre. Chybové hlásenia sa dajú zľahčiť práve trefnou komunikáciou.

Medzi drobnosti zamerané na lojálnosť patria aj easter eggs (viď neviditeľný spúšťač o kus vyššie). Sú to detaily, ktoré je niekedy ťažké odhaliť pokiaľ neviem, čo hľadať. Z amerického veľkonočného hľadania vajíčok je odvodený dnes už "terminus technicus" pre plánovane skrytú funkcionalitu: Prázdne hľadanie na Google play zobrazí jednorožce a google.com vie odpoveď na život, vesmír a tak všetko.

Lojálnosť je dlhodobá a ťažko overiteľná veličina, ale kontextuálna reklama a overenie jej účinnosti je hračka. Takto to robí Basecamp, ak rozšírite a zmenšíte okno prehliadača.

Rovnako dobrú reklamu svojmu HR robí vimeo.com:

Veľa produktových dizajnérov mikrointerakcie podceňuje a nevidí v nich "biznis" hodnotu. Máloktorí si uvedomujú to, že pridanie nových funkcií (angl. features) môže byť menej dôležité pre biznis, ako pridanie správne navrhnutých mikrointerakcií (napríklad: príjemný registračný proces, alebo zotavenie sa z chýb pri nákupom procese). Optimalizácia týchto kľúčových momentov pridaním mikrointerakcií môže mať prínos nielen pre konverzie, ale najmä pre lojálnosť zákazníka.

Skvelé príklady mikrointerakcií zbiera Saffer na svojej stránke littlebigdetails.com a celkovo tému dobre zhrnul v prezentácií na slideshare. Schému na tvorbu mikrointerakcií pripravili študenti zo SCAD pod taktovkou prof. M. Felixa.

Data-driven dizajn

noreply@blogger.com (Jules) — Fri, 09 Jan 2015 07:00:00 +0000

Takmer po roku som sa vrátil na Slovensko na svoj obľúbený event - SUX fórum zorganizovaný v skvelom kolaboratívnom priestore Impact HUB Bratislava. Moja prezentácia bola o "data-driven" dizajne. Komplikovaná téma zasahujúca do mnohých ďalších úskalí našej profesie. Záver je, že žiaden z prístupov (či už zameraný na konverzie, alebo na používateľov) by nemal figurovať v projektoch exkluzívne, ale mali by sa dopĺňať. Veď si to pozrite sami...

Osnova:

Čo si na Kanade všimnete ako prvé... šoférov autobusov!
UX je potešenie. Ako potešenie merať?
Formulármi sa potešenie meria ťažko, ale väčšina to tak robí: AIM monitor & NPS
Lepšie je sledovať ľudí vykonávať úlohy, ako sa ich na ne pýtať. Metriky pri používateľskom testovaní: SUS, SEQ a SUM
Nepresnosti pri samotnom testovaní a interpretácií výsledkov môžu radikálne zmeniť dizajnové rozhodnutia.
Biznis týmto metrikám nerozumie. Biznis hovor rečou peňazí, t.j. konverzie a ich hodnota.
WiderFunnel Systém pre CRO (Conversion Rate Optimization):
- priority ("PIE framework")
- hypotézy ("LIFT model")
- wireframes, UI, HTML + JavaScript
- výsledok (postrehy)
Nepresnosti môžu nastať aj pri CRO prístupe.
Úskalia CRO prístupu: lokálne a globálne maximum a optimalizovanie zastaralého produktu.
Zaujímavé príklady A/B testov - otrepané hypotézy overené v praxi.

Pár zamyslení, ktoré som spomenul

"Overené" praktiky nefungujú vždy. Učiť sa treba z toho, ako sa k tým riešeniam dopracovali.

Úskalia data-driven dizajnu: Optimalizujem staré lietadlo alebo stíhačku?

Data-driven dizajn bez premyslených hypotéz je len bezhlavé tipovanie.

Holistické riešenia posúvajú hranice obrovskými krokmi. A/B testovanie smeruje skôr k marginálnym zmenám.

Optimalizácia konverzií funguje najlepšie pri rýchlych a jednoduchých cieľoch.

A pár takých, ktoré sú zdieľania-hodné

UX má cenu merať, keď je subjektov (oveľa) viac ako 5.

Dizajnérske ego spôsobuje zameranie na jedno riešenie. Dáta navyše zacláňajú aj tie ostatné.

Dáta by mali slúžiť ako validátor, nie ako diktátor.

Konverzie nie sú ľudia.

Cieľom nebolo vyvolať dojem, či je lepší kvalitatívny, alebo kvantitatívny prístup. Kombinácia oboch prístupov pomôže eliminovať ich vzájomné nedostatky, ktoré som spomenul počas tej našej rýchlej UX vianočnej hodinky. Ďakujem Tine za pozvanie a všetkým za živú debatu a veľmi pozitívnu reakciu na takto zložitú a ťažko uchopiteľnú tému. V prípade otázok sa neváhajte pýtať v komentároch.

Edit: Dnes (8. január 2015) som sa zúčastnil webináru organizovaného vydavateľstvom O'Reilly o data-driven dizajne a prezentujúca Pamela Pavliscak môj skepticizmus ohľadom exkluzivity dizajnových prístupov potvrdila. To ma mimoriadne potešilo.

Vyskakovačky

noreply@blogger.com (Jules) — Fri, 05 Dec 2014 07:00:00 +0000

Moja prvá práca na plný úväzok bola v Accenture. Jednou zo zábaviek, ktoré som tam mal, bolo snažiť sa naučiť kolegov, ako nesprávne vyslovovať rôzne technické anglické výrazy. Mojím najobľúbenejším bol "pop-up", ktorý som vyslovoval "púp ap". Anglicky by to bol "poop-up" a preklad, bohužiaľ aj chvalabohu (©Gašpi), neponúknem. Tajne som dúfal, že to raz niekto omylom šplechne pri mítingu s klientom. Nepamätám si, či sa to stalo alebo nie, ale pamätám si na tú našu otrasnú aplikáciu, ktorá mala týchto poop-upov viac, ako bolo vhodné. V tomto blogposte budem používať plytký sarkazmus a budem sa rozčuľovať nad nespravodlivými vyskakovačkami, vyskakovacími UI prvkami.

Múdrosť: Pop-up je tzv. bezmodálne okno. Opakom bezmodálneho okna je, prekvapivo - modálne okno. A prečo sa vôbec týmito vyskakovačkami zaoberám? Posledné 2 mesiace som zbieral modálne a rôzne vyskakovacie elementy zo všetkých stránok, ktoré som navštívil. Je to zbierka cez 200 (ne-)úspešných pokusov, z ktorých som vybral niekoľko na ukážku. Poďme si predtým ale trochu poteoretizovať:

Bezmodálne okno

Bezmodálne okno nevyžaduje žiadnu interakciu na pokračovanie v pôvodnom okne. Bezmodálnym oknom je napríklad nové okno prehliadača. Alebo vyhľadávací panel v aplikáciách. Alebo poop-up.

Ak chce používateľ nové okno na webe, vie ako ho vytvoriť a ak nie, pravdepodobne viacero okien ani nepotrebuje.

Modálne okno

Modálne okno spustí určitý stav, alebo mód (odtiaľ ten názov), ktorý štandardne vyžaduje, aby s ním používateľ niečo urobil pred tým, ako môže pokračovať. Tento mód môže byť zviazaný s aplikáciou alebo s dokumentom aplikácie.

Vyskakovacie okná v aplikáciách

V mobilných aplikáciách sú všetky okná modálne, často v podobe "popovers":

Pre desktopové aplikácie vyzerajú často ako rozhranie platformy (vzhľad okraju okna a nástroje, angl. "chrome" sa nedajú zmeniť). Preto je jednoduché ich zatvoriť.
V aplikáciách sa vyskytujú nielen popovers, ale ešte aj "tooltips". Rozdiel medzi nimi je asi len v dĺžke obsahu a spôsobe, akým sa vyvolávajú. Tooltip je zvyčajne krátky a vyvolá sa pri prejdení kurzorom (po krátkej pauze). Popover je dlhší a objavuje a schováva sa kliknutím. Zriedkavo obsahuje aj nejaké interakčné prvky. Facebook často testuje popovers pre nové príspevky. Na jednu vec si treba dať pozor:

Netreba sa spoliehať na tooltips, ani popovers: ikona, tlačidlo, odkaz majú byť jasné každému aj bez použitia ďalšieho vysvetlenia.

Vyskakovacie okná v prehliadačoch

Vyskakujúce okná na webe sú to, kde začína zábava. Modálne okná môžu mať akýkoľvek vzhľad a neexistuje konzistentný spôsob, ako sa zatvárajú. Použitie vyskakovačiek v prehliadačoch je často prehnané a snahou by malo byť tomu predísť, aby sa dali neskôr použiť na miestach, kde je to naozaj žiadané. Tuto je zoznam použití, ktoré nie sú veľmi vhodné pre kvalitné UX:

1. Prieskum spokojnosti

Väčšinou ide o zber kvalitatívnych dát (spokojnosť, NPS - Net Promoter Score). Nezískam lepšie informácie pozorovaním používateľov, alebo analýzou súčasných dát? Neviem odpovede na spomenuté otázky získať iným spôsobom? A ako tieto dáta využijem v budúcnosti? Ak je tento formulár použitý ako merateľná jednotka pre ďalšie zlepšenia služby, neviem kvalitu otestovať inak? Napríklad mierou úspešnosti plnenia úloh, časom stráveným na splnenie úloh, spokojnosť (SUM) pri záverečnom interview, konverzia, zisk a pod. Zbieranie kvalitatívnych dát cez formuláre je jednoduché, ale...

Sú dáta z týchto prieskumov naozaj tak potrebné, aby sme všetkých obťažovali ich vypĺňaním?

Namiesto toho vymyslím možnosť na zanechanie spätnej väzby kedykoľvek - nielen vtedy, keď im vyskočí otravné okno. Štatistickú dôveryhodnosť získam, až keď prieskum vyplnia tisícky ľudí. Ak však k tomu dôjde, pripravím túto službu tak, aby nebola tortúrou pre odvážlivcov, čo sa do nej pustia:

okno zobrazím po dlhšom čase, po niekoľkých zmysluplných interakciách na stránke, nie hneď po príchode
ponúknem odmenu (motivácia nemusí byť výlučne extrinsická), najlepšie hneď na začiatku
naznačím, že ktorá akcia je preferovaná a koľko ľudí ju už splnilo (pre biznis stránky sú to logá firiem)
uvediem, ako dlho to potrvá
ak je formulár krátky (jedna, až dve otázky), jednoducho ich zobrazím hneď
obsah formuláru je krátky, výstižný a je ho vidno naraz (žiadne progresívne odhaľovanie polí)
pre potreby konverzie môžeme uviesť negatívum ignorovania tohto prieskumu ("nie, nechcem pomôcť zlepšiť túto službu", podobne ako dell.com, viď 3.)
toto okno nesmie vyzerať ako reklama, ale vizuálne ladí s dizajnom stránky a nesmeruje na externú službu (nie tak, ako na refresher.sk, viď 4.)

2. Prihláste sa na odber noviniek

Toto "peklíčko" sa objavuje najmä na blogoch. Dokonca aj na tom našom firemnom. Oh, tá otrava! Nie zriedkavo sa prihlásenie na odber nachádza nielen vo vyskakovacom okne, ale aj niekoľkokrát na samotnej stránke. Rozumiem tejto na biznis orientovanej motivácií: email je stále najúspešnejším nástrojom marketingu. Čitatelia to tak nevidia, chcú len prijímať kvalitný obsah a nepoznajú na to vhodnejšie technológie (RSS).

Predísť vyskakovačke sa dá napríklad zakomponovaním prihlásenia na odber noviniek niekde v rámci obsahu (na koniec, na začiatok, alebo do bočných panelov). Uistil som sa, že sa na stránke už nenachádzajú ďalšie zbytočné rozptýlenia, ktoré by mohli odpútavať pozornosť od prihlásenia do odberu (bezmodálne vyskakovacie prvky)? Ak je odber noviniek tým hlavným biznis cieľom (€ za nového odberateľa), spravil som všetko, aby obsah samotný vyzýval pre túto akciu?

Keď vyskakovacie okno, tak sa aspoň snažím odstrániť stres z tejto úlohy:

uvediem frekvenciu a formát obsahu mailov - ak ide o blog, resp. periodikum, nie je to nutné
dám si pozor na konzistentnosť - "prihlásiť na odber noviniek" (do zoznamu odberateľov) vs. "prihlásiť sa" (do systému), výzva v nadpise má odkazovať na výzvu do akcie (angl. CTA). Je dôležité, aby čitateľ nepochyboval o tom, kam sa vlastne prihlasuje (napr.: že to nie je tvorba účtu na stránke)
ak sa dá, skúsim obsah mailov ukázať vopred
reálna tvár pomáha v dôveryhodnosti (6.), bonusový úsmev (5.) a pohľad do objektívu zvyšujú magnetickosť
vyplnené políčko dočasným/poradným (angl. placeholder) textom je na príťaž, nechávam ho prázdne

3. Rôzne veci zadarmo

Predpokladám, že veci zadarmo pramenia z veľmi dômyselného obsahového marketingu. Lebo veľmi odborný "whitepaper", alebo úžasne transparentná prípadová štúdia, zaručene fungujúci návod, kniha receptov a podobne sa nedá zobraziť na webe, ale je ich potrebné stiahnuť ako PDF. A je nutné pri tom zanechať email. Platia tu rovnaké princípy, ako pri prihlásení sa na odber noviniek.

4. Lajknite! Zdieľajte!

Toto okno sa objavuje na stránke väčšinou pred zobrazením obsahu samotnej stránky. Presne vtedy, keď má každý záujem povedať, že tento obsah sa mu páči. Ani nie; otázkou zostáva, kedy je ten správny čas? V modálnom okne? Nikdy. Ak predsa, tak:

Tlačidlo "like" by malo byť uvedené zaujímavým copywritingom, v závislosti na tóne, akým firma komunikuje (7.). Príklad z red.org (8.) je veľmi autoritatívny, čo je v prípade neziskovej organizácie veľmi dobrý postup.

Neukážem ho po príchode na stránku (ako chillin.sk, viď 9.), ale po tom, ako vykonám nejakú úlohu, ktorá stojí za to zdieľať. Napríklad zakúpením lístku na konferenciu, ako na Eventbrite (10.).

5. Vytvorte si u nás účet

Vytvorenie účtu je veľmi cieľavedomá aktivita, súčasťou tzv. "vyčerpávajúceho prehľadávania" (Nielsen, Pernice, 2009). Znamená to, že používateľa zaujíma jeho účet, len keď ho potrebuje, alebo ak v ňom vidí hodnotu (stratím svoje dáta, ak sa nezaregistrujem?). Bude v rýchlosti skenovať UI, dovtedy, kým sa mu to nepodarí. A podľa eye-trackingových štúdií začne v hornom pravom rohu. Použitie modálneho okna je v tomto prípade náplasťou za úbohú informačnú architektúru a nesprávne nastavená biznis hodnota vytvorenia účtu (€ za každý nový účet) a vizuálnu prezentáciu (UI).

Ak však aj napriek tomu k modálnemu oknu na prihlasovanie dôjde, skúsim zredukovať škody takto:

ukážem prihlasovací formulár v minimálnej možnej forme (len políčko na email, nie ako Shutterfly, viď 12.) a s výzvou na akciu v znefunkčnenom stave do momentu, kým bude formulár úspešne zvalidovaný (nie ako Spiceworks, viď 11.)
sociálny dôkaz - ukážem, koľko ľudí už tak urobilo

Zvolím menej služieb na vytvorenie účtu a potom ponúknem možnosť prepojiť účty, ako prevencia chyby so zabudnutím na to, že už mám existujúci účet a záťaž rozhodovania sa
Zredukujem rozptyľujúce prvky (sociálne médiá, zbytočný marketingový balast)
Možnosť zavrieť okno, prípadne ignorovať ho bude veľmi prominentná (nie ako príklad Yummly, viď 14.) a vzhľadom uistím používateľa, že ide o modálne okno (nie ako UrbanOutfitters, viď 13.)

6. Reklama / Výzva do akcie

Sú to všetky okná vyzývajúce na kúpu produktov, na prezeranie ďalšieho obsahu na stránke, virtuálne rozhovory s odborníkmi cez "chat", odporúčaný obsah vyskakujúci zo všetkých strán webu a podobne, ktoré sa zobrazia nečakane z nenazdania. A zdá sa, že nikdy nie v správny čas.

Nebudem sa zaberať tým, či je niektoré, z týchto okien v rámci používateľských očakávaní - lebo to nie je ani jedno. Keď som donútený takéto okno navrhnúť aj napriek neuveriteľnému odporu a pod vplyvom vyhrážaní, overím si rovnaké zásady ako pri predošlých prípadoch, plus toto:

Reklama funguje dobre, ak dôverne kopíruje vzhľad stránky a nesnaží sa odlíšiť zmenou pozadia, prípadne rôznymi špeciálnymi bodkovanými rámami a pod.
Animácie príchodu okna pomôžu zvýrazniť promovaný obsah. Blikanie, odlesky, video hlavy a podobné falošné efekty nie.
Napokon najdôležitejšie:

Stránka sa nesmie snažiť byť príliš múdra s príliš jednoduchým riešením.

Naše správanie je zložité, preto ani riešenia zrejme nebudú jednoduché. Veľa týchto okien reaguje na nejaký predpoklad - pôvod návštevníka, dočítanie článku v nejakom čase, nedostatočná odpoveď na otázky, ktoré na stránke návštevníci hľadajú, záujem o iný produkt a pod. Často je to správny predpoklad, stavaný na dátach.

90% ľudí možno to spraví podľa štatistík, to ale neznamená, že tých zvyšných môžem nahnevať.

Ako tomu predísť, alebo znížiť škody?

Nesnažiť sa byť premúdrený, ale naznačiť, prečo sa tak deje.
Ak byť múdry, tak hlboko premyslieť logiku zobrazovania takéhoto okna a ponúknuť zadné dvierka, ak som predsa len nebol dostatočne precízny v nastavovaní podmienok zobrazenia.
Byť úprimný v tom, aké výhody to prinesie pre používateľa.

7. Kontaktné formuláre

Kontaktné formuláre vo vyskakovacích oknách sa rozmohli. Zaregistroval som ich na viacerých známych portáloch. Po stlačení odkazu na kontakt zobrazí (bez)modálne okno namiesto separátnej stránky. Úmysel bol zrejme udržanie návštevníkov na súčasnej stránke bez straty kontextu. Aj takéto okno sa dá vyriešiť správne, je ale nutné zabezpečiť niektoré veci:

Defenzívny dizajn - chybové hlásenia, prázdne stavy, tipy, ako vypĺňať formulár a pod. To je, napríklad, aby nenastalo viacnásobné (bez)modálne okno, alebo prekryté časti formuláru.
Výška formulára musí byť bez posúvania do 600px (kvôli zlomu stránky)
Ak omylom opustím okno, uložiť stav, aby bol dostupný hneď, ako sa vrátim. Ako to robí Twitter pri novom "tweete".

8. Upozornenia, oznámenia, chyby a pod.

Modálne okno s chybovým hlásením je antivzor (angl. antipattern) nútiaci používateľov k extra interakcií.

Existuje veľa spôsobov, ako správne riešiť chyby. Modálne okno ako chybové hlásenie je najhorší možný z nich (teda okrem neriešenia chybových hlásení vôbec): používateľ stratí prehľad, kde vlastne skončil, stratí "focus" (nastavený kurzor do políčka, ktoré vypĺňal) a musí si pamätať, čo mu chybové hlásenie povedalo po tom, ako ho zatvorí, prípadne...

Chybu smutne potvrdí tlačidlom "ok", ktoré v modálnom okne vysedáva a čaká na ďalšiu obeť.

Okná, ktoré nám vyskočia do tváre a napokon ani nepožadujú žiadnu akciu, sú len plytvaním času používateľov. Ako strýco Rosa vravieval:

Všetky okná, ktoré majú jediné tlačidlo - "ok" v dobrom UX dizajne nemajú miesto.

Na podobnom systéme funguje okno oznamujúce, že eshop, na ktorý som práve prišiel, konečne dováža tovar aj do Európy (17.). Na tom by nebolo nič zlé, ale do toho momentu ma trápilo najmä čo si kúpiť, nie ako to dopraviť. Jedinou ponúkanou akciou je známe a osamelé "ok", tentokrát ale s iným titulkom: pokračovať v nákupe. Jednoduché riešenie je ponúknuť možnosť zmeniť krajinu v hlavičke alebo päte stránky. Prípadne prvok, ktorý neprekryje ponúkaný tovar, tak ako výsuvná lišta (angl. tray) ako na Gilt.com (18.).

9. Sprievodca aplikáciou

Zo spomínaných príkladov asi najmenej škodný. Sú to tie malé okná, ktoré prekryjú aplikáciu, s užitočnými tipmi. Najmenej škodný je preto, lebo používateľ sa oboznamuje s aplikáciou krok po kroku. Chýba mu však kontrola. Aplikácia by mala sama naznačovať, ako pokračovať a nie ponúkať vopred nastavený postup ako jedinú alternatívu. Najjednoduchšie riešenie je zobrazovať tipy v čase, keď objaví funkciu sám (aj to veľmi opatrne!). Luke Wroblewski to nazýva "učenie sa v správnom čase" (angl. "just in time education").

10. Mediálne galérie

S obrázkami je to v skutku neutrálne riešenie (angl. "lightbox"). Jedinú nevýhodu vidím v nedostatočnej informácií, kde som pri prezeraní skončil v prípade chyby pošmyknutím (kliknem mimo modálne okno). S videom je to horšie, lebo ho budem musieť načítať znova a definitívne si nezapamätá stav, kde som skončil. A to je riadna otrava. Alternatívnym a oveľa lepším riešením je vnorená galéria, tak, ako to robí Google pri vyhľadávaní obrázkov, mediálna galéria ako separátna stránka alebo modálne okno na celú stránku.

11. Vyskakovacie okno pri úmysle opustiť stránku

Nádych, výdych.
Okej.
Poďme na to.

Predstava, že vojdem do obchodu a pri odchode na mňa bude na mňa čakať predavač a pýtať sa ma, či som naozaj tak hlúpy, že chcem odísť:

Naozaj si tak hlúpy, Julo? Naozaj?!

Pri vyskakovačkách vyžadujúcich nejakú špeciálnu akciu som spomínal, ako je nesprávne byť príliš múdry a predpokladať, že každý má vopred nalinajkované správanie. Toto okno je toho presný dôkaz. Nie každý chce opustiť stránku, keď pohne kurzorom smerom k riadku na URL adresu. Niektorí sa napríklad chcú len prepnúť na inú záložku. Niektorí môžu ísť zmeniť nastavenia prehliadača, prípadne minimalizovať okno. Vždy, keď na toto natrafím, mi je ľúto, že sa niekto musel prikloniť k takémuto úbohému riešeniu (akým žobranie o pozornosť určite je) kvôli nesprávnemu predpokladu, že každý opúšťa stránku so zlým pocitom (a tak nemajú čo stratiť).

Pozrime sa na majstra digitálneho marketingu Neil Patela a jeho Quicksprout.com, ako skvele to "zmákol" (19. a 20.).

A tak sa mi milo snaží vopchať do pozornosti svojimi rôznymi výhodami, ktoré sú: privátne, monštruózne, pre VIP, sú zadarmo a sú nové, zaručene fungujúce, instantné a tak podobne. Jediné, čo potrebuje je môj email, aby ma takto mohol otravovať ďalej a povedať mi do 3 mesiacov, ako som zlý v internete (21. a 22.).

Odporúčam navštíviť tieto stránky a prežiť pár neskutočných momentov, ktoré nikoho nenechajú chladným. A keď už sme pri tých zlých príkladoch...

12. Najhoršie vyskakovacie okná

Gap.com ma privítal super komplikovaným modálnym oknom (23.), v ktorom mi povedali, že som na zlej stránke. Na tej ďalšej stránke (24.) ma privítalo ďalšie vyskakovacie okno, tentokrát so špeciálnymi požiadavkami:

Wisegeek občas poukáže na zaujímavý fakt aj s obrázkom (25. a 26.). A to všetko náhodne počas čítania obsahu na ich stránke.

Takéto chybové hlásenie je paráda (27.)! Skombinovaný s prevedením, kde sa modálne okno ani nezobrazí (28.), to musí byť úplná šupa!

Tak si to zhrňme

Vyskakovacie okná odporúčam použiť len v prípade, že je absolútne nutné vidieť ostatný obsah, pripadne registrovať kontext. Aj pre tie prípady je lepšie siahnuť už na bezmodálne okná v rámci prehliadača. Dobrým príkladom je písanie nového emailu s možnosťou kontroly predošlej komunikácie v Gmaili:

Na každý zo spomenutých 11 príkladov existuje alternatívne riešenie, ktoré môže predísť mnohým, najmä technickým, problémom s (bez)modálnym oknom súčasnosti:

nesprávne sa škáluje na rôznych displejoch (29. a 30.),
ukáže sa pri prvom načítaní stránky, keď obsah nemá šancu správne zarezonovať,
je nevhodné v rámci prístupnosti (angl. accessibility).
je náročné určiť, či ide o modálne okno (31.)

Problémy vyskakovacieho okna v rámci skúsenosti z vnímania služby:

objaví sa tomu istému používateľovi viackrát - na rôznych zariadeniach,
akonáhle ho raz navrhnem do dizajnu služby, že už niet cesty späť (je pravdepodobné v rámci zachovania konzistentnosti dizajnu, že sa objaví na ďalších miestach),
môže sa stať, že jedno modálne okno vyvolá iné modálne okno (používateľ stratí kontrolu a orientáciu)
je ťažké predpokladať, kedy je naň vhodný čas,
spôsobuje stavovú chybu (používateľ nevie, v akom stave je, príkladom je "CAPSLOCK"),
pozadie modálneho okna niekedy neslúži ako možnosť zatvorenia okna,
často vzhľadom pripomína reklamu, prípadne otravné prihlásenie na odber noviniek, alebo nepripomína modálne okno vôbec
používateľ má pocit, že musí vykonať jednu z ponúkaných možností na to, aby mohol pokračovať na zvyšný obsah stránky (a niekedy sa ani nedá inak pokračovať ako na BespokePost, viď 32.)

Určite sa za každú cenu vyhnem v budúcnosti oknu:

ktoré má jedinú možnosť: "ok",
ktoré vyruší hneď na začiatku práce s produktom
ktoré nemá možnosť zavrieť ho v hlavičke, alebo kliknutím na prekrytý obsah
ktoré zahŕňa viackrokovú úlohu,
ktoré používateľovi nijako nepomôže (reklama, "exit-intent pop-up"),

To, čo ma ale naviac hnevá, je že tieto okná fungujú a konvertujú návštevníkov na zákazníkov. Tento trend je na ústupe, ale ešte stále je natoľko silný, že ho vlastníci stránok implementujú. A ešte dlho potrvá, kým ho z internetu vymažeme, lebo ho budú nasledovať iné menšie služby atď. Poop-up je spať a tentokrát nepomôže zablokovať jednu JavaScript funkciu.

Keď informácie zlacnejú, pozornosť bude drahá. (James Gleick)

Zaujímavý postoj k tejto téme majú na stránke "Tab Closed, Didn't Read" a pobavila ma aj prednáška Brada Frosta na tému znečisteného internetu.

UX Futures Summit 2014

noreply@blogger.com (Jules) — Sun, 09 Nov 2014 08:00:00 +0000

Po šialenom americkom Halloweene a dvoch "Service design" (SD) meetupoch som sa dnes zúčastnil svojej prvej virtuálnej konferencie organizovanej vydavateľstvom Rosenfeld. A ak ste z oboru, viete, že Rosenfeld je dlhodobo na špici UX literatúry (súperia s O'Reilly). A musím povedať, že to bola šupa. V tomto blogposte zhrniem, o čom boli tieto prezentácie a zamyslím sa o UX. Hlboko.

O budúcnosti UX prezentovali obrovské mená zo všetkých sfér UX: Andy Polaine (autor: Service Design), Abby Covert (autorka: "How to Make Sense of Any Mess"), Steve Krug (autor: "Don't Make Me Think"), Nathan Shedroff (autor: "Make It So: Interaction Design Lessons from Science Fiction"), Margot Bloomstein (autorka: "Content Strategy At Work"), Jesse James Garrett (autor: "Elements of User Experience").

A. Polaine: Dizajn podľa "Powers of Ten"

Andy prezentoval myšlienku mierky v dizajne a poukázal, že UX neexistuje vo vákuu. UX dizajnér nenavrhuje len tú svoju jedinú malú mobilnú appku, alebo jedinú webovú stránku, ale dizajnuje skúsenosť presahujúcu do celej služby. To komunita UX dizajnérov pozná ako "Service design" (SD). Stačí, ak sa jediná vec v službe pokazí (za ktorú ani sám ten dizajnér nemôže) a celá skúsenosť je fuč.

Celá prezentácia na vzhliadnutie tu.

A. Covert: Svet informácií

Abby je učiteľa, riaditeľka a najnovšie aj autorka, ktorá dva dni pred konferenciou vydala svoju dlho očakávanú knihu. Napriek tomu mala prezentáciu pripravenú do posledného detailu a na jej stránke môžete nájsť celý prepis. Abby poučí každého nováčika v IA 5 základnými bodmi:

Zredukujte lingvistickú neistotu! T.j. vytvorte slovník pomocou lexikografie a ontológie. Lexikografia je vysvetlenie slova v rôznych kontextoch - ako to robí napr. Wikipedia. Ontológia je vysvetlenie slova v špeciálnom kontexte - ako napríklad Facebook "Like" tlačidlo, alebo "Priateľ" namiesto kontaktu.
Zmapujte ekosystém! Identifikujte organizačné silá a zistite, ako ich zrušiť. Veľmi som neporozumel, o čo jej išlo, rozprávala dlho, rýchlo a nudne.
Posilnite heterarchiu! Digitálne informácie sú čoraz ťažie na identifikovanie štruktúry. Nedajú sa jednoducho zaradiť do kategórie. Porozumel som tomu tak, že každý obsah na webe je priamo prístupný z miesta, ktoré nečakáme a treba s tým rátať.
Porozumejte transklúzií. V preklade - obsah je voľný a môže byť citovaný na inom mieste, ako to, na ktorom je uložený. Napr. prezentácie, ktoré sem vkladám z SlideShare žijú na inom mieste, nie na uxthis.
Tento bod považuje za najdôležitejší:

Informácie nie sú obsah.

Informácia je subjektívna, t.j. vysvetlenie toho, čo si človek interpretuje z vnemov, z usporiadania a sekvencií obsahu.

Informácie nevieme vytvárať, to robia za nás používatelia. Môžeme ich ale skúsiť komunikovať.

S. Krug: Čo ak Steve Jobs nebol mimozemšťan?

Tento človek je samá sranda. Jeho prezentácia bola vtipná. Začal týmto videom o Apple Knowledge Navigator. Potom sa zastavil na tom, ako sa teoretici snažia UX zachytiť diagramami.

Potom prešiel na to, čo je UX naozaj a odpovedal na tieto otázky:

Bude sa všetko meniť tak rýchlo? Začal filmom, kde David Bowie hral mimozemšťana, ktorý na Zemi zbohatol vďaka "mimozemským" produktom, aby si mohol postaviť UFO (preto ten názov prezentácie). V skratke:

Ak bude vznikať nová technológia, bude potreba UX.

Zmeníme sa my? Nie. Technológia sa mení rýchlo, ľudia nie.
Bude UX lepším? Určite bude viac "cool". Máme dočahovať na veci mimo náš dosah.
Čo sa stane s použiteľnosťou? Testovanie bude vždy nástrojom návrhu digitálnych produktov. Bude viac kvantifikované.

Prednášku ukončil obavou, že použiteľnosť sa pretransformuje na temnú stranu. Že už teraz UX dizajnéri inklinujú k marketingu viac ako k použiteľnosti:

Temná strana UX: Navrhujú UX tak, aby boli produkty žiadané, nie použiteľné.

N.Shedroff: Lekcia interakčného dizajnu doslova z budúcnosti

Nathanova prednáška bola zhrnutím jeho knihy. Vždy som sa zamýšľal, kto navrhuje tie rôzne futuristické obrazovky v sci-fi filmoch. A tiež, preto sú vždy inverzné, resp. bledý text na tmavom pozadí. Nathan porozprával o Star Wars, 5. Element, Into Eternity, Lifted, Metropolis, Knight Rider, Matrix, Iron Man, Flash Gordon... skvelé príklady sociálnych rozhraní, "appologenics" a antropomorfizmu (ktoré som spomínal v blogposte o chybách). Odporúčam vám prezrieť si jeho blog o sci-fi rozhraniach, ktoré rozoberá z trochu odbornejšej perspektívy. Prezentáciu ukončil takto:

Science fiction je prototypovacím nástrojom.

M. Bloomstein: Viac očakávaní od "všetkých"

Keďže Margot je svetová odborníčka v stratégií obsahu, myslím, že týmto názvom myslela "všetkých", čo sú spolutvorcami obsahu na webe. To sú ľudia na Facebooku, Twittri, Google+, Pintereste a pod. Pod viac očakávaniami myslela pretvorenie obsahu tvoreného digitálnou spoločnosťou tak kvalitne a vierohodne, aby dokázal nahradiť tradičných žurnalistov. Porozprávala o histórií médií: "Ten, čo ovláda kanál, ovláda aj správu" už neplatí.

Publikovanie obsahu sa prenesie do rúk autorov namiesto vydavateľstiev.

Počas tejto prezentácie ma mimoriadne prekvapila jej zmienka Washburnskej biblie a špeciálne, ako geniálne to ten pán (B. Thompson) vymyslel: číslované verše, jeden riadok = jedna myšlienka, po každom riadku je správny čas na nadýchnutie, krásna typografia v dvojstĺpcovom rozložení opäť zalomeného tak, aby obsah rozdeľoval zmysel odseku a nie jeho rozsah...

Obdivujem stratégov obsahu. Ich práca musí byť ešte náročnejšia na "predaj" ako UX a nie je o nič jednoduchšia.

J.J. Garrett: Prvých 50 rokov UX

Volám sa Jesse James Garrett a pracujem pre banku.

Reaguje na nedávne správy - jeho firma, Adaptive Path, bola prednedávnom odkúpená bankou. Celú prezentáciu sa prihovára z budúcnosti. Kde ešte stále pracuje pre túto banku. O UX porozprával z 5 aspektov: práca, prax, rola, komunita a svet.

Práca: V súčasnosti sa viacej zaoberáme prevedením ako stratégiou. V budúcnosti to bude viac vyrovnané a väčšina UX dizajnérov bude mať znalosti a prácu z oboch svetov.

Prax: V súčasnosti sa snažíme skombinovať kvalitatívne a kvantitatívne dáta, v budúcnosti budú existovať viac špecializované skupiny zamerané na jedno, alebo na druhé.

Z pohľadu vzdelávania bude rozdelenie jednoznačné - starí kovboji postupne prestanú brázdiť prérie. Generácia akademicky vzdelaných UX dizajnérov preberie opraty a UX bude konzistentnejšie, ako kedykoľvek predtým.

Rola: Od tohto momentu prestal rozprávať o trendoch a skôr hovorí o protipóloch:

Pri jednotlivcoch povedal, že očakávania budú vyššie, ako dokážu jednotlivci obsiahnuť. Jednorožci neexistujú. Reagoval tak na vznikajúce akadémie učiace všetky UX a SD role naraz, špecificky Spoolových jednorožcov.

V budúcnosti si firmy nebudú najímať konzultantov na komplexné problémy, len na tie jednoduchšie. UX sa stane cennou strategickou výhodou a zdieľať ju s externým UX tímom môže byť nebezpečné.

Komunita: A toto cítim aj sám na sebe - som zvyknutý presviedčať o používateľských vzoroch a riešeniach ľudí okolo seba. V mojom okolí často nie je nikto, kto by mi vzdelaním v tejto oblasti mohol oponovať a často to prenesiem aj iných UX dizajnérov, čo je akurát na škodu. Diverzifikovaný pohľad na dizajn je vždy lepší ako vytváranie nejakých UX dogiem ako nájdete všade na internete (napr.: vygúgli: "tips for ux").

Tieto dogmy prichádzajú odvšadiaľ: z UX metodiky, z rôznych odvetví (zdravotníctvo, priemysel...), z akademických kruhov, z dizajnových tradícií a z rôznych iných kanálov. UX predpokladá prehľad vo všetkých týchto kanáloch.

Najlepší lídri UXD v budúcnosti sa starajú do všetkého.

Všetky prezentácie boli na tak vysokej úrovni a tak perfektne pripravené, že neľutujem účasť ani na jedinej z nich a odporúčam ich všetkým, ktorí majú možnosť vidieť ich naživo. Vidím žiarivé farby UX budúcnosti jasné (video nižšie asi od 1. minúty).

IA zameraná na obecenstvo

noreply@blogger.com (Jules) — Fri, 24 Oct 2014 06:00:00 +0000

Revolučný redizajn u nás vo firme moc nefrčí. Skôr podporujeme evolučný, kde sa zmeny zavádzajú postupne a sú podložené dátami. Občas sa stane, že k nám zablúdi klient, ktorý žiada aj napriek tomu revolučnú zmenu stránky a chce pri tom uplatniť naše znalosti z testovania stránok konkurenčných klientov. Takto sme stratili najsilnejšiu zbraň - dáta a čelíme najmocnejšiemu nepriateľovi, tzv. HiPPO (názor najvyššie platenej osoby, angl. Highest Paid Person's Opinion). Jedným z HiPPO rozhodnutí, ktoré sme takto prijali, bolo to o informačnej architektúre zameranej na obecenstvo. Prečo to bol dobrý a prečo zlý nápad?

Informačná architektúra (IA) je asi najviac zanedbávanou súčasťou UX dizajnu digitálnych produktov. Častokrát zodpovední nevidia dôvod, prečo tráviť čas triedením informácií. Samé o sebe to znie ako nudná záležitosť, ktorá neprináša žiaden okamžitý a prezentovateľný výsledok. Dizajnéri si vysvetľujú IA väčšinou takto: navigácia, pomenovania navigačných prvkov, prípadne zoradenie položiek v nejakom zozname. To je pravda, aj to je IA. Ale nie je to všetko.

Pri definícií IA existuje asi miliarda paralel s architektúrou budov. A navyše som vyštudovaný architekt, takže architektúru jednoducho nemôžem vynechať. Slovo architektúra pochádza z gréčtiny zložením dvoch slov: arché a tekton. Arché znamená majster a tekton znamená remeslo. Tektonika je teda prejav tohto remesla v podobe štruktúry (napríklad: na povrchu = fasáde). IA je prejav štruktúry informácií (napríklad: na povrchu = UI).

Okrem toho architektúra pokrýva plánovanie, návrh, organizáciu budov tak, aby čo najlepšie slúžili (v IA použiteľnosť) a aby boli jednotlivé miestnosti na tých miestach, kde ich ľudia očakávajú a kde sú vhodné (v IA nájditeľnosť). Použiteľnosť a nájditeľnosť sú hlavným komunikačným kanálom pre IA. To je moja skromná definícia. A zároveň aj definícia pánov ako Morville, Rosenfeld, Garrett a kopec ďalších prelínajúcich sa definícií tu a tam.

Tak sa na to pozriem. Vybral som si štyri stránky podobného zamerania, ktorých služby som využíval alebo využívam doteraz a skúsim uhádnuť, ako sú štruktúrované a či sú medzi nimi nejaké výrazné rozdiely. Prvou je telekom.sk. Na prvý pohľad je mi jasné, že sa stránka delí na zákazníkov: osobné, pre malé a veľké firmy.

Druhá stránka je orange.sk. Tá sa delí na pre vás, pre firmu a portály. Veľmi podobné prvému prípadu. Ostatné vnorené sekcie sú podobné tiež.

Tretia stránka je kanadská - fido.ca. Nie veľmi prehľadná štruktúra, ale skúsim ju prečítať aj tak. Obchod, podpora a osobná zóna. Všetko ostatné na stránke vnímam ako reklamu na ich služby a nie súčasť štruktúry.

Štvrtá stránka je opäť kanadská - wind.ca. Pekný prehľadný dlho-stránkový web. Delí sa na paušály a zariadenia, pokrytie a "prečo wind". K tomu vidím prístup do súkromnej zóny a mapu pobočiek.

Aké jednoduché cvičenie! A výsledok je tiež jednoduchý, aha: Vybrané slovenské stránky sú zamerané na obecenstvo. Kanadské stránky sú zamerané na úlohy, ktoré ich používatelia riešia. Myslím, že nie som jediný, kto si pri podobných cvičeniach predstaví, ako museli o tomto diskutovať nejakí marketingoví manažéri:

"Naša firma sa delí takto, naša stránka bude rozdelená rovnako."

Prípadne: "Aj konkurencia to má tak", "marketingový prieskum dokazuje takúto zákaznícku segmentáciu", alebo ešte niekedy možno aj HiPPO: "Robím marketing 15 rokov, vždy to bolo takto" a pod. S takouto štruktúrou pravdepodobne súhlasí veľa UX dizajnérov tiež: Je to predsa stelesnenie toho, o čom UX je = ušiť službu pre persóny, t.j. ľudí, ktorí ju budú používať. V tomto prípade to môže byť ale na škodu.

Moja prvá reakcia proti takejto IA je, že používatelia štandardne hľadajú inicializačné slová (angl. trigger words), ktoré súvisia s riešením problému, alebo úlohou, ktorú s daným produktom chcú vykonať. To je hlavný dôvod.

Nehľadajú možnosti, ako sami seba kategorizovať. Iba ak sú im nanútené.

Cesta orange.sk zákazníka je potom takáto:

orange.sk > pre firmy > živnostníci a malé firmy > vybrať paušál > vybrať telefón

A mohla byť napríklad takáto:

orange.sk > obchod: vybrať paušál alebo telefón (> optimálne: zvoliť paušál/telefón)

Je veľa vecí, na ktoré treba dávať špeciálny pozor:

obsah sa často prelína (platí pre viacero segmentov) a to má za dôsledok vznik priveľa stránok
segmenty musia pokrývať všetkých návštevníkov a musia byť jednoznačné
vznik špecifických domácich stránok (každá bude potrebovať dizajn, programovanie a pod.)
používatelia majú tendenciu porovnávať obsah (či náhodou nie je lepší pre iný segment), prípadne sa kategorizujú do viac ako jedného segmentu
strata orientácie v prípade odkazovania z jedného segmentu na druhý

Ak sú tieto problémy adresované pri voľbe IA tak je pravdepodobne na obecenstvo zameraná IA tou správnou možnosťou. Ak nie je iná možnosť, dajú sa adresovať napríklad takto:

obsah sa neprelína a je vytvorený unikátne pre každý segment (to isté platí pre stratégiu obsahu)
kategórie sú určené vďaka kvalitatívnemu prieskumu (napríklad testovanie, otvorené otázky v dotazníkoch) a triedenie kariet s otvorenou kategorizáciou (angl. open card-sort)
rezervovať zdroje na realizáciu sekundárnych domácich stránok (angl. landing pages)
transparentný a jednoduchý model pre všetkých zákazníkov
strata orientácie sa dá adresovať mnohými spôsobmi: prosté riešenie je skrátka vyhnúť sa prepájaniu segmentov, alebo jednoducho podporiť orientáciu farbami, ako to robí napríklad Magento. Takto vyzerá na biznis zameraná časť stránky:

Takto vyzerá tá komunitná:

Z biznis hľadiska to tiež nie je veľmi ružové. Strategická voľba tohto druhu vyvolá extra úlohy pre nasledovné pozície:

tvorcovia obsahu - špecifický obsah udržiavaný na viacerých frontoch (segmentoch) a jeho správa (najväčšia biznis položka)
informačný architekti a prieskumníci - kvalitatívny výskum pre určenie segmentov
web-dizajnéri a developeri - špecifický dizajn každej domácej stránky segmentu a ich naprogramovanie
(optimálne) produktoví manažéri, marketéri a biznis analytici - vymyslieť jednoduchý finančný model vhodný pre všetkých
UX dizajnéri - triky, ako zabezpečiť orientáciu v tak rozsiahlom obsahu (napríklad: mini navigácia, farebné kódovanie)

Je toho dosť a je to obrovské rozhodnutie, ktoré si väčšinou manažment firiem vôbec neuvedomuje a berú ho za úplne jednoznačné. Povenovať sa návrhu IA, zamerať sa na úlohy a na inicializačné slová a firma ušetrí zdroje a zároveň buduje použiteľnejší web pre svojich zákazníkov. Síce je to viacej práce pre UX dizajnéra, prípadne pre informačného architekta, ale vyrieši to obrovský strategický problém do budúcna. Na záver malý pohľad na tieto rozhodnutia v divokých internetových vodách...

Slovensko.sk (tragikomická IA) a gov.uk (skvelé):

Financnasprava.sk (typický príklad nešťastného riešenia) a fin.gc.ca (Ministerstvo financií v Kanade, na ústupe od IA zameranej na obecenstvo, resp. už minimálne):

Dell (ďalšia tragédia, každé kliknutie vedie na inú stránku, ktorá má jednoznačnejšiu IA) a Apple (na produkty zameraná IA, lebo Apple produkty sú samé o sebe tak známe, že si to môžu dovoliť):

Eset (Domácnosti, Firmy, Obchod pre domácnosti a firmy...) a Norton (od viac všeobecnej architektúry k špecifickej, na druhý pohľad tiež dosť chaos):

STU (približne 7 vrstvová IA = katastrofa) a Stanford (primárne zameraný na uchádzačov a potom na segmenty):

Blízke stretnutia UX druhu

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 25 Aug 2014 06:00:00 +0000

Pol roka za mnou a moje novoročné predsavzatie zúčastniť sa čo najviac UX podujatí sa mi postupne napĺňa a zároveň mám aj prvé "výsledky". Zúčastnil som sa veľa podujatí (od UX, cez marketing až po hry): Tri zamerané na UX, tri na diaľku o UX, dve zamerané na marketing, jedno podujatie zamerané na mobilné hry, jedno barbeque. Na jedno takéto stretnutie som sa ani nedostal, kvôli prekročeniu počtu nahlásených o 400% (úvodný obrázok). Každé podujatie malo svoj vlastný formát a pokúsim sa zhrnúť, aké boli ich plusy a mínusy. U nás zatiaľ nachádzame akú-takú kvalitu v okolí len zriedkavo.

Tieto podujatia sú organizované zadarmo, alebo za malý poplatok cez aplikáciu Meetup.com. Dosť často mali limitované miesta, najmä kvôli organizačným záležitostiam. Na Slovensku je s týmto problém: firmy bývajú veľmi krátkozraké a nevidia okamžitý výsledok prepožičiavania priestorov komunite. Slovo komunita budem opakovať v tomto blogu veľakrát, lebo presne o tom tieto stretnutia sú v prvom rade.

Slovenské meetupy - SUX fórum a Conversion meetup

Predtým, než sa pustím do Vancouverských meetupov, chcel by som trochu doplniť úvodné vyhlásenie. Na Slovensku je kopec UX podujatí. Niektoré sú na dobrej úrovni, iné sú len akýmsi oťukávaním toho, čo "UX dizajn" na Slovensku naozaj znamená. V minulosti som sa snažil zúčastňovať všetkých (ako návštevník a aj ako rečník), ale nie vždy mi to vyšlo (na oboch frontoch), tak preto môže byť môj názor celkovo skreslený. O Conversion meetupe som už písal, o SUX tu v skratke:

Trvanie:	1,5-2 hodiny
Účastníci:	20-50
Frekvencia:	cca 1x za 2 mesiace
Komunita:	Okolo 500 členov zaoberajúcich sa web dizajnom, digitálnym marketingom, mobilnými applikáciami a pod. Veľmi málo ľudí zaoberajúcich sa špeciálne len UX dizajnom. Páči sa mi aktivita skupiny na Facebooku.
Formát:	Prezentácia 20-30 minút a následná diskusia. Všetko riadené a moderované. Tuto video verzia SUX fóra č. 9.
Miesto:	The Spot - príjemný priestor, veľa miest na sedenie a k tomu mini pódium boli skvelé. Bar za chrbtom je čerešnička na torte. Ideálny priestor na meetupy!
Čo je fasa:	Odvážni moderátori a odvážni prezentujúci. UX je stále na Slovensku čerstvé a čerstvé sú aj tieto stretnutia. Je dosť pravdepodobné, že sa tu dozviete, ako ostatní pristupujú k zavádzaniu UX dizajn princípov do firiem, kde pracujú.
Čo nie je fasa:	Klasický prezentačný formát nepovzbudzuje hlbšiu debatu a väčšinou je selekcia tém jednosmerná. To obmedzuje otázky, ktoré možno prezentujúcim položiť na veľmi všeobecné, prípadne také, ktoré nie sú prospešné - ani pre prezentujúceho, ani pre fórum.
Témy:	veľa rôznorodých tém s jediným spoločným menovateľom, t.j. UX

Webináre z Vancouveru

Trvanie:	0.5-1.0 hodina
Účastníci:	70-350
Frekvencia:	2x za mesiac (zúčastnil som sa 3, takže ťažko povedať)
Komunita:	Webinár nie je komunitu podporujúca platforma, keďže účastníci sú navzájom anonymní a komunikujú len s prednášajúcimi. Komunitu potom štandardne tvoria účastníci nejakého newsletteru firmy, ktorá webinár organizuje .
Formát:	Webinár je kombinácia prezentácie cez zdieľanú obrazovku a hovoreného slova cez internet prostredníctvom nejakej špecificky upravenej služby (štandardne zastaraný Cisco GoToMeeting alebo nespoľahlivý Google Hangouts). Ide o monológ a účastníci s prednášajúcim komunikujú len cez krátke textové správy. Prednášajúci musí byť skvele pripravený. Koniec koncov, rovnako ako by sa mal pripraviť na prednášku na nejakej konferencií naživo.
Čo je fasa:	Formát je dobrý len pokiaľ riešite obsahový marketing a je to súčasť stratégie obsahu. Príkladom takého marketingu je aj tento blog. Šírením osvety v tejto oblasti pomáham nielen ostatným, ale aj sám sebe, lebo sa viacej ľudí o UX dozvie. Väčšinou ide o všeobecnejšiu tému, ktorá môže zaujať širšie publikum. Tomu svedčí aj návštevnosť a všeobecnejší rozsah typu účastníkov (nielen experti, ale aj napríklad potenciálni biznis-záujemcovia o službu, ktorá je prezentovaná).
Čo nie je fasa:	Špecifické témy takto cez internet a v takto limitovanom časovom rámci takmer nikdy nepochopím (príliš narýchlo, málo mnemotechnických pomôcok, nedostatok spätnej väzby). Komunikácia s prednášajúcim je nedostatočná a väčšinou nie je na ňu dosť priestoru. Webináre sa štandardne riešia počas pracovného dňa a s tým môžu mať niektorí problém. Ešte k tomu to aj býva nuda.
Webináre mi pripomínajú školské lavice, kde mal prednášajúci nulový záujem o publikum, ktorému prednášal. Hlavne nech to mal z krku. Tweet
Témy:	Optimalizácia konverzií pre mobilné zariadenia, Atomický dizajn, Ako zvýšiť výkon portálov

Vancouver Information Architecture & Content Strategy

Trvanie:	2-4 hodiny
Účastníci:	15-40
Frekvencia:	1x za mesiac
Komunita:	355 ľudí, ktorých zameranie je niekde v presahu množín: tvorcovia obsahu, UX dizajnéri, informačný architekti, marketéri. Vysoko odborné zameranie, žiadne všeobecné témy.
Formát:	"Bleskové prezentácie" sú asi 5 minútové monológy na jednoduchú tému. Nasledujúcich 10 minút debata.
Miesto:	V bare v oddelenej miestnosti. Hluk z vonku to trochu komplikoval, inak prijemné prostredie.
Čo je fasa:	Rovno k veci. Hovoria sa len najdôležitejšie fakty, zaujímavosti. Pripadalo mi to trochu ako všetky filmy Rocky zhrnuté do 5 sekúnd. Za tak krátky čas je naozaj ťažké si z toho niečo zobrať, ale na moje prekvapenie mi tieto heslovité prednášky dali podklad na ďalší prieskum v načrtnutých témach. Navyše som si odniesol knihu, ktorú daroval sponzor podujatia. Paráda! Málo ľudí malo výhodu pri získavaní kontaktov a podporilo spoznávanie komunity.
Čo nie je fasa:	Niektorí prednášajúci tých 5 minút len odbľabotali a nezachytil som vôbec nič. Debata bola častokrát príliš filozofická, aby som v angličtine rozumel, nieto ešte reagoval.
Témy:	Stratégia obsahu

VanUE (Vancouver User Experience)

Trvanie:	2-4 hodiny
Účastníci:	55-85
Frekvencia:	1x za mesiac
Komunita:	Okolo 1350 členov väčšinou marketéri, marketingový riaditelia, UX dizajnéri, UI dizajnéri, grafici a startupisti všehodruhu.
Formát:	Dopredu sa vyhlási téma. Tá, ktorej som sa zúčastnil ja, sa volala "Future of..." ("Budúcnosť v..."). Na túto tému účastníci posielajú svoje prezentácie. Organizátori vyberú najzaujímavejšie a každá je obmedzená na 20 minút, bez diskusie.
Miesto:	V kancelárskych priestoroch. Kvôli veľkému počtu ľudí sa všetky prezentácie odohrávali netradične za behu (prezentujúci sa prechádzali medzi dvoma miestnosťami). V kuchynke bol výčap na 2 druhy piva a nekonečná zásoba vína pre všetkých zúčastnených. A ten výhľad.

Čo je fasa:	Bolo to ako mini konferencia. Veľmi inšpiratívne prezentácie z rôznorodými témami, nenudil som sa ani sekundu a ubehlo to veľmi rýchlo celé. Výborná selekcia tém aj kvalita prednášok (lepšia ako na niektorých platených konferenciách).
Čo nie je fasa:	Absencia zoznamovacích aktivít. Príliš veľa ľudí na tak málo miesta. Malý priestor na diskusiu.
Témy:	Budúcnosť... (v doprave, v marketingu, v digitálnych produktoch a pod.)

Vancouver mobile and social games

Trvanie:	3 hodiny
Účastníci:	35
Frekvencia:	1x za mesiac
Komunita:	Okolo 1700 členov, všetky možné role z herného prostredia a fanúšíkovia hier
Formát:	Na toto som sa veľmi tešil. "Game Pitch Contest" Išlo o techniku od talentovaného Willa Lutona o brainstormingu nápadov na hry. Po príchode ma privítalo skvelé pivo a tri sety kartičiek, na ktoré som mal písať: Táto hra je ako.... [Angry Birds, Plants vs. Zombies, Counterstrike, Warcraft atď...] Žáner: [RPG, FPS, arkáda, adventúra, tamagotchi atď...] Téma: [post-apokalyptický svet, piráti, vesmírna loď, podvodný svet atď...] Neskôr sa prihlásili odvážlivci, ktorí mali vymyslieť z vyžrebovanej kombinácie kartičiek nejakú hru a odprezentovať ju publiku.
Je to ako Candy Crush s prvkami FPS v prostredí vesmírnej lode plnej sedliakov. Tweet
	Spestrením bolo zahrnúť do prezentácie aj monetizáciu nápadu. Mali na to jednu minútu (tzv. "elevator pitch") a publikum muselo hru "kúpiť" silou potlesku. Okrem toho pri jednom stole sedeli herní ilustrátori a dizajnéri, ktorí tieto kreácie zaznamenávali na papier rýchlymi skicami.

Miesto:	Otvorená miestnosť v elegantnom bare.
Krásny priestor na meetup: výrazne dominantný výčap s 12 rôznymi značkami piva. A otvorený účet k tomu. Tweet
Čo je fasa:	Otvorený účet vďaka sponzorom pomohol pozdvihnúť atmosféru inak anonymného zoskupenia naozaj raketovou rýchlosťou. Formát bol založený na dobrej atmosfére a to sa im naozaj podarilo.
Čo nie je fasa:	Niektorí prezentujúci ani nevedeli, o čo ide. Iní zase boli od kvalitnej prezentácie na míle ďaleko a nedalo sa to ani počúvať. 1 minúta bola príliš málo, 2 by boli akurát. Absentovala porota, potlesk sa nedal odmerať.
Témy:	Game Pitch Contest

Vancouver UX Therapy

UX terapia je môj favorit spomedzi všetkých spomínaných.

Trvanie:	2-4 hodiny
Účastníci:	20-25
Frekvencia:	1x za mesiac
Komunita:	Okolo 270 členov, väčšinou produktoví manažéri, UI dizajnéri, priemyselní dizajnéri, UX dizajnéri a niektorí nemajú s UX nič spoločné a majú len všeobecný záujem o túto tému (prekvapivo, týchto fanúšikov UX sa zúčastňuje dosť veľa).
Formát:	Dizajnéri prezentujú 15-20 minút projekt, na ktorom práve pracujú a zdieľajú problémy, ktoré pri projekte majú. Tie procesné problémy, ktoré máme všetci radi. Potom nasleduje diskusia nápadov ako na ne.
Miesto:	Zatiaľ na striedačku na 2 miestach: mítingová miestnosť v Payfirma - malé, trochu natlačené pre 20 ľudí s veľkou plazmou, Network Hub - perfektný co-workingový priestor s terasou, kuchynkou hneď za rohom a tichým prostredím. Občerstvenie bola len minerálna voda. Asi aj dobre.
Čo je fasa:	Formát je super! Spätná väzba a následný brainstorming otvára perfektne veľa možností a často pomôže prekonať miesta, kde sa autor pri tvorbe zasekol. Už podľa vyjadrení účastníkov viete predpovedať, kto má aké skúsenosti.
Čo nie je fasa:	UX dizajnéri rozprávajú radi a dlho. Nápady sú síce fasa, ale obhajovať ich pred publikom je veda sama o sebe. Diskusia sa vlečie príliš dlho a prezentujúci nemá moc možností si zaznamenať, o čom sa diskutuje.
Témy:	UXD kritika, UX brífing s Whitney Hess, UXD e-obchod a senzory a cvičná UX prezentácia na konferenciu

Bonus: IxDA - Annual Associations Summer Barbeque

Trvanie:	2-3,5 hodiny
Účastníci:	25
Frekvencia:	cca 1x za rok
Komunita:	IxDA je svetová asociácia interakčných dizajnérov (HCI výskumníci, UX, UI, informační architekti, stratégovia obsahu a rôzni výskumníci v oblasti použiteľnosti), členstvo je platené (90€/rok), ale toto podujatie bolo za dobrovoľný príspevok. Meetup organizuje GDC BC, t.j. najväčšia kanadská organizácia združujúca grafických dizajnérov.
Formát:
"Ako na barbeque" a debaty o úskaliach života kreatívcov. Dve témy, ktoré nemajú konca. Tweet
Miesto:	Krásny park pri jazere a v ňom presne na túto príležitosť pripravený záhradný pavilón. Výborné jedlo a drinky zadarmo. Prostredie vhodné pre deti, žiaden alkohol.

Čo je fasa:	Účelom takéhoto stretnutia je najmä networking, spoznávanie ľudí z brandže a možno sa aj dozvedieť o dianí v okolí. A tombola, z ktorej to čiastočne financovali.
Čo nie je fasa:	Spoznávanie ľudí ako ultimátny cieľ môže byť pre niekoho viac introvertného problém. Chýbali mi tu nejaké aktivity, ktoré by donútili ľudí sa trochu priblížiť. Všimol som si to na začiatku, kde "zoznamovačky" boli trochu nesmelé...
Témy:	vegetariánske menu (v preklade: "big fat burger")

Bonus: Vancouver UX book club

Trvanie:	2 hodiny
Účastníci:	3-8
Frekvencia:	cca 1x za 2 mesiace
Komunita:	Len UX dizajnéri s okuliarmi.
Formát:	Formát stretnutia anonymných alkoholikov - všetci sedia v kruhu a rozprávajú sa o knihe, ktorú predtým prečítali v rámci (ne-)moderovanej diskusie. Na konci stretnutia je možnosť výmeny zaujímavých kníh medzi účastníkmi.
Miesto:	Knižnica, tichá miestnosť alebo u niekoho v obývačke pri pohári vína.
Čo je fasa:	(predpoklad) Opakovanie je matka múdrosti. Zhrnutie hlavných myšlienok knihy musí byť skvelý spôsob ako si zapamätať tie najdôležitejšie veci a neskôr ich využiť pri praxi.
Čo nie je fasa:	(predpoklad) Anglická Wikipedia hovorí, že sa to často môže zvrhnúť na debatu o niečom, čo sa netýka literatúry. Ďalšou nevýhodou je fakt, že sa jedná o anglické knihy - ľudia im nemusia rozumieť. A poslednou nevýhodou sú knihy samotné - treba ich zohnať, t.j. kúpiť alebo požičať (platí pre všetkých účastníkov).
Témy:	žiadnej som sa zatiaľ nezúčastnil, chystám sa na prvý knižný klub koncom septembra (kniha sa vola Hooked)

Geniálny meetup systém

Trvanie:	3 hodiny: 1 hodina úvod, 2 hodiny obsah a diskusia, 2 prestávky po 5 minút
Účastníci:	25-50 Z tohto počtu minimálne 10 miest rezervovaných pre stálych členov, ktorí prídu za každého počasia a na každý meetup. Je to dôležité najmä pre zachovanie kontinuity v rámci dizajnovej kritiky.
Frekvencia:	1x za mesiac, pondelok až štvrtok, nie cez víkend, lebo víkend = party. Pre nás "dôchodcov", víkend = odpočinok.
Komunita:	Najdôležitejšia je komunita. Musia to byť ľudia, ktorí tvoria nejaký produkt. UX dizajnéri, produktoví manažéri, informační architekti a všetci, ktorí v blízkej budúcnosti plánujú prejsť na UX dizajn naplno. SEO, "growth hackerov" a marketérov by som vynechal, lebo ich ciele sú častokrát prevážené ziskom, ako kvalitou používania (čo je úplne v poriadku). A UI dizajn by som vynechal tiež, pokiaľ sa nejedná o dizajnéra, ktorý figuruje v niektorých zo spomínaných rolí vyššie.
Formát:	Striedal by som to! Všetky spomínané meetupy boli skvelé a asi by som chcel na svojom geniálnom meetupe niečo dobré z každého.

Show & tell - dizajnová kritika prác, na ktorých momentálne pracujeme. Skutočné problémy a riešenia, ktoré na mieste prediskutujeme nad papierom, prípadne pri wireframoch.
UX dizajnová kritika: Horlivá diskusia, emócie, šteniatka, všetko.

Tweet

Toto je pasca na dizajnérov, lebo radi riešia problémy a získavajú prehľad o rozmýšľaní ostatných. Dá sa realizovať rôznymi spôsobmi - brainstorming, dizajnová kritika, heuristická analýza alebo jednoduchý workshop.

Knižný klub - na Slovensku, ani v Česku nie je žiadna škola aktívne sa zaoberajúca UX, alebo HCI a nie je ich zrovna veľa ani o digitálnom dizajne. Preto je pre dizajnérov esenciálne samovzdelávanie. A ako sa dá lepšie samovzdelávať ako v skupine? Špeciálne skvelé pri cudzojazyčnej literatúre, kde je niekedy naozaj ťažké pochopiť, čo chce autor povedať. Mesačná frekvencia je príliš málo na 300 a viac stranové knihy. Dva mesiace sú v poriadku, ale chcel by som priestor aj na vlastný výber kníh. Za tri mesiace sa toho vo svete UX dosiahne veľa a keď niekto nestihne prečítať povinnú literatúru, môže sa debata rozvinúť okolo blogerov, periodík a pod.

Random vzdelávacia téma - kvôli prehľadu o trendoch, tipoch a trikoch. Veľmi podobný formát, ako SUX fórum, teda systém prednáška a kolečko spätnej väzby a otázok. Čo by to mohlo spraviť viac interaktívnym je "elevator pitch contest". Myšlienku novej technológie treba predať publiku, akoby to bol nejaký investor. Veľké konferencie sú z tohto najobsažnejšie, ale sú často príliš rozsiahle na to, aby sa to všetko dalo vstrebať. Dizajnér musí mať prehľad o veciach súvisiacich s jeho prácou, nesmie fungovať izolovane (ako napríklad programátori). Môže sa zúčastniť viacej ľudí (40-50) ako ostatných meetupov.
Veľká konferencia - jedlo, získavanie známostí, medzinárodní "spíkri", after-party, bolehlav. Konferencia by mala byť zameraná primárne na manažérov zastupujúcich firmy, ktoré vytvárajú digitálne produkty. Nie dizajnéri, ale digitálni marketéri, majitelia eshopov, manažéri rozhodujúci o stratégií produktu a pod. Rovnako aj prezentácie by mali byť zamerané na profit z UX a nič iné. Sekundárne publikum by mali byť ľudia, ktorí zabezpečia ponuku služieb spomínanú v prezentáciách. Noví klienti, tí by mali byť dobrým nakopnutím nového roku, že áno... (naivná utopická predstava).

Každý meetup by mal začínať nejakou uvítacou aktivitou, aby sa prelomili ľady. No a o čom dizajnéri najradšej rozprávajú?

Človek najradšej rozpráva o sebe a veciach súvisiacich s ním samým (a dizajnér o sebe a svojich dizajnoch).

Preto by som na úvod realizoval nejakú na to určenú aktivitu - zrýchlené portfólio, podobne ako Pecha Kucha prezentácie, ale rýchlejšie (2 minúty na človeka, pri 25-30 by to mohlo celé vyjsť do hodiny, stáli členovia to len preletia pár ukážkami).

Asi by som privítal nejaký plán, ktorý by mohol vyzerať takto nejak:

Január: Veľká konferencia (je zlé počasie, dobrý čas "zabiť ho" konferenciou)
Február: Show & tell
Marec: Knižný klub (o tomto čase by už vianočné darčeky mali byť prečítané)
Apríl: Random vzdelávacia téma (marketéri, developeri učia dizajnérov o veciach)
Máj: Show & tell
Jún: Knižný klub
Júl: Random vzdelávacia téma (novinky v UX/UI, nástroje, metódy, tipy, triky)
August: Barbeque ("nerds & geeks" si pri vode opekajú safaládky, úplná paráda)
September: Show & tell
Október: Knižný klub
November: Random vzdelávacia téma (problem solving workshop)
December: Show & tell (kritika prác za uplynulý rok)

Na zváženie je, či sa nájde v okolí SR/ČR taká komunita, aby uživila pravidelné stretnutia tohto druhu. Takúto aktivitu by som očakával napríklad od našej najbližšej asociácie (v ČR), ale tá sa na Slovensku vôbec neangažuje a pravdupovediac, ani nemá prečo. Vo svete je ohromný počet ľudí, ktorí sa radi titulujú ako UX dizajn experti a toto je možnosť, ako takýmto ľuďom pomôcť sa naozaj vyšvihnúť v uplatňovaní princípov HCD (angl. "Human-centered design"). Možno by sa to niekedy mohlo pretransformovať na večernú školu UX!

Pozerám na web

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 30 Jun 2014 06:10:00 +0000

Posledný mesiac som sa s prestávkami venoval knihe z roku 2010 od nášho kamoša Jakoba, ktorá sa volá "Eyetracking Web Usability", v preklade "Sledovanie oka použiteľnosti webov". Dáva môj preklad zmysel? Nie. Ale kniha samotná mi poskytla zaujímavý prehľad o tom, ako sa menili weby s postupnou adaptáciou výskumov podobných štúdií. V tomto článku zhrniem terminológiu eyetrackingu a aj nejaké svoje naivné úvahy o všeličom možnom, čo som v knihe objavil.

Eyetracking je metóda pozorovania chovania ľudí pri používaní nejakého digitálneho produktu sledovaním pohybu ich očí. Slúži na to zaujímavá super drahá technológia (Tobii stojí niekoľko tisíc eur), ktorá vyzerá ako okuliare, alebo ako zdvojená webkamera. V súčasnosti existujú aj menej spoľahlivé, ale oveľa lacnejšie varianty, ako napríklad The Eye Tribe, alebo Gazepoint.

Existuje niekoľko štúdií, ktoré dokazujú vysokú mieru súvisu medzi pohybom kurzoru a pohľadu oka. Takýto názor prirodzene presadzujú firmy, ktoré ponúkajú zaznamenávanie pohybov kurzoru myši (Clicktale, Mouseflow a pod.). Niektoré hovoria až o 88% korelácií (2001), niektoré o 42,2% (2007) a niektoré ešte menej (2008). Skúsenosť však dokazuje, že to, kde sa oko stretáva s kurzorom je len vtedy, keď ide používateľ na niečo kliknúť. Napokon to môže každý posúdiť aj sám: nachádza sa teraz kurzor myši nad touto vetou?

V eyetrackingu sa používa hŕba ťažkých termínov, ale najdôležitejšie sú tieto dva: fixácie a sakády. Fixácia je zastavenie pohybu oka na nejakom mieste a sakáda je pohyb smerom k tomuto miestu. Na videu (vyššie) je vidno, ako rýchlo sa to všetko deje. Fixácie sú kruhy, ktoré sa zväčšujú v závislosti od času a čiary medzi nimi sú sakády.

Všeobecne je dobré, ak sú sakády čo najkratšie a fixácie čo najbližšie pri sebe. Čiže ak sa na nejakom mieste eyetrackingu vykreslí čosi ako oblak, znamená to, že sa pozornosť používateľa upriamuje na toto miesto. Ak sa vykreslí pavučina, je to zlé a znamená to, že je zmätený a takéto miesto stále hľadá.

Zmysel eyetrackingu

Vykonať eyetracking pre potreby UX dizajnu je častokrát prehnané a pre samotný dizajn stránok nie veľmi potrebné.

Marketéri môžu zistiť, že sa niekto na ich animované reklamy nepozerá, tvorcovia obsahu môžu zistiť, že ľudia nevenujú pozornosť ich generickým "stock" obrázkom, ale samotní UX dizajnéri môžu vďaka eyetrackingu zistiť:

kde ľudia štandardne očakávajú elementy rozhrania (vyhľadávanie, menu, osobné menu, logo...), na to existujú prieskumy a dá sa od nich odpichnúť (napr. De-facto štandardy od H.Adkisson a odporúčam aj jej viac "grafickú" stránku). A takto odsledovali Nielsenovci (2010), kde sa ľudia pozerajú najčastejšie:

či je dávkovanie obsahu na (dlhých) stránkach správne a udržiava záujem a pozornosť návštevníkov
či rozloženie elementov nie je náročné na skenovanie (príliš veľa sakád)
ako sú prehliadané nadpisy, prehliadaná grafika, tlačidlá a pod.
aké je skutočné poradie vnímania elementov na stránke

Posledný bod je asi najdôležitejší pre UX dizajn. Toto sa viem dozvedieť jedine z veľmi, VEĽMI podrobne spracovaného používateľského testovania alebo z eyetrackingu.

Problémy

V literatúre o eyetrackingu rozoberajú veľa druhov odsledovateľných problémov. Vybral som niektoré z nich:

Elementy, ktoré pútajú pozornosť v nesprávny čas sa volajú "falošné stopy" (angl. miscues). Sú to presne tie všelijaké odkazy zobrazené v nesprávnom čase, všetky zbytočne zvýrazňované texty, všetko, čo zaujme, keď nemá.
Vizuálny smog - komplikované stránky strašia na webe ešte stále a aj keď je to všetkým dávno jasné, že:

Jednoduché stránky podporujú zvedavosť a mieru objaveného obsahu.

Popletené priority - nejaká časť stránky je príliš výrazná a ľudia preto hľadajú všetky podstatné informácie práve na tomto mieste ignorujúc zbytok. To sa stáva na stránkach s obsahom usporiadaným do dvoch (a viac) rovnocenných stĺpcov. Prípadne s novodobými dlhými stránkami, ktorých jedna zložka je "interaktívna" a ostatné nie. Nielsen a Pernice uvádzajú príklad navigácie napravo, kde si ľudia takto centrálnu funkciu vôbec nevšímajú kvôli obsahu na ľavej strane.
Príliš dobré, aby to bola pravda - ľudia prehliadnu požadovaný obsah, lebo podcenia kvalitu stránky. Je to presný opak problému pri popletených prioritách.
Preskakovanie obrázkov - Tak napríklad v dnešnej dobe dizajnéri radi používajú ikonky aj tam, kde to nie je nutné, plýtvajú priestorom používaním zbytočných obrázkov. Najviac zbytočné sú obrázky na korporátnych weboch.

Generické obrázky v obsahu a obrázky, ktoré sú súčasťou navigácie sú jednoducho ignorované a sú len na príťaž.

Vďaka takémuto umiestneniu generického "stock" obrázku na portáli slovensko.sk sa sekundárna navigácia takmer úplne stratí aj napriek tomu, že je napísaná NAOZAJ veľkým písmom.

Horúci zemiak (z angl. hot potato) - kedysi dávno som spomínal to, ako si ľudia vytvárajú príbehy o veciach a udržiavajú si ich v hlave ako najvyššiu pravdu o fungovaní produktu. Pri skenovaní stránky používatelia vyhodnotili, že na nejakom mieste sa nachádza v tej chvíli nepotrebný obsah. Rýchlo zablúdili zrakom kdesi inam, bez toho, aby skúmali tento obsah dôkladnejšie. Takéto správanie - rýchle zablúdenie na neužitočný obsah, ktorý v momente odhodíme, sa volá horúci zemiak.
Miznúca navigácia - keď sa navigácia "transformuje", prípadne mení miesto. Pre používateľa je to vždy návrat na začiatok a opätovné spoznávanie stránky. Pekný príklad z ibm.com:

Najlepšia navigácia je taká, o ktorej na vieme, kde je, a preto ju ignorujeme.

Hybnosť - t.j., keď nechcem použiť nejakú užitočnú funkciu len preto, lebo už mám daný iný smer, ktorý viem, že funguje. Toto je všeobecný problém s použiteľnosťou produktu a nielen problém eyetrackingu.
Reklamná slepota - ignorovaný obsah len preto, lebo pripomína reklamu. Vo všeobecnosti, červený text s rámčekom, veľké nadpisy tučným písmom, príliš pútavé tlačidlá, pohyblivé obrázky a podobne. Od čias tohto výskumu sa o tomto fenoméne písalo veľa.

Médiá

Médiá a reklama sú asi najzaujímavejšie časti celého eyetrackingu. Eyetrackingové štúdie neskúmajú, či je dobré, alebo zlé, že sa ľudia na nejaké obrázky pozerajú, skôr rieši, prečo sú niektoré obrázky viac príťažlivé, ako iné. Trochu mi to prekážalo, lebo často to riešili na miestach, kde prítomnosť obrázkov bola len formálna a nie veľmi užitočná.

Poznatky o médiách:

Pozeranie sa medzi nohy - ľudia to robia inštinktívne, lebo zisťujú, či sa dá s jedincom páriť. Medzi nohy sa ale viac pozerajú muži.

A potom ešte sú tu psy, ktorým sa všetci radi pozerajú na genitálie.

Radšej živé ako ilustrácie - ilustrácie sú menej uveriteľné a často ignorované. Dokonca, ak ľudia plnili nejakú úlohu, ilustrácie im len zavadzali. V súčasnosti je ilustrácia najnovší "boom", lebo sa estetikou hodí k minimalistickému dizajnovému prejavu a ľahšie sa animuje. Hodil by sa na to výskum, či sa niečo zmenilo na výsledkoch od Nielsenovcov... Treba tiež dodať, že usmievajúci sa pekní ľudia pozerajúci sa uprene do objektívu pútajú pozornosť stále. Je to kvôli nášmu detektoru pohľadov, ktorý nám bol pribalený v základnej výbave.

Ilustrácie sú vhodné najmä na popis fungovania, schémy ukazujúce, ako produkt používať a návody. A tam by to malo skončiť. Dobrý príklad je websupport.sk, ktorého nová identita nepozná nič iné, čo je trochu zväzujúce: Takéto pekné ilustrácie sa často "strácajú" pri skenovaní stránky.

Ecommerce obrázky - produkt dôkladne vystrihnutý na bielom pozadí dopadol v prieskume najlepšie, ostré obrázky a čo najväčší rozmer ukážky produktu na stránke detailu. Nemá zmysel ukazovať obrázky na stránkach kategórií, iba ak kategórie výrazne rozlišujú tovar podľa tvaru. A tak sa stane, že Alza má zbytočne veľa obrázkov pri navigácií a Agem túto chybičku pri redizajne odkopíruje...

Screenshoty v reálnej veľkosti - je docela otrava vidieť screenshot aplikácie na prezentačnej stránke, ale nevedieť prečítať, čo sa tam deje.
Animácia - štúdia uvádza, že používatelia trávili čas čakaním na to, keď skončí. Ak bola animácia nekonečná, tak mali smolu. Pozreli si ju niekoľkokrát zbytočne. Animácie výrazne ovplyvňujú koncentráciu a používatelia boli vyvedení z miery a robili chyby v nasledujúcich úlohách.
Automaticky spúšťané video a rozprávajúce hlavy - nikdy. Výnimkou sú služby na ukladanie a šírenie videa, prípadne sú očakávania UX nastavené len na sledovanie videa.

Nedávno sme testovali polohu obrázku pri voľbe balíka služieb (výber ceny). Poloha obrázku bola jedna z viacerých zmien, ktorá mala vysoký vplyv na rast konverzií. Išlo o rozmazanú fotku fotografa mieriaceho objektívom na jeden z preferovaných plánov. Súvisí to s Gestaltovým pravidlom kontinuity a vizuálnou váhou obrázku. Tu, malá schémka:

Príťažlivosť niektorých častí webových stránok sa dá ľahko predpovedať vďaka magnetickosti. Je to ich schopnosť uchmatnúť pozornosť človeka a je jednou z najžiadanejších vlastností pri tvorbe rôznych digitálnych reklám.

Magnetické elementy

Sú to:

Elementy rozhrania: interaktívne súčasti stránok.

odrážkový zoznam ako tento (v HTML: <ul>)
rozbaľovacia ponuka (v HTML: <select>)
prázdne polia formulárov (v HTML: <input>)

Ikonické obrázky: Spomínané pár riadkov vyššie - ide o jednoducho pochopiteľné obrázky, ktoré na prvý pohľad prezradia svoj význam bez dlhého zamýšľania sa.

ak je na obrázku vidno väčšiu časť obnaženej kože (napr. nejaké polonahé batoľa), alebo ak tvár zaberá väčšiu časť obrázku
ak sa osoba na obrázku pozerá do objektívu, usmieva a je atraktívna
ak je objekt obrázku solitér (samostatne stojaci, osamelý), obrázok je ostrý a pozadie je jednoduché, prípadne menej výrazné (napr. rozmazané)
ak je objekt obrázku vystrihnutý na bielom pozadí
ak je obrázok nečakane originálny (napr. ak sa na stránke technickej podpory objaví kôň)
ak je obrázok priamo týkajúci sa obsahu (napr. na stránke o veľrybách obrázok vráskavca)
ak sa ľudia alebo zvieratá pozerajú na objekt obrázku, prípadne k objektu smeruje iný objekt

Reklamy

Magnetickosť sa dá využiť aj na reklamy. Treba si dať pozor najmä pri elementoch rozhrania (prázdne polia, tlačidlá, rozbaľovacie ponuky), aby nenastavili falošné očakávania. Ak kliknem na rozbaľovaciu ponuku a zistím, že to je reklama na poistenie, určite nebudem nakupovať. Aj keď...

Vedľa tlačidla sme umiestnili prázdne pole, ktoré nebolo vôbec potrebné a konverzia reklamy vzrástla.

Magnetickosť môže byť pri novodobom marketingu vcelku nepotrebná. Nový "boom" vo svete reklám, tzv. natívna reklama využíva práve Nielsenom a Pernice ilustrovanú vlastnosť:

Najlepšie funguje reklama, ktorá zodpovedá vizuálnemu štýlu stránky.

To je presne to, čo robí Facebook a Twitter so svojimi podporovanými príspevkami zobrazujúcimi sa medzi príspevkami našich kamarátov.

Predchádza sa tak reklamnej slepote a zároveň sa reklama stáva priateľská, lebo sa týka obsahu a je to interná reklama, takže je určite relevantná. Shoppie.sk to nerobí veľmi správne:

A rovnako nedobre aj hej.sk a takmer každý ďalší slovenský eshop.

Príklad dobrej reklamy, ktorá sleduje vizuál stránky je napríklad jetsetter.com, kde väčšiu časť obsahu nad zlomom stránky tvorí reklama. Tá je relevantná, prívetivá a vyzerá dôveryhodne.

To je síce pekné, keď manažujem internú reklamu, tam sa to ešte dá, ale čo tá externá?

text by mal byť mimo obrázku a bez pozadia
textové reklamy fungujú lepšie, ako tie obrazové a pohybujúce sa (65% je úplne ignorovaných pokiaľ majú obrázok podľa Pernice, 2010)
reklamy je najlepšie ukazovať, kým sa nejaká časť stránky načítava - prípadne ju ukázať pred samotným obsahom

Webdizajnéri experimentujú so všakovakými pokusmi s reklamami snažiac sa vyzdvihnúť jednu zo spomínaných vlastností. Reklama sa zobrazí po dočítaní obsahu tak, že vyskočí vpravo dole. Alebo sa zobrazí modálne okno. Alebo sa zobrazí reklama cez celú obrazovku, ktorú musíte preskočiť. Prípadne si musíte pozrieť niekoľko sekúnd z videa predtým, než sa pustí ďalšie. V každom prípade, vždy existuje viacej prívetivé riešenie pre ľudí.

Záver

Táto kniha poznačila svet internetu a vyvolala vo svojej dobe dosť kontroverziu: webdizajnéri začali cpať všetok reklamný obsah nad zlom stránky (angl. the fold), všetky bannerové reklamy majú tlačidlá a položila základy pre moderný obsahový a natívny digitálny marketing. Myšlienka, že weby treba testovať s používateľmi, ktorú chceli NNgroup dostať do povedomia svojou publikáciou sa obrátila proti nim a zmenila web na ešte menej použiteľnú zmesku. Určite túto knihu odporúčam aj napriek svojim trochu neaktuálnym grafickým príkladom (webdizajn z 2000 až 2005).

UX biznis a jeho meranie

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 05 May 2014 06:00:00 +0000

Minulý rok som sa zúčastnil konferencie Usability Week organizovanej spoločnosťou Nielsen Norman Group a to najcennejšie, čo som si odniesol bolo to, že použiteľnosť musí byť v prvom rade to, čo prinesie klientom peniaze. Všetko ostatné je vedľajší produkt UX práce. Pre UX dizajnérov je to rana pod pás, lebo nie je ľahké "predať" myšlienku o použiteľnosti ako vhodnej investícií s dobrou návratnosťou. V tomto článku skúsim rozobrať niektoré kľúčové ukazovatele ekonomickej návratnosti a merateľnosti výsledkov UX dizajnu.

Momentálne pracujem pre firmu WiderFunnel, ktorá rieši optimalizáciu stránok firiem z USA a riešim použiteľnosť len do toho momentu, kým to prináša klientom peniaze. Takáto služba je mimoriadne atraktívna z hľadiska predaja klientom - to, čo funguje sú výsledky. Návratnosť investície je niekoľkonásobná. Kto by do toho nešiel? Ale merať výsledky UX práce je náročnejšie. Nielsen vo svojej staršej štúdií uvádza, že každý dolár investovaný do použiteľnosti sa 10-krát vráti. To zrejme prevzal od Susan Weinschenk, ktorá tvrdí to isté na základe prieskumu dôvodov, prečo v minulosti zlyhali IT projekty.

Čo teda v použiteľnosti zarába tak veľa, že by každý 10. zamestnanec firmy mal byť UX dizajnér?

Takto definujú faktory pre ROI (angl. Return of Investment, návratnosť investície) niektoré organizácie združujúce profesionálov z oblasti použiteľnosti (Human Factors, Usability Professional's Association, Nielsen Norman Group, Usability.gov). Ku každej pripisujem aj príklad merateľnej veličiny, ak je to možné.

Ťažko merateľné faktory

Zosilnenie postavenia na trhu (konkurenčná výhoda) - zisk firmy, úspešnosť kampaní (angl. newsletters CTR - click-through rate), monitoring konkurencie, marketingové prieskumy
Zvýšenie úspešnosti - úspešnosť dokončenia úloh na používateľa, SUS (angl. System Usability Scale)
Zvýšenie spokojnosti používateľov - dotazníky spokojnosti, SEQ (angl. Single Ease Question), SUS
Zjednodušenie používania - kvalitatívny test s ohľadom na úroveň ovládania, SEQ, SUS, SUM (angl. Single Usability Metric)
Zvýšenie dôvery v systém - SUS, SUM
Zníženie času na vývoj - čas, ktorý strávia developeri a produkťáci rozhodovaním o dizajne
Zníženie nákladov na údržbu - detto
Zníženie nákladov na redizajn - detto + čas na zapracovanie nových scenárov používania
Prevencia súdnych sporov a zvýšenie bezpečnosti - štatistika o zlyhaniach z dôvodu zlého dizajnu
Zníženie nákladov na vývoj - ťažko overiteľné na jednom projekte, overené štatisticky
Zvýšenie pracovnej spokojnosti / zníženie fluktuácie zamestnancov - ťažko overiteľné
Zníženie nákladov na školenie / dokumentácie - ťažko overiteľné

SEQ, SUS a SUM

Prečo sú SEQ, SUS a SUM kvalifikované ako ťažko merateľné? Vyžadujú používateľské, prípadne iné kvalitatívne testovanie, ktoré sa síce dá zefektívniť (agilné metódy), ale vyhodnotenie je tá náročná časť:

Zhruba 2/3 celkového času testu zaberá kvantitatívne vyhodnotenie testovania za pomoci SEQ, SUS a SUM.

SEQ (Single Ease Question) je súhrnná kvalitatívna metrika. Vyjadruje jednoduchosť použitia. Je to jedno vyjadrenie hodnotené na 7-stupňovej Likertovej škále, ktoré číta a hodnotí používateľ po každej úlohe používateľského scenára.

Celkovo bola táto úloha: [veľmi ťažká ... veľmi jednoduchá]

SUS (System Usability Scale) je kvalitatívna metrika. Vyjadruje spokojnosť, sebadôveru, mieru učenia sa, pocit jednoduchosti, prípadne zložitosti produktu. Nevyžaduje žiadne kvantitatívne dáta. Je to systém 10 vyjadrení hodnotených na 7-stupňovej Likertovej škále, ktoré číta a hodnotí používateľ vždy na záver po vykonaní úloh scenára:

Myslím, že by som [tento produkt] používal(-a) často. [úplne súhlasím ... úplne nesúhlasím]
Zdal sa mi byť zbytočne komplikovaný.
Zdal sa mi byť dosť jednoduchý na používanie.
Myslím, že by som potreboval(-a) podporu od technickej osoby, aby som [tento produkt] mohol(-la) používať.
Rôzne funkcie sa mi zdali byť dobre zakomponované do [tohto produktu].
Zdal sa mi príliš nekonzistentný.
Viem si predstaviť, že veľa ľudí sa naučí pracovať s [týmto produktom] naozaj rýchlo.
Zdal sa mi byť príliš ťažkopádny.
Cítil(-a) som sa naozaj sebavedomo pri používaní [tohto produktu].
Musel(-a) som sa naučiť veľa vecí predtým, než som vedel(-a) efektívne pracovať s [týmto produktom].

SUM (Single Usability Metric) je súhrnná metrika (kombinácia kvalitatívnej a kvantitatívnej). Vyjadruje spokojnosť vo vzťahu k efektivite (čas), úspešnosti a chybovosti. Vyžaduje meranie času plnenia úloh a počet chybných krokov, ktoré používateľ vykonal. Zároveň sa zbiera jedno vyjadrenie hodnotené na 7-stupňovej Likertovej škále, ktoré číta a hodnotí používateľ po každej úlohe používateľského scenára.

Celkovo som bol s touto úlohou [veľmi nespokojný ... veľmi spokojný]

Na vyhodnotenie SUM odporúčam zadarmo stiahnuteľný nástroj od Jeffa Saura. Stačí tam na každom hárku úlohy (Task1, Task2...) nahodiť údaje z používateľského testovania a z vyjadrenia spokojnosti po každej úlohe:

Aby Jeff nebol jediný, kto ponúka nástroje zadarmo, takto vyzerá môj univerzálny slovenský formulár pre SEQ, SUS a SUM.*

* Ak ten link nebude fungovať, čo kamoš Google robieva, treba mi dať vedieť a obratom udelím prístup.

Ľahko merateľné faktory

Zvýšenie produktivity, efektivity, výkonu - čas úlohy na používateľa, iné špecifické ukazovatele (napr. skóre v hrách)
Zvýšenie predaja - konverzia návštevníkov
Zvýšenie kredibility - referenčné odkazy (angl. referral visits), zdieľania
Zvýšenie transakcií - zisk firmy, priemerná cena návštevníka (priemerný zisk na používateľa)
Zvýšenie návštevnosti (veľkosť publika) - počet návštevníkov, počet používateľov
Udržiavanie zákazníkov (frekvencia používania) - priemerná denná / mesačná návštevnosť (angl. DAU / MAU), retencia zákazníkov (% ľudí, ktorí sa vrátia)
Zníženie počtu návštevníkov opúšťajúcich procesy (angl. drop-offs) - opustenia stránky / služby
Zníženie nákladov na podporu - počet dotazov na technickú podporu
Zvýšenie atraktivity služby pre zákazníkov (príťažlivosť služby) - konverzia unikátnych návštevníkov
Zníženie chýb používateľov - monitoring chýb (formuláre, 404)
Zníženie krivky učenia (angl. learning curve) - meranie použitia špecifických funkcií vzhľadom na celkový čas na stránke alebo v službe (počet kliknutí na )

Z ľahko merateľných faktorov viem identifikovať veličiny, ktoré môžem v produkte (stránka, aplikácia) sledovať jednoducho bez nutnosti používateľského testovania:

Splnené úlohy (napr. priemer 0.57 registrácií na stránke na návštevníka)
Čas splnenia úloh (napr. priemerný čas 4:55 splnenia registrácie)
Konverzia návštevníkov (napr. 0.11 návštevníkov vyplní kontaktný formulár v biznis sekcií stránky)
Počet návštevníkov (napr. 150 tis. nových, 28 tis. retenčných)
Zisk (napr. 2.25€ na návštevníka)
Návštevnosť a použitie technickej podpory (napr. 220 tickets)
Počet chýb (napr. 1230 krát zobrazená chyba pri registračnom formulári)

Základné pravidlo webovej analytiky je vždy sledovať viac ako jednu metriku.

Príklad:
Chcem navrhnúť novú sekciu do môjho blogu: UX nástroje. Po zavedení tejto sekcie sledujem počet vstupov do tejto sekcie. Tiež sledujem, či sa zmení retencia návštevníkov, počet zdieľaní a referenčných odkazov a prípadne počet vyplnení kontaktného formuláru. Ak dôjde k zdvihu, som šťastný, ak nie, som smutný a idem to riešiť.

Biznis a kvalita dizajnu

No dobre, takýto príklad veľmi nepomôže, keďže neuvádzam žiadne čísla. Príklad ale neslúži na poukazovanie na to, ako úspešný, alebo neúspešný je tento môj blogový počin, ale na najjednoduchšiu ukážku toho, ako sa rieši dizajn, ktorý riadia dáta a nie len vágne predpoklady. Ruku na srdce, koľko z vás premýšľa nad "biznis" hodnotou vašich dizajnových rozhodnutí? A koľko z vás si ju aj naozaj overuje? Za seba môžem povedať, že veľmi zriedkavo som sa obzeral dozadu na svoje dizajny z minulosti takýmto spôsobom. UX sa dá merať a uvedené faktory a k nim prináležiace veličiny by mali na tento fakt poukázať. Často sa stretávam s postojom, že na takéto overovanie jednoducho nie je dostatok času. Ide však o strategické UX rozhodnutie a pokiaľ niečo nie je merané, nedá sa to manažovať. A nedá sa to ani vylepšovať (P. Drucker).

Manažéri, art directori, produktový a UX vodcovia: KPI pre UX dizajn sú dáta.

Dátami motivované dizajnové rozhodnutia dosť často vykopnú dizajnérov z vysnívaného ideálneho sveta do krutej reality. Tá naopak otvára iné možnosti, ako presadiť UX ako hlavný cieľ firmy.

Misia: pátranie po UX práci

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 07 Apr 2014 06:00:00 +0000

Prednedávnom som sa presťahoval do Kanady. Konkrétne do Vancouveru. Je tu pekne, ľudia sú tu neskutočne slušní a milí, ale to vás asi nezaujíma. Súčasťou tohto veľkolepého plánu boli aj nemilé udalosti, ako napríklad opustenie všetkých mojich projektov na Slovensku a Sygicu (reklama: top miesto na prácu). A keďže nemám prácu a peniaze sa míňajú, je načase si nejakú nájsť. Popíšem, ako som postupoval s prípravou portfólia a ako sa pripravujem na pohovory na UX pozíciu. Nie je to definitívny manuál, ani žiaden zaručený úspech, lebo... zatiaľ prácu nemám.

Po príchode do Vancouvru, ktorý je, mimochodom, dlhodobo v top 5 "najlepších miest na život", som zabezpečil najskôr moje miesto na život (obrázok hore). Ceny služieb, prenájmu a tovaru sú tu zhruba o tretinu vyššie ako na SR, príjmy zhruba trojnásobné pre Slovákov. Je nás tu veľa, lebo je to jediné miesto v Kanade, kde nie je zima. A s rovnakou vervou a motiváciou sa sem tlačia aj Kanaďania sami. Vyzbrojený touto štatistikou som začal s prípravou na zháňanie práce. Viem, že na Slovensku potrebujete 2 veci:

životopis
portfólio

V Kanade okrem toho ešte "cover letter", u nás známy ako motivačný list. Moju "šablónu" motivačného listu môžem poslať na mail, ak bude mať niekto záujem.

Životopis

V: A víš, jak říkaj čtvrtlibráku se sejrem v Paříži?
J: Oni mu neříkaj čtvrtlibrák se sejrem?
V: Ne, maj tam metrickej systém, věděli by kulový, co je to čtvrtlibrák.
J: Tak jak teda?
V: Říkaj mu Royale sýr.

A čo životopis? Životopis je životopis, ale volajú ho resumé. Nie som v ňom limitovaný štandardnou efektívnou formou, ale skôr efektnou formou. A resumé môže byť dvojaké:

zamerané na osobnostné vlastnosti a schopnosti (funkčné)
a také, kde sa chválim skôr pracovnými skúsenosťami (chronologické).

Ja som zvolil druhú formu, lebo sa viacej podobala na môj starý životopis. Dal som si pozor a zosúladil som všetko s LinkedIn, kde mám veľmi podobne prezentované projekty, na ktoré sa nevzťahuje NDA (zmluva o mlčanlivosti). LinkedIn profily tu letia a sú požadované pri každej IT pozícií. Preto ho treba riadne naplniť pred pokusmi o získanie práce. Projekty do resumé a na LinkedIn som vyberal len také, ktoré sa lepšie vizuálne prezentujú a také, ktoré sú už na trhu s dosiahnutými lepšími výsledkami.

Resumé som aj napriek tunajším mravom nazval Curriculum vitae, akože anarchia.

Už v životopise som sa trochu vychválil, že som rečník, že píšem mega populárny UX blog, že moje rozhodnutia ovplyvňujú milióny ľudí (skôr tisíce). Nie je to lož, ale na Slovensku by som sa s niečím takýmto nikdy nevystatoval.

Portfólio

Portfólio je prezentácia prác. Pre mňa, UX človeka, je to depresia, lebo netvorím pekné obrázky ako dizajnéri. Očakáva sa: hora textu, grafy, skice a príbehy, ako som k zobrazenému riešeniu prišiel. Formát je zvyčajne na autorovi. Tu preferujú webové portfóliá ako Dribbble, Behance, Coroflot a podobne.

Dribbble a Behance portfóliá nie sú pre UX dizajnéra vhodnou platformou na prezentáciu jeho schopností.

Zvyk prezerať portfólio na podobných službách zrejme pramení z toho, že ani rekrutéri sami nevedia, čo je vlastne výstupom mojej práce, prípadne chcú takto odfiltrovať ľudí naklonených viacej k UI dizajnu. Ja som teda išiel klasickou cestou a zvolil som viacstranové PDF dostupné na stiahnutie. Po vzhliadnutí svojho starého portfólia (2010-11) som sa rozhodol, že je na čase nahradiť svoje staré, viac vizuálne projekty, za tie nové a viac zamerané na konceptuálny dizajn a informačnú architektúru (2012-14). Moje staré portfólio vyzeralo ako ukážka, čo dokážem vo Photoshope, nie čo dokážem v UX (obrázok dole).

Tak som sa rozhodol si to celé poriadne premyslieť a ako správny dizajnér zanalyzovať svoje "persóny": Prvou persónou je rekrutér pre agentúru. Hľadá "perfect match", pozerá sa najmä na: roky skúseností, vzdelanie, zameranie projektov, snaží sa potajme vyčítať, koľko mám rokov a že či viem po anglicky. Toto všetko sa dozvie už z resumé a zrejme si to bude overovať aj krátkym telefonátom.

Druhá persóna je "that HR guy" (interný firemný zamestnanec so zameraním na ľudské zdroje). Hľadá to isté čo rekrutér, ibaže vie presne, čo daná pozícia obnáša vie presne, akého človeka hľadá (aj charakterom). Toto sa dozvie zo životopisu a z motivačného listu. Portfólio si prebehne a venuje mu presne 90 sekúnd. Je to moja primárna persóna, pretože ju musím uchvátiť, aby som sa dostal k poslednej persóne.

Vizuálne UX portfólio je ako marketing pri digitálnych produktoch. Je to nutné zlo.

Posledný "persón" je znalý veci: vie, aké sú štandardné UX stratégie, rozumie analytike používateľského správania a vie ľahko zistiť, či človek klame alebo nie vo svojich odvážnych vyhláseniach v resumé a v motivačnom liste. Toto je pokročilý používateľ - tento musí nájsť veci na druhý, oveľa podrobnejší pohľad.

Informácie, ktoré som do portfólia zahrnul mali odpovedať na tieto otázky:

Aké projekty si riešil? (Všeobecné informácie o projekte, angl. General information)
Čo si na nich riešil? (Dodané služby, angl. Provided services)
Aký to má výsledok? (Výsledok, angl. Results)

Príprava portfólia mi zabrala dva týždne (približne 3-4 hodiny denne). Celkovo má 21 strán o 6 projektoch. Štyri z týchto projektov sú už v produkcii, dva sa aktívne vyvíjajú.

Takto už vo finále:

Každá ďalšia strana portfólia potom vyzerala takto:

Jednotlivé stĺpce boli rozpitvané dodané služby, vo finále takto, veľa obrázkov som tam musel dať kvôli "that HR guy", tomu sa texty čítať nebude chcieť:

Hľadanie práce

Na Slovensku je to jednoduché - profesia.sk a hotovo. Sú tu tiež podobné služby, ale je ich veľa a každá má iné inzeráty. Snáď najznámejšia je craigslist.org, potom indeed.ca a monster.ca.

Denne pribudne jeden až dva UX inzeráty v okolí do 2km. Slušný výber.

Inzeráty väčšinou odkazujú na služby ako The Resumator (najčastejšie), MaxHire (otrasná), SmartReqruiters (najlepšia), Jobvite, JobScore a potom svoje interné služby. Tie boli najhoršie na používanie a vždy som ich úplne odflákal...

Tlačidlo "Apply now" (Uchádzať sa o pozíciu) by nemalo byť 100 riadkovým formulárom za trest.

Zvyčajné otázky vo formulároch:

Napíšte, čo Vás robí unikátnym. Budťe čo najviac kreatívny. (limit 150 znakov)
Prečo by ste chceli pracovať pre [názov firmy] okrem toho, že vyzeráme dobre?
Vložte odkazy 3 stránok, ktoré si prezeráte denne.

Takéto ma občas potešilo:

Ktorá postava v Game of Thrones je tvoja najobľúbenejšia a prečo?
Ktorý citát zo sci-fi filmu je tvoj najobľúbenejší a prečo?

Možno len taká malá hlúposť tieto otázky, ale v momente som sa začal viac snažiť pri písaní motivačného listu. Na väčšine služieb nebol povinný motivačný list a tie lepšie služby vedeli predvyplniť formuláre z LinkedIn profilu. Tu by som chcel vyzdvihnúť výhodu LinkedIn Premium, ktorý mám zaplatený aspoň na obdobie, kým si hľadám prácu. Ukazuje mi, koľko uchádzačov sa na danú pozíciu prihlásilo, akú mám oproti nim šancu a aké schopnosti a vzdelanie sú medzi nimi populárne. Bonusom je aj očakávaný plat pre toto miesto.

Pohovory

Pohovory v angličtine sú zábavka. Pre UX je absolútna nutnosť vedieť komunikovať plynulo (mne to zatiaľ moc nejde).

Rekrutér a "that HR guy" sa pýtajú otázky:

Prečo si prišiel do Vancouveru?
Prečo ťa zaujíma práve táto pozícia?
Ako vnímaš rozdiely medzi UI a UX?
Programoval si niekedy?
Čo považuješ za najhorší dizajn mimo digitálneho sveta?
Čo považuješ za osobné zlyhanie v oblasti UX dizajnu?
Máš skúsenosť s [mobile apps / webapps / webpages]?
Vyhovuje ti práca na živnosť (contract), polovičný alebo plný úväzok?
Aké máš pracovné víza?
Aká je tvoja predstava o hodinovej sadzbe (wage) / plate (salary)?

Priemerný plat UX dizajnéra s nulovými pracovnými skúsenosťami tu začína na 35k CAD ročne (1900€/mes.). Priemerný plat UX dizajnérov všeobecne je 80k CAD ročne (4400€/mes.). Freelance UI/UX práca tu začína na 45 CAD/h a priemer je okolo 55 CAD/h, to je zhruba 30€/h (priemer 36€/h v hrubom). Daň z príjmu je tu progresívna, založená na určitých úrovniach od 20% až po 45%.
Menšie firmy nemajú rekrutérov. Tam je to iné, úvodné kolečko je už priamo s technicky zdatnými ľuďmi. Tí sa pýtajú otázky:

Ako si fungoval v agile tíme? Koľko tímov / produktov vieš pokryť naraz?
Ako komunikuješ s developermi?
Aké typy produktov máš za sebou? [Napr. mobile apps, web apps, web portals]
Vieš vytvárať interaktívne prototypy, napríklad v HTML a JavaScripte?
Aké nástroje využívaš pre wireframy, mockupy a prototypy?
Použil si niekedy platformu [Sharepoint, SAP, Wordpress a pod.]?
Pracoval si niekedy s [Visual Web Optimizer, Optimizely, Clicktale, CrazyEgg a pod.]?
Akú UX stratégiu / proces si zvolil pri projekte [názov projektu]?
Ako si využil gamifikačné elementy v biznis aplikáciách?
Koľko tvojich produktov je na trhu? (t.j. nasadených v prevádzke, v App Store, Play Store a pod.)

Všimol som si, že na niektoré pozície je celkom komplikovaný postup: niekoľko výberových kôl a tak. Dokonca som vypracovával aj nejaké zadania, podobne, ako v Sygicu a to mi nesmierne imponovalo. Dostal som limit 3 dni. Zadanie bolo vytvoriť 3 varianty časti stránky pre A/B testing. Sranda veľká! (malá ukážka zo spracovania tohto zadania na obrázku nižšie)

Firmám tu akoby viac záležalo na skutočnej kvalite zamestnancov, ktorých idú prijať. A možno aj vyčleňujú viacej prostriedkov na zíksanie zamestnancov. A možno je to aj tým, že majú veľa na výber. To je zatiaľ všetko, čo mi ohľadom celého procesu zháňania práce prišlo na um. Je to výzva, čeliť tak nabitej konkurencií UX dizajnérov, zatiaľ čo na Slovensku je nás nedostatok. Tento týždeň ma čakajú ďalšie pohovory a networking, tak mi držte palce. Priebežne sem budem pridávať ďalšie poznámky. Aká je vaša skúsenosť so získavaním práce? Prípadne máte nejaké typy, ako na to?

Edit: Ako to dopadlo?

Opomenul som to, ako sa to robí kontrola referencií. Na pohovore som bol vyzvaný odpovedať na otázky:

Čo by na tvojej práci [predošlý zamestnávateľ] zmenil (v čase, keď si preňho pracoval)? V skratke: Čo ti veľmi dobre nešlo?
Ktorú vlastnosť, alebo schopnosť by tvoj [predošlý zamestnávateľ] považoval za výnimočnú a chcel aby si sa v nej ešte zveladil (v čase, keď si preňho pracoval)? V skratke: V čom si exceloval?

Tieto otázky sa ma pýtali pre každého zamestnávateľa, pre ktorého som pracoval a potom ich kontaktovali a pýtali sa na ich verziu odpovedí. Dôležité je poznamenať, že sa to týkalo predošlých pozícií a očakáva sa zlepšenie, prípadne to, aby sa ani jedna z týchto "vecí" neopakovala v odpovediach ako mojich, tak aj predošlých zamestnávateľov. A prečo to viem? Lebo som sa ich a môjho súčasného zamestnávateľa, samozrejme, drzo vypytoval, ako to prebiehalo. Hľadanie práce úspešne ukončené po 30 dňoch, 25 poslaných motivačných listoch a 6 interview!

Affordance... aaand it's gone!

noreply@blogger.com (Jules) — Fri, 07 Mar 2014 07:00:00 +0000

Pamätá si ešte niekto tento diel South Parku? Malý Stan si išiel vložiť do banky 100 dolárov od babičky a šikovnou prácou bankára bol vklad preč. Puf. Jednoducho preč. UX dizajnéri radi skĺznu k takýmto výkonom, kde sa ľahké používanie produktu prílišným zjednodušením stratí. Najjednoduchšou cestou je zabudnúť na jeden z pilierov UX tzv. affordances (Don Norman, 1988). V tomto článku sa pozriem na teóriu UX a na appky ako Peek Calendar, Clear, Taasky a Gmail na iPhone a na Windows 8. Všetky tieto produkty spája jediné - nedostatok "affordances".

Čo to je, ha?

Slovenčina nemá žiadnu alternatívu slova "affordance". Je to špecifický UX výraz a ani Thesaurus ho nepozná, preto ho nebudem prekladať. Affordance je daň, ktorú musíte zaplatiť za to, že dáte najavo, ako daný prvok funguje. Sú to také nenápadné stopy, naznačujúce, ako s danou vecou pracovať. Keď uvidím stoličku, viem, že na nej môžem sedieť. Sedenie na nej je jej primárny účel. Keď uvidím loptu, viem, že sa dá gúľať, alebo hádzať. Keď uvidím obrázok nižšie, viem, že...

Viem, že prvé tlačidlo lepšie "reže" u ľudí. Skôr prídu na to, ako má fungovať, ako v druhom prípade. Daň za to, že si uvedomím, ako to funguje. Nazývam to daňou kvôli tomu, lebo často je nutné obetovať cenný priestor, použiť text namiesto ikony, prípadne ohnúť celkovú estetiku produktu. Vždy existujú iné riešenia na tieto problémy: progresívna redukcia, správna informačná architektúra (informačný pach), skeuomorfický dizajn a pod.

Informačný pach

Takto Nielsenovci nazývajú vlastnosť ovládacích prvkov, ktorá identifikuje, čo nastane, ak s nimi budeme pracovať. Ľudia sú "infožravci" (viac na wiki) a rovnako, ako zvieratá vycítia, kde sa nachádza ich korisť a ako sa k nej dostať, používateľ by mal cítiť, kde sa nachádza informácia a ľahko zistiť, ako sa k nej dostať.

Funguje to priamou úmerou: čím vyšší informačný pach, tým lepšia použiteľnosť produktu. Jednoduché! V praxi to vyzerá takto: nenazvem tlačidlo, ktoré ma vracia na predošlú obrazovku názvom "< Späť", ale nazvem ho "< Späť na produkty", alebo jednoduchšie "< Produkty". Nenavrhnem "hamburger" ikonu, ale vypíšem "menu" a zabezpečím, aby to celé vyzeralo ako tlačidlo.

Najčastejšie chyby

K tým dochádza v čase, keď minimalizmus dominuje a priestor na ovládacie prvky v mobiloch neexistuje.

UX dizajnéri zabúdajú na to, že ich aplikáciu sa nikto nebude učiť.

A už vôbec nie, ak ich aplikácia je z kategórie užitočných, resp. "productivity". Nikto si nebude pamätať, ako sa jednotlivé úkony robia v špeciálnych rozhraniach. Vždy budú musieť tieto špeciálne ovládacie prvky a gestá skúšať, preto bude dochádzať k opakovaným chybám.

Podobné skryté ovládacie prvky majú aj aplikácie Taasky* a Clear - obe sú zo spomínanej kategórie "productivity" a zdá sa, že jedna sa poučila z chýb tej druhej, aspoň v tejto oblasti. Clear sa používa ťažko a v mojom zozname najhorších aplikácií sa drží v top 5. Tejto aplikácií chýba akákoľvek affordance a jednoducho si všetko musíte pamätať. Taasky to mal premyslené trochu lepšie, lebo všetky skryté funkcie ako ich poznáme z Clear sú v Taasky len pre pokročilých používateľov. Pre tých ostatných amatérov sú tu stále klasické ovládacie prvky (checkbox, hamburger menu, plus tlačidlo...).

* Disclaimer: Appku Taasky prevádzkujú chalani z Cleevio a kreslil ju môj kamarát Jakub Antalík.

Ďalšie aplikácie, ktoré v istých momentoch neberú ohľad na affordance sú Peek a Gmail. Peek sa, rovnako ako Clear, drží na vrchných priečkach v mojom nepopulárnom rebríčku. Kalendár je extrémne ťažké navrhnúť a realizovať správne, takže dávam pozitívne body za odvahu. Peek používa vlastné ovládacie prvky (nastavenie času a dátumu), dlhé stlačenie (longpress) pre vytvorenie nového záznamu a iné triky, ktoré nemajú nič spoločné s produktivitou, ale len s minimalizovaním dizajnu.

Peek calendar, akoby to jeden z názvu očakával,... mi neposkytne náhľad (peek) na kalendár.

Pri Gmaili, ktorý je pekne navrhnutý, narazíme na podobné problémy, kde sa pre jedno gesto dejú rôzne veci: pre swipe sa vyťahuje menu, posúva na predošlý a ďalší email a zároveň archivujú emaily. Archivácia emailov je pre mnohých deštruktívna úloha. Takáto úloha nemôže byť na skryté gesto, ťažko sa z nej spamätáva. Tento scenár sedí pre ľudí, ktorí udržiavajú svoju schránku prázdnu. Zaujímalo by ma, aké á Google k tomuto čísla, lebo si naivne myslím, že ich nebude veľa. Myslím, že bude viacej ľudí, ktorý túto akciu vyvolajú omylom, ako tých, ktorý ju vyvolajú so zámerom archivácie mailu (aj tých bude málo, lebo chýba affordance, ktorá by im to pripomínala).

Najčastejšie riešenia

Najčastejšie riešenia sú alibistické a často ich možno považovať za záplatu na zlý dizajn. Začnem tým evidentným: návod na začiatku (angl. walkthrough, start tutorial, príp. first run wizard, feature wizard).

Aplikácia Weathercube má 12-krokový návod, ako sa dozvedieť, aké bude dnes počasie. Ale je pekná.

Polar appka, autorom je Luke Wroblewski, využíva fintu, ktorá sa volá po anglicky "in time learning" - učenie sa v správny čas. To je dobrý spôsob, ako poukázať na skryté funkcie. Ak by však mal dostatočnú affordance na ovládací prvok, nemusel by to vysvetľovať vôbec.

Facebook Paper, správne rieši problém, dokonca ukážkovo dvoma spôsobmi: indikátorom počtu strán (tie krúžky pod obrázkom) a princípom kontinuity, ktorý efektívne využíva Windows 8: objekt, ktorý je čiastočne vidno naznačí, ktorým smerom máme pokračovať pre jeho plné odkrytie. Paper appka má takto naznačené príbehy v spodnom rade, preto viem, že pokračujú aj na pravo aj na ľavo.

Ďalším riešením je absencia inej cesty. Jednoducho - používateľ nemá čo iné urobiť na danom mieste, lebo neexistujú žiadne ovládacie prvky, s ktorými môže pracovať. Toto riešenie so sebou nesie dva problémy:

používateľ sa zasekne a chvíľu hľadá spôsob, ako pokračovať ďalej
na Android telefónoch vždy existuje hardvérové tlačidlo "späť", ktoré používatelia štandardne v takýchto situáciách stlačia (je o naozaj hrozné tlačidlo v porovnaní s jediným hardvérovým tlačidlom na prednej strane pri iPhone)

Windows 8, iOs, Android a affordance

V Sygicu sme mali vždy odpor, voči ovládacím prvkom vyžadujúcim nejaký komplexnejší pohyb nad mapou. Niekedy sa to nepodarilo (Family GPS Tracker a tzv. dialer), ale snažili sme sa vždy eliminovať takéto interakcie najmä kvôli chybovosti pri používaní (používateľ hýbe mapou namiesto ovládacieho prvku). Velikáni technologickej džungle sa podobných praktík nestránia. Windows 8 v pohodičke poschováva ovládacie prvky kade-tade za okraje obrazoviek - ale je primárne určený na zariadenia s väčším rozlíšením, takže až taký problém v tom nevidím. Horšie je na tom Android a iOS, ktorý takto schovali Google Now a Control center. Na malom zariadení je takéto ovládanie problematické a z vlastnej skúsenosti viem, ako často som tieto super služby vyvolal omylom.

Toto úplne blokuje inováciu!

Takto reagujú na podobné vyhlásenia všetci, s ktorými som sa na túto tému niekedy bavil. A v skutočnosti je to pravda. Affordance je často dôvod, ktorý blokuje vznik pekných čistých rozhraní. Napokon - affordance je najlepšia pri skeumorfických dizajnoch. Treba si zvoliť správnu strednú cestu. Extrémy ako Clear a Peek nefungujú efektívne a ešte nejakú dobu to tak bude. Cesta skrytých funkcií, giest, tlačidiel, ktoré nevyzerajú ako tlačidlá, ovládacích prvkov, ktoré neviem, ako sa ovládajú je tiež schodná, pokiaľ ide o pokročilú funkciu, ktorá sa dá vyvolať aj iným, viac interpretovaným, spôsobom.

Skeleton screen vs. kolečko

noreply@blogger.com (Jules) — Wed, 05 Feb 2014 08:30:00 +0000

V Sygicu riešime rôzne problémy sveta. Ale mimo Sygic sa môžem venovať maličkostiam, na ktorých nikomu nezáleží. Tentokrát ma zaujal Luke Wroblewski (chalanko, ktorého sa oplatí sledovať na sociálnych sieťach a blogu) s jeho poznatkom o novej Facebook aplikácií Paper, kde aktívne využívajú používateľský vzor, ktorý nazýva "skeleton screen". Ja ho budem volať Anton.

Anton je jedna obrazovka, na ktorú sa obsah sťahuje z internetu a väčšinou to nestihne na čas. Tak sme často nútení vidieť otravné kolečko, prípadne nejakú inú zábavnú animáciu, ktorá má indikovať, že sa niečo deje. Kolečko funguje dobre aj v rámci UX zásad, t.j. dať ľuďom hneď vedieť, čo sa deje. Tak napríklad: písal som kedysi dávno, ako ma vytočila moja práčka vďaka nedostatočne rýchlej spätnej väzbe. A presne krútiace sa kolečko je dočasnou záplatou na takúto negatívnu skúsenosť, akou čakanie určite je.

Kolečko je vlastne indikátor postupu, kde sa nedá odhadnúť, ako dlho tento postup bude trvať. Keď vieme odhadnúť, ako dlho to bude trvať, používa sa "progressbar". V minulosti sa interakční dizajnéri skôr zaoberali tým, ako zlepšiť skúsenosť progressbarov a tak napríklad viem, že najlepší vnem majú používatelia, keď progressbar pulzuje rýchlo, má plynulý rast, animovanú textúru vlny v protismere a je pomalý na začiatku a super rýchly (bez akéhokoľvek zaseknutia) na konci. Taký používa Apple v OSX už roky.

Podobné zásady údajne platia aj na YouTube kolečká, teda pulzovanie a vyššia rýchlosť majú pozitívny dopad na to, ako používateľ vníma rýchlosť načítavania. To sú ale hnusné triky, a preto by sa v prvom rade mal každý snažiť akékoľvek nahrávanie odstrániť. No a teda čo je na tom to zvláštne? Veď doteraz to vyzerá byť všetko v poriadku. Facebook, ako hlavný orchestrátor všelijakých zlých praktík UX sveta zistil, že najlepšie Anton, naša prázdna obrazovka čakajúca na obsah, funguje, keď sa na ňom nezobrazí ani to povestné kolečko. A vlastne vôbec nič. Používateľ potom nevie, čo sa deje a paradoxne neviní aplikáciu za jej rýchlosť, ale systém ako taký.

Ah ten debilný Android, furt mrzne.

Všetko zlé je na niečo dobré a absenciu indikácie nahrávania používa v súčasnosti už veľa aplikácií. A robia to naozaj prefíkane. Luke W. uviedol perfektný príklad s Google Vyhľadávaním, ktoré pri prechode na výsledky používa spomalenú animáciu a pri novej stránke zabudne zobraziť loading kolečko. Až po čase zobrazí vyhľadanú stránku. Nielenže zdrží používateľa na okamih animáciou, ale aj vyvolá zaváhanie chýbajúcou indikáciou progresu.

Doteraz som ale spomínal len skeleton screen s jedným chýbajúcim elementom, resp. chýbajúcim celým obsahom. Novodobý skeleton screen je zložený z množstva elementov, ktoré vieme, kde sa nachádzajú, ale nemáme zatiaľ ich obsah a ani indikáciu, že sa na tieto miesta nejaký obsah dočítava. Je to teda obrazovka zložená z čiarok, prázdnych plôch, ktoré sa po čase naplnia textami a obrázkami. Takto fungujú www stránky už veľmi dlho, ale v aplikáciách je to v takomto podaní novinka (okrem tzv. lazy loadingu, čo je pomerne známa finta).

Zhrnutie: tým, že na obrazovke zobrazíme aspoň kostru obsahu, sa používateľ viacej sústredí na prichádzajúce médiá a nevšíma si čakanie natoľko, ako keby mal priamu indikáciu, že má čakať.

Well played!

2013

noreply@blogger.com (Jules) — Thu, 02 Jan 2014 13:00:00 +0000

Po riadnom silvestrovskom žúre je najlepšie napísať príspevok zhŕňajúci to, čo sa dialo minulý rok a čo sa bude diať tento rok. Lebo je to tak dobré. Minulý rok bol super akčný.

Práca v Sygicu, full-time

Začiatkom 2013 sme v Sygicu navrhovali nový produkt, ako inak, navigáciu. Zámer perfektný, realizácia sa skomplikovala. Vyšiel iOS7 a vizuál verzie pre Apple zariadenia musel byť úplne prekopaný. Naučil som sa najviac vecí, ktoré som vedel obsiahnuť za tak krátky čas - najmä vďaka mojim výnimočným kolegom (chválim vás chlapci, ale nezvykajte si). Konečne som sa dostal do konfrontačnej polohy pri debatách s ostatnými a moje čisto teoretické vedomosti mi boli úplne nanič. Najlepšia škola UX je skrátka to UX robiť. A ak máte k dispozícií ľudí s oveľa vyššími skúsenosťami, treba sa ich chytiť ako kliešť.

Do Sygicu som nastúpil s tým, že chcem riešiť len UX a nič iné. Tento cieľ sa mi skoro úplne splnil.

Práca v Hype, freelance

Hype je moja "one-man show" rozbiehajúca sa firmička, na ktorej pracujem kedykoľvek nie som v Sygicu. V roku 2012 som mal tendenciu riešiť čokoľvek webovo / graficky orientované, ak mi za to zaplatili.

Tento rok to bolo už inak a klientov som si vyberal.

Vyberal som si klientov, ktorých produkty som sám využíval a videl som kopec možností na zlepšenie. Alebo ma zaujali projektom. Alebo ma zaujali samotní ľudia participujúci na týchto projektoch. Väčšinu projektov som zastrešoval aj po grafickej stránke. To sa mi nepáči a v budúcnosti sa budem snažiť grafiku úplne vylúčiť. Rovnako ako som zmenil svoju "fulltime" prácu z vizuálneho dizajnéra na čisté UX, tak chcem zmeniť aj svoju "freelance" prácu z webdizajnu na čistý UX dizajn. UX dizajn sa mi celkovo zle predávalo ako samotnú veličinu a faktom zostáva, že na Slovensku to ešte tak aj dlho bude. Je veľmi málo digitálnych produktov, ktoré by vedeli plnohodnotne zastrešiť ďalšiu rolu, ďalšiu osobnosť pri procese tvorby produktu.

Firmy hľadajúce niekoho, kto im pomôže so vzhľadom ich digitálnych produktov niekedy natrafia na UX. Ale primárne chcú riešiť vzhľad a to ostatné je len akýsi bonus.

Presvedčil som sa však, že počas práce začali sami klienti vnímať veci inak. Uvažovali úplne ináč nad vecami, ktoré sa im predtým zdali úplne zbytočné, alebo jednoducho boli pre nich neviditeľné. A postupne si aj začali uvedomovať, že vzhľad je pri digitálnych produktoch len druhotný. Na prvom mieste je obsah a s ním spojená produktivita. Toto sa opakovalo na každom projekte.

Vzdelávanie

Snažil som sa veľa čítať. Prečítal som približne 10 UX kníh. V mojom zozname literatúry stále dominuje Don Norman a jeho knihy o dizajne bežných produktov. Okrem toho som navštívil 7 eventov týkajúcich sa UX, medzi ktoré patrí aj týždenný zájazd na Usability Week v Berlíne s Nielsen Norman Group, ale aj inšpirujúce barcampy v Prahe a vo Viedni a naše SUX fóra v Bratislave. Na coursera.org som spravil dva kurzy: "Gamification" a "Beginner's guide to irrational behavior" na základnej úrovni. UX vzdelávaniu som tento rok veľa nedal, budúci rok budem viac aktívny a pôjdem skôr na workshopy, ako na barcampy, alebo všeobecné konferencie. Chcel by som sa viacej venovať informačnej architektúre a lean UX.

Hobby

Blogovať! Viacej blogovať. Kratšie príspevky, ale viac do počtu. Témy by mali byť všeobecnejšie a zaujímavejšie pre širšiu verejnosť. Zo všetkých 33 tisíc prezretí (1700 unikátnych návštevníkov) za posledný rok bolo najviac, 1500, na príspevok o temných paktikách v UX. Je to zaujímavá téma, takým by som sa mal venovať viac. Najmenej čítané príspevky boli tie špecifické, príliš zasahujúce do UX teórie.

Príspevok o UX zdrojoch má presne 666 prezretí.

Dokopy 33 príspevkov (vrátane tohto) vychádzali približne raz za 2 týždne. Príprava jedného príspevku zabrala priemerne 2 hodiny 52 minút, dokopy 95 hodín. Celkovo mám rozpísaných 19 príspevkov. A minimálne jeden seriál (o microinterakciách). Blog vyžaduje šialene veľa času, a preto témy často volím tak, aby mi slúžili ako podklad pre moju prácu. To je aj dôvod, prečo občas dám takú viac špecifickú tému - skrátka si to študujem sám pre prácu.

2014

Tak toto bude ešte vtipnejší rok, ako ten predošlý. Chystám sa na dlhšiu dobu vycestovať a táto zmena takmer určite zastaví všetky moje aktivity v Sygicu, zrejme podobne aj v Hype (aspoň na najbližšie obdobie). Viac o tom napíšem, keď to bude aktuálne. Už sa teším na prichádzajúce zmeny a nové UX výzvy (to znie ako reklama na nejaký energy-drink, iba oveľa nudnejšie). Šťastný nový rok vospolok!

Nový Sygic a jeho testovanie

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 09 Dec 2013 07:00:00 +0000

Tento týždeň je mega dôležitý pre Sygic a teda aj pre mňa. Po dlhej dobe konečne vychádza nová verzia Sygicu 14.1.0. Testovali sme ju aj s používateľmi počas uplynulých týždňov vo veľmi špecifickom používateľskom teste - vo vozidle. Túto tému som načal pri poslednom SUX fóre, za čo ďakujem Martine a Peťovi, ktorí ma pozvali, aby som tam porečnil.

Moja prezentácia bola trochu minimalistická - spoliehal som sa skôr na hovorené slovo ako na slajdy. Pre účel tohto blogu som ju preložil do slovenčiny a pridal som aj nejaké poznámky (sivou farbou). Na záver prezentácie som spúšťal videá, ale tie na internet nemôžem zavesiť kvôli súkromiu testerov.

Takto vyzerala moja úloha (subtasky) v SCRUME:

regrutačný formulár na web - hotovo
odfiltrovať participantov - hotovo
technická príprava: software - hotovo
technická príprava: kamera na tvar, telo, cestu - hotovo
technická príprava: kamera na telefón - hotovo
technická príprava: support - hotovo
technická príprava: skúška techniky - hotovo
pripraviť scenár používateľa - hotovo
kontaktovať participantov - hotovo
pripraviť interview - hotovo
vykonanie testu - ...
spracovanie záznamov - ...
spracovanie výsledkov - po 10. decembri

Technické veci:

1x dash kamera s GPS modulom (8GB SD karta vydržala 1h 20min)
1x GoPro Hero3+ kamera (vydržala 1h)
2x iPhone 5: na jednom bežala navigácia a druhý figuroval ako hotspot pre Reflector app.
1x MacBook Air: na ňom bežal Reflector app a Quicktime nahrával obrazovku počítača.
záznamy som spracovával pomocou Adobe Premiere (záznam bez kompresie bol okolo 100GB)
kompresiu som vykonával pomocou VirtualDub (záznam s kompresiou bol okolo 1,2GB)
zvuk som čistil pomocou Adobe Audition (funkcia Adaptive Noise Reduction)

Takto to nakoniec vyzeralo v 4:3 formáte, keď bol telefón naležato:

A na stojáka:

Na SUX-e k tomuto padli otázky:

Aké metriky budeš sledovať?

Pôjdem hlavne po čase na splnenie úlohy, potom budem sledovať úspešnosť úloh. Na koniec som vyhodnocoval SUS podľa Saurovho princípu.

Prečo nie ženy?

Lebo tie by si našu navigáciu kúpili s oveľa nižšou pravdepodobnosťou ako muži (podľa marketingového prieskumu).

Menili ste prototyp počas testovania?

Nie. Prototyp je už stabilizovaný produkt a zmeny sa už nedajú aplikovať natoľko iteratívne ako pri jeho vývoji (každá zmena v tomto štádiu = kopec peňazí). Navyše, nechcem robiť unáhlené závery z malej "vzorky". 5 ľudí je už dobrá vzorka.

Testovali ste takto aj počas vývoja?

Nie. Len štandardné používateľské testovanie na papierovom prototype. Takýto druh testovania, vo vozidle, aj napriek zdaniu, je finančne náročný. Príprava a exekúcia mi zabrala takmer 3 týždne času a do značnej miery dosť veľa prostriedkov. Napriek tomu sa podobné testovanie dá realizovať oveľa rýchlejšie.

Vieš predbežne povedať, aké budú výsledky? Spozoroval si niečo?

Áno, aj nie. Spozoroval som toho dosť, ale najskôr chcem mať úplne presne overené, že sú moje domnienky správne a nie len môj osobný názor. Predbežnú správu k testu mám, ale neberiem ju ako finálny ortieľ.

Mobilný policajt

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 02 Dec 2013 07:00:00 +0000

Nebol som WUD2013, ale aspoň som si spätne pozrel video záznamy. A natrafil som na jeden, pre mňa obzvlášť zaujímavý. Bolo o projekte, na ktorom som participoval aj ja. Je to také moje malé dielo a som hrdý na niektoré fígle, ktoré sa mi pri tomto projekte podarili. Tento príspevok bude len taká spomienka za obdobie, ktoré som na tomto projekte strávil.

Musím poznamenať, že som bol prekvapený, že nejaký projekt pre štát sa zameral na použiteľnosť, nielen na splnenie funkčných požiadaviek. Aplikácia sa volá NEV, skratka pre národnú evidenciu vozidiel a beží na namieru vyrobenej nešikovnej verzií tabletu s čítačkou kariet. Toto zariadenie má skenovať ŠPZ a vyhodnocovať počas jazdy, či po vozidlách a ich majiteľoch nie je vyhlásené pátranie a tiež vylúčiť rutinné zdĺhavé činnosti policajtov pri kontrole dokladov. Práve pri tej kontrole dokladov som bol do projektu prizvaný aj ja. V tom čase už boli vizuálne limity vytýčené a ako správny harcovník som sa popasoval s trochu zaprášeným vizuálom sklenených tlačidiel a pod.

Projekt fungoval na veľmi okresanej metodológií SCRUM, ale ja som nefungoval vôbec agilne (heh). Dostával som čiastkové úlohy a nemal som možnosť ovplyvniť tento projekt v celej svojej komplexnosti. Pri konzultantskej práci sa to stáva často a už som si na to zvykol. Začal som veľmi schematickým návrhom informačnej architektúry, ale štruktúra sa veľmi po čase rozrástla a mnou navrhnutá architektúra nebola na niektorých miestach škálovateľná. UX zlyhanie #1: plochá informačná architektúra.

Na tomto projekte som riešil ešte ilustrácie a grafiku nových UI prvkov. To síce nie je UX práca, ale asi by som samotné UX nedokázal predať. Vôbec mi to neprekážalo, lebo tak či onak veľké vizuálne veľdielo som tu vyprodukovať nemohol. Nemám rád, keď kreslím aplikáciu a zároveň aj navrhujem to, ako má fungovať. Robím potom kompromisy. Napríklad biely text na žltom pozadí. UX zlyhanie #2: nepostrážil som si veľkosti fontov, rezy a farby.

UX zlyhanie #3 je opäť v súvise s informačnou architektúrou. Aj napriek všakovakému presviedčaniu sa mi nepodarilo udržať konzistentné texty na tlačidlách. Tak sa do aplikácie dostali tlačidlá s textom "HIT" alebo "Evidencie", ktoré, ako inak, zlyhali pri používateľských testoch.

Na projekte NEV som strávil príjemný rok. Naučil som sa navrhovať aplikáciu na kiosk (nedá sa to nazvať zrovna "mobilnou" aplikáciou). Bežala na platforme, kde sa žiadne prvky nevedeli prekrývať a animovať. A vo svete, kde neexistuje žiadne riešenie, z ktorého by sa dalo inšpirovať.

Som rád, že som mohol pracovať s ľuďmi z HP na tomto projekte, ktorí boli mimoriadne ústretoví k mojim nápadom. Na záver, aby to nebolo celé o UX zlyhaniach: z videa z WUD2013 som sa dozvedel, že tento projekt sa umiestnil na prvom mieste na konferencií ITAPA 2013 v kategórií "nové služby". Takto o tomto projekte rečnil Vojto:

Press coverage

Sme.sk: Policajti budú jazdiť na inteligentných autách
Makiza: Na cesty vyrážajú inteligentné policajné autá. Čo všetko odhalia? (skvelá hudbička)

Microinterakcie, časť prvá: Microcopy

noreply@blogger.com (Jules) — Wed, 20 Nov 2013 07:00:00 +0000

Navrhli sme drag 'n drop. To sa stalo pred týždňom, či dvoma v práci. Človek by povedal, že za tak jednoduchým používateľským vzorom (pattern) netreba hľadať vedu. No aj napriek tomu sa mi to podarilo a dokonale som zmiatol celý tím programátorov a aj produktového manažéra samotného. Správanie malo byť jednoduché: ak dlhšie podržím prst na nejakom prvku, viem tento prvok preniesť inam. V rovnakom čase sa však spúšťa aj režim, pri ktorom môžem mazať tieto prvky. Dve veci naraz: premiestňovanie a mazanie. Tá chyba, kvôli ktorej nastal zmätok nebola spôsobená nejakou nesprávnou interpretáciou, bola spôsobená nedodržaním pravidla microinterakcie, že má slúžiť len jednému účelu. Toto je prvý diel seriálu zameraný na microcopy.

Microinterakcie

Microinterakcie sú malé detaily vyrobené pre potešenie. Sú to tie detaily, ktoré vyčarujú úsmev na tvári, pri ktorých si v duchu poviem: „Pekne!“, „Vau!“, „Paráda!“ atď. A ak si nič nepoviem, vždy som rád, že tam sú. Sú to používateľské scenáre, určené pre jednu jedinú vec, ktorú robia naozaj dobre.

Paľko a Mirko boli v septembri na konferencií Mind the product 2013. V rámci jednej prezentácie spomenuli milý detail, ktorý povýšil komunikáciu so zákazníkmi na úplne iný level. Išlo o spoločnosť vyrábajúcu ovocné šťavy. Na svojom blogu usporiadali súťaž o nápad na najlepšiu vetičku na dno fľaše. Tu sú niektoré príklady:

Stop looking at my bottom

Trapped in the bottle factory, send help

...a prípad, keď sa to naozaj stane.

Takýto detail je microinterakcia. Už len ten moment, ak niečo podobné objavíte bez pomoci ostatných (pri ovocných šťavách sa dosť veľa ľudí pozerá na spodok fľaše pre usadeniny). A ešte lepší pocit, keď niekto pochváli takú mnou vymyslenú maličkosť. Microinterakcie sú skrátka win-win!

Microcopy

Neoddeliteľnou súčasťou microinterakcií je microcopy. Je to málo textu na malom nenápadnom mieste, ktorý je extrémne dobre zasadený do procesu, alebo do činnosti, ktorú používateľ práve robí. Dobrý príklad na microcopy je, keď vykonávam testy s používateľmi a tí sa v prípade nejasností (alebo v krajnom zúfalstve) pýtajú: „Hm, majú otvorené len v stredu, štvrtok a sobotu... čo je vlastne za deň?“ a ja mám nutkanie odpovedať:

Dnes je streda.

Moja odpoveď je microcopy. Podobných otázok môžu mať ľudia kopec a je nutné zvážiť, kedy je vhodné odpovedať. Ale ak sa to stane, treba mať na mysli....

ide o dialóg s človekom
jeho čas je vzácny (byť jednoznačný, stručný a k veci je nutnosť, 8 slov max. a ľahký jazyk* )
je to často dobrý priestor na komunikáciu značky (to nechávam na profíkov - copywriteri, marketéri)

* 8 slov a ľahký jazyk je trochu odvážne stanovisko. Je za tým veda a čitateľnosť angličtiny sa dá ľahko skontrolovať vo Worde

Miesta, kde sa microcopy zväčša používa:

prázdne stavy (blank state) - prázdny košík, prázdny zoznam kontaktov...
formuláre - vysvetlenia polí, tlačidiel, nastavení...
defenzívny dizajn - chybové hlásenia, upozornenia, 404 stránky...
spätná väzba - modálne okná, loading obrazovky...
uvítacie obrazovky - tutoriály pri štarte aplikácií, prvé spustenie aplikácie...

Pre koho je určené a podľa toho štýl (tone of voice):

platiaci, neplatiaci zákazníci
noví, vracajúci sa zákazníci
technicki zdatní, admini...

Dobrý "tone of voice" pre microcopy je použitý v prázdnom košíku na stránke Threadless.com.

Hlavne opatrne!

Všetko to znie jednoducho. Dokonca to aj jednoduché je. Problém je, že sa microcopy ťažko meria a obzvlášť ťažko, keď nefunguje. Nesprávne použitia microcopy potom vyvolávajú ďalšie otázky, zväčšujú kognitívne predsudky (pekný zoznam na wikipédií) a celkovo znižujú kredibilitu služby.

Na inšpiráciu

Inšpirovať sa dá najlepšie dvomi spôsobmi: na spomínanom používateľskom testovaní, alebo u technickej podpory. Títo chlapíci (a dievky) majú perfektný prehľad a vedia, ako zákazníci veci nazývajú, čo sa pýtajú a o čo sa zaujímajú.

Optimizely.com má v rámci ponúkaných balíkov aj takýto benefit:

Amsterdam museum napíše podľa času (v čase písania príspevku - noc), kedy je najbližšie otvorené:

37 signals ma nenápadne pozdraví:

Výhody sú jasné. Microcopy čistí vytýčenú trasu pri používaní, robí používateľov šťastnými a dodáva im pocit, že sa o nich niekto stará (čo má a následok zvýšenie lojálnosti). Nesprávne použitie však môže viesť ku katastrofe. Preto, ak je to možné, vždy je dobré mať po ruke copywritera a nebáť sa ho použiť.

V ďalšom dieli uvidíte...

Prečo riešiť mikrointerakcie, ako ich navrhovať, aké sú pravidlá, pre koho sú určené a zopár príkladov, ktoré som navrhol ja a ktoré by som rád navrhol ja, ale už to spravil niekto iný.

Pokračovanie seriálu nájdete pod názvom "Microinterakcie, časť druhá: Tvorba".

Prednáška na FMK UCM

noreply@blogger.com (Jules) — Fri, 15 Nov 2013 07:00:00 +0000

Posledný týždeň som prezentoval o UX na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v rámci akcie "Týždeň vedy a techniky". Príjemne ma prekvapila účasť. Zrejme to mali títo študenti povinné. Tak či onak, chcel som zavesiť na web túto prezentáciu aj pre ostatných. Je zameraná na UX základy pre marketérov a minimálne dúfam, že svojím výstupom aspoň trochu nainfikujem mozgy mladých masmediálnych komunikátorov, aby nezabúdali na použiteľnosť pri svojej práci.

Osnova prezentacie bola jednoduchá:

Úvod. Čo viem o marketingu? čo je to UX dizajn? čo robí UX dizajnér?
Potom som uviedol niekoľko zlých a dobrých produktov a prečo na detailoch záleží.
Zameral som sa na základ marketingu a to, kde sa prepletá s UX dizajnom. Vysvetlil som teoretické základy niektorých princípov budujúcich lojálnosť a kredibilitu (eyetracking príklad priamo od NNgroup).
Na záver som podčiarkol ešte raz to, čo zarába peniaze

Jeden link mi tam nefunguje: What society thinks I do. Zdroje, ktoré som počas prezentácie spomenul: Don Norman - Design of Everyday Things a Steve Krug - Don't make me think.

UXthis: štátne weby

noreply@blogger.com (Jules) — Thu, 07 Nov 2013 08:00:00 +0000

Drsr.sk je dobrá stránka. Vždy sa tam naučím veľa nového. Zvyčajne tam chodím vypátrať, aké majú firmy IČ DPH. Vždy sa tam naučím, kde sa predmet tejto mojej misie skrýva. Vždy. Začiatkom tohto roku som sa vďaka dvojici J&P zapojil do naivnej iniciatívy "To sa nedá" (písal som o nej v tomto príspevku podrobnejšie). Naivnej, pretože sám som nebol presvedčený, že naša snaha niekam dospeje. A predsa...

Sám som pracoval a pracujem na veľa projektoch súvisiacich s digitálnymi službami pre štátnych úradníkov, prípadne na podobných portáloch pre občanov a viem, že zapracovať myšlienky použiteľných produktov do týchto sfér je sizyfovská práca. V malých dávkach sa to predsa len dá a najväčším nástrojom ako na to, je prezentácia lepších riešení relevantným ľuďom. Vyššou mierou "ahaa" momentov sa zvyšuje šanca, že sa použiteľnosť dostane na pozíciu ťažného motora pri realizácií takýchto produktov.

"To sa nedá" bolo tou prezentáciou ahaa momentov použiteľnosti ako päsť na oko.

A nezostalo len pri tom. Už nejaký čas beží v testovacej prevádzke systém spätnej väzby lepsie.statneweby.sk, kde sa podnety / sťažnosti dostávajú do správnych rúk. K spolupráci sa priklonilo niekoľko štátnych organizácií a výhľad do budúcna je, že sa ich zapojí oveľa viac.

Celý uplynulý rok účastníkov iniciatívy "To sa nedá" oslovujú rôzne firmy, pracujúce práve na štátnych zákazkách a žiadajú nás o pomoc, rady, prípadne len krátke zhodnotenia ich návrhov. Často ani tieto projekty nemajú premyslené používateľské scenáre. A už vôbec nie nejakú informačnú architektúru alebo stratégiu obsahu. Rozdiel je však ten, že teraz máme možnosť o tom s niekým komunikovať. Stačí len nahlásiť to moje IČ DPH zlepšenie sem: lepsie.statneweby.sk/drsr, aby budúci daňový portál mal tento (dosť značný scenár) poriešený správne.

P.S.: na pobavenie prikladám jednu konfirmačnú obrazovku, na ktorú som nedávno natrafil. Koľko prešľapov použiteľnosti sa vtesná na tak malé miesto?

Bulšit, čo hovoríme

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 28 Oct 2013 07:00:00 +0000

Inšpirovaný videami "Shit, people say" (hovadiny, čo ľudia hovoria) píšem o tom, čo dizajnéri bežne hovoria. A aby toho nebolo málo, pridám aj to, ako to vnímajú adresáti týchto poznámok. Ak niekto komunikuje s dizajnérmi, týmto overeným vyhláseniam sa skrátka nevyhne. Nech sa snaží, ako chce. Bulšit, čo hovoríme je každodennou súčasťou našej práce...

Pre lepšiu predstavu, tuto je jedno z mnohých videí o tomto meme:

Dizajnér hovorí klientovi

Lebo dôležité je, aby boli obe strany spokojné. (pre level 9000 odporúčam čítať si to hlasom Jony-ho Ive-a)

To nie je len text, to je logo!

Dizajnér: Je tento človek absolútny ignorant!?
Klient: Za toto platím? To si stlčiem sám vo Worde!

Zajtra to dorobím.

Dizajnér: Nestihnem to ani zajtra, sorry.
Klient: Zajtra začína o 0:00.

To nie je font, to je typeface!

Dizajnér: Viem aj všelijaké iné cudzie slová, ktoré zo mňa robia dizajnéra.
Klient: (ticho)

Viac whitespace-u.

Dizajnér: Je to tu dosť prepchaté.
Klient: Čoho? Aj mne sa to zdá moc farebné.

Troška vzdušnosti, aby to mohlo lepšie dýchať.

Dizajnér: Viac whitespace-u.
Klient: Áno, áno, to mi tam chýba. Aj keď neviem celkom presne určiť, o čo ide.

Zlý kerning!

Dizajnér: Škaredý font, ale nechcem ti to povedať do očí.
Klient: Koľko ma bude stáť oprava toho kerninga?

Škaredá typografia.

Dizajnér: Nepoužil si Helveticu, Proxima Novu, Garamond, Futuru ani Open Sans.
Klient: Napíšem textárke nech to zmení.

Hádžem to do gridu.

Dizajnér: Štvorčeky a krúžky budú odteraz spolu lícovať.
Klient: To je dobré, že to testuje na iných zariadeniach.

Je to málo flat. (Je to málo úprimné.)

Dizajnér: Počul si správne: Je to príliš skeuomorfické.
Klient: Najskôr logo z Wordu, teraz zase stránka zo Skicára...

Fokusol som sa na identitu.

Dizajnér: Páči sa mi farba z loga, tak som ju sem dal.
Klient: To je správne. Tak to písal aj Steve Jobs.

Vizuál.

Dizajnér: Vnímam to ako celok, síce komplexný vo svojom spracovaní, ale aj napriek tomu jednoducho krásny a sofistikovane detailný v každom bode.
Klient: Skicár.

Chcel som do toho vniesť trochu dynamiky.

Dizajnér: Neviem odôvodniť, prečo som to sem dal.
Klient: Áno dynamika. Steve Jobs to tiež spomínal. Tento dizajnér mi zarobí milióny.

Toto nie je finálny návrh.

Dizajnér: Nechcem to už vôbec meniť. Nejako to skúsim ututlať.
Klient: Nabudúce, nech to tam je.

Dizajnér hovorí inému dizajnérovi:

Ako dôkaz, že nevieme komunikovať poriadne ani medzi sebou.

To je pekné, fakt.

Dizajnér: Ja by som to spravil lepšie.
Iný dizajnér: Závidíš, ha?

To je pekné, ale...

Dizajnér: Naozaj škaredé.
Iný dizajnér: Sa mu asi nepáči tento detailík tuto... Ah, perfekcionisti, čo už s vami.

Vycentroval by som to o jeden pixel.

Dizajnér: Je to celé krivé, v živote by som takú chybu nespravil. Prerob to.
Iný dizajnér: Len jeden pixel, to si nikto nevšimne okrem tohto psychopata za mnou.

Oldskúl.

Dizajnér: Škaredé.
Iný dizajnér: Funkčné.

Menej textúr by som tam dal.

Dizajnér: Viac flat.
Iný dizajnér: Túto textúru z javora vymením za korok.

UX dizajnér všetkým okolo seba

UX dizajnér je najhorší druh, čo sa týka vyjadrovania sa. Nedokážeme sami s presnosťou povedať, čo vlastne robíme a už vonkoncom nevieme povedať, ako a prečo to robíme.

Technický žargón

Dizajnér: Nerozumiem, čo znamená toto slovo.
Klient: Nerozumiem, čo znamená technický žargón.

Heuristická evalvácia

Dizajnér: Nájdem tam za každú cenu milión chýb a budem čakať, kým mi zaplatíš, aby som ich opravil. Ja čakám. Naozaj. Haló?!
Klient: (ticho)

Kognitívne predsudky pri rozhodovaní.

Dizajnér: Jednoducho - predsudková heuristika.*
Klient: (ticho)
* Príklad: platba cez internet je nebezpečná, pôjdem radšej do banky.

Vysoká kognitívna záťaž.

Dizajnér: Je treba uľahčiť rozhodovanie buď redukciou možností, alebo múdrym predpokladaním štandardnej odpovede.*
Klient: Tento chalan je šaman.
* Príklad: tlačidlo odoslať bude výraznejšie ako zrušiť.

Mentálny model tu vôbec nesedí.

Dizajnér: Konceptuálny model sa nezhoduje s tým mentálnym.*
Klient: (kýve hlavou hore a dole) Nechápem.
* Príklad: keď neviem z toho, ako vec vyzerá posúdiť, ako naozaj funguje.

Gamifikačné prvky

Dizajnér: Progressbar. Badges.*
Klient: Žiadne také. Má to byť seriózna aplikácia!
* Príklad: 80% profilu vyplneného. Už len 20% a získaš odznak.

Ja, ako bežný používateľ... (90% ľudí na to určite neklikne.)

Dizajnér: Ja sám.*
Klient: Hej, to je dobre, chceme to spraviť najmä pre bežných používateľov. A pre tých platiacich tiež najmä.
* za toto by si UX dizajnér zaslúžil toto (YouTube)

Customer journey.

Dizajnér: User flow. Používateľský scenár.
Klient:

Ak sa stretávate ešte s inými typickými slovnými zvratmi, podeľte sa o ne v komentároch.

UX pozícia v Sygicu (Edit: Neaktuálne)

noreply@blogger.com (Jules) — Sat, 26 Oct 2013 12:00:00 +0000

Hľadá sa UXman, alebo woman (aby som bol korektný)! Edit: už nie, pozícia bola obsadená. Potrebujeme posilu do UX oddelenia. Teraz je naše oddelenie veľmi skromné, lebo sme tu len dvaja a obaja sme riaditelia. Ok, UX oddelenie som si vymyslel. Zrazu je titulný obrázok až patetický. Ale na druhú stranu, ako druhý najvyššie postavený člen tohto oddelenia môžem zodpovedne povedať, že práca v Sygicu je sranda. Čítajte ďalej, ak vás zaujíma táto pozícia a rovnako, ak vás zaujíma, ako tu pracujeme.

Firma

Sygic je firma, ktorá robí navigácie a pracuje s mapami vo všeobecnosti. Zopár rokov po sebe bola umiestnená hore v rebríčku najrýchlejšie rastúcich spoločností v strednej Európe. Máme niekoľko produktov určených pre koncových zákazníkov, ktorých je 35 miliónov a niekoľko produktov určených pre biznis. S takýmito číslami má zmysel zamýšľať sa nad tým, aký má moja práca vplyv. Ak malá zmena zasiahne takéto množstvo ľudí, oplatí sa poriadne si ju premyslieť.

Podmienky

Naša kancelária má dve steny presklené. Z kancelárie je vidno do kuchyne inej spoločnosti v inej budove, takže je tu aj zábava. Zvyšené dve steny: "whiteboard" a veľká korková tabuľa.

How finding your passion changes everything

(podtitul knihy Ken Robinson-a)

Passion je obrovský nadpis, ktorý máme nad whiteboardom. Okrem toho máme červený bean bag a prístup na terasu.

Práca

To, čo bude nový UXman, alebo woman riešiť je presviedčanie. Sygic je firma, ktorá sa stále formuje a korene UX ešte nie sú tak hlboko, aby riadili produkt. Postupne sa to už dostáva do povedomia, ale vždy to chvíľu trvá, kým niekto tento názor akceptuje.

Prvý a najväčší problém UX dizajnu: každý si myslí, že je expert.

A je zrejmé, že aj je. Ja som najlepší v poznaní samého seba. Technicky. Práca v Sygicu je rôznorodá, takže sa tu UXman, alebo woman naučí kopec vecí. Raketový vzostup vedomostí som zaznamenal aj ja - nastúpil som ako junior a už som druhý riaditeľ UX. Veľa kreslenia wireframov, interaktívnych prototypov a zároveň testovanie s ľuďmi, keď je to potrebné. Plán práce si bude určovať UXman sám; samozrejme, pokiaľ neexistujú strategické úlohy s vyššou prioritou.

Porovnávať povahu práce viem len s "freelance" - v agentúre som nikdy nepracoval. Kým freelance je často len jednorázovým doručením riešenia (čo nie je dobré!), práca "in house" znamená starostlivosť o produkty počas celého ich života. Popri tom tu máme dosť priestoru na inovácie, a preto má dizajn aj istú voľnosť hrať sa a skúmať, čo by mohlo zmeniť tvár našich produktov v budúcnosti. Sygic má silu vytvárať riešenia pre najmodernejšie zariadenia a predpokladá sa, že UXman bude riešiť aj niektorý z "wearable technology" produktov. Podľa vyhlásenia ostatných:

Žiaden agentúrny stres v Sygicu nie je.

Je to dobrá práca, veľa nadšených ľudí, divoké žúry, "sick skills" a rock'n'roll. V prípade záujmu nájdete popis pozície a ako sa prihlásiť na stránke Sygicu (26. október 2013). Určené aj pre kamošov z Čiech!

Správa z Conversion Meetup 2013

noreply@blogger.com (Jules) — Tue, 22 Oct 2013 16:00:00 +0000

Minulý týždeň som sa zúčastnil na stretnutí mladých... hm... konverzionistov. V krásnych priestoroch Design Factory som strávil celý deň plný prednášok z oblasti UX / data-miningu / cielenej reklamy atď. Poslušne som si písal poznámky, tak to všetko stručne zhrniem.

Ako prvý vyštartoval na paletový stage Petr Kosnar (iampetr.com) a rozprával o interkačnom a emočnom dizajne. Prezentoval koncept aplikácie, ktorý robili pre Philips Hue - žiarovky, ktoré sa dajú ovládať cez wifi. Cieľom jeho práce bolo pokryť nejaký špecifický segment používateľov. Spomenul princípy scenáristiky, ktoré využil a tiež metodickú pomôcku:

brief - každý napíše, ako pochopil zadanie a spoločne si to komentujú
casting - obsadenie rolí v scenári
setting - kontext: kde, za akých podmienok a v akom čase sa to bude odohrávať
keyframing - jeden z mnohých nástrojov na návrh kľúčových scén a ich skicovanie
assessment 1 - prenesenie kľúčových scén na graf, kde zistí škrenie v UX
vízia - návrh, ako to riešiť
assessment 2 - prenesenie kľúčových scén na graf, kde je opravené škrenie vďaka vízií
nápady - ako to dostať do reálnej podoby

Veľmi som tejto prednáške neuveril. Nespomenul prečo si zrovna tento nástroj vybral v prvom rade. Tiež by som spochybnil výber špecifického segmentu používateľov, na ktorý sa zameral (deti). Páčil sa mi príklad video-prototypingu, na ktorom scenár prezentoval. Je to slušný spôsob, ako predať nápady klientom.

Potom nasledoval Jakub Karlec z 2fresh o boji dát s intuíciou. Prezentácia bola skôr inšpiračná ako informatívna, ale poslanie bolo jasné: dáta nemusia byť vždy tou najvhodnejšou cestou. Zber, spracovanie a vyhodnotenie dát je vyčerpávajúce a často vedie k záhube inovácie ako takej. K tejto téme sa vrátili aj nasledujúci prezentujúci niekoľkokrát, takže táto myšlienka dopadla na úrodnú pôdu. Navyše to bola vcelku zábava.

Jens Hilgers, šéf z Geewa super-rýchlym tempom zhrnul podstatu moderného herného priemyslu a vysvetlil biznis podstatu freemium modelu. Ako sa celý priemysel formuje okolo tohto biznisu a aké to má výhody:

monetizácia nastáva neskôr v procese a klesá oveľa pomalšie
všetko je založené na analytike (sleduje sa, čo funguje a čo nie), neutále A/B testy
všetko v reálnom čase a pre všetkých, žiadne dohady, ale rýchle iterácie a rýchla spätná väzba

Free-2-play je tou revolučnou zmenou v hernom priemysle.

Jens spomenul aj ktoré metriky sledujú oni v Geewa:

Retention - úbytok hráčov
Stickyness - DAU v pomere ku MAU, t.j. koľko hráčov, ktorí boli aktívni posledný mesiac si zapli hru dnes?
Počet zápasov za deň/mesiac
Monetizačné ukazovateľe: konverzie, priemerný zisk na hráča a pod.

Stijn Debrouwere rozprával o predpokladaní virálnosti článkov na The Guardian. To najzaujímavejšie, čo spomenul bolo, že na stránkach ako buzzfeed, ktoré sa spoliehajú na virálny obsah sa začali objavovať seriózne články.

Je to boj o to, čo chcete čítať s tým, čo chcete, aby ostatní videli, že čítate.

Popísal vzorec K-faktoru: K= I * C (viralita = pozvania * konverzie), kde I = M * R (pozvania = motivácia * dosah). A vyčíslil ako sa dá vyrátať pravdepodobnosť zdieľania: a / (1 - r). Nie, nie som dostatočný geek na to, aby som tieto čísla nejako ďalej skúmal. Spomínam ich len preto, keby to niekoho zaujalo a chcel by ďalej pátrať.

Prezentácia VisualDNA mi nepovedala absolútne nič. Jediné, čím ma zaujala je, že sledujú ľudí kadejakými praktikami až do neuveriteľných detailov. Celkovo som nemal dobrý pocit z týchto chalanov. Na konci prezentácie sa spomenulo:

Dáta prechádzajú pod kontrolu zákazníkov, nie firiem. Zákazník bude rozhodovať, komu ich dá a komu nie.

Ondrej Langr z AVG ukázal ako má vyzerať poriadny UX projekt s poriadnym výstupom. Zavedenie zmien informačnej architektúry znamenalo takmer 20% vzostup konverzií na ich webe. To sú veľmi slušné čísla. Veľmi.

Rovnako sociomantic neboli ničím zaujímavým z môjho pohľadu. Prezentovali ich vlastnú sieť podobnú AdWords. Zaujímavé momenty prišli až s poslednými dvoma prezentujúcimi. László Mezei z Kirwski Isobar predstavil prípadovú štúdiu a koncept pre maďarksý telekom - aplikáciu, ktorá krásnym spôsobom riešila kontextuálnu funkcionalitu na zábavných scenároch. A podľa rozhorčenia publika často hraničila s porušovaním súkromia.

Teraz prepnem do akademického módu.

Takto sa predstavil Jano Suchal a rozprával o zákernostiach vyhľadávania a zoraďovania. A že by sme mali čítať akademické práce, že nie sú to roky driny vyhodené len tak do luftu. Zábava na koniec stála za to a jednoznačne oživila unavený Conversion meetup.

Conversion meetup stál za to, organizácia bola skvelá a aj pozvaní hostia boli parádni. Do budúcna odporúčam ako dobrý zdroj inšpirácie. Overovanie našich rozhodnutí je dôležitou súčasťou našej práce a vyhodnocovanie a analýza metrík bude vždy obrovská téma v UX dizajne, preto odporúčam všetkým podobné stretnutia.

V blízkej budúcnosti budem mať aj ja prednášky na školách (FMK UCM v Trnave a FMFI UK v Bratislave), tak by som nemal byť natoľko kritický, aby sa mi to nevypomstilo. A tiež sa chystám zúčastniť dvoch zaujímavých podujatí v novembri: UX BarCamp Vienna a World Usability Day na FIIT STU. Dúfam, že sa tam uvidíme!

Nový UXthis!

noreply@blogger.com (Jules) — Sun, 20 Oct 2013 15:00:00 +0000

„Čo ty môžeš rozprávať o dizajne. Pozri, ako vyzerá tvoj blog.“ Vyzeral naozaj zle. Nemal som čas a ešte k tomu iné výhovorky. Teraz však ten čas nadišiel a vďaka neuveriteľnej sile prokrastinácie som zmenil dizajn UXthis! A nie je to jediné, čo sa mení...

Nová doména a logo

Odteraz už nebude uxthis.blogspot.sk ale pre zmenu uxthis.sk! Ak sa mi podarí popasovať sa s nastaveniami DNS tak by mala byť aktívna už niekedy v priebehu dnešného dňa. Okrem toho som spravil nové logá, faviconu a iné veci.

Nový formát

Články nebudú písané natoľko rozsiahlo. Dávam si "interný" limit nanajvýš dve normostrany, zhruba dve až tri minúty na prečítanie. Ale dlhý formát tiež nezahodím úplne, z času na čas niečo bude treba rozvinúť do hĺbky. Vtedy vylezie na povrch starý dobrý siahodlhý príspevok s množstvom obrázkov a trápnych vtipov (na ktorých sa zabávam zrejme len ja sám). Tiež by som chcel zmeniť obsah na jednoduchší. Používam kopec zložitých slov - technické slová, ktoré sú zrejme známe len menšej skupinke ľudí. Mentálny model.

Nový vzhľad

Nový vzhľad je založený na téme pre Blogger, ktorá je štandardne zadarmo. Pre komerčné použitie by som za ňu mal zaplatiť. Ale bola natoľko otrasne naprogramovaná, obsahovala dokonca nejaké zadné dvierka v obfuskovanom kóde a kopec vecí bolo nedotiahnutých, odfláknutých, prípadne úplne ignorovaných, že som sa rozhodol im za ňu nezaplatiť a pretvoriť ju úplne od piky. A spravil som ju ešte k tomu responzívnu. Staré články vyzerajú na nej naozaj škaredo. Prerábať sa ich ale nechystám. Aspoň nie v dohľadnej dobe.

Nový... pridaný kontakt

Kontakt na mňa som zámerne na starom blogu nepísal, lebo účelom nebolo používať blog na komerčné účely, ale skôr na nejaké rozšírenie povedomia o UX dizajne. UXthis už číta slušné množstvo ľudí a dokonca sa mi už aj ozývajú niektoré firmy ohľadom spolupráce vďaka tomuto blogu. Akurát ma nevedeli nijako kontaktovať...

Pridal som aj zoznam všetkých príspevkov, ktoré som na tomto blogu napísal. A možnosť hľadať v nich. Pribudli aj tlačidlá Like, Tweet, +1 a Share. Ak by ste náhodou objavili nejaké chyby, dajte mi prosím vedieť. Prípadne, ak by ste mali nejaké poznámky ohľadom nového vzhľadu, prípadne nejaké rady k formátu, sem s nimi! Netestoval som to na mobilných zariadeniach takmer vôbec, takže cítim, že tam budú asi najväčšie rezervy.

Zlo

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 30 Sep 2013 06:00:00 +0000

Dva, možno tri mesiace dozadu som mierne protestoval proti jednej úlohe, ktorá mi tu v Sygic-u bola priradená. Nešlo ani tak o protest, ale len o takú vnútornú vojnu. Bola mi pridelená úloha spraviť návrh na obrazovku, ktorá vyzýva ľudí, aby hlasovali za našu aplikáciu. Odporoval som z množstva dôvodov: je to otravné, ruší to a možno to hraničí aj s bezpečnosťou. Navyše návrh, ktorý som mal realizovať bol tak trochu "proti srsti". Rátal s dvoma scenármi: ak sa vám aplikácia páči, zahlasujte, ak sa vám nepáči, napíšte nám prečo. To zaručí dobré hodnotenie. Použil som sugestívnu výzvu a označenie tlačidiel. Nebolo to správne, ale z obchodného hľadiska to bol perfektný krok, ktorý nám zvýšil počty pozitívnych hlasovaní o pekné čísla. Takýto spôsob dosahovania cieľov v UX dizajne sa volá dark pattern.

Dark pattern je jednoducho klamlivý spôsob dosiahnutia biznis cieľov. Aby si každý vytvoril lepšiu predstavu... Dámy a páni, toto je Ryanair. Stránka pôsobí sucho a nemoderne. Nie preto, lebo nechcú do nej investovať, ale preto, aby naviedla ľudí na to, že je ... lacná. Na tom nie je nič zlé, je to súčasť ich taktiky. Horšie je to, že práve tento retroštýl im otvára dvere neuveriteľných možností trikov. Nájdem si let podľa mojich predstáv a chcem pokračovať. Nemôžem, lebo som nevyplnil druh poistenia.

Mnoho ľudí ani nečíta nadpisy na takto komplikovaných stránkach, takže si ani nemusia všimnúť, že sa jedná o poistenie. Môže sa im zdať, že stránka si od nich žiada len ich krajinu a to je všetko. A správna možnosť je až úplne naspodu. Slováci sa zrejme na tomto nechytia, lebo Slovensko je na konci tak či onak, ale taký Briti majú problém. V minulosti to bolo ešte horšie: možnosť vynechať poistenie bola v strede tohto zoznamu a zoznam bol radený abecedne. Tento trik podkopáva princíp nájditeľnosti, resp. viditeľnosti prvkov.

Dark patterns zneužívajúce percepčné pravidlá, ako v prípade Ryanair-u sú ešte tie jednoduchšie na to, aby sa z nich človek spamätal a mal možnosť napraviť svoju chybu. Využívajú skôr nepozornosť. Existujú aj oveľa horšie praktiky. Konkrétne je ich dosť veľa pomenovaných a aj zaradených na stránke darkpatterns.org.

Sú rozdelené do týchto kategórií:

Skrytá reklama - porušenie zákona združovania: reklama sa tvári ako súčasť obsahu a je veľmi ťažké rozpoznať, že ide o opak.
Vzdialená faktúra - na vykonanie akcie z emailu (zaplatenie faktúry) je používateľ nútený navštíviť stránku, ktorá ten email odoslala. Stačilo by však rovno zobraziť informácie v danom emaile. Veľmi podobné praktiky robia slovenskí mobilní operátori, kde faktúru schovávajú do prílohy. Nie je to natoľko nápadné, ale často sa stáva, že jednoducho z tohto dôvodu prehliadnete účel emailu. Výhovorka, že ide o bezpečnosť nie je vôbec na mieste.
Nalákaj a potom zmeň - porušenie zákona nadradenosti: časti formuláru sú umiestnené tak, aby vizuálne nesúviseli s formulárom, prípadne pod tlačidlom na odoslanie formuláru.
Donútené pokračovanie - pri registrácií pre odskúšanie nejakej aplikácie je žiadaná aj kreditná karta. Po ukončení skúšobnej verzie začne byť účtovaný poplatok za plnú službu.

Na tomto mieste by som sa trochu zastavil. Lebo na donútené pokračovanie som sám naletel. Švajčiarska firma Courlux predávajúce bambusové ponožky mi jedného dňa predali cez telefón, úplne zadarmo, bambusové ponožky. Dopredu ma upozornili, že tým dávam súhlas, že mi ich budú zasielať v intervaloch. Ale už za poplatok. Jediná cesta bola napísať im email alebo zavolať, že ich už nechcem dostávať. A aj na zrušenie bol limit: Najskôr týždeň po prevzatí týchto ponožiek.

Presne o tomto hovorí pán Harry Brignull: "je jednoduché dostať sa do služby, ale ťažké sa dostať z nej von". Ja hlupák hlúpy som samozrejme zabudol na odhlásenie. A teraz mám ponožky aj s 10€ pokutou, lebo som to nezaplatil (neposielali ich na dobierku. Šek prišiel zvlášť v obálke, ktorá vyzerala ako reklamný materiál - a ja som ju ani neotvoril). Bambus vs Jules... 1:0.

Ďalšie kategórie:

Zneužitie informácií - služba, ktorá vyžaduje viacej informácií, ako je nutné. Takýmto spôsobom zbiera dáta pre tretiu stranu, ktorej tieto dáta predáva. Typickým príkladom sú všetky stránky zaoberajúce sa pracovnými pozíciami. Pýtajú si dáta, ktoré nie sú nijakým prínosom pre používateľa pri hľadaní práce. Sú však nevyhnutné pre personálne agentúry. A napokon do tejto kategórie patrí celý systém mierených reklám, že áno...
Prekážka na ceste - väčšinou reklama blokujúca funkcie aplikácie. Napríklad reklamy na internetových videách. Príklad z Ryanair-u, kde pri hľadaní musím namiesto CAPTCHA napísať "Win a free holiday".

Nenápadne pribudlo v košíku - produkty, ktoré samozvane naskáču do nákupného košíka.
Spam na stene - nevšimnem si, že dávam oprávnenie posielať správy na moju "nástenku" na sociálnych sieťach. Tento je dosť dôležitý, lebo útočí na sociálny aspekt presvedčivosti v dizajne. Citát R.Cialdiniho: "Spravíte to, čo spravia aj ostatní." Takto im to za mňa povie niekto iný.
Utajené náklady - cena za nákup, ktorú explicitne potvrdím, nie je finálna. Len sa zamyslite nad všetkými hotelmi a ich rôznymi poplatkami za servis, alebo reštauráciami a ich 10% prepitným na účtovnom doklade. Na slovenskom internete sa to deje tiež, síce nie úplne do očí-bijúc, ale... pixmania.sk mala naozaj často nižšie ceny ako ostatní, ale naozaj zlé ceny dopravy (pixmania.sk už skončila na SR).
Falošný obsah - skutočný obsah je mimo používateľovho viditeľného poľa. V princípe podobné s dark pattern-om "Nalákaj a zmeň". Myslím, že je namieste spomenúť Experts Exchange, ktorý je legendou v tejto oblasti a vlastne aj príkladom, kam môžu temné praktiky až dôjsť. Na Google sa mi časť odpovede zobrazila, ale na stránke samotnej je vidieť len rozmazaný obrázok a výzva na platbu. Skutočný obsah však bol o niekoľko riadkov nižšie. Chamtivosť Experts Exchange podnietila konkurenciu založiť teraz už oveľa úspešnejšiu službu - Stack-Overflow.

Ďalšie kategórie:

Ťažké porovnávanie cien - porovnanie cien na takýchto službách je dobre schované a nie je to žiadané správanie, preto využívajú metódy ako skryť, prípadne skomplikovať nájdenie cien produktov. Letecké spoločnosti - skoro všetky. Nechcú, aby ľudia lietali kedykoľvek (ale s lepšou cenou), ale skôr aby potrebovali presný termín.
Zuckering - o tom som písal v článku o Facebook trikoch.
"Roach motel" (v preklade: švábí motel) - do služby zapíšete jednoducho, neľahko sa z nej však vymaníte. Každá emailová notifikácia, ktorá sa nedá vypnúť priamo z emailu je... zlá. Najhoršie sú tie, ktoré ešte vyžadujú: napísanie emailu, prihlásenie (všetky sociálne siete), alebo vyplnenie dotazníka, prípadne možnosť odhlásiť sa úplne schovajú. Ešte z čias štúdií na vysokej škole mi chodí spam zo spolužiaci.sk. Keď sa odhlasujem zo zasielania správ, pýta odo mňa meno heslo...

Moja najobľúbenejšia kategória je:

Chyták - otázky, na ktoré je naozaj ťažké odpovedať. Zvyčajne obsahujú (niekoľkonásobné) negácie, zmätočné slová, zbytočné technické pojmy a vyžadujú spornú, alebo protichodnú akciu: "zaškrtnite toto políčko, ak nechcete dostávať emaily".

To, čo dizajnérov motivuje robiť takéto praktiky, je pozitívny rast metrík. Mnoho služieb sa tak ocitne na tenkom ľade. Dark patterns znižujú dôveryhodnosť míľovými krokmi a lojalita voči značke klesá minimálne rovnako. Existencia podobných praktík má zlý vplyv aj na svet okolo týchto spoločností:

Vysielajú takto svedectvo, že byť nemorálny je v poriadku.
Podnecujú nedôveryhodnosť digitálnych služieb u ľudí. (spomeňte si na 60 eurové stránky)

Bojovať sa podľa Brignull-a dá tak, že sa bude šíriť toto posolstvo ďalej. Mali ste už aj vy niekedy podobné zadanie?

P.S.: Vo firme na bambusové ponožky som si objednal ešte bambusové trenky. Bambus vs Jules... 2:0.

Správa z Usability Week Berlin 2013

noreply@blogger.com (Jules) — Mon, 23 Sep 2013 06:00:00 +0000

Už dlhšiu dobu som sa chystal na nejakú lepšiu konferenciu o UX. Je veľa inšpiratívnych UX konferencií, ale nie veľa takých, kde vám niekto skutočne odovzdá svoje know-how. Ani mi na um nezišlo, že mi práve takúto možnosť sprístupní Sygic. Pre tých, čo zvažujú možnosť účasti na nejakej kvalitnejšej konferencií (podobnej ako Usability Week 2013 v Berlíne) som napísal túto krátku správu...

Táto konferencia je dosť drahý "špás". Cena jedného dňa konferencie sa pohybuje okolo 500€. Takže som mal vysoké, naozaj, až prehnane vysoké očakávania. Do Berlína som prišiel v deň konferencie. Konala sa v jednom z luxusnejších hotelov, takže som ho rýchlo našiel. Pri vstupe do priestorov NNg (Nielsen Norman group) som dostal do ruky USB kľúč s prezentáciou v PDF. To mi umožnilo robiť si poznámky priamo do súboru a nemusel som sa tým zdržiavať neskôr.

Okrem USB som dostal do ruky aj program s podrobnosťami. Všetko bolo skvele načasované a musím povedať, že aj dodržané na minútu presne. Každý deň sme mali prestávky v presne stanovený čas, počas ktorého nám boli servírované rôzne maškrty. To bol zrejme aj čas určený na socializáciu s ostatnými účastníkmi. Snažil som sa tam zoznámiť aspoň s ľuďmi, ktorí boli na rovnakom kurze ako ja. Takže som postretával UX ľudí z OECD, z eBay, z TUI.de, z Google, z EURID.eu a kopec ďalších, ktorým som si nezapamätal názov. Musím povedať, že ľudí zo startup prostredia tam bolo minimum. Ak vôbec nejaký. Všeobecne sa povaha debát vliekla v tóne psychologickej poradne, kde sme sa navzájom všetci ľutovali. Príliš veľa ľudí s príliš rovnakými problémami a príliš podobnými záujmami. Mne sa to páčilo, rýchlo som dokázal naskočiť na vlnu prečo sa niektoré veci (ne-) dajú realizovať, alebo ako funguje design-by-committee.

Mimo iné som si robil taký prieskum, ako fungujú veľké firmy s UX v agile prostredí. Výsledkom je, že nefungujú: UX a celkovo kreatívu vyčleňujú z celej mašinérie agile.

Ale späť k téme: Postrehol som, že kurzy boli zvyčajne rozdelené do 2 častí: všeobecný "obkec" pred obedom a následne špecifické poznatky po obede. Formát prezentácií fungoval tak, že najskôr nám bol vysvetlený problém (napríklad banner-blindness - úplné ignorovanie obsahu, ktorý sa podobá na reklamu), potom ukázaný dôkaz z testu použiteľnosti (používateľ opustil košík, lebo si myslel, že sa zvýšila cena produktu, pri tom išlo len o reklamu). Po niekoľkých takýchto ukážkach nám predviedli, ako sa realizuje analýza týchto problémov. Napokon sme robili cvičenie, kde sme sami analyzovali veci. Rozdali nám papiere a fixky a buď sme kreslili, alebo sme sa o tom rozprávali. Alebo jednoducho sme mali premýšľať a rozprávať sa o tom navzájom.

Témy prednášok boli často pre úplných začiatočníkov. Veľa účastníkov aj bolo na takejto úrovni. Množstvo nemalo s UX ani nič spoločné, len sa zaujímali o túto tému, tak sa prihlásili na konferenciu. Preto som si témy vyberal veľmi poozorne - vybral som si také, o ktorých "nemám ani páru". Stratégia obsahu bola mojou prvou voľbou. Táto prezentácia bola veľmi všeobecná a zistil som, že trochu tejto tétme rozumiem a časť informácií nebola pre mňa žiadnou novinkou. Niektoré postupy však boli overené praxou. A tú ja v oblasti stratégie obsahu nemám.

Druhá prednáška bola o presvedčivom dizajne. Prednášajúca bola známa informačná architektka Jen Cardello. Prezentácia bola na úrovni a opäť som zo všeobecnej časti poznal väčšinu používateľských vzorov. Prezentácia bola orientovaná podobne ako články na internete "5 spôsobov, ktoré zvýšia konverziu". Rozdiel bol, že ich bolo asi 50 a ku každému bol aj náležitý dôkaz z testov použiteľnosti. Druhá časť bola opäť o postupoch, konkrétne o riešení, ktoré NNg analytici radili svojim klientom.

Posledné dva dni som mal o informačnej architektúre. Tá prednáška, ktorú viedla Jen bola opäť ohromne nabitá informáciami a takmer som nestíhal držať krok. Je neuveriteľné, koľko vecí robím automaticky bez rozmyslu a iba tak, lebo som ich niekde videl. Jen v tejto prednáške presne klasifikovala, na základe čoho sa volia dané používateľské vzory, ako postupovať pri voľbe informačnej architektúry a ako správne voliť popisky v používateľských rozhraniach. Veľkú časť druhého dňa informačnej architektúry sme robili cvičenia na stránke Stanford-skej univerzity (ktorá to má naozaj zle poriešené).

Som rád, že som mal možnosť zúčastniť sa takéhoto podujatia (a aj touto cestou ďakujem Sygicu!). Už len kvôli prehľadu v oblasti a spoznaniu ľudí, zaoberajúcich sa podobnými problémami, ako ja. Naučil som sa veľa nového a budem mať čo robiť, aby som to všetko spracoval. Všeobecné ponaučenie z tejto konferencie je však to, že na všetko treba mať dôkaz (kvalitatívny / merateľný), inak to nikto nepovažuje za dobrý dizajn. Aspoň vo svete.