Trvalo udržateľný rozvoj
Koncepčné dokumenty na svetovej, európskej a slovenskej úrovni dotýkajúce sa  pôdohospodárstva zdôrazňujú potrebu nápravy problémov nahromadených v ekológii trvalo udržateľným spôsobom. Trvalá udržateľnosť znamená rovnováhu medzi hospodárskymi, sociálnymi  a ekonomickými záujmami. Zo sociálneho hľadiska sa stále naliehavejšie žiada riešiť narastajúci celosvetový problém príjmovej nerovnosti medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.  Prudký globálny hospodársky rast spôsobený historicky najväčším rastom spotreby v posledných desaťročiach spôsobil prekročenie miery environmentálnej udržateľnosti.  EU je zaviazaná medzinárodnými zmluvami vykonať  dostatočné opatrenia pre ekologizáciu. Spoločná poľnohospodárska politika EU posilňuje ekológiu v zmysle Zelenej dohody. Harmonizovanie protichodných sociálnych záujmov a záujmov  ekonomiky a ekológie nie je vôbec jednoduché. Ukazujú to aj rozdielne prístupy USA a EU, lídrov globálneho trhu s potravinami. Deklarujú rovnaké ciele, nasýtiť rastúcu populáciu, zabezpečiť dostatok potravín, ochrániť prírodné zdroje. Líšia sa v spôsoboch ich dosiahnutia.

V USA vychádzajú z toho, že bez dôsledného využívania moderných biotechnológií nemôžeme dosiahnuť ciele Zelenej dohody ani zabrániť narastajúcemu hladu vo svete. Poukazujú na to, že  opozícia proti biotechnológiám prerastá do ideologickej opozície, teda z odbornej sféry  do politiky.  Program inovácie v poľnohospodárstve USA má za cieľ zvýšiť produkciu o 40 %, pri súčasnom znížení environmentálnej stopy na polovicu do roku 2050. Aj SR potrebuje  významne zvýšiť výkon, popri znížení environmentálnej stopy. Program inovácií, ktorý realizuje USA, si zasluhuje našu pozornosť nielen ako zdroj myšlienok, ale ako konkrétne námety na  spoluprácu. SR má vo veľkosti fariem, v aplikovaných technológiách, v systéme organizácie poľnohospodárstva a riadenia, podobné podmienky aké sú v USA.

Na viaceré závažné problémy ekologizácie prebieha ešte globálna diskusia, ale EU už prijala definitívne závery a záväzné opatrenia bez vedeckých zdôvodnení dopadových štúdií.  Napríklad jednostranné preferovanie, až glorifikácia, malých hospodárstiev. Najväčší problém  malých fariem je však nezáujem a neochota novej, mladej generácie prevziať zodpovednosť za hospodárenie v tomto modeli. Treba vziať do úvahy tiež fakt, že vidiek sa stáva oblasťou, kde si mešťania chcú v pohodlí užívať prírodu a vadia im vidiecke poľnohospodárske činnosti.  Ťažko sa nájde  na dedine obyvateľ, ktorý bude súhlasiť s tým, aby napríklad jeho sused choval 50 svíň v susednom dvore.  Otvorených a sporných otázok o súčasnej a budúcej podobe vidieka stále pribúda… Realita na Slovensku s veľkými firmami hospodáriacimi na pôde poukazuje na možnú atraktivitu veľkofarmárskeho typu vidieka. V SR sa presťahovalo na vidiek 200 tisíc obyvateľov a za to isté obdobie ubudlo v mestách 160 tisíc obyvateľov.

Ekologizácia EU
Program EU preferuje dostatok potravín s dôrazom na zachovanie schopnosti produkovať potraviny aj v budúcnosti. EU obhajuje princíp predbežnej opatrnosti vo vzťahu k biotechnológiám. Kampaňovitý prístup k problematike ekologizácie v EU je predmetom často oprávnenej kritiky. Podľa predbežných dopadových štúdií však môže spôsobiť zníženie produkcie až o 20 %, pri súčasnom znížení efektívnosti o 10 %. Jeden z dôvodov,  prečo terajší prístup podporujú je zbaviť sa nadprodukcie. EU však týmto ohrozuje záväzky OSN zvýšiť celosvetovú produkciu potravín do roku 2050 o polovicu. Globálne OSN vykazuje neplnenie záväzkov znižovať hlad vo svete a vo svojich prognózach priznáva obavy z významného nárastu počtu hladujúcich obyvateľov zemegule. Zvýšený tlak na rast produkcie potravín v iných častiach sveta, vyvolá  zhoršenie skleníkovej stopy znížením  výmery lesov pre pestovanie poľných plodín.

Významná časť autorít v tejto problematike má konkrétne argumenty spochybňujúce prístup EK v ekologizácii pôdohospodárstva EU. Pri ekologickom hospodárení  je  spotreba energie na jeden hektár síce menšia, ale pokles úrody je väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe oproti konvenčnému poľnohospodárstvu 1,5 krát väčšia. Tvrdenie o opaku však pretrváva. Disponibilné fakty tiež vyvracajú názory o pôdohospodárstve, ako o rozhodujúcom znečisťovateľovi ovzdušia. Predsa rastliny viažu uhlík v procese fotosyntézy do organickej hmoty, teda čistia ovzdušie.

Intenzívne rozširovaná, akože pravda, že prežúvavce produkujú CO2, je prekrúcanie faktu, lebo prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2 z krmiva, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu tieto rastliny z atmosféry. Inak by sa CO2 vrátil tiež späť do atmosféry pri rozklade organickej hmoty rastlín. Nedostatočne transparentné sú informácie o tom, že na skleníkovom efekte má najväčší podiel vodná para. Na jej množstvo v atmosfére nemá človek podstatný vplyv.

Zavádzajúce a nekompletné informácie, chýbajúce dopadové štúdie porovnávajúce ekologické a konvenčné hospodárstvo, vyvolávajú neistoty a nestabilitu cieľov a nástrojov súčasného riešenia ekologizácie. V EP tiež silnie opozičný hlas európskych farmárov voči vyhranenej pozícii EK,  pri uplatňovaní Stratégie F2F /Z farmy na vidličku/. Máme aj nedobré skúsenosti s kampaňami SPP.  Na predpokladané zmeny  v stratégiách, cieľoch a nástrojoch súčasnej ekologizácie  je treba pripravovať národnú alternatívu.

Nová SPP na Slovensku
Neselektívny tlak na reštrikcie komerčného poľnohospodárstva v EU, paradoxne, poškodzuje viac štáty produkujúce už dnes nižšiu skleníkovú stopu, vrátane SR. / Nižšie stavy hospodárskych zvierat, nižšie používanie agrochemikálií a umelých hnojív, nižšie používanie antibiotík a menšie uplatnenie  prvkov s vysokou biodiverzitou/. Súvisí to  bezprostredne s najnižším ekonomickým výkonom na hektár pôdy v SR oproti priemeru členských štátov EU. Zvýšiť ekonomickú výkonnosť poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenska aspoň na úroveň priemeru štátov EU znamená  zdvojnásobiť pracujúci kapitál v týchto odvetviach. Táto objektívna úloha je veľmi náročná pri uprednostňovaní podpory ekológie v súčasných stratégiách EU. Najmä v súčasných krízových finančných podmienkach SR je nereálne očakávať dostatočné riešenie  priamou zvýšenou finančnou podporou zo štátneho rozpočtu. Pozitívne skúsenosti z použitia viacerých finančných nástrojov poskytujúcich multiplikačný efekt z pred tridsiatich rokov, sú reálna cesta na potrebné investovanie v agrokomplexe aj dnes. Úspešné zvýšenie ekonomického výkonu súčasne s ekologickými opatreniami vyžaduje funkčnú súčinnosť Vlády SR s EK.

SR zodpovedne spolupracuje s EK pri príprave strategických a koncepčných postupov. MPRV /Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka/ v spolupráci so SAPV /Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied/ a s podnikateľskými samosprávami aktuálne pripravilo Koncepciu spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Rieši sa v nej usporiadanie štruktúr odvetvia, efektívnejší prenos vedecko-technických poznatkov, usmerňovanie zdrojov EU a SR na konkrétne vertikálne projekty, modernizácia informatiky a digitalizácie, efektívny prístup k ochrane prírodného prostredia. Tieto opatrenia majú motivovať všetkých účastníkov rezortu k rozvoju. Ponúkajú sa aj skúsenosti indikatívneho  plánovacieho systému, ako právne záväzné dlhodobé dodávateľsko-odberateľské zmluvy.

VVZ /Vedecko výskumná základňa/ rezortu zohráva významnú úlohu pri formovaní cieľov a prognózovaní ciest, spôsobov a nástrojov  na dosiahnutie stanovených cieľov. SAPV po vzniku samostatnej SR v Prognóze a vízii rozvoja pôdohospodárstva  SR do roku 2050 identifikovala produkčný potenciál Slovenska poskytnúť výživu pre 10 mil. ľudí. Dokonca aj pri minimálnej alternatíve má Slovensko  prírodný potenciál poskytnúť potraviny pre 6,5 mil. obyvateľov.

V súčasnosti spracovávanej Koncepcii dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva Slovenska je potrebné  optimalizovať štruktúru poľnohospodárskej produkcie pre trvalo udržateľné využívanie produkčného potenciálu Slovenska. Motivačné mechanizmy a podporné nástroje Stratégie SPP pre Slovensko majú prvovýrobcom a spracovateľom poskytnúť vyvážené postavenie na trhu, bez diskriminačných prvkov. Všetky  stupne dlhodobých plánovacích aktov  budú indikovať príležitosti na kapitálové posilňovanie odvetvia, zvyšujúce ekonomický výkon.

Pre dlhodobú perspektívu, stabilitu a istotu je potrebné prijať Potravinovú suverenitu Slovenska, ako princíp základného dokumentu trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva. Zásady  koncepcie, vízie, prognózy trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva SR,  potravinovej suverenity Slovenska a ďalších programových dokumentov treba zafixovať ústavným zákonom v podobe Doktríny.  Skúsenosti v celom svete hovoria, že štát ktorý nemá pre konkrétny  štátny záujem vlastnú doktrínu, podlieha doktríne toho, kto ju má.

Neodkladné posilnenie nástrojov konkurencieschopnosti našich podnikateľov na úroveň priemerných parametrov štátov EU, je prvou a nevyhnutnou podmienkou úspešnosti revitalizácie pôdohospodárstva SR. Bez toho sú všetky snahy o revitalizáciu neefektívne. Napríklad až desať násobne nižšia štátna pomoc rezortu pôdohospodárstva SR ako v okolitých štátoch je doslova  neuveriteľne extrémnym administratívnym zhoršovaním našej konkurencieschopnosti. Súčasne treba poznamenať, že výrobné náklady a farmárske ceny ako dominantný faktor konkurencieschopnosti máme v SR až o tretinu nižšie oproti pôvodným členským štátom EU.

Agropolitika a štát
OSN /Organizácia spojených národov/ nás ubezpečuje, že ľudstvo  dokáže  vyriešiť všetky problémy súčasné i budúce, ale ak budú priaznivé politiky. Povzbudzuje nás to. Sme si vedomí mimoriadne náročnej úlohy,   zdvojnásobiť ekonomický výkon poľnohospodárstva a potravinárstva SR, v podmienkach SPP, ktorá  priorizuje ekológiu. Je to politická úloha, lebo politika je presadzovanie záujmov.  Preto je opodstatnené, priam nevyhnutné, dovolávať sa politiky, ktorá zabezpečí, aby pôdohospodárstvo bolo štátnym záujmom SR ako silného štátu. Ľahšie sa chápe tento názor, keď k nemu pridáme citát Kofi Annana, bývalého šéfa OSN „Slabé štáty sú najväčším nešťastím národov.“

Na Slovensku naši predkovia  prežili zložité časy vďaka pracovitosti, húževnatosti, tvorivosti, prispôsobivosti a dobrotivosti. Žiaľ, v súčasnosti si predstavitelia nášho štátu zjednodušujú nevyhnutnosť prispôsobovať sa prostrediu  za poddajnosť, až kapitulantstvo. Vyhovuje im, že  SR je slabý štát. Ani slabý štát nemôže ale ignorovať vyjadrenie zástupcu EK o tom, ako nás zložia na kolená, s cieľom, aby nás mohli lacno kúpiť. Vopred chystajú reformy SPP tak, aby na nich mohli získať výhody oproti nám.  Robia to úspešne, lebo používajú profesionálne postupy vrátane podpory politikmi nášho slabého štátu.

V SPP sme na jednotnom trhu, spolupracujeme, ale súčasne sme navzájom konkurenti v biznise a tam sa naivita nevypláca. V skutočnosti SPP ani nikdy nebola spoločná lebo bola rozdielne nastavená pre rôzne štáty.  Potravinovú bezpečnosť nemôže  mať slabý štát ktorého vláda vyhlasuje že potravinová suverenita a potravinová sebestačnosť sú archaizmy ktoré nebude akceptovať. Nemôže efektívne fungovať pôdohospodárstvo v štáte, kde parlament uloží vláde  päť krát splniť tie isté úlohy, potrebné pre riadny chod rezortu a vláda ani jednu z týchto úloh  neplní, dokonca ich odmieta plniť. To je realita slabého štátu – SR.

Východisko z globálnej  krízy, spôsobenej dominantne orientáciou na rast produkcie a spotreby, je  podľa osobností akou je J. Štiglitz, v princípoch osvietenstva – rozum, veda, humanizmus a pokrok. Treba  sa hlbšie pozrieť do sústavy hodnôt tvoriacich našu slovenskú kultúru v minulosti.  Príkladov uplatňovania  zdravého rozumu a humanizmu tam nachádzame k dispozícii dostatok pre silnú  štátnu politiku Slovenska v súčasnosti, aj v budúcnosti. Aj na pokroku a vede sa naši predkovia podieľali úmerne k veľkosti iných štátov. Revitalizácia   pôdohospodárstva  smerom k trvalo udržateľnému rozvoju je reálna v prostredí, ktoré  dokáže vytvoriť silný štát.

O všetkom rozhodujú  ľudia. V demokracii sú to politici a voliči, ich informačná príprava, ochota a schopnosť angažovať sa. O nevyhnutnosti výchovy občanov pre demokraciu sa presvedčil niekoľko storočí pred našim letopočtom aj Sokrates, na samom počiatku uplatňovania demokracie v politike. Aj Konfúcius a ďalší filozofi a politici opakovane potvrdzujú, že demokracia má limitujúce prínosy, priamo úmerné kvalite pripravenosti občanov. Politiky majú byť  bližšie k voličovi ako je to na Slovensku v súčasnosti, keď volič má  možnosť kvalifikovane si voliť “menšie zlo“. Silný štát  zabezpečuje volebný model priamej voľby, kde sa  kontakt voličov s konkrétnym zvoleným politikom deje kontinuálne, s  možnosťou aj odvolať politika svojimi voličmi. Existujú aj iné modely pripravujúce občanov na kvalifikované uplatňovanie demokracie, napríklad širšie využívajúce inštitút referenda. Štát ktorý nepripravuje  občanov do volieb tak aby sa rozhodovali kvalifikovane je slabý štát. Do čela spoločnosti by sa tak dostalo viac významných osobností, autorít verejného života a uznávaných politických vodcov, ako máme v politike dnes a občania by mali motív a významný dôvod angažovať sa. Angažovaný občan je najkrajšia kvetinka na poli demokracie. To je cesta.

Slovensko potrebuje dôslednejšie zapojiť do revitalizácie pôdohospodárstva vedu. Vedecká prognóza rozvoja pôdohospodárstva SR naplňujúca dlhodobú  a strednodobú víziu, umožňujúca vedecké prístupy koncepčných riešení odvetví a odborov pôdohospodárstva nadväzujúca na SPP, je základným  predpokladom agrárnej politiky SR zabezpečujúcej trvalo udržateľný rozvoj.

Ing. Peter Baco, PhD,

čestný člen SAPV – odbor ekonomiky a manažmentu, člen Asociácie bývalých poslancov Európskeho parlamentu, Akcionár Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, člen Slovenskej futurologickej spoločnosti a iných organizácií.

www.peterbaco.sk

Príspevok Príspevok k Storočnici pôdohospodárskych vied na Slovensku, október 2023 je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Na problematiku štandardných ukazovateľov sa pozerám z dvoch hľadísk. Profesionálne lesnícke prístupy akceptujem. Politické okolnosti spôsobujúce nefunkčnosť, treba principiálne vyriešiť. Je to problém nielen odvetvia lesníctva, ale celého pôdohospodárskeho sektoru. Aj problematika vidieka sa rieši v projekte POLYRURAL – bude vhodné sa koordinovať. V tomto projekte EK využila vedeckú inštitúciu na vypracovanie vedeckej prognózy, ako koncepčnej súčasti dlhodobého plánovania. Je to správny prístup.

V prílohe Vám posielam posledný príspevok na túto tému, kde odpovedám na Vašu požiadavku vyjadriť môj názor.

Na Blogu mojej web stránky /www.peterbaco.sk/ je viacero príspevkov na túto tému. Ide predovšetkým o plnenie povinnosti štátu platiť za verejnoprospešné, netrhové funkcie. Prebiehajúci proces formovania Programového vyhlásenia novej vlády je mimoriadne vhodná príležitosť, aby sa tento, podľa mňa, základný problém, doriešil na politickej úrovni súčasne s TUOL.

Peter Baco
Trenčín 27.10.2023

Príspevok Projekt aplikácie štandardných medzinárodných ukazovateľov Trvalo udržateľného obhospodarovania lesov /TUOL/ je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Znamená to, že pre vidiek s veľkými farmami treba rovnako ako s malými farmami poskytovať výchovné, vzdelávacie a iné stabilizačné služby, predovšetkým pre mladých ľudí v rezorte. Súčasný proces generačnej výmeny v rezorte totiž jasne ukazuje, že nezvládame tento proces a vyrábame si v krátkom čase ťažko riešiteľný problém. Navrhujem preto opakovane zachovajme moderné, produktívne podniky a pozitívne ich motivujme v adaptácii na aktuálne požiadavky trvalo udržateľného rozvoja vidieka. S plnou podporou mladých farmárov na veľkých aj na malých farmách.

Vidiecka turistika je jednou z významných rozvojových oblastí vo vidieckej politike a postoj Vás – účastníkov dnešného podujatia bude námetom pre využitie skutočnej migrácie medzi vidieckymi a mestskými oblasťami SR na potrebné úpravy a pri doterajších prístupoch k hodnoteniu skutočnej motivácie sťahovania občanov SR na vidiek. Samozrejme, že k tomu bude treba aj efektívnu súčinnosť ďalších zainteresovaných rezortov s rezortom pôdohospodárstva. V tejto fáze konštituovania Programového vyhlásenia novej vlády je teda jedinečná šanca aktualizovať agrárnu politiku SR s rešpektom na tento záujem o slovenský „ pestro štruktúrovaný farmársky vidiek“ , s jeho prednosťami trvalo udržateľného rozvoja vidieka a s perspektívou personálnej stabilizácie. Nemôžeme túto jedinečnú príležitosť nevyužiť. Ide tiež o potrebnú podporu, dnes slabého vidieckeho a pôdohospodárskeho povedomia Slovákov.

Peter Baco

Príspevok Poznámka ku konferencii „Spolupráca krajín stredoeurópskeho regiónu vo vidieckej turistike“ v dňoch 9. až 11. októbra 2023 v Lesnici. je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Na úvod
Vážený pán minister, vzácni hostia, dámy a páni, prajem Vám príjemnú prehliadku výstavy. Stretávame sa počas výstav Agrokomplex pre potešenie sa z úspechov, poučenie, výmenu aktuálnych informácií a vzájomné povzbudenie sa. Verím, že to tak je aj v tomto roku. Dnes počúvame aj veľmi kritické hodnotenie súčasnej situácie v našom pôdohospodárstve. Kritický pohľad na to, čo sme a ako sme urobili, nám zároveň ukazuje možnosti, cesty a inštrumentárium napredovania. Nielen kritiku, ale aj pozitíva treba pripomínať a využiť.
Cieľ Slovenska dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka SR je reálny. Zdrojom takéhoto optimizmu sú ľudské a materiálové predpoklady a predovšetkým potenciál slovenskej krajiny produkovať potraviny pre 6,5 mil. ľudí a plniť ekonomické, ekologické a sociálne funkcie lesného hospodárstva. Záleží však na politikách uplatňovaných Slovenskou republikou ako silného štátu, ktorý vie, čo chce a vie to aj uplatniť. SR žiaľ nezafixovala plnenie funkcií odvetví pôdohospodárstva ako národnoštátny záujem v Ústave SR. Slovensko tiež nepresadzovalo efektívne naše záujmy pri integrácii do EU.
Pod ťarchou problémov a chaosu, ktorý pôsobil v rezorte, sme sa až príliš utiahli a potrebujeme si predovšetkým dodať sebadôveru a hrdosť na to, čo sme zvládli a na schopnosť učiť sa nielen, ale aj, na svojich omyloch a chybách.
V prvých rokoch transformácie sa v snahe o nápravu krívd a škôd napáchaných pri združstevňovaní dostala v spoločnosti do popredia téma reštrukturalizácie foriem podnikania. Malo ísť o návrat k pôvodným maloroľníckym gazdovstvám a likvidáciu veľkovýrobnej formy hospodárenia. Ukázalo sa, že sa to nedá uskutočniť. Zobralo nám to však sily a čas potrebné na zabezpečenie našej konkurencieschopnosti.
Pozitívne preto hodnotíme v roku 1993 dosiahnutú dohodu všetkých zainteresovaných aktérov na uplatnení trvalej pestrej škály foriem podnikania vo všetkých odvetviach rezortu. Možno to dnes oceniť ako schopnosť počúvať sa, chápať sa a dohodnúť sa aj pri riešení veľmi zložitých situácií. Schopnosť komunikovať a dohodnúť sa je jednoznačne kľúčovým predpokladom úspechu spolupracujúcich partnerov dnes aj v budúcnosti.
V dôsledku reštrikcií voči koncentrovaným, veľkovýrobným formám podnikania v poľnohospodárstve nastal chaos, neistota, úpadok výkonnosti a strata potravinovej sebestačnosti štátu.
Pred podnikateľmi namiesto otázky rozvoja, stála otázka, ako vôbec prežiť reštrikcie z transformácie. Treba poukázať na fakt, že rezortné podniky to prežili, dokonca so ziskom. Svedčí to aj o húževnatosti, pracovitosti, kreativite a prispôsobivosti našich podnikateľov v pôdohospodárstve.
Napriek výhradám voči vidieckej politike uplatňovanej tri desaťročia je tu unikátny fakt, že Slovensko je jediný štát, kde narástol počet ľudí na vidieku /o 240 tisíc / a v mestách klesol /o 160 tisíc/. Svedčí to o tom, že veľkovýrobné, racionálne a efektívne formy hospodárenia sú skôr pozitívny ako negatívny faktor atraktívnosti vidieka. Platí to pre dnešných aj budúcich vidiečanov.
Máme tiež veľmi dobré, nasledovania vhodné príklady úspešných podnikateľov, aj veľkých, aj malých. Venujme im viac pozornosti aj na edukáciu mladých, celoživotné vzdelávanie a poradenstvo. Poskytnime im motivujúce podmienky pre takúto činnosť. S nástupom AI sa úmerne zvyšuje aj potreba veľmi praktického, až základného osvojovania najnovších technológií a rovnako bazálnych remeselných zručností.
Máme vyspelú základňu pre výskum a inovácie. Máme kontakt s najpokrokovejším svetovým poznaním v biologických a iných vedách, v moderných technológiách. Oprávňuje nás to k tomu, že cieľ trvalo udržateľný rozvoj pôdohospodárstva sme schopní dosiahnuť. Samozrejme, že je to možné, len ak budú priaznivé politiky.
Prajem Vám, vážené dámy a vážení páni, aby sa nám práca darila, aby nás napĺňala, aby sme dobre navzájom komunikovali, aby sme sa dokázali tešiť z dobrých výsledkov.
Máme prácu, ktorá vždy mala a bude mať v spoločnosti nezastupiteľnú pozíciu, zabezpečovať potraviny, hospodáriť v krajine a starať sa o dobré podmienky pre život na vidieku. To je viac ako povolanie, to je poslanie. To nie je len tak, to je rozhodujúce pre kvalitu a zmysel života.
Ďakujem Vám všetkým za to, že sa s Vami môžem podieľať na tejto činnosti. Ešte raz teda veľa radosti Vám prajem pri plnení dnešných predsavzatí.

1. Čo sa stalo s naším pôdohospodárstvom za ostatných 30 rokov?
Slovenské pôdohospodárstvo sa po nežnej revolúcii stalo obeťou ideologického zápasu, podobne ako pri násilnom združstevňovaní. Reštrukturalizácia rezortu do pôvodnej formy hospodárenia, ako samostatných roľníckych gazdovstiev, patrila k zámerom transformácie spoločnosti do kapitalizmu. Nedomyslené postupy obmedzovali výkon dovtedy dobre fungujúcich hospodárstiev.
Pripomeniem dôsledky nesystémovej hospodárskej politiky a niekoľko parametrov dosahovaných v prvých rokoch transformácie. Predovšetkým absurdné zníženie výdavkov štátneho rozpočtu SR pre rezort pôdohospodárstva zo sumy 28 mld. Kčs v roku 1989, v objeme 8 mld. Kčs pre rok 1992 vyvolalo samozrejme ťažko riešiteľné, až neriešiteľné situácie v rezorte.
Nepripravenosť na zásadnú reštrukturalizáciu spôsobila neistotu a chaos a prinútila podnikateľov rezortu sústrediť sa prednostne na prežitie podniku, teda na dosiahnutie zisku. Táto tendencia pokračuje. Odvetvia lesného a vodného hospodárstva plnili svoje špecifické odvetvové úlohy v podobných podmienkach. Protichodne sa meniace agrárne politiky jednotlivých vládnych garnitúr Slovenska orientované na rozvoj a opačne na útlm samozrejme vyvolali trvalú neistotu v podnikateľskom prostredí, úpadok poľnohospodárstva a potravinárstva. Slovensko stratilo potravinovú sebestačnosť. Postupne sa zaradilo na koniec poradia medzi členskými štátmi EU vo výkonnosti na 1 ha p.p. Najnižšia výkonnosť je trvalo prezentovaná s najnižším investovaním do rezortu.
Za rovnaké obdobie klesla Hrubá poľnohospodárska produkcia takmer o polovicu. Najväčší úpadok bol v živočíšnej produkcii. Stavy hovädzieho dobytka sa za tri roky transformácie znížili viac ako o polovicu, stavy ošípaných a oviec viac ako o tretinu. Ziskové hospodárenie do roku 1989 sa prepadlo do obrovskej straty 340 mil. Eur. Úroková miera z úverov bola 16,8 %. Tieto katastrofálne hospodárske tendencie sa samozrejme preniesli aj do sociálnej oblasti. Zamestnanosť v poľnohospodárstve sa znížila z 327 tis. o 110 tis. pracovníkov. /Dnes 47 tis./ Mzdy, ktoré boli o 13 % vyššie ako priemer národného hospodárstva, v tomto období klesli o štvrtinu. V rokoch 1993-1998 sa tieto negatívne tendencie zásadne zmenili. V roku 1989 sme vyrobili viac potravín mierneho pásma, ako na Slovensku spotrebujeme.

Základné ukazovatele – výber

Podiel registrovaných SHR na obhospodarovaní pôdy, sa blížil v roku 1992 k 5 %, dnes je to 15,3%. Pôvodne poľnohospodárske družstvá obhospodarovali viac ako 2/3 pôdy a dnes 1/3. Štátne podniky dnes nehospodária na pôde. Pôvodne hospodárili na 15 % pôdy. Neregistrovaní SHR dnes obhospodarujú viac ako 3 % pôdy a registrovaní SHR 15,3 % pôdy.

2. Čo sa podarilo, čo sme urobili dobre?
Prvé tri roky transformácie odvetví rezortu sme boli súčasťou všeobecne prebiehajúcich privatizačných procesov a reštitúcií v celej spoločnosti. Jednalo sa o centrálne organizované postupy ešte v rámci federácie.
– S cieľom revitalizovať upadajúci rezort sme prijali konkrétne legislatívne opatrenia a vykonali sme tieto významné systémové zmeny.
– Do konca roku 1998 sme v súlade s celoštátnymi zámermi sprivatizovali 90 % štátnych podnikov.
– Na základe Zákona č.2645/1995 poľnohospodárske družstvá vydávali členom podielnické listy. Družstevné podielnickej listy ako osobitná forma majetkovej účasti v družstve sa vydali nielen členom družstva, ale aj všetkým oprávneným osobám. Pozitívnou reakciou Svetovej banky bolo uznanie obnovenia súkromného vlastníctva, ako prvej etapy prechodu na trhové hospodárstvo.
– Zákon o Katastri a Opatrenia na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Zrealizovali sme viac ako tretinu katastrálnych území. Reštitučné nároky boli rozhodnuté v 80 % prípadov oprávnených osôb.
– V Zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy sme vytvorili primerané prostredie na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nariadením Vlády SR o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy sme spomalili tempo záberov poľnohospodárskej pôdy.
– Prínosom bol aj Zákon o ekologickom poľnohospodárstve.
– Zákon o pozemkových spoločenstvách a Zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách zafixovali možnosť státisícom občanov pokračovať v doterajšej činnosti.
– Zákony o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, sfunkčnili verejné sklady.
– Zákony upravujúce Fond na ochranu pôdy, Podporný fond a Fond trhovej regulácie zásadne ovplyvnili prijatie a funkčnosť veľmi významných funkcií fondov.
– Novelizovaný Zákon o poľnohospodárstve znamenal prínos z hľadiska ochrany slovenského trhu.
– 20 schválených zákonov malo 100 % podporu poslancov NR SR. Svedčí to o odhodlaní napredovať naprieč celým politickým spektrom.
– Prijali sme Rozvojovú koncepciu pôdohospodárstva v roku 1993 a uplatnili pozitívne motivujúcu agrárnu politiku SR. Koncepcia rozvoja odvetví pôdohospodárstva finančnými, legislatívnymi a organizačnými nástrojmi nanovo formovali rámec stabilných podmienok hospodárenia. Základným strategickým cieľom bolo aj naďalej hospodárne využívanie produkčného potenciálu SR, disponibilných výrobných a ľudských zdrojov na výrobu potravín, dreva, zásobovanie vodou a iných surovín, pri plnom rešpektovaní ekologických požiadaviek a udržiavanie vidieckeho osídlenia.
– Odštartovali sme systém Zelenej správy, každoročne hodnotiacej dianie v rezorte a aktualizujúcej príslušné politiky do budúcna.
– Zákon o hospodárení v lesoch prispel k stabilite podnikateľského prostredia na pôde.
– Pre zachovanie a ozdravenie lesov SR, sme tiež primerane vyriešili privatizáciu, problematiku nelesných plôch a ďalšie aktuálne úlohy. Primerane sme reagovali na historicky najväčšiu veternú kalamitu v lesnom hospodárstve a kalamitu spôsobenú podkôrnym kôrovcom.
– Vo vodnom hospodárstve sme sa sústredili na aktualizáciu nástrojov, predovšetkým na ochranu podzemných a povrchových vôd.
– Viacerými stabilizačnými opatreniami v oblasti výskumu, vzdelávania a vedecko-technického rozvoja sme dosiahli hodnotenie rezortnej vedecko-výskumnej základne ako najskonsolidovanejší rezort v SR vo výskume a inováciách.
– Realizované opatrenia z Programu rozvoja vidieka ovplyvnili záujem občanov sťahovať sa z miest na slovenský vidiek napriek tomu, že celosvetová tendencia je opačná. Je to aj preto, že noví vidiečania očakávajú okrem prírodného a dedinského vyžitia rovnako aj služby a pohodlie na prímestskej úrovni. Existujúca veľkovýrobná podnikateľská štruktúra lepšie vyhovuje týmto súčasným predstavám o podobe vidieka a o spôsobe života súčasných vidiečanov.
– Dosiahli sme naprieč politickým spektrom dohodu o uplatnení pestrej štruktúry podnikateľských foriem v rezorte v rovnakých podmienkach.
– Zabránili sme tým chaotickému pretransformovaniu veľkovýrobného hospodárenia, návratom k malým roľníckym hospodárstvam.
– Úspešne sme dokončili realizáciu a právne usporiadanie vodného diela Gabčíkovo – Naďmaroš – odvetvie vodohospodárstva patrilo v tom čase do rezortu pôdohospodárstva.
– Úspešne sme sa zapojili aj do riešenia aktuálnych mimorezortných problémov SR. Napríklad prispeli sme významne k stabilizácii slovenskej koruny originálnou spoluprácou s Japonskom a organizovanou privatizáciou slovenského tabakového priemyslu.

3. Čo sme mohli urobiť inak a čomu sa nedalo vyhnúť?
Keby sme boli mali pred tridsiatim rokmi dnešné informácie, boli by sme sa rozhodovali primerane inak vo viacerých situáciách. Napríklad, keď v roku 1993 NR SR schválila 117 hlasmi Rozvojovú agrárnu koncepciu SR, dnes viem, že sme mali schváliť túto koncepciu ústavným zákonom, vo formáte Doktríny. Teda nemenných princípov a zásad zabezpečujúcich trvalo ich akceptáciu. Tak by sa s koncepciou nezhodujúce zásady nemohli presadiť.
Mali sme jednoznačne presadzovať pri našom vstupe do EU rovnaké podmienky podpory pre našich poľnohospodárov ako mali pôvodné členské štáty EU. Spoločná poľnohospodárska politika, už v názve spoločná, sa predsa zaväzuje aj k jednotnému systému uplatňovania nástrojov poľnohospodárskej politiky. Slovensko súhlasilo s našou diskrimináciou až do roku 2013. Nedokázalo však ani tento prísľub EK dosiahnuť. Taktiež v diskriminácii slovenského pôdohospodárstva v podporách zo štátneho rozpočtu SR sa údajne nedalo vyhnúť. Nepresadili sme proporcionálny princíp. SR sa zachovala tiež ako slabý štát, keď akceptovala vyhlásenie zástupcu EK, že nás idú diskriminovať, aby nás zložili na kolená preto, aby nás potom lacno skúpili, teda kolonizovať Bolo to v roku 2004, tesne pred naším vstupom do EU.
Dnes aj agrárna samospráva považuje presun financií z II. Piliera do I. za omyl, ktorému sa dalo vyhnúť a dá sa to napraviť, ale táto možnosť sa niekoľko rokov nevyužíva.

4. Čo by sme mohli pre náš rezort urobiť do budúcnosti?
Odporúčam, aby pri navrhovaných opatreniach do budúcna boli súčasťou aj dopadové štúdie. Navrhované riešenia s dopadovými štúdiami po roku a po skončení ich zavedenia do praxe treba vyhodnotiť a navrhnúť využitie záverov konkrétnej práce.
Pre dlhodobú perspektívu, stabilitu a istotu je potrebné prijať systém Potravinovej suverenity Slovenska, ako základný dokument trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva. Princípy koncepcie, vízie, prognózy trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva SR, potravinovej suverenity Slovenska a ďalších programových dokumentov treba zafixovať ústavným zákonom v podobe Doktríny. Skúsenosti v celom svete hovoria, že štát, ktorý nemá pre konkrétny štátny záujem vlastnú doktrínu, podlieha doktríne toho, kto ju má.
Neodkladné posilnenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na úroveň priemerných parametrov štátov EU je prvou a nevyhnutnou podmienkou úspešnosti revitalizácie pôdohospodárstva SR. Bez toho sú všetky snahy o revitalizáciu neefektívne.
OSN /Organizácia spojených národov/ nás ubezpečuje, že ľudstvo dokáže vyriešiť všetky problémy súčasné i budúce, ale ak budú priaznivé politiky. Povzbudzuje nás to. Sme si vedomí mimoriadne náročnej úlohy, zdvojnásobiť ekonomický výkon poľnohospodárstva a potravinárstva SR, v podmienkach SPP, ktorá priorizuje ekológiu. Je to politická úloha, lebo politika je presadzovanie záujmov. Preto je opodstatnené, priam nevyhnutné, dovolávať sa politiky, ktorá zabezpečí, aby pôdohospodárstvo bolo štátnym záujmom SR ako silného štátu. Ľahšie sa chápe tento názor, keď k nemu pridáme citát Kofi Annana, bývalého šéfa OSN „Slabé štáty sú najväčším nešťastím národov.“
Na Slovensku naši predkovia prežili zložité časy vďaka pracovitosti, húževnatosti, tvorivosti, prispôsobivosti a dobrotivosti. Žiaľ, v súčasnosti si predstavitelia nášho štátu zjednodušujú nevyhnutnosť prispôsobovať sa prostrediu za poddajnosť, až kapituláciu. Vyhovuje im, že SR je slabý štát. Ani slabý štát nemôže ale ignorovať vyjadrenie zástupcu EK o tom, ako nás zložia na kolená, s cieľom, aby nás mohli lacno kúpiť. Vopred chystajú reformy SPP tak, aby na nich mohli získať výhody oproti nám. Robia to úspešne, lebo používajú profesionálne postupy vrátane podpory politikmi nášho slabého štátu.
O všetkom rozhodujú ľudia. V demokracii sú to politici a voliči, ich informačná príprava, ochota a schopnosť angažovať sa. O nevyhnutnosti výchovy občanov pre demokraciu sa presvedčil niekoľko storočí pred naším letopočtom aj Sokrates, na samom počiatku uplatňovania demokracie v politike. Aj Konfucius a ďalší filozofi a politici opakovane potvrdzujú, že demokracia má limitujúce prínosy, priamo úmerné kvalite pripravenosti občanov. Politiky majú byť bližšie k voličovi ako je to na Slovensku v súčasnosti, keď volič má možnosť kvalifikovane si voliť “menšie zlo“. Silný štát zabezpečuje volebný model priamej voľby, kde sa kontakt voličov s konkrétnym zvoleným politikom deje kontinuálne.

Aktuálne opatrenia a námety
Súhlasím a odporúčam z tohto ročnej Zelenej správy realizovať návrhy a opatrenia. Významne by sa mohol zvýšiť účinok tohto dokumentu nasledovnými opatreniami. Pred textom samotnej správy by malo byť vyhodnotenie plnenia záverov minuloročnej správy. Taktiež treba vyhodnotiť dopady a nápravné opatrenia z neplnených úlohy starších Zelených správ.Pridávam aktuálne námety, ktoré by podporili zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska:
– Prvoradou úlohou je dôsledná analýza doterajších koncepcií, prognóz a konkrétnych pozitív a rizikových vplyvov na sebestačnosť ako aj vyvodenie konštruktívnych záverov. Práve tak akceptovanie vyhovujúcich skúseností zo zahraničia a skúseností pozitívnych domácich vzorov.
– Neodkladne treba zosúladiť faktory, určujúce konkurencieschopnosť agrárneho trhového prostredia SR, na úroveň našich konkurentov. SR musí bezpodmienečne zlepšiť národné podpory pre agrárny rezort minimálne na úroveň svojich susedov.
– Spoločne so štátmi V4 a so spolupracujúcimi štátmi, presadzujúcimi odstránenie diskriminácie z SPP EÚ, sa treba principiálne zasadiť proti znevýhodneniu pri redukcii využívania hnojív a pesticídov ako aj všeobecne prijímaných lineárnych výpočtov a opatrení.
– Prioritne treba pomôcť revitalizovať produkciu komodít pod 85 percentnou mierou sebestačnosti. Ide najmä o potraviny živočíšneho pôvodu, o zeleninu, ovocie a zemiaky. Podmienkou splnenia národných kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov je modernizácia a dobudovanie chýbajúcich prvovýrobných a potravinárskych kapacít.
– Reštrukturalizáciu foriem podnikania robme v rozsahu, ktorý nenaruší výkonnosť tých podnikov, ktoré zabezpečujú výkonnosť trvalo udržateľným spôsobom. Naopak, motivujme ich k tomu, aby plnili aktualizované úlohy.
– Modernizácia potrebuje systematicky prenikať do všetkých oblastí pôdohospodárstva, vrátane precíznych technológií, digitalizácie a širokopásmového zabezpečenia.
– K rezortným prioritám patria veda, výskum a inovácie; treba im venovať väčšiu pozornosť a podporu, porovnateľnú s okolitými štátmi.
– Novú pôdnu politiku si vyžaduje podpora zvýšenej ochrany pôdy a udržateľnej formy jej využívania.
– Veľmi dobré príklady z praxe treba oveľa efektívnejšie využívať pre poradenstvo, praktickú prípravu a pre spoluprácu s vedecko-výskumnou základňou cez overovací výskum pri špecializovaných ústavoch SAPV a ich odborových infocentrách.
– Prednostne a všetkými cestami treba investovať do ľudí. Máme výborné praktické príklady úspešného pôsobenia, hodné šírenia a spoločného konštituovania modernizačných centier.
– Naplno treba využiť potenciál všetkých finančných nástrojov, vrátane návratu k osvedčeným fondom.
– Spoluprácu obchodných partnerov pri odbyte a spracovaní poľnohospodárskych komodít je možné podstatne zefektívniť širším využívaním vzájomne vymáhateľných dlhodobých obchodných zmlúv.
– Je potrebné naprávať súčasný spoločenský status pôdohospodárstva. Treba rozširovať odborné informácie, predstavovať pozitíva a vzory riešenia problémov. Treba podporiť pravidelné televízne vysielanie o trvalej udržateľnosti pôdohospodárstva.
– Do základných škôl treba opätovne vrátiť záhradky a mini chovy zvierat.
– Študentov špecializovaných škôl a univerzít treba najmenej po dobu 6 mesiacov pripravovať aj brigádnickou formou počas celej dĺžky štúdia, a treba ich zamestnať v praktických výrobných profesiách.
– Osobitnú pozornosť si zasluhujú dobré zahraničné skúsenosti z mestského pôdohospodárstva, napríklad Spektrum Home, EIT, Table farm, projekt Okrasná záhrada z úžitkových rastlín, nekonvenčné pôdohospodárstvo a výroba potravín.
– Podporu na podobnej úrovni, aká sa dostáva malým farmám, sa oplatí venovať oživeniu záhradkárskych a drobnochovateľských aktivít, vrátane podpory predaja z dvora. Žiaduce je podporiť rozšírenie činností zväzov v týchto aktivitách na úroveň konzultačných a poradenských pracovísk.
– Agrárna diplomacia potrebuje rezortnú koordináciu na to, aby sa dosiahla plynulá informovanosť a spolupráca vo veciach spoločného záujmu. Napríklad pri formovaní aktuálnych stratégií, pri 14 radách EK a v postupoch pri ekoschémach. Potrebujeme sumárny prehľad zahraničných skúseností, vhodných na uplatnenie v našich podmienkach.
– Určite by nám mohli veľmi prospieť kvalifikované medzinárodné audity pripravovaných riešení našich špecifických problémov, ako aj zapájanie sa našich ľudí do medzinárodných inštitúcií, ktoré pripravujú návrhy aktuálnych postupov v rámci SPP EÚ.
– Máme konkrétne problémové oblasti, ale aj rozvojové projekty vedecko-technického rozvoja, pri ktorých môžeme efektívne spolupracovať. Napríklad zo SRN pri transformácii družstiev, s Fínskom v lesnom hospodárstve, s Francúzskom v pôdnej politike, s USA pri potravinovej suverenite a pri poistných formách či pri kooperácii spracovateľov, s Poľskom pri formovaní konkurenčného prostredia, a s ďalšími krajinami pri mnohých ďalších témach.

Na Blogu mojej stránky www.peterbaco.sk navrhujem ďalšie riešenia.
Expresívnu odozvu mal Príspevok k revitalizácii poľnohospodárstva Slovenska publikovaný na web stránke 16. 9. 2021

Príspevok Roľnícka beseda, Agrokomplex Nitra 17.8.2023 – podklad pre diskusiu ministrov pôdohospodárstva SR je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Blahynka – Změna systému

Príspevok Prednáška Ing. Blahynku na pôde Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo – zemědelství, jún 2023. je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Vzhľadom na rýchlo sa meniace spoločensko- politické prostredie, najmä viacnásobné krízy, považujem za vhodné pokračovať v diskusii ktorá doteraz prebehla. Uvediem iba niekoľko aktuálnych poznámok. Predovšetkým potravinová bezpečnosť stavia pôdohospodárstvo do kľúčovej role aj pre sociálne a environmentálne funkcie vidieka Slovenska. Nízka súčasná miera potravinovej sebestačnosti SR je výsledkom najnižšieho výkonu Poľnohospodárstva SR na 1 hektár pôdy spomedzi členských štátov EU. Vyplýva z toho jednoznačná potreba zmeny agrárnej politiky SR na politiku motivujúcu celý potravinový systém smerom k zvýšeniu výkonnosti, najmä v produkcii komodít s vyššou pridanou hodnotou. Zásadne aktivizovať treba všetky faktory ekonomickej výkonnosti – Pôdu – Prácu –Kapitál.
Kapitál do investícií treba v pôdohospodárstve posilniť aspoň o 1 mld Eur multiplikáciou dostupných zdrojov, vrátane efektov z nepoľnohospodárskej ekonomiky na farmách.
Vyspelé ekonomické štáty EU poukazujú na významný potenciál kapitálu z nepoľnohospodárskeho podnikania, ktorý môže zohrať kľúčovú rolu pre stabilitu a perspektívu rezortu.
V EU sa hovorí o potrebe zabezpečiť si minimálne jednu tretinu príjmov pre farmu z nepoľnohospodárskych činností.
V štátoch EU sú v rôznej miere rozvinuté na farmách nasledujúce činnosti:
– Spracovanie produkcie a predaj z farmy.
– Služby pre iných farmárov, predovšetkým technikou.
– Spravovanie tzv. víkendových fariem.
– Služby pre miestne potreby občanov.
– Poľovníctvo, jazdectvo.
– Všeobecne cestovný ruch, konkrétne agroturizmus.
– Alpaky, čoby zoo pre deti na hranie so zvieratami.
– Obnoviteľné zdroje energie poskytujú najväčší rast nepoľnohospodárskych príjmov. Zámer do roku 2030 až násobkami zvýšiť podiel obnoviteľnej energie z poľnohospodárstva ako:

• bioenergie,
• veterné turbíny,
• solárne panely,
• lesníctvo a spracovanie dreva a bioodpadu.

Zároveň sa ale prijímajú aj regulačné opatrenia, zákaz presiahnuť viac ako 15 % produkcie farmy pre bio energetiku. Prenájom pôdy na solárnu energiu, ktorý poskytuje dvadsať násobne vyšší príjem ako poľnohospodárska produkcia predstavuje tiež nové riziko.
Pôda. Zabrániť ďalším záberom poľnohospodárskej a lesnej pôdy, pre iné ako pôdohospodárske účely, a zabrániť používať kvalitu pôdy ohrozujúce postupy, je viac ako naliehavá potreba.
Motivácia k využívaniu tzv. hnedých pôd /braun soil/ pre výstavbu a aktivizácia tzv. bielych plôch pre krajinné prvky má byť striktná.
Pre zlepšenie situácie pri usporadúvaní celej problematiky pozemkového vlastníctva považujem za vhodné súčasný stav riešenia posúdiť medzinárodným auditom a zásadne zefektívniť doterajšie postupy.
Práca. Agenda mladých, samostatne hospodáriacich a rodinných farmárov dnes dominuje na Slovensku rovnako, ako v štátoch EU so samostatnou farmárskou formou hospodárenia. Podporu mladých, malých a rodinných farmárov považujem za správnu.
Pre úspešnú generačnú výmenu na slovenskom vidieku však potrebujeme účinnejšie motivovať všetkých mladých poľnohospodárov, teda aj mladých ľudí pre veľké podniky.
V súčasnosti pracuje v poľnohospodárstve EU len 11 % pracovníkov mladších ako 40 rokov. Priemerný vek európskeho farmára sa zvýšil na 57 rokov. Mladá generácia má o pôdohospodárstvo malý záujem. Prácu v sektore považujú za ťažkú, s nízkymi zárobkami, s nestabilnou budúcnosťou, s nedobrými sociálnymi podmienkami.
Súčasné nízke príjmy pôdohospodárov sú až o 15% nižšie oproti priemeru v národnom hospodárstve. Ich zvýšenie o 15 % nad úroveň priemeru bude mať silný stabilizačný účinok v generačnej výmene.
Vnímam aj riziko odchodu našich mladých poľnohospodárov na opúšťané farmy v zahraničí.
Podpora bývania pre trvalé usadenie mladého poľnohospodára patrí medzi kľúčové stabilizačné opatrenia. Byty pre pracovníkov rezortu v mieste práce, sprostredkované opustené domy, alebo výstavba nových obytných domov a fariem je dôležitá najmä pre začínajúce rodiny.
Prekážkou pre generačnú obmenu v poľnohospodárstve je aj nedobrý obraz sektoru v povedomí širokej verejnosti.
Európske inštitúcie a jednotlivé štáty by sa mali viac snažiť propagovať poľnohospodárstvo v pozitívnom svetle, napríklad rôznymi informačnými aktivitami. Máme v SR aj v minulosti viacero príkladne fungujúcich poľnohospodárskych podnikov, ktorých skúsenosti je možné využiť dnes. Už pred 100 rokmi fungovali v ČSR najúspešnejšie veľkofarmy na svete. Príklad celosvetovo uznávaného JZD Slušovice, založený na Baťových princípoch podnikania, s pozitívnou motiváciou ľudí, sa úspešne šíril pred 50 rokmi. V SR máme aj dnes dobré podnikateľské príklady v malých, rodinných farmách, ale aj vo veľkých podnikoch. Konkrétne v agroturistike, v spracovaní tradičných komodít, v spolupráci pri spracovaní, odbyte, nákupe a predaji produktov, v celom systéme regeneratívneho hospodárenia na pôde. Napríklad nová, mliečna veľkofarma v okrese Nové Zámky je najproduktívnejšia, najmodernejšia, je efektívna, a zároveň ekologicky šetrná. OSN chváli SR za pozitívne parametre v používaní liečiv pre zvieratá, aj za minimalizáciu v používaní umelých hnojív a ochranných chemických látok. Bolo by prínosné urobiť a aktualizovať katalóg príkladov hodných úspechov a tieto spolu so svetovými pokrokovými poznatkami propagovať.
Máme potenciál na to, aby pôdohospodárstvo zabezpečovalo produkčné, sociálne a ekologické potreby trvalého rozvoja Slovenského vidieka. Príkladom môže byť viac štátov, ako Fínsko, aj bývalá NDR.
Sme na dobrej ceste zjednotiť sa, na základe vedeckej prognózy na agrárnej a vidieckej politike, zabezpečujúcej národnoštátne záujmy SR a tieto zafixovať ako doktrínu do ústavného zákona. SR má právo a povinnosť uplatniť si potravinovú suverenitu štátu a v rámci SPP prednostne presadiť svoju agrárnu dlhodobú politiku na prospech rozvoja vidieka.
Veľmi si vážim doterajšiu prácu všetkých aktivistov v tomto smere. Ďakujem vedeniu VIPA a riešiteľom výskumnej úlohy Polirural aj za dôstojnú reprezentáciu na medzinárodnom výskumnom poli.

Príspevok Konferencia ATRAKTÍVNEJŠÍ VIDIEK, Zvolen, 21. 2. 2023 je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Bývalý dvojnásobný minister pôdohospodárstva (1992-1994 a 1994-1998) a exposlanec Európskeho parlamentu (2004-2009) Peter Baco zhodnotil aktuálny stav slovenského agrosektoru. Je presvedčený, že jediným východiskom zo súčasnej nepriaznivej situácie je návrat Slovenskej republiky k potravinovej sebestačnosti. Za najväčšiu prekážku v tomto smere považuje aktuálne znenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Podľa jeho názoru Európska únia svojimi legislatívnymi nástrojmi úmyselne likviduje poľnohospodársky a potravinársky sektor na Slovensku.

Pred vstupom do politiky ste pracovali ako predseda bývalého Jednotného roľníckeho družstva (JRD) Nemšová. Akým spôsobom sa počas tridsiatich rokoch zmenilo vnímanie poľnohospodárskeho sektora v našej spoločnosti?

Pre poľnohospodársky sektor Slovenska bolo posledných tridsať rokov veľmi zložitým a náročným obdobím. Pochopiteľne, inak naša spoločnosť vnímala poľnohospodárstvo pred tridsiatimi rokmi a inak ho vníma dnes. Rozdielne poľnohospodársky sektor vnímali počas ostatných tridsať rokov rôzne skupiny obyvateľstva. V mojej odpovedi na položenú otázku vychádzam z dlhoročných osobných skúseností a skúseností získaných v priamej komunikácii s aktívnymi poľnohospodármi, potravinármi a lesníkmi. Vnímanie zmien v sektore poľnohospodárstva výstižne prezentuje nasledujúci príbeh. Keď som krátko po vymenovaní za ministra v roku 1992 navštívil Nemšovú, jedna zo zakladajúcich členiek JRD ma takto oslovila: „Pán minister, nie že dovolíte teraz rozbiť tie družstvá. Veď aké to bolo hrozné, keď nám brali z maštale kravu a z dvora sejačku do nasilu založeného družstva. Zárobok nestačil ani na jedlo pre rodinu. Ešteže sme si vymohli záhumienky, kde sme si niečo dorobili. A teraz, keď máme dobre fungujúce družstvo s inžiniermi vo vedení družstva, teplú stravu, lekára a rehabilitácie, dovolenky aj rekreácie, keď slušne zarobíme ani záhumienky nepotrebujeme. Postavili sme si domy a máme aj družstevné byty. Teraz by sme sa mali vracať naspäť a znova prežívať tie neuveriteľné ťažké časy pri úplne inom spôsobe hospodárenia? Zle sa to počúva, keď sa stále viac hovorí o tom, že družstvá treba zlikvidovať a vrátiť sa k roľníckemu hospodáreniu. Zdá sa, ako keby sa to vracalo všetko o štyridsať rokov naspäť, akurát teraz nerobia tie zmeny komunisti. Ja viem, že vy to osobne nechcete, ale zlikvidovať družstvá nesmiete dovoliť.“ Tieto jej slová som si zapamätal a pripomínal bezo zvyšku počas ďalších rokov. Vnímam to ako výzvu – držme sa sedliackeho rozumu. Teda, čo sa dá napraviť napravme, priznajme členom družstva ich individuálne zásluhy. Chráňme si však to, čo sa nám napriek všetkým problémom, ktoré sme museli prekonať podarilo urobiť. Nemôžeme byť takí nezodpovední voči budúcnosti, aby sme to, čo dobre funguje likvidovali. Z tejto výzvy členky družstva vyplýva aj varovanie, že opakovane aplikovaným ideologickým prístupom k riešeniu strategického sektoru pôdohospodárstva sa otvárame novým veľkým rizikám. Žiaľ spoločnosť sa rozdelila a protichodné agrárne politiky vlád SR spôsobili dnešný zlý stav v sektore pôdohospodárstva. Verejnosť v počiatkoch transformácie na kapitalistický systém vnímala s pochopením politické snahy o nápravu krívd napáchaných pri násilnom združstevňovaní. Médiá to spontánne podporovali. V časti verejnosti rezonovala idea návratu k samostatným rodinným gazdovstvám, ako konečné riešenie. Otvoril sa spor medzi záujmami veľkých a malých poľnohospodárskych hospodárstiev. Tento spor prehlbovali aj objektívne problémy s usporadúvaním vlastníctva pôdy. Časť verejnosti podporovala vznik malých hospodárstiev aj preto, lebo mali lepšie zabezpečovať miestne a regionálne potreby, predovšetkým atraktívnymi miestnymi ponukami. Používali sa tendenčné, znevažujúce formulácie na doterajšie činnosti úspešného rezortu, ako „lesníci ničia lesy“ a podobne. Politické snahy o deštrukciu dobre fungujúcich hospodárstiev, stavanie poľnohospodárov proti sebe podľa formy hospodárenia sa však nestretli so všeobecnou podporou. Narastali obavy, že meniace sa záujmy štátu v pôdohospodárstve spôsobia chaos a vyvolávajú neistotu v podmienkach hospodárenia rezortu. Odrazilo sa to v nekompatibilných politikách jednotlivých vlád SR, keď jedna vláda robila opatrenia na dosiahnutie sebestačnosti a ďalšia uprednostňovala dovoz „lacných“ potravín zo zahraničia. Výsledkom je súčasná, iba polovičná miera sebestačnosti v potravinách. Na Slovensku máme najmenší výkon v poľnohospodárstve na hektár pôdy. Poľnohospodári hospodáriaci v doterajšej štruktúre robia to k čomu sú motivovaní. Nepresadzujú však svoje oprávnené záujmy efektívne. Aj novo nastupujúci mladí farmári sa dožadujú depolitizácie poľnohospodárskeho sektora. Pritom v nedávnych voľbách do miestnych, regionálnych zastupiteľstiev sa ale vôbec neobjavila téma poľnohospodárstva. Tiež v NR SR nemáme ani jedného poľnohospodára. Pritom oprávnené záujmy poľnohospodárov je reálne presadzovať práve v politike. Politika je presadzovanie záujmov. Kto nepresadzuje svoje záujmy, ten podlieha záujmom iných. Toto všetko malo rozhodujúci vplyv na vnímanie pôdohospodárstva za posledných tridsať rokov, ako upadajúceho sektoru. Zdá sa však, že váha pôdohospodárstva v slovenskej verejnosti dnes narastá. Zneistenie verejnosti v zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti v dôsledku Covid-19, vojny v susedstve SR, súčasná energetická a ekonomická kríza, významne ovplyvňuje vnímanie verejnosti, že ide o strategický sektor z produkčného, sociálneho aj ekologického hľadiska. Pôdohospodárstvo je rozhodujúce pre perspektívu vidieka na Slovensku, ako prírodou danú vidiecku krajinu.

Družstevníctvo má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Už v roku 1845 založil v Sobotišti Samuel Jurkovič prvé úverové družstvo, ktoré nazval Gazdovský spolok. Do akej miery násilná kolektivizácia v päťdesiatich rokoch minulého storočia degradovala túto formu podnikania?

Jurkovičove princípy družstevníctva sa aj dnes uplatňujú v širokej miere všade na svete. Nielen v ekonomicky slabších štátoch, ale aj v bohatých štátoch, si na Jurkovičových princípoch skupiny občanov dokážu spoločne riešiť individuálne potreby. Je to významný pozitívny vklad Slovenska, povzbudzujúci naše národné povedomie. Jurkovičov Gazdovský spolok už v samotnom názve vyjadruje podstatné rozdiely oproti JRD kolchozného typu. Výraz gazdovský potvrdzuje, že členovia spolku boli naďalej samostatní hospodári na svojom vlastnom majetku, s plnou právomocou a zodpovednosťou za rozhodovanie. Výraz spolok znamená, že išlo o dobrovoľné spoločné riešenie vo veci, ktorej spoločný postup bol pre samostatných gazdov prínosný. Ponuka založiť a prevádzkovať spolok bola kvalifikovaná. Naopak, pri vstupe do JRD museli roľníci fyzicky odovzdať do spoločného užívania pôdu, techniku, zvieratá, zásoby. To nebolo v záujme samostatne hospodáriacich roľníkov. O zmysle takéhoto spoločného hospodárenia ich nebolo jednoduché presvedčiť. Príklady sovietskych kolchozov neboli presvedčivé. Používali sa preto často aj rôzne nátlakové formy, s jediným cieľom podpísať prihlášku za člena JRD. Ako člen JRD sa pôvodný hospodár stal vlastne robotníkom, ktorého zamestnávalo družstvo. Jednoducho povedané, Jurkovičov typ družstva pomáhal samostatným hospodárom pri probléme spoločného riešenia ich individuálnych potrieb. JRD naopak, pôvodných roľníkov zbavilo kompetencie rozhodovať sa v podnikaní a hlavne ich zbavilo možnosti nakladať so svojou pôdou. Násilné združstevňovanie a direktívny plánovací režim patril k rozhodujúcim faktorom, degradujúcim potenciál družstevníctva.

Pre objektívnosť treba povedať, že Maďarsko spolu s Poľskom si v rámci východného bloku zachovalo istý podiel maloroľníkov. Prečo aj Česko-Slovensko podľa Vás nešlo podobnou cestou?

Čechy boli najpriemyselnejšia časť Sovietskeho bloku a Slovensko sa v tom čase dynamicky industrializovalo. Česko-Slovensko malo teda iné priority, ako poľnohospodárstvo. Faktom je, že najmä na severnom a východnom Slovensku zostali hospodáriť aj samostatní roľníci. Prevažne išlo o formu „kovoroľníkov“, teda o manžela, ktorý mal v rodine hlavný zdroj príjmu zo zamestnania v inom odvetví národného hospodárstva a hospodárenie na gazdovstve bolo vlastne jeho druhým zamestnaním. Manželka a deti boli hlavným zdrojom pracovnej sily na rodinnom gazdovstve. Postupne však aj väčšina týchto roľníkov, s malou výmerou pôdy podľahla tlakom a vstupovala do existujúcich JRD. Poliaci a Maďari boli v Sovietskom bloku vnímaní ako rebeli vo viacerých oblastiach, ktoré Sovieti presadzovali vo svojej zóne vplyvu. Česko-Slovensko sa obávalo umiestnenia spoločných vojsk pri západnej hranici Česko-Slovenska. Na druhej strane sa chovalo ústretovejšie voči komunistickej ideológii, napríklad aj v uplatnení sovietskeho kolchozného typu hospodárenia na pôde. Súkromné vlastníctvo a súkromný podnik boli neprijateľné pre túto ideológiu.

Vráťme sa ešte na chvíľku k družstevníctvu. Je známe, že západné krajiny sa snažia postupne integrovať malé poľnohospodárske podniky. Týmto spôsobom sa tak ešte viac oproti nám stávajú konkurencieschopnejšie. Myslíte si, že po nejakom čase sa aj na Slovensku budeme postupne vracať k tomuto modelu?

Nemyslím si, že sa po nejakom čase aj na Slovensku budeme vracať k modelu integrácie malých poľnohospodárskych podnikov. Na Slovensku nepredpokladáme frontálny návrat k samostatným roľníckym hospodárstvam. Existujúce poľnohospodárske podniky hospodáriace na Slovensku dosahujú vo viacerých produktoch až o tretinu nižšie náklady, ako farmári v západnej Európe. Ani kvalitu nemáme horšiu. To sú faktory konkurencieschopnosti v podmienkach slobodného podnikania. Takže západoeurópske farmy sú úspešnejšie na trhu preto, že majú väčšie dotácie z EÚ a väčšie podpory z národných štátnych rozpočtov oproti našim hospodárstvam. Preto môžu predávať svoju produkciu lacnejšie. Treba rozlišovať vlastnícku integráciu, teda znižovanie počtu hospodáriacich subjektov a zväčšovanie výmery obhospodarovanej pôdy samostatnými farmármi. Známy ekonomický efekt z podnikania väčšieho rozsahu, zohráva v procese integrácie dominanciu. Hospodárstva s výmerou do 50 ha nezabezpečujú dostatočný príjem pre krytie potrieb rodiny na dôstojnej úrovni. Takýto príjem je možný na farmách s výmerou nad 500 ha. V západnej Európe sa každý rok integruje 3-4 % malých fariem do väčších hospodárstiev. Integrácia v činnostiach, znamená spájanie sa farmárov podobne ako v Jurkovičovom modeli gazdovského spolku. Konkrétne ide o vzdelávanie, poradenstvo, zabezpečovanie dodávok a aplikácie hnojív, agrochemikálií, krmív a strojnotechnologických zariadení, vzdelávanie, poradenstvo a tiež prvotné spracovanie produkcie, ako sušenie a skladovanie zrnín, úprava a marketing produktov pre miestne trhy. Nielen pokrok a vedecko-technický rozvoj tlačí farmárov integrovať sa do efektívnejších výkonnejších organizačných jednotiek, ale aj nárast požiadaviek na lokálne vidiecke služby. Súčasná integrácia činností je orientovaná predovšetkým na zabezpečovanie trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Ide o spájanie záujmov všetkých zúčastnených aktérov ovplyvňujúcich vidiek od politikov, cez štátnu správu, samosprávu, regionálnu a lokálnu podnikateľskú samosprávu, podniky zainteresovaných rezortov, poľnohospodárskych a iných podnikateľov na vidieku, vrátane záujmových skupín a jednotlivých občanov. Pre tento účel sa vytvárajú aktuálne formy spolupráce, ako napríklad miestne akčné skupiny. SPP pre dosiahnutie vytýčených cieľov motivuje predovšetkým finančnými nástrojmi malé a stredné poľnohospodárske podniky. Je to dobrý zámer. Významné problémy sa na Slovensku ukazujú v oblasti prístupu k pôde a v procese generačnej obmeny. Máme pritom nedostatočne využitý potenciál veľkých, dobre fungujúcich existujúcich poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú integrované nielen vlastnícky, ale aj vo viacerých činnostiach a pokračujú v integrácii na vyššej úrovni. Západoeurópske farmy sa intenzívnejšie integrujú v súčasnosti.

Prejdime teraz k Vášmu pôsobeniu vo vysokej politike po Novembri 1989. Napriek tomu, že ste nesúhlasili akým drastickým spôsobom vedenie KSČ v päťdesiatich rokoch minulého storočia, zhabalo pôdu malým poľnohospodárom, boli ste proti celoplošnému rušeniu už vtedy prosperujúcich roľníckych družstiev. Najmä predstavitelia KDH chceli takmer všetku poľnohospodársku pôdu vrátiť pôvodným majiteľom. Akú ste mali vtedy predstavu, aby bola naďalej zachovaná sebestačnosť Slovenka v poľnohospodárstve v nových podmienkach trhovej ekonomiky?

Áno, bol som spoločne s väčšinou členov JRD, proti celoplošnému rušeniu prosperujúcich JRD. Aktívne som sa zapájal aj do protestov proti organizovanej deštrukcii fungujúcej poľnohospodárskej veľkovýroby. Navrhoval som pragmatické postupy riešenia dramatickej situácie. Obávali sme sa, že centrálne organizované nápravy krívd napáchaných pri násilnom združstevňovaní na ideologickom princípe, môže opätovne vyvolať krivdy, chaos a úpadok v rezorte. Všeobecná obava bola o stratu výkonnosti, potravinovej bezpečnosti a zhoršenie plnenia sociálnych funkcií pôdohospodárstva na vidieku. Existovali zložité, ba až neriešiteľné predstavy o fyzickom navracaní užívacích práv vlastníkom pôdy. Napríklad problémy v evidencii vlastníctva pozemkov, veľká rozdrobenosť vlastníctva pôdy na Slovenku a podobne. Ďalší okruh problémov som videl v zmene celého hodnotového systému a tiež v materiálno-technickej štruktúre vidieka. V období socializmu sa z mnohých maloroľníckych dedín postupne stali viac-menej prímestské sídla, kde sa maštale prebudovali na garáže, komory na letné kuchyne. Samozrejme, že celá infraštruktúra dodávateľských, odbytových a spracovateľských služieb nebola pripravená na potrebný výkon služieb pre mnohonásobne väčší počet malých hospodárstiev. Alternatíva centrálne organizovanej transformácie družstiev na maloroľnícku podobu farmárčenia, sa nestretla ani so všeobecnou podporou verejnosti. Existovala obava z nezvládnutia rizík, ktoré z takéhoto postupu vyplývali. Perspektívne hospodárenie na pôde v malom, sa obnovovalo iba pomaly a v malom rozsahu. Zároveň veľké fungujúce podniky strácali istoty a neinvestovali dostatočne do rozvoja. Urobili sme preto prednostne operatívne kroky, pre oživenie finančných tokov. Podľa návrhu, ktorý som predložil sa nám podarilo naprieč politickým spektrom dosiahnuť dohodu o racionálnom prístupe k transformácii rezortu na trhové podmienky. Sústredili sme sa na koncepčné, systémové opatrenia poskytujúce istoty do budúcnosti pre všetky existujúce formy hospodárenia.

Do akej miery sa Vám podarilo stabilizovať poľnohospodárky sektor počas Vášho pôsobenia na ministerstve pôdohospodárstva v rokoch 1992-1998?

Do funkcie ministra som nastúpil v júni 1992, keď vyvrcholil chaotický stav, neistota a úpadok pôdohospodárstva. Pre pochopenie toho, čo sme robili a ako sme to robili uvádzam aspoň najvýznamnejšie fakty o hospodárení rezortu v prvých rokoch transformácie spoločnosti zo socializmu do kapitalizmu. Katastrofálne podmienky vo finančnej oblasti boli hlavnou príčinou kritickej hospodárskej situácie. Objem výdavkov štátneho rozpočtu do rezortu pôdohospodárstva sa pre rok 1992 znížil o dve tretiny, oproti roku 1989. Úmerne k tomu sa znížil aj objem podpôr pre poľnohospodárov. Medziročne narástli úvery o tretinu, pričom úroková miera presahovala 20%. Hrubá ročná poľnohospodárska produkcia oproti roku 1989 klesla o tretinu. Najväčší úpadok bol v živočíšnej produkcii. Stavy hovädzieho dobytka sa za tri roky transformácie znížili viac ako o polovicu, stavy ošípaných a oviec viac než o tretinu. Podobné tendencie boli aj v odvetviach potravinárstva a lesného a hospodárstva. Okrem produkčného a ekonomického úpadku, sa znížil počet pracovníkov takmer o tretinu, priemerné mesačné mzdy v poľnohospodárstve klesli o štvrtinu. Dôveru verejnosti si nezískali často nedomyslené projekty politickej a ideologickej transformácie, formou administratívnej deštrukcie. Napríklad celkom vážne politicky presadzované transformačné kroky, ako v každej garáži chovať niekoľko oviec, zobrať si naspäť svoje lesy, či poľnohospodársku pôdu bez toho, aby boli k tomu vytvorené podmienky, poukazujú na nereálnosť úspechu spontánnych revolučných návrhov. Presadzovali sme spoluprácu, namiesto antagonistickej súťaže jednotlivých foriem hospodárenia. Samostatne hospodáriaci roľníci v roku 1998 obhospodarovali 8 % výmery poľnohospodárskej pôdy. Úloha ako zabrániť frontálnemu rozpadu pôdohospodárstva a zároveň sa transformovať na trhové podmienky stála pred Mečiarovou vládou. Opatrenia našej vlády, ktoré sme uplatnili pre stabilizáciu poľnohospodárskeho sektoru však v rozhodujúcich bodoch neakceptovala Dočasná vláda, ktorá nastúpila v apríli 1994. Práce na stabilizácii v sektore poľnohospodárstva sa prerušili. Negatívne dôsledky vládnutia Dočasnej vlády boli však mnohoročné. V nasledujúcich štyroch rokoch sme úspešne pokračovali v rozvojovej agrárnej politike. V roku 1998 sme dosiahli vyrovnaný hospodársky výsledok, v porovnaní so stratou 350 mil. EUR, ktorá bola v roku 1992. Rovnaký vývoj bol aj v nových investíciách do poľnohospodárstva. Na konci pôsobenia našej vlády v roku 1998, sme vyrobili viac základných potravín mierneho pásma, ako na Slovensku spotrebujeme. Parlament a Vláda samostatnej SR v aktualizovanej Koncepcii rozvoja odvetví pôdohospodárstva finančnými, legislatívnymi a organizačnými nástrojmi nanovo formovali rámec stabilných podmienok hospodárenia. Základným strategickým cieľom bolo naďalej hospodárne využívanie produkčného potenciálu SR, disponibilných výrobných a ľudských zdrojov na výrobu potravín, dreva, a zásobovanie vodou a iných surovín, pri plnom rešpektovaní ekologických požiadaviek a udržiavania vidieckeho osídlenia. Rozvojová pôdohospodárska politika zabezpečovala potravinovú sebestačnosť SR, ako základ potravinovej bezpečnosti štátu. Súčasne sme riešili aj náročné a zložité problémy súvisiace so vznikom samostatnej SR. Ako poslanec federálneho parlamentu som podporoval vznik samostatnej Slovenskej republiky a spolupracoval som na súvisiacich organizačných a legislatívnych prácach. Bol som zároveň vedúcim Česko-Slovenskej a Slovenskej vládnej delegácie pre prípravu dohody o implementácií rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, vo veci vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Dosiahli sme dohodu. Ako prezident spoločnosti Slovensko-Japonského priateľstva som organizoval rokovanie slovenskej vlády v Japonsku. Získali sme úver na odvrátenie default-u (krach meny) slovenskej koruny, ktorý hrozil na konci prvého roku samostatného štátu. Všeobecný úpadok v poľnohospodárstve, ktorý priniesli prvé roky transformácie zneistil podnikateľskú sféru. Pre poskytnutie istoty všetkým aktérom v pôdohospodárstve sme spolu s organizačnými a finančnými opatreniami vytvárali podmienky v legislatíve. V Zákone o ochrane poľnohospodárskej pôdy sme vytvorili primerané prostredie na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nariadením Vlády SR o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy sme spomalili tempo rastu záberov poľnohospodárskej pôdy. Prínosom bol aj zákon o Ekologickom poľnohospodárstve. Podobne na zvýšenie ochrany lesného pôdneho fondu sme zriadili Štátny fond zveľaďovania lesa. Do konca roku 1998 sme v súlade s celoštátnymi zámermi sprivatizovali 90 % štátnych podnikov. Na základe Zákona č. 264/1995 poľnohospodárske družstvá vydávali členom podielnické listy. Družstevné podielnické listy, ako osobitná forma majetkovej účasti v družstve sa vydali nielen členom družstva ale aj všetkým oprávneným osobám. Pozitívnou reakciou Svetovej banky bolo uznanie obnovenia súkromného vlastníctva, ako ukončenie prvej etapy prechodu na trhové hospodárstvo.
Na urýchlenie procesu usporiadania pozemkového vlastníctva NR SR prijala zákon o Katastri a Opatrenia na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Následne boli vypracované registre obnovenej evidencie pozemkov. Bol to základný a nevyhnutný predpoklad usporiadania vlastníctva k pozemkom, vykonaný v tretine z celkového počtu katastrálnych území na Slovensku. Reštitučné nároky boli rozhodnuté v 80 % prípadov oprávnených osôb. V rámci spoločenstiev bolo doriešených 53 % záujmovej výmery. Aj zákony o pozemkových spoločenstvách a zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách zafixovali možnosť státisícom občanov pokračovať v tejto činnosti. Zákon o hospodárení v lesoch prispel k stabilite podnikateľského prostredia na pôde. Pre riešenie dôchodkovej disparity odvetvia sme prijali zákon o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste, verejné sklady. Novelizovaný Zákon o poľnohospodárstve, znamenal od 1.júla 1998 významný prínos z hľadiska ochrany slovenského trhu. Legislatívne opatrenia pomohli stabilizovať podnikateľské prostredie a zavŕšiť aproximáciu právnych noriem s normami EÚ. Dvadsať schválených zákonov v NR SR malo 100 % podporu prítomných poslancov, čo jednoznačne potvrdzuje ich aktuálnosť a potrebnú dohodu všetkých politických strán. Opatreniami v cenovej a obchodnej politike sme zabezpečili podmienky kvality potravín a maloobchodné ceny potravín, vo výške umožňujúcej občanom spotrebu potravín, na lekármi odporúčanej úrovni. Viacerými stabilizačnými opatreniami v oblasti výskumu, vzdelávania a vedecko-technického rozvoja sme dosiahli pozitívne hodnotenie rezortnej vedecko-výskumnej základne. Z pomedzi všetkých odvetví národného hospodárstva SR, bol náš rezort hodnotený ako najkonsolidovanejší vo vedecko-výskumnej činnosti. Pre zachovanie a ozdravenie lesov SR, sme primerane riešili privatizáciu, problematiku nelesných plôch a ďalšie aktuálne úlohy. Vo vodnom hospodárstve sme sa sústredili na aktualizáciu nástrojov, predovšetkým na ochranu podzemných a povrchových vôd. Za významné považujem každoročné prerokovávanie výročnej takzvanej Zelenej správy o situácií v rezorte a o aktualizácii príslušných politík do budúcna v NR SR.

Niektorí politici a novinári nazývajú obdobie tretej vlády Vladimíra Mečiara (1994-1998), ktorej ste boli súčasťou, ako obdobie mečiarizmu. Západný svet sa vtedy nechal počuť, že Slovenská republika nie je pripravená na vstup do Európskej únie a NATO. Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová dokonca nazvala Slovensko čiernou dierou v strednej Európe. Do akej miery boli ich tvrdenia oprávnené?

Zahraničná orientácia Mečiarových vlád bola podľa mňa pragmatická, jednoznačne orientovaná na západ. Myslím, že podstata týchto problémov spočívala v tom že nie všetkým záujmom našich zahraničných partnerov sme mohli vyhovieť. Môžeme hovoriť aj konkrétne o zahraničných záujmoch na Slovensku ktorým sa nedalo vyhovieť. Premiér Vlády SR prirodzene presadzoval záujmy Slovenska. Tvrdenie ako v položenej otázke by nebolo v prípade, že by sa bol choval servilne ako niektorí politici. Nebolo však vždy ľahké, ani mne, porozumieť vodcom aktuálneho hodnotového systému kapitalizmu. Ich vyjadrenia boli často viac významové. Stávalo sa, že iné hovorili, ako robili. Napríklad, predstaviteľ Nežnej revolúcie Havel používal paradoxný termín humanitárne bombardovanie pre bombardovanie v Srbsku. Alebo britský premiér Blair priznal, že klamal v informáciách o zbraniach v Iraku. Pani Albrightová sa k takýmto výrokom vyjadrovala že aj tak to bolo potrebné a správne. V roku 1995 som sa zúčastnil v Cleavlende, na stretnutí skupiny členov Vlády SR s prezidentom USA Clintonom, počas konferencie o možnostiach rozšírenia vzájomnej spolupráce. Okrem iného, počas dvojstranného rokovania, prezident Clinton na nás naliehal, aby sme zrušili zákon o zákaze predaja strategických podnikov. Išlo o možnosť kontroly transportu energetických surovín z Ruska, do Západnej Európy. Poukázali sme nato, že sme zákaz privatizácie strategických podnikov sľubovali našim voličom v minuloročných voľbách. Prezident Clinton na to reagoval poznámkou, že tento sľub sme dali pred voľbami, ale teraz už je po voľbách. Uviedol tiež príklad prezidenta Forda, ktorý na druhý deň po voľbách vystúpil v televízii, kde požiadal Američanov o prepáčenie, že ruší sľub ktorý im dal pred voľbami o nezvyšovaní daní. Odvolával sa nové prepočty, ktoré mali dokazovať potrebu zvýšenia týchto daní. Naša vláda nerozhodla o zrušení Zákona o zákaze privatizácie strategických podnikov. Ponúkli sme zahraničným partnerom spoluúčasť, čo odmietli. Reakciou domácich a zahraničných opozičných politikov bolo vyhlásenie Slovenska za čiernu dieru Európy. Známe z tohto obdobia sú tiež protislovenské demarše a mediálne tlaky na našu vládu, aby sme boli ústretovejší voči našim potenciálnym partnerom. Tieto tvrdenia mali teda oslabiť pozíciu Mečiara v blížiacich sa voľbách. Skupina slovenských opozičných politikov na čele s Dzurindom, následne absolvovala v USA predvolebné školenie. Na Slovensko sa vrátili s poradcami a s finančnou podporou na volebnú kampaň. Profesionáli vo volebnom marketingu zrejme poradili Dzurindovi agitovať v predvolebnej kampani po Slovensku na bicykli a sľúbiť občanom dvojnásobné platy. Aj vďaka tomu, antimečiarovci zostavili po voľbách vládu, hoci vo voľbách získala najväčšiu podporu práve Mečiarova strana.

Počas novej vlády Mikuláša Dzurindu sa obnovili rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO. Ako hodnotíte prístupový proces európskej integrácie z hľadiska napĺňania podmienok v rámci poľnohospodárskej politiky?

Prístupový proces pôdohospodárstva do EÚ, Slovenská republika nezvládla. Zhoršenie konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárskych produktov a slovenských potravín na spoločnom trhu bolo významnejšie, ako pozitívne efekty SPP. Spôsobili to EÚ diskriminujúcim nastavením podmienok nášho vstupu do EÚ a tiež Vláda SR odovzdaneckým prijatím týchto podmienok EÚ, pre náš vstup do EÚ. Zámer ovládnuť naše pôdohospodárstvo presvedčivo dokumentuje nasledujúci príklad. Predstaviteľ Viedenského inštitútu pre ekonomické porovnávanie, patriaceho do EK pán Lukas v prednáške, ktorú vo februári 2004 prezentoval na rakúskom veľvyslanectve v Bratislave, to povedal až neuveriteľne otvorene. Predstavil „uspávacie prášky“, pripravené pre Slovensko, pred vyjednávaním o našom vstupe do EU: „V SR je významný potenciál na odbyt nadprodukcie potravín (zo štátov EÚ-15). SR predstavuje riziko pre našich farmárov lebo zrniny, hovädzie mäso, mlieko a iné produkty vyrába s nákladmi až o tretinu nižšími, než aké máme my. SR má koncentrované poľnohospodárstvo, s možnosťou uplatnenia najmodernejších vedecko-technických poznatkov a zvyšovaním efektívnosti. Preto EÚ stanovuje Slovensku tvrdšie požiadavky na hygienu a ekológiu, čo ho bude stáť veľké dodatočné finančné zdroje a bude sa musieť zadĺžiť. EÚ pritlačí SR tiež cez svoje obchodné a spracovateľské organizácie. Pre SR zo zdrojov EÚ poskytneme len čiastočnú finančnú podporu, čo zníži konkurencieschopnosť podnikateľov SR. Na to využijeme svoju politickú, ekonomickú a legislatívnu prevahu. Keď bude pôdohospodárstvo SR na lopatkách, lacno ho skúpime.“ Je to príklad diskriminácie a ešte lepší príklad cielenej neokolonizácie. Údajne sme to mali zobrať ako výzvu, ktorú však vládnuci slovenskí politici neprijali. Európska komisia stanovila výpočet nášho nároku na priame platby vo výške 60 % z priemeru štátov EÚ-15. Z tohto nízkeho základu sme dostali v prvom roku len pätinu, s prísľubom každoročného navýšenia. Priame platby sa mali dorovnať do konca prechodného obdobia, do roku 2013. Nestalo sa tak. Po skončení prechodného obdobia sme mali dostávať rovnakú podporu ako staré členské štáty. Prechodné obdobie sa však predlžuje údajne až do roku 2028. Hoci v menšej miere, ale diskriminujúco boli nastavené aj podpory pre Rozvoj vidieka. Významnou, diskriminujúcou oblasťou je priestor pre nerovnaké podpory do rezortu pôdohospodárstva zo štátnych rozpočtov jednotlivých členských štátov EÚ. Je prirodzené, že bohaté štáty až niekoľkonásobne viac podporujú odvetvia pôdohospodárstva, ako transformujúce sa štáty, vrátane Slovenska.
Súčasne sa však na našej diskriminácii podieľala vtedajšia vláda. Nielenže zlyhala pri rokovaniach o podmienkach nášho vstupu do EÚ, ale už od roku 1998 agrárnou politikou Slovenska nasmerovala rezort z rozvoja, do útlmu. Úplne podcenila fakt, že členské štáty EÚ sú naši spolupracujúci kolegovia v rámci SPP, ale predovšetkým sú naši konkurenti na spoločnom trhu. Oni sa prirodzene snažili vo všetkých situáciách získavať pre seba konkurenčnú výhodu už pred naším vstupom do EÚ v predvstupových rokovaniach a pri reformách SPP. Potvrdzujú to viaceré príklady cieľavedomých, jednoznačných krokov. Politické strany tvoriace vládu Mikuláša Dzurindu sa chovali pri rokovaniach o podmienkach nášho vstupu do EÚ nieže ústretovo, ale priam servilne voči svojim politickým partnerom v EÚ. Podporili vstup Slovenska do EÚ tak povediac, za každých podmienok. Nie že nepresadili, ale ani si neuplatňovali naše oprávnené nároky. Dokonca, keď Poliaci presadili v prístupových rokovaniach možnosť dorovnávať priame platby na dohodnutú úroveň z národných rozpočtov, ani to nevyužili. Nezasadili sa za jednotné limitovanie výšky podpôr z národných rozpočtov, čo by vo veľkej miere zmiernilo netrhovú konkurencieschopnosť bohatých štátov a zlepšilo naše postavenie na trhu. Správanie SR v EÚ pri presadzovaní záujmov nášho agrárneho sektora má znaky slabého štátu. Slovensko, ako typická vidiecka krajina, potrebuje prosperujúce pôdohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka presadzovať ako strategický národnoštátny záujem.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie ste boli na jedno volebné obdobie zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Ako by ste zhodnotili Vaše pôsobenie v tejto „zákonodarnej“ inštitúcii?

V EP som pracoval vo Výbore pre Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, v spoločnom výbore EP a Chorvátskeho parlamentu a vo viacerých podvýboroch, ako napríklad pre poľovníctvo a rybárstvo. Pomohol so presadiť záujmy slovenských rybárov v problematike kormoránov. Rozhodujúca časť mojej činnosti vo Výbore pre pôdohospodárstvo spočívala v spolupráci pri spracovávaní a prijímaní všetkých dokumentov pre pôdohospodárstvo – koncepcie SPP. V roku 2008 som pre reformu SPP vypracoval návrh na nápravu, Päť omylov – päť príležitostí, dovtedy platnej SPP. Inicioval som napríklad vypracovanie Dlhodobej koncepcie SPP. Osobitne som sa angažoval pri reformách rozpočtu, trhu s cukrom, s mliekom, ovocím a zeleninou, vínom, používaním pesticídov a tiež pri prerokovávaní stratégie v bioenergetike a v lesoch. Pri reforme cukru som napríklad predložil podanie na Európsky súd za diskrimináciu. Chýbala mi potrebná iniciatíva pri presadzovaní záujmov SR v EÚ, od našej vlády. Je to neuveriteľné, ale SR akceptovala dobrovoľne zníženie kvót pestovania cukrovej repy hoci sme ju vyrábali najlacnejšie, čo bol dohodnutý základ pre stanovenie výšky kvót. Podobná situácia bola aj pri regulácii podpory zvyšovania dojivosti kráv. To platí stále. Podporoval som tiež rôzne aktivity našich občanov v EP, ako boli študijné návštevy, ale aj napríklad výstava fotografií slovenských fotografov v priestoroch EP. Okrem agrárnej problematiky som komunikoval so všetkými slovenskými poslancami EÚ aj o podpore našich záujmov pri hlasovaní o dokumentoch prejednávaných za iné rezorty. Podporoval som dobré vzťahy a spoluprácu všetkých poslancov za SR, bez ohľadu na politickú príslušnosť. Teší ma, keď oficiálne zdroje uvádzajú, že poslanci za SR sa pravidelne stretávali a mali najlepšiu koordináciu. Presadenie záujmov Slovenska v zahraničí, si vyžaduje v prvom rade dohodu politických síl doma na Slovensku. Budeme mať len to, čo si zaslúžime a zaslúžime si to, čo si spoločným úsilím presadíme. Rovnaké úsilie som venoval pri uplatňovaní SPP, v praktickej agrárnej politike SR. Vydal som v dvoch etapách pre poberateľov dotácií na Slovensku užívateľskú príručku pod názvom Ani euro nazmar – sprievodca európskymi fondami 2007-2013. Bolo to poradenstvo o tom, ako sa dajú získať peniaze pre slovenských podnikateľov zo zdrojov EÚ. V roku 2005 Agroinštitút v Nitre vydal Štúdiu k Prognóze vývoja slovenského poľnohospodárstva do roku 2030-2050, ako výsledok mojej iniciatívy v Slovenskej akadémii poľnohospodárskych vied. Pravidelne som v regionálnych novinách /cez platenú inzerciu/ informoval slovenskú verejnosť o tom, čo robím v EP. Aktívnou účasťou som sa zapájal do desiatok konferencií, vedeckých, samosprávnych, vládnych a parlamentných inštitúcií. Prednášal som na univerzitách a odborných podujatiach na Slovensku, v Čechách, na Ukrajine a v Poľsku. V celoeurópskom verejnom proteste farmárov v Prahe som sa v príhovore pripojil k ich úspešnému snaženiu o nápravu na trhu s mliekom. V súčasnosti sa aktívne zapájam do aktivít Asociácie bývalých poslancov EP, o čom tiež informujem na mojej web stránke.

Stretli ste sa počas Vášho pôsobenia v Európskom parlamente s názorom, že treba zlikvidovať slovenské poľnohospodárstvo?

S takýmto názorom som sa v EP priamo nestretol. Podrobnejšie sa touto problematikou zaoberám v odpovedi na otázku ako hodnotím prístupový proces Slovenska do EÚ. EP je však spoluzodpovedný za pravidlá SPP, podľa ktorých majú mať rôzne štáty rovnaké podmienky na spoločnom trhu. Táto Spoločná poľnohospodárska politika je však diskriminačná, nejednotne aplikovaná. Pritom sa naďalej zavádzajúco nazýva spoločná. SPP nás poškodzuje stanovením nižších podpôr priamych platieb na ha obhospodarovanej pôdy, v porovnaní s priamymi platbami štátov EÚ-15. Systém podpôr na rozvoj vidieka tiež nie je jednotný, ale diskriminujúci. EP otvoril priestor bohatším štátom tým, že môžu podporovať svojich pôdohospodárov podstatne viac, z ich bohatších národných rozpočtov. Silné štáty si už v priebehu prípravy cyklických reforiem SPP, presadzujú zvýhodňujúce formulácie pri presadzovaní ich národnoštátnych záujmov, na úkor novopristupujúcich štátov, vrátane SR. Nadnárodné spoločnosti sídliace v štátoch EÚ-15 finalizujú, obchodujú a financujú agrárnu produkciu. Vytvárajú nadhodnotu v ich domovských štátoch, so súčasnými kolonizačnými efektmi pre Slovensko.

Ako vnímate dlhodobo nadstavený systém dotácií pre poľnohospodárov zo strany Európskej únie?

Nadstavený systém dotácií pre poľnohospodárov zo strany EÚ, vnímam ako nespravodlivý, pretože SPP sa mala uplatňovať jednotne. SPP je najviac integrovanou politikou EÚ. Zároveň poskytuje najväčší objem finančnej podpory pre plnenie zámerov SPP z rozpočtu EÚ. Systém dotácií sa viac krát menil v nadväznosti na aktualizáciu úloh, ktoré SPP plnila. V počiatkoch sa dotáciami podporovalo zvyšovanie produkcie potravín, s cieľom dosiahnuť potravinovú bezpečnosť, dôstojnú úroveň sociálnych podmienok a ekonomickú životaschopnosť farmárov. Po dosiahnutí nadprodukcie potravín, ešte pred našim vstupom do EÚ, sa prešlo k podpore prostredníctvom dvoch pilierov SPP. Prvý pilier predstavuje priame platby na hektár užívanej poľnohospodárskej pôdy, bez viazanosti na produkciu. Z tohto piliera sa tiež podporuje obchodná politika. Druhý pilier podporuje rozvoj vidieka v modernizácii, v investíciách, vzdelávaní a poradenstve, v ekológii, v miestnej spolupráci, v projektovej podobe. Do roku 2004 platil princíp, že SPP sa uplatňuje jednotne, vo všetkých členských štátoch. Od roku 2004 nie je podporný systém v pôdohospodárstve EÚ uplatňovaný rovnako, ale diskriminujúco pre novo pristupujúce štáty. SPP nejednotným spôsobom podpôr zámerne diskriminuje novo pristupujúce štáty, čo je v rozpore s princípmi rovnosti a spravodlivosti EÚ. Za úplne nenáležité však považujem cielené neokolonizačné zámery EK, na ktoré som poukázal v otázke o prístupovom procese SR do EÚ. Práve diskriminácia rozdielnymi podporami tu hrá rozhodujúcu rolu. Spochybňuje to samotný zmysel a perspektívu EÚ, predovšetkým v poľnohospodárskej politike. Je potrebné sa brániť takýmto dehonestujúcim aktivitám. Tieto postoje EK majú významný negatívny dopad na konkurencieschopnosť slovenského pôdohospodárstva. SR sa v prístupovom procese do EÚ správalo ako typický, slabý štát. Konkurencieschopnosť našich agropodnikateľov znižuje SPP nielen v priamych platbách, ale tiež rozdielnou podporou Programu rozvoja vidieka. Treba opäť poznamenať, že SPP umožňuje jednotlivým členským štátom EÚ rozdielne podporovať pôdohospodárstvo aj z vlastných štátnych rozpočtov. Takže bohaté štáty EÚ-15 poskytujú svojim poľnohospodárom z národných finančných zdrojov až 20 násobne väčšiu štátnu pomoc ako SR. Podľa údajov poslednej Zelenej správy prerokovanej v NR SR, bola podpora na Slovensku na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy 217 Eur. V štátoch ako Holandsko to je 565 Eur/ha, Rakúsko 546 Eur/ha, Fínsko 693 Eur/ha. SR musí vyvíjať väčšie a efektívnejšie úsilie na presadenie národnoštátnych záujmov v pôdohospodárstve oproti doterajšej praxi.

Akým spôsobom by mala Slovenská republika ešte viac zamedziť skupovaniu slovenskej poľnohospodárskej pôdy cudzími štátnymi príslušníkmi najmä zo západných štátov Európskej únie?

Pôda je našim zdrojom potravín, biomasy a surovín. Poskytuje nezastupiteľné ekosystémové služby. Pôda je spoločné bohatstvo občanov SR, je štátotvorným prvkom, princípom štátnosti. Je to neobnoviteľný zdroj, ohrozovaný mnohými faktormi. To, že súkromné vlastníctvo pôdy je faktor, ktorý si zaslúži trvalú pozornosť, potvrdzujú fakty. Pred niekoľkými mesiacmi, SR riešila problém skupovania slovenskej pôdy občanmi maďarskej národnosti, ktorých organizovala vláda Maďarskej republiky. Dánski investori vlastnia u nás približne 60 000 ha pôdy, o niečo menej českí investori. Predovšetkým s ohľadom na pôdu, ako štátotvorného prvku, si zaslúži pozornosť vlastníctvo slovenskej pôdy cudzími štátnymi príslušníkmi. Osobitne, veľkoplošne koordinované skupovanie pôdy. SR sa preto snaží nájsť účinné, s medzinárodným právom kompatibilné, koordinovanie tohto procesu. Vychádzali sme pritom z prehľadu riešenia tohto fenoménu v mnohých ďalších štátoch. Najúčinnejšie riešenie bolo zákaz skupovania našej pôdy cudzincami zákonom. Takýto postup však vzhľadom na medzinárodné právo, SR musela ukončiť. Iné riešenia sa neukázali dostatočne účinné, preto sme sa vrátili k obmedzeniu takéhoto skupovania pôdy cudzincami doplňujúcimi krokmi, ktoré legitimizujú jednoznačný zákaz. SR v článku 44 odsek 5 Ústavy SR, doplnila postavenie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ako osobitný neobnoviteľný prírodný zdroj požívajúci osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. V nadväznosti na ústavu sa ale zdĺhavo prijímajú legislatívne, organizačné a ďalšie vykonávacie opatrenia. Zákaz nadmerného zhromažďovania vlastníctva pôdy a zákaz kupovať pôdu cudzincami zákonom, je pritom nenapadnuteľné funkčné riešenie, v súlade s Ústavou SR. Predkupné právo štátu, regionálnej a miestnej samosprávy pri predaji pôdy, je osvedčeným spôsobom aj v iných štátoch, ako tento cieľ naplniť. Kupujúci bude povinný tiež preukázať a zaviazať sa, že na kupovanej pôde bude hospodáriť v súlade so zámermi miestnej samosprávy. Teda účinný spôsob ako zamedziť skupovanie slovenskej poľnohospodárskej pôdy cudzími štátnymi príslušníkmi je v procese. Bohužiaľ aj tu sa negatívne prejavujú politické spory ovládajúce slovenskú spoločnosť a proces nepokračuje potrebným tempom. Pritom ide o princíp štátnosti a zdroj potravín. Veľmi si to žiada väčšiu angažovanosť vo veci aj príslušných samospráv a celej spoločnosti. Všetky súvisiace opatrenia a rozhodnutia je naliehavé zabezpečiť neodkladne.

Otázka na záver. Aké kroky by pomohli naštartovať na Slovensku opätovný rozvoj poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti?

V osemdesiatych rokoch sa v SR agrárne odvetvia poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva rozvíjali. Potravinová sebestačnosť bola najvyššia v histórii. V prvých troch rokoch nezvládnutej transformácie na trhové podmienky došlo v rezorte k radikálnemu úpadku, vrátane straty potravinovej sebestačnosti. V období založenia samostatnej SR sme opäť naštartovali rozvojovú agrárnu politiku a v roku 1998, na konci našej vlády, sme dosiahli potravinovú bezpečnosť v rozhodujúcich potravinách. Odvtedy rezort pôdohospodárstva uprednostňoval lacný dovoz potravín namiesto podpory domácej produkcie, preto upadá. Dôležité je uvedomenie si reality odkiaľ ideme a kde sa nachádzame. Proces revitalizácie od úpadku k rozvoju, treba začať vyhodnotením doterajšej národnej agrárnej politiky. Sústreďme sa na odstránenie bariér, nápravu omylov, pragmaticky a systémovo aktualizovať víziu rozvoja na báze vedeckej prognózy, aktualizovať koncepciu rozvoja jednotlivých odvetví, ako dohodu všetkých zapojených aktérov. Opakovane poukazujem na potrebu, aby trvalo udržateľný rozvoj vidieka založený na produkčne výkonnom, sociálne primeranom a ekologicky perspektívnom princípe, SR zaradila medzi svoje národnoštátne záujmy. Pozitívne je že prírodný potenciál slovenskej krajiny, umožňuje produkovať potraviny pre 6,5 milióna obyvateľov. Vydokladovala to v Agrárnej prognóze Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied, súčasne s návrhom štruktúry regionálnej a výrobkovej špecializácie. Máme tiež podstatne väčší ľudský a materiálno-technický potenciál v rezorte, oproti dosahovaným výsledkom. Z hľadiska v súčasnosti priorizovaných riešení ekológie, v používaní agrochemikálií, hnojív, antibiotík sme hodnotení v rámci EÚ pozitívne. V poslednom materiáli OSN na tému Inovatívny potenciál štátov a regiónov má SR najlepšie hodnotenie. Podpory majú ale naši agropodnikatelia z fondov SPP nižšie oproti štátom EÚ-15 o tretinu, štátna pomoc poskytovaná SR poľnohospodárom, je len vo výške 5% oproti štátom EU-15. V SR uplatňujeme najvyššiu DPH, alebo dane z pôdy, zo mzdy, z obratu a podobne. Zlý, dokonca najhorší výsledok spomedzi všetkých štátov EÚ dosahujeme v poľnohospodárstve na Slovensku vo výkone na 1 ha p.p. Za hlavnú príčinu toho sa považuje fakt, že u nás pracuje na l ha p.p. najmenej kapitálu. Podstatne viac potrebujeme investovať, najmä v odvetví potravinárstva a všeobecne v produkcii s vyššou pridanou hodnotou.
Za prioritu číslo jedna v našej agrárnej politike považujem zabezpečiť zvýšenie výkonu/ha v poľnohospodárstve, aspoň na priemernú úroveň štátov EÚ, prostredníctvom pozitívnej motivácie podnikania. Zdvojnásobenie objemu kapitálu/ha v odvetviach rezortu je nevyhnutnou podmienkou pre splnenie tejto úlohy. V prvom rade je potrebné vyrovnať opatrenia tvoriace konkurenčné prostredie podnikateľom nášho sektoru na úroveň priemeru štátov EÚ. Práve tak treba využiť multiaplikačný potenciál vo finančných opatreniach. Agrárnu a vidiecku problematiku, silné štáty zabezpečujú ústavou, osobitnými zákonnými opatreniami doktrinárskeho charakteru na princípe potravinovej suverenity. Doterajšie analýzy hovoria, že aktérom sektoru pôdohospodárstva predovšetkým chýba istota v stabilných podmienkach hospodárenia, s efektívnym motivačným mechanizmom. Slovensko potrebuje pre trvalo udržateľný rozvoj vidieka, pre výkonné, sociálne a ekologicky orientované pôdohospodárstvo. Princípy rozvojovej, vidieckej a agrárnej politiky potrebujeme ako súčasť národnoštátnych záujmov ošetriť v Ústave SR.

Zhováral sa: Matej Mindár

Príspevok Môj rozhovor pre Veci Verejné zo 16. novembra 2022, ktorý bol uverejnený na stránke www.veci-verejne.sk je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Interviovaný: Peter Baco, poslanec FZ Snemovňa národov
———————————————————————————————

Ako ste vnímali Nežnú revolúciu v novembri 1989?

Privítal som zámery uplatniť v hospodárstve ČSFR trhové princípy a prechod na pluralistický politický systém. Na druhej strane som si uvedomoval aj riziká spoločenskej revolúcie.  Už v začiatkoch sa ukázalo, že organizátori zámerne manipulujú informáciami o priebehu Pražskej demonštrácie na prípade údajne zabitého študenta. Evidoval som tiež závery stretnutia, z júla 1989, najvyšších politických predstaviteľov západného sveta pri príležitosti 200. výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Britská premiérka Margaret Thatcherová prezentovala záver účastníkov z tohto stretnutia v duchu, že aj táto revolúcia, ako všetky ostatné, napáchali ľudstvu viac škody ako osohu. Kládol som si otázku, prečo potom chceme u nás robiť zmeny revolučným spôsobom? Zhodujú sa na tom predsa najprosperujúcejšie krajiny sveta. Postupne  sa dostávali  k slovu národohospodári z obdobia formulovania Socializmu s ľudskou tvárou. V kádrovej oblasti už dominovala kvalifikovanosť. Pozitívne hospodárske trendy som považoval za nádejné. Napríklad, dosiahli sme potravinovú sebestačnosť. Obával som sa, že  revolučný spôsob prechodu zo socialistického systému na kapitalistický, zlikviduje aj to, čo bolo dobré. Preferoval som kvalifikovaný, profesionálny, systémový prístup.

Ako ste sledovali udalosti tzv. pomlčkovej vojny o nový názov spoločného štátu na jar 1990?

Úprimne, v tom čase som to nijako osobne nevnímal. Považoval som to za formalitu. Hlavný problém som videl v tom, že podiel Slovenska na fungovaní spoločného štátu bol stále  zamlčiavaný. Dôležité kompetencie boli v rukách federálnych orgánov. Slováci boli vnímaní častokrát ako menšina, alebo ako nejaký prílepok Česko-Slovenskej republiky. Mal som v tom čase iné starosti a priority. Vrátil som sa z Ministerstva poľnohospodárstva pracovať späť na JRD. Situácia bola vo financiách kritická. Ročný štátny rozpočet pre pôdohospodárstvo sa znížil z 27 mld. Kčs  o dve tretiny. Úroky za úver presiahli 20 %. Ani za takých podmienok nebolo možné úver získať. Družstevníkov sme odmeňovali z veľkej časti v naturáliách. Družstevníci dokonca doniesli do družstva vlastné úspory, aby sa kúpila nafta na zasiatie obilia. Organizoval som odpor poľnohospodárov proti politicky motivovanej   transformácii družstiev na pôvodné maloroľnícke gazdovstvá.

Federálne zhromaždenie prijalo 12. decembra 1990 nový kompetenčný zákon. Zažívali ste v tom čase nejaké konflikty medzi federáciou a republikami napríklad v oblasti pôdohospodárstva?                                                                                                             

Nevnímal som v tomto smere nejaké konflikty. Boli problémy, aj rozpory, ale málokedy prerástli do konfliktov. Vnímal som to skôr ako rozdielne názory. Uvediem konkrétny príklad. Keď sa pripravoval nový federálny zákon o družstvách,  vypočítavali sa individuálne majetkové podiely v každom družstve. Zistili sme, že v Čechách mali podiely sedemkrát vyššiu hodnotu ako na Slovensku. Česko historicky patrilo pod rakúsku časť bývalej monarchie, kde sa dedila poľnohospodárska pôda vždy na jedného potomka, tým pádom sa v Čechách nachádzali niekoľkonásobne väčšie gazdovstvá. Na Slovensku sa   dedila poľnohospodárska pôda na všetkých potomkov rovnako, a tým sa gazdovstvá zmenšovali. Na federálnej úrovni sa nebrali do úvahy tieto historické špecifiká. Presadilo sa to, čo bolo pre Česko výhodnejšie. Preto sme  bezprostredne po vzniku samostatnej republiky prijali v Transformačnom zákone ustanovenie o podielnických listoch ako voľne obchodovateľnom cennom papieri.

Po konfliktoch vo vnútri VPN sa časť jeho členov na čele s odvolaným slovenským premiérom Vladimírom Mečiarom rozhodlo založiť nový politický subjekt HZDS, ktoré bolo oficiálne zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 3. mája 1991. Ako ste sa stali jeho členom?

Vladimír Mečiar pracoval pred vstupom do politiky v sklárni v Nemšovej ako podnikový právnik. Ja som bol predseda JRD v Nemšovej a sporadicky som využíval jeho  právne služby formou dohody. Poznal som ho ako úspešného, húževnatého a presvedčivého právnika. Pomohol nám napríklad získať zo západného Nemecka potravinársky extrudér.   Požiadal ma, aby som vypracoval agrárny program HZDS. Súhlasil som a predniesol som návrh pôdohospodárskeho programu na straníckom sneme. Snem ma navrhol do nadchádzajúcich volieb za kandidáta na poslanca Federálneho zhromaždenia. Členom HZDS som sa stal  neskôr.

Ako ste osobne vnímali slovenskú spoločnosť pred voľbami?

Na začiatku  roku  1992 upadalo revolučné nadšenie v spoločnosti. Narastali ekonomické a sociálne problémy. Zástanci federácie strácali na Slovensku podporu. Havlove iniciatívy pri likvidácii zbrojárskeho a ťažkého priemyslu na Slovensku, ani
Klausove privatizačné postupy verejnosť neprijala ako šance. Federálne organizovaná Kupónová privatizácia len potvrdila, že privatizácia v rozsahu a tempe federálnych predstáv sa nedala dobre urobiť. Štátne podniky dožívali.  Najmä vysoká miera nezamestnanosti a celková zlá sociálna perspektíva vo Federálnom štáte umocnili potenciál tých síl v slovenskej spoločnosti, ktoré sa dlhodobo usilovali o národnoštátnu zvrchovanosť. Slováci cítili preferovanie Českej republiky vo všetkých oblastiach, ale nehovorilo sa o tom. České médiá s obľubou poukazovali na situácie, ktoré demonštrovali hospodársku, ekonomickú, vzdelanostnú, kultúrnu, organizačnú a administratívnu prevahu českého národa. Občanov Českej republiky podnecovali k pocitu nadradenosti. Pojem Československo sa stotožňoval s pojmom Česko. Česká strana si na federálnej úrovni presadzovala svoje záujmy, ktoré nám Slovákom nedávali právo na realizáciu zvrchovaných politických inštitúcií zabezpečujúcich napríklad aj rozpočtovú a ekonomickú spravodlivosť.

Máte aj nejakú osobnú skúsenosť v tomto smere?                                                                     

Áno, mám celkom konkrétnu skúsenosť. Niekoľko rokov pred Nežnou revolúciou som bol v priamom kontakte s Federálnym ministerstvom technického rozvoja, ktoré malo v náplni rozvoj vedy, výskum a vedecko-technický rozvoj v obidvoch republikách.     Predtým než sa spustili výsledky výskumu do praxe, sa testovali v overovacích prevádzkach, financovaných z federálneho rozpočtu. Napríklad ročne bolo vyčlenených sto miliónov korún na overovacie prevádzky, tak tridsaťtri miliónov z toho malo byť pre Slovensko.  Zaujímal som sa o možnosť čerpať z týchto prostriedkov pre overovaciu prevádzku bioplynovej jednotky na mojom JRD. Oznámili mi, že prostriedky sú už vyčerpané. Po vyhodnotení výsledkov overovacích prevádzok sa však zistilo, že na Slovensku bolo použitých len osemnásť miliónov.  Samozrejme, že som na to poukazoval.   Českí úradníci ministerstva moje námietky považovali za úplnú malichernosť. Áno, tak to v praxi fungovalo, že federálne inštitúcie sa stotožňovali s Českou republikou a Slovensku pripadlo v skutočnosti oveľa menej ako definovaný tretinový podiel. Rozdiel v prospech rozvoja Čiech narastal.

Môžeme tak povedať, že aj týmto spôsobom sa potupne začala poukazovať „funkčnosť“ česko-slovenskej federácie v nových demokratických podmienkach?

Áno. V pluralitných podmienkach demokracie dvojtretinová väčšina si pri hlasovaní  vždy presadila svoj záujem. Stal sa z toho oficiálny problém. Silnejší český partner vždy prehlasuje jednotretinového slovenského partnera. Takto spoločný štát nemohol fungovať. Aktuálne sa stali alternatívy riešenia vzájomných vzťahov Českej republiky a Slovenskej republiky v podobe zvrchovaných štátov. Česká strana nechávala stále otvorenú aj alternatívu spoločného autentického štátu.

Po Vašom zvolení za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia v júni 1992 bolo viac ako jasné, že spoločný štát ku koncu roka 1992 prestane existovať. S akými očakávaniami ste vstupovali na horúcu pražskú pôdu?                                               

Bolo to dynamické obdobie. Po voľbách v júni 1992, keď som sa stal federálnym poslancom, bol som tiež menovaný za ministra poľnohospodárstva a súčasne za ministra lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky. Vzhľadom na kritickú situáciu v poľnohospodárstve som sa musel venovať predovšetkým riešeniu krízových problémov poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku. To, že koncom roku 1992 prestane existovať spoločný štát, bol zjednotený názor špecialistov na štátoprávne usporiadanie a  politických orgánov HZDS. Akceptoval som ich argumentáciu.  Musím sa priznať, že som nebol pôvodne presvedčený o tom, že treba rozdeliť česko-slovenskú federáciu na dva samostatné štáty. Vychádzal som z toho, že Čechy boli najvyspelejšou časťou monarchie.   Bral som to ako objektívnu výhodu, dúfal som v postupné vyrovnanie úrovne Slovenska a Česka. Z praktického hľadiska som sa prikláňal k posilneniu funkčnosti federácie o princípy konfederácie. Znepokojovali ma povýšenecké reakcie českej strany na slovenské požiadavky. Prívlastky ako malichernosť, nevďačnosť, dokonca zrada, alebo názor, že my Česi na vás doplácame, bez nás by slovenský národ neexistoval a podobne, stupňovali emócie. Desiatky rokov som dobre spolupracoval ako sused s českými partnermi a vyhýbal som sa provokáciám.

A čo Vás nakoniec presvedčilo?                                                                                       

Najmä každodenná potreba efektívneho spolužitia na prospech oboch národov ma presvedčili o výhode alternatívy dvoch samostatných štátov. O potrebe vytvorenia samostatnej Slovenskej republiky  ma presviedčali aj konkrétne kroky českej strany.   Česi už v roku 1989 mali pripravený variant rozdelenia Česko-Slovenska. Jednoducho povedané, už mali, na rozdiel od Slovákov, všetko pripravené, premyslené a hlavne prepočítané. Vždy kalkulovali s pozitívnym efektom pre Čechy. Česká strana venovala veľké úsilie tomu, aby najmä v zahraničí označila Slovensko za „vinníka“ zániku spoločného štátu. Podobných vecí, ktoré by sa mohli dať na stôl, bolo viac.

Bolo tiež známe, že českí poslanci Federálneho zhromaždenia v prípade neschválenia ústavného zákona o zániku ČSFR, mali pripravený text Deklarácie, v ktorej sa malo uvádzať, že česká strana zoberie na seba zodpovednosť za rozdelenie Česko-Slovenska. Na jej odobrenie vo Federálnom zhromaždení pritom mala stačiť iba jednoduchá väčšina a Slovensko by zároveň  stratilo akékoľvek nástupnícke práva…

Áno. Prekvapili ma pripravované postupy, ako napríklad text Deklarácie, ktorou by mohla česká strana pripraviť Slovensko o nástupnícke práva pri zániku spoločného štátu. To som nečakal. Keď som sa dozvedel o tejto deklarácii, nechcel som uveriť v jej  existenciu a považoval som to za konšpiráciu.  Aj to však bola realita procesu zániku spoločného štátu.  Viedla ma k zvýšenej ostražitosti a hlavne k  potrebe nepredlžovať obdobie vyjednávania o Zákone, ktorým sa zruší spoločný štát.

Napriek tomu, že sa vedelo, čo hrozí v prípade neprijatia ústavného zákona o zániku ČSFR, prečo podľa Vás aj napriek tomu poslanci KDH a SDĽ za tento návrh nezahlasovali?

Predstavitelia KDH a SDĽ sa už na túto tému vyjadrovali. Nechcem ich obviňovať z toho, že nedôverovali občanom Slovenska, že dokážu úspešne zvládnuť veľmi náročné procesy súvisiace so založením a spravovaním zvrchovanej Slovenskej republiky. Výhrady KDH voči politickému štýlu Vladimíra Mečiara a jeho schopnosti potom uniesť zodpovednosť za samostatný štát som nepovažoval za adekvátne dôvody na nesúhlas so zákonom o zrušení spoločného štátu a so založením dvoch samostatných štátov. Vnímal som to vtedy ako neprimerané gesto opozičných lídrov. Samozrejme, že každé riešenie bolo spojené s konkrétnymi rizikami. V Čechách sa objavovali „vierohodné“ dokumenty preukazujúce, že Slovensko ako samostatný štát do pol roka skrachuje.  Naozaj sme museli riešiť aj neočakávané a veľmi ťažké úlohy. Napríklad  po rozdelení Československa hrozil slovenskej korune default /krach meny/. Mobilizovali sme všetky dostupné spôsoby riešenia. Ako prezident Spoločnosti slovensko-japonského priateľstva som rokoval s Japonskou spoločnosťou Nomura /veľká finančná skupina/, ktorá nám bola v tom čase jediná ochotná požičať šesťsto miliónov USD, ktoré sme potrebovali na udržanie našej meny v roku 1993.  Toto je možno jeden z dôvodov, prečo poslanci KDH a SDĽ celkom neverili tomu, že sa na Slovensku dokážeme dať dokopy tak, aby sme úspešne spravovali Slovensko ako samostatný štát. Veril som, že túto mimoriadnu, ojedinelú úlohu zvládneme, hoci s mimoriadnym úsilím.

Ako hodnotíte tridsaťročný príbeh samostatnej Slovenskej republiky?     

Vznik a naštartovanie samostatnej Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu je úspešný príbeh. Udalosti, ktoré pripomínam, poukazujú na zložitosť doby a na náročnosť úloh, ktoré samostatná Slovenská republika musela riešiť.   Zvládli sme aj hroziace konflikty vyplývajúce z nedodržania pôvodných dohôd Českou republikou pri delení spoločného štátu. Hymnu, ani vlajku spoločného štátu, nemala prevziať ako štátne  symboly  ani jedna republika. Česká republika to nedodržala. V rozpore so vzájomnou dohodou tiež uplatnila clo a fyzicky sprevádzkovala colnice hneď prvého januára 1993. Úspešne sme vyriešili komplikácie v oblasti meny a všetky organizačné a legislatívne požiadavky, nevyhnutné pre riadny chod štátu. Nehľadáme dopady týchto udalostí pre dnešok.  S Čechmi zostávame na platforme priateľskej spolupráce.

Ústava Slovenskej republiky je základom formulujúcim naše  národnoštátne záujmy, spôsoby, cesty  a nástroje na ich presadenie. Učíme sa vládnuť v podmienkach demokracie, prirodzene robíme aj chyby. Poučenie je však hybnou silou napredovania. Treba nám otvorene priznať, že sa potrebujeme chrániť aj sami pred sebou. Pre Slovenskú republiku by bolo vhodnejšie  pre niektoré zákony a záväzné postupy použiť  princípy doktríny. Nemohlo by sa napríklad stať, že jedna vláda plní ústavnú povinnosť zabezpečovať potravinovú bezpečnosť štátu a nasledujúca vláda to zruší.  Tak sme sa stali za 30 rokov z krajiny potravinovo prebytkovej, sebestační sotva z polovice. Náš príbeh medzinárodnej integrácie je tiež úspešný. Nezvykli sme si na to, že naši partneri v EU sú zároveň naši konkurenti. Silné členské štáty v EU iniciatívne navrhujú a presadzujú stratégie, postupy a spôsoby v kľúčových spoločných dokumentoch EU, v ktorých si zároveň ošetrujú pre nich výhodnejšie pozície. Pre tých našich občanov, ktorí toto považujú za neopodstatnený názor odkazujem na vyjadrenie Lukasa, zástupcu Európskej komisie z roku 2004 o tom, ako idú naše poľnohospodárstvo po vstupe do EU zložiť na kolená, aby nás potom mohli lacno skúpiť. Pravda je, že sme sa v poľnohospodárstve dostali na posledné miesto vo výkonnosti v rámci EU, že ovládajú obchod s potravinami, financovanie, skupujú našu pôdu. Kolonizačné tendencie sú čoraz zreteľnejšie. Aby sa Slovenská republika  dostala zo súčasnej  situácie slabého štátu, potrebujeme sa spoliehať predovšetkým na seba samých. Z futurologickej aktivity OSN máme odkaz, že aj  zložité problémy ľudstvo vie úspešne vyriešiť, ale ak budú vhodné politiky. Politika to je presadzovanie záujmov. Vhodná politika je taká politika, ktorá presadzuje naše záujmy. Kto nemá svoje vlastné záujmy,  ten podlieha záujmom iných, ktorí politiku tvoria. Môj pozitivizmus spočíva v tom, že komplikovaný stav, v ktorom sa Slovenská republika dnes nachádza, povedie občanov Slovenskej republiky k vyššej angažovanosti, ochote a schopnostiam poučiť sa z doterajšieho vládnutia.

Zhováral sa: Matej Mindár

Príspevok V Slovenských národných novinách, ročník 38, č. 22/2022 z 21.10.2022 bol so mnou publikovaný rozhovor „Vznik a rozbeh samostatnej SR je úspešný príbeh“ je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

Vážený pán predseda NRSR, vážený pán predseda Výboru pre pôdohospodárstvo a ŽP, vážené dámy poslankyne NRSR, vážení páni poslanci NRSR, vážená pani predsedníčka vidieckeho parlamentu, vážené členky a členovia tímu projektu Polirural Slovensko, vážené členky a vážení členovia monitorovacieho výboru, vážené dámy, vážení páni.

Rád som prijal ponuku spolupôsobiť v monitorovacom výbore, ako čestný člen.

Vypracovanú Víziu pre atraktívnejší vidiek Slovenska, ako pilotnú súčasť projektu Polirural,   považujem za kvalitný a veľmi aktuálny akt pre národohospodárske formovanie a pre realizáciu trvalo udržateľného rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Tento optimistický projekt vyvoláva nádej, že aj v súčasnej, globálne zložitej dobe dokážeme nachádzať riešenia.

Môj mierny optimizmus vyplýva z dlhodobého záujmu o systémové, vizionárske riešenia, podobne ako rieši tento projekt. Desiatky rokov v spolupráci so SAV sledujem Výročné správy  OSN „Stav budúcnosti“. Autorom je najväčšia futurologická organizácia koordinujúca  futurológov zo 180 štátov sveta. Optimisticky vyznieva  nasledovný záver týchto správ  „Ľudstvo  dokáže  vyriešiť všetky súčasné aj budúce problémy. To platí za podmienky, že sa budú uplatňovať správne politiky.“ Druhá veta tohto citátu je príčinou spresnenia osobného optimizmu, prívlastkom mierny.

Veríme, že tohtoročný, už 18. ročník Dňa vidieka, dnes v NRSR, nakopne politické sily na Slovensku, aby sa trvalo udržateľnému rozvoju vidieka SR postavili tak, ako sa patrí na silný štát. Ukotvenie Doktríny pre vidiek v ústavnom zákone, ako súčasti národnoštátnych záujmov na základe celospoločenského konsenzu, je tou správnou cestou.

Dovoľte mi poukázať na pôdohospodárstvo, ako kľúčovej  produkčno-ekonomickej zložky trvalej udržateľnosti vidieka. Pre revitalizáciu na potrebný výkon pôdohospodárstva je treba zdvojnásobiť kapitál na 1 ha pôdy. Podobne ako pri založení samostatnej SR, v podmienkach finančnej krízy, sa vhodnými finančnými nástrojmi multiplikoval potrebný kapitál. Potvrdzujú to aj viaceré zahraničné skúsenosti.

Príroda určila Slovensku vidiecku podobu. Bez úspešného rozvoja vidieka nemôžeme mať úspešný štát. Rozvoj vidieka potrebuje schopných ľudí. Ľudia potrebujú dôstojné sociálne podmienky, služby a príjem. Pre našich potomkov musíme ochrániť pôdu, životné prostredie a rešpektovať nároky prírody. Výstižne to vyjadril pán predseda výboru MVDr. Karahuta na ostatnom zasadnutí monitorovacieho výboru: „Najlepšie klimatické opatrenie je podpora lokálnej produkcie“. Vízia predpokladá  racionálny prechod na pestrú štruktúru podnikateľských foriem, optimálne zabezpečujúcu požiadavky doby.

Prajem Vám, dámy a páni, radosť zo zatraktívňovania slovenského vidieka.

Bratislava, 18. októbra 2022                                                           Ing. Peter Baco, PhD.

Príspevok Dňa 18.10.2022, počas podujatia pri príležitosti 18. ročníka Dňa vidieka v NR SR s názvom „Atraktívnejší vidiek“, som mal k účastníkom nasledovný príhovor: je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..

            Slovenská republika stojí pred náročnou úlohou revitalizovať národné hospodárstvo a ľudské zdroje ako mladý štát, učiaci sa spravovať si spoločnosť. Dôsledky globálnej krízy, umocnenej pandémiou COVID – 19 a tiež dôsledky vládnej krízy SR nie je jednoduché dnes domyslieť, ak vôbec. Konferencia 10. júla 2021, organizovaná  SES-NEZES /Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska/, je príklad potrebnej angažovanosti osobností pri revitalizácia národného hospodárstva a ľudských zdrojov. To je aj  názov konferencie, ktorý poskytol potrebný priestor účastníkom obsiahnuť široký rozsah problematiky. Konferencia sústreďuje pozornosť na tvorivý prístup pri hľadaní východísk zo súčasnej celospoločenskej deštrukcie. Pôdohospodárstvu /poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo/, ako upadajúcemu strategickému odvetviu, venuje konferencia osobitnú pozornosť. Organizátori oslovili pána akademika Hrašku a pani  prof. Kadlečíkovú o úvodné vystúpenia.  Rád využívam požiadavku koordinátorov konferencie, aby som sa tiež vyjadril k agrárnej téme konferencie.

Deštrukcia

            Miera sebestačnosti SR v potravinách mierneho pásma v roku 1989 bola 104%. V prvých troch rokoch kapitalizmu došlo k zníženiu rozpočtu pôdohospodárstva  o dve tretiny a odštartovala sa veľká deštrukcia. Pri vzniku Slovenskej republiky sa šesť rokov stav revitalizoval. Nastupujúca liberálna vláda opäť zásadne zredukovala podporné inštrumentárium, ciele a nástroje agrárnej politiky. Deštrukciu spôsobili aj diskriminačné opatrenia po našom vstupe do EU v roku 2004 a reštrikcia podpôr zo ŠR /Štátny rozpočet/.

Podľa hodnotenia EK /Európska komisia/ má v súčasnosti slovenské poľnohospodárstvo najnižšiu ekonomickú výkonnosť na hektár pôdy, v porovnaní so všetkými členskými štátmi EU. Slovenská verejnosť vníma deštrukčný stav v pôdohospodárstve predovšetkým  cez nadpriemerne vysoký podiel výdavkov za potraviny na celkových nákladoch domácností, cez najnižšiu ponuku slovenských potravín v  obchodoch v súčasnosti a cez stratu potravinovej sebestačnosti. V podmienkach pandémie COVID-19 sa ukázalo priame ohrozenie potravinovej bezpečnosti štátu. Nepriaznivý spoločenský status chlebového odvetvia ovplyvnili aj kriminálne kauzy s dotáciami, s pôdou a  personálne škandály, ale aj spôsob, akým sa komunikovali názorové rozdiely na štruktúru fariem, na spôsob hospodárenia v lesoch a na ekológiu.

Zo skúseností vieme, že najefektívnejší spôsob ako zastaviť úpadok a dostať vývoj na trajektóriu rozvoja, je odstraňovanie bariér napredovania a náprava chybných rozhodnutí.  Porovnanie s ČR /Česká republika/ zrozumiteľne poukazuje na podstatu zlého ekonomického výkonu nášho poľnohospodárstva.  V poľnohospodárstve ČR pracuje na 1 ha dvojnásobný objem kapitálu a dosahuje sa dvojnásobný výkon oproti SR. V ČR sa nepretržite uplatňuje rozvojová pôdohospodárska politika. Vo všetkých štátoch EU sa  realizujú rôzne podporné opatrenia zvyšujúce konkurencieschopnosť ich agropodnikateľov, kým v SR sa podnikateľské prostredie zhoršovalo. To sú hlavné príčiny deštrukcie a len ich nekompromisná náprava podmieňuje revitalizáciu.

Treba nahlas povedať, že nemáme potravinovú sebestačnosť preto  lebo  ju oficiálne po roku 1998 odmietla vtedajšia vláda SR. Významne obmedzila podporné nástroje podnikania. Vláda zrušila organizačné stimuly ako Podporný fond a Pôdny fond, ktoré boli platformou pre špecifickú podporu finančnými nástrojmi. Tým sa zlepšila konkurencieschopnosť našich zahraničných konkurentov. V SR dominovalo heslo „vo svete je dosť lacných potravín, dovezieme si ich, ak ich nevyrobíme doma“.  Cesta, ktorou sme sa dostali k najnižšiemu ekonomickému výkonu na hektár bola jednoznačne trvalá podkapitalizácia. Slovenskí podnikatelia, aby prežili v takýchto nekonkurenčných podmienkach, sa museli orientovať na kapitálovo menej náročné komodity, s rýchlejšou obrátkou kapitálu. Samozrejme,  že s nižšou pridanou hodnotou. Mediálne škandalizované pestovanie repky je toho príkladom.

Slovenský agrárny biznis nebol potom schopný konkurovať ani v komoditách, ktoré sme vyrábali o štvrtinu lacnejšie, oproti producentom v štátoch EU-15 /členské štáty EU pred rokom 2004/.  Túto našu najväčšiu konkurenčnú prednosť zlikvidovali diskriminačné opatrenia EU v podobe naordinovaných takzvaných práškov na spanie v prístupovom procese SR za člena EU v roku 2004. Boli to násobkami nižšie dotácie na pôdu pre našich farmárov oproti farmárom  EU-15.  Boli to tiež povinné investície našich producentov potravín do drahých technológií, ktoré nemuseli používať potravinári v starých členských štátoch. Stanovenie nízkych produkčných kvót pre našich výrobcov bolo  opatrenie, ktoré nás tiež významne diskriminovalo.

SR, ako zvrchovaný štát, vstúpila do EU za diskriminujúcich podmienok. Zaviazali sme sa uplatňovať v pôdohospodárstve SPP /Spoločnú poľnohospodársku politiku/, žiaľ  aplikovanú rozdielne v starých členských a novo pristupujúcich štátoch.  Pri cyklických reformách SPP, ktoré navrhli a presadili silné členské štáty EU, získali ďalšie konkurenčné výhody. Podarilo sa im to pri reformách cukru, mlieka, vína a podobne. Schválením zastropovania priamych platieb na pôdu, presadzujú posilnenie svojej konkurencieschopnosti proti našim efektívnym koncentrovaným poľnohospodárskym podnikom. Teraz sa snažia získať výhodu používaním násobkami vyšších dávok agrochemikálií a umelých hnojív.

Štáty EU-15 nás postupne kolonizujú. My vyrábame suroviny, ako sú olejniny, zrniny alebo živé zvieratá, ktoré sa finalizujú  v starých členských štátoch EU, kde zostávajú aj efekty z pridanej hodnoty. To sa všetko dialo a deje sa, s podporou niektorých vlád /liberálnych/ SR.      Súčasne prebieha rovnako významná národná diskriminácia pri podporách z rozpočtu SR. Štátna pomoc poľnohospodárstvu na Slovensku bola vo výške do 4 Eur/ha, v ostatných štátoch Vyšehradskej štvorky bola  desať násobne vyššia a dokonca v Rakúsku takmer tridsať násobne vyššia.  Diskriminácia v rámci SPP sa mala skončiť v roku  2013.

Trvalo udržateľný rozvoj

Trvalá udržateľnosť znamená rovnováhu medzi sociálnymi záujmami, ekonomikou a ekológiou. Zo sociálneho hľadiska sa stále naliehavejšie žiada riešiť narastajúci celosvetový problém príjmovej nerovnosti skupín obyvateľov.  Prudký globálny hospodársky rast a rast spotreby v posledných desaťročiach spôsobil prekročenie miery environmentálnej udržateľnosti.  EU je zaviazaná medzinárodnými zmluvami vykonať  dostatočné opatrenia pre ekologizáciu. SPP posilňuje ekológiu v zmysle Zelenej dohody. Harmonizovanie protichodných sociálnych záujmov a záujmov  ekonomiky a ekológie nie je vôbec jednoduché. Ukazujú to aj rozdielne prístupy lídrov globálneho trhu s potravinami  USA a  EU. Deklarujú rovnaké ciele, nasýtiť rastúcu populáciu, zabezpečiť dostatok potravín, ochrániť prírodné zdroje. Líšia sa v spôsoboch ich dosiahnutia.

V USA vychádzajú z toho, že bez využívania biotechnológií nemôžeme dosiahnuť ciele Zelenej dohody. Poukazujú na to, že  opozícia proti biotechnológiám prerastá do ideologickej opozície. Program inovácie v poľnohospodárstve USA má za cieľ zvýšiť produkciu o 40 %, pri súčasnom znížení environmentálnej stopy na polovicu do roku 2050. Aj SR potrebuje  významne zvýšiť výkon, popri znížení environmentálnej stopy. Program inovácií, ktorý realizuje USA, si zasluhuje našu pozornosť nielen ako zdroj myšlienok, ale ako konkrétne námety na  spoluprácu. SR má vo veľkosti fariem, v aplikovaných technológiách, v systéme organizácie poľnohospodárstva a riadenia, podobné podmienky aké sú v USA.

Na viaceré závažné problémy ekologizácie prebieha ešte diskusia, ale už sa robia definitívne závery. Napríklad jednostranné preferovanie až glorifikácia malých hospodárstiev v západnom svete. Najväčší problém  malých fariem je neochota novej, mladej generácie prevziať zodpovednosť za hospodárenie v tomto modeli. Treba vziať do úvahy tiež fakt, že vidiek sa stáva oblasťou, kde si mešťania chcú užívať prírodu a vadia im vidiecke poľnohospodárske činnosti.  Ťažko sa nájde  na dedine obyvateľ, ktorý bude súhlasiť s tým, aby jeho sused choval 50 svíň v susednom dvore.  Otvorených a sporných otázok o súčasnej a budúcej podobe vidieka stále pribúda…

Ekologizácia EU

Program EU preferuje dostatok potravín s dôrazom na zachovanie schopnosti produkovať potraviny aj v budúcnosti. EU obhajuje princíp predbežnej opatrnosti vo vzťahu k biotechnológiám. Kampaňovitý prístup k problematike ekologizácie v EU je predmetom často oprávnenej kritiky. Môže spôsobiť zníženie produkcie až o 20 %, pri súčasnom znížení efektívnosti o 10 %. Potreba silných štátov EU zbaviť sa nadprodukcie sa týmto vyrieši. To je jeden z dôvodov,  prečo terajší prístup podporujú. EU však týmto ohrozuje záväzky OSN zvýšiť celosvetovú produkciu potravín do roku 2050 o polovicu. Zvýšený tlak na rast produkcie potravín v iných častiach sveta, vyvolá  zhoršenie skleníkovej stopy znížením  výmery lesov pre pestovanie poľných plodín.

Významná časť autorít v tejto problematike má konkrétne argumenty spochybňujúce prístup EK v ekologizácii pôdohospodárstva EU. Pri ekologickom hospodárení  je  spotreba energie na jeden hektár síce menšia, ale pokles úrody je väčší. V konečnom dôsledku je ekologická stopa uhlíka pri ekologickej výrobe oproti konvenčnému poľnohospodárstvu 1,5 krát väčšia. Tvrdenie o opaku však pretrváva. Disponibilné fakty tiež vyvracajú názory o pôdohospodárstve, ako o rozhodujúcom znečisťovateľovi ovzdušia. Predsa rastliny viažu uhlík v procese fotosyntézy do organickej hmoty, teda čistia ovzdušie.

Intenzívne rozširovaná, akože pravda, že prežúvavce produkujú CO2, je prekrúcanie faktu, lebo prežúvavce nevytvárajú CO2, ale uvoľňujú CO2 z krmiva, ktorý predtým prijali cez fotosyntézu tieto rastliny z atmosféry. Inak by sa CO2 vrátil tiež späť do atmosféry pri rozklade organickej hmoty rastlín. Nedostatočne transparentné sú informácie o tom, že na skleníkovom efekte má najväčší podiel vodná para. Na jej množstvo v atmosfére nemá človek podstatný vplyv. Zavádzajúce a nekompletné informácie, chýbajúce dopadové štúdie porovnávajúce ekologické a konvenčné hospodárstvo, vyvolávajú neistoty a nestabilitu cieľov a nástrojov súčasného riešenia ekologizácie.

Na predpokladané zmeny  v stratégiách, cieľoch a nástrojoch súčasnej ekologizácie  je treba pripravovať alternatívu. Máme aj nedobré skúsenosti s kampaňami SPP. V EP tiež silnie opozičný hlas európskych farmárov voči vyhranenej pozícii EK,  pri uplatňovaní Stratégie F2F /Z farmy na vidličku/.

Nová SPP na Slovensku

Neselektívny tlak na reštrikcie komerčného poľnohospodárstva v EU, paradoxne, poškodzuje viac štáty produkujúce už dnes nižšiu skleníkovú stopu, vrátane SR. / Nižšie stavy zvierat, nižšie používanie antibiotík, nižšie používanie agrochemikálií a umelých hnojív, uplatnenie  prvkov s vysokou biodiverzitou/. Súvisí to  bezprostredne s najnižším ekonomickým výkonom na hektár pôdy v SR. Zvýšiť ekonomickú výkonnosť poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenska na úroveň priemeru štátov EU  znamená  zdvojnásobiť pracujúci kapitál v týchto odvetviach. To je veľmi náročná úloha pri uprednostňovaní podpory ekológie v súčasných stratégiách EU. Úspešné zvýšenie ekonomického výkonu súčasne s ekologickými opatreniami vyžaduje funkčnú súčinnosť EK a Vlády SR.

SR zodpovedne spolupracuje s EK pri príprave novej Stratégie SPP.  MPRV /Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka/ v spolupráci so SAPV /Slovenská akadémia poľnohospodárskych vied/ a s podnikateľskými samosprávami aktuálne pripravilo Koncepciu spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Rieši sa v nej usporiadanie štruktúr odvetvia, efektívnejší prenos vedecko-technických poznatkov, usmerňovanie zdrojov EU a SR na konkrétne vertikálne projekty, modernizácia informatiky a digitalizácie, efektívny prístup k ochrane prírodného prostredia. Tieto opatrenia majú motivovať všetkých účastníkov rezortu k rozvoju. Ponúkajú sa aj skúsenosti indikatívneho  plánovacieho systému, ako dlhodobé dodávateľsko-odberateľské zmluvy.

VVZ /Vedecko výskumná základňa/ rezortu zohráva významnú úlohu pri formovaní cieľov a prognózovaní ciest, spôsobov a nástrojov  na dosiahnutie stanovených cieľov. SAPV po vzniku samostatnej SR v Prognóze a vízii rozvoja pôdohospodárstva  SR do roku 2050 identifikovala produkčný potenciál Slovenska poskytnúť potraviny pre 10 mil. ľudí. Dokonca aj pri minimálnej alternatíve má Slovensko  prírodný potenciál poskytnúť výživu pre 6,5 mil. obyvateľov.

V súčasnosti spracovávanej Koncepcii dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva Slovenska je potrebné  optimalizovať štruktúru poľnohospodárskej produkcie pre trvalo udržateľné využívanie produkčného potenciálu Slovenska. Motivačné mechanizmy a podporné nástroje Stratégie SPP pre Slovensko majú prvovýrobcom a spracovateľom poskytnúť vyvážené postavenie na trhu, bez diskriminačných prvkov. Všetky  stupne dlhodobých plánovacích aktov  budú indikovať príležitosti na kapitálové posilňovanie odvetvia, zvyšujúce ekonomický výkon.

Pre dlhodobú perspektívu, stabilitu a istotu je potrebné prijať Potravinovú suverenitu Slovenska, ako základný dokument trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva. Princípy  koncepcie, vízie, prognózy trvalo udržateľného rozvoja pôdohospodárstva SR,  potravinovej suverenity Slovenska a ďalších programových dokumentov treba zafixovať ústavným zákonom v podobe Doktríny.  Skúsenosti v celom svete hovoria, že štát ktorý nemá pre konkrétny  štátny záujem vlastnú doktrínu, podlieha doktríne toho, kto ju má.

Neodkladné posilnenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na úroveň priemerných parametrov štátov EU, je prvou a nevyhnutnou podmienkou úspešnosti revitalizácie pôdohospodárstva SR. Bez toho sú všetky snahy o revitalizáciu neefektívne. Agrárna diplomacia má práve v tomto období sprostredkovávať informácie a priamu spoluprácu v obchodných, rozvojových, a problémových oblastiach /napríklad Francúzsko v pôde, Fínsko v lesoch, USA vo výkonnosti a diverzifikácii veľkých fariem a v iných oblastiach/.

 Agropolitika a štát

OSN /Organizácia spojených národov/nás ubezpečuje, že ľudstvo  dokáže  vyriešiť všetky problémy súčasné i budúce, ale ak budú priaznivé politiky. Povzbudzuje nás to. Sme si vedomí mimoriadne náročnej úlohy,   zdvojnásobiť ekonomický výkon poľnohospodárstva a potravinárstva SR, v podmienkach SPP, ktorá  priorizuje ekológiu. Je to politická úloha, lebo politika je presadzovanie záujmov  Preto je opodstatnené, priam nevyhnutné, dovolávať sa politiky, ktorá zabezpečí, aby pôdohospodárstvo bolo štátnym záujmom SR ako silného štátu. Ľahšie sa chápe tento názor, keď k nemu pridáme citát Kofi Annana, bývalého šéfa OSN „Slabé štáty sú najväčším nešťastím národov.“

Na Slovensku naši predkovia  prežili zložité časy vďaka pracovitosti, húževnatosti, tvorivosti, prispôsobivosti a dobrotivosti. Žiaľ, v súčasnosti si predstavitelia nášho štátu zjednodušujú nevyhnutnosť prispôsobovať sa prostrediu  za poddajnosť, až kapituláciu. Vyhovuje im, že  SR je slabý štát. Ani slabý štát nemôže ale ignorovať vyjadrenie zástupcu EK o tom, ako nás zložia na kolená, s cieľom, aby nás mohli lacno kúpiť. Vopred chystajú reformy SPP tak, aby na nich mohli získať výhody oproti nám.  Robia to úspešne, lebo používajú profesionálne postupy vrátane podpory politikmi nášho slabého štátu.

V SPP sme na jednotnom trhu, spolupracujeme, ale súčasne sme navzájom konkurenti v biznise a tam sa naivita nevypláca. V skutočnosti SPP ani nikdy nebola spoločná lebo bola rozdielne nastavená pre rôzne štáty.  Len zástupcovia slabého štátu obhajujú svojich konkurentov ako kolegov, ktorí nám akože  pomáhajú zvíťaziť v konkurenčnom zápase. Potravinovú bezpečnosť nemôže  mať slabý štát ktorého vláda vyhlasuje že potravinová suverenita a potravinová sebestačnosť sú archaizmy ktoré nebude akceptovať. Nemôže efektívne fungovať pôdohospodárstvo v štáte, kde parlament uloží vláde  päť krát splniť tie isté úlohy, potrebné pre riadny chod rezortu a vláda ani jednu z týchto úloh  neplní, dokonca ich odmieta plniť. To je realita slabého štátu – SR.

Východisko z globálnej  krízy, spôsobenej dominantne orientáciou na rast produkcie a spotreby, je  podľa osobností akou je J. Štiglitz, v princípoch osvietenstva – rozum, veda, humanizmus a pokrok. Treba  sa hlbšie pozrieť do sústavy hodnôt tvoriacich našu slovenskú kultúru v minulosti.  Príkladov uplatňovania  zdravého rozumu a humanizmu tam nachádzame k dispozícii dostatok pre silnú  štátnu politiku Slovenska v súčasnosti, aj v budúcnosti. Aj na pokroku a vede sa naši predkovia podieľali úmerne k veľkosti iných štátov. Revitalizácia   pôdohospodárstva  smerom k trvalo udržateľnému rozvoju je reálna v prostredí, ktoré  dokáže vytvoriť silný štát.

O všetkom rozhodujú  ľudia. V demokracii sú to politici a voliči, ich informačná príprava, ochota a schopnosť angažovať sa. O nevyhnutnosti výchovy občanov pre demokraciu sa presvedčil niekoľko storočí pred našim letopočtom aj Sokrates, na samom počiatku uplatňovania demokracie v politike. Aj Konfucius a ďalší filozofi a politici opakovane potvrdzujú, že demokracia má limitujúce prínosy, priamo úmerné kvalite pripravenosti občanov. Politiky majú byť  bližšie k voličovi ako je to na Slovensku v súčasnosti, keď volič má  možnosť kvalifikovane si voliť “menšie zlo“. Silný štát  zabezpečuje volebný model priamej voľby, kde sa  kontakt voličov s konkrétnym zvoleným politikom deje kontinuálne, s  možnosťou aj odvolať politika svojimi voličmi. Existujú aj iné modely pripravujúce občanov na kvalifikované uplatňovanie demokracie, napríklad širšie využívajúce inštitút referenda. Štát ktorý nepripravuje  občanov do volieb tak aby sa rozhodovali kvalifikovane je slabý štát. Do čela spoločnosti by sa tak dostalo viac významných osobností, autorít verejného života a uznávaných politických vodcov, ako máme v politike dnes a občania by mali motív a významný dôvod angažovať sa.

Angažovaný občan je najkrajšia kvetinka na poli demokracie. To je cesta.

Ing. Peter Baco, PhD.,

čestný člen SAPV – odbor ekonomiky a manažmentu, člen Asociácie bývalých poslancov Európskeho parlamentu, Akcionár Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, člen Slovenskej futurologickej spoločnosti a iných organizácií.

www.peterbaco.sk

Príspevok Príspevok k revitalizácii poľnohospodárstva Slovenska je zobrazený ako prvý na Ing. Peter Baco, PhD..